The New Testament of our Lord and Saviour Jesus Christ

Mateo 1

1 Naʌ̃ cartara Jesucritod̶ebemaa. Jesucritora dadji drõãenabemarã Abrahaʌ̃neba idjab̶a David̶eba nãwã zesia. 2 Abrahaʌ̃ba warra Isada unusia. Maʌ̃be Isad̶eba Jacoboda yõsia. Jacobod̶eba Judada, idji djabarã sid̶a yõsid̶aa. 3 Judad̶eba Paréda, Zará sid̶a yõsid̶aa. Ãdji papara Tamará basía. Paréd̶eba Esroʌ̃da yõsia. Esroʌ̃neba Araʌ̃da yõsia. 4 Araʌ̃neba Aminadáda yõsia. Aminadád̶eba Naasoʌ̃da yõsia. Naasoʌ̃neba Salmoʌ̃da yõsia. 5 Salmoʌ̃neba Booda yõsia. Boo papara Rahá basía. Bood̶eba Obéda yõsia. Obé papara Rut basía. Obéd̶eba Jeséda yõsia. 6 Maʌ̃be Jeséd̶eba dadji israelerã boro Davira yõsia. David̶eba Salomoʌ̃da yõsia. Salomoʌ̃ papara naẽna Uríaba erob̶asia. 7 Maʌ̃be Salomoʌ̃neba Roboaʌ̃da yõsia. Roboaʌ̃neba Abíada yõsia. Abíad̶eba Asada yõsia. 8 Asad̶eba Josapada yõsia. Josapad̶eba Joraʌ̃da yõsia. Joraʌ̃neba Uzíada yõsia. 9 Uzíad̶eba Jotaʌ̃da yõsia. Jotaʌ̃neba Acáda yõsia. Acád̶eba Ezequiada yõsia. 10 Ezequiad̶eba Manaseda yõsia. Manased̶eba Amoʌ̃da yõsia. Amoʌ̃neba Josíada yõsia. 11 Josíad̶eba Jeconiada, idji djabarã sid̶a yõsid̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e Babilonianebemarãba israelerãra poyad̶aped̶a ãdji druad̶aa jida edesid̶aa. 12 Babilonia druad̶e panenacarea Jeconianeba Salatielda yõsia. Salatield̶eba Zorobabelda yõsia. 13 Zorobabeld̶eba Abiuda yõsia. Abiud̶eba Eliaquiʌ̃da yõsia. Eliaquiʌ̃neba Azoda yõsia. 14 Azod̶eba Sadoda yõsia. Sadod̶eba Aquiʌ̃da yõsia. Aquiʌ̃neba Eliuda yõsia. 15 Eliud̶eba Eleazada yõsia. Eleazad̶eba Mataʌ̃da yõsia. Mataʌ̃neba Jacoboda yõsia. 16 Jacobod̶eba Joseda yõsia. Jose quimara Maria basía. Idjab̶a Mariaba Jesuda tosia. Ara maʌ̃ Jesura Ãcõrẽba diai jarad̶a ẽdrʌ edabari abadaa. 17 Mãwã Abrahaʌ̃neba ab̶a David̶aa catorce drõãenabemarãda panasid̶aa. Davi ewarid̶eba ab̶a Babilonia druad̶aa jida edeped̶ad̶ad̶aa catorce drõãenabemarãda panasid̶aa. Idjab̶a Babilonia druad̶aa jida edeped̶ad̶ad̶eba ab̶a Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a zed̶aa catorce drõãenabemarãda panasid̶aa. 18 Jesucrito tod̶ara nãwã b̶asia: dji papa Mariara Jose ume dji edad̶i carea bed̶ea bia panasid̶aa. Baribʌrʌ dji edad̶i naẽna Mariara Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶iogoa b̶esia. 19 Dji quima Josera ẽberã jipa b̶asia. Maʌ̃ bẽrã Mariara jũmarã quĩrãpita biẽ́ jara amaaba chupea igara quĩrĩã b̶asia. 20 Mãwã crĩcha b̶ʌd̶e bajãnebema nezocada cãĩmocarad̶eba Josemaa zeped̶a nãwã jarasia: –Jose, David̶eba zed̶a, Maria edaira wayarãdua, idjira Ãcõrẽ Jaured̶ebabʌrʌ b̶iogoa b̶ʌ bẽrã. 21 Mariaba warrada toya. Maʌ̃ warraba idji purura ãdji cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ edaya. Maʌ̃ bẽrã idjira trʌ̃ b̶ʌdua Jesu.– 22 Jũma maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽba naẽna jarad̶a quĩrãca. Idjid̶eba bed̶eabariba nãwã jarasia: 23 Wẽrã umaquĩrã adua b̶ʌda b̶iogoa b̶eped̶a warrada toya. Ẽberãrãba dji warrara Emanuel ad̶ia. (Maʌ̃ trʌ̃ba jara b̶ʌa “Ãcõrẽra dadjirã ume b̶ʌda.”) 24 Maʌ̃ne Josera cãĩmocara nũmanada ʌ̃rʌ̃maped̶a Ãcõrẽ nezoca bajãnebemaba jarad̶a quĩrãca osia. Mariara edasia. 25 Baribʌrʌ ãbaa cãĩnaca basía ab̶a maʌ̃ warra iwina tobʌrʌd̶aa. Tod̶acarea Joseba idjira trʌ̃ b̶ʌsia Jesu.

Mateo 2

1 Jesu Beleʌ̃ purud̶e Judea druad̶e tosid̶ad̶e Herode dji Droma abadada dji boro basía. Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãda ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌ druad̶eba Jerusaleʌ̃ purud̶e jũẽsid̶aa. Maʌ̃gʌrãba chĩdau acʌ panʌneba ne cawabadjid̶aa. 2 Maʌ̃ne ãdjia iwid̶isid̶aa: –Naʌ̃ druad̶e judiorã boro bai warrada tosia. Idjira ¿sãma b̶ʌ? Daiba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌ druad̶eba chĩdau idjid̶ebemada unusid̶aa. Nama ze panʌa idjía bia bed̶ead̶i carea.– 3 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Herodera biẽ́ b̶esia ab̶aʌda idji cacuabari b̶ei bẽrã. Idjab̶a Herodeba sãwã oida cawad̶aẽ́ panʌ bẽrã jũma Jerusaleʌ̃nebemarã sid̶a biẽ́ panesid̶aa. 4 Maʌ̃ne Herodeba jũma sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabada sid̶a trʌ̃cuaped̶a iwid̶isia: –Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara ¿sãmabʌrʌ toida b̶ʌ?– 5 Ãdjirãba panusid̶aa: –Beleʌ̃ purud̶e naʌ̃ Judea druad̶e toida b̶ʌa. Maʌ̃nebemada Ãcõrẽneba bed̶eabariba nãwã jarasia: 6 Beleʌ̃ purura Judad̶ebema puru droma b̶ea tãẽna dji ed̶aara b̶ʌẽ́a. Maʌ̃ purud̶eba dji boroda ab̶a zeya. Maʌ̃ boroba mʌ̃ puru Israelera bia pe erob̶aya.– 7 Maʌ̃be Herodeba chĩdaud̶eba cawa jarabadarãra mẽrã trʌ̃cuasia. Dji warra tod̶a ewari cawai carea ãdjía iwid̶isia dji chĩdaura sãʌ̃bed̶a odjasida. Maʌ̃ne dji ewarira jarasid̶aa. 8 Ãdjira Beleʌ̃naa wãbibʌrʌd̶e Herodeba jarasia: –Jãma wãnaped̶a dji warra zaquera bio quĩrãcuita iwid̶i wãnadua. Unusid̶ara mʌ̃́a jarad̶e zed̶adua mʌ̃ sid̶a idjimaa bia bed̶ead̶e wãi carea.– 9 Herodeba mãwã jarad̶acarea ãdjira wãsid̶aa. Maʌ̃be chĩdau ʌ̃mãdau odjabariare unuped̶ad̶ara wayacusa unusid̶aa. Unusid̶ad̶e bio b̶ʌsrid̶asid̶aa. Dji chĩdaura ãdji na wãsia ab̶a dji warra zaque b̶ʌma piqui nũmebʌrʌd̶aa. 11 Ded̶e ed̶a wãbʌdad̶e warra zaquera dji papa Maria ume b̶ʌda unusid̶aa. Ara maʌ̃da chĩrãborod̶e copanenaped̶a warra zaquea bia bed̶easid̶aa. Maʌ̃be ãdjiza baurudeda ewad̶aped̶a warra zaquea oroda, incienso querada, mirra quera sid̶a diasid̶aa. 12 Mãwãnacarea Ãcõrẽba ãdjirãa cãĩmocarad̶eba cawabisia Herodemaa jẽda wãrãnamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã dewara óareba ãdji druad̶aa wãsid̶aa. 13 Ãdji wãped̶ad̶acarea Ãcõrẽ nezoca bajãnebemada cãĩmocarad̶eba zeped̶a Josea jarasia: –Herodeba bʌ warra zaquera jʌrʌ b̶ʌa beai carea. Maʌ̃ba piradrʌped̶a bʌ warra zaquera, dji papa sid̶a edaped̶a Egipto druad̶aa wãnadua. Mama b̶edua ab̶a mʌ̃a jarabʌrʌd̶aa.– 14 Ara maʌ̃da Josera diamasi piradrʌped̶a warra zaquera, dji papa sid̶a edaped̶a Egiptod̶aa edesia. 15 Ãdjira mama panesid̶aa ab̶a Herode beubʌrʌd̶aa. Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca. Idjid̶eba bed̶eabariba nãwã jarasia: “Mʌ̃a mʌ̃ warrara trʌ̃sia Egiptod̶eba zemãrẽã.” 16 Herodeba cawasia chĩdaud̶eba cawa jarabadarãba idjira cũrũgasid̶ada. Maʌ̃ carea bio quĩrũped̶a Beleʌ̃nebema warra zaquerã poa uméneba ed̶aa qued̶eada jũma quenabisia. Ara caitabema sid̶a quenabisia. Mãwã osia chĩdaud̶eba cawa jarabadarãba chĩdau unuped̶ad̶a ewarira idjía jaraped̶ad̶a bẽrã. 17 Mãwã jũmarãda sopuasid̶aa Ãcõrẽneba bed̶eabari Jeremiaba jarad̶a quĩrãca. Nãwã jarasia: 18 Ramá purud̶e ũrĩsid̶aa aega jĩã b̶ʌda, sopua jĩã b̶ʌda, idjab̶a aujĩã b̶ʌda. Raquelera idji warrarã carea jĩã b̶ʌda mãwã b̶asia. Idji sobiabid̶ira quĩrĩãẽ́ basía idji warrarã neẽ́ b̶ed̶a bẽrã. 19 Herode beusid̶e Josera wad̶i Egiptod̶e b̶asia. Maʌ̃ne bajãnebema nezocada idjimaa cãĩmocarad̶eba zesia. 20 Maʌ̃ nezocaba idjía jarasia: –Bʌ warra zaque bea quĩrĩã b̶ead̶ara beusid̶aa. Maʌ̃ bẽrã piradrʌped̶a warra zaquera, dji papa sid̶a wayacusa Israeld̶aa ededua.– 21 Ara maʌ̃da Josera piradrʌped̶a idji warra zaquera dji papa sid̶a Israeld̶aa edesia. 22 Baribʌrʌ Joseba ũrĩsia Arquelaoda idji zeza Herode cacuabari Judea druad̶ebema boroda b̶esida. Maʌ̃ carea mamaa wãida wayasia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjía cãĩmocarad̶eba jarad̶a bẽrã Galilea druad̶aa wãsia. 23 Mama puru Nazare abadad̶e b̶esia. Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba nãwã jaraped̶ad̶a quĩrãca: “Idjira Nazared̶ebemaana ad̶ia.”

Mateo 3

1 Mãwãnacarea Borocuebari Juaʌ̃ba Judead̶e ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jaradia b̶esia. 2 Nãwã jarabadjia: –Ãcõrẽra zebʌrʌa jũmarã Boro bai carea. Maʌ̃ carea bãrãba cadjirua obadara igarad̶aped̶a idjimaa zed̶adua.– 3 Maʌ̃ Juaʌ̃nebemada Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba jarasia: Ẽberãda ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jĩgua bed̶ea b̶ʌa: Ora jarid̶adua dadjirã Boro bia edad̶amãrẽã. Ora idji itea jipa jarid̶adua. 4 Juaʌ̃ba jʌ̃barira cameyo cara od̶a basía. Idjia jʌ̃ b̶ʌ trãjʌ̃barira animarã e od̶a basía. Idjia ad̶ichichida cobadjia idjab̶a urrajõda jõbadjia. 5 Maʌ̃ne ẽberãrã Jerusaleʌ̃nebemarãda, jũma Judea druad̶ebemarãda, idjab̶a jũma Jordaʌ̃ do caita b̶earã sid̶a Juaʌ̃maa wãbadjid̶aa. 6 Ãdjia cadjirua oped̶ad̶ada idji quĩrãpita ebud̶a jarabadjid̶aa. Maʌ̃be Juaʌ̃ba ãdjirãra Jordaʌ̃ dod̶e borocuebadjia. 7 Mãwã b̶ʌd̶e ʌ̃cʌrʌ judiorã ley jaradiabadada zesid̶aa Juaʌ̃ba borocuemãrẽã. Ʌ̃cʌrʌra pariseorã basía; ʌ̃cʌrʌra saduceorã basía. Baribʌrʌ Juaʌ̃ba ãdjirã unubʌrʌd̶e jarasia: –Dama ẽberãrã, ¿caiba jarasi bãrãra Ãcõrẽ quĩrũbid̶ebemada poya mĩrũnida? 8 Bãrãba o panʌneba unubid̶adua wãrãda Ãcõrẽmaa zesid̶ada. 9 Crĩcharãnadua Abrahaʌ̃ warrarã bẽrã Ãcõrẽba cawa oẽ́da. Mʌ̃a bãrãa ebud̶a jaraya: Ãcõrẽba quĩrĩãibʌrʌ, za tab̶ea mõgarara Abrahaʌ̃ warrarã babicuaya. 10 Maʌ̃ awara mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba zagarada erob̶ʌa bacuru tutacuai carea. Jũma bacuru bia zaud̶acara tutacuaped̶a tʌbʌd̶e b̶atacuaya. Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba cadjirua obadarãda cawa oya. 11 Mʌ̃a bãrãra baidoba borocueya Ãcõrẽmaa zesid̶ada cawabi carea. Baribʌrʌ mʌ̃ caid̶u zebʌrʌda mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã idjia jĩrũne jʌ̃ b̶ʌ ẽrãi carea mʌ̃ra bia b̶ʌẽ́a. Idjiabʌrʌ Ãcõrẽ Jaureda diaya. Baribʌrʌ ĩjãnaẽ́bʌrʌ cawa oya. 12 Ezoai careabemara idji jʌwad̶e erob̶ʌa porara dji ta umebemada ãyã b̶ʌi carea. Maʌ̃be dji tara wagaya baribʌrʌ dji porara tʌbʌ uruad̶e babueya.– 13 Maʌ̃ ewarid̶e Jesura Galilea druad̶eba Jordaʌ̃ dod̶aa zesia Juaʌ̃ba idjira borocuemãrẽã. 14 Baribʌrʌ Juaʌ̃ba borocue amaaba jarasia: –Bʌabʌrʌ mʌ̃ra borocueida b̶ʌa. ¿Cãrẽ cãrẽã bʌra mʌ̃maa ze b̶ʌ?– 15 Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Nawena bʌa obari quĩrãca odua. Biara b̶ʌa dadjia jũma jipa od̶ida Ãcõrẽba obi b̶ʌ quĩrãca.– Ara maʌ̃da Juaʌ̃ba ĩjãsia. 16 Jesura borocueped̶a doed̶aʌba drua wãbʌrʌd̶e cawaẽ́ne bajãda ewasia. Maʌ̃ne Jesuba Ãcõrẽ Jaurera puchirã quĩrãca idji ʌ̃rʌ̃ zebʌrʌda unusia. 17 Maʌ̃ awara Ãcõrẽ bajãneba ed̶a bed̶eabʌrʌda ũrĩsid̶aa. Nãwã jarasia: –Naʌ̃drʌ mʌ̃ Warra quĩrĩã b̶ʌ́a. Mʌ̃ra idji carea bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa.–

Mateo 4

1 Mãwãnacarea Ãcõrẽ Jaureba Jesura ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa edesia. Maʌ̃be diauruba idjira mĩã sẽsia Ãcõrẽra igarabi carea. 2 Jesura cuarenta ewari ãsa, diamasi bid̶a ne coẽ́ b̶ad̶a bẽrã jarra b̶esia. 3 Mãwã b̶ʌd̶e mĩã sẽbarira zesia. Idjia jarasia: –Bʌda wãrãda Ãcõrẽ Warrabʌrʌ, jaradua za tab̶ea mõgaraa paʌ̃ bamãrẽã.– 4 Baribʌrʌ Jesuba panusia: –Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: ab̶abe ne co b̶ʌd̶eba ẽberãra zocai b̶aẽ́a, ãtebʌrʌ jũma Ãcõrẽba jara b̶ʌ ĩjã b̶ʌd̶eba zocai b̶aya.– 5 Mãwãnacarea diauruba Jesura Jerusaleʌ̃, Ãcõrẽ itea b̶ʌ purud̶aa edesia. Mama Ãcõrẽ de droma boro ʌ̃tʌara b̶ʌmaa edesia. 6 Maʌ̃be diauruba jarasia: –Bʌda wãrãda Ãcõrẽ Warrabʌrʌ, namaʌba ud̶u jʌ̃drʌdua. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ãcõrẽba idji bajãnebema nezocarãda diabueya bʌ carebamãrẽã. Bʌra ãdji jʌwad̶e edad̶ia bʌ jĩrũra mõgaraba puarãmãrẽã. 7 Maʌ̃ne Jesuba diaurua jarasia: –Ãcõrẽ Bed̶ead̶e idjab̶a jara b̶ʌa: “Bariduada orãdua bãrã Boro Ãcõrẽba carebai cawaya.”– 8 Mãwãnacarea diauruba Jesura eya ʌ̃tʌ b̶ʌd̶e edesia. Mamaʌba Jesua jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ea puruda, puruza ne bia qued̶ea sid̶a acʌbisia. 9 Maʌ̃be diauruba jarasia: –Bʌda chĩrãborod̶e cob̶eped̶a mʌ̃́a bia bed̶eaibʌrʌ, naʌ̃gʌra jũma mʌ̃a bʌ́a diaya bʌ jʌwaed̶a erob̶amãrẽã.– 10 Maʌ̃ne Jesuba diaurua jarasia: –Satana, ãyã wãdua. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bʌ Boro Ãcõrẽabʌrʌ bia bed̶eadua. Ab̶a idjidrʌ ĩjã b̶adua.”– 11 Ara maʌ̃da diaurura Jesu caitabemada ãyã wãsia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ nezoca bajãnebemarãda Jesumaa zed̶aped̶a idjira ne cobisid̶aa. 12 Borocuebari Juaʌ̃ preso b̶ʌ ũrĩsid̶e Jesura jẽda Galilea druad̶aa wãsia. 13 Baribʌrʌ Nazare purud̶e b̶eẽ́ basía, ãtebʌrʌ Capernauʌ̃ purud̶e b̶ad̶e wãsia. Maʌ̃ purura amene droma icawa b̶ʌa. Neptalid̶eba yõped̶ad̶a israelerã ẽjũãne b̶ʌa idjab̶a Zabuloʌ̃neba yõped̶ad̶arã ẽjũã caita b̶ʌa. 14 Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba b̶ʌd̶a quĩrãca. Nãwã b̶ʌsia: 15 Bãrã Zabuloʌ̃ idjab̶a Neptali ẽjũãne b̶earã, judiorãẽ́ Galilead̶e b̶earã, amene dromanaa wãbada o caita b̶earã, Jordaʌ̃ do icawa b̶earã: 16 Bãrãra pãĩmane duanasid̶aa Ãcõrẽ adua panana bẽrã. Baribʌrʌ id̶ira ʌ̃naane duanʌa Ãcõrẽnebemada cawa panʌ bẽrã. Bãrãra zocai panʌmĩna beud̶a quĩrãca duanabadjid̶aa. Baribʌrʌ id̶ira ʌ̃mãdau odjabʌrʌ quĩrãca Ãcõrẽba ara idjid̶ebemada bãrãa cawabi b̶ʌa. 17 Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa Jesuba nãwã jara nĩbasia: –Ãcõrẽra bãrã Boro bai carea zebʌrʌa. Maʌ̃ carea bãrãba cadjirua obadara igarad̶aped̶a idjimaa zed̶adua.– 18 Jesura Galilea amene droma icawa nĩne ẽberãda umé unusia. Ab̶ara Simoʌ̃ basía, Pedro abadada. Dewarabemara dji djaba Andre basía. Maʌ̃ ẽberãrãra b̶eda beabadarã basía. Ãdjira doed̶a b̶eda b̶ari panasid̶aa. 19 Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃ ume zed̶adua. Bãrãba b̶eda b̶aribada quĩrãca mʌ̃a bãrãa jaradiaya ẽberãrãda mʌ̃maa enenamãrẽã.– 20 Ara maʌ̃da ãdji b̶eda b̶aribadara amenaped̶a Jesu ume wãsid̶aa. 21 Nocod̶aa wãbʌrʌd̶e Jesuba dewara ẽberãda umé unusia. Ab̶ara Zebedeo warra Santiago basía. Dewarabemara dji djaba Juaʌ̃ basía. Ãdji zeza ume jãbad̶e b̶eda b̶aribada cõã b̶eada ca panasid̶aa. Maʌ̃be Jesuba ãdjira trʌ̃sia idji ume wãnamãrẽã. 22 Ara maʌ̃da ãdji jãbara, ãdji zeza sid̶a amenaped̶a Jesu ume wãsid̶aa. 23 Jesura jũma Galilea druad̶e pʌrrʌa wãsia. Judiorã dji jʌrebada deza jaradiabadjia Ãcõrẽra ãdji Boro bai carea zebʌrʌda. Maʌ̃ bed̶ea bia jaradiad̶e wãbʌrʌza jũma ẽberãrã cacua biẽ́ b̶eada biabicuasia. 24 Maʌ̃ bẽrã idjira jũma Siria druad̶e trʌ̃ b̶ʌgasia. Maʌ̃ carea ẽberãrãba jũma quĩrãtanoaneba cacua biẽ́ b̶eada, cacua pua bara b̶eada, jai bara b̶eada, wawa b̶eada, b̶ʌradrʌ b̶ea sid̶a idjimaa enebadjid̶aa. Jesuba ãdjirãra jũma biabibadjia. 25 Maʌ̃ carea zocãrã Galilead̶ebemarãda, Decapoli druad̶ebemarãda, Jerusaleʌ̃nebemarãda, Judead̶ebemarãda, Jordaʌ̃ do quĩrãrẽbemarã sid̶a Jesu caid̶u wãsid̶aa.

Mateo 5

1 Ẽberãrã zocãrã unusid̶e Jesura eyad̶e ʌ̃taa wãped̶a chũmesia. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãda idjimaa zesid̶aa. 2 Maʌ̃be Jesuba nãwã jaradiasia: 3 Bãrãba ara bãdub̶a dji biaẽ́da cawa panʌbʌrʌ, bio bia panʌa Bajãne B̸ʌba pe erob̶ʌ bẽrã. 4 Bãrãda sopua b̶eabʌrʌ, bio bia panʌa Ãcõrẽba maʌ̃ sopuara jõbi bẽrã. 5 Bãrãba dji dromada b̶ead̶i carea jʌrʌd̶aẽ́bʌrʌ, bio bia panʌa Ãcõrẽba bãrãa jũma naʌ̃ ẽjũãra diai bẽrã. 6 Wãrãda sod̶eba jipa o quĩrĩã b̶ead̶ibʌrʌ, bio bia panʌa bãrãba quĩrĩã b̶eara Ãcõrẽba diai bẽrã. 7 Bãrãda quĩrã djuburiaya b̶ead̶ibʌrʌ, bio bia panʌa Ãcõrẽba quĩrã djuburiai bẽrã. 8 Bãrãra sod̶eba ab̶abe Ãcõrẽ itea b̶eabʌrʌ bio bia panʌa Ãcõrẽra ununi bẽrã. 9 Bãrãba jũmarãda ãbaa necai b̶ead̶amãrẽã o b̶eabʌrʌ, bio bia panʌa Ãcõrẽ warrarãana ad̶i bẽrã. 10 Bãrã jipa b̶ea carea dewararãba biẽ́ od̶ibʌrʌ, bãrãra bio bia panʌa Bajãne B̸ʌba pe erob̶ʌ bẽrã. 11 Bãrãda mʌ̃ carea biẽ́ jarad̶ibʌrʌ, biẽ́ od̶ibʌrʌ, idjab̶a quĩrãtanoa sewad̶eba biẽ́ jarad̶ibʌrʌ, bio bia panʌa. 12 Bio capipia b̶ead̶adua, bãrãba nebia waib̶ʌada bajãne eropanʌ bẽrã. Drõãenabema ewarid̶e bid̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda ara maʌ̃ quĩrãca biẽ́ od̶i carea ẽpẽsid̶aa. 13 Bãrãra naʌ̃ ẽjũãne tã quĩrãca panʌa. Baribʌrʌ tã cʌyada jõibʌrʌ ¿sãwã wayacusa cʌya b̶ei? Ab̶ed̶a biẽ́ b̶eya. Biara b̶ʌa dajadaa b̶atabued̶ida ʌ̃rʌ̃ tʌgad̶amãrẽã. 14 Bãrãra ʌ̃naa quĩrãca b̶eaa, naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba bãrãneba Ãcõrẽnebemada unu panʌ bẽrã. Puru eyad̶e b̶ʌda ¿sãwã mẽrãni? 15 Ni ab̶aʌba ĩbĩrãda coad̶aped̶a eped̶eco droma edre b̶ʌd̶acaa. Ãtebʌrʌ ʌ̃tʌ dji b̶ʌbadad̶e nũmʌbadaa jũma dji dejãne b̶eara ʌ̃naane b̶ead̶amãrẽã. 16 Ara maʌ̃ quĩrãca ẽberãrã quĩrãpita biada o pananadua ãdjirãba dadji Zeza bajãne b̶ʌ́a bia bed̶ead̶amãrẽã. 17 Crĩcharãnadua mʌ̃ra zesida Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a ãyã b̶ʌi carea. Mʌ̃ra maʌ̃ carea zeẽ́ basía, ãtebʌrʌ zesia ãdjia jara panʌda jũma arid̶e oi carea. 18 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: naʌ̃ ẽjũã, bajã sid̶a wad̶i b̶ʌmisa maʌ̃ leyd̶ebemara ni maãrĩ bid̶a jõẽ́a ab̶a leyba jara b̶ʌra jũma mãwãbʌrʌd̶aa. 19 Maʌ̃ bẽrã bariduaba maʌ̃ leyd̶ebema dji ed̶aara b̶ʌ sid̶a ĩjã oẽ́bʌrʌ, idjab̶a dewararãa ab̶arica ĩjã orãnamãrẽã jaradiaibʌrʌ, idjira Ãcõrẽ purud̶e dji ed̶aara quiruda b̶aya. Baribʌrʌ leyra ĩjã o b̶aibʌrʌ, idjab̶a mãwã od̶amãrẽã dewararãa jaradiaibʌrʌ, maʌ̃gʌra Ãcõrẽ purud̶e dji dromada b̶aya. 20 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: judiorã ley jaradiabadaba o panʌ cãyãbara idjab̶a pariseorãba o panʌ cãyãbara bãrãba jipaara od̶aẽ́bʌrʌ, Bajãne B̸ʌba pe erob̶aẽ́a. 21 Bãrãba cawa panʌa dadji drõãenaʌba nãwã jarabadada: “Mĩã bearãdua.” Idjab̶a “mĩã beaibʌrʌ bãrã bororãba cawa od̶ia.” 22 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: bariduada djãrã ume quĩrũibʌrʌ Ãcõrẽba cawa oya. Bariduaba djãrãda crĩcha neẽ́ tab̶ʌad̶a aibʌrʌ bãrã bororãba cawa od̶ia. Idjab̶a bariduaba djãrãda biẽ́ jaraibʌrʌ, Ãcõrẽba tʌbʌ uruad̶aa wãbiya. 23 Maʌ̃ bẽrã bʌ djabada bʌ ume quĩrũ b̶ʌda quĩrãnebaibʌrʌ, bʌa animarã Ãcõrẽa babue diad̶e wãnamĩna babue diarãdua. 24 Ãtebʌrʌ dji babue diabada caita ameped̶a bʌ djaba ume ibiad̶e wãdua. Maʌ̃bebʌrʌ jẽda zeped̶a bʌ animarãra Ãcõrẽa babue diadua. 25 Bʌa od̶a carea bʌ dji quĩrũba bʌra dji cawa obarimaa edeibʌrʌ, wad̶i od̶e wãbʌdad̶e jũma odua ibiad̶i carea. Mãwã oẽ́bʌrʌ, idjia bʌra dji cawa obari jʌwad̶e b̶ʌya. Maʌ̃be dji cawa obariba bʌra dji zarraa jidabiya preso b̶ʌmãrẽã. 26 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bʌra jãmabemada ẽdrʌẽ́a ab̶a bʌa diaida b̶ʌ parata jũma diabʌrʌd̶aa. 27 Bãrãba cawa panʌa nãwã jarabadada: “Daunemarãdua.” 28 Baribʌrʌ mʌ̃a bãrãa jaraya: bariduaba wẽrãda acʌped̶a awuaibʌrʌ ab̶ed̶a maʌ̃ wẽrã ume idji sod̶eba daunemasia. 29 Maʌ̃ bẽrã bʌ jʌwa araarebema dauba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba bʌ daura ẽũtaped̶a b̶atabuedua. Bʌ cacuad̶ebema ab̶a aduaimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba jũma bʌ cacuada tʌbʌ uruad̶e b̶atabuei cãyãbara. 30 Idjab̶a bʌ jʌwa araarebemaba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba bʌ jʌwara b̶ʌá tutaped̶a b̶atabuedua. Bʌ cacuad̶ebema ab̶a aduaimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba jũma bʌ cacuada tʌbʌ uruad̶e b̶atabuei cãyãbara. 31 Idjab̶a nãwã jarabadaa: “Bariduaba idji wẽrãda amaibʌrʌ, dji wẽrãa carta mĩã amainebemada diaida b̶ʌa.” 32 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya bariduaba idji wẽrãda dewara ume b̶ʌẽ́da amaibʌrʌ, maʌ̃gʌra dji wẽrã daunemabibʌrʌ carea bed̶ead̶e b̶aya. Idjab̶a idji wẽrã amanada dewaraba edaibʌrʌ, dji edabʌrʌ umaquĩrã sid̶a daunema b̶ʌa. 33 Bãrãba cawa panʌa dadji drõãenaʌba nãwã jarabadada: “Bʌa Ãcõrẽ quĩrãpita wãrãda ne oya aibʌrʌ jũma oida b̶ʌa.” 34 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: ni ab̶aʌ trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãnadua. Bajã trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãnadua, bajãra Ãcõrẽ bugue quĩrãca b̶ʌ bẽrã. 35 Naʌ̃ ẽjũã trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãnadua, naʌ̃ ẽjũãra Ãcõrẽ jĩrũ b̶ʌbari quĩrãca b̶ʌ bẽrã. Idjab̶a Jerusaleʌ̃ trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãnadua, Jerusaleʌ̃ra dadjirã Boro Ãcõrẽ puru bẽrã. 36 Idjab̶a ara bʌdji trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãdua, bʌ bud̶ara ab̶a bid̶a poya torroa oẽ́ bẽrã idjab̶a poya pãĩma oẽ́ bẽrã. 37 Bãrãba ne od̶iad̶a ad̶ibʌrʌ, od̶adua. Idjab̶a od̶aẽ́ana ad̶ibʌrʌ, orãnadua. Maʌ̃ aud̶u baridua trʌ̃neba wãrãda ne oida jarabʌrʌra cadjiruad̶eba ze b̶ʌa. 38 Bãrãba cawa panʌa nãwã jarabadada: “Ab̶aʌba djãrã dauda ãrĩsira dji mãwã od̶ara ab̶arica dau ãrĩnida panʌa. Quid̶ada b̶ʌasira dji mãwã od̶ara ab̶arica quid̶a b̶ʌad̶ida panʌa.” 39 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: bʌda biẽ́ osid̶ara chupea droadua. Bariduaba bʌra uridarra dji jʌwa araarebemane uibʌrʌ, dewarabemaare bid̶a idu ubidua. 40 Bʌa jʌ̃bari jãrĩ carea bariduaba bʌda dji cawa obarimaa edeibʌrʌ, idjia jãrĩ quĩrĩã b̶ʌra, dewarabema sid̶a idu jãrĩbidua. 41 Zarraba bʌ́a ne zʌgʌada tʌmʌa arid̶e edebibʌrʌ, idjia jarad̶a aud̶u ededua. 42 Bariduaba bʌ́a ne iwid̶ibʌrʌ diadua. Bariduaba bʌ́a ne iwid̶ibʌrʌd̶e jẽda diayad̶a aibʌrʌ, idjia iwid̶i b̶ʌra wãgarãdua. 43 Bãrãba cawa panʌa nãwã jarabadada: “Bʌ dji biara quĩrĩãdua, baribʌrʌ bʌ ume dji quĩrũra quĩrãmadua.” 44 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: bãrã dji quĩrũra quĩrĩãnadua. Bãrã biẽ́ jarabʌdara bia jarad̶adua; bãrã quĩrãma panʌra bia od̶adua. Ãcõrẽa iwid̶id̶adua ãdjirãra carebamãrẽã. 45 Mãwã ebud̶a b̶aya bãrã Zeza bajãne b̶ʌ warrarãda. Dadji Zezaba ʌ̃mãdaura ẽberã cadjiruarã carea, dji biarã carea bid̶a odjabibaria. Ẽberã jipa b̶eaẽ́ carea, dji jipa b̶ea carea bid̶a cuera zebibaria. 46 Baribʌrʌ bãrãba ab̶abe bãrã dji biarãdrʌ quĩrĩã pananibʌrʌ, ¿cãrẽ nebiada Ãcõrẽba diai? Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã bid̶a maʌ̃ quĩrãca obadaa. 47 Bãrãba ab̶abe djabarãa “mẽrã” ad̶ibʌrʌ, ¿cãrẽ biada o panʌ? Dji Ãcõrẽ adua b̶ea bid̶a mãwã obadaa. 48 Maʌ̃ bẽrã jũmarãda quĩrĩã b̶ead̶adua bãrã Zeza bajãne b̶ʌba jũmarã quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.

Mateo 6

1 Bãrãba ne biada o panʌne quĩrãcuitad̶adua. Dewararãba bia ununamãrẽã orãnadua. Mãwã od̶ibʌrʌ, bãrã Zeza bajãne b̶ʌba idji nebiad̶ebemada diaẽ́a. 2 Bʌa ne neẽ́ qued̶eaa ne diabʌrʌd̶e dji biaca b̶eaba obada quĩrãca orãdua. Ãdjia ne diabʌdad̶e cachiruda zabibadaa judiorã dji jʌrebada ded̶e, purud̶e bid̶a jũmarãba ãdjid̶ebemada bia bed̶ead̶amãrẽã. Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ẽberãrãba ãdjid̶ebemada bia bed̶ead̶ida quĩrĩã panʌ bẽrã ab̶abe maʌ̃drʌ edad̶ia. Ãcõrẽneba ni cãrẽ sid̶a edad̶aẽ́a. 3 Bʌa ne neẽ́ qued̶eaa ne diabʌrʌd̶e jĩgua jararãdua. Ni ab̶aʌa nẽbʌrʌrãdua. Bʌa chupea bia o b̶ʌra bʌ Zeza Ãcõrẽba unubaria. Idjiabʌrʌ bʌ́a nebiada diaya. 5 Bʌa Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌd̶e dji biaca b̶eaba obada quĩrãca orãdua. Ãdjirãba judiorã dji jʌrebada ded̶e, purud̶e bid̶a ẽberãrãba bia ununamãrẽã ʌ̃ta nũpanenaped̶a Ãcõrẽa iwid̶ibadaa. Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ẽberãrãba ãdji bia ununida quĩrĩã panʌ bẽrã ab̶abe maʌ̃drʌ edad̶ia. Ãcõrẽneba ni cãrẽ sid̶a edad̶aẽ́a. 6 Bʌa Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌd̶e bʌ ded̶e ed̶a wãdua. Dji ed̶a wãbadara jũãtrʌped̶a bʌdub̶a bʌ Zeza Ãcõrẽa iwid̶idua. Bʌa chupea bia o b̶ʌra bʌ Zeza Ãcõrẽba unubaria. Idjiabʌrʌ bʌ́a nebiada diaya. 7 Bʌa Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌd̶e Ãcõrẽ adua b̶eaba obada quĩrãca orãdua. Ãdjirãba ab̶arida b̶arima zocãrã jarabadaa crĩcha panʌ bẽrã dãrã iwid̶ibʌdad̶e Ãcõrẽba biara ũrĩda. Baribʌrʌ bãrã Zeza Ãcõrẽa iwid̶id̶i naẽna idjia cawa b̶ʌa bãrãba cãrẽda quĩrĩã panʌda. 9 Maʌ̃ carea Ãcõrẽa nãwã iwid̶id̶adua: Dairã Zeza bajãne b̶ʌ, jũmarãba bʌra wayad̶ida panʌa. 10 Daiba quĩrĩã panʌa bʌra jũmarã Boro bai carea isabe zeida. Quĩrĩã panʌa bʌa quĩrĩã b̶ʌra naʌ̃ ẽjũãnebemarãba od̶ida, bajãnebemarãba obada quĩrãca. 11 Cod̶ira ewariza daia diadua. 12 Dairãba cadjirua oped̶ad̶ara quĩrãdoadua, dairã biẽ́ obʌdara daiba quĩrãdoabada quĩrãca. 13 Dairãra cadjiruad̶e idu b̶aebirãdua, ãtebʌrʌ cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌdua. [Bʌa jũmarãda poya b̶ʌa, bʌra dji ʌb̶ʌara b̶ʌa idjab̶a ewariza dji dromaara b̶ʌa.] 14 Djãrãba bãrã biẽ́ oped̶ad̶ada quĩrãdoad̶ibʌrʌ, bãrãba biẽ́ oped̶ad̶ara bãrã Zeza bajãne b̶ʌba quĩrãdoaya. 15 Baribʌrʌ djãrãba bãrã biẽ́ oped̶ad̶ada quĩrãdoad̶aẽ́bʌrʌ, bãrãba biẽ́ oped̶ad̶ara bãrã Zeza bajãne b̶ʌba quĩrãdoaẽ́a. 16 Bãrãba ne cod̶aca ewari obʌdad̶e sopua b̶ea quĩrãca b̶earãnadua dji biaca b̶eaba obada quĩrãca. Ãdjirãra mãwã panabadaa jũmarãba cawad̶amãrẽã ne cod̶aca ewarida o panʌda. Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ẽberãrãba ãdji bia jarad̶ida quĩrĩã panʌ bẽrã ab̶abe maʌ̃drʌ edad̶ia. Ãcõrẽneba ni cãrẽ sid̶a edad̶aẽ́a. 17 Baribʌrʌ bʌa ne cod̶aca ewari o b̶ʌd̶e bʌ borora queraba pãdua, quĩrã sid̶a sʌgʌdua. 18 Mãwãra ẽberãrãba cawad̶aẽ́a bʌa ne cod̶aca ewarida o b̶ʌda. Ab̶abe bʌ Zeza Ãcõrẽbʌrʌ cawaya. Bʌa chupea bia o b̶ʌra bʌ Zeza Ãcõrẽba unubaria. Idjiabʌrʌ bʌ́a nebiada diaya. 19 Naʌ̃ ẽjũãne nebia erob̶ead̶i carea jʌrʌrãnadua. Naʌ̃ ẽjũãnebemara mõgosiabaria, chimiaba ãrĩbaria, idjab̶a ne drʌabadara ed̶a wãnaped̶a drʌabadaa. 20 Bãrãmaarã dji biara b̶ʌra sod̶eba awuabadaa. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌdrʌ ẽpẽnadua nebiada bajãnebʌrʌ erob̶ead̶i carea. Jãma chimiaba ãrĩcaa, nebiara mõgosiacaa, idjab̶a ne drʌabadara poya ed̶a wãnacaa. 22 Dadji daura ĩbĩrã quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bʌ dauda bia b̶ʌbʌrʌ ʌ̃naane nĩbaya. 23 Baribʌrʌ bʌ dauda cadjirua b̶ʌbʌrʌ, ne cadjiruad̶e nĩda unuẽ́ b̶aya. Ara maʌ̃ quĩrãca bʌa jipa o b̶ʌda crĩcha b̶ʌra cadjiruabʌrʌ, bʌra wãrãda pãĩmane nĩa. 24 Ab̶aʌba poya idji boroda umé erob̶aẽ́a. Umé erob̶ʌbʌrʌ ab̶a biara quĩrĩãya. Ab̶a ẽpẽya, maʌ̃ne dewarabemara igaraya. Ara maʌ̃ quĩrãca ne bara b̶ai awua b̶ʌba poya Ãcõrẽda ẽpẽẽ́a. 25 Maʌ̃ carea mʌ̃a jaraya: bãrã sãwã b̶ead̶ida jũmawãyã crĩcharãnadua. Cod̶i careabemada, dod̶i careabemada, idjab̶a jʌ̃ni careabema sid̶a jũmawãyã crĩcharãnadua. ¿Dadji zocai b̶aida djico cãyãbara biara b̶ʌẽ́ca? ¿Dadjida dadjia cacuad̶e jʌ̃bada cãyãbara biara b̶ʌẽ́ca? 26 Acʌd̶adua, ĩbanara ne ud̶acaa, ne ewad̶acaa idjab̶a ne wagad̶acaa. Baribʌrʌ bãrã Zeza bajãne b̶ʌba ne cobibaria. ¿Ãcõrẽmaarã bãrãra ĩbana cãyãbara biara b̶eaẽ́ca? 27 ¿Caida jũmawãyã crĩcha b̶ʌba dãrãara zocai b̶ai? 28 ¿Cãrẽ cãrẽã bãrãba jʌ̃ninebemada jũmawãyã crĩchabada? Acʌd̶adua nepõnõda sãwã waribarida. Nepõnõra trajacaa idjab̶a wuara cacaa. 29 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: dadji drõãenabema boro Salomoʌ̃ra bio ne bara b̶ad̶amĩna nepõnõ quĩrãca quĩrãwãrẽã djioca basía. 30 Id̶i chirua mẽã unubadara nurẽma babuebadamĩna Ãcõrẽba wad̶ibid̶a põnõbibaria. Maʌ̃ bẽrã ¿idjia biara bãrãba jʌ̃namãrẽã diaẽ́ca? Maʌ̃gʌra ¿sãwãẽrã poya ĩjãnaẽ́? 31 Maʌ̃ bẽrã cod̶i careabemada, dod̶i careabemada, wa jʌ̃ni careabema sid̶a jũmawãyã crĩcharãnadua. 32 Ãcõrẽ adua b̶eaba maʌ̃gʌd̶ebemada crĩchabadaa, baribʌrʌ bãrã Zeza bajãne b̶ʌba cawa b̶ʌa bãrãba cãrẽda erob̶ead̶ida panʌda. 33 Maʌ̃ bẽrã naãrã Ãcõrẽra bãrã Boroda b̶ʌd̶adua. Quĩrãcuita pananadua idjia obi b̶ʌra od̶i carea. Mãwã bãrãba neẽ́ panʌra idjia jũma diaya. 34 Nubemada jũmawãyã crĩcharãnadua, nu bid̶a Ãcõrẽba bãrãra waga erob̶ai bẽrã. Ewariza ne crĩchaira baraya.

Mateo 7

1 Djãrãra biẽ́ jararãnadua Ãcõrẽba bãrã biẽ́ jararãmãrẽã. 2 Bãrãba djãrã biẽ́ jarabʌda quĩrãca Ãcõrẽba bãrãra biẽ́ jaraya. 3 ¿Cãrẽ cãrẽã nejarra djãrã daud̶e b̶ʌda acʌbada? ¿Sãwãẽrã bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda acʌd̶aca? 4 Bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda ununaẽ́ panʌbʌrʌ ¿sãwã djãrãa nãwã jarad̶i? “Nejarra bʌ daud̶e b̶ʌra mʌ̃a aub̶ariya.” 5 ¡Bãrãba jarabada quĩrãca od̶acaa! Naãrã bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda aub̶arid̶adua. Mãwã poya ununia nejarra djãrã daud̶e b̶ʌra aub̶arid̶i carea. Ara maʌ̃ quĩrãca bʌa cadjirua o b̶ʌra naãrã idu b̶ʌdua. Maʌ̃bebʌrʌ djãrãra poya carebaya. 6 Ãcõrẽ iteabemada usaa diarãnadua bãrã carãmãrẽã. Bãrã neta nẽbʌa qued̶eada chinaa diarãnadua ʌ̃rʌ̃ tʌgarãmãrẽã. 7 Bãrãba neẽ́ panʌra Ãcõrẽa iwid̶i pananadua; maʌ̃ne idjia bãrãa diaya. Idjia diamãrẽã jʌrʌ pananadua; maʌ̃ne ununia. Ded̶e ed̶a wãbadamaʌba trʌ̃nadua; maʌ̃ne dji ed̶a wãbadara ewaya diai carea. 8 Dji iwid̶i b̶ʌba edaya. Dji jʌrʌ b̶ʌba unuya. Dji trʌ̃ b̶ʌ itea ded̶e ed̶a wãbadara ewaya ne diai carea. 9 Warraba paʌ̃ iwid̶ibʌrʌd̶e ¿dji zezaba mõgarada diaica? 10 Warraba b̶eda iwid̶ibʌrʌd̶e ¿dji zezaba damada diaica? 11 Bãrã dji cadjirua b̶eaba bãrã warrarãa ne biada dia cawa panʌbʌrʌ, ¿bãrã Zeza bajãne b̶ʌba dji iwid̶i panʌ́a ne biada diaẽ́ca? 12 Bãrãba quĩrĩã panʌa djãrãba ne jũmane bãrãra bia od̶ida. Ara maʌ̃ quĩrãca djãrãra bia od̶adua. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a ara maʌ̃ crĩchad̶eba ze b̶ʌa. 13 Bãrãra dji ed̶a wãbada pẽsua b̶ʌd̶e wãnadua. Tʌbʌ uruad̶e ed̶a wãbadara jed̶ea b̶ʌa. Dji o sid̶a jed̶ea b̶ʌ bẽrã wãicha b̶ʌa. Mama zocãrã ed̶a wãbadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ai carea dji ed̶a wãbadara pẽsua b̶ʌa. Dji od̶e wãcara b̶ʌ bẽrã zarea b̶ʌa wãi carea. Maʌ̃ ora zocãrãba ununacaa. 15 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba Ãcõrẽneba bed̶ea panʌana abadaa. Ãdjirãba dji biarã quĩrãca jaradiabadaa baribʌrʌ mãwã panʌa ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶ea igarad̶amãrẽã. 16 Ãdjia o panʌneba bãrãba cawad̶ia dji wãrã arada wa dji wãrãẽ́da. Bacuru biaba nejõ biada zaubaria baribʌrʌ bacuru cadjiruaba nejõ cadjiruada zaubaria. ¿Ʌrʌba uvada zaubarica? ¿Wa jũĩchichiba higojõda zaubarica? 18 Bacuru biaba nejõ cadjiruada zaucaa idjab̶a bacuru cadjiruaba nejõ biada zaucaa. 19 Bacuru bia zaucara tutad̶aped̶a babuebadaa. 20 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda dji wãrã arada wa dji wãrãẽ́da cawad̶ia ãdjirãba o panʌneba. 21 Ẽberãrãba mʌ̃ra ãdji boroad̶a abadamĩna jũmarãda Ãcõrẽ purud̶e b̶ead̶aẽ́a. Ab̶abe mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba quĩrĩã b̶ʌ o b̶eadrʌ idji purud̶e panania. 22 Idjia cawa oi ewarid̶e zocãrãba mʌ̃́a jarad̶ia: “Dai Boro, dai Boro, daira bʌd̶eba bed̶easid̶aa, bʌ trʌ̃neba jairãda ãyã jʌretasid̶aa, idjab̶a bʌ trʌ̃neba ne ununaca waib̶ʌada osid̶aa.” 23 Maʌ̃ne mʌ̃a ebud̶a jaraya: “Cadjirua obadarã, ãyã wãnadua. Mʌ̃a bãrãra unucaa.” 24 Maʌ̃ carea bariduaba mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶a ĩjã oibʌrʌ, naʌ̃ quĩrãca b̶aya: ẽberã crĩcha cawa b̶ʌba idji dera mõgara ʌ̃rʌ̃ osia. 25 Maʌ̃ne cue ze nũmesia, nãũrãra dji cãbãyã puá nũmesia, do sid̶a ze nũmesia, baribʌrʌ idji dera cora wãẽ́ basía mõgara ʌ̃rʌ̃ od̶a bẽrã. 26 Baribʌrʌ mʌ̃ bed̶ea ũrĩped̶a ĩjã oẽ́bʌrʌ, naʌ̃ quĩrãca b̶aya: ẽberã crĩcha neẽ́ b̶ʌba idji dera ĩbʌd̶e osia. 27 Maʌ̃ne cue ze nũmesia, nãũrãra dji cãbãyã puá nũmesia, do sid̶a ze nũmesia. Maʌ̃ba idji dera cora wãped̶a ab̶ed̶a jũma ãrĩsia.– 28 Jesuba jũma jaradiad̶acarea ẽberãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. 29 Judiorã ley jaradiabadarã quĩrãca jaradiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ bio cawa b̶ʌd̶eba ebud̶a jaradia b̶asia.

Mateo 8

1 Jesu eyad̶eba ed̶aa zesid̶e ẽberãrãra zocãrã idji caid̶u wãsid̶aa. 2 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberã aid̶a bara b̶ʌda Jesumaa zesia. Chĩrãborod̶e cob̶eped̶a nãwã bed̶ea djuburiasia: –Mʌ̃ Boro, bʌa quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra poya biabida b̶ʌa.– 3 Maʌ̃ne Jesuba jʌwa ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌrʌd̶e jarasia: –Mãwã o quĩrĩã b̶ʌa. ¡Biadua!– Ara maʌ̃da aid̶a bara b̶ad̶ara biasia. 4 Jesuba idjía jarasia: –Bʌ biad̶ara ni ab̶aʌa jararãdua. Ãtebʌrʌ sacerdotemaa wãdua bʌra biasida unumãrẽã. Jãʌ̃be Moiseba jarad̶a quĩrãca ne diacuadua. Mãwã ẽberãrãba cawad̶ia bʌra wãrãda biasida.– 5 Maʌ̃be Jesura Capernauʌ̃ purud̶aa wãsia. Jũẽsid̶e Romanebema sordaorã boroda idjimaa zesia. Maʌ̃gʌba nãwã bed̶ea djuburiasia: 6 –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ nezocada diguid̶a bio cacua pua b̶ʌ bẽrã cʌd̶ad̶e b̶ʌradrʌ b̶ʌa.– 7 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Idji biabi carea wãya.– 8 Baribʌrʌ sordaorã boroba jarasia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ra ẽberã biaẽ́a bʌra mʌ̃ ded̶e ed̶a wãmãrẽã. Baribʌrʌ mʌ̃ nezoca biamãrẽã bʌa namaʌba jaraibʌrʌ, idjira biaya. 9 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ boroba jara b̶ʌra mʌ̃a ĩjãida b̶ʌa. Idjab̶a mʌ̃a jara b̶ʌra sordaorã mʌ̃ jʌwaed̶a b̶eaba ĩjãnida panʌa; mʌ̃a ab̶aʌa zeduad̶a aibʌrʌ zebaria; wãduad̶a aibʌrʌ, wãbaria; idjab̶a mʌ̃ nezocaa nãwã oduad̶a aibʌrʌ ara maʌ̃da idjia obaria.– 10 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Jesuba bia crĩchasia. Maʌ̃ne idji ẽpẽ panʌrãa jarasia: –Wãrã arada bãrãa jaraya: naʌ̃ ẽberãba bio ĩjã b̶ʌ quĩrãca israelerã tãẽna ni ab̶a bid̶a unucaa. 11 Mʌ̃a bãrãa jaraya: ʌ̃mãdau odjabariareba idjab̶a ʌ̃mãdau b̶aebariareba drua ãĩbemarãda zocãrã zed̶ia. Maʌ̃gʌrãra dadji drõãenabemarã Abrahaʌ̃ ume, Isa ume, Jacobo ume bid̶a Ãcõrẽ purud̶e ne co chũpanenia. 12 Baribʌrʌ Ãcõrẽba ẽberãrã naãrã pe erob̶a quĩrĩã b̶ad̶ada pãĩmanaa ãyã jʌrecuaya. Mama aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania.– 13 Maʌ̃be Jesuba sordaorã boroa jarasia: –Diguid̶aa wãdua. Bʌa ĩjã b̶ʌ quĩrãca mʌ̃a oya.– Sordaorã boro nezocara ara maʌ̃da biasia. 14 Maʌ̃be Jesura Pedro ded̶aa wãsia. Ed̶a wãsid̶e unusia Pedro pãcõrẽda cʌwamiaba cʌd̶ad̶e b̶ʌda. 15 Maʌ̃ wẽrã jʌwara Jesuba tãsia. Ara maʌ̃da cʌwamiara dugusia. Piradrʌped̶a ãdjira ne cobisia. 16 Queud̶acarea ẽberãrãba zocãrã jai bara b̶eada Jesumaa enesid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba ara jarabʌrʌba dji jaira jũma ãyã jʌrecuasia. Idjab̶a cacua biẽ́ b̶eara jũma biabicuasia. 17 Mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba jarad̶a quĩrãca. Nãwã jarasia: “Dadjirãra cacua biẽ́ b̶easid̶e idjia biabisia, idjab̶a pua b̶easid̶e idjia jõbisia.” 18 Jesuba ẽberãrãda zocãrã idji caita powua nũmʌda unusia. Maʌ̃ carea idji ume nĩbabadarãa amene wa quĩrãrẽ chãniana asia. 19 Baribʌrʌ wãni naẽna judiorã ley jaradiabarida Jesumaa zesia. Maʌ̃ ẽberãba jarasia: –Jaradiabari, bʌ wãbʌrʌza mʌ̃ra bʌ ume wãya.– 20 Jesuba idjía jarasia: –Usa pãra de bara b̶ʌa, ĩbana sid̶a de bara b̶ʌa, baribʌrʌ mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara sãma cãĩ sid̶a neẽ́ b̶ʌa.– 21 Maʌ̃ne ab̶a idji ume nĩba jarasia: –Mʌ̃ Boro, bʌ ume wãi naẽna idu mʌ̃ zezada tʌb̶aribidua.– 22 Jesuba idjía jarasia: –Mʌ̃ ume zedua. Beu b̶earãba beud̶arãra tʌb̶arid̶ida panʌa.– 23 Maʌ̃be Jesura jãbad̶e b̶adoped̶a idji ume nĩbabadarã sid̶a wãsid̶aa. 24 Mãwã panʌne nãũrãda dji cãbãyã puá nũmeped̶a baido bogozoara jãbad̶e ed̶a wã nũmesia. Maʌ̃ne Jesura cãĩ b̶asia. 25 Maʌ̃ carea idji ume nĩbabadarãba ʌ̃rʌ̃manaped̶a nãwã jarasid̶aa: –¡Dai Boro, carebadua! ¡Dadjirãra b̶arrubod̶od̶aa!– 26 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Bãrãra ¿sãwãẽrã ne waya panʌ? Bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ca b̶ʌa.– Piradrʌped̶a Jesuba nãũrãra, baido bogozoa sid̶a quẽãsia. Ara maʌ̃da jũma tuma nũmesia. 27 Maʌ̃ne ãdjirãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Nãwã jarasid̶aa: –Naʌ̃gʌra ¿caida jãwã b̶ʌ? Nãũrãba, baido bogozoa bid̶a idji bed̶eara ĩjãbadaa.– 28 Maʌ̃be amene droma quĩrãrẽ chãnaped̶a Gadara druad̶e jũẽsid̶aa. Maʌ̃ne ẽberã umé jai bara panʌda beud̶arã tʌb̶aribada uriad̶eba Jesumaa zesid̶aa. Maʌ̃ ẽberãra bio minijĩchia panʌ bẽrã ni ab̶aʌda mamaare wãnaca basía. 29 Maʌ̃ne Jesua jĩgua b̶ia jarasid̶aa: –¡Ãcõrẽ Warra! ¿Cãrẽ cãrẽã daira mĩã sẽ b̶ʌ? ¿Dai ewari jũẽi naẽna bʌa cawa od̶e ze b̶ʌca?– 30 Tʌmʌ arid̶e chinada ne co duanasid̶aa. 31 Maʌ̃ bẽrã dji jairãba Jesua nãwã bed̶ea djuburiasid̶aa: –Bʌa dairãda ãyã jʌretaibʌrʌ, jari duanʌ china cacuad̶e idu ed̶a wãbidua.– 32 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Wãbʌrʌd̶adua.– Ara maʌ̃da jairãra maʌ̃ ẽberãrã cacuad̶ebemada ẽdrʌd̶aped̶a china cacuad̶e ed̶a wãbʌrʌsid̶aa. Maʌ̃ba chinara pirapod̶aped̶a perawad̶eba daid̶u tẽũcuasid̶aa. Mãwã jũma nãbʌrʌ quinisid̶aa. 33 Maʌ̃ china waga pananara daupera pira wãsid̶aa. Ãdji purud̶e jũẽnaped̶a ẽberãrã jai bara b̶ead̶a sãwãped̶ad̶ada jũma nẽbʌrʌsid̶aa. 34 Maʌ̃ carea jũma dji purud̶ebemarãra Jesu b̶ʌmaa zesid̶aa. Ununaped̶a Jesua bed̶ea djuburiasid̶aa ãdji druad̶ebemada ãyã wãmãrẽã.

Mateo 9

1 Jesura jãbad̶e b̶adoped̶a wayacusa amene droma quĩrãrã chãped̶a idji b̶abari purud̶e jũẽsia. 2 Mama ẽberã cacua beu b̶ʌda idji cʌd̶ad̶e Jesumaa enesid̶aa. Jesuba unusia maʌ̃ ẽberã eneped̶ad̶aba wãrãda ĩjã panʌda idjia dji cacua beu b̶ʌra poya biabida. Maʌ̃ carea Jesuba dji cacua beu b̶ʌ́a jarasia: –Sobiadua, cũdra. Bʌa cadjirua od̶ara mʌ̃a quĩrãdoasia.– 3 Mama judiorã ley jaradiabadarãda ʌ̃cʌrʌ panasid̶aa. Maʌ̃gʌrãba crĩchasid̶aa: “Idjira Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ bed̶ea b̶ʌa.” 4 Baribʌrʌ ãdjia crĩcha panʌra Jesuba cawasia. Maʌ̃ carea jarasia: –Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã jãwã biẽ́ crĩcha panʌ? 5 Bãrãmaarã ¿sãʌ̃gʌda zareaara b̶ʌ? ¿Cadjirua od̶ara quĩrãdoayad̶a aida wa naʌ̃ ẽberã cacua beu b̶ʌra piradrʌbiped̶a nĩbabida? 6 Ãcõrẽba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara b̶ʌsia naʌ̃ ẽjũãne duanʌba cadjirua obadara quĩrãdoamãrẽã. Maʌ̃ra bãrãa unubiya.– Ara maʌ̃da dji cacua beu b̶ʌ́a nãwã jarasia: –Piradrʌdua. Bʌ cʌd̶ara edaped̶a diguid̶aa wãdua.– 7 Ara maʌ̃da dji cacua beu b̶ad̶ara pirab̶ariped̶a diguid̶aa wãsia. 8 Maʌ̃ unusid̶ad̶e dji arima b̶eara ne wayasid̶aa. Baribʌrʌ Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa idji ʌb̶ʌada diad̶a bẽrã ẽberãba cacua biẽ́ b̶eara biabimãrẽã. 9 Jesu mamaʌba wãbʌrʌd̶e ẽberã Mateo abadada unusia. Maʌ̃ ẽberãra Romanebema boro itea parata diabada ded̶e chũmasia. Jesuba Mateoa jarasia: –Mʌ̃ ume zedua.– Ara maʌ̃da Mateora piradrʌped̶a Jesu ume wãsia. 10 Mãwãnacarea Jesura Mateo ded̶e ne co b̶asia. Jesu ume nĩbabadarãda, Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãda, judiorã ley igara b̶ea sid̶a Jesu ume ne co duanasid̶aa. 11 Ʌ̃cʌrʌ pariseorãba maʌ̃gʌra unusid̶aa. Maʌ̃ carea Jesu ume nĩbabadarãa iwid̶isid̶aa: –Bãrãa jaradiabarira ¿cãrẽ cãrẽã Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã ume, dewara cadjirua obadarã ume bid̶a ne co chũmʌ?– 12 Ãdjia mãwã iwid̶ibʌdada Jesuba ũrĩped̶a jarasia: –Cacua bia b̶eaba nẽãrã diabarira jʌrʌd̶acaa. Dji cacua biẽ́ b̶eabʌrʌ jʌrʌbadaa. 13 Naʌ̃ bed̶eaba cãrẽda jara b̶ʌda cawad̶e wãnadua: “Animarã babue diad̶i cãyãbara mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba djãrã quĩrã djuburiad̶ida.” Mʌ̃ra jipa b̶ea trʌ̃i carea zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ cadjirua obadarãda trʌ̃ b̶ʌa Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã.– 14 Mãwãnacarea Borocuebari Juaʌ̃ ume nĩbabadarãda Jesumaa zed̶aped̶a iwid̶isid̶aa: –Daiba, pariseorã bid̶a ara cadrʌa ne cod̶aca ewarira obadaa, baribʌrʌ bʌ ume nĩbabadarãba ¿sãwãẽrã od̶aca?– 15 Jesuba ãdjía jarasia: –Umaquĩrãba wẽrã edabʌrʌd̶e ¿caida sopua b̶ai? Maʌ̃ umaquĩrãra wad̶ibid̶a idjia ed̶od̶arã ume b̶ʌmisa b̶ʌsrid̶a panania. Baribʌrʌ ewari ab̶a dewara ẽberãrãba idjira ãyã eded̶ia. Maʌ̃bebʌrʌ idjia ed̶od̶arãba ne cod̶aca ewarira od̶ia. 16 Dadjirãba jʌ̃bada dji sore cõã b̶ʌmaa wua djiwid̶ida cajud̶acaa. Mãwã od̶ibʌrʌ djiwid̶i cajud̶a erreb̶aribʌrʌba dji wua sorera waib̶ʌara cõãya. 17 Idjab̶a ni ab̶aʌba uva b̶a djiwid̶ira animarã e od̶a dji sored̶e tʌd̶acaa. Mãwã od̶ibʌrʌ aseabʌrʌd̶e animarã e od̶a dji sorera cõãya. Maʌ̃be uva b̶ara, animarã e od̶a sid̶a aduaya. Maʌ̃ carea uva b̶a djiwid̶ira animarã e od̶a djiwid̶id̶e tʌd̶ida panʌa. Mãwã umena dãrã droad̶ia.– 18 Jesuba mãwã jaradia b̶ʌd̶e judio dji dromada zesia. Maʌ̃ ẽberãra Jesu quĩrãpita b̶arru cob̶eped̶a jarasia: –Mʌ̃ caura aretewa jaid̶ab̶arisia. Baribʌrʌ bʌda wãsira bʌ jʌwada idji ʌ̃rʌ̃ b̶ʌibʌrʌ ʌ̃rẽbaya.– 19 Jesura piradrʌped̶a maʌ̃ ẽberã ume wãsia. Idji ume nĩbabadarã sid̶a wãsid̶aa. 20 Ãdjirã tãẽna wẽrã doce poa oamiaba jida b̶ʌda nĩbasia. Maʌ̃ wẽrãba nãwã crĩchasia: “Mʌ̃a idjia jʌ̃ b̶ʌda tãibʌrʌ mʌ̃ra biaya.” Maʌ̃ bẽrã Jesu jẽdaareba wãped̶a idjia jʌ̃ b̶ʌ id̶e tãsia. 22 Jesuba jẽda acʌbʌrʌd̶e wẽrã unuped̶a nãwã jarasia: –Cau, b̶ʌsrid̶adua. Wãrãda biaida ĩjãna bẽrã bʌra biasia.– Ara maʌ̃da wẽrãra bia b̶esia. 23 Jesu judio dji droma ded̶e jũẽsid̶e chiru zabadarãda idjab̶a aujĩãbadarã sid̶a unusia. 24 Jesuba ãdjía jarasia: –Ãyã wãnadua. Wẽrãcaura jaid̶aẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ cãĩ b̶ʌa.– Maʌ̃ carea ẽberãrãba idjimaa acʌd̶aped̶a ipid̶asid̶aa. 25 Baribʌrʌ ẽberãrãra ãyã jʌretacuaped̶a Jesura ded̶e ed̶a wãsia. Maʌ̃be wẽrãcau jʌwad̶e jidaped̶a pirab̶aribisia. 26 Jesuba od̶ad̶ebemada jũma maʌ̃ druad̶e ũrĩsid̶aa. 27 Jesu mamaʌba wãsid̶e daub̶errea b̶eada umé idji caid̶u b̶ia zesid̶aa. Maʌ̃ ẽberãrãba jĩgua jarasid̶aa: –¡Jesu, David̶eba zed̶a, daira quĩrã djuburiadua!– 28 Jesu diguid̶aa jũẽsid̶e maʌ̃ daub̶errea panʌra idjimaa zesid̶aa. Maʌ̃be Jesuba ãdjía iwid̶isia: –¿Bãrãba wãrãda ĩjã panʌca mʌ̃a bãrãra poya biabida?– Ãdjia panusid̶aa: –Mãẽ, dai Boro.– 29 Maʌ̃be Jesuba ãdji daud̶e tãped̶a jarasia: –Bãrãba ĩjã panʌ quĩrãca mʌ̃a oya.– 30 Ara maʌ̃da ãdji daura biasid̶aa. Maʌ̃be Jesuba bio jara b̶ʌsia maʌ̃nebemada ni ab̶aʌa nẽbʌrʌrãnamãrẽã. 31 Baribʌrʌ ded̶eba ẽdrʌd̶aped̶a Jesuba ãdji ume od̶ada jũma maʌ̃ druad̶e jara wãsid̶aa. 32 Ara daub̶errea panana ẽdrʌbʌdad̶e dewararãba ẽberã quĩrãme cara b̶ʌ jai bara b̶ʌda enesid̶aa. 33 Jesuba maʌ̃ jai jʌretad̶acarea ẽberã quĩrãme cara b̶ad̶ara bed̶easia. Ẽberãrã mama duanʌba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Nãwã jarasid̶aa: –Israel druad̶e wad̶ibid̶a naʌ̃ quĩrãca ununaca basía.– 34 Baribʌrʌ pariseorãba jara duanasid̶aa: –Jãʌ̃ Jesuba jaira ãyã jʌretabaria, jairã boro Beelzebúba maʌ̃ ʌb̶ʌada diad̶a bẽrã.– 35 Mãwãnacarea Jesura puru waib̶ʌa b̶eaza, puru zaque b̶eaza pʌrrʌa wãsia. Judiorã dji jʌrebada deza jarabadjia Ãcõrẽra ãdji Boro bai carea zebʌrʌda. Maʌ̃ bed̶ea bia jaradia nĩne jũma cacua biẽ́ b̶eara, cacua pua b̶ea sid̶a biabicuasia. 36 Idjia ẽberãrã cãbana unusid̶e mĩã djuburi unusia. Ne jũmane bia mĩga b̶easia idjab̶a ãdub̶a b̶easia. Oveja dji wagabari neẽ́ qued̶ea quĩrãca panasid̶aa. 37 Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: –Wãrãda naʌ̃ ẽberãrãra néu waib̶ʌa waraga tab̶ʌ quĩrãca b̶eaa. Baribʌrʌ dji ewabadarãda zocãrãẽ́be panʌa. 38 Maʌ̃ bẽrã Néu Djibaría iwid̶id̶adua ewabadarãda idji néumaa diabuemãrẽã.–

Mateo 10

1 Jesuba idji ume nĩbabadarã doce panʌra ãbaa trʌ̃sia. Maʌ̃be ãdjirãa ʌb̶ʌada diasia jaida ãyã jʌretad̶amãrẽã, idjab̶a cacua biẽ́ b̶eada, cacua pua b̶ea sid̶a biabid̶amãrẽã. 2 Jesuba diabued̶arã doce panʌra naʌ̃gʌrã basía: Simoʌ̃, Pedro abadada; dji djaba Andre; Zebedeo warrarã Santiago idjab̶a Juaʌ̃; 3 Pelipe; Bartolomé; Tomá; Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebari bad̶a Mateo; Alpeo warra Santiago; Tadeo; 4 idjab̶a Simoʌ̃ Cananeo. Idjab̶a b̶asia Juda Iscariote, Jesu jidabid̶ada. 5 Maʌ̃ doce ẽberãrãra Jesuba wãbigasia. Baribʌrʌ wãni naẽna idjia jarasia: –Judiorãẽ́maa, Samaria puru b̶ead̶e bid̶a wãrãnadua. 6 Ãtebʌrʌ judiorãmaa, israelerã oveja aduá b̶ea quĩrãca panʌmaa wãnadua. 7 Bãrã wãbʌdaza jarad̶adua Ãcõrẽra jũẽsida jũmarã Boro bai carea. 8 Maʌ̃ bẽrã cacua biẽ́ b̶eara biabid̶adua, beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbabid̶adua, aid̶a bara b̶eara biabid̶adua, jaira ãyã jʌretad̶adua. Mãwã od̶amãrẽã mʌ̃a bãrãa ʌb̶ʌada bari diabʌrʌa. Maʌ̃ bẽrã ẽberãrãra bari carebad̶adua. 9 Bãrãba o panʌbari Ãcõrẽba ne diaya. Maʌ̃ carea orora, parata torrora ni maãrĩ bid̶a ederãnadua. Bãrã wãbʌdad̶e buchacara ederãnadua. Bãrãba jʌ̃ panʌ awa eded̶adua. Jĩrũne jʌ̃badara, bardona sid̶a ederãnadua. 11 Bãrã puru waib̶ʌad̶e wa puru zaqued̶e jũẽbʌdad̶e bãrã bia edai ẽberãda jʌrʌd̶adua. Maʌ̃ ẽberã ded̶e pananadua ab̶a purud̶eba ẽdrʌbʌdad̶aa. 12 Maʌ̃ ded̶e ed̶a wãbʌdad̶e Ãcõrẽ trʌ̃neba dji ẽberãrãa jarad̶adua necai pananamãrẽã. 13 Maʌ̃ ded̶ebemarãba bãrãda bia edad̶ibʌrʌ, necai panania. Baribʌrʌ bia edad̶aẽ́bʌrʌ, necai pananaẽ́a. 14 Ab̶aʌba bãrãda bia edaẽ́bʌrʌ, wa bãrã bed̶eada ũrĩ quĩrĩãẽ́bʌrʌ, mamaʌba ẽdrʌd̶adua. Ãdji ded̶eba wa purud̶eba ẽdrʌbʌdad̶e egoro pora bãrã jĩrũne b̶ʌra jãrãpetad̶adua. 15 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e Sodoma, Gomorra puru cãyãbara maʌ̃ purura wetara cawa oya. 16 Mʌ̃a bãrãra ẽberã cadjirua tãẽna diabuebʌrʌa. Ãdjirãba bãrãra biẽ́ od̶ia usa cadrʌaba oveja orrabari quĩrãca. Maʌ̃ carea ãdjirã tãẽna panʌne dama quĩrãca crĩcha cawaad̶eba nĩbad̶adua, baribʌrʌ puchirã quĩrãca ʌ̃mʌ̃mʌ̃rʌ̃ã b̶ead̶adua. 17 Ẽberãrã tãẽna quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ãdjirãba bãrãra dji bororãmaa jida eded̶aped̶a dji jʌrebada ded̶e u jidad̶ia. 18 Mʌ̃ ĩjã panʌ carea bãrãra dji dromarã quĩrãpita, dji bororã quĩrãpita bid̶a eded̶ia. Maʌ̃ne bãrãba ãdjirã quĩrãpita, judiorãẽ́ quĩrãpita bid̶a mʌ̃nebemada bed̶ead̶ia. 19 Bãrã jida edebʌdad̶e sopuarãnadua sãwã bed̶ead̶ida. Dji bororã quĩrãpita panʌne Ãcõrẽba cawabiya cãrẽda jarad̶ida panʌda. 20 Maʌ̃ bed̶eabʌdad̶e bãrã crĩchad̶eba bed̶ead̶aẽ́a, ãtebʌrʌ bãrã Zeza Jaureda bãrãneba bed̶eaya. 21 Ab̶aʌba ara idji djabada beabiya mʌ̃ ĩjã b̶ʌ carea. Dewaraba idji warrada beabiya idjab̶a warrarãda ãdji djibarirã ume biẽ́ panenaped̶a beabid̶ia. 22 Jũmarãba bãrãra quĩrãmania mʌ̃ ĩjã panʌ carea. Baribʌrʌ bãrãba maʌ̃ ewari zaread̶e mʌ̃ ĩjã panʌda idu b̶ʌd̶aẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya. 23 Puru ab̶aʌd̶e ẽberãrãba bãrãda biẽ́ od̶i carea ẽpẽnibʌrʌ, dewara purud̶aa mĩrũ wãnadua. Wãrãda mʌ̃a jaraya: bãrã Israeld̶ebema puru b̶eaza jũma pʌrrʌad̶i naẽna mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara zeya. 24 Ne cawa quĩrĩã b̶ʌra dji jaradiabari cãyãbara ne cawaara b̶ʌẽ́a. Baribʌrʌ dji jaradiabari quĩrãca b̶aibʌrʌ, bia b̶ʌa. Nezoca sid̶a idji boro cãyãbara aud̶uara b̶ʌẽ́a. Baribʌrʌ idji boro quĩrãca b̶aibʌrʌ, bia b̶ʌa. Mʌ̃ra jairã boro Beelzebú a panʌbʌrʌ, bãrãra ara maʌ̃ quĩrãca jarad̶ia. 26 Ẽberãrãda wayarãnadua. Ne jũma ebud̶a b̶ʌẽ́ra mẽrã b̶eẽ́a. Dadjia cawad̶aẽ́ panʌra Ãcõrẽba ebud̶a cawabiya. 27 Mʌ̃a bãrãa pãĩmane jara b̶ʌra ʌ̃naane jarad̶adua. Mʌ̃a bãrã cʌwʌrʌ caita jarad̶ara de ʌ̃rʌ̃ba jĩgua jarad̶adua. 28 Ẽberãrãda wayarãnadua. Ãdjia naʌ̃ cacuada poya bead̶ia baribʌrʌ dadji jaureda poya bead̶aẽ́a. Ãtebʌrʌ naʌ̃ cacua, dadji jaure tʌbʌ uruad̶e babueida b̶ʌdrʌ wayad̶adua. 29 Ĩbana zaqueda umé nẽdod̶i carea parata pichida ab̶a diabadaa. Baribʌrʌ bãrã Zeza bajãne b̶ʌba iduaribiẽ́bʌrʌ, ni ab̶aʌ ĩbanada beuẽ́a. 30 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba cawa b̶ʌa bãrãba bud̶ara jũmasãwã eropanʌda. 31 Ãcõrẽba bãrãra ĩbana zocãrã panʌ cãyãbara biara waga b̶ʌ bẽrã ne wayad̶iẽ́ panʌa. 32 Ab̶aʌba ẽberãrã quĩrãpita mʌ̃da ĩjã b̶ʌad̶a aibʌrʌ, mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌ quĩrãpita mʌ̃a idjira mʌ̃reana aya. 33 Ara maʌ̃ quĩrãca ab̶aʌba ẽberãrã quĩrãpita mʌ̃da adua b̶ʌad̶a aibʌrʌ, mʌ̃a bid̶a mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌ quĩrãpita idjira adua b̶ʌad̶a aya. 34 Crĩcharãnadua mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnaa zesida ẽberãrã ãbaa necai b̶ʌi carea. Mʌ̃ra maʌ̃ carea zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ ze b̶ʌa ẽberãrãda ãbaa bia panarãnamãrẽã. 35 Mʌ̃ra zesia warrada dji zeza ume biẽ́ b̶ʌi carea, cauda dji papa ume biẽ́ b̶ʌi carea, idjab̶a ãĩguda dji pãcõrẽ ume biẽ́ b̶ʌi carea. 36 Bãrãba mʌ̃ ĩjã panʌ carea ara bãdji diguid̶a dji quĩrũda b̶ead̶ia. 37 Ab̶aʌba dji zezada wa dji papada mʌ̃ cãyãbara biara quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃gʌra mʌ̃ ume poya nĩbaẽ́a. Ab̶aʌba dji warrada wa dji cauda mʌ̃ cãyãbara biara quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃gʌra mʌ̃ ume poya nĩbaẽ́a. 38 Bia mĩgai carea b̶ʌẽ́bʌrʌ, poya mʌ̃ ume nĩbaẽ́a. 39 Ab̶aʌda naʌ̃ ẽjũãne bia b̶eibʌrʌ, jĩrũare bia b̶aẽ́a. Baribʌrʌ ab̶aʌda mʌ̃ carea beuibʌrʌ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya. 40 Bãrã bia edabʌrʌba mʌ̃da bia edabʌrʌa. Mʌ̃ bia edabʌrʌba mʌ̃ Diabued̶ada bia edabʌrʌa. 41 Ab̶aʌba Ãcõrẽneba bed̶eabarida cawaped̶a bia edaibʌrʌ, Ãcõrẽba idjid̶eba bed̶eabaría nebia diabari quĩrãca maʌ̃ ẽberãa diaya. Ẽberã jipa b̶ʌda ab̶aʌba cawaped̶a bia edaibʌrʌ, Ãcõrẽba ẽberã jipa b̶ʌ́a nebia diabari quĩrãca maʌ̃ ẽberãa diaya. 42 Mʌ̃a jaraya: ab̶aʌba mʌ̃ ume nĩbabadarã dji ed̶aara b̶earã sid̶a cawaped̶a baido cũrãsada diaibʌrʌ, Ãcõrẽba wãrãda maʌ̃ ẽberãa nebiada diaya.–

Mateo 11

1 Jesuba idji ume nĩbabadarã doce panʌ́a mãwã jarad̶acarea mamaʌba puruza jaradiad̶e wãsia. 2 Borocuebari Juaʌ̃ preso b̶asid̶e ũrĩsia Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aba o b̶ʌd̶ebemada. Maʌ̃ carea idji ume nĩbabadarãda umé diabuesia Jesua nãwã iwid̶id̶amãrẽã: 3 –¿Bʌra dji zeida b̶ad̶aca, wa dewarada jʌ̃ãnida panʌ?– 4 Jesuba ãdjía nãwã panusia: –Bãrãba unu panʌda idjab̶a ũrĩ panʌda Juaʌ̃a jarad̶e wãnadua. 5 Daub̶errea b̶ead̶aba unu panʌa, jĩrũ biẽ́ b̶ead̶ara bia nĩnaa, aid̶a bara b̶ead̶ara biasid̶aa, cʌwʌrʌ qui b̶ead̶aba ũrĩ panʌa, idjab̶a beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbacuasid̶aa. Maʌ̃ awara ne neẽ́ qued̶eaba bed̶ea bia Ãcõrẽba carebaid̶ebemada ũrĩ panʌa. 6 Mʌ̃ igaraẽ́ ĩjã b̶ʌra bio bia b̶aya.– 7 Juaʌ̃ba diabued̶arã wãped̶ad̶acarea Jesuba arima duanʌ́a Juaʌ̃nebemada bed̶easia: –Ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa bãrãba Juaʌ̃ acʌd̶e wãsid̶ad̶e ¿cãrẽda ununida crĩchasid̶a? ¿Nãũrãba cha ureurea eronũmʌda ununida crĩchasid̶aca? 8 Mãwã crĩchad̶aẽ́ basía. Maʌ̃da ¿cãrẽda ununida crĩchasid̶a? ¿Ẽberã bio djio b̶ʌda ununida crĩchasid̶aca? Mãwãẽ́a; dji bio djio b̶eara ẽberãrã bororã ded̶e panabadaa. 9 Maʌ̃da ¿cãrẽda ununida crĩchasid̶a? ¿Ãcõrẽneba bed̶eabarida ununida crĩchasid̶aca? Mãẽ, Ãcõrẽneba bed̶eabarida acʌd̶e wãsid̶aa. Juaʌ̃ra Ãcõrẽneba bed̶eabari dji dromaa. 10 Idjid̶ebemada Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Bed̶ea jarabarida mʌ̃a bʌ na diabueya bʌ o jarimãrẽã. 11 Mʌ̃a wãrã arada jaraya: naʌ̃ ẽjũãne ni ab̶aʌda Juaʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌẽ́a. Baribʌrʌ Ãcõrẽ purud̶ebema dji ed̶aara quiruda idji cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. 12 Borocuebari Juaʌ̃ba jaradia b̶ed̶ad̶eba ʌ̃taa Ãcõrẽ purud̶ebemarãra bia mĩga panʌa. Ẽberã cadjiruarãba ãdjira biẽ́ o quĩrĩã panʌa. 13 Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba, Moise bid̶a Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶aid̶ebemada bed̶eabadjid̶aa ab̶a Borocuebari Juaʌ̃ ewarid̶aa. 14 Ãdjia jarasid̶aa Elía quĩrãca b̶ʌda ab̶a naãrã zeida. Bãrãba cawa quĩrĩã panʌbʌrʌ, Juaʌ̃ra maʌ̃ ẽberã zeida b̶ad̶aa. 15 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua. 16 Id̶ibema ẽberãrãnebemada mʌ̃a ¿sãwã jarai? Purud̶e warrarã jemene panʌne nãwã ijarabada quĩrãca panʌa: 17 Daiba chiru zasid̶ad̶e bãrãra carid̶aẽ́ basía. Sopuad̶ebema trʌ̃ãbi trʌ̃ãsid̶ad̶e bãrãra jĩãnaẽ́ basía. 18 Id̶ibemarãra ara maʌ̃ quĩrãca panʌa. Borocuebari Juaʌ̃ba ne coca ewarida obadjia idjab̶a ne aseada doca basía. Mãwãmĩna ẽberãrãba jarabadjid̶aa idjira jai bara b̶ʌda. 19 Maʌ̃be mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba ne jũmada cobaria idjab̶a ne jũmada dobaria. Baribʌrʌ ãdjirãba jarabadaa mʌ̃ra ne coya b̶ʌda, itua awua b̶ʌda. Maʌ̃ awara jarabadaa mʌ̃ra cadjirua obadarã ume, Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã ume bid̶a nĩbabarida. Baribʌrʌ cawa panʌa Ãcõrẽ necawaara jipa b̶ʌda idji ĩjã panʌba jipa obada bẽrã.– 20 Maʌ̃be Jesuba ʌ̃cʌrʌ puruda quẽãsia. Maʌ̃gʌrã purud̶e idjia ne ununacada biara od̶amĩna ãdjia cadjiruada igarad̶aẽ́ basía. 21 Nãwã jarasia: –¡Coraziʌ̃nebemarãra, Betsaidad̶ebemarã sid̶a mĩã djuburi b̶eaa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Mʌ̃a ne ununaca bãrã tãẽna od̶ara Tirod̶e, Sidoʌ̃ne bid̶a od̶abara, maʌ̃ purud̶ebemarãba isabe cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽda ĩjãcasid̶aa. Maʌ̃ carea sopuad̶ebema jʌ̃badara jʌ̃casid̶aa idjab̶a tʌbʌ porad̶e chũpanecasid̶aa. 22 Baribʌrʌ mʌ̃a bãrãa jaraya: Ãcõrẽba jũmarã cawa oi ewarid̶e Tirod̶ebemarã idjab̶a Sidoʌ̃nebemarã cãyãbara bãrãra wetara cawa oya. 23 ¿Capernauʌ̃nebemarãra bajãnaa wãnica? ¡Wãnaẽ́a! ¡Ãcõrẽba bãrãra beud̶arã panabadamaa b̶atabueya! Mʌ̃a ne ununaca bãrã tãẽna od̶ara Sodoma purud̶e od̶abara, jãʌ̃ purura wad̶ibid̶a b̶acasia. 24 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba jũmarã cawa oi ewarid̶e Sodomanebemarã cãyãbara bãrãra wetara cawa oya.– 25 Maʌ̃ ewarid̶e Jesuba jarasia: –Zeza, bʌra bajãnebema Boroa idjab̶a naʌ̃ ẽjũãnebema Boroa. Bʌa ne adua b̶eaa mʌ̃a jaradiad̶ara cawabid̶a bẽrã mʌ̃a bʌra bia jaraya. Ne cawa b̶eaa bʌa cawabiẽ́ basía. 26 Mãẽ, Zeza, bʌa mãwã o quĩrĩãsia. 27 Mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a ara idjid̶ebemada jũma cawabisia. Ni ab̶aʌba adua panʌa mʌ̃, dji Warrara sãwã b̶ʌda; ab̶a mʌ̃ Zezabʌrʌ cawa b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca ni ab̶aʌba adua panʌa mʌ̃ Zezara sãwã b̶ʌda; ab̶abe mʌ̃, dji Warrabʌrʌ cawa b̶ʌa. Mʌ̃a ab̶aʌa mʌ̃ Zezada cawabisira, maʌ̃ ẽberã bid̶a cawaya. 28 Ne jũmaneba sẽ panʌbʌrʌ, mʌ̃maa zed̶adua. Mʌ̃a bãrãra ʌ̃nãũbiya. 29 Idu mʌ̃́a jipa pe edebid̶adua. Mʌ̃neba cawa wãnadua. Mʌ̃a jũma droabaria idjab̶a sod̶eba djãrã cãyãbara dji dromaara b̶ʌda crĩchacaa. Mʌ̃maa zed̶ibʌrʌ bãrãra wãrãda ʌ̃nãũnia. 30 Mʌ̃a jaradia b̶ʌra zareaẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃a obi b̶ʌ sid̶a oicha b̶ʌa.–

Mateo 12

1 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesura ẽjũã trigo ud̶ad̶e nĩbasia. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarã jarra panʌ bẽrã trigora tʌ edad̶aped̶a co nĩbasid̶aa. 2 Ãdjia mãwã o panʌra ʌ̃cʌrʌ pariseorãba ununaped̶a Jesua jarasid̶aa: –Bʌ ume nĩbabadarãba ʌ̃nãũbada ewarid̶e ocara panʌda jãwã o panʌa.– 3 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –¿Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶eara acʌd̶acaca? Davi, idji ume nĩbabadarã sid̶a jarra panasid̶ad̶e ¿sãwã osid̶a? Davira Ãcõrẽ ded̶e ed̶a wãped̶a Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ad̶a paʌ̃da edasia. Maʌ̃ paʌ̃ra ¿ab̶abe sacerdoterãba cod̶ida panasid̶aẽ́ca? Baribʌrʌ Daviba coped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia. 5 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e jara b̶ʌa sacerdoterãra ʌ̃nãũbada ewarid̶e Ãcõrẽ de dromane ne od̶ida panʌda. Mãwãmĩna ʌ̃nãũbada ewarid̶ebema ley igara panʌ carea bed̶ead̶e panʌẽ́a. ¿Bãrãba maʌ̃gʌ sid̶a acʌd̶acaca? 6 Mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽ de droma cãyãbara dji dromaara b̶ʌda nama b̶ʌa. 7 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: “Animarã babue diad̶i cãyãbara mʌ̃a biara quĩrĩã b̶ʌa bãrãba djãrã quĩrã djuburia pananida.” Maʌ̃ bed̶eaba jara b̶ʌda bãrãba cawa pananabara, za bed̶ea neẽ́ b̶eada biẽ́ jarad̶aẽ́ bacasia. 8 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ʌ̃nãũbada ewari djibaria.– 9 Jesura mamaʌba judiorã dji jʌrebada ded̶aa wãsia. 10 Mama ẽberã jʌwa beu b̶ʌda b̶asia. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba Jesura biẽ́ jara quĩrĩã panasid̶aa ʌ̃nãũbada ewari ley igara b̶ʌ carea. Maʌ̃ bẽrã idjía iwid̶isid̶aa: –¿Bia b̶ʌca cacua biẽ́ b̶ʌda ʌ̃nãũbada ewarid̶e biabida?– 11 Jesuba panusia: –Bãrã ovejada ʌ̃nãũbada ewarid̶e uriad̶e b̶aesira ¿jʌwaba ẽdrʌ edaẽ́ca? ¿Caiba mãwã oẽ́? 12 ¿Ẽberãda oveja cãyãbara biara b̶ʌẽ́ca? Maʌ̃ bẽrã bia b̶ʌa ʌ̃nãũbada ewarid̶e bia oida.– 13 Maʌ̃be dji jʌwa beu b̶ʌ́a jarasia: –Jʌwara jiradua.– Mãwã jirabʌrʌd̶e idji jʌwara ab̶ed̶a biasia dewarabema jʌwa quĩrãca. 14 Ara maʌ̃da pariseorãra ẽdrʌd̶aped̶a wãsid̶aa. Maʌ̃be Jesu bead̶i carea crĩcha jʌrʌsid̶aa. 15 Jesuba maʌ̃nebema cawasid̶e ãyã wãsia. Zocãrã ẽberãrãda idji caid̶u wãsid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba dji cacua biẽ́ b̶eara jũma biabicuasia. 16 Idjia ãdjirãa bio jara b̶ʌsia idjid̶ebemada ebud̶a jararãnamãrẽã. 17 Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba jarad̶a quĩrãca. 18 Nãwã jarasia: Naʌ̃gʌra mʌ̃a edad̶a nezocaa. Mʌ̃a idjira quĩrĩã b̶ʌa. Idji carea mʌ̃ra wãrãda bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Mʌ̃ Jaurera idjía diaya. Idjia puru b̶eaza mʌ̃a jipa oid̶ebemada jaraya. 19 Idjira ijaraẽ́a idjab̶a quĩrũbid̶eba b̶iaẽ́a. Maʌ̃ bẽrã ni ab̶aʌba idji bed̶eabʌrʌda purud̶e ũrĩnaẽ́a. 20 Cha cõrãicha quirura idjia cõrãtaẽ́a. Ĩbĩrã maãrĩ urua quirura idjia quiaẽ́a. Ara maʌ̃ quĩrãca dji ʌb̶ʌaẽ́ b̶eara jipa o b̶aya ab̶a ne jũmane poyabʌrʌd̶aa. 21 Maʌ̃ne puru b̶eaza idjira jʌ̃ãnia ẽdrʌ edamãrẽã. 22 Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌba jai bara b̶ʌ ẽberãda Jesumaa edesid̶aa. Maʌ̃ ẽberãra daub̶errea b̶asia idjab̶a quĩrãme cara b̶asia. Jesuba idjira biabisia bed̶eamãrẽã idjab̶a unu b̶emãrẽã. 23 Jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã iwid̶isid̶aa: –David̶eba zeida b̶ʌra ¿naʌ̃gʌ Jesuca?– 24 Baribʌrʌ ãdjirãba mãwã jara panʌra pariseorãba ũrĩsid̶aa. Maʌ̃gʌrãba jarasid̶aa: –Jãʌ̃ ẽberãba jaira ãyã jʌretabaria, jairã boro Beelzebúba maʌ̃ ʌb̶ʌada diad̶a bẽrã.– 25 Baribʌrʌ ãdjia crĩcha panʌra Jesuba cawad̶a bẽrã jarasia: –Ab̶ari druad̶ebemarãda ara ãdjidub̶a djõ pananibʌrʌ, ãdub̶a dji quininia. Ab̶ari purud̶e wa ab̶ari ded̶e dji ẽberãrãda ara ãdjidub̶a djõ pananibʌrʌ, dãrã pananaẽ́a. 26 Ara maʌ̃ quĩrãca Satanaba ara idji jaida ãyã jʌretaibʌrʌ, ara idji ume djõ b̶ʌa. ¿Sãwã idjia poya b̶ʌra dãrã erob̶ai? 27 Bãrãmaarã mʌ̃a Beelzebúd̶eba jairãda ãyã jʌreta b̶ʌa. Mãwãra bãrã ẽpẽ b̶eaba ¿caid̶eba jaira ãyã jʌretabada? Ãdjirãba cawabid̶ia bãrãba ãĩ crĩcha panʌda. 28 Baribʌrʌ mʌ̃a Ãcõrẽ Jaured̶eba jairãda ãyã jʌreta b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽba unubi b̶ʌa idjira jũẽsida bãrã Boro bai carea. 29 Ẽberã mẽsrã b̶ʌra naãrã jʌ̃ chũmʌnaẽ́bʌrʌ, ¿sãwã idji ded̶e ed̶a ne drʌad̶e wãni? Ab̶a mãwã jʌ̃ chũmʌsid̶ara poya idji nebiada drʌad̶ida panʌa. 30 Ab̶aʌda mʌ̃are b̶ʌẽ́bʌrʌ mʌ̃ ume dji quĩrũa. Ab̶aʌba mʌ̃ ume ẽberãrãda Ãcõrẽmaa eneẽ́bʌrʌ ãyã jʌrecuabaria. 31 Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa jaraya: ẽberãrãba cadjirua obadara, biẽ́ bed̶eabada sid̶a Ãcõrẽba jũma quĩrãdoaya. Baribʌrʌ ab̶aʌba Ãcõrẽ Jaureba od̶ada diauruba jãwã osiad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ra quĩrãdoaẽ́a. 32 Ab̶aʌba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ada biẽ́ jaraibʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ra quĩrãdoaya. Baribʌrʌ ab̶aʌba Ãcõrẽ Jaureda biẽ́ jaraibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ra quĩrãdoaẽ́a. Naʌ̃ ewarid̶e, ewari ze nũmʌza quĩrãdoaẽ́ b̶aya. 33 Nejõ biada zauibʌrʌ cawa panʌa bacuru biada. Baribʌrʌ dji biaẽ́da zauibʌrʌ cawa panʌa bacuru cadjiruada. Nejõza idji zau b̶ʌd̶eba cawa panʌa. 34 ¡Dama ẽberãrã! ¿Bãrã dji cadjiruarãba sãwã ne biada bed̶ead̶i? Ẽberãba idji sod̶e crĩcha b̶ʌ quĩrãca bed̶eabaria. 35 Ẽberã biaba idji sod̶e ne bia erob̶ʌd̶eba ne biada jarabaria. Baribʌrʌ ẽberã cadjiruaba idji sod̶e ne cadjirua erob̶ʌd̶eba ne cadjiruada jarabaria. 36 Bʌa ne biada jaraibʌrʌ Ãcõrẽba bʌra bia b̶ʌya. Baribʌrʌ ne biaẽ́da jaraibʌrʌ cawa oya. Mʌ̃a bãrãa jaraya: Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e jũmarãba idjía jarad̶ida panʌa cãrẽ cãrẽã ãdji bed̶ead̶eba djãrã crĩcha ãrĩsid̶ada. 38 Mãwãnacarea ʌ̃cʌrʌ judiorã ley jaradiabadaba, pariseorã bid̶a Jesua jarasid̶aa: –Jaradiabari, dairãba quĩrĩã panʌa bʌa ne ununacada oida. Mãwãra cawad̶ia bʌra bajãneba ze b̶ʌda.– 39 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Bãrã dji cadjiruarãba Ãcõrẽra ĩjã ama panʌa. Bãrãba mʌ̃ra bajãneba ze b̶ʌda cawad̶i carea quĩrĩã panʌa mʌ̃a ne ununacada oida. Baribʌrʌ mʌ̃a ne ununacada oẽ́a. Bãrãba ab̶abe Ãcõrẽneba bed̶eabari Joná mãwãna quĩrãca ununia. 40 Jonára b̶eda droma b̶ited̶a ewari ũbea ãsa, diamasi bid̶a b̶ad̶a quĩrãca mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ewari ũbea ãsa, diamasi bid̶a egorod̶e b̶aya. 41 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba jũmarã cawa oi ewarid̶e Ninive purud̶ebemarãda piradrʌd̶aped̶a bãrãra biẽ́ jarad̶ia. Jonába Ãcõrẽba cawa oyad̶a asid̶e ãdjia cadjirua obadara igarasid̶aa. Baribʌrʌ Joná cãyãbara dji dromaara b̶ʌda nama b̶ʌmĩna bãrãba ĩjãnaẽ́ panʌa. 42 Maʌ̃ awara Salomoʌ̃ ewarid̶e Sabá druad̶ebema borora wẽrã basía. Idjira drua tʌmʌba zesia Salomoʌ̃ necawaa ũrĩ carea. Baribʌrʌ naʌ̃ ewarid̶e Salomoʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌda nama b̶ʌmĩna bãrãba ĩjãnaẽ́ panʌa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e maʌ̃ wẽrãba pirab̶ariped̶a bãrãra biẽ́ jaraya.– 43 Ẽberã cacuad̶ebemada ẽdrʌd̶acarea jaira ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ʌ̃nãũi carea jʌrʌ b̶abaria baribʌrʌ sãma ʌ̃nãũida unucaa. 44 Maʌ̃ bẽrã idjidub̶a nãwã jarabaria: “Mʌ̃dji b̶ad̶amaa jẽda wãya.” Jũẽbʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberã sora de bari b̶ʌ quĩrãca unubaria. Bia ima nũmʌda idjab̶a ne jũma bia nũmeada unubaria. 45 Maʌ̃be siete jai idji cãyãbara cadjiruaara b̶eada maʌ̃ ẽberãmaa eneped̶a dji ẽberã sod̶e ed̶a panebadaa. Maʌ̃ bẽrã dji ẽberãra idji naãrã b̶ad̶a cãyãbara wetara biẽ́ b̶ebaria. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ ĩjãẽ́ panʌ carea bãrã, dji cadjiruarãda naẽna panana cãyãbara biẽ́ara panania.– 46 Jesuba wad̶ibid̶a ẽberãrãa bed̶ea b̶ʌd̶e dji papa, dji djabarã sid̶a dajada panʌda idji ume bed̶ea quĩrĩã panasid̶aa. 47 Ab̶aʌba Jesua jarasia: –Bʌ papada, bʌ djabarã sid̶a dajadaare panʌa. Ãdjira bʌ ume bed̶ea quĩrĩã panʌa.– 48 Baribʌrʌ Jesuba maʌ̃ ẽberãa jarasia: –Bʌmaarã ¿cairãda mʌ̃ papa idjab̶a mʌ̃ djabarã? 49 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãmaa jʌwa suped̶a jarasia: –Naʌ̃gʌrãda mʌ̃ papaa idjab̶a mʌ̃ djabarãa. 50 Mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba quĩrĩã b̶ʌ o b̶eadrʌ mʌ̃ djabaa, mʌ̃ djabawẽrãa, idjab̶a mʌ̃ papaa.–

Mateo 13

1 Ara maʌ̃ ewarid̶e Jesura ded̶eba ẽdrʌped̶a amene droma icawa chũmane wãsia. 2 Maʌ̃ne ẽberãrãda zocãrã idjima powua nũmesia. Maʌ̃ bẽrã jãbad̶e b̶adoped̶a chũmesia. Ẽberãrãra ĩbʌd̶e do icawa duanesid̶aa. 3 Maʌ̃be Jesuba ãdjirãa ne quĩrãtanoa ne jara b̶ʌd̶eba nãwã jaradiasia. –Ẽberãda ne pod̶e wãsia. 4 Mãwã po nĩne ʌ̃cʌrʌ tara od̶e b̶aecuasia. Maʌ̃ne ĩbanada zesed̶aped̶a mĩcuasid̶aa. 5 Ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã mõgaraid̶a b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Dji egorora nãũcha b̶ʌ bẽrã maʌ̃ tara isabe tunusia. 6 Mãwãmĩna besea jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba purrubasia bio carra jidaẽ́ b̶ad̶a bẽrã. 7 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Mama b̶aecuad̶ara jʌ̃cara ʌrʌ bara b̶ʌba bʌrá quenasia. 8 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã biad̶e b̶aecuasia. Maʌ̃gʌra bio zausia. Ʌ̃cʌrʌ cʌmʌba ara arid̶e diasia, dewaraba waitabeara diasia, waabemaba waib̶ʌara diasia. 9 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.– 10 Maʌ̃be Jesu ume nĩbabadarãba idji caita zed̶aped̶a iwid̶isid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã ẽberãrãa ne jara b̶ʌd̶eba jaradiabari?– 11 Jesuba panusia: –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada jũmarãa cawabiẽ́ b̶ʌmĩna bãrãa cawabi b̶ʌa. 12 Ab̶aʌba wãrãda cawaibʌrʌ, Ãcõrẽba aud̶uara cawabiya. Baribʌrʌ adua b̶ʌba cawa b̶ʌda crĩchaibʌrʌ idjia crĩcha b̶ʌ sid̶a Ãcõrẽba jãrĩya. 13 Maʌ̃ carea mʌ̃a ãdjirãa ne jara b̶ʌd̶eba jaradiabaria. Mʌ̃a o b̶ʌra ãdjirãba unu panʌmĩna cawad̶aẽ́ panʌa, idjab̶a mʌ̃a jara b̶ʌra ũrĩ panʌmĩna cawad̶aẽ́ panʌa. 14 Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba jarad̶ara wãrãa: Naʌ̃ ẽberãrãba ũrĩ panʌmĩna cawad̶aẽ́a. Bio unu panʌmĩna cawad̶aẽ́a. 15 Ãdjirãba sod̶eba poya cawad̶aẽ́a, ũrĩ quĩrĩãnaẽ́a idjab̶a unu quĩrĩãnaẽ́a. Mãwã b̶ead̶aẽ́bara ãdjirãba unucasid̶aa, ũrĩcasid̶aa idjab̶a sod̶eba cawacasid̶aa. Maʌ̃be mʌ̃maa zed̶aped̶a mʌ̃a ãdjirãra biabicasia. 16 Baribʌrʌ bãrãra bio bia panʌa. Bãrãba unu panʌra, ũrĩ panʌ sid̶a cawa panʌa. 17 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba unu panʌra zocãrã Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba, ẽberãrã jipa b̶ea bid̶a unu quĩrĩã panasid̶aa baribʌrʌ ununaẽ́ basía. Idjab̶a bãrãba ũrĩ panʌra ũrĩ quĩrĩã pananamĩna ũrĩnaẽ́ basía.– 18 Pea pod̶ad̶ebema ne jara b̶ʌd̶eba jarad̶ara naʌ̃gʌa. Ũrĩnadua. 19 Ta od̶e pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada ab̶aʌba ũrĩped̶a cawaẽ́bʌrʌ, diauruba maʌ̃ bed̶ea idji sod̶e jũẽnara quĩrãdoabibaria. 20 Ta mõgaraid̶a b̶ʌ ẽjũãne pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eara ũrĩnaped̶a bio b̶ʌsrid̶a edabadaa. 21 Baribʌrʌ bio carra jidaẽ́ b̶ea bẽrã dãrã droad̶acaa. Ewari zarea zebʌrʌd̶e wa Ãcõrẽ bed̶ea ĩjã panʌ carea ẽberãrãba biẽ́ obʌdad̶e ãdjia ĩjã panʌra igarabadaa. 22 Ta ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eara ũrĩbadaa, baribʌrʌ ãdjirã sãwã bia b̶ead̶id̶ebemada jũmawãyã crĩchabadaa. Ne jũmada erob̶ead̶ibʌrʌ, b̶ʌsrid̶a b̶ead̶ida crĩchabadaa. Jũma maʌ̃ crĩchaba bed̶ea ãdji sod̶e b̶ed̶ara bʌrá beabaria. Maʌ̃ bẽrã ãdjira warid̶acaa. 23 Baribʌrʌ ta ẽjũã biad̶e pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eara bia ũrĩnaped̶a ĩjãbadaa. Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌba ne biada ara arid̶e obadaa, ʌ̃cʌrʌba waitabeara obadaa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba waib̶ʌara obadaa. 24 Maʌ̃be Jesuba dewara ne jara b̶ʌd̶eba jarasia: –Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Ẽberãda b̶asia. Maʌ̃ ẽberãba idji ẽjũãne trigo ta dji biada úsia. 25 Baribʌrʌ idji nezocarã cãĩ panasid̶ad̶e idji ume dji quĩrũda zeped̶a chirua cadjiruada trigo ud̶ad̶e úsia. Maʌ̃be wãsia. 26 Mãwãnacarea dji trigora odjaped̶a ẽãpetasia. Chirua cadjirua sid̶a odjasia. 27 Dji nezocarãba djibaría iwid̶id̶e wãsid̶aa: “Dai boro, bʌ ẽjũãne trigo biada usibʌrʌ ¿jãʌ̃ chirua cadjiruara sãwã odjasi?” 28 Djibariba panusia: “Mʌ̃ ume dji quĩrũba mãwã osia.” Maʌ̃ne dji nezocarãba idjía iwid̶isid̶aa: “Mãẽteara ¿quĩrĩã b̶ʌca dairãba ẽũcuad̶e wãnida?” 29 Djibariba panusia: “Mãwã orãnadua. Mãwã od̶ibʌrʌ trigoda chirua cadjirua ume ãbaa ẽũcuad̶ia. 30 Biara b̶ʌa idu ãbaa waribid̶ida ab̶a ewabʌdad̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃a dji ewabʌdarãa jaraya: naãrã chirua cadjiruada jʌrʌ ped̶aped̶a cajʌ̃nadua babued̶i carea. Baribʌrʌ trigora mʌ̃ ne wagabada ded̶e waga b̶ʌd̶adua.”– 31 Wayacusa Jesuba ne jara b̶ʌd̶eba jarasia: –Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Ẽberãba mostaza tada idji ẽjũãne úsia. 32 Maʌ̃ mostaza tara jũma dadjia ubada cãyãbara djubibiara quirua. Baribʌrʌ dewara néu b̶ea cãyãbara waib̶ʌara waribaria ab̶a bacuru babʌrʌd̶aa. Maʌ̃ bẽrã ĩbanara dji jʌwated̶e de ocuad̶e zebadaa.– 33 Idjab̶a Jesuba dewara ne jara b̶ʌd̶eba jarasia: –Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra paʌ̃ ẽsãbari quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ paʌ̃ ẽsãbarira wẽrãba maãrĩ edaped̶a harina waib̶ʌad̶e abuesia. Maʌ̃be bio pueraped̶a chũmʌsia ab̶a jũma ẽsãbʌrʌd̶aa.– 34 Jũma maʌ̃gʌra Jesuba ẽberãrãa ne jara b̶ʌd̶eba jaradiasia. Ab̶abe ne jara b̶ʌd̶eba ãdjirãa bed̶eabadjia. 35 Ãcõrẽneba bed̶eabariba jarad̶a quĩrãca wãrãda mãwãsia: Mʌ̃a ne jara b̶ʌd̶eba bed̶eaya. Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa cawabiẽ́ b̶ad̶ada mʌ̃a jaraya. 36 Maʌ̃be Jesura ẽberãrã ume b̶ad̶ada diguid̶aa wãsia. Idji ume nĩbabadara zed̶aped̶a iwid̶isid̶aa: –Chirua cadjirua ud̶ad̶ebemada dairãa cawa jaradua.– 37 Jesuba jarasia: –Dji ta bia ubarira mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aa. 38 Peara naʌ̃ ẽjũãa. Dji ta biara Ãcõrẽba pe erob̶ʌ ẽberãrãa. Chirua cadjiruara diauru ẽpẽ panʌrãa. 39 Dji quĩrũ, maʌ̃ chirua cadjirua ud̶ara diaurua. Dji néu ewad̶i ewariba jara b̶ʌa naʌ̃ ẽjũã jõi ewarida. Dji néu ewad̶ira Ãcõrẽ bajãnebema nezocarãa. 40 Chirua cadjirua ẽũtacuad̶aped̶a babuebada quĩrãca naʌ̃ ẽjũã jõbʌrʌd̶e mãwãya. 41 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba bajãnebema nezocarãda diabueya cadjirua obadarãda, cadjirua obibadarã sid̶a mʌ̃ puru tãẽnabemada jʌrʌ ped̶amãrẽã. 42 Maʌ̃gʌrãra tʌbʌ uruad̶e b̶atacuad̶ia. Mama aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania. 43 Baribʌrʌ dji jipa b̶eada ãdjirã Zeza purud̶e ʌ̃mãdau quĩrãca dorrodorroa b̶ead̶ia. Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua. 44 Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra parata egorod̶e mẽrã b̶ʌd̶a quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ paratara ẽberãba unuped̶a arima mẽrã b̶ʌsia. Maʌ̃be b̶ʌsrid̶a wãped̶a jũma idjia erob̶ʌra nẽdobueped̶a dji ẽjũãda nẽdosia. 45 Maʌ̃ awara Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Ẽberãda b̶asia. Maʌ̃ ẽberãba perla neta dji biada nẽdoi carea jʌrʌ b̶abadjia. 46 Mãwã b̶ʌd̶e ab̶a bio biya quiru nẽbʌa b̶ʌda unusia. Ara maʌ̃da idjia erob̶ʌra jũma nẽdobueped̶a maʌ̃ netara nẽdosia. 47 Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra ãtarraya quĩrãca b̶ʌa. Ãtarraya b̶aribʌdad̶e b̶eda quĩrãtanoa jidabadaa. 48 Birad̶acarea ĩbʌd̶aa erreb̶ari edebadaa. Maʌ̃be chũpanenaped̶a b̶eda biada jamarad̶e jʌrʌ pebadaa. Dji cadjiruada b̶atacuabadaa. 49 Ara maʌ̃ quĩrãca naʌ̃ ẽjũã jõbʌrʌd̶e mãwãya. Ãcõrẽ bajãnebema nezocarãda zed̶aped̶a ẽberã cadjiruarãda dji jipa b̶ea tãẽnabemada ãyã b̶ʌd̶ia. 50 Maʌ̃be tʌbʌ uruad̶e b̶atacuad̶ia. Mama aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania.– 51 Maʌ̃be Jesuba iwid̶isia: –Mʌ̃a jarad̶ara ¿bãrãba jũma cawasid̶aca?– Ãdjia panusid̶aa: –Mãẽ, dai Boro.– 52 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada judiorã ley jaradiabariba cawasira de djibari quĩrãca b̶aya. Idjia waga erob̶ʌd̶ebemada nebia djiwid̶ida, dji drõã sid̶a acʌbibaria.– 53 Mãwã ne jara b̶ʌd̶eba jaradiad̶acarea Jesura ãyã wãsia. 54 Maʌ̃be idji purud̶e jũẽsia. Ewari ab̶a judiorã dji jʌrebada ded̶e jaradia b̶asia. Dji ũrĩ duanʌba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã nãwã jarasid̶aa: –Naʌ̃gʌba ¿sãmaareba jãʌ̃ crĩcha cawaara edasi? ¿Sãwã ne ununacada poya oi? 55 ¿Idjira dadji purud̶ebema de obari warraẽ́ca? Idji papara ¿Mariaẽ́ca? Idji djabarãra ¿Santiago, Jose, Simoʌ̃ idjab̶a Judaẽ́ca? 56 Jũma idji djabawẽrãrã sid̶a ¿dadjirã tãẽna panʌẽ́ca? Mãwã baibʌrʌ, ¿idjia sãma jãcua cawasi?– 57 Ãdjirãba Jesura ĩjã quĩrĩãnaẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã Jesuba jarasia: –Ãcõrẽneba bed̶eabarida djãrã druad̶e wayabadaa, baribʌrʌ ara idji druad̶ebemarãba wayad̶acaa. Idji ded̶e panabada bid̶a wayad̶acaa.– 58 Ãdjirãba ĩjãnaẽ́ bẽrã Jesuba mama ne ununacada zocãrãẽ́be osia.

Mateo 14

1 Maʌ̃ ewarid̶e Herodera Galilea druad̶ebema boro basía. Maʌ̃ Herodeba ũrĩsia Jesura trʌ̃ b̶ʌga b̶ʌda. 2 Maʌ̃ carea idjiare b̶eaa jarasia: –¡Mʌ̃maarã Borocuebari Juaʌ̃ ʌ̃rẽbad̶ada jãwã b̶ʌa! Maʌ̃ bẽrã jũma ne ununacara poya o b̶ʌa.– 3 Herodeba mãwã jarasia Juaʌ̃ra beabid̶a bẽrã. Maʌ̃gʌra nãwã b̶asia: Herodeba ara idji djaba Pelipe quima Herodía abadada edasia. Baribʌrʌ Juaʌ̃ba idjía jarabadjia: “Bʌ djaba quimada erob̶acara b̶ʌa.” Maʌ̃ carea Herodeba Juaʌ̃ra jidaped̶a preso b̶ʌbada ded̶e carenaba jʌ̃ b̶ʌsia. 5 Juaʌ̃ra beabi quĩrĩã b̶asia baribʌrʌ puruda waya b̶ad̶a bẽrã poya oẽ́ b̶asia. Puruba crĩcha b̶asia Juaʌ̃ra Ãcõrẽneba bed̶eabarida. 6 Herode tod̶a ewari b̶ʌsrid̶a o panʌne Herodía cauda jũmarã quĩrãpita bairasia. Maʌ̃ba Herodera bio b̶ʌsrid̶asia. 7 Maʌ̃ carea maʌ̃ awẽrãa wãrãneba jarasia ne baridua idjia iwid̶ibʌrʌda diaida. 8 Maʌ̃ne dji papaba idji caua nãwã iwid̶ibisia: –Mʌ̃́a eped̶ecod̶e Borocuebari Juaʌ̃ boroda diadua.– 9 Mãwã iwid̶isid̶e Herodera sopuasia. Baribʌrʌ jũma idji ume ne co duanʌ quĩrãpita wãrãneba jarad̶a bẽrã Herodía cauba iwid̶id̶ara obisia. 10 Ara maʌ̃da Juaʌ̃ra preso b̶ʌbada ded̶e b̶ʌda ob̶ʌá tʌbisia. 11 Juaʌ̃ borora eped̶ecod̶e enenaped̶a Herodía caua diasid̶aa. Maʌ̃be dji cauba dji papaa diasia. 12 Mãwãnacarea Juaʌ̃ ume nĩbaped̶ad̶aba idji cacuara edad̶aped̶a tʌb̶arisid̶aa. Maʌ̃be Jesua jarad̶e wãsid̶aa. 13 Jesuba Juaʌ̃ jaid̶ad̶a ũrĩsid̶e idub̶a jãbad̶e ẽberã neẽ́maa wãbʌrʌ basía. Baribʌrʌ ẽberãrãba idji sãmaa wãbʌrʌda cawasid̶ad̶e puruzabemada jĩrũba araa wãsid̶aa. 14 Jesura jãbad̶eba drua b̶adobʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberãrã zocãrã duanʌda unusia. Ãdjirãra mĩã djuburi ununa bẽrã dji cacua biẽ́ qued̶eada biabicuasia. 15 Queubod̶o bẽrã idji ume nĩbabadarãra idjimaa wãnaped̶a jarasid̶aa: –Nama ẽberãra caita neẽ́a. Maʌ̃ awara queubʌrʌa. Ẽberãrãa jaradua puru b̶ead̶e cod̶ira nẽdod̶e wãnamãrẽã.– 16 Maʌ̃ne Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Ãdjirãra wãniẽ́ panʌa. Bãrãbʌrʌ ne cobid̶adua.– 17 Baribʌrʌ ãdjia jarasid̶aa: –Daiba paʌ̃da juesumabe idjab̶a b̶edada umébe eropanʌa.– 18 Jesuba jarasia: –Mʌ̃maa enenadua, mãẽteara.– 19 Maʌ̃be ẽberãrãa jarasia põãjãrãne chũpanenamãrẽã. Maʌ̃ paʌ̃ juesuma panʌra, b̶eda umé panʌ sid̶a idji jʌwad̶e edaped̶a bajãnaa acʌped̶a Ãcõrẽa bia jarasia. Maʌ̃be paʌ̃ra cõrãcuaped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia jed̶ecad̶amãrẽã. 20 Jũmarãda ne cod̶aped̶a jãwũãsid̶aa. Dji ad̶ubad̶ada jʌrʌ pesid̶ad̶e doce jamara birasid̶aa. 21 Mama ne coped̶ad̶ara dji umaquĩrã awa mil juesuma panasid̶aca b̶ʌa, wẽrãrãda warrarã sid̶a juachad̶aẽ́. 22 Mãwãnacarea Jesuba idji ume nĩbabadarãra jãbad̶e b̶adobisia idji na quĩrãrã chãnamãrẽã. Maʌ̃ne idjira b̶esia ẽberãrã diguid̶aa wãbigai carea. 23 Jũmarãda wãbigaped̶a idub̶a eyad̶aa Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãsia. Queusid̶e idub̶a b̶asia. 24 Maʌ̃misa Jesu ume nĩbabadarãra do quẽsidra panasid̶aa. Maʌ̃ne nãũrãda ãdji nocoareba puá nũmʌ bẽrã baido bogozoaba jãbara jirawe eronũmesia. 25 Ãsabod̶od̶e Jesura do ʌ̃rʌ̃ nĩda ãdjimaa wãsia. 26 Baribʌrʌ idji ume nĩbabadarãba maʌ̃ unusid̶ad̶e bio dauperasid̶aa. Ne wayaaba ãdjirãra b̶iasid̶aa: –¡Bẽwãrãda jãwã nĩa!– 27 Ara maʌ̃da Jesuba jarasia: –¡Sozarra b̶ead̶adua! Mʌ̃da jãwã b̶ʌa. ¡Ne wayarãnadua!– 28 Maʌ̃ne Pedroba idjía jarasia: –Mʌ̃ Boro, wãrãda bʌda jãwã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra do ʌ̃rʌ̃ bʌmaa wãbidua.– 29 Ara maʌ̃da Jesuba jarasia: –¡Zedua!– Ara maʌ̃da Pedrora jãbad̶eba doed̶a b̶adoped̶a Jesumaa do ʌ̃rʌ̃ wãbʌrʌ basía. 30 Baribʌrʌ Pedroba nãũrã dji cãbãyã puá b̶ʌ unusid̶e dauperasia. Maʌ̃ne ta dogo bẽrã b̶iasia: –¡Mʌ̃ Boro, carebadua!– 31 Ara maʌ̃da Jesuba jʌwad̶e jidaped̶a jarasia: –Ache, ¿cãrẽ cãrẽã ĩjãẽ́ basi mʌ̃a bʌra do ʌ̃rʌ̃ poya nĩbabida?– 32 Jãbad̶e b̶adosid̶ad̶e nãũrãra cãbasia. 33 Maʌ̃be jũma jãbad̶e panʌra Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e copanenaped̶a idjía bia bed̶easid̶aa: –¡Bʌra wãrãda Ãcõrẽ Warraa!– 34 Chã wãnada Genesare druad̶e jũẽsid̶aa. 35 Mamabema ẽberãrãba Jesura cawasid̶aa. Maʌ̃ carea jũma ãdji druad̶e jarabisid̶aa Jesura jũẽsida. Maʌ̃be ẽberãrãba jũma dji cacua biẽ́ b̶eara idjimaa enesid̶aa. 36 Ãdjirãba idjía bed̶ea djuburiasid̶aa ab̶abe idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌ ida tãbimãrẽã. Jesuba idu tãbid̶a bẽrã jũmaena biacuasid̶aa.

Mateo 15

1 Mãwãnacarea ʌ̃cʌrʌ pariseorãda, judiorã ley jaradiabada sid̶a Jerusaleʌ̃ purud̶eba Jesumaa zed̶aped̶a iwid̶isid̶aa: 2 –Bʌ ume nĩbabadarãra jʌwa sʌgʌd̶aẽ́ ne cobadaa. ¿Cãrẽ cãrẽã dadji drõãenabemaba jaradiaped̶ad̶ara igara panʌ?– 3 Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Bãrã bid̶a ¿cãrẽ cãrẽã ara bãdjia obadad̶eba Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶eara igarabada? 4 Idjia nãwã jarasia: “Bʌ zezada, bʌ papa sid̶a waya pananadua.” Naʌ̃ sid̶a jarasia: “Bariduaba idji zezada, idji papa sid̶a biẽ́ jaraibʌrʌ, idjira bead̶ida panʌa.” 5 Baribʌrʌ bãrãba dji zeza wa dji papa careba amaaba nãwã jarabadaa: “Jũma mʌ̃a erob̶ʌra Ãcõrẽa diad̶a bẽrã mʌ̃a bʌra poya carebaẽ́a.” Mãwã bãrã drõã naẽnabemaba jaradiaped̶ad̶a ẽpẽ panʌneba Ãcõrẽ bed̶eara igarabadaa. 7 Bãrã dji biaca b̶earã, Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba bãrãnebemada arid̶e b̶ʌsia. Nãwã jarasia: 8 Naʌ̃ puruba mʌ̃́a bia bed̶eabaria, baribʌrʌ wãrãda ãdji sod̶eba mʌ̃ma crĩchad̶acaa. 9 Ãdji quĩrĩãbe mʌ̃́a bia bed̶eabadaa. Mʌ̃ bed̶ea cãyãbara ẽberã crĩchadrʌ jaradiabadaa. 10 Maʌ̃be Jesuba ẽberãrã arima duanʌra trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Mʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua cawad̶amãrẽã. 11 Dadjia cobadaba Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌcaa. Ãtebʌrʌ ited̶eba ze b̶ʌbʌrʌ dadjira Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌbaria.– 12 Mãwãnacarea Jesu ume nĩbabadarãra caita zed̶aped̶a jarasid̶aa: –¿Bʌa cawa b̶ʌca pariseorãra sod̶e biẽ́ duanʌda bʌa jãʌ̃ bed̶ea jarad̶a carea?– 13 Jesuba panusia: –Mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba ud̶aẽ́ra jũma ẽũta b̶atacuaya. 14 Maʌ̃ bẽrã pariseorã carea crĩcharãnadua. Ãdjirãra daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa. Ãdji ẽpẽbʌda sid̶a daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa. Daub̶errea b̶ʌba dewara daub̶errea b̶ʌda eronĩbaibʌrʌ umena uriad̶e b̶aed̶ia.– 15 Maʌ̃ne Pedroba Jesua jarasia: –Dadjia cobadad̶ebema bʌa jaradiad̶ada dairãa cawa jaradua.– 16 Jesuba iwid̶isia: –¿Bãrã bid̶a wad̶i adua panʌca? 17 ¿Dadjia cobadara b̶ited̶a wãped̶a dajadaa ẽdrʌbarida cawad̶aẽ́ panʌca? 18 Baribʌrʌ ẽberã ited̶eba dajadaa ze b̶ʌda sod̶eba ze b̶ʌa. Maʌ̃gʌba ẽberãra Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌbaria. 19 Crĩcha cadjiruada, mĩã beaida, daunemaida, aud̶ua b̶aida, ne drʌaida, sewa o b̶aida, djãrã biẽ́ jarai sid̶a sod̶eba ze b̶ʌa. 20 Jũma maʌ̃gʌba ẽberãra Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌbaria, baribʌrʌ jʌwa sʌgʌẽ́ ne cobʌrʌba dadjira mititia b̶ʌcaa.– 21 Jesura mamaʌba Tiro druad̶e idjab̶a Sidoʌ̃ druad̶e pʌrrʌa wãsia. 22 Maʌ̃ne cananeo wẽrã maʌ̃ druad̶ebemada Jesu nĩmaa zesia. Maʌ̃ wẽrãba nãwã jĩgua bed̶ea nũmesia: –¡Mʌ̃ Boro, David̶eba zed̶a, mʌ̃ra quĩrã djuburiadua! Mʌ̃ cauda jaiba bio bia mĩga erob̶ʌa.– 23 Baribʌrʌ Jesuba panuẽ́ basía. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãra caita wãnaped̶a idjía nãwã bed̶ea djuburiasid̶aa: –Jãʌ̃ wẽrãra dadjirã caid̶u b̶ia nĩa. Idjía jaradua ãyã wãmãrẽã.– 24 Wẽrãra cananeo bẽrã Jesuba idjía jarasia: –Ãcõrẽba mʌ̃ra Israeld̶ebema dji adua b̶eamaa diabuesia.– 25 Maʌ̃ne wẽrãra Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jarasia: –Mʌ̃ Boro, ¡carebadua!– 26 Jesuba panusia: –Biẽ́ b̶ʌa warrarãba co panʌda jãrĩda usaa diai carea.– 27 Maʌ̃ne wẽrãba jarasia: –Bʌa jara b̶ʌra wãrãa, mʌ̃ Boro, baribʌrʌ usaba djibari mesa edre djico jurruzoad̶ada cobaria.– 28 Jesuba jarasia: –Wẽrã, bʌa wãrãda ĩjã b̶ʌa mʌ̃a bʌ cauda poya biabida. Maʌ̃ bẽrã bʌa quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca mʌ̃a oya.– Ara maʌ̃da dji caura biasia. 29 Mamaʌba Jesura amene droma Galilead̶aa wãsia. Eyad̶e ʌ̃tʌ wãped̶a mama chũmesia. 30 Maʌ̃be ẽberãrã zocãrã idji b̶ʌmaa zesesid̶aa. Ãdjirãba jĩrũ biẽ́ b̶eada, daub̶errea b̶eada, quĩrãme cara b̶eada, jʌwa biẽ́ b̶eada, quĩrãtanoa cacua biẽ́ b̶ea sid̶a zocãrã enesid̶aa. Maʌ̃gʌrãra Jesu caita b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃be Jesuba jũma biabicuasia. 31 Ẽberã arima duanʌba unusid̶aa dji quĩrãme cara b̶ead̶ara bed̶ea panʌda, dji jʌwa biẽ́ b̶ead̶ara bia panʌda, jĩrũ biẽ́ b̶ead̶ara bia nĩnada, idjab̶a daub̶errea b̶ead̶aba unu panʌda. Jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã israelerã Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa. 32 Mãwã panʌne Jesuba idji ume nĩbabadarãra trʌ̃ped̶a jarasia: –Mʌ̃a naʌ̃ ẽberãrãra mĩã djuburi unu b̶ʌa. Mʌ̃ ume duanʌda ewari ũbea babʌrʌa. Ãdjia cod̶i carea eropananara jõsia. Mʌ̃a ãdjirãra ne cod̶aẽ́ diguid̶aa wãbigaẽ́a ota cacua norrab̶arirãnamãrẽã.– 33 Baribʌrʌ idji ume nĩbabadarãba iwid̶isid̶aa: –Nama ẽberãrã neẽ́ma ¿sãma cod̶ira edad̶i zocãrã nũmʌ itea?– 34 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –¿Bãrãba paʌ̃da jũmasãwã eropanʌ?– Ãdjia panusid̶aa: –Sietebe eropanʌa, idjab̶a b̶eda zaqueda zocãrãẽ́be eropanʌa.– 35 Maʌ̃be Jesuba ẽberãrãra jũma egode chũmebisia. 36 Maʌ̃ siete paʌ̃ra, b̶eda sid̶a idji jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Mãwãped̶a b̶edara paʌ̃ sid̶a cõrãcuaped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia jed̶ecad̶amãrẽã. Ara maʌ̃da jed̶ecasid̶aa. 37 Jũmarãba cod̶aped̶a jãwũãcuasid̶aa. Dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e siete jamara birasid̶aa. 38 Mama ne coped̶ad̶ara dji umaquĩrã awa mil quĩmãrẽ panasid̶aca b̶ʌa, wẽrãrãda warrarã sid̶a juachad̶aẽ́. 39 Maʌ̃be ẽberãrã wãbigaped̶a Jesura jãbad̶e b̶adoped̶a Magadaʌ̃ druad̶aa wãsia.

Mateo 16

1 Mãwãnacarea ʌ̃cʌrʌ pariseorãda, saduceorã sid̶a Jesumaa zesid̶aa. Idjira Ãcõrẽneba zeẽ́ b̶ʌda unubid̶ida crĩchasid̶aa. Maʌ̃ carea idjía iwid̶isid̶aa ne ununacada omãrẽã. 2 Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Queubʌrʌd̶e ʌ̃mãdau b̶aebariare bajãda purea nũmʌbʌrʌ, bãrãba jarabadaa nurẽma ewari biaida. 3 Idjab̶a diaped̶a ʌ̃mãdau odjabariare bajãra purea nũmʌbʌrʌ idjab̶a towa nũmʌbʌrʌ, bãrãba jarabadaa ewari cadjiruaida. Bãrã dji biaca b̶earãba ewari quĩrãra cawa panʌmĩna Ãcõrẽba naʌ̃ ewarid̶e o b̶ʌra cawad̶acaa. 4 Bãrã dji cadjiruarãba Ãcõrẽra ĩjã ama panʌa. Mʌ̃ra bajãneba ze b̶ʌda cawad̶i carea quĩrĩã panʌa mʌ̃a ne ununacada oida. Baribʌrʌ mʌ̃a ne ununacada oẽ́a. Bãrãba ab̶abe Ãcõrẽneba bed̶eabari Joná mãwãna quĩrãca ununia.– Maʌ̃be Jesura ãdjirã ameped̶a wãsia. 5 Amene droma chãnaped̶a Jesu ume nĩbabadarãba cawasid̶aa paʌ̃da quĩrãdoasid̶ada. 6 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Pariseorã harina ẽsãbibarida, saduceorãne sid̶a quĩrãcuitad̶adua.– 7 Jesu ume nĩbabadarãra ãdub̶a nãwã bed̶easid̶aa: –Idjia mãwã jarasia dadjirãba paʌ̃da eneped̶ad̶aẽ́ bẽrã.– 8 Jesuba cawa b̶asia cãrẽnebemada bed̶ea panʌda. Maʌ̃ carea jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã paʌ̃ra neẽ́ana a panʌ? Bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ca b̶ʌa. 9 ¿Mʌ̃a od̶ara bãrãba unusid̶amĩna cawad̶aẽ́ basica? ¿Quĩrãdoasid̶aca paʌ̃ juesumaneba mʌ̃a ẽberãrãra mil juesuma ne cobid̶ada? ¿Quĩrãdoasid̶aca bãrãba dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e jamara jũmasãwã birasid̶ada? 10 ¿Idjab̶a quĩrãdoasid̶aca paʌ̃ siete panʌneba mʌ̃a ẽberãrãra mil quĩmãrẽ ne cobid̶ada? ¿Quĩrãdoasid̶aca bãrãba dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e jamara jũmasãwã birasid̶ada? 11 ¿Sãwãẽrã cawad̶aẽ́ mʌ̃a paʌ̃nebemada bed̶eaẽ́ b̶ʌda? Mʌ̃a jarasia pariseorã harina ẽsãbibarida, saduceorãne sid̶a quĩrãcuitad̶amãrẽã.– 12 Maʌ̃bebʌrʌ cawasid̶aa Jesuba harina ẽsãbibarid̶ebemada jaraẽ́ b̶asida, ãtebʌrʌ pariseorãba, saduceorãba jaradiabadad̶ebemada quĩrãcuitad̶amãrẽã jara b̶asia. 13 Mãwãnacarea Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Cesarea-Pilipo druad̶e jũẽne wãsid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba ãdjía iwid̶isia: –Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ¿ẽberãrãba caida crĩcha panʌ?– 14 Ãdjirãba jarasid̶aa: –Ʌ̃cʌrʌba jara panʌa bʌra Borocuebari Juaʌ̃da. Dewararãba jara panʌa bʌra Elíada. Dewararãba jara panʌa bʌra Jeremiada wa Ãcõrẽneba bed̶eabarida.– 15 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –Baribʌrʌ bãrãba mʌ̃ra ¿caida crĩcha panʌ?– 16 Simoʌ̃ Pedroba panusia: –Bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa, Ãcõrẽ zocai b̶ʌ Warraa.– 17 Jesuba jarasia: –Bʌra bio bia b̶ʌa, Simoʌ̃, Joná warra. Ni ab̶aʌ ẽberãba bʌ́a maʌ̃gʌra cawabid̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba cawabisia. 18 Mʌ̃a jaraya: bʌra Pedroa. Mʌ̃a naʌ̃ mõgara ʌ̃rʌ̃ mʌ̃ puruda oya. Ni beu bid̶a mʌ̃ purura poyaẽ́a. 19 Purud̶ebema yave diabʌrʌ quĩrãca mʌ̃a bʌra Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemarã tãẽna dji dromada b̶ʌya. Bʌa naʌ̃ ẽjũãne iduaribiẽ́ra Ãcõrẽ bajãne b̶ʌ bid̶a iduaribiẽ́a. Idjab̶a bʌa naʌ̃ ẽjũãne iduaribi b̶ʌra Ãcõrẽ bajãne b̶ʌ bid̶a iduaribiya.– 20 Maʌ̃be Jesuba idji ume nĩbabadarãa bio jara b̶ʌsia ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. 21 Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarabadjia idjira Jerusaleʌ̃ne bia mĩgaida b̶ʌda. Nãwã jarasia: –Mʌ̃ra purud̶ebema bororã jʌwaed̶a, sacerdote bororã jʌwaed̶a, judiorã ley jaradiabadarã jʌwaed̶a bid̶a bia mĩgaya. Mʌ̃ra beabid̶ia baribʌrʌ ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbaya.– 22 Mãwã jarad̶a carea Pedroba Jesura jĩgabe edeped̶a quẽã b̶ʌ quĩrãca jarasia: –Mʌ̃ Boro, mãwã bed̶earãdua. Ãcõrẽba bʌra idu mãwãbiẽ́a.– 23 Baribʌrʌ Jesuba jẽda acʌped̶a Pedroa jarasia: –Satana, mʌ̃ caitabemada ãyã wãdua. Mʌ̃a oida b̶ʌra bʌa obi ama b̶ʌa. Bʌa Ãcõrẽ quĩrãca crĩchaẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ ẽberã quĩrãca crĩcha b̶ʌa.– 24 Maʌ̃be Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Ab̶aʌba mʌ̃da ẽpẽ quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, idjia o quĩrĩã b̶ʌra igaraped̶a bia mĩgai carea b̶aida b̶ʌa. Maʌ̃be mʌ̃ra ẽpẽida b̶ʌa. 25 Ab̶aʌba naʌ̃ ẽjũãne bia b̶aida jʌrʌ b̶aibʌrʌ, jĩrũare bia b̶aẽ́a. Baribʌrʌ ab̶aʌda mʌ̃ carea beuibʌrʌ, Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya. 26 Ẽberãda naʌ̃ ẽjũãne ne jũma erob̶ʌd̶e beuibʌrʌ, ¿idjia erob̶ʌba carebaica? Beu amaaba idjia erob̶ʌd̶ebemada ¿jũmasãwã poya diai? 27 Wãrãda mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara bajãnebema nezocarã ume zeya mʌ̃ Zeza ʌb̶ʌad̶eba cawa oi carea. Maʌ̃ne bia oped̶ad̶ara mʌ̃a bia b̶ʌya idjab̶a cadjirua oped̶ad̶ara biẽ́ b̶ʌya. 28 Mʌ̃a wãrãda jaraya: ʌ̃cʌrʌ nama panʌ beud̶i naẽna ebud̶a ununia mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jũmarã Boro bai carea zebʌrʌda.–

Mateo 17

1 Sei ewari bad̶acarea Jesuba Pedroda, Santiagoda, dji djaba Juaʌ̃ sid̶a ãdub̶a eya ʌ̃tʌ b̶ʌmaa edesia. 2 Mama ãdji quĩrãpita Jesura quĩrã awara nũmesia. Idji quĩrãra ʌ̃mãdau quĩrãca dorrodorroa nũmesia. Idjia jʌ̃ b̶ʌ sid̶a ʌ̃naa quĩrãca totroa nũmesia. 3 Cawaẽ́ne ãdjia unusid̶aa Moiseda Elía sid̶a Jesu ume bed̶ea panʌda. 4 Maʌ̃ carea Pedroba Jesua jarasia: –Dai Boro, bia b̶ʌa daira nama panʌda. Bʌa quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ daiba de zaqueda ũbea od̶ia, ab̶a bʌ itea, ab̶a Moise itea, idjab̶a ab̶a Elía itea.– 5 Pedro mãwã bed̶ea b̶ʌd̶e jʌ̃rãrã eradrʌ b̶ʌda ãdji ʌ̃rʌ̃ zesia. Maʌ̃ jʌ̃rãrãba ãdji ãnã edasid̶e naʌ̃ bed̶eada jĩgua ũrĩsid̶aa: –Naʌ̃gʌra mʌ̃ Warra bio quĩrĩã b̶ʌ́a. Mʌ̃ra idji carea b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Idjia jara b̶ʌra ũrĩnadua.– 6 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e ne wayaaba egode b̶arrub̶ari tapanesid̶aa. 7 Mãwã b̶ʌd̶e Jesura zeped̶a ãdjira tãsia. Maʌ̃be jarasia: –Piradrʌd̶adua. Ne wayarãnadua.– 8 Ãdjia wayacusa acʌbʌdad̶e Jesura idub̶a nũmʌda unusid̶aa. 9 Eyad̶eba ed̶aa zesid̶ad̶e Jesuba ãdjía nãwã jara b̶ʌsia: –Bãrãba unuped̶ad̶ara ni ab̶aʌa jararãnadua ab̶a mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a ʌ̃rẽbabʌrʌd̶aa.– 10 Maʌ̃ne ãdjia Jesua iwid̶isid̶aa: –Mãwãra judiorã ley jaradiabadaba ¿cãrẽ cãrẽã jarabada Elíada naãrã zeida b̶ʌda?– 11 Jesuba panusia: –Wãrãda Elíara naãrã zeida b̶ʌa ne jũmada bia b̶ʌi carea. 12 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya Elíara zesida. Mãwãmĩna ni ab̶aʌba idjira cawad̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ ẽberãrãba o quĩrĩã panana quĩrãca idjira osid̶aa. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ãdji jʌwaed̶a bia mĩgaya.– 13 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarãba cawasid̶aa idjia Borocuebari Juaʌ̃nebemada bed̶ea b̶asida. 14 Ãdji eyad̶eba ed̶aa zesid̶ad̶e ẽberãrãda zocãrã ãbaa duanasid̶aa. Maʌ̃ne ẽberãda Jesumaa zesia. Maʌ̃ ẽberãra Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jarasia: 15 –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ warrada quĩrã djuburiadua. Idjira ara pichia wawabaria, maʌ̃ba bia b̶acaa. Ed̶aud̶e tʌbʌd̶e b̶aebaria idjab̶a ed̶aud̶e doed̶a b̶aebaria. 16 Mʌ̃a idjira bʌ ume nĩbabadarãmaa enesia, mãwãmĩna poya biabid̶aẽ́ basía.– 17 Jesuba jarasia: –¡Bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnacaa! ¡Bãrãra dji cadjiruarãa! Bãrãba ĩjãnamãrẽã ¿ab̶a sãʌ̃be mʌ̃a droai? Warrara namaa enenadua.– 18 Jesuba jai quẽã jʌretasid̶e warra cacuad̶ebemada ẽdrʌsia. Ara maʌ̃da warrara biasia. 19 Mãwãnacarea Jesu ume nĩbabadarãra idjimaa wãnaped̶a ãdub̶a iwid̶isid̶aa: –¿Sãwãẽrã dairãba jãʌ̃ jaira poya ãyã jʌretad̶aẽ́ basi?– 20 Jesuba panusia: –Bãrãba mãcua Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã poyad̶aẽ́ basía. Wãrãda mʌ̃a jaraya: mostaza ta maãrĩ quiru quĩrãca bãrãba maãrĩ ĩjã panʌbara, naʌ̃ eyaa namabemada ãyã b̶ad̶e wãduad̶a acasid̶aa, maʌ̃ne eyara ãyã b̶ad̶e wãcasia. Mãwã ĩjã panʌbara bãrãba poya od̶aẽ́ra neẽ́ bacasia. 21 Baribʌrʌ jai naʌ̃ca b̶ea ãyã jʌretad̶i carea Ãcõrẽa iwid̶id̶ida panʌa idjab̶a ne cod̶aca ewarida od̶ida panʌa.– 22 Galilea druad̶e ãbaa panasid̶ad̶e Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Dãrãẽ́ne mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ab̶aʌba ẽberãrãa jidabiya. 23 Ãdjirãba mʌ̃ra bead̶ia, baribʌrʌ ewari ũbead̶e mʌ̃ra ʌ̃rẽbaya.– Maʌ̃ carea ãdjirãra bio sopuasid̶aa. 24 Jesu, idji ume nĩbabadarã sid̶a Capernauʌ̃ purud̶aa zesid̶ad̶e Ãcõrẽ de droma carea parata jʌrʌ pebadarãda Pedromaa wãsid̶aa. Ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –¿Bãrãa Jaradiabariba Ãcõrẽ de droma carea paratara diabarica?– 25 Pedroba panusia: –Mãẽ, diabaria.– Pedro idji ded̶e ed̶a wãsid̶e Jesuda naãrã bed̶easia. Nãwã iwid̶isia: –Bʌa ¿sãwã crĩcha b̶ʌ, Simoʌ̃? ¿Cairãba paratara naʌ̃ ẽjũãne b̶ea bororãa diad̶ida panʌ? ¿Ara ãdji ẽberãrãba wa ãĩbemarãba diad̶ida panʌ?– 26 Pedroba panusia: –Ãĩbemarãba diad̶ida panʌa.– Jesuba idjía jarasia: –Mãẽ. Dji boro ẽberãrãba diad̶acaa. 27 Dadjira dadji Boro Ãcõrẽ ẽberãrãa, baribʌrʌ maʌ̃ paratara diad̶ia ẽberãrãba biẽ́ crĩcharãnamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã doed̶a b̶eda wad̶e wãdua. Dji naãrã mĩbʌrʌ ited̶e acʌsira paratada unuya. Maʌ̃ paratara edaped̶a mʌ̃ carea, bʌ carea bid̶a diadua.–

Mateo 18

1 Maʌ̃ ewarid̶e Jesu ume nĩbabadarãra idji caita zed̶aped̶a nãwã iwid̶isid̶aa: –Bajãne B̸ʌba pe erob̶ʌd̶ebemarãda ¿caida dji dromaara b̶ʌ?– 2 Maʌ̃ne Jesuba warra zaqueda trʌ̃ped̶a ãdjirã ẽsi nũmʌsia. 3 Nãwã jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba crĩcha panʌra ãyã b̶ʌd̶aped̶a warrarã quĩrãca b̶ead̶aẽ́bʌrʌ, Bajãne B̸ʌba pe erob̶aẽ́a. 4 Baribʌrʌ ab̶aʌda naʌ̃ warra zaque quĩrãca dewararã cãyãbara ed̶aara b̶eibʌrʌ, Bajãne B̸ʌba pe erob̶ʌd̶ebemarãda dji dromaara b̶aya. 5 Bariduaba mʌ̃ ĩjã b̶ʌd̶eba warrarãda bia edaibʌrʌ, mʌ̃da bia edabʌrʌa. 6 Bariduaba mʌ̃ ĩjã b̶ea dji dromaẽ́ qued̶eada cadjiruad̶e b̶aebibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra bio cawa oya. Maʌ̃ cawa oira bio zarea b̶ai bẽrã biara b̶ʌa maʌ̃ ẽberã ochirud̶e yu waib̶ʌada jʌ̃naped̶a pusad̶e b̶atabued̶ida nãbʌrʌ beumãrẽã. 7 ¡Mĩã djuburi b̶eaa naʌ̃ ẽjũãnebemarãra! Cadjirua obibarira naʌ̃ ẽjũãne baraa. Maʌ̃ra baraya baribʌrʌ djãrãa ne cadjirua obibari ẽberãda bio mĩã djuburi b̶ʌa. 8 Maʌ̃ carea bʌ jʌwaba wa bʌ jĩrũba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba b̶ʌá tutaped̶a ãyã b̶atabuedua. Bʌa jʌwa ab̶abe wa jĩrũ ab̶abe erob̶aimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba bʌra jʌwa umé wa jĩrũ umé erob̶ʌda tʌbʌ urua quicamaa b̶atabuei cãyãbara. 9 Idjab̶a bʌ dauba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba ẽũtaped̶a ãyã b̶atabuedua. Dau ab̶abe erob̶aimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba bʌra dau umé erob̶ʌda tʌbʌ uruad̶e b̶atabuei cãyãbara. 10 Warra zaquerãra igararãnadua. Mʌ̃a jaraya: bajãnebema nezocarã mʌ̃ Zeza quĩrãpita duanʌba ãdjirãra wagabadaa. 11 Wãrãda mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba dji aduá b̶eada ẽdrʌ edai carea zesia. 12 Bãrãba ¿sãwã crĩchad̶i? Ẽberãba cien oveja erob̶ʌd̶ebemada ab̶a aduaibʌrʌ ¿dji 99 panʌra eyad̶e ameped̶a dji aduad̶ada jʌrʌd̶e wãẽ́ca? 13 Mʌ̃a wãrã arada jaraya: ẽberãba idji ovejada unusira dji 99 aduaẽ́ b̶ea cãyãbara maʌ̃ oveja carea b̶ʌsrid̶aara b̶aya. 14 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã Zeza bajãne b̶ʌba quĩrĩãẽ́a ni ab̶aʌ warra zaquera aduaida. 15 Bʌ djababa bʌda biẽ́ oibʌrʌ, idjimaa wãped̶a bãdub̶a panʌne ibiad̶eba quẽãdua. Idjia bʌ bed̶eada ĩjãsira bãrãra ibiad̶ia. 16 Baribʌrʌ bʌ bed̶eara ĩjãẽ́bʌrʌ, ẽberãda ab̶a wa umé idjimaa ededua. Maʌ̃rãba jarad̶ia jũma bʌa jara b̶ʌra wãrãda. 17 Ãdjia jarabʌdara idjia ũrĩ quĩrĩãẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽ ĩjã b̶eara jũma ãbaa trʌ̃ped̶a ãdjirãa maʌ̃nebemada jaradua. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ĩjã b̶eaba jarabʌdara ũrĩ quĩrĩãẽ́bʌrʌ, idjira Ãcõrẽ adua b̶ʌ quĩrãca wa Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebari quĩrãca igaradua. 18 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba naʌ̃ ẽjũãne iduaribid̶aẽ́ra Ãcõrẽ bajãne b̶ʌ bid̶a iduaribiẽ́a. Idjab̶a bãrãba naʌ̃ ẽjũãne iduaribi panʌra Ãcõrẽ bajãne b̶ʌ bid̶a iduaribiya. 19 Naʌ̃da mʌ̃a jaraya: mʌ̃ ĩjã panʌda umé wa ũbea ãbaa dji jʌre panʌne mʌ̃ sid̶a mama b̶aya. Maʌ̃ bẽrã bãrãnebemada umé naʌ̃ ẽjũãne mʌ̃ Zezaa iwid̶id̶i carea bed̶ea aud̶ibʌrʌ, bãrãba iwid̶ibʌdara mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba oya.– 21 Maʌ̃be Jesu caita zeped̶a Pedroba iwid̶isia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ djababa mʌ̃ biẽ́ obʌrʌd̶e ¿b̶arima jũmasãwã quĩrãdoaida b̶ʌ? ¿B̸arima siete bia b̶ʌca?– 22 Jesuba panusia: –Mʌ̃a jaraya: b̶arima sietebe mãwã oiẽ́ b̶ʌa ãtebʌrʌ 77 oida b̶ʌa. 23 Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa: ẽberãrã boroda b̶asia. Ewari ab̶a maʌ̃ boroba quĩrĩã b̶asia idjiare b̶eaba idjia parata diad̶ara jẽda diad̶ida. 24 Mãwã b̶ʌd̶e ab̶a enesid̶aa. Maʌ̃ ẽberãba dji boroa paratada waib̶ʌa jẽda diaida b̶asia. 25 Maʌ̃ne idjia cãrẽba jẽda diaida neẽ́ b̶asia. Maʌ̃ bẽrã dji boroba idji parata edai carea maʌ̃ ẽberãda, dji quimada, dji warrarã sid̶a nẽdobuei basía djãrã nezocada b̶ead̶amãrẽã. Jũma maʌ̃ ẽberãba erob̶ʌ sid̶a nẽdobuei basía. 26 Maʌ̃ne ẽberãra chĩrãborod̶e cob̶eped̶a dji boroa nãwã bed̶ea djuburiasia: “Mʌ̃ boro, mʌ̃ quĩrã djuburia jʌ̃ãdua. Mʌ̃a bʌ́a jũma jẽda diaya.” 27 Maʌ̃ne quĩrã djuburiad̶eba dji boroba jũma dji ẽberãba diaida b̶ad̶ara quĩrãdoaped̶a idjira ẽdrʌ b̶ʌsia. 28 Maʌ̃be ẽberãra wãsia. Wãbʌrʌd̶e idji boroare b̶ʌda ab̶a unusia. Maʌ̃gʌba idjía paratada maãrĩ jẽda diaida b̶asia. Maʌ̃ra osãga jidaped̶a jarasia: “Mʌ̃́a diaida b̶ʌra diadua.” 29 Dewarabemaba idji quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jarasia: “Mʌ̃ quĩrã djuburia jʌ̃ãdua. Mʌ̃a bʌ́a jũma jẽda diaya.” 30 Baribʌrʌ quĩrã djuburiaẽ́ basía, ãtebʌrʌ preso b̶ʌbisia ab̶a idjia diaida b̶ad̶ara jũma diabʌrʌd̶aa. 31 Dji boroare b̶eaba maʌ̃ra unusid̶aa. Maʌ̃ carea bio sopuasid̶aa. Wãnaped̶a dji boroa jũma nẽbʌrʌsid̶aa. 32 Dji boroba maʌ̃ ẽberãra idji quĩrãpita trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: “¡Bʌra nezoca cadjiruaa! Bʌa bed̶ea djuburiasid̶e bʌa jẽda diaida b̶ad̶ara ¿mʌ̃a jũma quĩrãdoasiẽ́ca? 33 Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã dewarabemara quĩrã djuburiaẽ́ basi?” 34 Dji borora bio quĩrũ b̶ʌ bẽrã maʌ̃ ẽberãra preso biẽ́ obadarã jʌwaed̶a b̶ʌsia ab̶a idjia jẽda diaida b̶ad̶ara jũma diabʌrʌd̶aa.– 35 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã djabarãba biẽ́ oped̶ad̶ada bãrãba sod̶eba quĩrãdoad̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba jũma bãrãra biẽ́ b̶ʌya.–

Mateo 19

1 Mãwã jarad̶acarea Jesura Galilea druad̶eba Judea druad̶aa wãsia Jordaʌ̃ do quĩrãare. 2 Zocãrã ẽberãrãba idjira ẽpẽsid̶aa. Mama dji cacua biẽ́ qued̶eara jũma biabisia. 3 Mãwã b̶ʌd̶e ʌ̃cʌrʌ pariseorãda zesid̶aa idjira biẽ́ bed̶eabid̶i cawaya. Maʌ̃gʌrãba iwid̶isid̶aa: –¿Umaquĩrãba dji quimada baridua carea amaida b̶ʌca?– 4 Jesuba panusia: –¿Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶ead̶e acʌd̶acaca? Naʌ̃ ẽjũã osid̶e Ãcõrẽba umaquĩrãda, wẽrã sid̶a osia. 5 Idjab̶a jarasia: “Maʌ̃ carea umaquĩrãba dji zezara, dji papa sid̶a ameped̶a idji quima ume ãbaa b̶eya. Mãwã cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panania.” 6 Ãdjira umé panʌẽ́a, ãtebʌrʌ cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌa. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba ãbaa b̶ʌd̶ara dji amanacara panʌa.– 7 Maʌ̃ carea ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –Mãwãra Moiseba ¿cãrẽ cãrẽã b̶ʌsi ab̶aʌba idji wẽrãa carta mĩã amainebemada diaibʌrʌ amaida b̶ʌda?– 8 Jesuba panusia: –Bãrãra cʌwʌrʌ zarea b̶ea bẽrã Moiseba mãwã iduaribisia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũã osid̶e mãwã quĩrĩãẽ́ b̶asia. 9 Mʌ̃a jaraya: bariduaba idji wẽrã daunemaẽ́ b̶ʌda amaped̶a dewara wẽrãda edaibʌrʌ, maʌ̃ umaquĩrãra daunema b̶ʌa. [Idjia amana wẽrãda dewara umaquĩrãba edaibʌrʌ maʌ̃ umaquĩrã sid̶a daunema b̶ʌa.]– 10 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarãba idjía jarasid̶aa: –Mãwã baibʌrʌ, biara b̶ʌa quima edaẽ́da.– 11 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Jũmarãba quima edaẽ́ crĩchara poya droad̶aẽ́a. Ab̶abe Ãcõrẽba maʌ̃ crĩchada diaibʌrʌ poya deu b̶aya. 12 Ʌ̃cʌrʌba poya warra od̶acaa mãwã toped̶ad̶a bẽrã. Ʌ̃cʌrʌ mãwã b̶eaa warra orãnamãrẽã õgo oped̶ad̶a bẽrã. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba quima edaira crĩchad̶acaa biara ãdji Boro Bajãne B̸ʌ itea ne od̶i carea. Bãrãda poya deu b̶ead̶ibʌrʌ, mãwã b̶ead̶adua.– 13 Maʌ̃be ẽberãrãba warra zaquerãda Jesumaa enesid̶aa idji jʌwara ãdjirã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a Ãcõrẽa iwid̶imãrẽã. Baribʌrʌ Jesu ume nĩbabadarãba djibarirãda quẽãsid̶aa. 14 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Idu warra zaquerãra mʌ̃maa zebid̶adua, Bajãne B̸ʌba pe erob̶ʌd̶ebemara ãdjirã quĩrãca panʌ bẽrã.– 15 Maʌ̃be idji jʌwara warra zaquerã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a wãsia. 16 Ewari ab̶a cũdrada Jesumaa zesia. Maʌ̃ cũdraba iwid̶isia: –Jaradiabari, Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ai carea ¿mʌ̃a cãrẽ biada oida b̶ʌ?– 17 Jesuba panusia: –¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃́a biad̶ebemada iwid̶i b̶ʌ? Ni ab̶aʌda dji biaẽ́a, ab̶abe Ãcõrẽdrʌ dji biaa. Bʌda Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, idjia obi b̶ʌ bed̶eada ĩjã odua.– 18 Idjia iwid̶isia: –¿Sãʌ̃gʌda?– Jesuba jarasia: –Mĩã bearãdua, daunemarãdua, ne drʌarãdua, sewad̶eba djãrãra biẽ́ jararãdua, bʌ zezara, bʌ papa sid̶a wayadua, idjab̶a djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.– 20 Cũdraba jarasia: –Jũma maʌ̃gʌra ĩjã o b̶ʌa. Mʌ̃a ¿wad̶i cãrẽda oẽ́ b̶ʌ?– 21 Maʌ̃ne Jesuba idjía jarasia: –Bʌda wãrãda jipa b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, bʌa erob̶ʌra jũma nẽdobued̶e wãped̶a dji paratara ne neẽ́ qued̶eaa diadua. Mãwã nebiada bajãne erob̶aya. Maʌ̃be mʌ̃ ume nĩbad̶e zedua.– 22 Cũdraba maʌ̃ ũrĩped̶a sopua b̶esia bio bara b̶ʌ bẽrã. Ara maʌ̃da wãsia. 23 Maʌ̃ne Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Wãrãda bio zarea b̶ʌa ẽberã ne bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi carea. 24 Wayacusa mʌ̃a jaraya: parata bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi cãyãbara cameyoda ãguja uriad̶e ed̶a wãichaara b̶ʌa.– 25 Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãcõrẽba ne bara b̶eara bia pe erob̶ʌda crĩcha panasid̶aa. Ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –Mãwãra Ãcõrẽba ¿caidrʌ ẽdrʌ edai?– 26 Jesuba ãdjirã acʌped̶a jarasia: –Ẽberãba mãwã poya ocaa baribʌrʌ Ãcõrẽmaarã oicha b̶ʌa.– 27 Maʌ̃ne Pedroba Jesua jarasia: –Bʌ ẽpẽni carea daiba ne jũmada amesid̶aa. ¿Mãẽteara cãrẽda edad̶i?– 28 Jesuba panusia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba ne jũma djiwid̶i oi ewarid̶e mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara mʌ̃ bugue biya quirud̶e chũmeya. Maʌ̃ne bãrã mʌ̃ ume nĩnara doce bugued̶e chũpanenia Israeld̶eba yõped̶ad̶a doce purud̶ebema bororãda b̶ead̶i bẽrã. 29 Mʌ̃ carea bariduaba idji deda, djabarãda, djabawẽrãrãda, zezada, papada, quimada, warrarãda, ẽjũãda ameibʌrʌ, idjia amena cãyãbara cien edaya idjab̶a Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya. 30 Mãwã dji jĩrũarebemada dji nabemarãda b̶ead̶ia, dji nabemarãda dji jĩrũarebemada b̶ead̶ia.

Mateo 20

1 Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Néu djibarida b̶asia. Ewari ab̶a diaped̶ed̶a ẽberãrãda idji uva néud̶e trajad̶amãrẽã jʌrʌd̶e wãsia. 2 Ʌ̃cʌrʌ ẽberãrã ume bed̶ea b̶ʌsia ewari ab̶aʌ carea paratada diaida. Maʌ̃be ãdjirãra idji uva néud̶aa trajad̶e wãbisia. 3 Ʌ̃mãdau ʌ̃tʌ b̶abʌrʌd̶e djibarira wayacusa purud̶aa wãsia. Mama ẽberãrã bari b̶eada dewara unusia. 4 Ãdjirãa jarasia: “Bãrã sid̶a mʌ̃ néud̶e trajad̶e wãnadua. Maʌ̃bari mʌ̃a paratada arid̶e diaya.” Ara maʌ̃da wãsid̶aa. 5 Umatipa idjab̶a ʌ̃mãdau buyad̶acarea djibariba ab̶arica osia. 6 Maʌ̃be ʌ̃mãdau b̶aebod̶od̶e wayacusa purud̶aa wãsia. Ẽberãrã bari b̶eada dewara unuped̶a iwid̶isia: “¿Cãrẽ cãrẽã id̶i trajad̶aẽ́ panʌ?” 7 Ãdjirãba panusid̶aa: “Ni ab̶aʌba daia trajuda diad̶aẽ́ panʌ bẽrã.” Maʌ̃ne idjia jarasia: “Bãrã sid̶a mʌ̃ néud̶aa trajad̶e wãnadua. Maʌ̃bari mʌ̃a paratada arid̶e diaya.” 8 Queubod̶od̶e djibariba trajud̶ebema boroa jarasia: “Dji traja panʌra trʌ̃cuaped̶a ãdji trajaped̶ad̶abari paratada diadua. Dji jĩrũare zeped̶ad̶arãa naãrã diadua. Naãrã zeped̶ad̶arãa jĩrũare diadua.” 9 Ʌ̃mãdau b̶aebod̶od̶e trajad̶e wã pananara dji boromaa zesid̶aa. Maʌ̃ne ãdjiza ewari ab̶a daucha trajad̶a quĩrãca edasid̶aa. 10 Maʌ̃ bẽrã dji naãrã trajad̶e wã panana zesid̶ad̶e crĩchasid̶aa parata waib̶ʌara edad̶ida baribʌrʌ ab̶arica edasid̶aa. 11 Maʌ̃ carea néu djibari ume biẽ́ duanesid̶aa. 12 Nãwã jarasid̶aa: “Jãʌ̃ jĩrũare zeped̶ad̶ara hora ab̶abe trajasid̶aa, baribʌrʌ bʌa dairãa diad̶a quĩrãca ãdjirãa bid̶a diasia. Dairãdrʌ besead̶e ewari daucha trajasid̶aa.” 13 Baribʌrʌ néu djibariba ab̶aʌa jarasia: “Ache, mʌ̃a bʌra jipa o b̶ʌa. ¿Bʌra mʌ̃ ume bed̶ea b̶ʌsiẽ́ca ewari ab̶abema parata carea trajaida? 14 Bʌ paratara edaped̶a wãdua. Mʌ̃a bʌ́a diad̶a quĩrãca dji jĩrũare traja pananaa dia quĩrĩã b̶ʌa. 15 ¿Bʌmaarã mʌ̃ paratara mʌ̃djia o quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca oiẽ́ b̶ʌca? Mʌ̃ra ẽberã bia bẽrã ¿bʌra biẽ́ nũmʌca?” 16 Ara maʌ̃ quĩrãca dji jĩrũarebemada dji nabemarãda b̶ead̶ia, dji nabemarãda dji jĩrũarebemada b̶ead̶ia.– 17 Jesu Jerusaleʌ̃naa wãbʌrʌd̶e zocãrã ẽberãrãda idji ume wãsid̶aa. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarã doce panʌda jĩgabe edeped̶a ãdjirãa jarasia: 18 –Ũrĩnadua, dadjirãra Jerusaleʌ̃naa wãbʌdaa. Jãma ab̶aʌba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jidabiya sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a cawa od̶amãrẽã. Ãdjirãba jarad̶ia mʌ̃ra beuida b̶ʌda. 19 Maʌ̃be mʌ̃ra judiorãẽ́a diad̶ia. Maʌ̃gʌrãba mʌ̃ra ipid̶a biẽ́ jarad̶aped̶a, ud̶aped̶a crud̶e cachid̶ia. Baribʌrʌ ewari ũbead̶e mʌ̃ra ʌ̃rẽbaya.– 20 Mãwãnacarea Zebedeo quimada, idji warrarã sid̶a Jesumaa zesid̶aa. Maʌ̃ wẽrãba Jesua bed̶ea djuburiai carea idji quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶esia. 21 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –Bʌa ¿cãrẽda quĩrĩã b̶ʌ?– Idjia panusia: –Bʌ jũmarã boroda b̶ebʌrʌd̶e za mʌ̃ warrarã umé panʌda ab̶a bʌ jʌwa araare, ab̶a bʌ jʌwa acʌare b̶ʌdua.– 22 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Bãrãba adua panʌa cãrẽda iwid̶i panʌda. Mʌ̃ra bio bia mĩgaya. ¿Bãrã sid̶a ara maʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶i carea panʌca?– Ãdjia panusid̶aa: –Mãẽ, bia mĩgad̶i carea panʌa.– 23 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Bãrã sid̶a wãrãda mʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶ia. Baribʌrʌ mʌ̃ jʌwa araare, mʌ̃ jʌwa acʌare chũpananida mʌ̃a poya diaẽ́a. Mʌ̃ Zezabʌrʌ mama chũpananida erob̶ʌa.– 24 Santiagoba, Juaʌ̃ ume iwid̶iped̶ad̶ada waabema die panʌba ũrĩsid̶ad̶e ãdji ume quĩrũsid̶aa. 25 Maʌ̃ne Jesuba ãdjirã trʌ̃cuaped̶a jarasia: –Bãrãba cawa panʌa naʌ̃ ẽjũãnebema bororãba ãdji ẽberãrãra jũmawãyã zocabadada. Ãdjirãba unubibadaa ãdjia jarabʌdara jũmarãba ĩjã od̶ida panʌda. 26 Baribʌrʌ bãrãra mãwã b̶ead̶iẽ́ panʌa. Bãrãnebemada dji dromada b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ waabemarã nezocada b̶aida b̶ʌa. 27 Dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌra jũmarã cãyãbara ed̶aara b̶aida b̶ʌa. 28 Maʌ̃ quĩrãca mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara zeẽ́ b̶ʌa ẽberãrã mʌ̃ nezocarãda b̶ead̶amãrẽã. Ãtebʌrʌ ze b̶ʌa ẽberãrã nezocada b̶ai carea. Mãwã mʌ̃ra beuya zocãrã ẽberãrãda ẽdrʌ b̶ʌi carea.– 29 Jerico purud̶eba ẽdrʌsid̶ad̶e Jesu caid̶u ẽberãrãda zocãrã wãsid̶aa. 30 Mãwã wãnane daub̶errea panʌda umé o icawa chũpanasid̶aa. Jesu ãdji caita wãbʌrʌda ũrĩsid̶ad̶e nãwã b̶iasid̶aa: –¡Dai Boro, David̶eba zed̶a, daira quĩrã djuburiadua!– 31 Maʌ̃ne ẽberãrãba ãdjira chupead̶amãrẽã quẽãsid̶aa, baribʌrʌ ãdjia wetara b̶iasid̶aa: –¡Dai Boro, David̶eba zed̶a, daira quĩrã djuburiadua!– 32 Maʌ̃be Jesura nũmesia. Ãdjira trʌ̃ped̶a iwid̶isia: –¿Cãrẽda quĩrĩã panʌ mʌ̃a oida?– 33 Ãdjia jarasid̶aa: –Dai Boro, quĩrĩã panʌa dai dauba unu b̶eida.– 34 Jesuba ãdjira mĩã djuburi ununa bẽrã ãdji daura tãsia. Ara maʌ̃da unu panenaped̶a Jesu ume wãsid̶aa.

Mateo 21

1 Jerusaleʌ̃ caita jũẽbʌdad̶e Betpague purud̶e Olivo eya carra jũẽsid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba idji ume nĩbabadarãda umé purud̶aa diabuesia. 2 Ãdjía nãwã jarasia: –Dadjirã quĩrãpe b̶ʌ purud̶aa wãnadua. Ara jũẽbʌdad̶e burro wẽrã warra bara b̶ʌda jʌ̃ nũmʌda ununia. Ẽrã edad̶aped̶a umena mʌ̃maa enenadua. 3 Ab̶aʌba bãrãa cãrẽ cãrẽã mãwã o panʌda iwid̶ibʌrʌ, nãwã jarad̶adua: “Dadji Boroba quĩrĩã b̶ʌa. Baribʌrʌ nane jẽda diabueya.”– 4 Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabariba jarad̶a quĩrãca. Nãwã jarasia: 5 Sioʌ̃ purud̶ebemarãa nãwã jarad̶adua: Acʌd̶adua, bãrã boroda burro ʌ̃rʌ̃ bãrãmaa zebʌrʌa. Dji droma quĩrãca zeẽ́ b̶ʌa. Burro zaque ʌ̃rʌ̃ zebʌrʌa. 6 Ara maʌ̃da Jesu ume nĩbabadarã umé panʌra wãnaped̶a Jesuba jarad̶a quĩrãca osid̶aa. 7 Burro wẽrãra, dji warra sid̶a Jesumaa eded̶aped̶a ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra burro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃be Jesura ʌ̃rʌ̃ chũmesia Jerusaleʌ̃ purud̶aa wãi carea. 8 Ẽberãrã cãbana cuabusiba Jesu bia edad̶i carea ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra od̶e tõcua wãsid̶aa. Dewararãba bacuru jʌwate quedua bara b̶eada b̶ʌá tucuad̶aped̶a od̶e b̶ʌcua wãsid̶aa. 9 Maʌ̃ne zocãrã ẽberãrã idji na nĩnaba, caid̶u zebʌda bid̶a nãwã b̶ʌga duanasid̶aa: ¡Bio bia quirua David̶eba zed̶ara! ¡Bio bia b̶ʌa Ãcõrẽ trʌ̃neba zebʌrʌra! ¡Bio bia quirua Bajãne B̸ʌra! 10 Jesu Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶e purura b̶ʌga duanesia. Nãwã iwid̶ibadjid̶aa: –Idjira ¿caida jãwã b̶ʌ?– 11 Iwid̶ibʌdaza Jesu ume zeped̶ad̶arãba panubadjid̶aa: –Jãʌ̃gʌra Jesua, Ãcõrẽneba bed̶eabaria. Idjira Nazare purud̶ebemaa, Galilea druad̶ebemaa.– 12 Mãwãnacarea Jesura Ãcõrẽ de dromanaa wãsia. Mama dajada Ãcõrẽa diad̶i careabema nẽdobuebadarãda unusia. Ne nẽdo b̶ea sid̶a zocãrã duanasid̶aa. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ de dromane diaida b̶ʌ paratara dji drua ãĩba zebʌdarãa nẽbʌa nẽdobuebadjid̶aa ãĩbema paratara diacara panana bẽrã. Mãwã duanʌne Jesuba ãdjirãra jũma ãyã jʌretacuasia. Dji parata nẽdobuebadarã mesa b̶eada, puchirã nẽdobuebadarã bugue sid̶a jũma coracuasia. 13 Ãdjirãa nãwã jarasia: –Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃ dera dji iwid̶ibada de ad̶ia.” Baribʌrʌ bãrãba “ne drʌabadarã mĩrũbada uria” quĩrãca eropanʌa.– 14 Jesu Ãcõrẽ de droma dajada b̶asid̶e daub̶errea b̶eada, jĩrũ biẽ́ b̶ea sid̶a idjimaa zesesid̶aa. Maʌ̃ne ãdjirãra biabicuasia. 15 Baribʌrʌ Jesuba mama ne ununaca o b̶ʌda sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a biẽ́ unusid̶aa. Mãwã duanʌne warrarãba Jesua nãwã jĩgua jara panasid̶aa: “¡Bio bia quirua David̶eba zed̶ara!” Maʌ̃ ũrĩbʌdad̶e sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabadarã sid̶a quĩrũsid̶aa. 16 Ãdjirãba Jesua nãwã jarasid̶aa: –¿Mãwãra naʌ̃ warrarãba jara duanʌda bʌa bia ũrĩ b̶ʌca?– Jesuba panusia: –Mãẽ. ¿Bãrãba naʌ̃ bed̶eara acʌd̶acaca? Bʌa warrarãda, ju do qued̶ea sid̶a b̶ʌsia bʌ́a bia bed̶ead̶amãrẽã.– 17 Maʌ̃be Jesuba ãdjirã ameped̶a Jerusaleʌ̃neba Betanianaa cãĩne wãsia. 18 Nurẽma diaped̶a Jesura wayacusa Jerusaleʌ̃naa wãsia. Wãbʌrʌd̶e jarra nũmesia. 19 Maʌ̃ne higojõda o caita unusia. Baribʌrʌ araa jũẽsid̶e quedua awa nũmʌda unusia. Maʌ̃ carea higojõa jarasia: –¡Bʌra waa zauẽ́ b̶aya!– Ara maʌ̃da higojõra purrubasia. 20 Jesu ume nĩbabadarãba maʌ̃ unusid̶ad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã iwid̶isid̶aa: –¿Sãwãẽrã jãʌ̃ higojõra ab̶ed̶a purrubasi?– 21 Jesuba panusia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba iwid̶i panʌra Ãcõrẽba wãrãda oida ĩjãnibʌrʌ, idjab̶a poya oẽ́da crĩchad̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃a jãʌ̃ higojõ od̶a cãyãbara waib̶ʌara od̶ia. Bãrãba za b̶ʌ eyaa namaʌba pusad̶e tẽũne wãduad̶a ad̶ibʌrʌ, bãrãba jarabʌda quĩrãca mãwãya. 22 Bãrãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdara wãrãda edad̶ida ĩjãnibʌrʌ, edad̶ia.– 23 Jesura waya Ãcõrẽ de droma caita jũẽped̶a jaradia b̶esia. Mãwã b̶ʌd̶e sacerdote bororãda, judiorã dji dromarã sid̶a idjimaa zesid̶aa. Ãdjirãba idjía iwid̶isid̶aa: –Bʌa nama o b̶ʌra ¿caiba obi b̶ʌ?– 24 Jesuba panusia: –Mʌ̃a bid̶a bãrãa iwid̶iya. Bãrãba panusid̶ara mʌ̃a jaraya caiba mʌ̃́a mãwã obi b̶ʌda. 25 ¿Caiba Juaʌ̃ra diabuesi borocuemãrẽã? ¿Ẽberãba wa Bajãne B̸ʌba?– Maʌ̃ne ara ãdjidub̶a jara duanesid̶aa: –Bajãne B̸ʌba diabuesiad̶a ad̶ibʌrʌ, idjia jaraya: “Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã ĩjãnaẽ́ basi?” 26 Baribʌrʌ ¿sãwã jarad̶i ẽberãba diabuesida?– Ãdjia mãwã jara panasid̶aa purura waya panʌ bẽrã. Purumaarã Juaʌ̃ra Ãcõrẽneba bed̶eabari basía. 27 Maʌ̃ bẽrã Jesua jarasid̶aa: –Daiba adua panʌa.– Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mãẽteara mʌ̃a bid̶a bãrãa jaraẽ́a caiba mʌ̃́a jãwã obi b̶ʌda.– 28 Mãwã duanʌne Jesuba sacerdote bororãa, judiorã dji dromarãa bid̶a jarasia: –Bãrãba naʌ̃ ne jara b̶ʌd̶ebemada ¿sãwã crĩcha panʌ? Ẽberãda b̶asia. Maʌ̃ ẽberãba warrada umé erob̶asia. Ewari ab̶a dji nabemaa nãwã jarasia: “Warra, nane mʌ̃ néud̶e trajad̶e wãdua.” 29 Maʌ̃ne dji warraba panusia: “¡Mʌ̃ra wãẽ́a!” Baribʌrʌ jẽda crĩchaped̶a trajad̶e wãsia. 30 Idjab̶a dewarabemaa dji zezaba ab̶arida jarasia. Maʌ̃ne dji warraba panusia: “Bia b̶ʌa, zeza, mʌ̃ra wãya,” baribʌrʌ wãẽ́ basía. 31 Maʌ̃ba bãrãmaarã ¿sãʌ̃gʌba dji zezaba quĩrĩã b̶ad̶ara ĩjã osi?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Dji nabemaba.– Maʌ̃ne Jesuba ãdjirãa jarasia: –Mãẽ. Baribʌrʌ wãrã arada mʌ̃a jaraya: Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãda, wẽrãrã aud̶ua b̶ea sid̶a bãrã cãyãbara Ãcõrẽ purud̶ebemarãda b̶ead̶ia. 32 Bãrã jipa nĩbad̶amãrẽã Juaʌ̃ba jaradiad̶e zesia, mãwãmĩna ĩjãnaẽ́ basía. Baribʌrʌ Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãba, wẽrãrã aud̶ua b̶ea bid̶a ĩjãsid̶aa. Idjab̶a bãrãba maʌ̃ra unusid̶amĩna ĩjãni carea jẽda crĩchad̶aẽ́ basía.– 33 Ũrĩnadua. Dewarad̶eba ne jaraya. Ẽberãda b̶asia. Ewari ab̶a maʌ̃ ẽberãba uvada uped̶a idji néura mõgaraba aud̶u jũrã casía. Uva b̶a piabari sid̶a osia. Idjab̶a deda ʌ̃tʌ osia mamaʌba jũma acʌi carea. Maʌ̃be idji néura ʌ̃cʌrʌ ẽberãrã jʌwaed̶a b̶ʌsia. Ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌsia néu zaubʌrʌd̶e jũmasãwã idjía diad̶ida panʌda. Mãwã bed̶ea b̶ʌped̶a djibarira dewara druad̶aa wãsia. 34 Maʌ̃be uva jara babod̶od̶e djibariba idji nezocarãda diabuesia néud̶ebema idjía diad̶ida panʌra edad̶e wãnamãrẽã. 35 Maʌ̃ne dji néu acʌ panʌba idji nezocarãra jidacuasid̶aa. Ab̶a puosid̶aa, ab̶a beasid̶aa, idjab̶a ab̶a mõgaraba tab̶ari jʌretasid̶aa. 36 Mãwãnacarea djibariba dewara nezocarãda diabuesia. Maʌ̃gʌrãra dji naãrã wãped̶ad̶a cãyãbara cãbanaara panasid̶aa, baribʌrʌ néu acʌ panʌba ãdjirã sid̶a ab̶ari quĩrãca biẽ́ osid̶aa. 37 Jĩrũare djibariba idji warrada ãdjirãmaa diabuesia. Nãwã crĩchasia: “Mʌ̃ warradrʌ wayad̶ia.” 38 Baribʌrʌ ãdjirãba maʌ̃ warra unusid̶ad̶e ara ãdjidub̶a jarasid̶aa: “Jari uruba dji zezaba erob̶ʌra jũma edaya. ¡Idjira beatad̶ia! Mãwãbʌrʌ dji ẽjũãra dadjirã itea b̶eya.” 39 Ara maʌ̃da warrara jidad̶aped̶a néu ãĩ eded̶aped̶a beasid̶aa. 40 Jãʌ̃be djibari zebʌrʌd̶e idji néu acʌ panʌra ¿sãwã obá?– 41 Maʌ̃ne sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a nãwã panusid̶aa: –Idjia quĩrã djuburia neẽ́ maʌ̃ ẽberã cadjiruarãra beaped̶a dewara ẽberãrã ume bed̶ea b̶ʌya idji néu acʌd̶amãrẽã. Maʌ̃gʌ ẽberãrãba idji néud̶ebema diad̶ida panʌra uva jara diad̶ia.– 42 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –Ãcõrẽba bãrã cãyãbara dewararãda pe erob̶eya. Maʌ̃gʌrãbʌrʌ idjia quĩrĩã b̶ʌra od̶ia. Bãrãba ¿Ãcõrẽ Bed̶ead̶e acʌd̶acaca? Nãwã jara b̶ʌa: De obadaba mõgara igaraped̶ad̶ara dji biara b̶ʌda b̶esia. Dadjirã Boroba mãwã od̶a bẽrã dadjirãmaarã bio biya quirua. 44 Bariduada maʌ̃ mõgara ʌ̃rʌ̃ b̶aeibʌrʌ ab̶ed̶a jũma b̶ʌgʌzoaya, idjab̶a maʌ̃ mõgarada ab̶aʌ ʌ̃rʌ̃ b̶aeibʌrʌ dji ẽberãra peped̶ea tab̶eya. 45 Sacerdote bororãba, pariseorã bid̶a maʌ̃ ne jarad̶ara ũrĩsid̶ad̶e cawasid̶aa Jesuba ãdjid̶ebemada bed̶ea b̶ʌda. 46 Maʌ̃ carea ãdjirãba Jesura jida quĩrĩã panasid̶aa. Baribʌrʌ puruda waya panʌ bẽrã idu b̶ʌsid̶aa. Puruba crĩcha b̶asia Jesura Ãcõrẽneba bed̶eabarida.

Mateo 22

1 Jesuba wayacusa sacerdote bororãa, judiorã dji dromarã bid̶a dewara ne jara b̶ʌd̶eba jarasia: 2 –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa: ẽberãrã boroda b̶asia. Idji warrada quima edabʌrʌ bẽrã b̶ʌsrid̶a ne cobada waib̶ʌada obisia. 3 Idji nezocarãda wãbisia idjia jʌred̶arã trʌ̃namãrẽã. Baribʌrʌ ze quĩrĩãnaẽ́ basía. 4 Maʌ̃be dewara nezocarã wãbibʌrʌd̶e nãwã jarasia: “Mʌ̃a jʌred̶arãa jarad̶adua pacada, dewara animarã boreguea b̶ea sid̶a beaped̶a cod̶ira jũma o erob̶ʌda. Ãdjirãa jarad̶adua jũma wi nũmʌ bẽrã mʌ̃ warra quima edabʌrʌ carea b̶ʌsrid̶a ne cod̶imaa zed̶amãrẽã.” 5 Baribʌrʌ idjia jʌred̶arãba ĩjãnaẽ́ basía. Ab̶aʌda idji ẽjũã acʌd̶e wãsia. Dewarada idji ne nẽdobuebarimaa wãsia. 6 Ʌ̃cʌrʌba dji boro nezocarãra jidad̶aped̶a puod̶aped̶a beasid̶aa. 7 Maʌ̃ carea dji borora bio quĩrũsia. Idji sordaorãda wãbigaped̶a maʌ̃ mĩã beaped̶ad̶ara quenanaped̶a ãdji purura babuesid̶aa. 8 Mãwãnacarea dji boroba idji nezocarãa jarasia: “Mʌ̃ warra quima edabʌrʌ carea b̶ʌsrid̶a cod̶ira jũma wisia baribʌrʌ mʌ̃a jʌred̶arãra nama panani carea bia pananaẽ́ basía. 9 Maʌ̃ carea dewara ẽberãrãda o b̶eaza jʌrʌd̶e wãnadua. Bãrãba unubʌdarãa jarad̶adua mʌ̃ warra quima edabʌrʌ carea b̶ʌsrid̶a ne cod̶imaa zed̶amãrẽã.” 10 Ara maʌ̃da idji nezocarãra o b̶eaza wãsid̶aa. Ẽberãrã dji biarãda, dji cadjiruarã sid̶a zocãrã jʌresid̶aa. Mãwã de dromara ẽberãrãba bira nũmesia. 11 Dji boroba jʌrebid̶arã acʌd̶e wãsid̶e ẽberãda ab̶a unusia djio quima edabʌda ewarid̶e jʌ̃badara jʌ̃ẽ́ b̶ʌda. 12 Dji boroba maʌ̃ ẽberãa iwid̶isia: “Ache, bʌra ¿sãwã nama ed̶a ze b̶ʌ djio jʌ̃ẽ́ b̶ʌda?” Dji ẽberãra chupea b̶esia. 13 Maʌ̃ne dji boroba idji nezocarãa jarasia: “Naʌ̃ ẽberã jʌwara, jĩrũ sid̶a cabʌrad̶aped̶a dajadaa pãĩmane b̶atabued̶adua. Mama b̶eara aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania.” 14 Ãcõrẽba zocãrã trʌ̃ b̶ʌa, mãwãmĩna zocãrãẽ́be edaya.– 15 Mãwãnacarea pariseorãra bed̶ea ausid̶aa Jesu biẽ́ bed̶eabid̶i carea. 16 Maʌ̃ carea pariseorãba ãdji ume nĩbabadarãda, Herodeare b̶ea sid̶a Jesumaa diabuesid̶aa. Maʌ̃gʌrãba Jesua jarasid̶aa: –Jaradiabari, daiba cawa panʌa bʌra ẽberã jipa b̶ʌda. Bʌa wãrã bed̶ea Ãcõrẽ od̶ebemada jũmarãa jaradiabaria. Ni ab̶aʌda biara unuca bẽrã ni ab̶aʌba bʌ́a awara crĩchabid̶acaa. 17 Mãẽteara naʌ̃gʌd̶ebemada sãwã crĩcha b̶ʌda dairãa jaradua. Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebʌdaza ¿dadji judiorãba diad̶ida bia b̶ʌca wa biẽ́ b̶ʌ?– 18 Idji biẽ́ od̶i carea mãwã panʌra Jesuba cawa b̶asia. Maʌ̃ bẽrã jarasia: –Bãrã dji biaca b̶earã, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra biẽ́ bed̶eabi quĩrĩã panʌ? 19 Parata pichi dadjia diabadada ab̶a acʌbid̶adua.– Ara maʌ̃da parata pichida ab̶a acʌbisid̶aa. 20 Jesuba acʌped̶a iwid̶isia: –¿Cai quĩrãdarrada naʌ̃ paratad̶e b̶ʌ? ¿Cai trʌ̃da b̶ʌ?– 21 Ãdjia panusid̶aa: –Romanebema borod̶eda.– Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Mãwã baibʌrʌ Romanebema borod̶era Romanebema boroa diad̶adua, idjab̶a Ãcõrẽnera Ãcõrẽa diad̶adua.– 22 Maʌ̃ ũrĩbʌdad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ara maʌ̃da ãyã wãsid̶aa. 23 Ara maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ saduceorãda Jesumaa zesid̶aa. Saduceorãba jarabadaa beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbad̶acada. Maʌ̃ bẽrã Jesua nãwã jarasid̶aa: 24 –Jaradiabari, Moiseba jarasia ẽberãda warra neẽ́ b̶ʌd̶e jaid̶aibʌrʌ, idji djababa dji pẽdra wẽrãra edaida b̶ʌda dji djaba jaid̶ad̶a itea warra unui carea. 25 Ewari ab̶a dairã tãẽna siete djabarãda panasid̶aa. Dji nabemada quima edasia baribʌrʌ warra neẽ́ jaid̶ad̶a bẽrã idjiarebemaba dji pẽdra wẽrãra edasia. 26 Baribʌrʌ maʌ̃ sid̶a warra neẽ́ jaid̶asia. Idjab̶a dji ũbeabema sid̶a ab̶ari quĩrãca mãwãsia. Jũma maʌ̃ siete panʌra ab̶arica mãwãsid̶aa. 27 Mãwãnacarea dji wẽrã sid̶a jaid̶asia. 28 Maʌ̃ siete djabarãba ab̶ari wẽrãda edasid̶aa. Mãwãra ʌ̃rẽbad̶i ewarid̶e ¿sãʌ̃gʌba idjira erob̶ei?– 29 Maʌ̃ carea Jesuba panusia: –Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶eada, idji ʌb̶ʌa sid̶a adua panʌ bẽrã ãĩ crĩcha panʌa. 30 Ũrĩnadua. Ʌ̃rẽbad̶i ewarid̶e ẽberãra quima edad̶aẽ́a ni quima diad̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ bajãnebema nezocarã quĩrãca b̶ead̶ia. 31 Ãcõrẽba beuped̶ad̶arã ʌ̃rẽbad̶id̶ebema jarad̶ara ¿bãrãba acʌd̶acaca? 32 Nãwã jarasia: “Mʌ̃ra Abrahaʌ̃ Ãcõrẽa, Isa Ãcõrẽa, idjab̶a Jacobo Ãcõrẽa.” Idjira beu b̶ea Ãcõrẽẽ́a, ãtebʌrʌ zocai b̶ea Ãcõrẽa.– 33 Jesuba mãwã jaradia b̶ʌ ũrĩbʌdad̶e ẽberãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. 34 Pariseorãba cawasid̶aa Jesuba saduceorãra chupeabisida. Maʌ̃ carea ãdjirãra ãbaa dji jʌred̶aped̶a Jesumaa wãsid̶aa. 35 Ab̶a judiorã ley jaradiabari basía. Maʌ̃gʌba Jesu biẽ́ bed̶eabi carea nãwã iwid̶isia: 36 –Jaradiabari, Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ead̶ebemara ¿sãʌ̃gʌda dji dromaara b̶ʌ?– 37 Jesuba nãwã panusia: –Dji naãrãbema bed̶eaba nãwã jara b̶ʌa: “Jũma bʌ sod̶eba, jũma bʌ jaured̶eba, idjab̶a jũma bʌ crĩchad̶eba bʌ Boro Ãcõrẽra quĩrĩãdua.” Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ead̶ebemara maʌ̃drʌ dji dromaara b̶ʌa. 39 Idjab̶a maʌ̃are b̶ʌda ab̶ari quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃gʌba nãwã jara b̶ʌa: “Djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.” 40 Maʌ̃ crĩcha droma umé panʌda dadjirãba ĩjã od̶ibʌrʌ, jũma Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a od̶ia. 41 Pariseorã wad̶i arima duanʌne Jesuba ãdjirãa iwid̶isia: 42 –Bãrãmaarã Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara ¿caid̶eba zei?– Ãdjirãba panusid̶aa: –David̶eba zeya.– 43 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –Mãwã baibʌrʌ, Daviba ¿sãwãẽrã Ãcõrẽ Jaured̶eba idjira mʌ̃ Boroad̶a asi? Daviba nãwã jarasia: 44 Dadjirã Boroba mʌ̃ boroa jarasia: mʌ̃ jʌwa araare chũmedua ab̶a bʌ ume dji quĩrũrã mʌ̃a bʌ jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa. 45 Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada Daviba mʌ̃ Boroad̶a asibʌrʌ, ¿sãwã Davi warra bai?– 46 Maʌ̃ne ni ab̶aʌba Jesua poya panunaẽ́ basía. Idjab̶a maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa idjía iwid̶id̶ira wayasid̶aa.

Mateo 23

1 Mãwãnacarea Jesuba idji ume nĩbabadarãa, dewara ẽberãrãa bid̶a nãwã jarasia: 2 –Judiorã ley jaradiabadaba, pariseorã bid̶a Moiseba jaradia b̶ad̶ara jaradiabadaa. 3 Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba jarabadara jũma ĩjã od̶adua. Baribʌrʌ ãdjirãba ara ãdjia jaradia panʌ quĩrãca od̶acaa. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba o panʌ quĩrãca orãnadua. 4 Ãdjirãba ẽberãrãa bed̶ea zareada ĩjã obibadaa ne zʌgʌa ataubi panʌ quĩrãca. Baribʌrʌ arid̶e ĩjã od̶amãrẽã ni maãrĩ bid̶a carebad̶acaa. 5 Ãdjirãba ne jũmada obadaa dewararãba bia ununamãrẽã. Ãcõrẽ bed̶ea cartad̶e b̶ʌd̶ara buchaca zaqued̶e ed̶a b̶ʌd̶aped̶a ãdji dratud̶e, jʌwapotod̶e bid̶a jʌ̃badaa. Baribʌrʌ dji buchacara joub̶ʌa obadaa dewararãba bia ununamãrẽã. Idjab̶a maʌ̃ carea ãdjia jʌ̃bada id̶e jizojizoa drasoa b̶eada cajud̶aped̶a jʌ̃badaa. 6 Ãbaa ne cobʌdad̶e ãdjira dji dromarã chũmebadad̶e chũme quĩrĩãbadaa. Judiorã dji jʌrebada ded̶e bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca obadaa. 7 Idjab̶a purud̶e nĩnane quĩrĩãbadaa ẽberãrãba ãdjía wayaad̶eba “Mẽrã, Jaradiabari” ad̶ida. 8 Baribʌrʌ bãrãra jũmaena djabarã bẽrã idjab̶a Jaradiabarida ab̶a eropanʌ bẽrã quĩrĩãniẽ́ panʌa ẽberãrãba bãrãa “Jaradiabari” ad̶ida. 9 Maʌ̃ awara naʌ̃ dud̶abema ni ab̶aʌa “dai zeza” arãnadua, Zezada ab̶a bajãne eropanʌ bẽrã. 10 Idjab̶a quĩrĩãrãnadua ẽberãrãba bãrãa “dai boro” ad̶ida, bãrã Borora ab̶abʌrʌ b̶ʌ bẽrã. Idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa. 11 Bãrãnebemada dji dromaara b̶ʌra waabemarã nezocada b̶aida b̶ʌa. 12 Bariduada dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ Ãcõrẽba ed̶aara b̶ʌya. Ab̶aʌba ara idjida ed̶aara b̶ʌibʌrʌ Ãcõrẽba dji dromaara b̶ʌya. 13 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrãba ẽberãrãa Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemada idu cawabid̶acaa. Quĩrĩãnaẽ́ panʌa idjia bãrãra pe erob̶aida idjab̶a dewararãba mãwã quĩrĩã panʌ sid̶a bãrãba iduaribid̶acaa. 14 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Pẽdra wẽrãrãba erob̶eara jũma jãrĩbadamĩna dji biarãda crĩchabid̶i carea jũmarã quĩrãpita dãrã Ãcõrẽa iwid̶ibadaa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba bãrãra biara cawa oya. 15 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Naʌ̃ ẽjũãne, pusad̶e bid̶a pʌrrʌabadaa bãrãba jaradia nĩnada ab̶aʌa ĩjãbid̶i carea. Baribʌrʌ maʌ̃ ĩjãbʌrʌra bãrã cãyãbara biẽ́ara b̶eped̶a wetara tʌbʌ uruad̶e b̶aida b̶ʌa. 16 ¡Bãrãra mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa. ¿Sãwã purura jipa pe eded̶i? Nãwã ãĩ jaradiabadaa: bariduaba Ãcõrẽ de droma trʌ̃neba wãrãda ne oida jaraibʌrʌ, mãwã oẽ́ sid̶a cadjiruaẽ́ana abadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ded̶e b̶ʌ oro trʌ̃neba ne oida jaraibʌrʌ, wãrãda oida b̶ʌad̶a abadaa. 17 ¡Bãrãra crĩcha neẽ́ b̶eaa! ¡Daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa! ¿Sãʌ̃da biara b̶ʌ? ¿Ãcõrẽ de dromada dji oro cãyãbara biara b̶ʌẽ́ca? Maʌ̃ orora Ãcõrẽ itea bia b̶ʌa ab̶abe Ãcõrẽ ded̶e b̶ʌ bẽrã. 18 Bãrãba naʌ̃ sid̶a jarabadaa: “Bariduaba animarã babue diabada trʌ̃neba wãrãda ne oida jaraibʌrʌ, mãwã oẽ́ sid̶a cadjiruaẽ́a. Baribʌrʌ dji animarã trʌ̃neba ne oida jaraibʌrʌ, wãrãda oida b̶ʌa.” 19 ¡Bãrãra crĩcha neẽ́ b̶eaa! ¡Daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa! ¿Sãʌ̃da biara b̶ʌ? ¿Ne babue diabadada dji animarã cãyãbara biara b̶ʌẽ́ca? Maʌ̃ animarãra Ãcõrẽ itea bia b̶ʌa ab̶abe ne babue diabada ʌ̃rʌ̃ b̶ʌ bẽrã. 20 Ũrĩnadua: ab̶aʌba ne babue diabada trʌ̃neba wãrãda ne oida jaraibʌrʌ, ab̶abe maʌ̃ trʌ̃neba mãwã oida jaraẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌ animarã trʌ̃neba mãwã oida jara b̶ʌa. 21 Maʌ̃ awara ab̶aʌba Ãcõrẽ de droma trʌ̃neba wãrãda ne oida jaraibʌrʌ, ab̶abe maʌ̃ trʌ̃neba mãwã oida jaraẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽ maʌ̃ ded̶e b̶ʌ trʌ̃neba mãwã oida jara b̶ʌa. 22 Maʌ̃ awara ab̶aʌba bajã trʌ̃neba wãrãda ne oida jaraibʌrʌ, Ãcõrẽ bugue trʌ̃neba mãwã oida jara b̶ʌa idjab̶a Ãcõrẽ mama chũmʌ trʌ̃neba wãrãda ne oida jara b̶ʌa. 23 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Burrumia sãbada quĩrãca Ãcõrẽ leyd̶e maãrĩara b̶ʌda quĩrãcuita obadaa. Menta queduada, aní tada, comino sid̶a die ewabʌdaza ab̶a Ãcõrẽa diabadaa. Baribʌrʌ cameyo mĩbuebʌda quĩrãca Ãcõrẽ leyd̶e dji dromaara b̶ʌda od̶acaa. Djãrã ume jipa od̶acaa, quĩrã djuburiad̶acaa, idjab̶a Ãcõrẽra ĩjãnacaa. Bãrãba idjía ne diabʌda awara ¿cãrẽ cãrẽã maʌ̃ sid̶a od̶aẽ́ panʌ? ¡Daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa! ¿Sãwã purura jipa pe eded̶i? 25 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrãba tazara, eped̶eco sid̶a ʌ̃rʌ̃bemada quĩrãcuita sʌgʌbadaa, baribʌrʌ ed̶a mititia b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã sod̶e ne jũmada ara bãdji itea eda quĩrĩãbadaa idjab̶a ne drʌabadaa. 26 ¡Pariseo daub̶erre! Naãrã tazara, eped̶eco sid̶a ed̶a sʌgʌdua; mãwãbʌrʌ ʌ̃rʌ̃bema sid̶a bia sʌgʌ b̶aya. 27 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrãra beud̶arã tʌb̶ariped̶ad̶a ʌ̃rʌ̃ totroa nũmʌ quĩrãca b̶eaa. Maʌ̃gʌra dajadaare bia quirua, baribʌrʌ ed̶aare beud̶arã b̶ʌwʌrʌba, ne jũma mititiaba bira b̶ʌa. 28 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãra ẽberã daumaarã jipa b̶eaca panʌa, baribʌrʌ wãrãda bãrãba jaradiabadara od̶acaa. Bãrã sora ne jũma cadjiruaba bira b̶eaa. 29 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Ãcõrẽneba bed̶eabadarã tʌb̶ariped̶ad̶ama bãrãba ʌ̃rʌ̃bemada bia quiruda obadaa. Dewara jipa b̶earã tʌb̶ariped̶ad̶ama bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca obadaa. 30 Maʌ̃ne bãrãba jarabadaa: “Dadji drõãenabema ewarid̶e pananabara, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda careba bead̶aẽ́ bacasia.” 31 Mãwã bãrãba jara panʌa Ãcõrẽneba bed̶eabadarã quenaped̶ad̶arãneba yõsid̶ada. Bãrãra ara ãdjirã quĩrãca b̶eaa. 32 ¡Maʌ̃ bẽrã bãrã drõãenabemaba oped̶ad̶aẽ́ra jũma od̶adua! 33 ¡Bãrãra dama quĩrãca b̶eaa! Ãcõrẽba bãrãra wãrãda tʌbʌ uruad̶e biẽ́ b̶ʌya. 34 Mʌ̃a Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda, crĩcha cawa b̶eada, Ãcõrẽ ley jaradiabada sid̶a bãrãmaa diabueya. Baribʌrʌ bãrãba ʌ̃cʌrʌ bead̶ia idjab̶a ʌ̃cʌrʌ crud̶e cachi jira b̶ʌd̶ia. Dewararãda bãrã dji jʌrebada ded̶e soaba ud̶ia idjab̶a biẽ́ od̶i carea puruza ẽpẽnia. 35 Maʌ̃ bẽrã jũma ẽberã jipa b̶ea naãrãed̶aʌba beaped̶ad̶a carea Ãcõrẽba bãrãra cawa oya: Abel jipa b̶ʌ beaped̶ad̶a carea, Berequía warra Zacaria beaped̶ad̶a carea idjab̶a jũma dewararã beaped̶ad̶a carea bid̶a. Zacariara Ãcõrẽ de dajadaare dji animarã babue diabada caita beasid̶aa. 36 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: jũma maʌ̃ ẽberãrã beaped̶ad̶a carea Ãcõrẽba id̶ibema ẽberãrãra cawa oya.– 37 ¡Jerusaleʌ̃, Jerusaleʌ̃, bãrãba Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda beabadaa! ¡Ãcõrẽba diabued̶arã sid̶a mõgaraba tab̶ari beabadaa! Mʌ̃a b̶arima zocãrã bãrãra ãbaa pe eda quĩrĩã b̶asia eterre wẽrãba idji warrarã i edre edabari quĩrãca. Mãwãmĩna bãrãba quĩrĩãnaẽ́ basía. 38 Maʌ̃ carea Ãcõrẽra waa bãrã ume b̶aẽ́a. 39 Mʌ̃a bãrãa jaraya: ara id̶iba mʌ̃ra waa ununaẽ́a ab̶a mʌ̃ bia edabʌdad̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e nãwã jarad̶ia: “¡Bio bia b̶ʌa Ãcõrẽ trʌ̃neba zebʌrʌra!”–

Mateo 24

1 Jesura Ãcõrẽ de droma dajadaare b̶ad̶ada wãbʌrʌ basía. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãda idji caita zed̶aped̶a jarasid̶aa: –Acʌdua Ãcõrẽ de dromara, caita b̶ea de sid̶a sãwã bia qued̶eada.– 2 Maʌ̃ne Jesuba ãdjirãa jarasia: –Mãẽ, bãrãba unu panʌra bia qued̶eaa. Baribʌrʌ wãrã arada mʌ̃a jaraya: naʌ̃ mõgara caped̶ad̶ara jũma tod̶ogozoaya.– 3 Jesu Olivo eyad̶e chũmasid̶e idji ume nĩbabadarãra idjimaa wãnaped̶a ãdub̶a nãwã iwid̶isid̶aa: –Dairãa jaradua, Ãcõrẽ de dromara ¿sãʌ̃be tod̶ogozoai? ¿Cãrẽneba cawad̶i bʌra zebod̶oda? Idjab̶a ¿cãrẽneba cawad̶i naʌ̃ ewarira jõbʌrʌda?– 4 Jesuba panusia: –Quĩrãcuita b̶ead̶adua ni ab̶aʌba cũrũgarãnamãrẽã. 5 Zocãrãba jarad̶ia ãdjidrʌ Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Mãwã ẽberãrãda zocãrã cũrũgad̶ia. 6 Bãrãba ũrĩnia ab̶aʌ puruda dewara ume djõ duanʌda idjab̶a drua ãyã bid̶a mãwã duanʌda. Baribʌrʌ ne wayarãnadua. Maʌ̃gʌra jũma mãwãida b̶ʌa. Baribʌrʌ naʌ̃ ewarira wad̶i jõẽ́a. 7 Ab̶aʌ puruda dewara puru ume djõnia. Ab̶aʌ druad̶ebema boroda dewara druad̶ebema boro ume djõnia. Zocãrã druad̶e jarrabada baraya idjab̶a de uremiada baraya. 8 Baribʌrʌ maʌ̃ naãrã mĩgabʌdara maãrĩ b̶aya wẽrã warra pua za b̶ʌ quĩrãca. 9 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãba bãrãra zarrarãa jida diad̶ia biẽ́ od̶aped̶a bead̶amãrẽã. Mʌ̃ ĩjã panʌ carea jũmarãba bãrãra quĩrãmania. 10 Maʌ̃ carea zocãrãba mʌ̃ ĩjã panʌra igarad̶ia. Maʌ̃ne dji jidabid̶ia idjab̶a dji quĩrãmania. 11 Ãcõrẽneba bed̶eabada dji wãrãẽ́ b̶eada zed̶ia. Maʌ̃gʌrãba ẽberãrãra zocãrã cũrũgad̶ia. 12 Cadjiruara aud̶uara yõbʌrʌ bẽrã zocãrãba djãrã quĩrĩã pananara igarad̶ia. 13 Baribʌrʌ bãrãba maʌ̃ ewari zaread̶e mʌ̃ ĩjã panʌda igarad̶aẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya idji ume ewariza zocai panani carea. 14 Maʌ̃ne bed̶ea bia Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemada jũma naʌ̃ ẽjũãne jarad̶ia puru b̶eaza ũrĩnamãrẽã. Mãwãnacareabʌrʌ naʌ̃ ewarira jõya. 15 Ãcõrẽneba bed̶eabari Danielba cartad̶e b̶ʌsia Ãcõrẽ de dromane ed̶a dji biara b̶ʌ dejãne Ãcõrẽba quĩrĩãcada ab̶aʌba b̶ʌida. (Dji carta acʌ b̶ʌba cãrẽ jara b̶ʌda cawaida b̶ʌa.) Bãrãba maʌ̃ unubʌdad̶e Judea druad̶e b̶eara eyad̶aa mĩrũ wãnida panʌa. 17 Ẽberã idji de ʌ̃rʌ̃ b̶ʌra idji ded̶e ed̶a wãiẽ́ b̶ʌa ne edai carea. 18 Dji pead̶e b̶ʌba idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃barira jẽda edad̶e wãiẽ́ b̶ʌa. 19 Maʌ̃ ewarid̶e wẽrãrã b̶iogoa b̶eara, warra ju dawa erob̶ea sid̶a bio mĩã djuburi b̶ead̶ia. 20 Ãcõrẽa iwid̶id̶adua cue jara wa ʌ̃nãũbada ewarid̶e mĩrũ wãna amaaba. 21 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãra bio bia mĩgad̶ia. Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa ẽberãrãra maʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶acaa idjab̶a mãwãnacarea waa ara maʌ̃ quĩrãca mĩgad̶aẽ́a. 22 Maʌ̃ ewarira dãrãya. Ãcõrẽba jũma daucha bia mĩgabibara, ni ab̶aʌda ẽdrʌd̶aẽ́ bacasia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba edad̶a ẽberãrã carea jũma daucha bia mĩgabiẽ́a. 23 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba jarad̶ia ãdjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba jarad̶ia ãdjira Ãcõrẽneba bed̶eabarida. Maʌ̃gʌrãba ne ununaca waib̶ʌa b̶eada od̶ia ẽberãrã cũrũgad̶i carea. Ãcõrẽba edad̶arã sid̶a poya cũrũgad̶ibara, ãdjirã sid̶a cũrũgacasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ab̶aʌba bãrãa jaraibʌrʌ, “Acʌd̶adua, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara nama b̶ʌa,” maʌ̃ra ĩjãrãnadua. Dewaraʌba idjira jarima b̶ʌad̶a aibʌrʌ, maʌ̃ sid̶a ĩjãrãnadua. 25 Jũma maʌ̃gʌra mʌ̃a bãrãa jarasia mãwãi naẽna. 26 Maʌ̃ bẽrã ab̶aʌba bãrãa jaraibʌrʌ: “Ũrĩnadua, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e b̶ʌa,” jãmaa wãrãnadua. Dewaraʌba jaraibʌrʌ: “Acʌd̶adua, idjira nama ded̶e ed̶a b̶ʌa,” maʌ̃ra ĩjãrãnadua. 27 Naʌ̃ Djara Edad̶a zebʌrʌra jũmarãba ebud̶a ununia ʌ̃mãdau odjabariareba ʌ̃mãdau b̶aebarid̶aa baa purewa edabʌrʌd̶e ebud̶a unubada quĩrãca. 28 Jũmarãba cawa panʌa ãgoso powua nũmʌma ne beud̶ara tab̶ʌda. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ zebʌrʌra jũmarãba ununia.– 29 Ẽberãrã bio bia mĩga pananacarea ara maʌ̃da ʌ̃mãdaura pãĩmaya. Jed̶eco sid̶a ʌ̃naẽ́a. Chĩdaura bajãneba b̶aecuad̶ia. Jũma bajãne b̶eara quĩrã awara b̶eya. 30 Maʌ̃ne bajãne ne ununia. Maʌ̃gʌra mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a zebʌrʌd̶ebemaa. Maʌ̃ unubʌdad̶e jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ea purura ne wayaad̶eba jĩãnia. Mʌ̃ra jʌ̃rãrãne ʌb̶ʌa bara zebʌrʌda idjab̶a quĩrãwãrẽã dorrodorroa b̶ʌda ununia. 31 Maʌ̃ne cachiru jĩguabʌrʌd̶e mʌ̃a bajãnebema nezocarãda drua b̶eaza wãbiya Ãcõrẽba edad̶arãda ãbaa jʌred̶amãrẽã. 32 Higojõneba ne jarabʌrʌda cawad̶adua. Dji jʌwatera tucu nũmeped̶a quedua barabaria. Maʌ̃neba jũmarãba cawa panʌa dãrãẽ́ne poara zeida. 33 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a jarad̶a unubʌdad̶e cawad̶adua mʌ̃ zei ewarira jũẽbod̶oda. 34 Mʌ̃a bãrãa wãrãda jaraya: naʌ̃ ewarid̶ebema ẽberãrã beud̶i naẽna maʌ̃ra jũma mãwãya. 35 Bajãra jõya, naʌ̃ ẽjũã sid̶a jõya, baribʌrʌ mʌ̃a jarad̶ara wãrãda mãwãya. 36 Baribʌrʌ ni ab̶aʌba maʌ̃ ewarira sãʌ̃be mãwãida cawad̶aẽ́a. Ãcõrẽ bajãnebema nezocarã bid̶a adua panʌa. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a bid̶a adua b̶ʌa. Ab̶abe mʌ̃ Zezabʌrʌ cawa b̶ʌa. 37 Naʌ̃ Djara Edad̶a zei ewarira Noé ewarid̶e b̶ad̶a quĩrãca b̶aya. 38 Dopapa zei naẽna ẽberãrãra ne co duanabadjia, mĩã cãĩ duanabadjia, dji caurãra quima diacua duanabadjia. Mãwã duanabadjia ab̶a Noé jãba dromane b̶adobʌrʌd̶aa. 39 Ãdjirãba dopapa zeid̶ebemada cawad̶aca basía. Baribʌrʌ wãrãda zesid̶e ãdjirãra jũma nãbʌrʌ quinisid̶aa. Ara dopapa cawaẽ́ne zed̶a quĩrãca mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara cawaẽ́ne zeya. 40 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãda umé ãdji ẽjũãne traja panʌne mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba ab̶a edeya baribʌrʌ dewarabemara b̶eya. 41 Wẽrãrãda umé ab̶ari yud̶e ne b̶a panʌne mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba ab̶a edeya baribʌrʌ dewarabemara b̶eya. 42 Maʌ̃ carea dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua. Bãrã Borora sãʌ̃be zeida adua panʌa. 43 Naʌ̃da cawad̶adua: de djibariba ne drʌabarira sãʌ̃be zeida cawa b̶ʌbara, cãĩẽ́ bacasia ni cãrẽ sid̶a drʌabi amaaba. 44 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã bid̶a jʌ̃ã b̶ead̶adua. Bãrãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a zeẽ́da crĩcha panʌne zeya. 45 Nezoca crĩcha cawa b̶ʌba jipa obari quĩrãca b̶ead̶adua. Idji boroba waabema nezocarãda idji jʌwaed̶a b̶ʌsia arid̶e ne cobi b̶amãrẽã. 46 Nezocaba mãwã o b̶ʌda idji boroba unune zeibʌrʌ, idjira bio bia b̶aya. 47 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: dji boroba jũma idjia erob̶ʌra maʌ̃ nezoca jʌwaed̶a b̶ʌya. 48 Baribʌrʌ maʌ̃ nezocara dji cadjirua baibʌrʌ, idji sod̶e mʌ̃ boro zeira dãrãyana aya. 49 Maʌ̃ne waabema nezocarãra biẽ́ o b̶aya idjab̶a beu nĩbabadarã ume ne co b̶eped̶a itua do b̶aya. 50 Ab̶ed̶a idji boro zeida jʌ̃ãẽ́ b̶aya. Mãwã b̶ʌd̶e idji borora cawaẽ́ne zeya. 51 Maʌ̃be dji boroba bio cawa oped̶a dji biaca b̶earã ume biẽ́ b̶ʌya. Mama jũmarãda aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania.

Mateo 25

1 Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶aya: awẽrãrãda die panasid̶aa. Ãdjiza ĩbĩrãda edad̶aped̶a quima edaya b̶ʌ umaquĩrãda audiab̶arid̶e wãsid̶aa. 2 Maʌ̃ awẽrãra juesuma crĩcha cawa panasid̶aa. Baribʌrʌ juesuma crĩcha neẽ́ panasid̶aa. 3 Dji crĩcha neẽ́ panʌba ãdji ĩbĩrãra edesid̶aa baribʌrʌ olivo dragada eded̶aẽ́ basía dãrã coa erob̶ead̶i carea. 4 Maʌ̃ne dji crĩcha cawa panʌba ãdji ĩbĩrãra edesid̶aa, idjab̶a olivo draga sid̶a aud̶u edesid̶aa. 5 Dji quima edaya b̶ʌ umaquĩrãra dãrãna bẽrã jũmarãda daupead̶aped̶a cãĩsid̶aa. 6 Maʌ̃ne ariquẽtra bed̶eada jĩgua ũrĩsid̶aa: “¡Dji quima edaya b̶ʌ umaquĩrãra zebʌrʌa! ¡Idjira audiab̶arid̶e wãnadua!” 7 Ara maʌ̃da jũma maʌ̃ awẽrãra piradrʌsid̶aa ãdji ĩbĩrã biara uruabid̶i carea. 8 Maʌ̃ne dji crĩcha neẽ́ panʌba dji crĩcha cawa panʌ́a jarasid̶aa: “Dai ĩbĩrãra quicuabod̶od̶aa. Bãrã olivo dragad̶ebemada diad̶adua.” 9 Baribʌrʌ dji crĩcha cawa panʌba panusid̶aa: “Daiba bãrãa diad̶ibʌrʌ ni ab̶aʌ itea araẽ́a. Biara b̶ʌa bãrã itea nẽdod̶e wãnida.” 10 Ara maʌ̃da olivo dragara nẽdod̶e wãsid̶aa. Maʌ̃misa dji quima edaya b̶ʌ umaquĩrãra jũẽsia. Maʌ̃be dji crĩcha cawa panʌra idji ume dji b̶ʌsrid̶a o panʌmaa ed̶a wãsid̶aa. Ara maʌ̃da nezocaba ed̶a wãbadara jũãtrʌ b̶ʌsia. 11 Mãwãnacarea dji olivo draga nẽdod̶e wã pananara jẽda zed̶aped̶a jarasid̶aa: “Dai boro, dai boro, daira idu ed̶a wãbidua.” 12 Baribʌrʌ dji quima edabʌrʌ umaquĩrãba jarasia: “Wãrã arada mʌ̃a jaraya: mʌ̃a bãrãra unucaa.”– 13 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Maʌ̃ carea bãrãra dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a zei ewarira, dji hora sid̶a adua panʌa. 14 Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa: ẽberãda dewara druad̶aa wãi carea b̶asia. Maʌ̃ carea idji nezocarãda trʌ̃cuaped̶a idji paratara ãdjiza diasia ne o panʌneba waribid̶amãrẽã. 15 Ãdjiza poya waribid̶ida crĩchad̶a quĩrãca diasia. Ab̶aʌa paratada mil juesuma diasia. Dewarabemaa mil umé diasia. Dewaraa mil ab̶a diasia. Maʌ̃bebʌrʌ wãsia. 16 Dji mil juesuma edad̶ara maʌ̃ parata waribi carea trajad̶e wãsia. Mãwã idjia dewara mil juesuma edasia. 17 Ara maʌ̃ quĩrãca dji mil umé edad̶aba dewara mil umé edasia. 18 Baribʌrʌ dji mil ab̶a edad̶aba maʌ̃ paratara egorod̶e jou b̶ʌsia. 19 Dãrãbʌrʌd̶e ãdji borora jẽda zesia. Maʌ̃be idjia parata amenanebemada idji nezocarãa iwid̶isia. 20 Dji mil juesuma edad̶ara zeped̶a dewara mil juesuma eneped̶a jarasia: “Mʌ̃ boro, bʌa mil juesuma diad̶ad̶eba mʌ̃a dewara mil juesuma enesia.” 21 Dji boroba jarasia: “Bia b̶ʌa, nezoca bia, bʌa jipa obaria. Mʌ̃a maãrĩ diad̶ara bʌa arid̶e od̶a bẽrã mʌ̃a waib̶ʌara bʌ jʌwaed̶a b̶ʌya. Ed̶a zedua mʌ̃ ume b̶ʌsrid̶a panani carea.” 22 Maʌ̃be dji mil umé edad̶ara zeped̶a jarasia: “Mʌ̃ boro, bʌa mil umé diad̶ad̶eba mʌ̃a dewara mil umé enesia.” 23 Dji boroba jarasia: “Bia b̶ʌa, nezoca bia, bʌa jipa obaria. Mʌ̃a maãrĩ diad̶ara bʌa arid̶e od̶a bẽrã mʌ̃a bʌ́a waib̶ʌara bʌ jʌwaed̶a b̶ʌya. Ed̶a zedua mʌ̃ ume b̶ʌsrid̶a panani carea.” 24 Baribʌrʌ dji mil ab̶a edad̶ara zeped̶a jarasia: “Mʌ̃ boro, mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa djãrãra quĩrã djuburiacada parata edai carea. Maʌ̃ awara djãrãba uped̶ad̶ara ewabaria. 25 Maʌ̃ carea mʌ̃ra ne wayasia. Bʌ parata aduabue amaaba egorod̶e jou b̶ʌsia. Baribʌrʌ nama erob̶ʌa.” 26 Maʌ̃ne dji boroba jarasia: “¡Nezoca cadjirua, bʌra djuburia tab̶ʌa! Bʌa wãrãda cawa b̶asia mʌ̃a djãrãneda edabarida idjab̶a djãrãba uped̶ad̶ara ewabarida. 27 Maʌ̃ bẽrã bʌa mʌ̃ paratara dji parata wagabada ded̶e b̶ʌida b̶asia. Mãwã od̶abara mʌ̃ zebʌrʌd̶e mʌ̃ parata edabʌrʌ awara dji eabad̶a sid̶a edacasia.” 28 Maʌ̃be dji boroba jarasia: “Idjia parata mil ab̶a erob̶ʌra jãrĩnaped̶a dji die mil erob̶ʌ́a diad̶adua. 29 Mʌ̃a diad̶a aud̶u ab̶aʌba eneibʌrʌ mʌ̃a maʌ̃ ẽberãa aud̶uara diaya. Baribʌrʌ mʌ̃a diad̶a aud̶u eneẽ́bʌrʌ, mʌ̃a maãrĩ diad̶a sid̶a jũma jãrĩya. 30 Jãʌ̃ nezoca djuburia tab̶ʌra dajada pãĩmane b̶atabued̶adua. Mama b̶eara aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania.” 31 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jũma bajãnebema nezocarã ume ʌb̶ʌa bara zebʌrʌd̶e, mʌ̃ bugue quĩrãwãrẽã b̶ʌd̶e chũmeya cawa oi carea. 32 Maʌ̃ne druazabema ẽberãrãda mʌ̃ quĩrãpita zed̶ia. Maʌ̃gʌrãra mʌ̃a awara awara b̶ʌya oveja wagabariba idji ovejara chiwatu ume ãbaa pananada awara b̶ʌbari quĩrãca. 33 Dji oveja quĩrãca b̶eada mʌ̃ jʌwa araare b̶ʌya. Dji chiwatu quĩrãca b̶eada mʌ̃ jʌwa acʌare b̶ʌya. 34 Maʌ̃be mʌ̃, dji Boroba jʌwa araare duanʌrãa nãwã jaraya: “Bãrã, mʌ̃ Zezaba bia b̶ʌcuad̶arã, zed̶adua. Idji purud̶e bia pananadua. Naʌ̃ ẽjũã od̶a ewarid̶eba ʌ̃taa maʌ̃ purura bãrã itea o b̶ʌcãrĩa. 35 Mʌ̃ jarra b̶asid̶e bãrãba ne cobisid̶aa; mʌ̃ opichia b̶asid̶e baido dawasid̶aa; mʌ̃ra drua ãĩbema quĩrãca pʌrrʌa nĩbasid̶e bãrã ded̶e bia edasid̶aa; mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃i carea neẽ́ b̶asid̶e mʌ̃́a diasid̶aa; mʌ̃ cacua biẽ́ b̶asid̶e acʌd̶e zesid̶aa; idjab̶a mʌ̃ra preso b̶asid̶e acʌd̶e zesid̶aa.” 37 Maʌ̃ne dji jipa b̶eaba iwid̶id̶ia: “Dai Boro, ¿sãʌ̃be bʌra jarra b̶asi? ¿Sãʌ̃be daiba bʌra ne cobisid̶a? ¿Sãʌ̃be bʌra opichia b̶asi? ¿Sãʌ̃be daiba bʌra baido dawasid̶a? 38 ¿Sãʌ̃be bʌra drua ãĩbema quĩrãca pʌrrʌa nĩbasi? ¿Sãʌ̃be dai ded̶e bʌra bia edasid̶a? ¿Sãʌ̃be daiba bʌ cacuad̶e jʌ̃mãrẽã diasid̶a? 39 ¿Sãʌ̃be bʌra cacua biẽ́ b̶ʌd̶e wa preso b̶ʌd̶e daiba acʌd̶e wãsid̶a?” 40 Maʌ̃ne mʌ̃a panuya: “Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba mʌ̃ djabarã dji ed̶aara qued̶eada carebasid̶ad̶e mʌ̃da carebasid̶aa.” 41 Maʌ̃be mʌ̃ jʌwa acʌare duanʌrãa jaraya: “Bãrã, Ãcõrẽba biẽ́ b̶ʌd̶arã, mʌ̃ caitabemada ãyã wãnadua tʌbʌ urua quicad̶aa. Maʌ̃gʌra Ãcõrẽba coa b̶ʌsia diauruda, idji nezocarã sid̶a cawa oi carea. 42 Mʌ̃ jarra b̶asid̶e bãrãba ne cobid̶aẽ́ basía; mʌ̃ opichia b̶asid̶e baido dawad̶aẽ́ basía; drua ãĩbema quĩrãca pʌrrʌa nĩbasid̶e bia edad̶aẽ́ basía; mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃i carea neẽ́ b̶asid̶e bãrãba diad̶aẽ́ basía; mʌ̃ cacua biẽ́ b̶asid̶e, preso b̶asid̶e bid̶a bãrãba mʌ̃ra acʌd̶e zed̶aẽ́ basía.” 44 Maʌ̃ne ãdjirãba iwid̶id̶ia: “Dai Boro, daiba bʌra jarra b̶ʌda, opichia b̶ʌda, drua ãĩbema quĩrãca pʌrrʌa nĩda, cacuad̶e jʌ̃i carea neẽ́ b̶ʌda, cacua biẽ́ b̶ʌda, wa preso b̶ʌda ununaca basía. ¿Sãʌ̃be bʌra carebad̶aẽ́ basi?” 45 Maʌ̃ne mʌ̃a panuya: “Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba dji ed̶aara qued̶eada carebad̶aẽ́ basid̶e mʌ̃da carebad̶aẽ́ basía.” 46 Maʌ̃be Ãcõrẽba ãdjirãra tʌbʌ urua quicad̶aa b̶atacuaya, baribʌrʌ dji jipa b̶eara idji ume ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã edeya.–

Mateo 26

1 Jũma maʌ̃ jaradiad̶acarea Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: 2 –Bãrãba cawa panʌa ewari umé babʌrʌd̶e Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarida od̶ida. Maʌ̃ne ab̶aʌba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jidabiya crud̶e cachi bead̶amãrẽã.– 3 Maʌ̃misa sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabadarãda, judiorã dji dromarã sid̶a Caipá de dromane ãbaa dji jʌresid̶aa. Maʌ̃ Caipára sacerdote dji dromaara b̶asia. 4 Maʌ̃ne bed̶ea ausid̶aa Jesura chupea jidad̶aped̶a beabid̶i carea. 5 Baribʌrʌ jarasid̶aa: –Ewari dromane jidad̶aẽ́a ẽberãrã quĩrũbucarãnamãrẽã.– 6 Maʌ̃ ewarid̶e Jesura Betania purud̶e Simoʌ̃ aid̶a bara b̶ad̶a ded̶e b̶asia. 7 Maʌ̃ne wẽrãda idjimaa zesia. Maʌ̃ wẽrãba boteya alabastro mõgara od̶ada enesia. Boteyara quera bio nẽbʌa b̶ʌba bira b̶asia. Jesu ne co chũmʌne wẽrãba maʌ̃ querara idji boro ʌ̃rʌ̃ weabuesia. 8 Jesu ume nĩbabadarãba maʌ̃ unubʌdad̶e quĩrũsid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã jãwã weatasi? 9 Nẽdobued̶abara paratada waib̶ʌa edacasia. Maʌ̃ba ne neẽ́ qued̶eara carebacasia.– 10 Baribʌrʌ Jesuba maʌ̃da ũrĩna bẽrã jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã idjira quẽã panʌ? Idjia mʌ̃ jãwã od̶ara bia b̶asia. 11 Ne neẽ́ qued̶eara ewariza bãrã tãẽna panania, baribʌrʌ mʌ̃ra bãrã ume ewariza b̶aẽ́a. 12 Dãrãẽ́ne mʌ̃ra beuped̶a tʌb̶arid̶ia. Naʌ̃ wẽrãba mʌ̃ra maʌ̃ carea queraba pãsia. 13 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: jũma naʌ̃ ẽjũãne bed̶ea bia mʌ̃nebema jaradiabʌdama naʌ̃ wẽrãba od̶ara nẽbʌrʌd̶ia idji sid̶a quĩrãnebad̶amãrẽã.– 14 Juda Iscariote abadada Jesuba doce edad̶ad̶ebema basía. Maʌ̃ Judara sacerdote bororãmaa wãsia. 15 Idjia nãwã iwid̶isia: –Mʌ̃a bãrãa Jesuda jida diaibʌrʌ, ¿bãrãba mʌ̃́a cãrẽda diad̶i?– Maʌ̃ne ãdjirãba parata torroda treinta diasid̶aa. 16 Mamaʌba ʌ̃taa Judaba jʌrʌbadjia sãwã Jesura jidabida. 17 Paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ cobada ewarida jũẽsia. Domia ab̶a mãwã cobadjid̶aa. Dji nabema ewarid̶e Jesu ume nĩbabadarãba idjimaa wãnaped̶a iwid̶isid̶aa: –¿Bʌa sãma quĩrĩã b̶ʌ daiba Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara bʌ itea od̶ida?– 18 Jesuba panusia: –Jerusaleʌ̃ne dadjia unubada ẽberãmaa wãnadua. Idjía nãwã jarad̶adua: “Dadjirãa Jaradiabariba jara b̶ʌa idji ewarira caita b̶ʌda. Idjia, idji ume nĩbabadarã bid̶a Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara bʌ ded̶e cod̶ia.”– 19 Ara maʌ̃da Jesuba jarad̶a quĩrãca idji ume nĩbabadarãba Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara osid̶aa. 20 Queud̶acarea Jesura, idji ume nĩbabadarã doce panʌ ume mesa icawa chũmesia. 21 Ne co panʌne idjia jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ab̶a bãrãnebemaba mʌ̃ra jidabiya.– 22 Maʌ̃ carea ãdjira bio sopua panesid̶aa. Ara maʌ̃da ab̶a ab̶a idjía iwid̶isid̶aa: –Mʌ̃ Boro, ¿mʌ̃a mãwã oica?– 23 Idjia panusia: –Mʌ̃ ume ab̶ari eped̶ecod̶e ne co b̶ʌba mʌ̃ra jidabiya. 24 Wãrãda mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara beuida b̶ʌa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. ¡Baribʌrʌ mʌ̃ jidabi ẽberãra bio mĩã djuburi b̶ʌa! Idjira toped̶ad̶aẽ́bara biara b̶acasia.– 25 Maʌ̃ne Juda, Jesu jidabiya b̶ʌba iwid̶isia: –Jaradiabari, ¿mʌ̃a mãwã oica?– Jesuba panusia: –Mãẽ, bʌa mãwã jara b̶ʌa.– 26 Wad̶i ne co duanʌne Jesuba paʌ̃da jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia jarasia. Maʌ̃be cõrãcuaped̶a idji ume nĩbabadarãa diabʌrʌd̶e jarasia: –Edad̶adua. Cod̶adua. Naʌ̃gʌra mʌ̃ cacuaa.– 27 Mãwãnacarea uva b̶a tazad̶e b̶ʌda edaped̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Maʌ̃be ãdjirãa diabʌrʌd̶e jarasia: –Jũmarãba dod̶adua. 28 Naʌ̃gʌra mʌ̃ oaa. Mʌ̃ oa erozoabʌrʌba Ãcõrẽba bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌbʌrʌa zocãrã ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶ada quĩrãdoai carea. 29 Mʌ̃a jaraya: mʌ̃a uva b̶ara waa doẽ́a ab̶a mʌ̃ Zezaba jũma idji ẽberãrã pe erob̶ebʌrʌd̶aa. Maʌ̃bebʌrʌ mʌ̃a bãrã ume uva b̶ada wayacusa doya.– 30 Maʌ̃be Ãcõrẽ Bed̶ead̶ebemada trʌ̃ãnaped̶a Olivo eyad̶aa wãsid̶aa. 31 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –Naʌ̃ diamasi jũma bãrãba mʌ̃ra igarad̶ia. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃a oveja wagabarira beabʌrʌd̶e dji ovejara jãrãzoad̶ia.” 32 Baribʌrʌ mʌ̃ra ʌ̃rẽbaped̶a bãrã na wãya Galilea druad̶aa.– 33 Maʌ̃ne Pedroba Jesua jarasia: –Jũmarãba bʌra igarad̶imĩna mʌ̃abʌrʌ igaraẽ́ b̶aya.– 34 Jesuba Pedroa jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ara naʌ̃ diamasi eterre berui naẽna bʌa b̶arima ũbea mʌ̃ra unucaad̶a aya.– 35 Baribʌrʌ Pedroba jarasia: –Mʌ̃ beabʌda sid̶a bʌra igaraẽ́a.– Waabemarã bid̶a ab̶arica jarasid̶aa. 36 Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Getsemani abadama jũẽne wãsid̶aa. Mama Jesuba ãdjirãa jarasia: –Mʌ̃ awuá Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãbʌrʌmisa nama chũpanenadua.– 37 Maʌ̃be Zebedeo warrarã umé panʌda, Pedro sid̶a jĩga edesia. Idji sãwãinebemada jũmawãyã crĩcha b̶ʌ bẽrã bio sopua b̶esia. 38 Maʌ̃ne ãdjía jarasia: –Mʌ̃ra sopuaba beubʌrʌ quĩrãca b̶ʌa. Nama panenadua. Mʌ̃ daucha zocai pananadua.– 39 Jesura wagabe wãped̶a idji dratura ẽjũãnaa tẽũ cob̶eped̶a Ãcõrẽa iwid̶isia: –Mʌ̃ Zeza, bʌa quĩrã awara oida b̶ʌbʌrʌ mʌ̃ra idu bia mĩgabirãdua. Baribʌrʌ mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ cãyãbara bʌa quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca odua.– 40 Maʌ̃be Jesu idji ume nĩbabadarã ũbea panʌmaa jẽda zebʌrʌd̶e unusia ãdjira cãĩ panʌda. Pedroa jarasia: –¿Bʌra mʌ̃ daucha ni hora ab̶a bid̶a poya zocai b̶aẽ́ca? 41 Bãrãra dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua. Ãcõrẽa iwid̶id̶adua mʌ̃ igarad̶a amaaba. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba biada o quĩrĩã panʌda. Mãwãmĩna naʌ̃ djarad̶e ʌb̶ʌaẽ́ panʌa.– 42 Maʌ̃be Jesura wayacusa wãped̶a Ãcõrẽa iwid̶isia: –Mʌ̃ Zeza, mʌ̃da bia mĩgaida b̶ʌbʌrʌ, bʌa quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca mĩgaya.– 43 Idji ume nĩbabadarãmaa jẽda zebʌrʌd̶e cãĩ panʌda unusia. Ãdji daura daupeaba oga cara nũpanasid̶aa. 44 Ãdjira waya ameped̶a wãsia. Ãcõrẽa ara ab̶arida iwid̶isia. 45 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãmaa jẽda zeped̶a jarasia: –Bãrãra ¿wad̶ibid̶a cãĩ panʌca? Mʌ̃ ewarira jũẽsia. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ẽberã cadjiruarã jʌwad̶e b̶ebʌrʌa. 46 Piradrʌd̶adua. Wãnia. Acʌd̶adua, jari urua mʌ̃ jidabira.– 47 Jesu wad̶i bed̶ea b̶ʌd̶e Judada zesia. Maʌ̃ Judara Jesuba doce edad̶ad̶ebema basía. Zocãrã ẽberãrãda neco bara, bacuru bara idji ume zesid̶aa. Ãdjirãra sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a diabueped̶ad̶arã basía. 48 Dji jidabiya b̶ʌba ãdjía jarad̶oasia sãwã oida Jesuda cawad̶amãrẽã. Nãwã jarasia: –Mʌ̃a uridarrad̶e isõbʌrʌda Jesua. Idjida jidad̶adua.– 49 Maʌ̃ne Judara Jesu caita wãped̶a jarasia: –¡Mẽrã, Jaradiabari!– Mãwã jaraped̶a Jesura uridarrad̶e isõsia. 50 Jesuba idjía jarasia: –Ache, bʌa od̶e ze b̶ʌra odua.– Ara maʌ̃da dewararãda caita zed̶aped̶a Jesura jidasid̶aa. 51 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabari ab̶aʌba idji djõbada necoda ẽũta edaped̶a sacerdote dji droma nezoca cʌwʌrʌda tʌtasia. 52 Maʌ̃be dji cʌwʌrʌ tʌtad̶aa Jesuba jarasia: –Bʌdji necora wagadua. Necoba djõbadara necoba beud̶ia. 53 Mʌ̃ Zezaa iwid̶ibʌrʌ ara maʌ̃da idjia bajãnebema nezocarãda cãbana diabueya. ¿Bʌa maʌ̃ra adua b̶ʌca? 54 Baribʌrʌ mãwã obʌrʌbara idji Bed̶ead̶e mʌ̃nebema b̶ʌ́ b̶ʌra ¿sãwãcasi?– 55 Maʌ̃be Jesuba dewararãa iwid̶isia: –Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã neco bara, bacuru bara mʌ̃ra jãwã jidad̶e ze panʌ? ¿Mãwãra mʌ̃ra ẽberã minijĩchiaca? Mʌ̃a ewariza Ãcõrẽ de droma dajada bãrãa jaradia chũmabadjia. ¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra mama jũmarã daid̶e jidad̶aẽ́ basi? 56 Baribʌrʌ jũma naʌ̃gʌra o panʌa Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a mãwãmãrẽã.– Mãwã b̶ʌd̶e Jesu ume nĩbabadarãba idjira b̶eesid̶aa. Jũmarãda mĩrũ wãbʌrʌsid̶aa. 57 Maʌ̃be Jesu jidaped̶ad̶arãba idjira sacerdote dji droma Caipámaa edesid̶aa. Maʌ̃ Caipá ded̶e judiorã ley jaradiabadarãda, judiorã dji dromarã ume ãbaa dji jʌre duanasia. 58 Maʌ̃ne Pedroba Jesu tʌmʌba ẽpẽ nĩda sacerdote dji droma dema jũẽsia. Dji de aud̶u jũrã ca b̶ʌd̶e ed̶a wãped̶a Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã ume ãbaa chũmesia Jesu sãwã od̶i cawai carea. 59 Maʌ̃ne sacerdote bororãba, jũma judiorã dji dromarã bid̶a ẽberãrãda jʌrʌsid̶aa sewad̶eba Jesura biẽ́ jarad̶amãrẽã. Idjira nẽbʌrad̶e b̶ʌd̶aped̶a beabid̶ida crĩchasid̶aa. 60 Zocãrãba Jesura sewad̶eba biẽ́ jarad̶e zesid̶amĩna idjid̶ebema biẽ́ jarad̶ida neẽ́ basía. Mãwã duanʌne ẽberãda umé zesid̶aa. 61 Maʌ̃gʌrãba jarasid̶aa: –Naʌ̃ ẽberãba jarasia: “Mʌ̃a Ãcõrẽ de dromara ãrĩda b̶ʌa, baribʌrʌ ewari ũbead̶e wayacusa o cob̶ʌida b̶ʌa.”– 62 Maʌ̃ne sacerdote dji dromaara b̶ʌba ʌ̃ta nũmeped̶a Jesua iwid̶isia: –Naʌ̃gʌrãba bʌra biẽ́ jara panʌa. Ãdjia jara panʌra ¿wãrãca? ¿Bʌa ni cãrẽ sid̶a panuẽ́ca?– 63 Baribʌrʌ Jesura chupea b̶esia. Mãwã b̶ʌd̶e sacerdote dji dromaara b̶ʌba idjía jarasia: –Ãcõrẽ zocai b̶ʌ quĩrãpita daia wãrãda jaradua. ¿Bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca? ¿Bʌra Ãcõrẽ Warraca?– 64 Jesuba panusia: –Mãẽ, bʌa mãwã jara b̶ʌa. Maʌ̃ awara mʌ̃a jaraya: id̶iba ʌ̃taa bãrãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ununia Ãcõrẽ ne jũma poya b̶ʌ jʌwa araare chũmʌda idjab̶a jʌ̃rãrãne zebʌrʌda.– 65 Maʌ̃ne sacerdote dji dromaara b̶ʌ quĩrũbʌrʌba idjia jʌ̃ b̶ʌra cõãtaped̶a dewararãa jarasia: –¡Jãwã idjia Ãcõrẽda biẽ́ jara b̶ʌa! ¿Cãrẽ cãrẽã dewarada jʌrʌd̶i idji biẽ́ jaramãrẽã? Bãrãba ũrĩsid̶aa idjia Ãcõrẽda biẽ́ jarabʌrʌda. 66 Jãʌ̃be bãrãmaarã ¿idjira sãwã od̶i?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Idjira bed̶ead̶e b̶ʌa. Maʌ̃ carea bead̶ida panʌa.– 67 Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌba Jesu quĩrãne id̶osid̶aa idjab̶a chĩsid̶aa. Dewararãba idjira quĩrãne usid̶aa. 68 Ud̶aped̶a jarasid̶aa: –¡Bʌda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a baibʌrʌ, Ãcõrẽneba bed̶eadua! ¡Daia jaradua caibʌrʌ bʌra usida!– 69 Pedro maʌ̃ de droma dud̶a chũmʌne nezocawẽrãda idjimaa zesia. Maʌ̃ wẽrãba jarasia: –Bʌra Jesu Galilead̶ebema ume nĩbasia.– 70 Baribʌrʌ Pedroba jũmarã quĩrãpita mẽrãsia. Nãwã jarasia: –Mʌ̃a adua b̶ʌa bʌa cãrẽda jara b̶ʌda.– 71 Maʌ̃be Pedrora de jũrã ca b̶ʌd̶e dji ẽdrʌbadamaa wãsia. Maʌ̃ne dewara nezocawẽrãba idjira unuped̶a arima duanʌrãa jarasia: –Za b̶ʌda Jesu Nazared̶ebema ume nĩbasia.– 72 Baribʌrʌ Pedroba wayacusa mẽrãsia: –Mʌ̃a wãrãneba jaraya: jãʌ̃ ẽberãra unucaa.– 73 Dãrãẽ́ne arima duanʌba Pedromaa wãnaped̶a jarasid̶aa: –Wãrãda bʌra jãʌ̃ Jesu ume nĩbasia. Bʌa poya mẽrãẽ́a, Galilead̶ebema quĩrãca bed̶eabari bẽrã.– 74 Pedroba jarasia: –¡Mʌ̃a sewada jaraibʌrʌ Ãcõrẽba cawa oya! Wãrãneba jaraya: mʌ̃a jãʌ̃ ẽberãra unucaa.– Ara mãwã jarabʌrʌd̶e eterrera berusia. 75 Maʌ̃ne Pedroba quĩrãnebasia Jesuba nãwã jarad̶ara: “Eterre berui naẽna bʌa b̶arima ũbea mʌ̃ra unucaad̶a aya.” Maʌ̃be Pedrora dajadaa wãped̶a bio sopuaba jĩãsia.

Mateo 27

1 Ãsabod̶od̶e jũma sacerdote bororãda judiorã dji dromarã ume ãbaa bed̶ea ausid̶aa Jesu beabid̶i carea. 2 Maʌ̃be idjira ẽberã Poncio Pilato abadamaa jʌwa jʌ̃ edesid̶aa. Maʌ̃ Pilatora Romanebema boroba Judea druad̶ebema boroda b̶ʌsia. 3 Maʌ̃ne Judaba cawasia Jesura bead̶ida. Idjiabʌrʌ jidabid̶a bẽrã bio sopuasia. Ara maʌ̃da idjia treinta parata edad̶ara sacerdote bororãmaa, judiorã dji dromarãmaa bid̶a jẽda diad̶e wãsia. 4 Ãdjirãa jarasia: –Mʌ̃a ẽberã bed̶ea neẽ́ b̶ʌda jidabid̶a bẽrã cadjiruada osia.– Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: –¿Dairãmaarã maʌ̃da sãwãi? Maʌ̃gʌra bʌd̶e b̶ʌa.– 5 Maʌ̃be Judaba dji paratara Ãcõrẽ de dromane ed̶a cuabuesia. Puru dajadaa wãped̶a idub̶a ojʌ̃ beusia. 6 Juda wãnacarea sacerdote bororãba maʌ̃ paratara jʌrʌ ped̶aped̶a jarasid̶aa: –Naʌ̃ paratara Ãcõrẽa diaped̶ad̶a parata ume b̶ʌcara panʌa, maʌ̃ba ẽberã beabid̶a bẽrã.– 7 Maʌ̃ carea bed̶ea aud̶aped̶a maʌ̃ parataba ẽjũãda nẽdosid̶aa drua ãĩbemarã joubadada eropanani carea. Maʌ̃ ẽjũãra Zoco Cabari Ẽjũã abadjid̶aa. 8 Baribʌrʌ mamaʌba ʌ̃taa Oa Ẽjũã abadaa. 9 Maʌ̃ra mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabari Jeremiaba jarad̶a quĩrãca. Nãwã jarasia: “Ãdjirãba treinta paratara edasid̶aa. Maʌ̃ nẽbʌara israelerãba idji carea b̶ʌsid̶aa. 10 Maʌ̃ parataba ãdjirãba zoco cabari ẽjũãda nẽdosid̶aa Ãcõrẽba mʌ̃́a jarad̶a quĩrãca.” 11 Maʌ̃ne Jesura Pilato quĩrãpita nũmasia. Pilatoba idjía iwid̶isia: –¿Bʌda wãrãda judiorã boroca?– Jesuba panusia: –Mãẽ, bʌa mãwã jara b̶ʌa.– 12 Maʌ̃ne sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a Jesura biẽ́ jarasid̶aa baribʌrʌ idjia panuẽ́ basía. 13 Maʌ̃ bẽrã Pilatoba Jesua iwid̶isia: –Ãdjirãba bʌra ne jũmaneba biẽ́ jara duanʌa. ¿Maʌ̃ra ũrĩẽ́ b̶ʌca?– 14 Baribʌrʌ Jesuba ni bed̶ea ab̶a bid̶a panuẽ́ basía. Maʌ̃ carea Pilatoba cawa crĩchaẽ́ b̶esia. 15 Poaza judiorãba maʌ̃ ewari droma o panʌne Pilatoba preso b̶eada ab̶a ẽdrʌ b̶ʌbadjia. Puruba jarabʌrʌda idjia ẽdrʌ b̶ʌbadjia. 16 Maʌ̃ ewarid̶e romanorãba ab̶a preso eropanasid̶aa Barrabá abadada. Maʌ̃ Barrabára trʌ̃ b̶ʌga b̶asia. 17 Pilatoba cawa b̶asia judiorã dji dromarãda Jesu ume biẽ́ duanʌ bẽrã idjira jida diasid̶ada. Maʌ̃ carea dji ẽberãrã powua nũmʌ́a iwid̶isia: –¿Caida bãrãba quĩrĩã panʌ mʌ̃a ẽdrʌ b̶ʌida: Barrabáda wa Jesu, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶amanada?– 19 Pilatora ẽberãrã cawa obari bugued̶e chũmʌne dji quimaba naʌ̃ bed̶eada idjimaa diabuesia: “Jãʌ̃ ẽberã jipa b̶ʌra ẽdrʌ b̶ʌdua. Id̶i idjid̶ebema cãĩmocarad̶a bẽrã mʌ̃ra bio ne waya b̶ʌa.” 20 Maʌ̃ne sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a dji powua nũmʌ ẽberãrãa nãwã jarasid̶aa: “Pilatoa jarad̶adua Barrabáda ẽdrʌ b̶ʌped̶a Jesuda beamãrẽã.” 21 Mãwã panʌne Pilatoba dji powua nũmʌ́a iwid̶isia: –Naʌ̃ umébemada ¿sãʌ̃gʌda mʌ̃a ẽdrʌ b̶ʌida quĩrĩã panʌ?– Ãdjirãba Barrabáda ẽdrʌ b̶ʌduad̶a asid̶aa. 22 Pilatoba iwid̶isia: –Mãwã baibʌrʌ mʌ̃a ¿sãwã oi Jesu, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶amanada?– Jũmarãba jarasid̶aa: –¡Crud̶e cachi beabidua!– 23 Pilatoba iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã mãwã oi? Idjia ¿cãrẽ cadjiruada osi?– Mãwã bed̶ea b̶ʌd̶e ãdjirãba wetara b̶ʌga jara duanasid̶aa: –¡Crud̶e cachi beabidua!– 24 Mãwã panʌne Pilatoba cawasia ẽberãrãba idji bed̶eara ĩjãnaẽ́da. Maʌ̃ awara unusia ẽberãrãra wetara quĩrũbucabʌdada. Maʌ̃be baidoba idji jʌwara jũmarã quĩrãpita sʌgʌbʌrʌd̶e jarasia: –Naʌ̃ ẽberã jipa b̶ʌ beabʌda carea mʌ̃ra bed̶ead̶e b̶ʌẽ́a. Maʌ̃gʌra ara bãdjid̶e b̶ʌa.– 25 Maʌ̃ne jũmarãba panusid̶aa: –¡Mãẽteara daida, dai warrarã sid̶a idji beabʌda carea bed̶ead̶e panania!– 26 Maʌ̃be Pilatoba Barrabáda ẽdrʌ b̶ʌsia. Baribʌrʌ idji sordaorãa jarasia Jesuda soaba ud̶aped̶a crud̶e cachi bead̶amãrẽã. 27 Ara maʌ̃da Pilato sordaorãba Jesura de droma Pretorio abadad̶aa edesid̶aa. Mama waabema sordaorã trʌ̃naped̶a idjira jũrã edasid̶aa. 28 Maʌ̃be Jesuba cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra ẽrãnaped̶a cacua ʌ̃rʌ̃ jʌ̃bada purea b̶ʌda jʌ̃bisid̶aa. 29 Borob̶ari ʌrʌ cad̶ada idji borod̶e wẽãju b̶ʌsid̶aa idjab̶a idji jʌwa araare bacuruda diasid̶aa. Maʌ̃be idji quĩrãpita chĩrãborod̶e copanenaped̶a ipid̶a jarasid̶aa: –¡Bio bia b̶ʌa, judiorã boro!– 30 Maʌ̃be dau id̶obadjid̶aa idjab̶a bacuru idji jʌwad̶e b̶ʌda jãrĩnaped̶a borod̶e ubadjid̶aa. 31 Idjira ipid̶a biẽ́ jarad̶aped̶a ãdjia jʌ̃biped̶ad̶ara wẽãsid̶aa. Maʌ̃be idjia jʌ̃ b̶ad̶ada wayacusa jʌ̃bid̶aped̶a crud̶e cachi bead̶i carea edesid̶aa. 32 Mamaʌba wãsid̶ad̶e sordaorãba ẽberã Simoʌ̃ abadada unusid̶aa. Idjira Cirene purud̶ebema basía. Ãdjirãba maʌ̃ Simoʌ̃a Jesu cruda ataubisid̶aa. 33 Wãbʌdada ẽjũã Golgota abadama jũẽsid̶aa. Golgota trʌ̃ba jara b̶ʌa Boro B̸ʌwʌrʌ. 34 Mama ãdjirãba uva b̶a asea hiel abadad̶aa puerad̶ada Jesua diasid̶aa pua droamãrẽã, baribʌrʌ do zaped̶a quĩrĩãẽ́ basía. 35 Maʌ̃be sordaorãba Jesura crud̶e cachi b̶ʌsid̶aa. Mãwãnacarea ne jemenesid̶aa Jesuba cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ara sãwã jed̶ecad̶i cawaya. [Mãwã osid̶aa Ãcõrẽneba bed̶eabariba jarad̶ara mãwãmãrẽã. Nãwã jarasia: “Mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ara ãdjiza jed̶ecasid̶aa. Mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶a carea ãdjirãra ne jemenesid̶aa sãwã jed̶ecad̶i cawaya.”] 36 Maʌ̃be chũpanenaped̶a jʌ̃ã panesid̶aa ni ab̶aʌba Jesu carebad̶e zerãnamãrẽã. 37 Jesu boro nocoare bed̶eada cachi jira b̶ʌsid̶aa cawabid̶i carea idjira cãrẽ carea beabʌdada. Nãwã b̶ʌ́ b̶asia: “Naʌ̃gʌra Jesua, judiorã boroa.” 38 Idjab̶a ne drʌabadada umé Jesu caita crud̶e cachi jira b̶ʌsid̶aa, ab̶a idji jʌwa araare, ab̶a idji jʌwa acʌare. 39 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãda caita wãnaped̶a boro ʌ̃rãtʌ ʌ̃rãtʌd̶aped̶a Jesua nãwã biẽ́ bed̶eabadjid̶aa: 40 –Bʌa Ãcõrẽ de dromara ãrĩped̶a ewari ũbead̶e wayacusa poya oibʌrʌ, ¡ara bʌdub̶a ẽdrʌdua! Bʌda Ãcõrẽ Warrabʌrʌ, jãʌ̃ crud̶eba ud̶aa zedua.– 41 Ara maʌ̃ quĩrãca sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarãba, judiorã dji dromarã bid̶a Jesura ipid̶a biẽ́ jarabadjid̶aa: 42 –Idjia dewararãda carebasia, baribʌrʌ ara idub̶a poya ẽdrʌẽ́a. Idjida Israeld̶ebema Borobʌrʌ, nawena jãʌ̃ crud̶eba ud̶aa zeida b̶ʌa. Mãwãbʌrʌ ĩjãnia. 43 Idjia crĩcha b̶ʌa Ãcõrẽra idji ume b̶ʌda. ¿Idjira Ãcõrẽ Warraad̶a aẽ́ basica? Mãẽteara Ãcõrẽba idjira wãrãda quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, ara nawena ẽdrʌ b̶ʌida b̶ʌa.– 44 Idjab̶a ne drʌabada idji caita crud̶e cachiped̶ad̶a bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca biẽ́ jarasid̶aa. 45 Umatipa ʌ̃mãdaura quisia. Maʌ̃ba naʌ̃ ẽjũãra hora ũbea jũma pãĩma nũmasia. 46 Hora ũbea bad̶acarea Jesuba jĩgua jarasia: –¿Eli, Eli, lama sabactani?– Maʌ̃ arameo bed̶eaba jara b̶ʌa: “Mʌ̃ Ãcõrẽ, mʌ̃ Ãcõrẽ ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃dub̶a b̶eesi?” 47 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e ʌ̃cʌrʌ mama caita duanʌba jarasid̶aa: –Idjia Elíada trʌ̃ b̶ʌa.– 48 Ara maʌ̃da ab̶a isabe pira wãped̶a uva b̶a oregueada mõda quirud̶e dodoba edasia. Bacurud̶e jʌ̃ped̶a Jesua diasia domãrẽã. 49 Baribʌrʌ dewararãba jarasid̶aa: –Jʌ̃ãdua, acʌd̶ia Elíaba ẽdrʌ edad̶e zei cawaya.– 50 Mãwã b̶ʌd̶e Jesura wayacusa jĩgua b̶iasia. Maʌ̃bebʌrʌ jaid̶asia. 51 Ara mãwãbʌrʌd̶e Ãcõrẽ de dromane ed̶a wua eatʌ jira b̶ʌda ẽsidra ʌ̃tʌba ed̶aa cõã dogosia. Idjab̶a de uremiada wãsia. Maʌ̃ba mõgarara dracuasia. 52 Bẽwãrã uriara ewacuasia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ ĩjã b̶ea beuped̶ad̶ada zocãrã ʌ̃rẽbacuasid̶aa. 53 Ãdji b̶ead̶a uriad̶eba ẽdrʌcuasid̶aa. Jesu ʌ̃rẽbad̶acarea Ãcõrẽ itea b̶ʌ puru Jerusaleʌ̃naa wãsid̶aa. Mama zocãrãba ãdjirãra unusid̶aa. 54 Romanebema sordaorã boroba, idji sordaorã bid̶a Jesura jʌ̃ã panasid̶aa ni ab̶aʌba carebarãnamãrẽã. Baribʌrʌ de uremiaba mãwãcuabʌrʌ unusid̶ad̶e bio dauperad̶aped̶a jarasid̶aa: –Wãrãda naʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽ Warra basía.– 55 Maʌ̃ne zocãrã wẽrãrãba tʌmʌba acʌ duanasid̶aa. Jesu Galilead̶eba zesid̶e idji careba nĩbasid̶aa. 56 Ãdjirã tãẽna Maria Magdalenada, Zebedeo quima sid̶a panasid̶aa. Dewarabema Maria sid̶a b̶asia. Maʌ̃gʌ Mariara Santiagoba, Jose bid̶a ãdji papa basía. 57 Queubod̶od̶e ẽberã parata bara b̶ʌ Jose abadada zesia. Maʌ̃ Josera Arimatea purud̶ebema basía. Idji sid̶a Jesu ume nĩbabadjia. 58 Idjira Pilatomaa wãped̶a Jesu cacuada iwid̶isia tʌb̶ari carea. Maʌ̃be Pilatoba diabisia. 59 Ara maʌ̃da Joseba Jesura edaped̶a borob̶a mititiaẽ́ b̶ʌba bʌrá b̶ʌsia. 60 Maʌ̃be mõjẽ uria djiwid̶i corod̶ad̶e ed̶a b̶ʌsia. Dji uriara maʌ̃ Josed̶e basía. Maʌ̃be mõgara waib̶ʌaba uriara jũãtrʌ b̶ʌped̶a wãsia. 61 Jesu tʌb̶arisid̶ad̶e Maria Magdalenara, dewarabema Maria sid̶a arima chũpanasid̶aa. 62 Nurẽma ʌ̃nãũbada ewari basía. Maʌ̃ne sacerdote bororãda, pariseorã sid̶a ãbaa Pilatomaa wãnaped̶a jarasid̶aa: 63 –Dai boro, daiba quĩrãneba panʌa jãʌ̃ ẽberã sewaid̶a b̶ʌ wad̶i zocai b̶asid̶e nãwã jarasida: “Mʌ̃ra ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbaya.” 64 Maʌ̃ carea idji tʌb̶arid̶ara ewari ũbea bio jʌ̃ãbidua idji ume nĩbabadarãba diamasi zed̶aped̶a idjira ederãnamãrẽã. Mãwãbʌrʌ ãdjirãba purua poya jarad̶aẽ́a idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasida. Ãdjia ʌ̃rẽbasiad̶a ad̶ibʌrʌ, idjia naãrã sewa od̶a cãyãbara maʌ̃gʌ sewad̶eba purura biara cũrũga eropanania.– 65 Pilatoba ãdjirãa jarasia: –Za duanʌ sordaorãda idji tʌb̶arid̶amaa eded̶aped̶a bio jʌ̃ãbid̶adua.– 66 Ara maʌ̃da sordaorãba dji uria jũãtrʌ b̶ʌ mõgara ʌ̃rʌ̃ sẽyãda b̶ʌsid̶aa ab̶aʌba ewasira cawad̶i carea. Maʌ̃be jʌ̃ã panesid̶aa.

Mateo 28

1 Ʌ̃nãũbada ewari jõnacarea nabema ewari domianebema ara ʌ̃nadrʌbʌrʌd̶e Maria Magdalenada, dewarabema Maria sid̶a Jesu tʌb̶ariped̶ad̶amaa acʌd̶e wãsid̶aa. 2 Maʌ̃ne cawaẽ́ne de uremiada dji cãbãyã uresia. Ãcõrẽ nezocada bajãneba zeped̶a uria jũãtrʌ cob̶ʌ mõgarara ãyã b̶ʌped̶a maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ chũmesia. 3 Idji quĩrãra baa purewa edabari quĩrãca urua b̶asia. Idji cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra bio totroa b̶asia. 4 Idjida bio wayad̶aẽrã sordaorãra ure nũpanenaped̶a ab̶ed̶a beud̶a quĩrãca tapanesid̶aa. 5 Baribʌrʌ bajãnebema nezocaba wẽrãrãa jarasia: –Ne wayarãnadua. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba Jesu crud̶e cachiped̶ad̶ada jʌrʌ panʌda. 6 Idjira nama b̶ʌẽ́a. Wãrãda ʌ̃rẽbasia idjia jarad̶a quĩrãca. Idji tʌb̶ariped̶ad̶amaa acʌd̶e zed̶adua. 7 Jãʌ̃be isabe wãnaped̶a idji ume nĩbaped̶ad̶arãa nãwã jarad̶adua: “Idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasia. Idjira bãrã na wãya Galilea druad̶aa. Jãma idjira ununia.” Maʌ̃da mʌ̃a bãrãa jarad̶e zesia.– 8 Ara maʌ̃da wẽrãrãra Jesu tʌb̶ariped̶ad̶a uriad̶eba ne waya panʌmĩna bio b̶ʌsrid̶a pira wãsid̶aa. Jesu ume nĩbaped̶ad̶arãa jarad̶e wãbʌdad̶e Jesuda odjaped̶a –¡Mẽrã!– asia. Maʌ̃be wẽrãrãra idjimaa zed̶aped̶a jĩrũne bʌrʌd̶aped̶a idjía bia bed̶easid̶aa. 10 Mãwã panʌne Jesuba jarasia: –Ne wayarãnadua. Djabarãa jarad̶e wãnadua Galilea druad̶aa wãnamãrẽã. Jãma ãdjirãba mʌ̃ra ununia.– 11 Wẽrãrã wãbʌdamisa ʌ̃cʌrʌ sordaorã Jesu tʌb̶ariped̶ad̶ama jʌ̃ã pananada purud̶aa wãsid̶aa. Ãdjia unuped̶ad̶ada sacerdote bororãa jũma nẽbʌrʌsid̶aa. 12 Maʌ̃ carea sacerdote bororãda, judiorã dji dromarã ume ãbaa dji jʌresid̶aa. Bed̶ea aud̶aped̶a sordaorãa paratada waib̶ʌa diasid̶aa. 13 Diabʌdad̶e nãwã jarasid̶aa: –Bariduaba iwid̶ibʌrʌ, jarad̶adua bãrã cãĩ duanʌmisa Jesu ume nĩbabadarãda diamasi zed̶aped̶a idji cacuara drʌa edesid̶ada. 14 Pilatoba bãrã cãĩsid̶ada ũrĩbʌrʌ, dairãda idji ume bãrãare bed̶ead̶ia nẽbʌrad̶e b̶earãnamãrẽã.– 15 Maʌ̃be sordaorãba paratara edad̶aped̶a jarasid̶aa Jesu ume nĩbaped̶ad̶aba idji cacuara drʌa edesid̶ada. Judiorãba id̶i bid̶a mãwã jarabadaa. 16 Mãwãnacarea Jesu ume nĩbabadarã once panʌda Galilea druad̶aa wãsid̶aa Jesuba jarad̶a eyad̶aa. 17 Idji unusid̶ad̶e idjía bia bed̶easid̶aa baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba mãcua ĩjãnaẽ́ basía. 18 Maʌ̃ne Jesura ãdjirã caita zeped̶a jarasia: –Ãcõrẽba mʌ̃́a ʌb̶ʌada diasia bajãne, naʌ̃ ẽjũãne bid̶a ne jũmada poya erob̶amãrẽã. 19 Maʌ̃ carea jũma puru b̶eaza wãnaped̶a jaradiad̶adua mʌ̃da ẽpẽnamãrẽã. Ãdjirãra dji Zeza trʌ̃neba, dji Warra trʌ̃neba, Ãcõrẽ Jaure trʌ̃neba borocued̶adua. 20 Ãdjirãa jaradiad̶adua mʌ̃a bãrãa jarad̶ada jũma ĩjã od̶amãrẽã. Maʌ̃ne mʌ̃ra bãrã ume ewariza b̶aya ab̶a naʌ̃ ewari jõbʌrʌd̶aa.–

Marcos 1

1 Mʌ̃a bed̶ea bia Ãcõrẽ Warra Jesucritod̶ebemada b̶ʌya. Naãrã Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba nãwã b̶ʌsia: Bed̶ea jarabarida mʌ̃a bʌ na diabueya bʌ o jarimãrẽã. 3 Ẽberãda ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jĩgua bed̶ea b̶ʌa: Ora jarid̶adua dadjirã Boro bia edad̶amãrẽã. Ora idji itea jipa jarid̶adua. 4 Ara maʌ̃ quĩrãca Borocuebari Juaʌ̃da ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ẽberãrãa jaradia b̶esia ãdji cadjiruara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. Idjia jarasia mãwã osid̶ara Ãcõrẽba ãdji cadjiruara quĩrãdoaida. Maʌ̃be borocued̶ida panʌana abadjia. 5 Maʌ̃ne ẽberãrã Jerusaleʌ̃nebemarãda, jũma Judea druad̶ebemarã sid̶a Juaʌ̃maa wãbadjid̶aa. Ãdjia cadjirua oped̶ad̶ada idji quĩrãpita ebud̶a jarabadjid̶aa. Maʌ̃be Juaʌ̃ba ãdjirãra Jordaʌ̃ dod̶e borocuebadjia. 6 Juaʌ̃ba jʌ̃barira cameyo cara od̶a basía. Idjia jʌ̃ b̶ʌ trãjʌ̃barira animarã e od̶a basía. Idjia ad̶ichichida cobadjia idjab̶a urrajõda jõbadjia. 7 Maʌ̃ne nãwã jaradiabadjia: –Mʌ̃ caid̶u ab̶a zeya. Idjira mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã idjia jĩrũne jʌ̃ b̶ʌ ẽrãi carea mʌ̃ra bia b̶ʌẽ́a. 8 Wãrãda mʌ̃a bãrãra baidoba borocuesia baribʌrʌ idjiabʌrʌ Ãcõrẽ Jaureda diaya.– 9 Maʌ̃ ewarid̶e Jesura Nazare purud̶eba Juaʌ̃ b̶ʌmaa wãsia. Nazare purura Galilea druad̶e b̶ʌa. Jesu wãsid̶e Juaʌ̃ba idjira Jordaʌ̃ dod̶e borocuesia. 10 Jesura doed̶aʌba drua wãbʌrʌd̶e unusia bajãda ewabʌrʌda. Maʌ̃ne Ãcõrẽ Jaurera puchirã quĩrãca idji ʌ̃rʌ̃ zebʌrʌda unusia. 11 Ãcõrẽba bajãneba ed̶aa nãwã bed̶easia: –Bʌra mʌ̃ Warra quĩrĩã b̶ʌ́a. Bʌ carea mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa.– 12 Mamaʌba Ãcõrẽ Jaureba Jesura ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa edesia. 13 Mama Jesura animarã cadjirua b̶ea tãẽna cuarenta ewari b̶asia. Satanaba idjira mĩã sẽsia Ãcõrẽda igarabi carea. Idjab̶a Ãcõrẽ bajãnebema nezocarãba idjira ne cobisid̶aa. 14 Borocuebari Juaʌ̃ preso b̶ed̶acarea Jesura Galilea druad̶aa wãped̶a bed̶ea bia Ãcõrẽnebemada jaradiabadjia. 15 Nãwã jarabadjia: –Ewarira jũẽsia. Ãcõrẽra bãrã Boro bai carea zebʌrʌa. Bãrãba cadjirua obadara igarad̶aped̶a maʌ̃ bed̶ea biada ĩjãnadua.– 16 Jesura Galilea amene droma icawa nĩne Simoʌ̃da, dji djaba Andre sid̶a unusia. Maʌ̃ ẽberãrãra b̶eda beabadarã basía. Ãdjira doed̶a b̶eda b̶ari panasid̶aa. 17 Mãwã panʌne Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃ ume zed̶adua. Bãrãba b̶eda b̶aribada quĩrãca mʌ̃a bãrãa jaradiaya ẽberãrãda mʌ̃maa enenamãrẽã.– 18 Ara maʌ̃da ãdji b̶eda b̶aribadara amenaped̶a Jesu ume wãsid̶aa. 19 Nocod̶aa wãbʌrʌd̶e Jesuba Santiagoda, dji djaba Juaʌ̃ sid̶a unusia. Ãdjira Zebedeo warrarã basía. Ãdjia jãbad̶e b̶eda b̶aribada cõã b̶eada ca panasid̶aa. 20 Maʌ̃ne Jesuba ãdji sid̶a trʌ̃sia idji ume wãnamãrẽã. Ara maʌ̃da Santiagoba, Juaʌ̃ bid̶a ãdji zeza Zebedeora idji nezocarã ume jãbad̶e amenaped̶a Jesu ume wãsid̶aa. 21 Ãdjirãra Capernauʌ̃ purud̶aa wãsid̶aa. Maʌ̃be ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesura judiorã dji jʌrebada ded̶aa wãped̶a Ãcõrẽ bed̶eada jaradia b̶esia. 22 Jaradia b̶ʌd̶e jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Judiorã ley jaradiabadarã quĩrãca jaradiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ bio cawa b̶ʌd̶eba ebud̶a jaradia b̶asia. 23 Mãwã panʌne jai bara b̶ʌ ẽberãda cawaẽ́ne nãwã jĩgua bed̶easia: 24 –¡Jesu Nazared̶ebema! ¿Cãrẽ cãrẽã daira mĩã sẽ b̶ʌ? ¿Dai biẽ́ b̶ʌi carea zesica? Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌra caida: ¡Bʌra Ãcõrẽba diabued̶aa!– 25 Jesuba dji jaia nãwã jarasia: –Chupeadua. Idji cacuad̶ebemada ẽdrʌdua.– 26 Ara maʌ̃da jaiba dji ẽberãra wawabiped̶a, dji cãbãyã b̶iaped̶a ãyã wãsia. 27 Maʌ̃ bẽrã jũma dji arima duanʌrãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãdub̶a bed̶eadrua duanesid̶aa: –¡Ache! Jesuba jaradia b̶ʌra awara b̶ʌa. Bio cawa b̶ʌd̶eba ebud̶a jaradiabaria. Idjia jarabʌrʌra jairã bid̶a ĩjã obadaa.– 28 Maʌ̃ carea jũma Galilea druad̶e dãrãẽ́ne Jesura trʌ̃ b̶ʌga b̶esia. 29 Judiorã dji jʌrebada ded̶eba ẽdrʌd̶aped̶a Jesura, Santiagora, Juaʌ̃ sid̶a Simoʌ̃ ded̶aa wãsid̶aa. Simoʌ̃ djaba Andre sid̶a mama b̶abadjia. 30 Maʌ̃ne ãdjia Jesua jarasid̶aa Simoʌ̃ pãcõrẽda cʌwamiaba cʌd̶ad̶e b̶ʌda. 31 Jesura idji b̶ʌmaa wãsia. Idji jʌwad̶e jidaped̶a piradrʌ b̶ʌsia. Ara maʌ̃da cʌwamiara dugusia. Maʌ̃be Simoʌ̃ pãcõrẽba ãdjira ne cobisia. 32 Queud̶acarea ẽberãrãba cacua biẽ́ b̶eada, jai bara b̶ea sid̶a Jesumaa enesid̶aa. 33 Purura dji ded̶e ed̶a wãbadama powua nũmesia. 34 Maʌ̃ne Jesuba cacua biẽ́ b̶eara zocãrã biabisia idjab̶a jairã sid̶a zocãrã ãyã jʌrecuasia. Jairãba idjida cawa panana bẽrã Jesuba chupeabibadjia. 35 Jesura ãsabod̶od̶e piradrʌsia. Wad̶i pãĩmaena ẽberã neẽ́maa Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãsia. 36 Maʌ̃ carea Simoʌ̃ba, idji ume panʌ bid̶a Jesura jʌrʌ panasid̶aa. 37 Idji unusid̶ad̶e jarasid̶aa: –Jũmarãba bʌra jʌrʌ duanʌa.– 38 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Dewara puru b̶ead̶aa wãnia mʌ̃a jãma bid̶a jaradiaida b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃ra maʌ̃ carea zesia.– 39 Mãwã jũma Galilea druad̶e pʌrrʌa wãsia. Judiorã dji jʌrebada deza jaradiabadjia. Idji wãbʌrʌma jaira ãyã jʌrecuabadjia. 40 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberã aid̶a bara b̶ʌda Jesumaa zesia. Maʌ̃ ẽberãra chĩrãborod̶e cob̶eped̶a nãwã bed̶ea djuburiasia: –Bʌa quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra poya biabida b̶ʌa.– 41 Jesuba mĩã djuburi ununa bẽrã idji jʌwada ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌrʌd̶e jarasia: –Mãwã o quĩrĩã b̶ʌa. ¡Biadua!– 42 Jesu ara mãwã bed̶eabʌrʌd̶e ẽberãra biasia. Dji aid̶ara ab̶ed̶a nẽbasia. 43 Maʌ̃ne Jesuba idjía bio jarasia: –Bʌ biad̶ara ni ab̶aʌa jararãdua. Ãtebʌrʌ sacerdotemaa wãdua bʌra biasida unumãrẽã. Jãʌ̃be Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ei carea Moiseba jarad̶a quĩrãca ne diacuadua. Mãwã ẽberãrãba cawad̶ia bʌra wãrãda biasida.– Mãwã jaraped̶a Jesuba idjira wãbisia. 45 Baribʌrʌ dji ẽberãba Jesuba idji biabid̶ad̶ebemada jũmarãa nẽbʌrʌ wãsia. Maʌ̃ carea Jesura ni ab̶aʌ purud̶e ebud̶a nĩbaca basía. Ãtebʌrʌ jĩga nĩbabadjia ẽberãrã b̶ead̶acamaa. Baribʌrʌ ẽberãrã puruzabemada idjimaa wãbadjid̶aa.

Marcos 2

1 Dãrãẽ́ b̶ʌd̶e Jesura wayacusa Capernauʌ̃ purud̶aa wãsia. Idjira diguid̶a b̶ʌda cawasid̶ad̶e ẽberãrãda zocãrã idjimaa powua nũmesia. Dera, dji ed̶a wãbada sid̶a pẽsua nũmesia. Maʌ̃ne Jesuba Ãcõrẽ Bed̶eara jaradia b̶asia. 3 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberãda quĩmãrẽ zesid̶aa. Maʌ̃rãba ẽberã cacua beu b̶ʌda Jesumaa ede quĩrĩã panasid̶aa. 4 Baribʌrʌ pẽsua nũmʌ bẽrã poya eded̶aẽ́ basía. Maʌ̃ carea de ʌ̃rʌ̃ uria od̶aped̶a dji cacua beu b̶ʌra dji cʌd̶ad̶eba ed̶aa b̶ʌsid̶aa. 5 Jesuba unusia ãdjia wãrãda ĩjã panʌda dji cacua beu b̶ʌra poya biabida. Maʌ̃ carea Jesuba dji cacua beu b̶ʌ́a jarasia: –Cũdra, bʌa cadjirua od̶ara mʌ̃a quĩrãdoasia.– 6 Maʌ̃ne judiorã ley jaradiabadarãda ʌ̃cʌrʌ arima chũpanasid̶aa. Maʌ̃gʌrãba crĩchasid̶aa: 7 “¿Cãrẽ cãrẽã jãwã bed̶ea b̶ʌ? ¡Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ bed̶ea b̶ʌa! Ab̶a Ãcõrẽbʌrʌ ẽberãba cadjirua od̶ara poya quĩrãdoaya.” 8 Ãdjia mãwã crĩcha duanʌra Jesuba idji sod̶e ab̶ed̶a cawasia. Maʌ̃ bẽrã ãdjía jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã jãwã crĩcha panʌ? 9 Bãrãmaarã ¿sãʌ̃gʌda zareaara b̶ʌ? ¿Cadjirua od̶ara quĩrãdoayad̶a aida wa naʌ̃ ẽberã cacua beu b̶ʌra piradrʌbiped̶a idji cʌd̶a edabiped̶a nĩbabida? 10 Ãcõrẽba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara b̶ʌsia naʌ̃ ẽjũãne duanʌba cadjirua obadara quĩrãdoamãrẽã. Maʌ̃ra bãrãa unubiya.– Ara maʌ̃da dji cacua beu b̶ʌ́a nãwã jarasia: 11 –Piradrʌdua. Bʌ cʌd̶ara edaped̶a diguid̶aa wãdua.– 12 Ara maʌ̃da dji cacua beu b̶ad̶ara pirab̶ariped̶a idji cʌd̶a edaped̶a jũmarã quĩrãpita ẽdrʌ wãsia. Maʌ̃ carea jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía idjab̶a Ãcõrẽa bia bed̶ea duanesid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: –¡Naʌ̃ quĩrãca dadjirãba ununaca basía!– 13 Mãwãnacarea Jesura wayacusa Galilea amene dromanaa wãsia. Maʌ̃ne ẽberãrãda zocãrã idjimaa wãsid̶aa. Idjia ãdjirãa jaradiasia. 14 Wãbʌrʌd̶e Jesuba Alpeo warra Levida unusia. Maʌ̃ Levira Romanebema boro itea parata diabada ded̶e chũmasia. Jesuba idjía jarasia: –Mʌ̃ ume zedua.– Ara maʌ̃da Levira piradrʌped̶a Jesu ume wãsia. 15 Mãwãnacarea Jesura Levi ded̶e ne co b̶asia. Zocãrãba Jesura ẽpẽbʌda bẽrã ãdjirã sid̶a ne co chũmeasia: Jesu ume nĩbabadarãda, Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãda, judiorã ley igara b̶ea sid̶a panasid̶aa. 16 Mãwã panʌne judiorã ley jaradiabadaba, pariseorã bid̶a unusid̶aa Jesura Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã ume, judiorã ley igara b̶ea ume bid̶a ne co b̶ʌda. Maʌ̃ carea pariseorãba Jesu ume nĩbabadarãa iwid̶isid̶aa: –Bãrãa jaradiabarira ¿cãrẽ cãrẽã cadjirua obadarã ume, parata jʌrʌ pebadarã ume bid̶a ne co b̶ʌ?– 17 Maʌ̃ ũrĩped̶a Jesuba jarasia: –Cacua bia b̶eaba nẽãrã diabarira jʌrʌd̶acaa. Dji cacua biẽ́ b̶eabʌrʌ jʌrʌbadaa. Mʌ̃ra jipa b̶ea trʌ̃i carea zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ cadjirua obadarãda trʌ̃ b̶ʌa Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã.– 18 Maʌ̃ ewarid̶e Borocuebari Juaʌ̃ ume nĩbabadarãba, pariseorã bid̶a ne cod̶aca ewarida o panasid̶aa. Mãwã panʌne dewararãda Jesumaa zed̶aped̶a iwid̶isid̶aa: –Borocuebari Juaʌ̃ ume nĩbabadarãba, pariseorã bid̶a ne cod̶aca ewarira obadaa. Baribʌrʌ bʌ ume nĩbabadarãba ¿sãwãẽrã od̶aca?– 19 Jesuba panusia: –Umaquĩrãba wẽrã edabʌrʌd̶e ¿caiba ne cod̶aca ewarida oi? Maʌ̃ umaquĩrãra wad̶ibid̶a idjia ed̶od̶arã ume b̶ʌmisa ne cod̶aca ewarira od̶aẽ́a. 20 Baribʌrʌ ewari ab̶a dewara ẽberãrãba idjira ãyã eded̶ia. Maʌ̃ ewarid̶ebʌrʌ idjia ed̶od̶arãba ne cod̶aca ewarira od̶ia. 21 Dadjirãba cacuad̶e jʌ̃bada dji sore cõã b̶ʌmaa wua djiwid̶ida cajud̶acaa. Mãwã od̶ibʌrʌ djiwid̶i cajud̶a erreb̶aribʌrʌba dji wua sorera waib̶ʌara cõãya. 22 Idjab̶a ni ab̶aʌba uva b̶a djiwid̶ira animarã e od̶a dji sored̶e tʌd̶acaa. Mãwã od̶ibʌrʌ aseabʌrʌd̶e animarã e od̶a dji sorera cõãya. Maʌ̃be uva b̶ara, animarã e od̶a sid̶a aduaya. Maʌ̃ carea uva b̶a djiwid̶ira animarã e od̶a djiwid̶id̶e tʌd̶ida panʌa.– 23 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesura ẽjũã trigo ud̶ad̶e nĩbasia. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãba trigora tʌ eda nĩbasid̶aa. 24 Maʌ̃ carea pariseorã ãdji caid̶u zebʌdaba Jesua jarasid̶aa: –¡Acʌdua! Bʌ ume nĩbabadarãba ¿cãrẽ cãrẽã ʌ̃nãũbada ewarid̶e ocara panʌda o panʌ?– 25 Jesuba ãdjía jarasia: –Ewari ab̶a Daviba, idji ume nĩbabadarã bid̶a cod̶ira neẽ́ panasid̶aa. Jarra panasid̶ad̶e ¿sãwã osid̶a? 26 Abiata sacerdote dji droma b̶asid̶e Davira Ãcõrẽ ded̶e ed̶a wãped̶a Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ad̶a paʌ̃da edasia. Maʌ̃ paʌ̃ra ¿ab̶abe sacerdoterãba cod̶ida panasid̶aẽ́ca? Baribʌrʌ Daviba coped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia.– 27 Maʌ̃be Jesuba ãdjía jarasia: –Ãcõrẽba ẽberãra oẽ́ basía ʌ̃nãũbada ewari wagad̶amãrẽã ãtebʌrʌ ʌ̃nãũbada ewarira b̶ʌsia ẽberãrã ʌ̃nãũnamãrẽã. 28 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ʌ̃nãũbada ewari djibaria.–

Marcos 3

1 Wayacusa Jesura judiorã dji jʌrebada ded̶aa wãsia. Mama ẽberã jʌwa beu b̶ʌda b̶asia. 2 Ʌ̃cʌrʌba Jesura acʌ panasid̶aa ʌ̃nãũbada ewarid̶e maʌ̃ ẽberã biabi cawaya. Biabisira biẽ́ jarad̶ida crĩcha panasid̶aa. 3 Maʌ̃ne Jesuba ẽberã jʌwa beu b̶ʌ́a jarasia: –Piradrʌped̶a ẽsi nũmane zedua.– 4 Maʌ̃be Jesuba ãdjía iwid̶isia: –¿Ʌ̃nãũbada ewarid̶e cãrẽda od̶ida panʌ? ¿Biada wa cadjiruada? ¿Djãrã carebaida wa idu beubida?– Baribʌrʌ ãdjirãra chupea panesid̶aa. 5 Maʌ̃ne Jesura sopuasia cʌwʌrʌ zarea b̶ea bẽrã. Quĩrũbid̶eba ãdjirã acʌbʌrʌd̶e dji jʌwa beu b̶ʌ́a jarasia: –Jʌwara jiradua.– Mãwã jirabʌrʌd̶e idji jʌwara ab̶ed̶a biasia. 6 Ara maʌ̃da pariseorãra ẽdrʌd̶aped̶a Herodeare b̶earãmaa wãsid̶aa. Ãdjirã ume Jesu bead̶i carea crĩcha jʌrʌsid̶aa. 7 Maʌ̃be Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Galilea amene dromanaa wãsid̶aa. Mama Galilea druad̶ebemarãda zocãrã idji caid̶u nĩbasid̶aa. 8 Jesuba ne ununacada o b̶ʌda dewararã bid̶a ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ carea Judea druad̶ebemarãda, Jerusaleʌ̃ purud̶ebemarãda, Idumea druad̶ebemarãda, Jordaʌ̃ do wa quĩrãrẽbemarãda, Tiro druad̶ebemarãda, Sidoʌ̃ druad̶ebemarã sid̶a Jesu b̶ʌmaa wãsid̶aa. 9 Idjia cacua biẽ́ b̶eada biabi b̶ad̶a bẽrã ẽberãrãba idji tãni carea powuabadjid̶aa. Idjira pẽsua eropanarãnamãrẽã Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia jãbada enenamãrẽã. 11 Ẽberã jai bara b̶eaba Jesu unubʌdad̶e idji quĩrãpita chĩrãborod̶e copanenaped̶a jaiba ne wayaad̶eba jĩgua jarabadjid̶aa: –¡Bʌra Ãcõrẽ Warraa!– 12 Baribʌrʌ Jesuba jairãa bio jarabadjia idjid̶ebemada ebud̶a jararãnamãrẽã. 13 Mãwãnacarea Jesura eyad̶aa wãped̶a idjia quĩrĩãbʌrʌda idjimaa trʌ̃sia. Ãdjirã zesid̶ad̶e idjia doce edasia idji ume nĩbad̶amãrẽã idjab̶a idji bed̶ea jara nĩbad̶amãrẽã. Maʌ̃gʌrãra Jesuba trʌ̃ b̶ʌsia “mʌ̃a diabued̶arã.” 15 Jesuba ãdjirãa ʌb̶ʌada diasia cacua biẽ́ b̶eara biabid̶amãrẽã idjab̶a jai sid̶a ãyã jʌretad̶amãrẽã. 16 Ab̶a Simoʌ̃ basía. Jesuba idjira trʌ̃ b̶ʌsia Pedro. 17 Maʌ̃ awara Zebedeo warra Santiagoda, dji djaba Juaʌ̃ sid̶a edasia. Maʌ̃ umébemara Jesuba trʌ̃ b̶ʌsia Boanergerã. Maʌ̃ trʌ̃ba jara b̶ʌa “baa warrarã.” 18 Naʌ̃gʌrã sid̶a edasia: Andre, Pelipe, Bartolomé, Mateo, Tomá, Alpeo warra Santiago, Tadeo, idjab̶a Simoʌ̃ Cananeo. 19 Jesuba Juda Iscariote sid̶a edasia. Maʌ̃gʌba idjira jidabisia. 20 Jesu diguid̶aa zesid̶e ẽberãrãda zocãrã powuasid̶aa. Maʌ̃ba Jesura, idji ume nĩbabada sid̶a poya ne cod̶aẽ́ basía. 21 Jesu djabarãba cawad̶aped̶a idjira edad̶e wãsid̶aa. Ãdjia crĩcha panasid̶aa idjira quĩrãẽ́ b̶esida. 22 Baribʌrʌ judiorã ley jaradiabadarã Jerusaleʌ̃ purud̶eba zeped̶ad̶aba jarasid̶aa: –Jãʌ̃ Jesura jairã boro Beelzebúd̶eba b̶ʌ bẽrã jãwã b̶ʌa. Idjia jaira ãyã jʌretabaria Beelzebúba maʌ̃ ʌb̶ʌada diad̶a bẽrã.– 23 Maʌ̃ ũrĩped̶a Jesuba ãdjirã trʌ̃ped̶a ne jara b̶ʌd̶eba bed̶easia. Nãwã jarasia: –¿Sãwã Satanaba ara idjida ãyã jʌretai? 24 Ab̶ari druad̶ebemarãda ara ãdjidub̶a djõ pananibʌrʌ dãrã pananaẽ́a. 25 Idjab̶a ab̶ari ded̶e b̶eada djõ pananibʌrʌ dãrã pananaẽ́a. 26 Ara maʌ̃ quĩrãca Satanada ara idji jairã ume djõped̶a awara wãibʌrʌ ¿sãwã idjia poya b̶ʌra dãrã erob̶ai? Ab̶ed̶a jõya. 27 Ẽberã mẽsrã b̶ʌda naãrã jʌ̃ chũmʌnaẽ́bʌrʌ, ¿sãwã idji ded̶e ed̶a ne drʌad̶e wãni? Jʌ̃ chũmʌnadrʌ poya idji nebiara drʌad̶ia. 28 Wãrã arada mʌ̃a bãrãa jaraya: ẽberãrãba cadjirua obadara, biẽ́ bed̶eabada sid̶a Ãcõrẽba jũma poya quĩrãdoaya. 29 Baribʌrʌ ab̶aʌba Ãcõrẽ Jaureba od̶ada diauruba jãwã osiad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ra quĩrãdoaẽ́a. Maʌ̃ ẽberãra ewariza bed̶ead̶e b̶aya.– 30 Jesuba mãwã jarasia idjira jai bara b̶ʌad̶a aped̶ad̶a bẽrã. 31 Maʌ̃ne Jesu djabarãda, dji papa sid̶a jũẽnaped̶a Jesura dajadaareba trʌ̃bisid̶aa. 32 Maʌ̃be ẽberãrã Jesuare chũmeaba idjía jarasid̶aa: –Bʌ papara, bʌ djabarã sid̶a dajadaare panʌa. Ãdjia bʌra jʌrʌ panʌa.– 33 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Bãrãmaarã ¿cairãda mʌ̃ papa idjab̶a mʌ̃ djabarã?– 34 Idji caita chũmeada acʌped̶a jarasia: –Naʌ̃gʌrãda mʌ̃ papaa idjab̶a mʌ̃ djabarãa. 35 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ o b̶eadrʌ mʌ̃ djabaa, mʌ̃ djabawẽrãa, idjab̶a mʌ̃ papaa.–

Marcos 4

1 Wayacusa Jesuba Ãcõrẽ bed̶eara amene droma icawa jaradia b̶esia. Maʌ̃ne ẽberãrãda zocãrã idjima powua nũmesia. Maʌ̃ bẽrã jãba doed̶a ũmʌne b̶adoped̶a chũmesia. Ẽberãrãra do icawa duanesid̶aa. 2 Maʌ̃be Jesuba ne quĩrãtanoa ne jara b̶ʌd̶eba jaradiasia. Nãwã jarasia: 3 –¡Ũrĩnadua! Ẽberãda ne pod̶e wãsia. 4 Mãwã po nĩne ʌ̃cʌrʌ tara od̶e b̶aecuasia. Maʌ̃ne ĩbanada zesed̶aped̶a mĩcuasid̶aa. 5 Ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã mõgaraid̶a b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Dji egorora nãũcha b̶ʌ bẽrã maʌ̃ tara isabe tunusia. 6 Mãwãmĩna besea jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba purrubasia bio carra jidaẽ́ b̶ad̶a bẽrã. 7 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Mama b̶aecuad̶ara jʌ̃cara ʌrʌ bara b̶ʌba bʌrá quenasia. Maʌ̃ba poya zaud̶aẽ́ basía. 8 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã biad̶e b̶aecuasia. Maʌ̃gʌra bio zausia. Ʌ̃cʌrʌ cʌmʌba ara arid̶e diasia, dewaraba waitabeara diasia, waabemaba waib̶ʌara diasia.– 9 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.– 10 Ẽberãrã wãped̶ad̶acarea Jesu ume nĩbabadarã doce panʌba, dewara idjiare chũmea bid̶a iwid̶isid̶aa idjia ne jara b̶ʌd̶eba jaradiad̶ad̶ebemada. 11 Jesuba panusia: –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada jũmarãa cawabiẽ́ b̶ʌmĩna bãrãa cawabi b̶ʌa. Baribʌrʌ dewararãa mʌ̃a ne jara b̶ʌd̶eba bed̶ea b̶ʌa ãdjirãba acʌ panʌmĩna unurãnamãrẽã, idjab̶a ũrĩ panʌmĩna cawarãnamãrẽã. Mãwã b̶ead̶aẽ́bara Ãcõrẽmaa zed̶aped̶a ãdjia cadjirua obadara quĩrãdoacasia.– 13 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –¿Bãrãba pea pod̶ad̶ebema ne jara b̶ʌd̶eba jarad̶ara cawad̶aẽ́ca? Mãwãra dewarada jaraibʌrʌ ¿sãwã cawad̶i? 14 Ũrĩnadua. Pea pobarira Ãcõrẽ bed̶ea jarabari quĩrãca b̶ʌa. 15 Ta od̶e b̶aed̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eada ũrĩbadaa. Baribʌrʌ Satanada zeped̶a maʌ̃ bed̶ea ãdji sod̶e jũẽnara quĩrãdoabibaria. 16 Ta mõgaraid̶a b̶ʌ ẽjũãne pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩnaped̶a bio b̶ʌsrid̶a edabadaa. 17 Baribʌrʌ bio carra jidaẽ́ b̶ea bẽrã dãrã droad̶acaa. Ewari zarea zebʌrʌd̶e wa Ãcõrẽ bed̶ea ĩjã panʌ carea ẽberãrãba biẽ́ obʌdad̶e ãdjia ĩjã panʌra igarabadaa. 18 Ta ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eara ũrĩbadaa. 19 Baribʌrʌ ãdjirã sãwã bia b̶ead̶id̶ebemada jũmawãyã crĩchabadaa idjab̶a ne jũmada awuabadaa. Crĩchabadaa ne jũmada erob̶ead̶ibʌrʌ, b̶ʌsrid̶a b̶ead̶ida. Jũma maʌ̃ crĩchaba bed̶ea ãdji sod̶e b̶ed̶ara bʌrá beabaria. Maʌ̃ bẽrã ãdjira warid̶acaa. 20 Baribʌrʌ ta ẽjũã biad̶e pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eara bia ũrĩnaped̶a ĩjãbadaa. Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌba ne biada ara arid̶e obadaa, ʌ̃cʌrʌba waitabeara obadaa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba waib̶ʌara obadaa.– 21 Jesuba dewara ne jara b̶ʌd̶eba jarasia: –Dadjirãba ĩbĩrãra coad̶aped̶a ¿eped̶eco droma edre b̶ʌbadaca? Mẽrã nũmʌnacaa, ãtebʌrʌ ʌ̃tʌ dji b̶ʌbadad̶e nũmʌbadaa. 22 Ara maʌ̃ quĩrãca ne jũma ebud̶a b̶ʌẽ́ra mẽrã b̶eẽ́a. Dadjia cawad̶aẽ́ panʌra Ãcõrẽba ebud̶a cawabiya. 23 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.– 24 Maʌ̃ awara Jesuba jarasia: –Mʌ̃a jaradia b̶ʌra quĩrãcuitad̶adua. Bãrãba cawad̶i carea bio quĩrãcuitad̶ibʌrʌ Ãcõrẽba bãrãa aud̶uara cawabiya. 25 Ab̶aʌba wãrãda cawaibʌrʌ, Ãcõrẽba aud̶uara cawabiya. Baribʌrʌ adua b̶ʌba cawa b̶ʌda crĩchaibʌrʌ, idjia crĩcha b̶ʌ sid̶a Ãcõrẽba jãrĩya.– 26 Jesuba idjab̶a jarasia: –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra ab̶aʌba ne ta pod̶a quĩrãca b̶ʌa. 27 Diamasi dji ẽberã cãĩ b̶ʌmisa idjab̶a ãsa zocai b̶ʌmisa dji tara quid̶a buyaped̶a waribaria. Dji pod̶aba cãrẽba waribi b̶ʌda cawacamĩna mãwãbaria. 28 Egorod̶e ara idub̶a tunubaria. Naãrã dji b̶ʌwʌrʌda odjabaria. Maʌ̃be dji cʌmʌda zebaria. Idjab̶a dji cʌmʌba dji tada diabaria. 29 Maʌ̃bebʌrʌ dji tara waragabaria. Dji ewarira jũẽna bẽrã ẽberãba necoba ewabaria.– 30 Idjab̶a Jesuba jarasia: –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra ¿cãrẽ quĩrãca b̶ʌ? ¿Sãʌ̃gʌ ne jara b̶ʌd̶eba mʌ̃a cawa jarai? 31 Mostaza ta quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ mostaza tara jũma dadjia ubada cãyãbara djubibiara quirua. 32 Baribʌrʌ ud̶acarea dewara néu b̶ea cãyãbara waib̶ʌara waribaria. Dji jʌwatera waib̶ʌa jed̶eguezoabaria. Maʌ̃ bẽrã ĩbanara dji jʌwated̶e cũrãdrʌ b̶ʌma de ocuad̶e zebadaa.– 33 Mãwã ne jara b̶ʌd̶eba Jesuba jaradiabadjia ẽberãrãba poya cawad̶ida panʌ quĩrãca. 34 Ab̶abe ne jara b̶ʌd̶eba ãdjirãa bed̶eabadjia. Baribʌrʌ idji ume nĩbabadarã ãdub̶a panʌne jũma cawa jarabadjia. 35 Maʌ̃ ewarid̶e queubod̶od̶e Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –¡Wa quĩrãrẽ wãnadrʌ!– 36 Ara maʌ̃da ãdjia ẽberãrã arima duanʌra amenaped̶a Jesura ara idji b̶ʌ jãbad̶e quĩrãrã edesid̶aa. Dewara jãba sid̶a ãdji daucha wãsid̶aa. 37 Mãwã panʌne nãũrãda dji cãbãyã puá nũmesia. Maʌ̃ bẽrã baido bogozoara jãbad̶e ed̶a wã nũmesia. Jãbara biru b̶aebod̶o basía. 38 Maʌ̃ne Jesura jãba ãdauare borocau cãĩ b̶asia. Maʌ̃ carea idji ume nĩbabadarãba ʌ̃rʌ̃manaped̶a nãwã jarasid̶aa: –Jaradiabari, ¿bʌmaarã dadjirã b̶arrud̶ida bia b̶ʌca?– 39 Maʌ̃be Jesura ʌ̃ta nũmeped̶a nãũrãra, baido bogozoa sid̶a nãwã quẽãsia: –¡Chupeadua! ¡Ipi b̶edua!– Ara maʌ̃da nãũrãra ipi b̶esia. Jũma tuma nũmesia. 40 Mãwã b̶ʌd̶e Jesuba ãdjirãa jarasia: –Bãrãra ¿sãwãẽrã ne waya panʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ panʌ?– 41 Baribʌrʌ Jesuba od̶a carea ãdjirãra bio ne wayasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ãdub̶a iwid̶idrua duanesid̶aa: –Naʌ̃gʌra ¿caida jãwã b̶ʌ? Nãũrãba, baido bogozoa bid̶a idji bed̶eara ĩjãbadaa.–

Marcos 5

1 Maʌ̃be amene droma chãnaped̶a Gerasa druad̶e jũẽsid̶aa. 2 Jesura jãbad̶eba drua b̶adosid̶e cawaẽ́ne ẽberã jai bara b̶ʌda idjimaa zesia. 3 Maʌ̃ ẽberãra beud̶arã tʌb̶aribada uriad̶e b̶abadjia. Ni ab̶aʌba idjira poyad̶aca basía, carenaba jʌ̃bʌda sid̶a. 4 B̸arima zocãrã idjira carenaba jĩrũ jʌ̃badjid̶amĩna, jʌwa sid̶a jʌ̃badjid̶amĩna ab̶ed̶a jũma tʌcuabadjia. Idjira ni ab̶aʌba poyad̶aca basía. 5 Diamasi, ãsa bid̶a idjira bẽwãrã tʌb̶aribada uriad̶e, eyad̶e bid̶a b̶ia nĩbabadjia. Idjab̶a ara idji cacuara mõgaraba puobadjia. 6 Idjia tʌmʌba Jesu unusid̶e pira zesia. Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jĩgua jarasia: –Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌ Warra, Jesu, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra mĩã sẽ b̶ʌ? ¡Ãcõrẽ quĩrãpita wãrãneba jaradua bʌa mʌ̃ra biẽ́ b̶ʌẽ́da!– 8 Mãwã bed̶easia Jesuba idjía nãwã jara b̶ad̶a bẽrã: –¡Jai, naʌ̃ ẽberã cacuad̶ebemada ãyã wãdua!– 9 Maʌ̃be Jesuba dji jaia iwid̶isia: –¿Bʌra casa trʌ̃ jarabada?– Dji jaiba panusia: –Mʌ̃ trʌ̃ra Cãbana abadaa, dairãra cãbana panʌ bẽrã.– 10 Maʌ̃ne jaiba Jesua bed̶ea djuburiasia maʌ̃ druad̶ebemada ãyã jʌretarãmãrẽã. 11 Mãwã panʌne ara caita b̶ʌ eyad̶e chinada zocãrã ne co duanasid̶aa. 12 Maʌ̃ carea dji jairãba Jesua nãwã bed̶ea djuburiasid̶aa: –Dairãra jãʌ̃gʌrã china cacuad̶e idu ed̶a wãbidua.– 13 Maʌ̃ne Jesuba iduaribisia. Ara maʌ̃da jairãra ẽberã cacuad̶ebemada ẽdrʌcuad̶aped̶a china cacuad̶e ed̶a wãbʌrʌsid̶aa. Baribʌrʌ ed̶a wãnaped̶a chinara pirapod̶aped̶a perawad̶eba daid̶u tẽũcuasid̶aa. Mama ab̶ed̶a jũma nãbʌrʌ quinisid̶aa. Maʌ̃gʌrã chinara mil umé panasid̶aca b̶ʌa. 14 Maʌ̃ carea dji china acʌ pananara purud̶aa pira wãsid̶aa. Ãdji purud̶ebemarãa, dji puru caita b̶earãa bid̶a jai bara b̶ad̶ad̶ebemada jũma nẽbʌrʌsid̶aa. Maʌ̃ carea purud̶ebemarãba acʌd̶e zesesid̶aa. 15 Jesu b̶ʌma jũẽbʌdad̶e unusid̶aa jai zocãrã erob̶ad̶ara Jesu caita chũmʌda. Quĩrã b̶aped̶a cacuad̶e jʌ̃badara jʌ̃ b̶asia. Maʌ̃ unuped̶ad̶aba dewararãa nẽbʌrʌsid̶aa jai bara b̶ad̶ara sãwãsida. China sãwãped̶ad̶a sid̶a nẽbʌrʌsid̶aa. Jũmarãda bio ne waya duanesid̶aa. 17 Maʌ̃ carea ãdjirãba Jesua bed̶ea djuburiasid̶aa ãdji druad̶ebemada ãyã wãmãrẽã. 18 Jesu jãbad̶e b̶adosid̶e dji jai bara b̶ad̶aba bed̶ea djuburiasia idji ume wãi carea. 19 Baribʌrʌ Jesuba idu wãbiẽ́ basía. Ãtebʌrʌ jarasia: –Diguid̶a wãped̶a bʌ ẽberãrãa jaradua Ãcõrẽba bʌ ume ne waib̶ʌa od̶ada. Ãdjía nẽbʌrʌdua sãwã idjia bʌra bio quĩrã djuburiasida.– 20 Ara maʌ̃da jai erob̶ad̶ara wãped̶a jũma Decapoli druad̶e nẽbʌrʌbadjia Jesuba idji ume ne waib̶ʌa od̶ada. Maʌ̃ bẽrã jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. 21 Jesu jẽda jãbad̶e amene droma quĩrãrã chãnacarea ẽberãrã zocãrã idji b̶ʌmaa zesid̶aa. Maʌ̃ carea Jesura do icawa b̶esia. 22 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberã Jairo abadada zesia. Maʌ̃ Jairora judiorã dji jʌrebada ded̶e dji boro basía. Maʌ̃ne Jairora Jesu caita jũẽped̶a idji jĩrũ caita b̶arru cob̶eped̶a nãwã bed̶ea djuburiasia: –Mʌ̃ cauda jũãcãyã nũmʌa. Bʌ jʌwara idji ʌ̃rʌ̃ b̶ʌd̶e zedua biamãrẽã.– 24 Ara maʌ̃da Jesura Jairo ume wãsia. Ẽberãrã zocãrã Jesu ume wãbʌda bẽrã pẽsua nĩbasia. 25 Maʌ̃ne ẽberãrã tãẽna wẽrã doce poa oamiaba jida b̶ʌda nĩbasia. 26 Maʌ̃ wẽrãba nẽãrã diabadarãa idji paratara jũma diad̶oad̶amĩna biaẽ́ basía. Zocãrã nẽãrã diabadarãba idjira bia mĩgabisid̶aa baribʌrʌ wetara wãsia. 27 Maʌ̃ne Jesud̶ebemada bed̶ea panʌda ũrĩped̶a ẽberãrã tãẽna Jesu jẽdaare caita wãsia. Nãwã crĩchasia: “Idji cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌda tãibʌrʌ, mʌ̃ra biaya.” Ara maʌ̃da Jesu cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra chupea tãsia. 29 Tãbʌrʌd̶e idji oara tʌdrʌsia. Mãwã cawasia idji cacua biẽ́ b̶ad̶ara biasida. 30 Baribʌrʌ Jesuba cawasia idji ʌb̶ʌad̶eba ab̶aʌda biasida. Maʌ̃ bẽrã jẽda acʌped̶a iwid̶isia: –Mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra ¿caiba tãsi?– 31 Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãba jarasid̶aa: –¿Sãwã iwid̶i b̶ʌ caiba bʌra tãsida? Bʌa unu b̶ʌa ẽberãrãba bʌra pẽsua eropanʌda.– 32 Mãwã jarabʌdamĩna Jesuba jũmarãda pʌrrʌga acʌsia idji tãnada cawai carea. 33 Mãwã b̶ʌd̶e wẽrãra ne wayaaba ure nũmasia Jesud̶eba biad̶ada cawa b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃be Jesumaa zeped̶a idji quĩrãpita b̶arru cob̶eped̶a jarasia: –Mʌ̃abʌrʌ wãrãda bʌra tãsia.– 34 Maʌ̃ carea Jesuba idjía jarasia: –Cau, wãrãda biaida ĩjãna bẽrã bʌra biasia. Necai wãdua. Bʌra waa bia mĩgaẽ́a.– 35 Jesu wad̶i bed̶ea b̶ʌd̶e Jairo ded̶eba ʌ̃cʌrʌ zed̶aped̶a idjía jarasid̶aa: –Bʌ caura jaid̶asia. ¿Cãrẽã jaradiabarira mĩã sẽi?– 36 Mãwã jarabʌdara Jesuba quĩrãcuitaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Jairoa jarasia: –Ne wayarãdua. Sod̶eba ĩjãdua.– 37 Maʌ̃be Jesuba Pedroda, Santiagoda, Santiago djaba Juaʌ̃ sid̶a Jairo ded̶aa edesia. Waabemara idu wãbiẽ́ basía. 38 Jairo dema jũẽbʌdad̶e Jesuba ũrĩsia ẽberãrãra b̶ʌga aujĩã duanʌda. 39 Ed̶a wãped̶a Jesuba dji aujĩã duanʌ́a jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã jãcua aujĩã duanʌ? Jãʌ̃ wẽrãcaura beuẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ cãĩ b̶ʌa.– 40 Maʌ̃ carea ẽberãrãba idjimaa acʌd̶aped̶a ipid̶asid̶aa. Baribʌrʌ Jesuba jũmarãda dajadaa wãbisia. Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãda ũbea, dji wẽrãcau zezada, dji papa sid̶a ed̶a edesia wẽrãcau b̶ʌped̶ad̶amaa. 41 Wẽrãcau jʌwad̶e jidaped̶a Jesuba jarasia: –Talita cumi.– (Maʌ̃ arameo bed̶eaba nãwã jara b̶ʌa: “Cau zaque, mʌ̃a bʌ́a jaraya: pirab̶aridua.”) 42 Ara maʌ̃da wẽrãcaura pirab̶ariped̶a nĩbad̶e wãsia. Idjira doce poa b̶asia. Maʌ̃gʌd̶ebemada jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. 43 Baribʌrʌ Jesuba ãdjía bio jarasia ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã. Idjab̶a jarasia wẽrãcaura ne cobid̶amãrẽã.

Marcos 6

1 Mamaʌba Jesura idji purud̶aa wãsia. Idji ume nĩbabadarã sid̶a wãsid̶aa. 2 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesuba judiorã dji jʌrebada ded̶e Ãcõrẽ bed̶eara jaradia b̶asia. Maʌ̃ne zocãrã ũrĩ duanʌba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Nãwã jara duanasid̶aa: –Idjia ¿sãmaareba jãʌ̃ crĩcha cawaara edasi? ¿Caiba idjía necawaada diasi? ¿Sãwã ne ununacada poya oi? 3 ¿Idjira de obariẽ́ca? ¿Maria warrada jãwã b̶ʌẽ́ca? ¿Idji djabarãra Santiago, Jose, Juda idjab̶a Simoʌ̃ẽ́ca? ¿Idji djabawẽrãrã sid̶a dadjirã tãẽna panʌẽ́ca?– Ãdjirãba Jesura ĩjã quĩrĩãnaẽ́ basía. 4 Maʌ̃ bẽrã Jesuba jarasia: –Ãcõrẽneba bed̶eabarida djãrã druad̶e wayabadaa, baribʌrʌ ara idji druad̶ebemarãba wayad̶acaa. Idji puruba, idji ded̶e panabada bid̶a wayad̶acaa.– 5 Mama Jesuba ne ununacara poya oẽ́ basía. Ab̶abe idji jʌwara ʌ̃cʌrʌ cacua biẽ́ b̶ea ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌrʌd̶e biabisia. 6 Idji purud̶ebemarãba ĩjãnaẽ́ bad̶a bẽrã Jesuba cawa crĩchaẽ́ b̶esia. Jesuba puru zaque b̶eaza jaradia wãsia. 7 Mãwãnacarea idjia doce edad̶arãra ãbaa trʌ̃sia. Ãdjirãa ʌb̶ʌada diasia jaida ãyã jʌretad̶amãrẽã. Maʌ̃be puru zaque b̶eaza umé uméa diabuesia. 8 Ãdji wãni naẽna jarasia wãbʌdad̶e ni cãrẽ sid̶a ederãnamãrẽã. Od̶e cod̶ida, buchacada, parata sid̶a eded̶iẽ́ panʌana asia. Bardona awa eded̶ida panʌda jarasia. 9 Idjab̶a jarasia zapato jʌ̃nida panʌda baribʌrʌ ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌ awa eded̶ida panʌda. 10 Maʌ̃ awara jarasia: –Bãrã baridua purud̶e jũẽbʌdad̶e ab̶aʌ ded̶e b̶ad̶e wãnibʌrʌ maʌ̃ ded̶e pananadua ab̶a purud̶eba ẽdrʌbʌdad̶aa. 11 Ab̶aʌ puruba bãrãda bia edaẽ́bʌrʌ, ãdjia bãrã bed̶eada ũrĩ quĩrĩãnaẽ́bʌrʌ, mamaʌba ẽdrʌd̶adua. Ẽdrʌbʌdad̶e egoro pora bãrã jĩrũ jãne b̶ʌra jãrãpetad̶adua. Maʌ̃ba cawabiya ãdjia Ãcõrẽ igara panʌ carea idjia cawa oida.– 12 Ara maʌ̃da Jesu ume nĩbabadarãra wãsid̶aa. Wãbʌdaza ẽberãrãa jarabadjid̶aa ãdji cadjiruara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. 13 Maʌ̃ awara jaira zocãrã ẽberãrã cacuad̶ebemada ãyã jʌrecuasid̶aa idjab̶a zocãrã cacua biẽ́ b̶eara olivo dragaba pʌrʌbʌdad̶e biabibadjid̶aa. 14 Herodeda Galilea druad̶ebema boro basía. Maʌ̃ Herodeba Jesura trʌ̃ b̶ʌga b̶ʌda ũrĩsia. Ʌ̃cʌrʌba Jesud̶ebemada nãwã jarabadjid̶aa: –Borocuebari Juaʌ̃da ʌ̃rẽbasia. Maʌ̃ bẽrã jũma ne ununacara poya o b̶ʌa.– 15 Dewararãba jarasid̶aa Jesura Ãcõrẽneba bed̶eabari Elíada. Dewararãba jarasid̶aa: –Idjira Ãcõrẽneba bed̶eabaria dadji drõãenabema ewarid̶e b̶ead̶a quĩrãca.– 16 Baribʌrʌ Herodeba mãwã ũrĩped̶a jarasia: –Maʌ̃gʌra Juaʌ̃a. Mʌ̃a idjira ob̶ʌá tʌ beabisia baribʌrʌ beud̶ada ʌ̃rẽbasia.– 17 Herodeba Juaʌ̃ beabid̶ara nãwã b̶asia: Herodeba ara idji djaba Pelipe quimada edasia. Maʌ̃ wẽrãra Herodía abadjid̶aa. Herodeba idji ãyõrẽra edad̶a bẽrã Juaʌ̃ba jarabadjia: “Bʌ djaba quimada erob̶acara b̶ʌa.” Maʌ̃ carea Herodeba Juaʌ̃ra jidabiped̶a preso b̶ʌbada ded̶e carenaba jʌ̃ b̶ʌsia. 19 Maʌ̃ awara Herodíaba Juaʌ̃ra quĩrãma b̶asia. Idjira beabi quĩrĩã b̶asia mãwãmĩna poya oẽ́ b̶asia. 20 Dji boro Herodeba Juaʌ̃ra waya b̶asia idjab̶a cawa b̶asia Juaʌ̃ra ẽberã jipa b̶ʌda, Ãcõrẽ itea b̶ʌda. Maʌ̃ carea Juaʌ̃ra idu biẽ́ obica basía. Herodeba Juaʌ̃ bed̶eara bia ũrĩbadjia baribʌrʌ cawa crĩchaẽ́ b̶esia. 21 Ewari ab̶a Herodíaba cawasia sãwã Juaʌ̃ra beabida. Nãwã b̶asia: dji boro Herode tod̶a ewari jũẽsid̶e ne cobada waib̶ʌada obisia. Idjiare b̶ea dji dromarãda, dji djõbada bororãda, Galilea druad̶ebema dji droma b̶ea sid̶a trʌ̃bicuasia idji ume ne cod̶amãrẽã. 22 Mãwã ne co duanʌne Herodía cauda ed̶a zeped̶a jũmarã quĩrãpita bairasia. Maʌ̃ba Herodera, idji ume ne co duanʌ sid̶a bio b̶ʌsrid̶asid̶aa. Herodeba maʌ̃ awẽrãa jarasia: –Bʌdjia quĩrĩãbʌrʌda mʌ̃́a iwid̶idua. Ara maʌ̃da mʌ̃a bʌ́a diaya.– 23 Idjia wãrãneba jarasia: –Bʌa mʌ̃́a iwid̶ibʌrʌda mʌ̃a jũma diaya. Mʌ̃a poya erob̶ʌ sid̶a ẽsidra diaya.– 24 Maʌ̃ne Herodía caura dajadaa wãped̶a idji papaa nãwã iwid̶isia: –Mʌ̃a ¿cãrẽda iwid̶i?– Maʌ̃ne dji papaba panusia: –Borocuebari Juaʌ̃ boroda iwid̶idua.– 25 Dji caura Herodemaa isabe jẽda wãped̶a nãwã jarasia: –Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa ara nawena bʌa Borocuebari Juaʌ̃ boroda mʌ̃́a eped̶ecod̶e diaida.– 26 Mãwã iwid̶isid̶e Herodera bio sopuasia. Baribʌrʌ idji ume ne co duanʌ quĩrãpita wãrãneba jarad̶a bẽrã awẽrãba iwid̶id̶a quĩrãca o quĩrĩãsia. 27 Ara maʌ̃da Herodeba zarrada wãbisia Juaʌ̃ borora enemãrẽã. 28 Maʌ̃ zarrara preso b̶ʌbadamaa wãped̶a Juaʌ̃ra ob̶ʌá tʌsia. Idji borora eped̶ecod̶e eneped̶a Herodía caua diasia. Maʌ̃be dji cauba dji papaa diasia. 29 Juaʌ̃ ume nĩbaped̶ad̶aba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e Juaʌ̃ cacuara jʌrʌd̶e wãnaped̶a tʌb̶arid̶e edesid̶aa. 30 Mãwãnacarea Jesuba diabued̶arãra idji ume ãbaa dji jʌresid̶aa. Ãdjia oped̶ad̶ara, jaradiaped̶ad̶a sid̶a Jesua jũma nẽbʌrʌ panasid̶aa. 31 Mãwã panʌne ẽberãrãra zocãrã zesesid̶aa. Ãdjirã careba panʌba poya ne cod̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã Jesuba jarasia: –Wãnadrʌ ẽberã neẽ́maa ʌ̃nãũni carea.– 32 Ara maʌ̃da ãdub̶a jãbad̶e wãsid̶aa ẽberã neẽ́maa. 33 Baribʌrʌ zocãrãba ãdji wãbʌdara unusid̶aa. Maʌ̃ne cawasid̶aa cairãda mãwã wãnada. Maʌ̃ bẽrã puruzabemarãda ãdji wãbʌdamaa jĩrũba wãnaped̶a ãdji na jũẽsid̶aa. 34 Jesura jãbad̶eba drua b̶adobʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberãrã zocãrã duanʌda unusia. Oveja dji wagabari neẽ́ qued̶ea quĩrãca panʌ bẽrã Jesuba ãdjirãra mĩã djuburi unusia. Maʌ̃ carea ãdjirãa jaradia b̶esia. 35 Queubod̶od̶e Jesu ume nĩbabadarãra idjimaa zed̶aped̶a jarasid̶aa: –Nama ẽberãra caita neẽ́a. Maʌ̃ awara queubʌrʌa. 36 Ẽberãrãa jaradua de b̶eamaa wa puru b̶ead̶aa cod̶ira nẽdod̶e wãnamãrẽã. Ni cãrẽ sid̶a neẽ́ panʌa.– 37 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Bãrãbʌrʌ ne cobid̶adua.– Maʌ̃ne ãdjia jarasid̶aa: –¿Cãrẽda daiba cobid̶i? ¿Bʌa quĩrĩã b̶ʌca daiba jũma naʌ̃ ẽberãrã itea paʌ̃ nẽdod̶e wãnida? Ab̶aʌda berara poa ab̶a trajaida b̶ʌa maʌ̃ parata edai carea.– 38 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –¿Dadjirãba paʌ̃da jũmasãwã eropanʌ? Acʌd̶e wãnadua.– Ara maʌ̃da wãsid̶aa. Acʌd̶aped̶a ãdjia jarad̶e zesid̶aa: –Paʌ̃da juesumabe idjab̶a b̶edada umébe eropanʌa.– 39 Maʌ̃be Jesuba jũmarãa jarasia põãjãrã pãwãrãne awara awara chũpanenamãrẽã. 40 Ara maʌ̃da ʌ̃cʌrʌ cien, ʌ̃cʌrʌ cincuenta awara awara chũpanesid̶aa. 41 Jesuba paʌ̃ juesuma panʌra, b̶eda umé panʌ sid̶a idji jʌwad̶e edaped̶a bajãnaa acʌped̶a Ãcõrẽa bia jarasia. Maʌ̃be paʌ̃ra cõrãcuaped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia jed̶ecad̶amãrẽã. B̸eda umébema sid̶a jed̶ecad̶amãrẽã diasia. 42 Maʌ̃be jũmarãda ne cod̶aped̶a jãwũãsid̶aa. 43 Paʌ̃ ad̶ubad̶ara, b̶eda ad̶ubad̶a sid̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e doce jamara birasid̶aa. 44 Mama ne coped̶ad̶ara dji umaquĩrã awa mil juesuma panasid̶aa. 45 Mãwãnacarea Jesuba idji ume nĩbabadarãra jãbad̶e b̶adobisia idji na quĩrãrã chãnaped̶a Betsaidá purud̶aa wãnamãrẽã. Maʌ̃ne idjira b̶esia ẽberãrã diguid̶aa wãbigai carea. 46 Jũmarãda wãbigaped̶a eyad̶aa Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãsia. 47 Queusid̶e Jesu ume nĩbabadarãra jãbad̶e do quẽsidra panasid̶aa. Maʌ̃ne Jesura drua idub̶a b̶asia. 48 Idjia unusia ãdjira dowiba poya wãnaẽ́ panʌda nãũrãda ãdji nocoareba puá nũmʌ bẽrã. Ãsabod̶od̶e Jesura do ʌ̃rʌ̃ nĩda ãdjirã caita wãyã wãbʌrʌ basía. 49 Maʌ̃ne jũmarãba idjira do ʌ̃rʌ̃ nĩda unusid̶aa. Baribʌrʌ bẽwãrãda mãwã b̶ʌda crĩchasid̶aa. Maʌ̃ carea bio dauperad̶aped̶a ne wayaaba b̶iasid̶aa. Ara maʌ̃da Jesuba jarasia: –¡Sozarra b̶ead̶adua! Mʌ̃da jãwã b̶ʌa. ¡Ne wayarãnadua!– 51 Jesu jãbad̶e b̶adosid̶e nãũrãra cãbasia. Maʌ̃ bẽrã bio ne wayasid̶aa idjab̶a cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa. 52 Jesuba paʌ̃ maãrĩ b̶ʌd̶eba ẽberãrãra zocãrã ne cobigad̶amĩna ãdjia wad̶ibid̶a idjid̶ebemada cawad̶aẽ́ panasid̶aa. Ab̶ed̶a poya cawad̶aẽ́ basía. 53 Chã wãnada Genesare druad̶e jũẽnaped̶a doya wib̶arisid̶aa. 54 Jãbad̶eba drua b̶adosid̶ad̶e mamabemarãba ab̶ed̶a Jesura cawasid̶aa. 55 Maʌ̃ carea puruza pira wãsid̶aa ãdji cacua biẽ́ b̶eara Jesumaa eded̶amãrẽã. Ẽberãrãba Jesura sãma b̶ʌda ũrĩsid̶ara dji cacua biẽ́ b̶eara cʌd̶ad̶e araa edebadjid̶aa. 56 Idji wãbʌrʌza ẽberãrãba cacua biẽ́ qued̶eara od̶e b̶ʌbadjid̶aa. Puru zaqued̶e, puru b̶ead̶e, puru ãĩ bid̶a mãwã obadjid̶aa. Maʌ̃ne Jesua bed̶ea djuburiabadjid̶aa idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌ ida tãbimãrẽã. Idji tãbʌdara jũmaena biacuabadjid̶aa.

Marcos 7

1 Ewari ab̶a pariseorãda, judiorã ley jaradiabadarã sid̶a Jerusaleʌ̃ purud̶eba Jesumaa zesid̶aa. 2 Maʌ̃ ẽberãrãba unusid̶aa ʌ̃cʌrʌ Jesu ume nĩbabadarãda jʌwa sʌgʌd̶aẽ́ ne co panʌda. Drõãenabemaba jʌwa sʌgʌbadad̶ebema jaradiaped̶ad̶a quĩrãca od̶aẽ́ panʌ bẽrã ãdjira biẽ́ jarasid̶aa. ( 3 Pariseorãba, waabema judiorã bid̶a jʌwara b̶arima zocãrã sʌgʌbadaa drõãenabemaba jaradiaped̶ad̶a quĩrãca. Mãwã sʌgʌd̶aẽ́bʌrʌ ne cod̶acaa. 4 Idjab̶a ne nẽdobuebadamaʌba diguid̶aa zed̶aped̶a drõãenabemaba jaradiaped̶ad̶a quĩrãca sʌgʌd̶aẽ́bʌrʌ, ne cod̶acaa. Maʌ̃ awara ãdji sãũda, zocoda, cuguruda, cʌd̶a sid̶a quĩrãcuita sʌgʌbadaa. Ne zocãrã quĩrãcuita obadaa drõãenabemaba jaradiaped̶ad̶a ẽpẽni carea.) 5 Maʌ̃ne pariseorãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a Jesua iwid̶isid̶aa: –Bʌ ume nĩbabadarãba jʌwa mititia ne cobadaa. ¿Cãrẽ cãrẽã dadji drõãenabemaba jaradiaped̶ad̶ara od̶aca?– 6 Jesuba panusia: –Bãrã dji biaca b̶earã, Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba bãrãnebemada nãwã arid̶e b̶ʌsia: Naʌ̃ puruba mʌ̃́a bia bed̶eabaria, baribʌrʌ wãrãda ãdji sod̶eba mʌ̃ma crĩchad̶acaa. 7 Ãdji quĩrĩãbe mʌ̃́a bia bed̶eabadaa. Mʌ̃ bed̶ea cãyãbara ẽberã crĩchadrʌ jaradiabadaa. 8 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶eara bãrãba amabadaa drõãenabemarãba jaradiaped̶ad̶a ẽpẽni carea.– 9 Maʌ̃ awara Jesuba jarasia: –Ara bãrãba obadad̶eba Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶eara igarabadaa. 10 Moiseba nãwã jarasia: “Bʌ zezada, bʌ papa sid̶a wayadua.” Naʌ̃ sid̶a jarasia: “Bariduaba idji zezada wa idji papada biẽ́ jaraibʌrʌ, maʌ̃gʌra beuida b̶ʌa.” 11 Baribʌrʌ bãrãba dji zeza wa dji papa careba amaaba ab̶abe naʌ̃da jarabadaa: “Jũma mʌ̃a erob̶ʌra Ãcõrẽa diad̶a bẽrã mʌ̃a bʌra poya carebaẽ́a.” 13 Mãwã bãrã drõã naẽnabemaba jaradiaped̶ad̶a ẽpẽ panʌneba Ãcõrẽ bed̶eara igarabadaa. Bãrãba ne zocãrã maʌ̃ quĩrãca obadaa.– 14 Maʌ̃be Jesuba ẽberãrã arima duanʌra jũma trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Jũmarãba mʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua cawad̶amãrẽã. 15 Dadjia cobadaba Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌcaa. Ãtebʌrʌ sod̶eba ze b̶ʌbʌrʌ dadjira mititia b̶ʌbaria. 16 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.– 17 Maʌ̃be Jesuba ẽberãrã arima duanʌra ameped̶a diguid̶aa wãsia. Mama idji ume nĩbabadarãba dadji mititia b̶ʌbarid̶ebemada iwid̶isid̶aa. 18 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –¿Bãrã bid̶a wad̶i adua panʌca? Ũrĩnadua: dadjia cobadaba Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌcaa, dadji sod̶e ed̶a wãẽ́ b̶ʌ bẽrã. Ãtebʌrʌ b̶ited̶a wãped̶a dajadaa ẽdrʌbaria.– Mãwã jara b̶ʌd̶eba Jesuba cawabisia ne jũma cod̶ira bia b̶ʌda. 20 Maʌ̃bebʌrʌ jarasia: –Ed̶aʌba ze b̶ʌba ẽberãra Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌbaria. 21 Crĩcha cadjiruada, daunemaida, aud̶ua b̶aida, mĩã beaida, ne drʌaida, jũma erob̶a quĩrĩã b̶aida, ne cadjirua o b̶aida, djãrã cũrũgaida, peraẽ́ oida, djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ b̶aida, ẽcarraare biẽ́ bed̶eaida, djãrã cãyãbara biara b̶ʌda crĩchaida, idjab̶a crĩcha neẽ́ b̶ʌca o b̶ai sid̶a ẽberã sod̶eba zebaria. 23 Jũma maʌ̃ cadjirua ed̶aʌba ze b̶ʌba ẽberãra Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌbaria.– 24 Jesura mamaʌba Tiro druad̶aa wãped̶a ab̶aʌ ẽberã ded̶e b̶esia. Idji sãma b̶ʌda ni ab̶aʌa cawabi quĩrĩãẽ́ b̶asia. Mãwãmĩna cawasid̶aa. 25 Maʌ̃ druad̶e wẽrãda b̶asia. Idji caura jai bara b̶asia. Maʌ̃ wẽrãba Jesud̶ebema ũrĩsid̶e idji b̶ʌmaa wãped̶a idji jĩrũ caita chĩrãborod̶e cob̶esia. 26 Maʌ̃ne bed̶ea djuburiasia Jesuba jaira idji cau cacuad̶ebemada ãyã jʌretamãrẽã. Baribʌrʌ wẽrãra judioẽ́ basía. Siropenicia druad̶ebema basía. 27 Maʌ̃ carea Jesuba idjía jarasia: –Warrarãda na idu ne cobida b̶ʌa. Biẽ́ b̶ʌa warrarãba co panʌda jãrĩda usaa diai carea.– 28 Maʌ̃ne wẽrãba panusia: –Bʌa jara b̶ʌra wãrãa, mʌ̃ Boro, baribʌrʌ warrarãba djico jurruzoabid̶ada usaba mesa edre cobaria.– 29 Maʌ̃ ũrĩped̶a Jesuba jarasia: –Bʌa mãwã bia panuna bẽrã necai diguid̶aa wãdua. Bʌ cau cacuad̶e b̶ad̶a jaira ãyã wãsia.– 30 Wẽrã idji ded̶e jũẽsid̶e idji caura cʌd̶ad̶e necai b̶ʌda unusia. Dji jaira wãrãda ãyã wãsia. 31 Jesura Tiro druad̶e b̶ad̶ada jẽda wãsia. Sidoʌ̃ druad̶e jũẽne wãped̶a Decapoli druaareba Galilea amene dromanaa wãsia. 32 Mama ẽberãrãba cʌwʌrʌ qui b̶ʌda Jesumaa enesid̶aa. Maʌ̃ ẽberãra idjab̶a quĩrãme cara b̶asia. Ãdjirãba Jesua bed̶ea djuburiasid̶aa idji jʌwara maʌ̃ ẽberã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a biabimãrẽã. 33 Ara maʌ̃da Jesuba cʌwʌrʌ qui b̶ʌra jĩga edesia. Maʌ̃be idji jʌwa jĩwĩnĩra dji ẽberã cʌwʌrʌ uriaza berajusia. Mãwã oped̶a ara idji jʌwa quẽbʌd̶e id̶osia. Ẽberã quĩrãmene ib̶aba maãrĩ wara edasia. 34 Maʌ̃be bajãnaa acʌped̶a ʌ̃yãba drasoa ʌ̃yãbaped̶a arameo bed̶ead̶e jarasia: “¡Epata!” Maʌ̃ bed̶eaba jara b̶ʌa “ogadrʌdua.” 35 Ara maʌ̃da ẽberã cʌwʌrʌra ogadrʌped̶a bia ũrĩ b̶esia. Idji quĩrãmera biad̶a bẽrã bia bed̶ea b̶esia. 36 Jesuba ãdjirãa jarasia maʌ̃nebemada ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã. Mãwãmĩna wetara nẽbʌrʌbadjid̶aa. 37 Dji arima panʌba bio cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: –Jesuba ne jũmada bia o b̶ʌa. Cʌwʌrʌ qui b̶eara ũrĩbibaria, quĩrãme cara b̶eara bed̶eabibaria.–

Marcos 8

1 Maʌ̃ ewarid̶e wayacusa ẽberãrãra Jesuma zocãrã powuasid̶aa. Ãdjirãba cod̶ira neẽ́ panasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã Jesuba idji ume nĩbabadarãra trʌ̃ped̶a jarasia: 2 –Mʌ̃a naʌ̃ ẽberãrãra mĩã djuburi unu b̶ʌa. Mʌ̃ ume duanʌda ewari ũbea babʌrʌa. Ãdjia cod̶i carea eropananara jõsia. 3 Mʌ̃a ãdjirãra ne cod̶aẽ́ diguid̶aa wãbigaibʌrʌ, ota cacua norrab̶arid̶ia. Ʌ̃cʌrʌ wãrãda tʌmʌba ze panʌa.– 4 Idji ume nĩbabadarãba iwid̶isid̶aa: –Nama ẽberã neẽ́ma ¿sãma jãʌ̃ ẽberãrã itea cod̶ira edad̶i?– 5 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –¿Bãrãba paʌ̃da jũmasãwã eropanʌ?– Ãdjia panusid̶aa: –Sietebe.– 6 Maʌ̃be Jesuba ẽberãrãra jũma egode chũmebicuasia. Maʌ̃ siete paʌ̃ra idji jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Maʌ̃be paʌ̃ra cõrãcuaped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia jed̶ecad̶amãrẽã. Ara maʌ̃da jed̶ecasid̶aa. 7 Idjab̶a b̶eda zaqueda zocãrãẽ́be eropanasid̶aa. Jesuba maʌ̃ carea Ãcõrẽa bia jaraped̶a ẽberãrãa jed̶ecabisia. 8 Ara maʌ̃da jũmarãba cod̶aped̶a jãwũãcuasid̶aa. Dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e siete jamara birasid̶aa. 9 Mama ne coped̶ad̶ara mil quĩmãrẽ duanasid̶aca b̶ʌa. Mãwãnacarea Jesuba ẽberãrãra wãbigasia. 10 Maʌ̃be idjira, idji ume nĩbabadarã sid̶a jãbad̶e b̶adod̶aped̶a Dalmanuta druad̶aa wãsid̶aa. 11 Maʌ̃ ewarid̶e pariseorãda zed̶aped̶a Jesu ume ijara panasid̶aa. Ãdjia cawa quĩrĩã panasid̶aa idjira wãrãda bajãneba ze b̶ʌ cawaya. Maʌ̃ bẽrã ãdjia Jesua iwid̶isid̶aa ne ununacada omãrẽã. 12 Ãdjia mãwã mĩã sẽ panʌ bẽrã Jesura ʌ̃yãba drasoa ʌ̃yãbaped̶a jarasia: –Id̶ibema ẽberãrãba ¿cãrẽ cãrẽã ne ununacada unu quĩrĩã panʌ? Wãrã arada mʌ̃a jaraya: mʌ̃ra Ãcõrẽneba ze b̶ʌda cawad̶amãrẽã mʌ̃a ne ununacada oẽ́a.– 13 Mãwã jaraped̶a pariseorãra amesia. Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a jãbad̶e b̶adosid̶aa wayacusa amene droma quĩrãrã chãni carea. 14 Maʌ̃ chã wãbʌdad̶e Jesu ume nĩbabadarãba cawasid̶aa paʌ̃da quĩrãdoasid̶ada. Jãbad̶e paʌ̃da ab̶abe eropanasid̶aa. 15 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Pariseorã harina ẽsãbibarida, Heroded̶e sid̶a quĩrãcuitad̶adua.– 16 Jesu ume nĩbabadarãra ãdub̶a nãwã bed̶easid̶aa: –Idjia mãwã jarasia dadjirãba paʌ̃da eneped̶ad̶aẽ́ bẽrã.– 17 Jesuba cawa b̶asia cãrẽnebemada bed̶ea panʌda. Maʌ̃ carea jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã paʌ̃ra neẽ́ana a panʌ? ¿Mʌ̃a od̶ara bãrãba unusid̶amĩna cawad̶aẽ́ basica? ¿Ab̶ed̶a poya cawad̶aẽ́ca? ¿Adua panʌca mʌ̃ra caida? 18 ¿Bãrãra dau bara b̶eamĩna ununacaca? ¿Cʌwʌrʌ bara b̶eamĩna ũrĩnacaca? Mʌ̃a od̶ara ¿quĩrãdoasid̶aca? 19 Mʌ̃a paʌ̃ juesumaneba ẽberãrã mil juesuma ne cobigad̶acarea bãrãba dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e ¿jamara jũmasãwã birasid̶a?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Doce.– 20 Jesuba jarasia: –Idjab̶a mʌ̃a siete paʌ̃ba ẽberãrã mil quĩmãrẽ ne cobigad̶acarea bãrãba dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e ¿jamara jũmasãwã birasid̶a?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Siete.– 21 Maʌ̃be Jesuba ãdjirãa iwid̶isia: –¿Sãwãẽrã bãrãba wad̶ibid̶a cawad̶aẽ́?– 22 Betsaidá purud̶e jũẽsid̶ad̶e ʌ̃cʌrʌba ẽberã daub̶errea b̶ʌda Jesuma enenaped̶a bed̶ea djuburiasid̶aa biabimãrẽã. 23 Jesuba maʌ̃ daub̶errea b̶ʌra jʌwad̶e jidaped̶a puru ãyã edesia. Maʌ̃be dji ẽberã daud̶e id̶osia. Idji jʌwara ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a iwid̶isia unubʌrʌ cawaya. 24 Maʌ̃ne ẽberãba acʌped̶a jarasia: –Mʌ̃a ẽberãrãda unu b̶ʌa baribʌrʌ bacuru quĩrãca nĩnada unu b̶ʌa.– 25 Jesuba wayacusa idji jʌwara ẽberã dau ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsia. Maʌ̃ne ẽberãba bio unu b̶esia idji daura biad̶a bẽrã. Tʌmʌ ne jũmada ẽsã unu b̶esia. 26 Jesuba idjía nãwã jarasia: –Diguid̶aa wãbʌrʌd̶e purud̶e ed̶a wãrãdua. Mʌ̃a od̶ara ni ab̶aʌa jararãdua.– 27 Mãwãnacarea Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Cesarea-Pilipo druad̶e puru zaque b̶eaza pʌrrʌad̶e wãsid̶aa. Od̶e nĩnane Jesuba idji ume nĩbabadarãa iwid̶isia: –Ẽberãrãba mʌ̃ra ¿caida crĩcha panʌ?– 28 Ãdjirãba panusid̶aa: –Ʌ̃cʌrʌba jara panʌa bʌra Borocuebari Juaʌ̃da. Dewararãba jara panʌa bʌra Elíada. Dewararãba jara panʌa bʌra Ãcõrẽneba bed̶eabarida.– 29 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –Baribʌrʌ bãrãba mʌ̃ra ¿caida crĩcha panʌ?– Pedroba panusia: –Bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa.– 30 Jesuba ãdjirãa bio jara b̶ʌsia maʌ̃gʌra ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã. 31 Mamaʌba ʌ̃taa Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarabadjia idjira bia mĩgaida b̶ʌda. Nãwã jarasia: –Purud̶ebema bororãba, sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabada bid̶a mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ada igarad̶aped̶a beabid̶ia. Baribʌrʌ mʌ̃ra ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbaya.– 32 Jesuba maʌ̃gʌra ebud̶a jarasia. Maʌ̃ carea Pedroba idjira jĩgabe edeped̶a quẽã b̶ʌ quĩrãca mãwã bed̶earãduad̶a asia. 33 Baribʌrʌ Jesuba jẽda idji ume nĩbabadarãmaa acʌbʌrʌd̶e Pedrora nãwã quẽãsia: –Satana, mʌ̃ caitabemada ãyã wãdua. Bʌa Ãcõrẽ quĩrãca crĩchaẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ ẽberã quĩrãca crĩcha b̶ʌa.– 34 Jesuba idji ume nĩbabadarãra, dewararã sid̶a trʌ̃ped̶a jarasia: –Ab̶aʌba mʌ̃da ẽpẽ quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, idjia o quĩrĩã b̶ʌra igaraped̶a bia mĩgai carea b̶aida b̶ʌa. Maʌ̃be mʌ̃ra ẽpẽida b̶ʌa. 35 Ab̶aʌba naʌ̃ ẽjũãne bia b̶aida jʌrʌ b̶aibʌrʌ, jĩrũare bia b̶aẽ́a. Baribʌrʌ ab̶aʌda mʌ̃ carea beuibʌrʌ wa bed̶ea bia mʌ̃nebema jara b̶ʌ carea beuibʌrʌ, Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya. 36 Ẽberãda naʌ̃ ẽjũãne ne jũma erob̶ʌd̶e beuibʌrʌ, ¿idjia erob̶ʌba carebaica? 37 Beu amaaba idjia erob̶ʌd̶ebemada ¿jũmasãwã poya diai? 38 Ab̶aʌba naʌ̃ ẽjũãne cadjirua o b̶ea tãẽna mʌ̃ra, mʌ̃ bed̶ea sid̶a adua b̶ʌad̶a aibʌrʌ, mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a ʌb̶ʌa bara zebʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberãra adua b̶ʌad̶a aya. Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃ Zeza Ãcõrẽ ʌb̶ʌa bara idjab̶a idji bajãnebema nezocarã ʌb̶ʌa bara zeya.–

Marcos 9

1 Idjab̶a Jesuba jarasia: –Mʌ̃a wãrãda jaraya: ʌ̃cʌrʌ nama panʌ beud̶i naẽna ebud̶a ununia Ãcõrẽba mʌ̃, jũmarã Boro b̶ʌd̶ara ʌb̶ʌa bara zebʌrʌda.– 2 Sei ewari bad̶acarea Jesuba Pedroda, Santiagoda, Juaʌ̃ sid̶a ãdub̶a eya ʌ̃tʌ b̶ʌmaa edesia. Mama ãdji quĩrãpita Jesura quĩrã awara nũmesia. 3 Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra bio totroa b̶esia. Naʌ̃ ẽjũãnebemaba tãtobʌda sid̶a maʌ̃ quĩrãca poya totroa od̶aẽ́a. 4 Maʌ̃ne ãdjia unusid̶aa Elíada, Moise sid̶a Jesu ume bed̶ea panʌda. 5 Maʌ̃ carea Pedroba Jesua jarasia: –Jaradiabari, bia b̶ʌa daira nama panʌda. Daiba de zaqueda ũbea od̶ia; ab̶a bʌ itea, ab̶a Moise itea, idjab̶a ab̶a Elía itea.– 6 Pedrora mãwã bed̶easia ni cãrẽ sid̶a cawaẽ́ bẽrã. Ãdjira wãrãda dauperasid̶aa. 7 Mãwã b̶ʌd̶e jʌ̃rãrãda ãdji ʌ̃rʌ̃ zesia. Maʌ̃ jʌ̃rãrãneba naʌ̃ bed̶eada jĩgua ũrĩsid̶aa: –Naʌ̃gʌra mʌ̃ Warraa. Idjira mʌ̃a bio quĩrĩã b̶ʌa. Idjia jara b̶ʌra ũrĩnadua.– 8 Wayacusa acʌbʌdad̶e waabemarãda ununaẽ́ basía. Ab̶abe Jesudrʌ ãdjirã ume b̶asia. 9 Maʌ̃be eyad̶eba ed̶aa zebʌdad̶e Jesuba ãdjía bio jara b̶ʌsia eyad̶e unuped̶ad̶ara ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã ab̶a Naʌ̃ Djara Edad̶a ʌ̃rẽbabʌrʌd̶aa. 10 Maʌ̃gʌra ara ãdji crĩchad̶e eropanesid̶aa. Ãdjidub̶a maʌ̃ ʌ̃rẽbaid̶ebemada iwid̶idruabadjid̶aa. 11 Maʌ̃be Jesua iwid̶isid̶aa: –Mãwãra judiorã ley jaradiabadarãba ¿cãrẽ cãrẽã jarabada Elíada naãrã zeida b̶ʌda?– 12 Jesuba panusia: –Wãrãda Elíara naãrã zeida b̶ʌa ne jũmada bia b̶ʌi carea. Baribʌrʌ ¿cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ Naʌ̃ Djara Edad̶ara bia mĩgaida b̶ʌda idjab̶a ẽberãrãba igarad̶ida? 13 Mʌ̃a bãrãa jaraya: Elíara wãrãda zesia. Mãwãmĩna Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca ẽberãrãba o quĩrĩã pananara idji ume osid̶aa. 14 Jesura, Pedrora, Santiagora, Juaʌ̃ sid̶a waabema Jesu ume nĩbabadarã duanʌmaa zesid̶aa. Maʌ̃ne unusid̶aa zocãrã ẽberãrãda ãdjirãma powua nũmʌda. Ʌ̃cʌrʌ judiorã ley jaradiabadarãda ãdjirã ume caicaya duanasid̶aa. 15 Jesu unusid̶ad̶e jũmarãba bio cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ara maʌ̃da idjimaa pira wãnaped̶a audiab̶arisid̶aa. 16 Jesuba ãdjirãa iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã caicaya duanʌ?– 17 Maʌ̃ powua nũmʌneba ab̶aʌba panusia: –Jaradiabari, mʌ̃ warrada enesia bʌa biabimãrẽã. Idjira jai bara b̶ʌa. Maʌ̃ jaiba idjira quĩrãme cara erob̶ʌa. 18 Jaiba jidabʌrʌd̶e b̶aebibaria, yed̶aa cõpepeabibaria, quid̶a cʌrrʌabibaria, idjab̶a cacua ʌb̶ʌa tab̶ʌbaria. Mʌ̃a bʌ ume nĩbabadarãa jarasia jãʌ̃ jaira ãyã jʌretad̶amãrẽã. Mãwãmĩna poyad̶aẽ́ basía.– 19 Jesuba jarasia: –¡Bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnacaa! Ĩjãnamãrẽã ¿ab̶a sãʌ̃be mʌ̃a droai? Warrara namaa enenadua.– 20 Ara maʌ̃da warrara Jesumaa edesid̶aa. Dji jaiba Jesu unubʌrʌd̶e warrara wawabisia. Warrara egode b̶aeped̶a bʌrab̶ari tab̶esia, idjab̶a ited̶aa cõpepea tab̶esia. 21 Jesuba dji zezaa iwid̶isia: –¿Dãrãbʌrʌca jãwã b̶ʌra?– Dji zezaba panusia: –Caibe ed̶aʌba jãwã b̶ʌa. 22 Jaiba idjira bea quĩrĩã b̶ʌa. B̸arima zocãrã idjira tʌbʌd̶e b̶aebibaria idjab̶a ed̶aud̶e doed̶a b̶aebibaria. Daira quĩrã djuburiadua. Poya carebaibʌrʌ, carebadua.– 23 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Bʌa ¿sãwã mʌ̃a poya carebaibʌrʌ a b̶ʌ? Bʌa ĩjãida b̶ʌa mʌ̃a poya carebaida. Mãwã ĩjãbʌrʌ itea Ãcõrẽba ne jũmada oida b̶ʌa.– 24 Ara maʌ̃da dji zezaba jĩgua jarasia: –Mʌ̃a ĩjã b̶ʌa baribʌrʌ carebadua biara ĩjãi carea.– 25 Jesuba ẽberãrãda araa powuabʌrʌda ununa bẽrã dji jaira nãwã quẽãsia: –Quĩrãme carabibari jai, cʌwʌrʌ quibibari jai, mʌ̃a bʌ́a jaraya: naʌ̃ warra cacuad̶ebemada ãyã wãdua. Waa idji cacuad̶e ed̶a zerãdua.– 26 Ara maʌ̃da dji jaira b̶iaped̶a wayacusa warrara biara wawabisia. Maʌ̃be idji cacuad̶ebemada ẽdrʌsia baribʌrʌ warrara ab̶ed̶a beud̶a quĩrãca tab̶esia. Maʌ̃ bẽrã dji arima duanʌba jara duanesid̶aa: –¡Ay, jãʌ̃ warrara jaid̶ab̶arisia!– 27 Baribʌrʌ Jesuba warra jʌwad̶e jidaped̶a piradrʌbisia. Maʌ̃ne warrara ʌ̃ta nũmesia. 28 Jesura diguid̶aa wãnacarea idji ume nĩbabadarãba ãdub̶a iwid̶isid̶aa: –¿Sãwãẽrã dairãba jãʌ̃ jaira poya ãyã jʌretad̶aẽ́ basi?– 29 Jesuba panusia: –Jai naʌ̃ca b̶ea ãyã jʌretad̶i carea Ãcõrẽa iwid̶id̶ida panʌa idjab̶a ne cod̶aca ewarida od̶ida panʌa.– 30 Mamaʌba Galilea druad̶e pʌrrʌa wãsid̶aa. Jesuba idji ume nĩbabadarãa jaradia b̶ʌ bẽrã sãma panʌda ni ab̶aʌa cawabi quĩrĩãẽ́ b̶asia. Maʌ̃ne ãdjirãa jarasia: –Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ab̶aʌba ẽberãrãa jidabiya. Ãdjirãba mʌ̃ra bead̶ia, baribʌrʌ ewari ũbead̶e mʌ̃ra ʌ̃rẽbaya.– 32 Mãwã jarad̶ara idji ume nĩbabadarãba poya cawad̶aẽ́ basía. Idjía iwid̶id̶ida waya panasid̶aa. 33 Maʌ̃be Capernauʌ̃ purud̶aa jẽda zesid̶aa. Diguid̶a panenacarea Jesuba iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã od̶e caicaya zesid̶a?– 34 Ãdjirãra chupea panesid̶aa wãrãda caicaya zeped̶ad̶a bẽrã. Ãdjirãra ijara panasid̶aa caida dji dromaara b̶ai cawaya. 35 Maʌ̃be Jesura chũmeped̶a idjia edad̶a doce panʌra caitaara trʌ̃ped̶a jarasia: –Ab̶aʌda dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, jũmarã cãyãbara ed̶aara b̶aida b̶ʌa. Waabemarã nezocada b̶aida b̶ʌa.– 36 Maʌ̃ carea warra zaqueda edaped̶a ãdjirã ẽsi nũmʌsia. Maʌ̃be idji jʌwad̶e bara edaped̶a jarasia: 37 –Ab̶aʌba mʌ̃ ĩjã b̶ʌd̶eba warrarãda bia edaibʌrʌ, mʌ̃da bia edabʌrʌa. Mʌ̃ bia edabʌrʌba ab̶abe mʌ̃da edabʌrʌẽ́a, ãtebʌrʌ mʌ̃ Diabued̶a sid̶a bia edabʌrʌa.– 38 Maʌ̃ne Juaʌ̃ba Jesua jarasia: –Jaradiabari, daiba unusid̶aa ẽberãba bʌ trʌ̃neba jaida ãyã jʌrecua b̶ʌda. Baribʌrʌ idjira dadjirã ume nĩẽ́ bẽrã daiba jarasid̶aa waa mãwã orãmãrẽã.– 39 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mãwã orãnadua. Mʌ̃ trʌ̃neba ne ununaca o b̶ʌba mʌ̃nebemada poya biẽ́ bed̶eaẽ́a. 40 Dadjirã ume dji quĩrũẽ́ra dadjirãare b̶ʌa. 41 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãra mʌ̃re bẽrã bariduaba bãrãa baidoda dawaibʌrʌ, Ãcõrẽba wãrãda maʌ̃ ẽberãa nebiada diaya. 42 Bariduaba mʌ̃ ĩjã b̶ea dji dromaẽ́ qued̶eada cadjiruad̶e b̶aebibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra bio cawa oya. Maʌ̃ cawa oira bio zarea b̶ai bẽrã, biara b̶ʌa maʌ̃ ẽberã ochirud̶e yuda jʌ̃naped̶a pusad̶e b̶atabued̶ida. 43 Bʌ jʌwaba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba b̶ʌá tutadua. Bʌa jʌwa ab̶abe erob̶aimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa jʌwa umé erob̶ʌda tʌbʌ urua quicamaa wãi cãyãbara. 45 Ara maʌ̃ quĩrãca bʌ jĩrũba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba b̶ʌá tutadua. Bʌa jĩrũ ab̶abe erob̶aimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba bʌra jĩrũ umé erob̶ʌda tʌbʌ urua quicamaa b̶atabuei cãyãbara. 47 Idjab̶a bʌ dauba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba ẽũtadua. Bʌa dau ab̶abe erob̶aimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba bʌra dau umé erob̶ʌda tʌbʌ urua quicamaa b̶atabuei cãyãbara. 48 Mama qui beud̶acada baraa, idjab̶a dji eradrʌ nũmʌ sid̶a quicaa. 49 Dadjirãra bia mĩga panʌneba Ãcõrẽ itea bia b̶ead̶ia. 50 Tãda bia b̶ʌa baribʌrʌ cʌyada jõibʌrʌ ¿sãwã wayacusa cʌya b̶ei? Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ itea bia b̶ead̶adua. Idjab̶a ãbaa necai b̶ead̶adua.–

Marcos 10

1 Maʌ̃be Jesura Capernauʌ̃ purud̶eba Judea druad̶aa wãsia Jordaʌ̃ do quĩrãare. Ẽberãrã zocãrã wayacusa idjimaa zesesid̶ad̶e idjia obari quĩrãca ãdjirãa jaradia b̶esia. 2 Mãwã b̶ʌd̶e ʌ̃cʌrʌ pariseorãda zesid̶aa. Idji biẽ́ bed̶eabid̶i carea nãwã iwid̶isid̶aa: –¿Umaquĩrãba dji quimada amaida bia b̶ʌca?– 3 Jesuba panusia: –¿Moiseba cãrẽda b̶ʌsi?– 4 Pariseorãba panusid̶aa: –Moiseba iduaribisia. Idjia jarasia ab̶aʌba idji wẽrãa carta mĩã amainebemada diaibʌrʌ amaida b̶ʌda.– 5 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Moiseba maʌ̃ bed̶eara b̶ʌsia bãrãra cʌwʌrʌ zarea b̶ea bẽrã. 6 Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũã osid̶e Ãcõrẽba umaquĩrãda, wẽrã sid̶a osia. 7 Maʌ̃ carea umaquĩrãba dji zezara, dji papa sid̶a ameped̶a idji quima ume ãbaa b̶ebaria. 8 Mãwã cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌa. Ãdjira umé panʌẽ́a, ãtebʌrʌ ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌa. 9 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba ãbaa b̶ʌd̶ara dji amanacara panʌa.– 10 Waya diguid̶aa wãped̶ad̶acarea Jesu ume nĩbabadarãba idjía ab̶ari quĩrãca iwid̶isid̶aa. 11 Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Baridua umaquĩrãba idji quimada amaped̶a dewara wẽrãda edaibʌrʌ, maʌ̃ umaquĩrãra daunema b̶ʌa. 12 Idjab̶a wẽrãba idji quimada amaped̶a dewara umaquĩrãda edaibʌrʌ, maʌ̃ wẽrãra daunema b̶ʌa.– 13 Maʌ̃ne ẽberãrãba warra zaquerãda Jesuma enesid̶aa idji jʌwada ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a bia jara b̶ʌmãrẽã. Baribʌrʌ Jesu ume nĩbabadarãba dji warrarã enebʌdara quẽãsid̶aa. 14 Ãdjia mãwã obʌdara Jesuba bio biẽ́ ununa bẽrã nãwã jarasia: –Idu warra zaquerãra mʌ̃maa zebid̶adua, Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemara ãdjirã quĩrãca panʌ bẽrã. 15 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: warra zaqueba idji zeza ẽpẽbari quĩrãca ab̶aʌba Ãcõrẽda ẽpẽẽ́bʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebema baẽ́a.– 16 Mãwã jaraped̶a Jesuba warra zaquerãra jʌwad̶e bara edaped̶a idji jʌwara ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a bia jara b̶ʌcuasia. 17 Jesu mamaʌba wãbʌrʌd̶e ẽberãda idjimaa pira zesia. Maʌ̃ ẽberãra Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a iwid̶isia: –Jaradiabari bia, Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ai carea ¿mʌ̃a cãrẽda oida b̶ʌ?– 18 Jesuba panusia: –¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra dji biaad̶a a b̶ʌ? Ni ab̶aʌda dji biaẽ́a, ab̶abe Ãcõrẽdrʌ dji biaa. 19 Bʌa cawa b̶ʌa Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶eara: mĩã bearãdua, daunemarãdua, ne drʌarãdua, sewad̶eba djãrãra biẽ́ jararãdua, djãrã cũrũgarãdua, bʌ zezara, bʌ papa sid̶a wayadua.– 20 Maʌ̃ne ẽberãba jarasia: –Jaradiabari, cũdra ed̶aʌba mʌ̃a jũma maʌ̃gʌra ĩjã o b̶ʌa.– 21 Maʌ̃ne Jesuba ẽberãra quĩrĩãneba acʌped̶a jarasia: –Wad̶i bʌa ne ab̶a oida b̶ʌa. Bʌa erob̶ʌra jũma nẽdobued̶e wãped̶a dji paratara ne neẽ́ qued̶eaa diadua. Mãwã nebiada bajãne erob̶aya. Maʌ̃be mʌ̃ ume nĩbad̶e zedua.– 22 Dji ẽberãba maʌ̃ ũrĩped̶a sopua b̶esia bio bara b̶ʌ bẽrã. Ara maʌ̃da wãsia. 23 Maʌ̃ne Jesuba pʌrrʌga acʌped̶a idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Wãrãda bio zarea b̶ʌa ẽberã ne bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi carea.– 24 Idji ume nĩbabadarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãcõrẽba ne bara b̶eara bia pe erob̶ʌda crĩcha panasid̶aa. Maʌ̃ carea Jesuba wayacusa jarasia: –Djabarã, wãrãda bio zarea b̶ʌa ẽberã ne bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi carea. 25 Parata bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi cãyãbara cameyoda ãguja uriad̶e ed̶a wãichaara b̶ʌa.– 26 Idji ume nĩbabadarãba wetara cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ne ãdub̶a iwid̶idruasid̶aa: –Mãwãra Ãcõrẽba ¿caidrʌ ẽdrʌ edai?– 27 Jesuba ãdjirã acʌped̶a jarasia: –Ẽberãba mãwã poya ocaa baribʌrʌ Ãcõrẽba poya oida b̶ʌa. Ãcõrẽmaarã ne jũmada oicha b̶ʌa.– 28 Maʌ̃ne Pedroba Jesua jarasia: –Bʌ ẽpẽni carea daiba ne jũmada amesid̶aa.– 29 Jesuba jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: mʌ̃ carea idjab̶a bed̶ea bia mʌ̃nebema carea ab̶aʌba idji deda, djabarãda, djabawẽrãrãda, zezada, papada, quimada, warrarãda, ẽjũãda ameibʌrʌ, idjia amena cãyãbara naʌ̃ ewarid̶e cien edaya: deda, djabarãda, djabawẽrãda, papada, warrarãda idjab̶a ẽjũã sid̶a. Ẽberãrãba idjira biẽ́ od̶i carea ẽpẽnia baribʌrʌ jĩrũarebema ewarid̶e Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya. 31 Mãwã dji jĩrũarebemada dji nabemarãda b̶ead̶ia, dji nabemarãda dji jĩrũarebemada b̶ead̶ia.– 32 Jerusaleʌ̃naa wãsid̶ad̶e Jesura nocoare nĩbasia. Mama wãbʌda carea idjia doce edad̶arãba cawa crĩchad̶aẽ́ panasid̶aa. Jũma idji caid̶u wãbʌdarã sid̶a ne waya panasid̶aa. Mãwã duanʌne Jesuba wayacusa idjia edad̶a doce panʌra jĩgabe edesia. Maʌ̃be idji sãwãinebemada jarasia: 33 –Ũrĩnadua, dadjirãra Jerusaleʌ̃naa wãbʌdaa. Jãma ab̶aʌba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jidabiya sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a cawa od̶amãrẽã. Ãdjirãba mʌ̃ra beuida b̶ʌda jarad̶aped̶a judiorãẽ́a diad̶ia. 34 Maʌ̃gʌrãba mʌ̃ra ipid̶a biẽ́ jarad̶aped̶a, id̶od̶aped̶a, ud̶aped̶a bead̶ia. Baribʌrʌ ewari ũbead̶e mʌ̃ra ʌ̃rẽbaya.– 35 Zebedeo warrarã Santiagoda, Juaʌ̃ sid̶a Jesumaa zed̶aped̶a jarasid̶aa: –Jaradiabari, daiba quĩrĩã panʌa bʌa oida ara daiba iwid̶ibʌda quĩrãca.– 36 Jesuba iwid̶isia: –¿Cãrẽda quĩrĩã panʌ mʌ̃a bãrã itea oida?– 37 Ãdjia panusid̶aa: –Bʌra jũmarã boroda b̶ebʌrʌd̶e daida ab̶a bʌ jʌwa araare, ab̶a bʌ jʌwa acʌare idu chũmebidua.– 38 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –Bãrãba adua panʌa cãrẽda iwid̶i panʌda. Mʌ̃ra bio bia mĩgaya. ¿Bãrã sid̶a ara maʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶i carea panʌca?– 39 Ãdjia panusid̶aa: –Mãẽ, bia mĩgad̶i carea panʌa.– Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Bãrã sid̶a wãrãda mʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶ia. 40 Baribʌrʌ mʌ̃ jʌwa araare, mʌ̃ jʌwa acʌare chũpananida mʌ̃a poya diaẽ́a. Ãcõrẽbʌrʌ mama chũpananida erob̶ʌa.– 41 Maʌ̃ne Santiagoba, Juaʌ̃ bid̶a iwid̶ibʌdada waabema die panʌba ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ carea ãdji ume quĩrũsid̶aa. 42 Baribʌrʌ Jesuba ãdjirã trʌ̃ped̶a jarasia: –Bãrãba cawa panʌa naʌ̃ ẽjũãnebema bororãba ãdji ẽberãrãra jũmawãyã zocabadada. Ãdjirãba unubibadaa ãdjia jarabʌdara jũmarãba ĩjã od̶ida panʌda. 43 Baribʌrʌ bãrãra mãwã b̶ead̶iẽ́ panʌa. Bãrãnebemada dji dromada b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ waabemarã nezocada b̶aida b̶ʌa. 44 Dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌra jũmarã cãyãbara ed̶aara b̶aida b̶ʌa. 45 Maʌ̃ quĩrãca mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara zeẽ́ b̶ʌa ẽberãrã mʌ̃ nezocarãda b̶ead̶amãrẽã. Ãtebʌrʌ ze b̶ʌa ẽberãrã nezocada b̶ai carea. Mãwã mʌ̃ra beuya zocãrã ẽberãrãda ẽdrʌ b̶ʌi carea.– 46 Jesura, idji ume nĩbabadara, dewararã zocãrã panʌ sid̶a Jerico purud̶e jũẽne wãsid̶aa. Ẽdrʌbʌdad̶e ẽberã daub̶errea b̶ʌda o icawa parata iwid̶i b̶ʌda chũmasia. Maʌ̃ ẽberãra Timeo warra Bartimeo basía. 47 Bartimeoba ũrĩsia Jesu Nazared̶ebemara mama wãbʌrʌda. Maʌ̃ carea b̶ia jarasia: –¡Jesu, David̶eba zed̶a, mʌ̃ra quĩrã djuburiadua!– 48 Maʌ̃ne zocãrãba idjira chupeamãrẽã quẽãsid̶aa baribʌrʌ idjia wetara b̶iasia: –¡Jesu, David̶eba zed̶a, mʌ̃ra quĩrã djuburiadua!– 49 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Jesura nũmesia. Nãwã jarasia: –Idjira trʌ̃nadua.– Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba daub̶errea b̶ʌra trʌ̃naped̶a jarasid̶aa: –Sobiadua. Piradrʌdua. Jesuba bʌra trʌ̃ b̶ʌa.– 50 Ara maʌ̃da Bartimeoba idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃ b̶ad̶ara ẽrãped̶a isabe piradrʌped̶a Jesumaa wãsia. 51 Maʌ̃ne Jesuba idjía iwid̶isia: –¿Cãrẽda quĩrĩã b̶ʌ mʌ̃a oida?– Dji daub̶errea b̶ʌba jarasia: –Jaradiabari, mʌ̃ dauba unuida quĩrĩã b̶ʌa.– 52 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Wãdua. Bʌa ĩjãna bẽrã biasia.– Ara maʌ̃da daub̶errea b̶ad̶aba unu b̶esia. Maʌ̃be Jesu ume ãbaa od̶e wãsia.

Marcos 11

1 Jerusaleʌ̃ purud̶e jũẽbod̶o basid̶e Betpague puru caita, Betania puru caita bid̶a duanasid̶aa Olivo eya carrad̶e. Maʌ̃be Jesuba idji ume nĩbabadarãda umé diabuesia. 2 Ãdjía nãwã jarasia: –Dadjirã quĩrãpe b̶ʌ purud̶aa wãnadua. Jũẽbʌdad̶e bãrãba burro zaqueda ununia. Maʌ̃ burro zaque ʌ̃rʌ̃ wad̶i ni ab̶aʌda wãnacaa. Ẽrã edad̶apeda enenadua. 3 Ab̶aʌba bãrãa cãrẽ cãrẽã jãwã o panʌda iwid̶ibʌrʌ jarad̶adua: “Dadji Boroba quĩrĩã b̶ʌa baribʌrʌ nane jẽda diabueya.”– 4 Od̶e wãbʌdad̶e burrora ded̶e ed̶a wãbada caita jʌ̃ nũmʌda unusid̶aa. Ara maʌ̃da ẽrã edasid̶aa. 5 Ʌ̃cʌrʌ arima duanʌba iwid̶isid̶aa: –¿Cãrẽda o panʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã jãʌ̃ burrora ẽrã panʌ?– 6 Jesuba jarad̶a quĩrãca panusid̶ad̶e dji arima duanʌba idu edebisid̶aa. 7 Maʌ̃be burro zaquera Jesumaa eded̶aped̶a ãdji cacuad̶e jʌ̃ panʌra burro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃bebʌrʌ Jerusaleʌ̃ purud̶aa wãi carea Jesura ʌ̃rʌ̃ chũmesia. 8 Zocãrãba Jesu bia edad̶i carea ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌda od̶e tõcua wãsid̶aa. Dewararãba bacuru jʌwate quedua bara b̶eada b̶ʌá tud̶aped̶a o icawa b̶ʌcua wãsid̶aa. 9 Mãwã obʌdad̶e idji na nĩnaba, caid̶u zebʌda bid̶a jĩgua jara duanasid̶aa: ¡Bio bia quirua! ¡Bio bia b̶ʌa dadji Ãcõrẽ trʌ̃neba zebʌrʌra! 10 ¡Bio bia b̶ʌa dadji drõãenabema David̶eba zed̶ara! ¡Dadjirã Boro bai carea zebʌrʌa! ¡Bio bia quirua Bajãne B̸ʌra! 11 Jesu Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶e Ãcõrẽ de dromanaa wãsia. Jũma acʌ b̶aped̶a queubʌrʌ bẽrã idjia doce edad̶arã ume Betania purud̶aa jẽda wãsid̶aa. 12 Nurẽma Betania purud̶eba wãbʌdad̶e Jesura jarra nũmesia. 13 Maʌ̃ne higojõ quedua bara b̶ʌda tʌmʌba unusia. Higojõ jaraẽ́mĩna Jesuba acʌd̶e wãsia dji ca zaqueda odja b̶ʌ cawaya. Araa jũẽbʌrʌd̶e quedua awa nũmʌda unusia. 14 Maʌ̃ne Jesuba higojõa jarasia: –¡Ni ab̶aʌba bʌ nejõra waa jõnaẽ́a!– Maʌ̃ bed̶eara idji ume nĩbabadarãba ũrĩsid̶aa. 15 Jesura Jerusaleʌ̃ne wayacusa jũẽped̶a Ãcõrẽ de dromanaa wãsia. Mama dajada Ãcõrẽa diad̶i careabema nẽdobuebadarãda unusia. Ne nẽdo b̶ea sid̶a zocãrã duanasid̶aa. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ de dromane diaida b̶ʌ paratara dji drua ãĩba zebʌdarãa nẽbʌa nẽdobuebadjid̶aa ãĩbema paratara diacara panana bẽrã. Mãwã duanʌne Jesuba ãdjirãra jũma ãyã jʌretacuasia. Dji parata nẽdobuebadarã mesa b̶eada, puchirã nẽdobuebadarã bugue sid̶a jũma coracuasia. 16 Maʌ̃ awara ni cãrẽ sid̶a Ãcõrẽ de droma caita idu enebiẽ́ basía. 17 Ãdjirãa nãwã jaradiasia: –Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃ dera jũma puru b̶ea itea dji iwid̶ibada de ad̶ia.” Baribʌrʌ bãrãba “ne drʌabadarã mĩrũbada uria” quĩrãca eropanʌa.– 18 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabada bid̶a Jesura wayasid̶aa idjia jaradia b̶ʌra jũmarãba bia ũrĩ panʌ bẽrã. Mamaʌba ʌ̃taa crĩcha jʌrʌ panesid̶aa bead̶i carea. 19 Queubʌrʌd̶e Jesura idji ume nĩbabadarã ume Jerusaleʌ̃neba ẽdrʌsid̶aa. 20 Nurẽma diaped̶a Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a wayacusa Jerusaleʌ̃naa wãsid̶aa. Wãbʌdad̶e unusid̶aa higo bacurura dji carrad̶e ed̶a purruba nũmʌda. 21 Maʌ̃ne Jesuba jarad̶ara Pedroba quĩrãnebasia. Maʌ̃ carea jarasia: –Jaradiabari, acʌdua. Bʌa biẽ́ jara b̶ʌd̶a higojõra purruba nũmesia.– 22 Jesuba jarasia: –Bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnida panʌa. 23 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bariduaba za b̶ʌ eyaa namaʌba pusad̶e tẽũne wãduad̶a aibʌrʌ, idjia jarabʌrʌ quĩrãca mãwãya. Baribʌrʌ idji sod̶e crĩchaiẽ́ b̶ʌa idjia jarabʌrʌra mãwãẽ́da, ãtebʌrʌ wãrãda mãwãida ĩjãida b̶ʌa. 24 Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa jaraya: jũma bãrãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdara wãrãda edad̶ida ĩjãnibʌrʌ, edad̶ia. 25 Idjab̶a bãrãba Ãcõrẽa iwid̶i panʌne baridua ẽberã ume biẽ́ panʌbʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba biẽ́ od̶ara naãrã quĩrãdoad̶adua. Mãwãbʌrʌ bãrãba biẽ́ oped̶ad̶ara bãrã Zeza bajãne b̶ʌba quĩrãdoaya. 26 Dewaraʌba biẽ́ od̶ada quĩrãdoad̶aẽ́bʌrʌ, bãrãba biẽ́ oped̶ad̶ara bãrã Zeza bajãne b̶ʌba quĩrãdoaẽ́a.– 27 Maʌ̃be ãdjira wayacusa Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶aa. Jesura Ãcõrẽ de droma caita nĩne, sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabadada, judiorã dji dromarã sid̶a idjimaa zesid̶aa. 28 Ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –Bʌa nama o b̶ʌra ¿caiba obi b̶ʌ?– 29 Jesuba panusia: –Mʌ̃a bid̶a bãrãa iwid̶iya. Bãrãba panusid̶ara mʌ̃a jaraya caiba mʌ̃́a nãwã obi b̶ʌda. 30 ¿Caiba Juaʌ̃ra diabuesi borocuemãrẽã? ¿Ẽberãba wa Bajãne B̸ʌba? Panunadua.– 31 Maʌ̃ne ara ãdjidub̶a jara duanesid̶aa: –Bajãne B̸ʌba diabuesiad̶a ad̶ibʌrʌ, idjia jaraya: “Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã ĩjãnaẽ́ basi?” 32 Baribʌrʌ ¿sãwã jarad̶i ẽberãba diabuesida?– Ãdjia mãwã jara panasid̶aa purura waya panʌ bẽrã. Purumaarã Juaʌ̃ra wãrãda Ãcõrẽneba bed̶eabari basía. 33 Maʌ̃ bẽrã Jesua jarasid̶aa: –Daiba adua panʌa.– Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mãẽteara mʌ̃a bid̶a bãrãa jaraẽ́a caiba mʌ̃́a jãwã obi b̶ʌda.–

Marcos 12

1 Maʌ̃ne Jesuba ne jara b̶ʌd̶eba ãdjirãa jarasia: –Ẽberãda b̶asia. Ewari ab̶a maʌ̃ ẽberãba uvada uped̶a idji néura mõgaraba aud̶u jũrã casía. Uva b̶a piabari sid̶a osia. Idjab̶a deda ʌ̃tʌ osia mamaʌba jũma acʌi carea. Maʌ̃be idji néura ʌ̃cʌrʌ ẽberãrã jʌwaed̶a b̶ʌsia. Ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌsia néu zaubʌrʌd̶e jũmasãwã idjía diad̶ida panʌda. Mãwã bed̶ea b̶ʌped̶a djibarira dewara druad̶aa wãsia. 2 Uva jara djibariba nezocada ab̶a diabuesia néud̶ebema idjía diad̶ida panʌra edad̶e wãmãrẽã. 3 Baribʌrʌ néu acʌ panʌba dji nezocara jidad̶aped̶a puosid̶aa. Maʌ̃be jẽda jʌretabuesid̶aa ni cãrẽ sid̶a diad̶aẽ́. 4 Mãwãnacarea djibariba dewara nezocada diabuesia idjía diad̶ida panʌra diad̶amãrẽã. Baribʌrʌ maʌ̃ nezocara boroma usid̶aa. Maʌ̃be wayad̶aẽ́ quẽãsid̶aa. 5 Mãwãnacarea djibariba dewarada diabuesia baribʌrʌ maʌ̃ nezocara beasid̶aa. Mãwãnacarea dewara nezocarãda zocãrã diabuesia. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌra puosid̶aa, dewararãda beasid̶aa. 6 Djibariba wad̶ibid̶a ab̶a erob̶asia diabuei carea; maʌ̃gʌra idji warra bio quĩrĩã b̶ʌ basía. Idjia crĩchasia: “Mʌ̃ warradrʌ wayad̶ia.” Ara maʌ̃da diabuesia. 7 Baribʌrʌ néu acʌ panʌba dji warra jũẽbʌrʌda unusid̶ad̶e ãdub̶a jarasid̶aa: “Jari uruba dji zezaba erob̶ʌra jũma edaya. ¡Idjira beatad̶ia! Mãwãbʌrʌ dji ẽjũãra dadjirã itea b̶eya.” 8 Ara maʌ̃da warrara jidad̶aped̶a beasid̶aa. Maʌ̃be néu ãĩ b̶atabuesid̶aa. 9 Maʌ̃ carea néu djibariba ¿sãwã obá? Araa wãped̶a ãdjirã jũma quenaped̶a idji néura dewararãa acʌbiya. 10 Bãrãba ¿Ãcõrẽ Bed̶ead̶e acʌd̶acaca? Nãwã jara b̶ʌa: De obadaba mõgara igaraped̶ad̶ara dji biara b̶ʌda b̶esia. 11 Dadjirã Boroba mãwã od̶a bẽrã dadjirãmaarã bio biya quirua. 12 Sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadaba, judiorã dji dromarã bid̶a cawasid̶aa Jesuba maʌ̃ jara b̶ʌd̶eba ãdjirãda biẽ́ jarasida. Maʌ̃ carea Jesura jida quĩrĩã panasid̶aa. Baribʌrʌ puruda waya panʌ bẽrã idjira idu b̶ʌd̶aped̶a ãyã wãsid̶aa. 13 Mãwãnacarea pariseorãba, Herodeare b̶ea bid̶a Jesumaa ʌ̃cʌrʌ diabuesid̶aa idjía biẽ́ bed̶eabid̶i carea. 14 Jũẽnaped̶a jarasid̶aa: –Jaradiabari, daiba cawa panʌa bʌra ẽberã jipa b̶ʌda. Ni ab̶aʌda biara unuca bẽrã ni ab̶aʌba bʌ́a awara crĩchabid̶acaa. Ãtebʌrʌ bʌa wãrã bed̶ea Ãcõrẽ od̶ebemada jũmarãa jaradiabaria. Maʌ̃da Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebʌdaza ¿dadji judiorãba diad̶ida bia b̶ʌca wa biẽ́ b̶ʌ? ¿Diad̶ida panʌca wa diacara panʌ?– 15 Jesuba cawa b̶asia dji biarã quĩrãca ze panʌda. Maʌ̃ bẽrã jarasia: –Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra biẽ́ bed̶eabi quĩrĩã panʌ? Parata pichida enenadua mʌ̃a acʌi carea.– 16 Ara maʌ̃da enesid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –¿Cai quĩrãdarrada naʌ̃ paratad̶e b̶ʌ? ¿Cai trʌ̃da b̶ʌ?– Ãdjia panusid̶aa: –Romanebema borod̶eda.– 17 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mãwã baibʌrʌ Romanebema borod̶era Romanebema boroa diad̶adua, idjab̶a Ãcõrẽnera Ãcõrẽa diad̶adua.– Ãdjirãba Jesu carea cawa crĩchad̶aẽ́ basía. 18 Mãwã panʌne ʌ̃cʌrʌ saduceorãda Jesumaa zesid̶aa. Saduceorãba jarabadaa beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbad̶acada. Maʌ̃ bẽrã Jesua nãwã jarasid̶aa: 19 –Jaradiabari, Moiseba dadjirã itea b̶ʌsia ẽberãda warra neẽ́ b̶ʌd̶e jaid̶aibʌrʌ, idji djababa dji pẽdra wẽrãra edaida b̶ʌda dji djaba jaid̶ad̶a itea warra unui carea. 20 Ewari ab̶a siete djabarãda panasid̶aa. Dji nabemada quima edasia baribʌrʌ warra neẽ́ jaid̶asia. 21 Idjiarebemaba dji pẽdra wẽrãra edasia baribʌrʌ idji sid̶a warra neẽ́ jaid̶asia. Ũbeabema sid̶a ab̶ari quĩrãca mãwãsia. 22 Jũma maʌ̃ siete panʌra warra neẽ́ jaid̶asid̶aa. Mãwãnacarea dji wẽrã sid̶a jaid̶asia. 23 Maʌ̃ siete djabarãba ab̶ari wẽrãda edasid̶aa. Mãwãra ʌ̃rẽbad̶i ewarid̶e ¿sãʌ̃gʌba idjira erob̶ei?– 24 Maʌ̃ carea Jesuba panusia: –Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶eada, idji ʌb̶ʌa sid̶a adua panʌ bẽrã ãĩ crĩcha panʌa. 25 Ũrĩnadua. Beuped̶ad̶arã ʌ̃rẽbad̶i ewarid̶e ẽberãra quima edad̶aẽ́a ni quima diad̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ bajãnebema nezocarã quĩrãca b̶ead̶ia. 26 ¿Bãrãba beuped̶ad̶arã ʌ̃rẽbad̶id̶ebemada Moise cartad̶e acʌd̶acaca? Ãcõrẽba bacuru zaque uruga nũmʌneba Moisea jarasia: “Mʌ̃ra Abrahaʌ̃ Ãcõrẽa, Isa Ãcõrẽa, idjab̶a Jacobo Ãcõrẽa.” 27 ¡Idjira beu b̶ea Ãcõrẽẽ́a ãtebʌrʌ zocai b̶ea Ãcõrẽa! Bãrãba ab̶ed̶a ãĩ crĩcha panʌa.– 28 Mãwã bed̶ea panʌne judiorã ley jaradiabarida Jesu caita zesia. Maʌ̃ jaradiabariba ũrĩsia Jesuba saduceorãa bia panunada. Maʌ̃ carea iwid̶isia: –Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ead̶ebemara ¿sãʌ̃gʌda dji dromaara b̶ʌ?– 29 Jesuba panusia: –Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ead̶ebema dji dromaara b̶ʌra naʌ̃gʌa: “Ũrĩnadua, israelerã. Dadjirã Boro Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌa. 30 Jũma bʌ sod̶eba, jũma bʌ jaured̶eba, jũma bʌ crĩchad̶eba, idjab̶a jũma bʌ ʌb̶ʌad̶eba bʌ Boro Ãcõrẽra quĩrĩãdua.” Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ead̶ebemara maʌ̃drʌ dji dromaara b̶ʌa. 31 Idjab̶a maʌ̃are b̶ʌda ab̶ari quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃gʌba nãwã jara b̶ʌa: “Djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.” Maʌ̃ umébema bed̶ea cãyãbara dji dromaara b̶eada neẽ́a.– 32 Maʌ̃ne judiorã ley jaradiabariba jarasia: –Bia b̶ʌa, Jaradiabari, bʌa jara b̶ʌ quĩrãca Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌa, dewarada neẽ́a. 33 Dadjirãba wãrãda Ãcõrẽra jũma dadji sod̶eba, jũma dadji crĩchad̶eba, jũma dadji jaured̶eba, jũma dadji ʌb̶ʌad̶eba bid̶a quĩrĩãnida panʌa. Idjab̶a djãrãra ara dadji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca quĩrĩãnida panʌa. Maʌ̃gʌra zocãrã animarã Ãcõrẽa babue diai cãyãbara biara b̶ʌa.– 34 Judiorã ley jaradiabariba maʌ̃gʌra crĩcha cawaad̶eba jarad̶a bẽrã Jesuba jarasia: –Bʌra Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemada b̶aida bod̶oa.– Mãwãnacarea dewararãba Jesua iwid̶id̶ida wayasid̶aa. 35 Jesuba Ãcõrẽ de droma dajada jaradia b̶asid̶e ẽberãrãa nãwã iwid̶isia: –Judiorã ley jaradiabadaba ¿sãwãẽrã jara panʌ Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara Davi warrada? 36 Ara maʌ̃ Daviba Ãcõrẽ Jaured̶eba nãwã jarasia: Dadjirã Boroba mʌ̃ boroa jarasia: mʌ̃ jʌwa araare chũmedua ab̶a bʌ ume dji quĩrũrã mʌ̃a bʌ jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa. 37 Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada Daviba mʌ̃ Boroad̶a asibʌrʌ, ¿sãwã Davi warra bai?– Jesuba mãwã jaradia b̶ʌda zocãrã ẽberãrãba bia ũrĩ duanasid̶aa. 38 Jesuba wad̶i jaradia b̶ʌd̶e nãwã jarasia: –Judiorã ley jaradiabadarã ume quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ãdjirãba djio nẽbʌa b̶eada jʌ̃ awua b̶eaa. Maʌ̃ awara purud̶e nĩnane quĩrĩãbadaa ẽberãrãba wayaad̶eba “mẽrã” ad̶ida. 39 Judiorã dji jʌrebada ded̶e ãdjira dji dromarã chũmebadad̶e chũme quĩrĩãbadaa; ãbaa ne cobʌdad̶e bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca obadaa. 40 Baribʌrʌ pẽdra wẽrãrãba eroqued̶eada sewad̶eba jãrĩnaped̶a jũmarã quĩrãpita Ãcõrẽa dãrã iwid̶ibadaa ãdjira jipa b̶eada crĩchad̶amãrẽã. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba dewararã cãyãbara ãdjirãra wetara cawa oya.– 41 Ãcõrẽ de droma carea parata b̶ʌbada quĩrãpe chũmasid̶e Jesuba unusia ẽberãrãba paratada ed̶a b̶ʌ́ duanʌda. Zocãrã ne bara b̶eaba paratada waib̶ʌa ed̶a b̶ʌ́ panasid̶aa. 42 Maʌ̃ne pẽdra wẽrã parata neẽ́ quiruda zeped̶a parata ed̶aara quiruda umébe ed̶a b̶ʌsia. 43 Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Mʌ̃a wãrãda bãrãa jaraya: jãʌ̃ pẽdra wẽrã ne neẽ́ quiruba aud̶uara diasia jũmarãba diaped̶ad̶a cãyãbara. 44 Ãdjirãba dji ad̶ubad̶adrʌ ed̶a b̶ʌsid̶aa baribʌrʌ wẽrã ne neẽ́ quiruba ne coi carea erob̶ad̶ada jũma diasia.–

Marcos 13

1 Jesura Ãcõrẽ de droma dajadaare b̶ad̶ada wãbʌrʌ basid̶e idji ume nĩbabariba jarasia: –Jaradiabari, ¡acʌdua naʌ̃ mõgarara sãwã waib̶ʌa b̶eada idjab̶a naʌ̃ de sid̶a sãwã quĩrãwãrẽã qued̶eada!– 2 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mãẽ, bʌa unu b̶ʌra waib̶ʌa b̶eaa. Baribʌrʌ wãrã arada mʌ̃a jaraya: naʌ̃ mõgara caped̶ad̶ara jũma tod̶ogozoaya.– 3 Maʌ̃be Olivo eyad̶aa wãsid̶aa. Dji eyara Ãcõrẽ de droma quĩrãpe b̶ʌa. Jesu mama chũmasid̶e Pedroba, Santiagoba, Juaʌ̃ba, Andre bid̶a ãdub̶a idjía iwid̶isid̶aa: 4 –Dairãa jaradua: Ãcõrẽ de dromara ¿sãʌ̃be tod̶ogozoai? ¿Cãrẽneba cawad̶i maʌ̃ ewarira caita b̶ʌda?– 5 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Quĩrãcuita b̶ead̶adua ni ab̶aʌba cũrũgarãnamãrẽã. 6 Zocãrãba jarad̶ia ãdjidrʌ Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Mãwã ẽberãrãda zocãrã cũrũgad̶ia. 7 Bãrãba ũrĩnia ab̶aʌ puruda dewara ume djõ duanʌda idjab̶a drua ãyã bid̶a mãwã duanʌda. Baribʌrʌ ne wayarãnadua. Maʌ̃gʌra jũma mãwãida b̶ʌa. Baribʌrʌ naʌ̃ ewarira wad̶i jõẽ́a. 8 Ab̶aʌ puruda dewara puru ume djõnia. Ab̶aʌ druad̶ebema boroda dewara druad̶ebema boro ume djõnia. De uremiada druaza wãya, idjab̶a zocãrã druad̶e jarrabada baraya. Baribʌrʌ maʌ̃ naãrã mĩgabʌdara maãrĩ b̶aya wẽrã warra pua za b̶ʌ quĩrãca. 9 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Bãrãra jidabid̶aped̶a dji jʌrebada ded̶aa eded̶aped̶a bia ud̶ia. Mʌ̃ ĩjã panʌ carea ãdjirãba bãrãra dji dromarã quĩrãpita, dji bororã quĩrãpita bid̶a eded̶ia. Maʌ̃nebʌrʌ bãrãba mʌ̃ bed̶eara ãdjirã quĩrãpita jarad̶ia. 10 Wãrãda bed̶ea bia mʌ̃nebemada jũma puruza jarad̶ida panʌa. 11 Ẽberãrãba bãrãra jida edebʌdad̶e sopuarãnadua sãwã bed̶ead̶ida. Maʌ̃nebemada crĩcharãnadua. Ab̶abe jarad̶adua Ãcõrẽba jarabibʌrʌda. Ara bãdji crĩchad̶eba bed̶ead̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Jauredrʌ bãrãneba bed̶eaya. 12 Ab̶aʌba ara idji djabada beabiya. Dji zezaba idji warrada beabiya idjab̶a warrarãra ãdji djibarirã ume biẽ́ panenaped̶a beabid̶ia. 13 Mʌ̃ ĩjã panʌ carea jũmarãba bãrãra quĩrãmania. Baribʌrʌ maʌ̃ ewari zaread̶e mʌ̃ ĩjã panʌda igarad̶aẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya idji ume ewariza zocai panani carea. 14 Ãcõrẽba quĩrĩãcada idji b̶aiẽ́ b̶ʌma bãrãba unubʌdad̶e jũma Judea druad̶e b̶eara eyad̶aa mĩrũ wãnida panʌa. (Dji carta acʌ b̶ʌba cãrẽ jara b̶ʌda cawaida b̶ʌa.) 15 Maʌ̃ne ẽberã idji de ʌ̃rʌ̃ b̶ʌra idji ded̶e ed̶a wãiẽ́ b̶ʌa ne edai carea. 16 Dji pead̶e b̶ʌba idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃barira jẽda edad̶e wãiẽ́ b̶ʌa. 17 Maʌ̃ ewarid̶e wẽrãrã b̶iogoa b̶eara, warra ju dawa erob̶ea sid̶a bio mĩã djuburi b̶ead̶ia. 18 Ãcõrẽa iwid̶id̶adua cue jara mĩrũ wãna amaaba. 19 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãra bio bia mĩgad̶ia. Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa ẽberãrãra maʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶acaa idjab̶a mãwãnacarea waa ara maʌ̃ quĩrãca mĩgad̶aẽ́a. 20 Maʌ̃ ewarira dãrãya. Dadjirã Boroba jũma daucha bia mĩgabibara, ni ab̶aʌda ẽdrʌd̶aẽ́ bacasia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba jũma daucha bia mĩgabiẽ́a idjia edad̶a ẽberãrã carea. 21 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba jarad̶ia ãdjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba jarad̶ia ãdjira Ãcõrẽneba bed̶eabarida. Maʌ̃gʌrãba ne ununaca waib̶ʌa b̶eada od̶ia ẽberãrã cũrũgad̶i carea. Ãcõrẽba edad̶arã sid̶a poya cũrũgad̶ibara, ãdjirã sid̶a cũrũgacasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ab̶aʌba bãrãa jaraibʌrʌ, “Acʌd̶adua, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara nama b̶ʌa,” maʌ̃ra ĩjãrãnadua. Dewaraʌba idjira jarima b̶ʌad̶a aibʌrʌ, maʌ̃ sid̶a ĩjãrãnadua. 23 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Jũma mʌ̃a bãrãa jarasia mãwãi naẽna. 24 Ẽberãrã bio bia mĩga pananacarea ʌ̃mãdaura pãĩmaya. Jed̶eco sid̶a ʌ̃naẽ́a. 25 Chĩdaura bajãneba b̶aecuad̶ia. Jũma bajãne b̶eara quĩrã awara b̶eya. 26 Maʌ̃gʌ ewarid̶e mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jʌ̃rãrãne ʌb̶ʌa bara zebʌrʌda idjab̶a quĩrãwãrẽã dorrodorroa b̶ʌda ununia. 27 Maʌ̃ne mʌ̃a bajãnebema nezocarãda drua b̶eaza wãbiya Ãcõrẽba edad̶arãda ãbaa jʌred̶amãrẽã. 28 Higojõneba ne jarabʌrʌda cawad̶adua. Dji jʌwatera tucu nũmeped̶a quedua barabaria. Maʌ̃neba jũmarãba cawa panʌa dãrãẽ́ne poara zeida. 29 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a jarad̶a unubʌdad̶e cawad̶adua mʌ̃ zei ewarira jũẽbod̶oda. 30 Mʌ̃a bãrãa wãrãda jaraya: naʌ̃ ewarid̶ebema ẽberãrã beud̶i naẽna maʌ̃ra jũma mãwãya. 31 Bajãra jõya, naʌ̃ ẽjũã sid̶a jõya, baribʌrʌ mʌ̃a jarad̶ara wãrãda mãwãya. 32 Baribʌrʌ ni ab̶aʌba maʌ̃ ewarira sãʌ̃be mãwãida cawad̶aẽ́a. Ãcõrẽ nezoca bajãne b̶ea bid̶a adua panʌa. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a bid̶a adua b̶ʌa. Ab̶abe mʌ̃ Zezabʌrʌ cawa b̶ʌa. 33 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua idjab̶a Ãcõrẽa iwid̶i b̶ead̶adua. Bãrãba dji ewari sãʌ̃be zeida adua panʌa. 34 Maʌ̃ ewari zebʌrʌra naʌ̃ quĩrãca b̶aya: ẽberãda dewara druad̶aa wãbʌrʌd̶e dji nezocarãda idji de wagad̶amãrẽã amesia. Ãdjiza ne od̶amãrẽã b̶ʌsia. Dji ed̶a wãbada acʌbaría jarasia quĩrãcuita acʌ b̶amãrẽã. 35 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã bid̶a adua panʌa bãrã De Djibarira sãʌ̃be waya zeida: queubʌrʌd̶e, ariquẽtra, eterre berubʌrʌd̶e wa diaped̶a. Maʌ̃ bẽrã dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua, mʌ̃ cawaẽ́ne zebʌrʌd̶e bãrãra cãĩ duanʌda unurãmãrẽã. 37 Mʌ̃a bãrãa jara b̶ʌra jũmarãa jarabʌrʌa: dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua.–

Marcos 14

1 Ewari umé babʌrʌd̶e judiorãba Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarida od̶i basía. Maʌ̃ ewari dromane paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌda cobadaa. Maʌ̃ne sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã ume crĩcha jʌrʌ panasid̶aa Jesura chupea jidad̶aped̶a beabid̶i carea. 2 Baribʌrʌ jarasid̶aa: –Ewari dromane jidad̶aẽ́a ẽberãrã quĩrũbucarãnamãrẽã.– 3 Maʌ̃ ewarid̶e Jesura Betania purud̶e Simoʌ̃ aid̶a bara b̶ad̶a ded̶e b̶asia. Ne co chũmʌne wẽrãda idjimaa zesia. Maʌ̃ wẽrãba boteya alabastro mõgara od̶ada enesia. Boteyara nardo quera idji awa b̶ʌba bira b̶asia. Maʌ̃ nardo querara bio nẽbʌa b̶asia. Maʌ̃ne wẽrãba dji boteya ochiruda b̶ʌaped̶a querara Jesu boro ʌ̃rʌ̃ weasia. 4 Maʌ̃ carea ʌ̃cʌrʌ arima duanʌda quĩrũnaped̶a ãdub̶a jarasid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã jãʌ̃ querara weatasi? 5 Nẽdobued̶abara poa ab̶a trajabʌrʌd̶e edabari quĩrãca edacasia. Maʌ̃ parataba ne neẽ́ qued̶eara carebacasia.– Maʌ̃ wẽrãra bia quẽãsid̶aa. 6 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Idu b̶ʌd̶adua. ¿Cãrẽ cãrẽã idjira quẽã panʌ? Idjia mʌ̃ jãwã od̶ara bia b̶asia. 7 Ne neẽ́ qued̶eara ewariza bãrã tãẽna panania; bãrãba quĩrĩãbʌdad̶e poya ãdjirãra carebad̶ida panʌa. Baribʌrʌ mʌ̃ra bãrã ume ewariza b̶aẽ́a. 8 Naʌ̃ wẽrãba arid̶e osia. Dãrãẽ́ne mʌ̃ra beuped̶a tʌb̶arid̶ia. Idjia mʌ̃ra maʌ̃ carea queraba pãsia. 9 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: jũma naʌ̃ ẽjũãne bed̶ea bia mʌ̃nebema jaradiabʌdama naʌ̃ wẽrãba od̶ara nẽbʌrʌd̶ia idji sid̶a quĩrãnebad̶amãrẽã.– 10 Juda Iscarioteda Jesuba doce edad̶ad̶ebema basía. Maʌ̃ Judara sacerdote bororãmaa wãsia Jesu jidabi carea. 11 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e ãdjirãra b̶ʌsrid̶ad̶aped̶a Judaa paratada diad̶iad̶a asid̶aa. Ara maʌ̃da Judaba jʌrʌbadjia sãwã Jesura jidabida. 12 Paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ cobada ewarida jũẽsia. Domia ab̶a mãwã cobadjid̶aa. Dji nabema ewarid̶e judiorãba Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea oveja zaqueda bead̶aped̶a cobadaa. Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarãba idjía iwid̶isid̶aa: –¿Bʌa sãma quĩrĩã b̶ʌ daiba Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara od̶e wãnida?– 13 Maʌ̃ne Jesuba idji ume nĩbabadarãda umé trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Jerusaleʌ̃ purud̶aa wãnadua. Jãma bãrãba ununia umaquĩrãba zocoda eronĩda. Idji caid̶u wãnadua. 14 Idji ed̶a wãbʌrʌma dji de djibaría jarad̶adua: “Dadjirãa Jaradiabariba naʌ̃da iwid̶ibisia: mʌ̃a, mʌ̃ ume nĩbabadarã bid̶a Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara ¿sãma cod̶i?” 15 Maʌ̃ de djibariba ʌ̃taarebema dejã waib̶ʌada jũma biya o nũmʌda acʌbiya. Mama ne cobadara dadjirã itea od̶adua.– 16 Ara maʌ̃da Jesu ume nĩbabadara Jerusaleʌ̃ purud̶aa umé wãsid̶aa. Wãbʌdad̶e Jesuba ãdjía jarad̶a quĩrãca unusid̶aa. Maʌ̃be Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara osid̶aa. 17 Queud̶acarea Jesura, idjia edad̶a doce panʌ ume jũẽsid̶aa. 18 Ne co chũpanʌne Jesuba jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ab̶a mʌ̃ ume ne co b̶ʌba mʌ̃ra jidabiya.– 19 Maʌ̃ carea ãdjira sopua panesid̶aa. Ara maʌ̃da ab̶a ab̶a Jesua iwid̶isid̶aa: –¿Mʌ̃a mãwã oica?– 20 Jesuba jarasia: –Ab̶a bãrã doced̶ebemaba jidabiya. Idjia bid̶a ab̶ari eped̶ecod̶e paʌ̃da su co b̶ʌa. 21 Wãrãda mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara beuida b̶ʌa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. ¡Baribʌrʌ mʌ̃ jidabi ẽberãra bio mĩã djuburi b̶ʌa! Idjira toped̶ad̶aẽ́bara biara b̶acasia.– 22 Wad̶i ne co duanʌne Jesuba paʌ̃da jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia jarasia. Maʌ̃be cõrãcuaped̶a ãdjía diabʌrʌd̶e nãwã jarasia: –Cod̶adua. Naʌ̃gʌra mʌ̃ cacuaa.– 23 Maʌ̃be uva b̶ada edaped̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Maʌ̃ uva b̶ara ãdjirãza diasia. Jũmarãba dosid̶aa. 24 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Naʌ̃gʌra mʌ̃ oa erozoabʌrʌ́a. Mʌ̃ oad̶eba Ãcõrẽba zocãrã ume bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌbʌrʌa. 25 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: uva b̶ara waa doẽ́a ab̶a Ãcõrẽba jũma idji ẽberãrã pe erob̶ebʌrʌd̶aa. Maʌ̃bebʌrʌ mʌ̃a bãrã ume uva b̶ada wayacusa doya.– 26 Maʌ̃be Ãcõrẽ Bed̶ead̶ebemada trʌ̃ãnaped̶a Olivo eyad̶aa wãsid̶aa. 27 Wãbʌdad̶e Jesuba jarasia: –Naʌ̃ diamasi jũma bãrãba mʌ̃ra igarad̶ia. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃a oveja wagabarira beabʌrʌd̶e dji ovejara jãrãzoad̶ia.” 28 Baribʌrʌ mʌ̃ra ʌ̃rẽbaped̶a bãrã na wãya Galilea druad̶aa.– 29 Maʌ̃ne Pedroba Jesua jarasia: –Jũmarãba bʌra igarad̶imĩna mʌ̃a igaraẽ́a.– 30 Jesuba Pedroa jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: nane diamasi eterre b̶arima umé berui naẽna bʌa b̶arima ũbea mʌ̃ra unucaad̶a aya.– 31 Baribʌrʌ Pedroba wetara jarasia: –Mʌ̃ beabʌda sid̶a bʌra igaraẽ́a.– Jũmarãba ab̶arica jarasid̶aa. 32 Maʌ̃be Getsemani abadama jũẽne wãsid̶aa. Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌmisa nama chũpanenadua.– 33 Maʌ̃be Pedroda, Santiagoda, Juaʌ̃ sid̶a jĩga edesia. Idji sãwãinebemada jũmawãyã crĩcha b̶ʌ bẽrã Jesura bio sopua b̶esia. 34 Maʌ̃ne jarasia: –Mʌ̃ra sopuaba beubʌrʌ quĩrãca b̶ʌa. Nama panenadua. Mʌ̃ daucha zocai pananadua.– 35 Maʌ̃be Jesura wagabe wãped̶a b̶arru cob̶eped̶a Ãcõrẽa iwid̶isia quĩrã awara oi cawaya. 36 Nãwã jarasia: –Zeza, bʌa ne jũmada poya oida b̶ʌa. Mʌ̃ra idu bia mĩgabirãdua. Baribʌrʌ mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca orãdua. Odua bʌabʌrʌ quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.– 37 Jesu jẽda zebʌrʌd̶e unusia ãdjira cãĩ panʌda. Pedroa jarasia: –Simoʌ̃, bʌra ¿cãrẽ cãrẽã cãĩ b̶ʌ? ¿Ni hora ab̶a bid̶a poya zocai b̶aẽ́ca? 38 Bãrãra dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua. Ãcõrẽa iwid̶id̶adua mʌ̃ igarad̶a amaaba. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba biada o quĩrĩã panʌda. Mãwãmĩna naʌ̃ djarad̶e ʌb̶ʌaẽ́ panʌa.– 39 Jesura wayacusa wãped̶a idjia naãrã iwid̶id̶ara Ãcõrẽa iwid̶isia. 40 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãmaa zebʌrʌd̶e wayacusa cãĩ panʌda unusia. Ãdji daura daupeaba oga cara nũpanasid̶aa. Maʌ̃ne cawad̶aẽ́ basía Jesua sãwã jarad̶ida. 41 B̸arima ũbea mãwã ãdjimaa zebʌrʌd̶e Jesuba jarasia: –Bãrãra ¿wad̶ibid̶a cãĩ panʌca? ¡Waaẽ́a! Mʌ̃ ewarira jũẽsia. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ẽberã cadjiruarã jʌwad̶e b̶ebʌrʌa. 42 Piradrʌd̶adua. Wãnia. Jari urua mʌ̃ jidabira.– 43 Jesu wad̶i bed̶ea b̶ʌd̶e Judada zesia. Maʌ̃ Judara Jesuba doce edad̶ad̶ebema basía. Zocãrã ẽberãrãda neco bara, bacuru bara idji ume zesid̶aa. Ãdjirãra sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarãba, dji dromarã bid̶a diabueped̶ad̶arã basía. 44 Dji jidabiya b̶ʌba ãdjía jarad̶oasia sãwã oida Jesuda cawad̶amãrẽã. Nãwã jarasia: –Mʌ̃a uridarrad̶e isõbʌrʌda Jesua. Idjida jidad̶aped̶a bio jʌ̃ eded̶adua.– 45 Maʌ̃be Judara Jesu caita wãped̶a jarasia: –¡Jaradiabari, Jaradiabari!– Mãwã jaraped̶a Jesura uridarrad̶e isõsia. 46 Ara maʌ̃da idji ume zeped̶ad̶aba Jesura jidasid̶aa. 47 Maʌ̃ carea Jesu ume nĩbabari ab̶aʌba idji djõbada necoda ẽũta edaped̶a sacerdote dji droma nezoca cʌwʌrʌda tʌtasia. 48 Maʌ̃ne Jesuba ãdjirãa jarasia: –Bãrãra ¿cãrẽ cãrẽã neco bara, bacuru bara mʌ̃ra jãwã jidad̶e ze panʌ? ¿Mãwãra mʌ̃ra ẽberã minijĩchiaca? 49 Mʌ̃a ewariza Ãcõrẽ de droma dajada bãrãa jaradia b̶asia. ¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra mama jũmarã daid̶e jidad̶aẽ́ basi? Baribʌrʌ nãwã o panʌa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌra mãwãida b̶ʌ bẽrã.– 50 Mãwã b̶ʌd̶e Jesu ume nĩbabadarãba idjira b̶eesid̶aa. Jũmarãda mĩrũ wãbʌrʌsid̶aa. 51 Baribʌrʌ cũdra ab̶aʌda Jesu caid̶u wãsia. Maʌ̃ cũdrara borob̶aba ãnẽb̶ari nĩbasia. Mãwã b̶ʌd̶e idji sid̶a jidasid̶aa. 52 Baribʌrʌ idjia borob̶ara wẽãtaped̶a ãcad̶a mĩrũ pira wãsia. 53 Maʌ̃be Jesura sacerdote dji dromaara b̶ʌma jida edesid̶aa. Mama jũma sacerdote bororãda, judiorã dji dromarãda, judiorã ley jaradiabadarã sid̶a ãbaa dji jʌre duanasid̶aa. 54 Maʌ̃ne Pedroba Jesu tʌmʌba ẽpẽ nĩda sacerdote dji droma dema jũẽsia. Dji de aud̶u jũrã ca b̶ʌd̶e ed̶a Pedrora Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã ume tʌbʌ cã chũmesia. 55 Maʌ̃ne sacerdote bororãba, jũma dji dromarã bid̶a ẽberãrãda jʌrʌsid̶aa Jesud̶ebemada biẽ́ jarad̶amãrẽã. Idjira nẽbʌrad̶e b̶ʌd̶aped̶a beabid̶ida crĩchasid̶aa. Mãwãmĩna Jesu biẽ́ jarad̶ida neẽ́ b̶asia. 56 Zocãrãba sewad̶eba Jesura biẽ́ jarasid̶aa, baribʌrʌ ãdjia jaraped̶ad̶ara ab̶ari quĩrãca b̶aẽ́ basía. 57 Mãwã panʌne ʌ̃cʌrʌba piradrʌd̶aped̶a sewad̶eba jarasid̶aa: 58 –Daiba ũrĩsid̶aa idjia nãwã jarabʌrʌda: “Ẽberãrãba oped̶ad̶a Ãcõrẽ de dromada mʌ̃a ãrĩya, baribʌrʌ ewari ũbea babʌrʌd̶e mʌ̃a dewarada oya ẽberãrãba od̶aẽ́da.”– 59 Mãwãmĩna ãdjiza maʌ̃nebema jaraped̶ad̶ara quĩrã awara b̶asia. 60 Maʌ̃be sacerdote dji dromaara b̶ʌra ẽsi nũmeped̶a Jesua iwid̶isia: –Naʌ̃gʌrãba bʌra biẽ́ jara panʌa. Ãdjia jara panʌra ¿wãrãca? ¿Bʌa ni cãrẽ sid̶a panuẽ́ca?– 61 Jesura chupea b̶esia. Panuẽ́ basía. Mãwã b̶ʌd̶e sacerdote dji dromaara b̶ʌba wayacusa Jesua iwid̶isia: –¿Bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca? ¿Bʌra dadjia bia jarabada Ãcõrẽ Warraca?– 62 Jesuba panusia: –Mãẽ, mʌ̃́a. Bãrãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ununia Ãcõrẽ ne jũma poya b̶ʌ jʌwa araare chũmʌda idjab̶a jʌ̃rãrãne zebʌrʌda.– 63 Maʌ̃ne sacerdote dji dromaara b̶ʌ quĩrũbʌrʌba idjia jʌ̃ b̶ʌra cõãtaped̶a jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã dewarada jʌrʌd̶i idji biẽ́ jaramãrẽã? 64 ¡Bãrãba ũrĩsid̶aa idjia Ãcõrẽda biẽ́ jara b̶ʌda! Jãʌ̃be bãrãmaarã ¿idjira sãwã od̶i?– Maʌ̃ne jũmarãba jarasid̶aa Jesura bed̶ead̶e b̶ʌ carea bead̶ida panʌda. 65 Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌba Jesura dau id̶osid̶aa idjab̶a idji quĩrã bʌrad̶aped̶a chĩbadjid̶aa. Chĩnaped̶a jarabadjid̶aa: –¡Ãcõrẽneba jaradua caiba bʌra chĩsida!– Mãwã duanʌne Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãba Jesura jidad̶aped̶a puobadjid̶aa. 66 Pedro maʌ̃ de droma dud̶a b̶asid̶e sacerdote droma nezocawẽrãda ab̶a zesia. 67 Maʌ̃ wẽrãba idjira tʌbʌ cã chũmʌda unusia. Acʌ nũmeped̶a jarasia: –Bʌra Jesu Nazared̶ebema ume nĩbasia.– 68 Maʌ̃ne Pedroba nãwã mẽrãsia: –Mʌ̃a jãʌ̃ ẽberãra unucaa. Mʌ̃a adua b̶ʌa bʌa cãrẽda jara b̶ʌda.– Mãwã jaraped̶a Pedrora de aud̶u jũrã ca b̶ʌd̶e dji ẽdrʌbadamaa wãsia. Maʌ̃ne eterreda berusia. 69 Wayacusa nezocawẽrãba Pedrora unuped̶a dji arima duanʌrãa jarasia: –Za b̶ʌda ãdjid̶ebemaa.– 70 Pedroba mãwã ũrĩped̶a wayacusa mẽrãsia. Dãrãẽ́ne arima duanʌba wayacusa Pedroa jarasid̶aa: –Wãrãda bʌra ãdjid̶ebemaa. Bʌra Galilead̶ebemada jãwã b̶ʌa. Ãdji quĩrãca bed̶eabaria.– 71 Pedroba jarasia: –¡Mʌ̃a sewada jaraibʌrʌ Ãcõrẽba cawa oya! Wãrãneba jaraya: bãrãba jara panʌ ẽberãra mʌ̃a unucaa.– 72 Mãwã b̶ʌd̶e eterrera wayacusa berusia. Ara maʌ̃ne Pedroba quĩrãnebasia Jesuba jarad̶ara: “Eterrera b̶arima umé berui naẽna bʌa b̶arima ũbea mʌ̃ra unucaad̶a aya.” Pedroba maʌ̃nebema crĩchabʌrʌd̶e dãrã jĩãsia.

Marcos 15

1 Ãsabod̶od̶e sacerdote bororãra, judiorã dji dromarãra, judiorã ley jaradiabada sid̶a ãbaa bed̶ea ausid̶aa Jesura Pilatomaa eded̶i carea. Ara maʌ̃da Jesura jʌwa jʌ̃ edesid̶aa. 2 Pilatoba Jesua iwid̶isia: –¿Bʌda wãrãda judiorã boroca?– Jesuba panusia: –Mãẽ, bʌa mãwã jara b̶ʌa.– 3 Maʌ̃ne sacerdote bororãba ne zocãrãneba Jesura biẽ́ jarasid̶aa. 4 Maʌ̃ bẽrã Pilatoba waya Jesua iwid̶isia: –Ũrĩdua, ãdjirãba bʌra ne jũmaneba biẽ́ jara duanʌa. ¿Bʌa panuẽ́ca?– 5 Baribʌrʌ Jesuba maʌ̃ sid̶a panuẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã Pilatoba cawa crĩchaẽ́ b̶esia. 6 Poaza judiorãba maʌ̃ ewari droma o panʌne Pilatoba preso b̶eada ab̶a ẽdrʌ b̶ʌbadjia. Ãdjirãba iwid̶ibʌdada ẽdrʌ b̶ʌbadjia. 7 Maʌ̃ne ẽberã Barrabá abadada b̶asia. Maʌ̃ Barrabára idjiare b̶earã sid̶a puru quĩrũbigasid̶ad̶e mĩã beasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã preso panasid̶aa. 8 Maʌ̃ne zocãrã judiorãda Pilatomaa zed̶aped̶a iwid̶i duanesid̶aa idjia poaza obarida omãrẽã. 9 Pilatoba cawa b̶asia sacerdote bororãda Jesu ume biẽ́ duanʌ bẽrã idjira jida diasid̶ada. Maʌ̃ carea dji ẽberãrã powua nũmʌ́a iwid̶isia: –¿Bãrãba quĩrĩã panʌca mʌ̃a za b̶ʌ judiorã borora ẽdrʌ b̶ʌida?– 11 Maʌ̃ne sacerdote bororãba dji powua nũmʌ́a nãwã jarasid̶aa: “Pilatoa jarad̶adua Barrabádrʌ ẽdrʌ b̶ʌmãrẽã.” 12 Maʌ̃ carea Pilatoba wayacusa ãdjirãa iwid̶isia: –Mãwãra bãrãba judiorã boro abadara ¿mʌ̃a sãwã oi?– 13 Maʌ̃ne ãdjirãba jĩgua jara duanesid̶aa: –¡Crud̶e cachi beabidua!– 14 Pilatoba iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã mãwã oi? ¿Idjia cãrẽ cadjiruada osi?– Mãwã bed̶ea b̶ʌd̶e ãdjirãba wetara b̶ʌga jara duanasid̶aa: –¡Crud̶e cachi beabidua!– 15 Pilatora ẽberãrã ume biẽ́ b̶e amaaba Barrabádrʌ ẽdrʌ b̶ʌsia. Baribʌrʌ Jesura soaba ubiped̶a sordaorãa diasia crud̶e cachi bead̶amãrẽã. 16 Ara maʌ̃da sordaorãba Jesura ãdji de droma Pretorio abadad̶e ed̶a edesid̶aa. Mama waabema sordaorãda trʌ̃sid̶aa. 17 Maʌ̃be djio pursupursua b̶ʌda Jesua jʌ̃bisid̶aa. Borob̶ari ʌrʌ cad̶ada idji borod̶e wẽãju b̶ʌsid̶aa. 18 Maʌ̃be jĩgua jara duanesid̶aa: –¡Bio bia b̶ʌa, judiorã boro!– 19 Idji borod̶e bacuruba ubadjid̶aa idjab̶a dau id̶obadjid̶aa. Chĩrãborod̶e copanesid̶aa idjira wãrãda bio waya panʌ quĩrãca. 20 Idjira ipid̶a biẽ́ jarad̶aped̶a maʌ̃ pursupursua b̶ʌ jʌ̃biped̶ad̶ara wẽãsid̶aa. Wẽãnaped̶a idjia jʌ̃ b̶ad̶ada wayacusa jʌ̃bisid̶aa. Maʌ̃be crud̶e cachi bead̶i carea edesid̶aa. 21 Jesu puru dajadaa edesid̶ad̶e ẽberã Simoʌ̃ abadada Jerusaleʌ̃naa zebʌrʌ basía. Alejandroba Rupo bid̶a maʌ̃ Simoʌ̃ra ãdji zeza basía. Idjira Cirene purud̶ebema basía. Sordaorãba idjía Jesu crura ataubisid̶aa. 22 Mãwã Jesura ẽjũã Golgota abadamaa edesid̶aa. Golgota trʌ̃ba jara b̶ʌa Boro B̸ʌwʌrʌ. 23 Mama uva b̶a asea mirrad̶a puerad̶ada Jesua diasid̶aa pua droamãrẽã. Baribʌrʌ Jesuba doẽ́ basía. 24 Maʌ̃be crud̶e cachi b̶ʌsid̶aa. Mãwãnacarea ne jemenesid̶aa Jesuba cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ara sãwã jed̶ecad̶i cawaya. 25 Jesu crud̶e cachi b̶ʌsid̶ad̶e ʌ̃mãdau ʌ̃tʌ b̶asia. 26 Maʌ̃ne bed̶eada cachi jira b̶ʌsid̶aa cawabid̶i carea idjira cãrẽ cãrẽã beabʌdada. Nãwã b̶ʌ́ b̶asia: “Judiorã Boro.” 27 Idjab̶a ne drʌabadada umé Jesu caita crud̶e cachi jira b̶ʌsid̶aa, ab̶a idji jʌwa araare, ab̶a idji jʌwa acʌare. 28 Mãwãsia Ãcõrẽ cartad̶e jara b̶ʌ quĩrãca. Nãwã jara b̶ʌa: “Idjira ẽberã cadjirua quĩrãca beasid̶aa.” 29 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãda caita wãnaped̶a boro ʌ̃rãtʌ ʌ̃rãtʌd̶aped̶a Jesua nãwã biẽ́ bed̶eabadjid̶aa: –Ãjãã, bʌa Ãcõrẽ de dromara ãrĩped̶a ewari ũbead̶e wayacusa poya oibʌrʌ, ¡ara bʌdub̶a ẽdrʌdua! ¡Jãʌ̃ crud̶eba ud̶aa zedua!– 31 Ab̶ari quĩrãca sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a Jesura ipid̶a biẽ́ jarabʌdad̶e nãwã jarabadjid̶aa: –Idjia dewararãda carebasia, baribʌrʌ ara idub̶a poya ẽdrʌẽ́a. 32 Mãwãra ¿idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca? ¿Idjira Israeld̶ebema boroca? Jãʌ̃ crud̶eba ud̶aa zeida b̶ʌa dairãba cawad̶aped̶a ĩjãni carea.– Maʌ̃ne Jesu caita crud̶e cachiped̶ad̶a bid̶a ab̶ari quĩrãca biẽ́ jarasid̶aa. 33 Umatipa ʌ̃mãdaura quisia. Maʌ̃ba naʌ̃ ẽjũãra hora ũbea jũma pãĩma nũmasia. 34 Hora ũbea bad̶acarea Jesuba jĩgua jarasia: –Eloi, Eloi, ¿lama sabactani?– Maʌ̃ arameo bed̶eaba jara b̶ʌa: “Mʌ̃ Ãcõrẽ, mʌ̃ Ãcõrẽ, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃dub̶a b̶eesi?” 35 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e ʌ̃cʌrʌ mama caita duanʌba jarasid̶aa: –Ũrĩnadua, idjia Elíada trʌ̃ b̶ʌa.– 36 Ara maʌ̃da ab̶a pira wãped̶a uva b̶a oregueada mõda quirud̶e dodoba edasia. Bacurud̶e jʌ̃ped̶a Jesua diasia domãrẽã. Maʌ̃be dji ẽberãba jarasia: –Jʌ̃ãnadua; acʌd̶ia Elíaba idjira ud̶aa b̶ʌd̶e zei cawaya.– 37 Maʌ̃ne Jesura mĩãdua b̶iaped̶a ĩyãdrʌsia. 38 Ara mãwãbʌrʌd̶e Ãcõrẽ de dromane ed̶a wua eatʌ jira b̶ʌda ẽsidra ʌ̃tʌba ed̶aa cõã dogosia. 39 Romanebema sordaorã boro Jesu quĩrãpita b̶ʌba idji mãwã beubʌrʌ unusid̶e jarasia: –Wãrãda naʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽ Warra basía.– 40 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ wẽrãrãba tʌmʌba acʌ duanasid̶aa. Ãdjirã tãẽna Maria Magdalenada, Salomé sid̶a panasid̶aa. Dewarabema Maria sid̶a b̶asia. Santiago Tẽãbema abadaba, Jose bid̶a maʌ̃gʌ Mariara ãdji papa basía. 41 Jesu Galilead̶e b̶asid̶e maʌ̃ wẽrãrãra idji ume nĩbasid̶aa idjab̶a careba panasid̶aa. Arima dewara wẽrãrãda baraasia Jesu ume Jerusaleʌ̃naa wãped̶ad̶ada. 42 Nurẽma ʌ̃nãũbada ewari basía. Maʌ̃ ewari carea judiorãra ne o panasid̶aa. Queubod̶od̶e Jose Arimatea purud̶ebemada Pilatomaa wãsia. Maʌ̃ Josera judiorã bororãnebema basía. Jũmarãba idjira bio bia unubadjid̶aa. Idjia jʌ̃ã b̶abadjia Ãcõrẽba jũmarãda pe erob̶amãrẽã. Ne waya neẽ́ Pilatomaa wãped̶a Jesu cacuada iwid̶isia tʌb̶ari carea. 44 Maʌ̃ne Pilatoba cawa crĩchaẽ́ basía sãwã Jesura isabe beusida. Maʌ̃ carea sordaorã boroda trʌ̃ped̶a iwid̶isia Jesura wãrãda beusi cawaya. 45 Sordaorã boroba wãrãda beusiad̶a ad̶a bẽrã Pilatoba Josea Jesu cacuara idu edebisia. 46 Joseba borob̶ada nẽdoped̶a Jesu cacuara crud̶ebemada ud̶aa b̶ʌped̶a maʌ̃ borob̶aba bʌrá b̶ʌsia. Maʌ̃be mõjẽ uria corod̶ad̶e ed̶a b̶ʌped̶a mõgara waib̶ʌaba uriara jũãtrʌ b̶ʌsia. 47 Maria Magdalenaba, Jose papa Maria bid̶a acʌ panasid̶aa Jesu cacuara mama b̶ʌbʌdada.

Marcos 16

1 Ʌ̃nãũbada ewari jõnacarea Maria Magdalenaba, Santiago papa Mariaba, Salomé bid̶a querada nẽdosid̶aa Jesu cacuara pʌrʌd̶i carea. 2 Nabema ewari domianebemane diaped̶a ara ʌ̃mãdau odjabʌrʌd̶e ãdjira Jesu tʌb̶ariped̶ad̶amaa wãsid̶aa. 3 Maʌ̃ne nãwã jara nĩbasid̶aa: –Dadjira ed̶a wãni carea ¿jãʌ̃ mõgara waib̶ʌa uria jũãtrʌ b̶ʌra caiba ãyã b̶ʌi?– 4 Baribʌrʌ araa acʌbʌdad̶e unusid̶aa mõgara waib̶ʌara orrocawa cob̶ʌda. 5 Ara maʌ̃da uriad̶e ed̶a wãsid̶aa. Ed̶a wãbʌdad̶e cũdrada unusid̶aa. Idjia drasoa jʌ̃ b̶ʌra totroa querasia. Ãdji jʌwa araare chũmasia. Idji carea wẽrãrãra dauperasid̶aa. 6 Maʌ̃ cũdraba ãdjía jarasia: –Dauperarãnadua. Bãrãba Jesu Nazared̶ebemada crud̶e cachiped̶ad̶ada jʌrʌ panʌa. Idjira ʌ̃rẽbasia. Idji b̶ʌped̶ad̶amaa acʌd̶adua. Nama b̶ʌẽ́a. 7 Jãʌ̃be idji ume nĩbaped̶ad̶arãmaa wãnadua. Pedroa, waabemarãa bid̶a jarad̶adua Jesura ãdji na Galilea druad̶aa wãbʌrʌda. Jãma idjira ununia idjia naẽna jarad̶a quĩrãca.– 8 Maʌ̃ne daupera panʌba cacua ure nũpanasid̶aa. Ara maʌ̃da wẽrãrãra Jesu cacua tʌb̶ariped̶ad̶a uriad̶eba pira wãsid̶aa. Ne waya panʌ bẽrã ni ab̶aʌa bed̶ead̶aẽ́ basía. 9 Jesura diaped̶ed̶a nabema ewari domianebemane ʌ̃rẽbaped̶a naãrã Maria Magdalenaa unubisia. Maʌ̃ wẽrãnebemada Jesuba naẽna jairãda siete ãyã jʌrecuasia. 10 Maʌ̃be Mariara Jesu ume nĩbaped̶ad̶arãmaa wãsia. Idji jũẽsid̶e ãdjirãra wad̶i sopuaba jĩã panasid̶aa. Mãwã panʌne Mariaba ãdjirãa jarasia Jesura zocai b̶ʌda unusida. Mãwã ũrĩbʌdamĩna ĩjãnaẽ́ basía. 12 Mãwãnacarea Jesu ume nĩbaped̶ad̶arãda umé puru dajada nĩbasid̶aa. Maʌ̃gʌrãa Jesuba ara idjida quĩrã awara unubisia. 13 Ãdjira jẽda wãnaped̶a waabemarãa jarasid̶aa. Mãwãmĩna wad̶ibid̶a ĩjãnaẽ́ basía. 14 Mãwãnacarea Jesuba edad̶arã once panʌ ne co chũpanasid̶ad̶e ara idjida unubisia. Ãdji cʌwʌrʌ zaread̶eba ĩjãnaẽ́ panana carea quẽãsia. Idji ʌ̃rẽbad̶a unuped̶ad̶aba ãdjirãa jarasid̶amĩna ĩjãnaẽ́ panasid̶aa. 15 Maʌ̃be Jesuba ãdjirãa jarasia: –Drua b̶eaza wãnaped̶a bed̶ea bia mʌ̃nebemada jũmarãa jarad̶adua. 16 Maʌ̃ bed̶eada ĩjãsid̶ara idjab̶a borocuesid̶ara Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya. Baribʌrʌ maʌ̃ bed̶ea ĩjãẽ́ra idjia cawa oya. 17 Mʌ̃ ĩjã b̶eaba naʌ̃gʌda od̶ia Ãcõrẽ ʌb̶ʌa eropanʌda unubid̶i carea: mʌ̃ trʌ̃neba jairãda ãyã jʌretad̶ia idjab̶a adua panʌ bed̶ead̶e bed̶ead̶ia. 18 Dama arada ãdji jʌwaba jidad̶ia. Nẽãrã dadji beabarida dod̶ibʌrʌ maʌ̃ba biẽ́ oẽ́a. Idjab̶a cacua biẽ́ b̶eara ãdji jʌwa ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌdad̶e biacuad̶ia.– 19 Mãwã jarad̶acarea dadjirã Boro Jesura Ãcõrẽba ʌ̃taa bajãnaa edesia. Mama Ãcõrẽ jʌwa araare chũmesia. 20 Maʌ̃be Jesuba edad̶arãba idji bed̶eara ãdji wãbʌdaza jarasid̶aa. Dadjirã Boroba ãdjirãra carebasia. Ne ununaca obi b̶ʌd̶eba cawabisia ãdjia jara panʌra wãrã arada.

Lucas 1

1 Ãcõrẽba dadjirã tãẽna od̶ad̶ebemada zocãrãba b̶ʌ́ quĩrĩãsid̶aa. 2 Jũma maʌ̃ od̶a unuped̶ad̶aba nẽbʌrʌsid̶aa idjab̶a jaradiasid̶aa. Dji carta b̶ʌped̶ad̶aba maʌ̃da b̶ʌsid̶aa. 3 Bʌ dji droma b̶ʌ Teopilo, mʌ̃a bid̶a jũma maʌ̃ mãwãnada bio quĩrãcuita iwid̶id̶a bẽrã, mʌ̃maarã bia b̶ʌa bʌ itea arid̶e b̶ʌ́ diabueida. 4 Mãwã bʌa cawaya bʌ́a jaradiaped̶ad̶ara wãrãda. 5 Herode Judea druad̶ebema boro basid̶e sacerdote Zacariada b̶asia. Maʌ̃ Zacariara sacerdoterã idji ume trajabada sid̶a Abíarã abadjid̶aa. Dji quima Elisabera Aaroʌ̃ ẽberãrãneba yõna basía. 6 Ãdjira umena Ãcõrẽ quĩrãpita jipa panasid̶aa. Ãcõrẽba obi jarad̶ara jũma ĩjã o panʌ bẽrã biẽ́ jarad̶i neẽ́ panasid̶aa. 7 Baribʌrʌ Elisabera warra toca bad̶a bẽrã warra neẽ́ panasid̶aa. Maʌ̃ awara bio drõãda panasid̶aa. 8 Mãwã panʌne Zacaria Ãcõrẽ de dromane trajai ewarida jũẽsia. Maʌ̃ bẽrã idjira, waabema sacerdoterã idji ume trajabada sid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita traja panasid̶aa. 9 Maʌ̃ne sacerdoterãba obada quĩrãca ne jemenesid̶aa caiba Ãcõrẽ de dromane ed̶a incienso querada bá diaida b̶ʌ cawaya. Maʌ̃ne Zacaria trʌ̃da odjasia. 10 Incienso quera bá diai horada jũẽna bẽrã Zacariara ed̶a wãsia. Maʌ̃ne puruba dajadaare Ãcõrẽa iwid̶i panasid̶aa. 11 Mãwã b̶ʌd̶e bajãnebema nezocada quera bá diabada jʌwa araare odjasia. 12 Idji unusid̶e Zacariara bio dauperaped̶a ab̶ed̶a cawa crĩchaẽ́ basía. 13 Baribʌrʌ bajãnebema nezocaba jarasia: –Ne wayarãdua. Bʌa Ãcõrẽa iwid̶i b̶ad̶ara idjia ũrĩsia. Bʌ quima Elisabeba warrada toya. Idji trʌ̃ra b̶ʌdua Juaʌ̃. 14 Maʌ̃ warra carea zocãrã b̶ʌsrid̶ad̶ia. Idjira Ãcõrẽ quĩrãpita dji droma bai bẽrã bʌ sid̶a bio b̶ʌsrid̶a b̶aya. Uva b̶a aseada, itua sid̶a doca baya. B̸ited̶a b̶ebʌrʌ ewarid̶eba Ãcõrẽ Jaurera idji ume b̶aya. 16 Idjia zocãrã israelerãra Ãcõrẽmaa jẽda zebiya. 17 Elíaba erob̶ad̶a jaureda, ʌb̶ʌa sid̶a bʌ warraba erob̶aya. Maʌ̃neba idjira dadjirã Boro na wãya dji zezada ãdji warrarã ume ibiabi carea. Maʌ̃ awara ĩjãnaẽ́ b̶ea sid̶a carebaya jipa b̶eaba crĩchabada quĩrãca crĩchad̶amãrẽã. Mãwã carebaya puruba dadjirã Borora bia edad̶amãrẽã.– 18 Maʌ̃ne Zacariaba bajãnebema nezocaa iwid̶isia: –¿Mʌ̃a sãwã cawai bʌa jara b̶ʌra wãrãda? Mʌ̃ra bio drõãda b̶ʌa. Mʌ̃ quima sid̶a djorada b̶ʌa.– 19 Bajãnebema nezocaba Zacaria jarasia: –Mʌ̃ra Gabriel, Ãcõrẽ nezocaa. Idjia mʌ̃ra bʌmaa diabuesia maʌ̃ bed̶ea biada jaramãrẽã. 20 Mʌ̃a jara b̶ʌra Ãcõrẽba b̶ʌd̶a ewarid̶e wãrãda mãwãya. Baribʌrʌ ĩjãnaẽ́ bẽrã bʌra quĩrãme cara b̶eya ab̶a bʌ quima warra tobʌrʌd̶aa.– 21 Maʌ̃misa ẽberãrãba dajada jʌ̃ã panasid̶aa. Ãdjia cawad̶aẽ́ panasid̶aa sãwãẽrã Zacariara jãcua ed̶a dãrãbʌrʌda. 22 Mãwã b̶ʌd̶e idjira dajadaa zesia baribʌrʌ poya bed̶eaẽ́ basía. Quĩrãme cara b̶ed̶a bẽrã ab̶abe sẽyãneba bed̶ea b̶asia. Maʌ̃ba ẽberãrãba cawasid̶aa Ãcõrẽba idjía ne unubisida. 23 Idji Ãcõrẽ de dromane trajai ewari jõnacarea Zacariara diguid̶aa wãsia. 24 Mãwãnacarea idji quima Elisabera b̶iogoa b̶esia. Maʌ̃ bẽrã Elisabera jed̶eco juesuma diguid̶a b̶esia. Nãwã crĩchasia: 25 “Ãcõrẽba mʌ̃ra carebasia b̶iogoa b̶emãrẽã. Jãwã bia od̶aba mʌ̃ quĩrã perara ãyã b̶ʌsia. Ẽberãrãba mʌ̃ra waa biẽ́ jarad̶aẽ́a.” 26 Elisabe sei jed̶eco b̶iogoa b̶ed̶acarea Ãcõrẽba bajãnebema nezoca Gabrielda Galilea druad̶e Nazare purud̶aa diabuesia awẽrã umaquĩrã adua b̶ʌ Mariamaa. Maʌ̃ Mariara Jose ume dji edad̶i carea bed̶ea bia panasid̶aa. Josera David̶eba zed̶a basía. 28 Bajãnebema nezocara Mariama jũẽped̶a nãwã jarasia: –¡Mẽrã! Ãcõrẽba bʌra bia erob̶ʌa. Idjira bʌ ume b̶ʌa.– 29 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶e Mariaba ab̶ed̶a cawa crĩchaẽ́ basía cãrẽ cãrẽã bajãnebema nezocara mãwã bed̶ea b̶ʌda. 30 Maʌ̃ne bajãnebema nezocaba idjía jarasia: –Maria, ne wayarãdua; Ãcõrẽba bʌra careba b̶ʌa. 31 Maʌ̃ bẽrã bʌra b̶iogoa b̶eped̶a warrada toya. Maʌ̃ warra trʌ̃ra b̶ʌdua Jesu. 32 Idjira dji droma baya idjab̶a Ãcõrẽ dji dromaara b̶ʌba idji Warraad̶a aya. Ãcõrẽba idjira israelerã boroda b̶ʌya idji drõãenabema Davi b̶ad̶a quĩrãca. 33 Idjira Jacobod̶eba yõped̶ad̶arã boroda b̶aya. Ewariza ãdjirãra pe erob̶aya.– 34 Maʌ̃ne Mariaba bajãnebema nezocaa iwid̶isia: –Mʌ̃ra umaquĩrã adua b̶ʌda ¿sãwã b̶iogoa b̶ei?– 35 Bajãnebema nezocaba panusia: –Ãcõrẽ Jaurera bʌmaa zeped̶a idji ʌb̶ʌara bʌ ume b̶aya. Maʌ̃ bẽrã idjia dia b̶ʌ warra bʌa tobʌrʌda Ãcõrẽba idji Warraad̶a aya. 36 Bʌ apipi Elisabe sid̶a warra toya. Djorada b̶ʌmĩna idjab̶a warra tocaad̶a abadamĩna sei jed̶eco b̶ʌa b̶iogoa b̶ʌda. 37 Ãcõrẽba poya oẽ́ra neẽ́a.– 38 Mariaba panusia: –Mʌ̃ra Ãcõrẽ nezocaa. Bia b̶ʌa bʌa jarad̶a quĩrãca idjia oida.– Maʌ̃be bajãnebema nezocara idji quĩrãpitabemada wãsia. 39 Mãwãnacarea Mariara isabe Elisabe purud̶aa wãsia. Maʌ̃ purura Judea drua eyaid̶a b̶ʌd̶e b̶ʌa. 40 Mama Zacaria ded̶e ed̶a wãped̶a Elisabea jarasia: –¡Mẽrã!– 41 Elisabeba Maria bed̶ea ũrĩbʌrʌd̶e idji warra b̶ited̶a quirura domicasia. Ara maʌ̃da Elisabera Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶esia. 42 Maʌ̃ne Mariaa nãwã jĩgua jarasia: –Bʌra wãrãda dewara wẽrãrã cãyãbara Ãcõrẽba biara careba b̶ʌa. Bʌ warra sid̶a Ãcõrẽba bio bia b̶ʌya. 43 ¿Mʌ̃ra cai mʌ̃ Boro papaba jãwã acʌd̶e ze b̶ʌra? 44 Ara bʌ bed̶ea ũrĩbʌrʌd̶e warra mʌ̃ b̶ited̶a b̶ʌra b̶ʌsrid̶aba domicasia. 45 Ãcõrẽba jarad̶ara wãrãda mãwãida ĩjãna bẽrã bʌra bio bia b̶ʌa.– 46 Maʌ̃ne Mariaba jarasia: Sod̶eba mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽra dji dromaa. 47 Ãcõrẽ mʌ̃ ẽdrʌ edabari ume mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. 48 Idjia za quiru nezocara bia erob̶ʌa. Id̶iba ʌ̃taa jũmarãba jarad̶ia Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌba mʌ̃ra bio careba b̶ʌda, mʌ̃ itea ne waib̶ʌada o b̶ʌ bẽrã. ¡Ab̶a idjidrʌ Ãcõrẽa! 50 Maʌ̃ bẽrã idji waya b̶eara ewariza quĩrã djuburia b̶aya. 51 Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba ne waib̶ʌada ocuasia. Ara ãdjidub̶a dji dromada crĩcha b̶eara idjia memenebisia. 52 Dji droma b̶ead̶ara ãyã b̶ʌcuaped̶a dji ed̶aara qued̶eada dji dromada b̶ʌcuasia. 53 Dji ne neẽ́ qued̶eaa ne jũma biada diasia, baribʌrʌ dji ne bara b̶eara jʌwa bari ãyã wãbicuasia. 54 Idji nezoca Israel purura carebasia. Idjia Abrahaʌ̃ra, idjid̶eba yõbʌdarã sid̶a ewariza quĩrã djuburiaya dadji drõã naẽnabemarãa jarad̶a quĩrãca. 56 Mariara Elisabe ded̶e jed̶eco ũbea b̶aped̶a diguid̶aa wãsia. 57 Idji ewari jũẽsid̶e Elisabera warra tosia. 58 Idji caita panabadaba, idji ẽberãrã bid̶a maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e idji ume b̶ʌsrid̶asid̶aa Ãcõrẽba bio quĩrã djuburiad̶a bẽrã. 59 Warra tod̶acarea ocho ewari b̶ʌd̶e ãbaa dji jʌresid̶aa warra cacuara wẽãgod̶i carea. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba idji zeza trʌ̃ Zacariada b̶ʌ́ quĩrĩã panasid̶aa. 60 Baribʌrʌ dji papaba jarasia: –Mãwã trʌ̃ b̶ʌd̶aẽ́a, ãtebʌrʌ idji trʌ̃ra b̶ʌd̶ia Juaʌ̃.– 61 Ãdjirãba jarasid̶aa: –¿Cãrẽã maʌ̃ trʌ̃ra b̶ʌd̶i? Bãrã ẽberãrã tãẽna maʌ̃ trʌ̃ra neẽ́a.– 62 Maʌ̃be dji zeza Zacariaa sẽyãneba iwid̶isid̶aa cãrẽ trʌ̃da b̶ʌ́ quĩrĩã b̶ʌ cawaya. 63 Maʌ̃ carea Zacariaba bacuru pewed̶eada enebisia. Maʌ̃gʌd̶e nãwã b̶ʌsia: “Idji trʌ̃ra b̶ʌd̶ia Juaʌ̃.” Maʌ̃ unusid̶ad̶e jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. 64 Ara maʌ̃ne Zacariara quĩrãme cara b̶ad̶ada waya bed̶easia. Ara maʌ̃da idjia Ãcõrẽa bia bed̶easia. 65 Jũma ãdji caita panabadaba maʌ̃nebema ũrĩsid̶ad̶e Ãcõrẽ waya panʌba jũma Judea drua eyaid̶a b̶ʌd̶e nẽbʌrʌbadjid̶aa. 66 Jũma maʌ̃ ũrĩped̶ad̶aba jarabadjid̶aa: “Mãwã baibʌrʌ, maʌ̃gʌ warrara dji droma baya.” Mãwã jarasid̶aa Ãcõrẽ ʌb̶ʌara dji warra ume b̶ʌ bẽrã. 67 Zacariara Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶eped̶a nãwã bed̶easia: 68 ¡Israelerã Ãcõrẽra bio bia b̶ʌa, idji ẽberãrãra ẽdrʌ edai carea ze b̶ʌ bẽrã! 69 Idji nezoca David̶eba zed̶ada diabuebʌrʌa dadji Ẽdrʌ Edabarida b̶amãrẽã. 70 Naẽna Ãcõrẽba idjid̶eba bed̶eabadarãa maʌ̃nebemada jarabisia. 71 Idjia jarabisia jũma dadjirã dji quĩrũnebemada, dadjirã quĩrãma panʌnebema sid̶a ẽdrʌ edaida. 72 Mãwã oya dadji drõã naẽnabemarãa quĩrã djuburiayad̶a ad̶a bẽrã idjab̶a ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌd̶ada jũma oyad̶a ad̶a bẽrã. 73 Idjia dadji drõãenabema Abrahaʌ̃a jarasia dadjirã dji quĩrũ jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌida. Mãwã ne wayaa neẽ́ dadjirãba idjira poya ẽpẽ panania. 75 Dadjirã zocai panʌmisa idji quĩrãpita biya, jipa nĩbad̶ia. 76 Maʌ̃be Zacariaba idji warrad̶ebemada nãwã jarasia: Warra, bʌra Ãcõrẽ dji dromaara b̶ʌd̶eba bed̶eabariad̶a ad̶ia. Bʌra dadjirã Boro na wãya idji o jari carea. 77 Bʌa israelerãa cawabiya sãwã Ãcõrẽba ãdji cadjiruara quĩrãdoaped̶a ẽdrʌ edaida. 78 Ãcõrẽ quĩrĩãra bio waib̶ʌa b̶ʌa. Dadji Ẽdrʌ Edabarira bajãneba zeya ʌ̃mãdau odjabari quĩrãca. 79 Maʌ̃ba dji pãĩmane b̶eaa, dji beud̶i waya b̶eaa bid̶a Ãcõrẽra cawabiya. Idjab̶a dadjirãa cawabiya sãwã idji ume necai pananida. 80 Dji warrara warisia idjab̶a Ãcõrẽ Jaured̶eba zarea b̶esia. Drõã b̶ad̶acarea ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e b̶ad̶e wãsia. Mama b̶abadjia ab̶a jũmarã quĩrãpita bed̶eabʌrʌ ewarid̶aa.

Lucas 2

1 Maʌ̃ ewarid̶e Romanebema boro Cesar Augustoba idji jʌwaed̶a b̶eara jũma juachabisia. Maʌ̃ bẽrã jarasia puru ãĩ b̶eara ãdji purud̶aa wãnamãrẽã. 2 Maʌ̃ ẽberãrã juachabid̶ara idjia naãrã obid̶a basía. Maʌ̃ ewarid̶e Cirenioda Siria druad̶e dji boro basía. 3 Maʌ̃ne jũmarãda juachad̶amãrẽã ãdji puruza wãsid̶aa. 4 Maʌ̃ ewarid̶e Josera Galilea druad̶e Nazare purud̶e b̶abadjia. Idjira David̶eba zed̶a bẽrã Judea druad̶e Beleʌ̃ purud̶aa wãsia. Beleʌ̃ra Davi toped̶ad̶a puru basía. 5 Ãdji juachad̶amãrẽã idji quima bai Maria ume wãsia. Maʌ̃ ewarid̶e Mariara b̶iogoa b̶asia. 6 Beleʌ̃ne panʌne Maria warra toi ewarira jũẽsia. 7 Cãĩbada de bari b̶ʌra neẽ́ bẽrã idji warra iwina tod̶ara wuaba bʌraped̶a animarã ne cobadad̶e coquirusia. 8 Maʌ̃ diamasi oveja wagabadarãba ãdji ovejara Beleʌ̃ caita waga panasid̶aa. 9 Cawaẽ́ne bajãnebema nezocada ãdjima odjasia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroaba ãdjima bio ʌ̃naga nũmesia. Maʌ̃ carea oveja wagabadara bio dauperasid̶aa. 10 Baribʌrʌ bajãnebema nezocaba ãdjía jarasia: –Ne wayarãnadua. Mʌ̃a bed̶ea biada bãrãa jarad̶e ze b̶ʌa. Maʌ̃ bed̶ea carea jũmarãda b̶ʌsrid̶ad̶ia. 11 Id̶i Davi toped̶ad̶a puru Beleʌ̃ne bãrã ẽdrʌ edabarida tosid̶aa. Idjira Critoa, dadjirã Boroa. 12 Naʌ̃gʌd̶eba bãrãba cawad̶ia mʌ̃a jarabʌrʌra wãrãda: bãrãba maʌ̃ warra zaquera wuaba bʌrá b̶ʌda animarã ne cobadad̶e ununia.– 13 Ara mãwã jarabʌrʌd̶e bajãnebema nezocarãda zocãrã odjasid̶aa. Jũma ãdjirãba Ãcõrẽa nãwã bia bed̶easid̶aa: 14 ¡Ãcõrẽ ʌ̃tʌ bajãne b̶ʌra bio bia quirua! ¡Ẽberãrã Ãcõrẽba bia unu b̶ʌra naʌ̃ ẽjũãne necai b̶ead̶ia! 15 Maʌ̃be bajãnebema nezocarãra bajãnaa wãsid̶aa. Ara maʌ̃da oveja wagabadarãba jarasid̶aa: –Mãẽteara dadjirã Boroba cawabid̶ara Beleʌ̃naa acʌd̶e wãnia.– 16 Ara maʌ̃da wãbʌrʌsid̶aa. Jũẽsid̶ad̶e Mariada, Joseda, dji warra zaque sid̶a unusid̶aa. Warra zaquera animarã ne cobadad̶e b̶asia. 17 Maʌ̃ unuped̶ad̶acarea bajãnebema nezocaba warrad̶ebema jarad̶ara ãdjia jũmarãa nẽbʌrʌsid̶aa. 18 Oveja wagabadaba jara panʌ ũrĩsid̶ad̶e jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa. 19 Baribʌrʌ dji papa Mariaba maʌ̃gʌd̶ebemada idji sod̶e jũma quĩrãcuita crĩcha b̶abadjia. 20 Oveja wagabadarã jẽda wãbʌdad̶e ãdjia unuped̶ad̶a carea idjab̶a ũrĩped̶ad̶a carea Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa. Bajãnebema nezocaba jarad̶a quĩrãca wãrãda jũma mãwãsia. 21 Warra tod̶acarea ocho ewari b̶ʌd̶e dji warra cacuara wẽãgosid̶aa. Maʌ̃ne idji trʌ̃ra b̶ʌsid̶aa Jesu, dji papa b̶iogoai naẽna bajãnebema nezocaba jarad̶a quĩrãca. 22 Warra tod̶a carea dji papaba wagaida b̶ʌ ewarira wagasia Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. Maʌ̃ ewari jõnacarea idjia dji zeza ume warra zaquera Jerusaleʌ̃naa edesid̶aa Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ʌd̶i carea. 23 Mãwã osid̶aa Ãcõrẽ leyd̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌ bẽrã: “Jũma warra iwinara Ãcõrẽa diad̶ida panʌa.” 24 Maʌ̃ awara Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ei carea dji papaba puchirãda babue diabisia Ãcõrẽ leyd̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌ bẽrã: “Puchirãda wa putujuda umé diaida b̶ʌa.” 25 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberã Simeoʌ̃ abadada Jerusaleʌ̃ne b̶asia. Maʌ̃ Simeoʌ̃ra jipa b̶asia idjab̶a Ãcõrẽba jara b̶ʌra quĩrãcuita ĩjã obadjia. Idjia jʌ̃ã b̶asia Ãcõrẽba Israel puru sobiabi ewarida. Ãcõrẽ Jaurera idji ume b̶asia. 26 Naẽna Ãcõrẽ Jaureba idjía cawabisia idji jaid̶ai naẽna Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara unuida. 27 Ãcõrẽ leyd̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca od̶i carea djibarirãba Jesura Ãcõrẽ de dromanaa edesid̶ad̶e Ãcõrẽ Jaureba Simeoʌ̃ra araa wãbisia. 28 Simeoʌ̃ba dji warra unusid̶e bara edaped̶a Ãcõrẽa nãwã bia jarasia: 29 Mʌ̃ Boro, jãʌ̃bebʌrʌ bʌ nezocara idu necai beubidua bʌa jarad̶a quĩrãca od̶a bẽrã. 30 Bʌa ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara mʌ̃́a unubisia. 31 Bʌa idjira b̶ʌsia jũma puru b̶eaba ununamãrẽã. 32 Idjira ʌ̃naa quĩrãca b̶aya judiorãẽ́ba bʌd̶ebemada cawad̶amãrẽã. Idji carea bʌ puru Israelera bia jarad̶ia. 33 Simeoʌ̃ba ãdji warrad̶ebema jara b̶ʌ ũrĩsid̶ad̶e Jesu djibarirãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. 34 Maʌ̃ne Simeoʌ̃ba ãdjira bia jara b̶ʌped̶a Mariaa nãwã jarasia: –Ãcõrẽba naʌ̃ warrara diasia israelerã zocãrã bia b̶ʌmãrẽã idjab̶a zocãrã biẽ́ b̶ʌmãrẽã. Cawabiya idjira Ãcõrẽneba ze b̶ʌda, mãwãmĩna idjira biẽ́ jarad̶ia. 35 Mãwã zocãrãba ãdji sod̶e mẽrã erob̶eara unubid̶ia. Idjab̶a bʌra bio sopua b̶aya mĩãsuba subʌda quĩrãca.– 36 Arima Ãcõrẽneba bed̶eabari Ana abadada b̶asia. Idjira Aserd̶eba yõna Panuel cau basía. Idjira djorada b̶asia. Awẽrã quiruda quima edaped̶a siete poa b̶ʌd̶e pẽdra basía. 37 Idji pẽdra b̶ed̶ara 84 poa b̶asia. Ewariza ãsa, diamasi bid̶a Ãcõrẽ de dromanaa wãbadjia Ãcõrẽa bia jarai carea, ne cod̶aca ewari oi carea idjab̶a Ãcõrẽa iwid̶i carea. 38 Maʌ̃ djorara Jesu djibarirã caita wãped̶a Ãcõrẽa bia bed̶easia. Maʌ̃be Ãcõrẽba Jerusaleʌ̃ puru ẽdrʌ edai ewari jʌ̃ã b̶eaa dji warra zaqued̶ebemada bed̶easia. 39 Ãcõrẽ leyd̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca jũma oped̶ad̶acarea Josera, Maria sid̶a Galilea druad̶e ãdji puru Nazared̶aa jẽda wãsid̶aa. 40 Dji warrara cacua ʌb̶ʌa warisia. Idjira bio ne cawasia idjab̶a Ãcõrẽba ne jũmane idjira carebabadjia. 41 Poaza Jesu djibarirãra Jerusaleʌ̃naa wãbadjid̶aa judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari od̶i carea. 42 Jesu doce poa b̶asid̶e ãdjira wãsid̶aa maʌ̃ ewari droma bad̶i carea jũma judiorãba obada quĩrãca. Jesu sid̶a ãdji ume wãsia. 43 Maʌ̃ ewari droma jõnacarea ãdjira jẽda wãsid̶aa. Baribʌrʌ ãdji warra Jesura Jerusaleʌ̃ne b̶esia. Maʌ̃ra ãdjia adua panasid̶aa. 44 Crĩcha panasid̶aa Jesura ẽberãrã tãẽna nĩda. Mãwã ewari ab̶a nĩbasid̶aa. Quewara idji jʌrʌsid̶ad̶e ãdji ẽberãrã tãẽna ununaẽ́ basía. Ara maʌ̃da jẽda Jerusaleʌ̃naa Jesu jʌrʌd̶e wãsid̶aa. 46 Ewari ũbea babʌrʌd̶e idjira unusid̶aa Ãcõrẽ de droma dajadaare judiorã ley jaradiabadarã tãẽna chũmʌda. Ãdjia jaradia panʌra ũrĩ b̶asia idjab̶a ãdjía iwid̶ibadjia. 47 Maʌ̃ne ãdjia iwid̶ibʌd̶ad̶e idjia arid̶e panubadjia. Jũma idji ũrĩ panʌba cawa crĩchad̶aẽ́ panasid̶aa necawaad̶eba panu b̶ʌ bẽrã. 48 Djibarirãba idji unusid̶ad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Dji papaba idjía iwid̶isia: –Warra, ¿bʌa cãrẽ cãrẽã jãwã osi? ¿Cãrẽ cãrẽã nama b̶esi? Bio sopua panʌba mʌ̃a, bʌ zeza bid̶a bʌra jʌrʌ panasid̶aa.– 49 Jesuba panusia: –Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra jʌrʌ panasid̶a? ¿Mʌ̃ Zeza ded̶e b̶aida b̶ʌda adua panʌca?– 50 Baribʌrʌ Jesuba jarad̶ara djibarirãba cawad̶aẽ́ basía. 51 Maʌ̃be Jesura ãdji ume Nazared̶aa wãsia. Ãdjia jarabʌdara idjia jũma ĩjã obadjia. Jũma Jerusaleʌ̃ne mãwãnara dji papaba bio quĩrãcuita crĩcha b̶abadjia. 52 Jesura cacua ʌb̶ʌa warisia idjab̶a ewariza ne cawaara wãsia. Ãcõrẽba, ẽberãrã bid̶a idjira bia unusid̶aa.

Lucas 3

1 Tiberio Cesar quince poa Romanebema boro b̶ʌd̶e Poncio Pilatoda Judea druad̶e dji boro basía. Herodeda Galilea druad̶e dji boro basía. Dji djaba Pelipeda Traconite druad̶e idjab̶a Iturrea druad̶e dji boro basía. Lisaniada Abilene druad̶e dji boro basía. 2 Anáda idjab̶a Caipáda sacerdote dji dromarã basía. Maʌ̃ ewarid̶e ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e Ãcõrẽba Zacaria warra Juaʌ̃a bed̶easia. 3 Maʌ̃ bẽrã Juaʌ̃ra jũma Jordaʌ̃ do caita b̶earãa jarad̶e wãsia ãdji cadjiruara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. Idjia jaradiasia mãwã osid̶ara Ãcõrẽba ãdji cadjiruara quĩrãdoaida. Dji ĩjãbʌdara idjia doed̶a borocuebadjia. 4 Jũma maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba naẽna b̶ʌd̶a quĩrãca: Ẽberãda ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jĩgua bed̶ea b̶ʌa: Ora jarid̶adua dadjirã Boro bia edad̶amãrẽã. Ora idji itea jipa jarid̶adua. 5 Jogoa b̶eara jũma daucha ocuaya. Eya ʌ̃tʌ b̶eara, eya jewed̶ea b̶ea sid̶a daucha ocuaya. O jũrẽã b̶eara jipa jariya, o biẽ́ b̶eara jũma biya ocuaya. 6 Mãwã jũmarãba ununia sãwã Ãcõrẽba ẽdrʌ edabarida. 7 Zocãrã ẽberãrãda zebadjid̶aa Juaʌ̃ba borocuemãrẽã. Baribʌrʌ Juaʌ̃ba ʌ̃cʌrʌa jarabadjia: –Dama ẽberãrã, ¿caiba jarasi bãrãra Ãcõrẽ quĩrũbid̶ebemada poya mĩrũnida? 8 Bãrãba o panʌneba unubid̶adua wãrãda Ãcõrẽmaa zesid̶ada. Crĩcharãnadua Abrahaʌ̃ warrarã bẽrã Ãcõrẽba cawa oẽ́da. Mʌ̃a bãrãa ebud̶a jaraya: Ãcõrẽba quĩrĩãibʌrʌ za tab̶ea mõgarara Abrahaʌ̃ warrarã babicuaya. 9 Maʌ̃ awara mʌ̃a jaraya Ãcõrẽba zagarada erob̶ʌa bacuru tutacuai carea. Jũma bacuru bia zaud̶acara tutacuaped̶a tʌbʌd̶e b̶atacuaya. Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba cadjirua obadarãda cawa oya.– 10 Maʌ̃ carea ẽberãrãba idjía iwid̶ibadjid̶aa: –Mãẽteara daiba ¿cãrẽda od̶ida panʌ?– 11 Juaʌ̃ba panusia: –Cacuad̶e jʌ̃bada umé erob̶ʌba dji neẽ́ quirúa ab̶a diaida b̶ʌa. Dji coi erob̶ʌba dji coi neẽ́ quirúa diaida b̶ʌa.– 12 Mãwã b̶ʌd̶e Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãda borocued̶i carea zesid̶aa. Maʌ̃be ãdjia iwid̶isid̶aa: –Jaradiabari, dairãba ¿cãrẽda od̶ida panʌ?– 13 Juaʌ̃ba ãdjía jarasia: –Bãrãba parata jʌrʌ ped̶ida panʌ aud̶u diabirãnadua.– 14 Maʌ̃ne sordaorã arima duanʌba Juaʌ̃a iwid̶isid̶aa: –Dairãba ¿cãrẽda od̶ida panʌ?– Juaʌ̃ba panusia: –Bãrã trajubari parata dia panʌneba necai b̶ead̶adua. Waraga panʌneba djãrã paratara jãrĩrãnadua idjab̶a sewad̶eba djãrã biẽ́ jararãnadua.– 15 Arima duanʌba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e bio quĩrãcuita duanesid̶aa cãrẽda sãwãi cawaya. Ara ãdub̶a nãwã crĩcha panasid̶aa: “¿Juaʌ̃ra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca?” 16 Baribʌrʌ Juaʌ̃ba jũmarãa jarasia: –Wãrãda mʌ̃a bãrãra baidoba borocue b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌda zeya. Idjia jĩrũne jʌ̃ b̶ʌ ẽrãi carea mʌ̃ra bia b̶ʌẽ́a. Idjiabʌrʌ Ãcõrẽ Jaureda diaya. Baribʌrʌ ĩjãnaẽ́bʌrʌ cawa oya. 17 Ezoai careabemara idji jʌwad̶e erob̶ʌa porara dji ta umebemada ãyã b̶ʌi carea. Maʌ̃be dji tara wagaya baribʌrʌ dji porara tʌbʌ uruad̶e babueya.– 18 Ara maʌ̃ quĩrãca ne quĩrãtanoaneba Juaʌ̃ba bed̶ea bia dadji ẽdrʌd̶id̶ebemada jaradia b̶aped̶a jarabadjia ĩjãnamãrẽã. 19 Baribʌrʌ Juaʌ̃ba Galilead̶ebema boro Herodera quẽãbadjia idjia wẽrã erob̶ʌ Herodía carea. Maʌ̃ Herodíara ara Herode djaba Pelipe quima basía. Maʌ̃ awara Juaʌ̃ba idjira quẽãbadjia ne jũma cadjirua o b̶ʌ carea. 20 Herodeba maʌ̃ cadjirua o b̶ʌ awara naʌ̃gʌ cadjirua sid̶a osia: Juaʌ̃ra preso b̶ʌbisia idji quẽã b̶ʌ carea. 21 Juaʌ̃ba ẽberãrã borocuecua b̶asid̶e Jesu sid̶a borocuesia. Maʌ̃ne Jesuba Ãcõrẽa bed̶eabʌrʌd̶e bajãda ewasia. 22 Ewaped̶a Ãcõrẽ Jaureda bajãneba puchirã quĩrãca idji ʌ̃rʌ̃ zesia. Maʌ̃ne Ãcõrẽba bajãneba ed̶aa nãwã bed̶easia: –Bʌra mʌ̃ Warra quĩrĩã b̶ʌ́a. Bʌ carea mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa.– 23 Jesuba jaradia b̶esid̶e treinta poa b̶asica b̶ʌa. Ẽberãrãba idjira Jose warrada crĩcha panasid̶aa. Josera Eli warra basía, 24 Elira Matá warra basía, Matára Levi warra basía, Levira Melqui warra basía, Melquira Janai warra basía, Janaira Jose warra basía. 25 Josera Matatía warra basía, Matatíara Amó warra basía, Amóra Nahuʌ̃ warra basía, Nahuʌ̃ra Esli warra basía, Eslira Nagai warra basía. 26 Nagaira Máha warra basía, Máhara Matatía warra basía, Matatíara Semei warra basía, Semeira Jose warra basía, Josera Juda warra basía. 27 Judara Johanaʌ̃ warra basía, Johanaʌ̃ra Resa warra basía, Resara Zorobabel warra basía, Zorobabelera Salatiel warra basía, Salatielera Neri warra basía. 28 Nerira Melqui warra basía, Melquira Adi warra basía, Adira Cosaʌ̃ warra basía, Cosaʌ̃ra Elmodaʌ̃ warra basía, Elmodaʌ̃ra Ere warra basía. 29 Erera Josue warra basía, Josuera Elieze warra basía, Eliezera Joriʌ̃ warra basía, Joriʌ̃ra Matá warra basía. 30 Matára Levi warra basía, Levira Simeoʌ̃ warra basía, Simeoʌ̃ra Juda warra basía, Judara Jose warra basía, Josera Jonaʌ̃ warra basía, Jonaʌ̃ra Eliaquiʌ̃ warra basía. 31 Eliaquiʌ̃ra Melea warra basía, Meleara Mainaʌ̃ warra basía, Mainaʌ̃ra Matata warra basía, Matatara Nataʌ̃ warra basía, Nataʌ̃ra Davi warra basía. 32 Davira Jesé warra basía, Jeséra Obé warra basía, Obéra Boo warra basía, Boora Salmoʌ̃ warra basía, Salmoʌ̃ra Naasoʌ̃ warra basía. 33 Naasoʌ̃ra Aminadá warra basía, Aminadára Araʌ̃ warra basía, Araʌ̃ra Esroʌ̃ warra basía, Esroʌ̃ra Paré warra basía, Paréra Juda warra basía. 34 Judara Jacobo warra basía, Jacobora Isa warra basía, Isara Abrahaʌ̃ warra basía, Abrahaʌ̃ra Tare warra basía, Tarera Naco warra basía, Nacora Seru warra basía. 35 Serura Ragau warra basía, Ragaura Pele warra basía, Pelera Hebere warra basía, Heberera Sala warra basía. 36 Salara Cainaʌ̃ warra basía, Cainaʌ̃ra Arpaxa warra basía, Arpaxara Seʌ̃ warra basía, Seʌ̃ra Noé warra basía, Noéra Lame warra basía. 37 Lamera Matusaleʌ̃ warra basía, Matusaleʌ̃ra Enoco warra basía, Enocora Jaré warra basía, Jaréra Majalaleel warra basía, Majalaleelera Cainaʌ̃ warra basía. 38 Cainaʌ̃ra Enó warra basía, Enóra Se warra basía, Sera Adaʌ̃ warra basía, Adaʌ̃ra Ãcõrẽ warra basía.

Lucas 4

1 Jesura Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶ʌda Jordaʌ̃ dod̶eba jẽda wãsia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ Jaureba idjira ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa edesia. 2 Cuarenta ewari mama b̶asia. Maʌ̃ne diauruba idjira mĩã sẽ b̶asia Ãcõrẽda igarabi carea. Maʌ̃ ewarid̶e Jesuba ni cãrẽ sid̶a coẽ́ b̶ʌ bẽrã jarra b̶asia. 3 Mãwã b̶ʌd̶e diauruba Jesua nãwã jarasia: –Bʌda wãrãda Ãcõrẽ warrabʌrʌ, naʌ̃ mõgarada paʌ̃ babidua.– 4 Jesuba panusia: –Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: ab̶abe ne co b̶ʌd̶eba ẽberãra zocai b̶aẽ́a, [ãtebʌrʌ jũma Ãcõrẽba jara b̶ʌ ĩjã b̶ʌd̶eba zocai b̶aya].– 5 Mãwãnacarea diauruba Jesura eya ʌ̃tʌ b̶ʌd̶e edesia. Mamaʌba naʌ̃ ẽjũãne b̶ea puruda jũma acʌbitasia. 6 Maʌ̃ne diauruba jarasia: –Naʌ̃ ẽjũãne b̶ea purura, maʌ̃ purud̶e ne bia b̶ea sid̶a jũma bʌ jʌwaed̶a b̶ʌya. Mʌ̃re bẽrã mʌ̃a dia quĩrĩãbʌrʌ́a diaida b̶ʌa. 7 Mʌ̃ quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a mʌ̃́a bia bed̶eaibʌrʌ mʌ̃a jũma diaya.– 8 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Satana, ãyã wãdua. Ãcõrẽ cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ab̶a bãrã Boro Ãcõrẽabʌrʌ bia bed̶ead̶adua. Idjia jara b̶ʌdrʌ ĩjã o pananadua.”– 9 Mãwãnacarea diauruba Jesura Jerusaleʌ̃naa edesia Ãcõrẽ de droma boro ʌ̃tʌara b̶ʌmaa. Maʌ̃be jarasia: –Bʌda wãrãda Ãcõrẽ warrabʌrʌ, namaʌba ud̶u jʌ̃drʌdua. Ãcõrẽ cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ãcõrẽba idji nezocarãda bʌmaa diabueya carebad̶amãrẽã. 11 Bʌra ãdji jʌwad̶e edad̶ia bʌ jĩrũra mõgaraba puarãmãrẽã. 12 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Idji bed̶ead̶e naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bariduada orãnadua bãrã Boro Ãcõrẽba carebai cawaya.”– 13 Mãwã mĩã sẽ b̶aped̶a diaurura Jesu caitabemada ãyã wãsia ab̶a dewara ewarid̶aa. 14 Mãwãnacarea Jesura Ãcõrẽ Jaure ʌb̶ʌad̶eba b̶ʌda Galilea druad̶aa jẽda wãsia. Jũma maʌ̃ druad̶e idjira bio trʌ̃ b̶ʌgasia. 15 Judiorã dji jʌrebada deza idjia Ãcõrẽ bed̶eara jaradia b̶abadjia. Maʌ̃ bẽrã jũmarãba idjira bia jarabadjid̶aa. 16 Mãwãnacarea Jesura idji warid̶a puru Nazared̶aa wãsia. Ʌ̃nãũbada ewarid̶e idjia obari quĩrãca judiorã dji jʌrebada ded̶e ed̶a wãsia. Maʌ̃be idjira piradrʌsia Ãcõrẽ Bed̶eada nocoare lei carea. 17 Maʌ̃ne Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaía cartada idjía diasid̶aa. Maʌ̃ra ewara edaped̶a naʌ̃ bed̶eada jʌrʌped̶a jĩgua lesia: 18 Ãcõrẽ Jaurera mʌ̃ ume b̶ʌa. Idjia mʌ̃ra edasia dji ne neẽ́ qued̶eaa jaramãrẽã Ãcõrẽba ãdjirãra carebaida. Idjia mʌ̃ra diabuesia sopua b̶eada sobiabicuamãrẽã, jida edeped̶ad̶arã ẽdrʌd̶ida jaramãrẽã, daub̶errea b̶eaa unubimãrẽã, djãrã jʌwaed̶a mĩga b̶eara bia b̶ʌcuamãrẽã, idjab̶a jaramãrẽã Ãcõrẽba ẽdrʌ edai ewarira jũẽsida. 20 Led̶acarea cartara bʌraped̶a dji wagabaría diasia. Maʌ̃be chũmesia jaradiai carea. Jũmarãba idjira acʌ duanasid̶aa. 21 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Maʌ̃ bed̶eaba jara b̶ʌra id̶i bãrã quĩrãpita mãwãbʌrʌa.– 22 Jũmarãba idjid̶ebemada bia bed̶easid̶aa. Idjia bia jaradia b̶ʌ carea cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ara ãdjidub̶a jara duanasid̶aa: “¿Idjira Jose warrada jãwã b̶ʌẽ́ca?” 23 Jesuba jarasia: –Bãrãba naʌ̃ bed̶eada mʌ̃́a jarad̶ia: “Nẽãrã diabari, ara bʌdjida biabidua. Bʌa Capernauʌ̃ne od̶ara daiba ũrĩsid̶aa. Nama bʌ purud̶e bid̶a ab̶arica odua.”– 24 Maʌ̃ awara jarasia: –Mʌ̃a bãrãa wãrãda jaraya: ni ab̶aʌ Ãcõrẽneba bed̶eabarida ara idji druad̶e bia edad̶acaa. 25 Quĩrãnebad̶adua, Elía b̶asi ewarid̶e Israel druad̶e pẽdra wẽrãrãra zocãrã panasid̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e poa ũbea ẽsidra cue zeẽ́ b̶ad̶a bẽrã jarrabada zesia. 26 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Elíara ni ab̶aʌ pẽdra wẽrã Israeld̶ebema carebad̶e wãbiẽ́ basía. Ãtebʌrʌ pẽdra wẽrã Sidoʌ̃ druad̶e Sarepta purud̶e b̶ʌmaa wãbisia. 27 Ara maʌ̃ quĩrãca Eliseo b̶asi ewarid̶e aid̶a bara b̶eada Israel druad̶e zocãrã panasid̶aa baribʌrʌ ãdjirãnebema ni ab̶aʌda idjia biabiẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Siria druad̶ebema Naamaʌ̃da biabisia.– 28 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e jũma dji jʌrebada ded̶e duanʌra quĩrũbucasid̶aa. 29 Ara maʌ̃da Jesura puru dajadaa erreb̶ari eded̶aped̶a eya ed̶aa tuca jira b̶ʌd̶e b̶atabued̶i carea edesid̶aa. 30 Baribʌrʌ Jesura ara ãdji daid̶u necai wãsia. 31 Mãwãnacarea Jesura Galilea druad̶e Capernauʌ̃ purud̶aa wãsia. Ʌ̃nãũbada ewarid̶e idjia jaradia b̶asia. 32 Bio cawa b̶ʌd̶eba ebud̶a jaradia b̶ʌ bẽrã jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. 33 Judiorã dji jʌrebada ded̶e ẽberã jai bara b̶ʌda b̶asia. Cawaẽ́ne idjia jĩgua jarasia: 34 –¡Jesu Nazared̶ebema! ¿Cãrẽ cãrẽã daira mĩã sẽ b̶ʌ? ¿Dai biẽ́ b̶ʌi carea zesica? Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌra caida: ¡Bʌra Ãcõrẽba diabued̶aa!– 35 Maʌ̃ carea Jesuba idjía jarasia: –Chupeadua. Idji cacuad̶ebemada ẽdrʌdua.– Ara maʌ̃da jaiba ẽberãra egode b̶aebiped̶a ẽdrʌsia. Baribʌrʌ maʌ̃ ẽberãra ni cãrẽ sid̶a biẽ́ oẽ́ basía. 36 Maʌ̃ unusid̶ad̶e jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãdjiza iwid̶i duanesid̶aa: –Idji bed̶eaba ¿sãwã jãwã o b̶ʌ? Idjia jarabʌrʌra jairãba ĩjãbadaa. Idjira ʌb̶ʌa b̶ʌ bẽrã bed̶eabʌrʌd̶e jaira ẽdrʌcuabadaa.– 37 Maʌ̃ bẽrã idjira puru caita b̶eaza bio trʌ̃ b̶ʌgasia. 38 Judiorã dji jʌrebada ded̶eba ẽdrʌped̶a Jesura Simoʌ̃ ded̶aa wãsia. Mama Simoʌ̃ pãcõrẽda bio cʌwa nũmasia. Maʌ̃ carea Jesua bed̶ea djuburiasid̶aa biabimãrẽã. 39 Jesuba ed̶aa acʌped̶a dji cʌwamiara quẽãsia. Ara maʌ̃da cʌwamiara dugusia. Maʌ̃be wẽrãra piradrʌped̶a ãdjira ne cobisia. 40 Queubʌrʌd̶e zocãrã quĩrãtanoa cacua biẽ́ b̶eada Jesumaa enesid̶aa. Jesuba idji jʌwara ãdjirã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a biabicuasia. 41 Ara maʌ̃ quĩrãca zocãrã jairãda ẽberãrã cacuad̶ebemada ẽdrʌbicuasia. Ẽdrʌbʌdad̶e nãwã b̶ia jarasid̶aa: “¡Bʌra wãrãda Ãcõrẽ warraa!” Ãdjia cawa panasid̶aa idjira Ãcõrẽba diai jarad̶a ẽdrʌ edabarida. Maʌ̃ carea Jesuba ãdjira quẽãbadjia chupead̶amãrẽã. 42 Diaped̶ed̶a Jesura puru dajadaa wãsia ẽberã neẽ́maa. Baribʌrʌ ẽberãrãba idjira jʌrʌ panasid̶aa. Unusid̶ad̶e jarasid̶aa ãdji purud̶e b̶emãrẽã. 43 Baribʌrʌ Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a dewara puru b̶ead̶e jaradiaida b̶ʌa Ãcõrẽra zebʌrʌda ãdji Boro bai carea. Maʌ̃ bed̶ea bia jaramãrẽã Ãcõrẽba mʌ̃ra diabuesia.– 44 Maʌ̃ bẽrã Jesuba judiorã druad̶e dji jʌrebada deza jaradia wãsia.

Lucas 5

1 Ewari ab̶a Jesura amene droma Genesare abada icawa b̶asia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ bed̶ea jaradia b̶ʌ ũrĩni carea ẽberãrãra zocãrã idjima powua duanasid̶aa. 2 Arima do icawa jãbada umé ũ panasid̶aa. Maʌ̃ jãba djibarirãba ãdji b̶eda jidabadada caita sʌgʌ panasid̶aa. 3 Maʌ̃ne Jesura Simoʌ̃ Pedro jãbad̶e b̶adoped̶a jarasia quẽsaarabe edemãrẽã. Maʌ̃be jãbad̶e chũmeped̶a jũma arima duanʌrãa jaradia b̶esia. 4 Jaradiad̶acarea Jesuba Simoʌ̃a jarasia: –Jãʌ̃be bʌ jãbara do quẽsaara edeped̶a b̶eda b̶arid̶adua.– 5 Baribʌrʌ Simoʌ̃ba panusia: –Jaradiabari, daira diamasi b̶eda b̶ari panʌda ʌ̃nadrʌsid̶aa. Mãwãmĩna ni cãrẽ sid̶a jidad̶aẽ́ basía. Baribʌrʌ bʌa mãwã jara b̶ʌ bẽrã ĩjãya.– 6 Ara maʌ̃da ãdjira b̶eda b̶arisid̶aa. Bio zocãrã jidabʌda bẽrã dji b̶eda jidabadara cõãbʌrʌ basía. 7 Maʌ̃ carea dewara jãbad̶e b̶eada jʌwaba trʌ̃sid̶aa carebad̶e zed̶amãrẽã. Zed̶aped̶a jãbara umena b̶edaba birasid̶aa. Maʌ̃ba biru b̶aebod̶od̶a basía. 8 Simoʌ̃ Pedroba idji ume panʌ bid̶a b̶eda zocãrã jidaped̶ad̶a unusid̶ad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Idji ume panʌra Santiago idjab̶a Juaʌ̃ basía. Ãdjira Zebedeo warrarã basía. Maʌ̃ne Simoʌ̃ra Jesu caita wãped̶a chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jarasia: –Mʌ̃ Boro, biara b̶ʌa bʌra mʌ̃ caitabemada ãyã wãida, mʌ̃ra cadjirua obari bẽrã.– Jesuba Simoʌ̃a jarasia: –Dauperarãdua, id̶iba ʌ̃taa bʌra mʌ̃ itea ẽberã enebarida b̶eya.– 11 Ãdjirãba jãbara doyaa enenaped̶a jũma amesid̶aa. Maʌ̃be Jesu ume wãsid̶aa. 12 Ewari ab̶a Jesura purud̶e b̶asia. Maʌ̃ne ẽberã aid̶aba jũma bira b̶ʌda jũẽsia. Maʌ̃ ẽberãba Jesu unusid̶e idji quĩrãpita chĩrãborod̶e b̶arru cob̶eped̶a nãwã quĩrã djuburiada iwid̶isia: –Mʌ̃ Boro, bʌa quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra poya biabida b̶ʌa.– 13 Maʌ̃ne Jesuba jʌwa ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌrʌd̶e jarasia: –Mãwã o quĩrĩã b̶ʌa. ¡Biadua!– Ara maʌ̃da aid̶ara anisia. 14 Maʌ̃ne Jesuba idjía jarasia: –Bʌ biad̶ara ni ab̶aʌa jararãdua. Ãtebʌrʌ sacerdotemaa wãdua bʌra biasida unumãrẽã. Jãʌ̃be Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ei carea Moiseba jarad̶a quĩrãca ne diacuadua. Mãwã ẽberãrãba cawad̶ia bʌra wãrãda biasida.– 15 Baribʌrʌ Jesura trʌ̃ b̶ʌgaara wãsia. Maʌ̃ bẽrã ẽberãrãra zocãrã zebadjid̶aa idjia jaradia b̶ʌ ũrĩni carea. Cacua biẽ́ b̶eara zebadjid̶aa biabicuamãrẽã. 16 Baribʌrʌ Jesura ed̶aud̶e ẽberã neẽ́maa wãbadjia Ãcõrẽa bed̶eai carea. 17 Ewari ab̶a Jesuba jaradia b̶ʌd̶e pariseorãda, judiorã ley jaradiabadarã sid̶a arima duanasid̶aa. Ãdjirãra Galilea druad̶eba, Judea druad̶eba idjab̶a Jerusaleʌ̃ purud̶eba zeped̶ad̶a basía. Maʌ̃ne Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba Jesuba cacua biẽ́ b̶eara biabibadjia. 18 Mãwã b̶ʌd̶e ʌ̃cʌrʌba ẽberã cacua beu b̶ʌda idji cʌd̶ad̶e enenaped̶a ed̶a ede quĩrĩã panasid̶aa Jesu quĩrãpita b̶ʌd̶i carea. 19 Baribʌrʌ ẽberãrã cãbana nũmʌ bẽrã poya Jesuma jũẽbid̶aẽ́ basía. Maʌ̃ carea ãdjirãba dji cacua beu b̶ʌra de ʌ̃rʌ̃ edesid̶aa. Maʌ̃be de ʌ̃rʌ̃bemada ogad̶aped̶a dji cacua beu b̶ʌra dji cʌd̶ad̶eba ed̶aa b̶ʌsid̶aa. Ẽberãrã ẽsi Jesu quĩrãpita b̶ʌsid̶aa. 20 Jesuba unusia ãdjia wãrãda ĩjã panʌda idjia cacua beu b̶ʌra poya biabida. Maʌ̃ carea dji cacua beu b̶ʌ́a nãwã jarasia: –Ache, bʌa cadjirua od̶ara mʌ̃a quĩrãdoasia.– 21 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e arima duanʌ pariseorãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a nãwã crĩchasid̶aa: “Idjira ¿caida crĩcha b̶ʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã mãwã Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ bed̶ea b̶ʌ? Ab̶a Ãcõrẽbʌrʌ ẽberãba cadjirua od̶ara poya quĩrãdoaya.” 22 Baribʌrʌ Jesuba ãdjia crĩcha panʌra cawad̶a bẽrã nãwã iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã bãrã sod̶e jãwã crĩcha panʌ? 23 Bãrãmaarã ¿sãʌ̃gʌda zareaara b̶ʌ? ¿Cadjirua od̶ara quĩrãdoayad̶a aida wa naʌ̃ ẽberã cacua beu b̶ʌra piradrʌbiped̶a nĩbabida? 24 Ãcõrẽba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara b̶ʌsia naʌ̃ ẽjũãne duanʌba cadjirua obadara quĩrãdoamãrẽã. Maʌ̃ra bãrãa unubiya.– Ara maʌ̃da dji cacua beu b̶ʌ́a nãwã jarasia: –Piradrʌdua. Bʌ cʌd̶ara edaped̶a diguid̶aa wãdua.– 25 Ara mãwã jarabʌrʌd̶e cacua beu b̶ad̶ara pirab̶ariped̶a idji cʌd̶ara edaped̶a jũmarã quĩrãpita nĩbad̶e wãsia. Maʌ̃be Ãcõrẽra bio bia jara b̶ʌda diguid̶aa wãsia. 26 Maʌ̃ unusid̶ad̶e jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽra bio bia jarasid̶aa. Ãcõrẽ wayaad̶eba jarasid̶aa: –¡Id̶i wãrãda ne ununaca waib̶ʌada unusid̶aa!– 27 Mãwãnacarea Jesu wãbʌrʌd̶e parata Romanebema boro itea jʌrʌ pebarida unusia. Idji trʌ̃ra Levi abadjid̶aa. Maʌ̃ ẽberãra parata diabada ded̶e chũmasia. Jesuba unuped̶a jarasia: –Mʌ̃ ume zedua.– 28 Ara maʌ̃da Levira piradrʌped̶a idjia o b̶ad̶ara ameped̶a Jesu ume wãsia. 29 Maʌ̃be Jesu carea Leviba idji ded̶e ne cod̶i waib̶ʌada osia. Zocãrã Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãda, dewara ẽberãrã sid̶a ãdji ume ne co panasid̶aa. 30 Maʌ̃ unusid̶ad̶e judiorã ley jaradiabadarãba, pariseorã bid̶a Jesu ume nĩbabadarãa nãwã biẽ́ jarasid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã parata jʌrʌ pebadarã ume idjab̶a dewara cadjirua obadarã ume bid̶a ãbaa ne co panʌ?– 31 Jesuba ãdjía jarasia: –Cacua bia b̶eaba nẽãrã diabarira jʌrʌd̶acaa. Ab̶abe cacua biẽ́ b̶eabʌrʌ jʌrʌbadaa. 32 Mʌ̃ra jipa b̶ea trʌ̃i carea zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ cadjirua obadarãda trʌ̃ b̶ʌa Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã.– 33 Ʌ̃cʌrʌba Jesua jarasid̶aa: –Borocuebari Juaʌ̃ ume nĩbabadarãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e ara cadrʌa ne cod̶aca ewarira obadaa. Ara maʌ̃ quĩrãca pariseorã ẽpẽbadarã bid̶a obadaa. Baribʌrʌ bʌ ume nĩbabadarãba ¿sãwãẽrã od̶aca?– 34 Jesuba ãdjía jarasia: –Mãwãra wẽrã edabʌrʌba b̶ʌsrid̶a ewari o b̶ʌd̶e ¿idjia ed̶od̶arãa ne cod̶aca ewarida obica? 35 Baribʌrʌ ewari ab̶a dewara ẽberãrãba idjira ãyã eded̶ia. Maʌ̃ ewarid̶ebʌrʌ idjia ed̶od̶arãba ne cod̶aca ewarira od̶ia.– 36 Maʌ̃ awara Jesuba ãdjía ne jara b̶ʌd̶eba nãwã jarasia: –Ni ab̶aʌba wua djiwid̶ida tʌd̶aped̶a wua sored̶e capirud̶acaa. Mãwã od̶ibʌrʌ wua djiwid̶ira ãrĩya. Maʌ̃ awara dji wua djiwid̶i tʌd̶ara dji sore ume bia b̶eẽ́a. 37 Idjab̶a ni ab̶aʌba uva b̶a djiwid̶ira animarã e od̶a dji sored̶e tʌd̶acaa. Mãwã od̶ibʌrʌ aseabʌrʌd̶e animarã e od̶a dji sorera cõãya. Maʌ̃be uva b̶ara, animarã e od̶a sid̶a aduaya. 38 Maʌ̃ carea uva b̶a djiwid̶ira animarã e od̶a djiwid̶id̶e tʌd̶ida panʌa. Mãwã umena dãrã droad̶ia. 39 Idjab̶a uva b̶a asea dji drõã dobʌrʌba djiwid̶ira do quĩrĩãcaa. Ãtebʌrʌ jarabaria: “Uva b̶a dji drõãra djiwid̶i cãyãbara biara b̶ʌa.”–

Lucas 6

1 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a ẽjũã trigo ud̶ad̶e nĩbasid̶aa. Mama nĩnane Jesu ume nĩbabadarãba trigora tʌ edad̶aped̶a jʌwaba cʌratʌd̶aped̶a co nĩbasid̶aa. 2 Ʌ̃cʌrʌ pariseorãba maʌ̃ unusid̶ad̶e iwid̶isid̶aa: –¿Bãrãba cãrẽ cãrẽã ʌ̃nãũbada ewarid̶e ocara panʌda o panʌ?– 3 Jesuba panusia: –¿Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶eara acʌd̶acaca? Davi, idji ume nĩbabadarã sid̶a jarra panasid̶ad̶e ¿sãwã osid̶a? 4 Davira Ãcõrẽ ded̶e ed̶a wãped̶a Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ad̶a paʌ̃da edasia. Maʌ̃ paʌ̃ra ¿ab̶abe sacerdoterãba cod̶ida panasid̶aẽ́ca? Baribʌrʌ Daviba coped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia.– 5 Idjab̶a Jesuba jarasia: –Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ʌ̃nãũbada ewari djibaria.– 6 Dewara ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesura judiorã dji jʌrebada ded̶aa wãped̶a jaradia b̶asia. Mama ẽberã jʌwa ara beu b̶ʌda b̶asia. 7 Judiorã ley jaradiabadarãda, pariseorã sid̶a panasid̶aa. Ãdjia Jesura acʌ panasid̶aa ʌ̃nãũbada ewarid̶e ẽberã jʌwa beu b̶ʌda biabi cawaya. Biabisira biẽ́ jarad̶ida crĩcha panasid̶aa. 8 Baribʌrʌ ãdjia crĩcha panʌra Jesuba cawa b̶ad̶a bẽrã dji ẽberã jʌwa beu b̶ʌ́a nãwã jarasia: –Piradrʌped̶a ẽsi nũmane zedua.– Ara maʌ̃da dji ẽberãra piradrʌped̶a ẽsi nũmane wãsia. 9 Maʌ̃be Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a bãrãa iwid̶iya: ʌ̃nãũbada ewarid̶e ¿cãrẽda od̶ida panʌ? ¿Biada wa cadjiruada? ¿Djãrã carebaida wa idu beubida?– 10 Maʌ̃be arima panʌra acʌped̶a dji ẽberãa nãwã jarasia: –Jʌwa jiradua.– Mãwã jirabʌrʌd̶e idji jʌwara biasia. 11 Maʌ̃ carea arima panʌra bio quĩrũnaped̶a ãdjidub̶a iwid̶i duanesid̶aa Jesura sãwã od̶i cawaya. 12 Ewari ab̶a Jesura eyad̶aa wãsia. Mama Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌda ʌ̃nadrʌsia. 13 Ãsa bad̶acarea idji ẽpẽ b̶eara ãbaa trʌ̃cuaped̶a doce edasia. Maʌ̃ doce edad̶ara idjia trʌ̃ b̶ʌsia “mʌ̃a diabued̶arã.” 14 Ãdji trʌ̃ra naʌ̃gʌa: Simoʌ̃ (Jesuba idjira trʌ̃ b̶ʌsia Pedro), dji djaba Andre, Santiago, Juaʌ̃, Pelipe, Bartolomé, 15 Mateo, Tomá, Alpeo warra, Santiago, Simoʌ̃ Zelote abada, 16 Santiago djaba Juda, idjab̶a Juda Iscariote. Jĩrũare maʌ̃gʌba Jesura jidabisia. 17 Maʌ̃be Jesura idjia edad̶arã ume eyad̶eba ed̶aa zesid̶aa. Jewed̶ad̶e idji ẽpẽ b̶ea zocãrã panʌ ume idjab̶a ẽberãrã cãbana zebʌda ume b̶esia. Maʌ̃ ẽberãrãra Judea druad̶eba, Jerusaleʌ̃neba, pusa icawabema puru Tirod̶eba idjab̶a Sidoʌ̃neba zesesid̶aa Jesuba jaradia b̶ʌ ũrĩni carea idjab̶a cacua biẽ́ b̶eara biabicuamãrẽã. 18 Maʌ̃ awara Jesuba jai b̶eara ẽberãrã cacuad̶ebemada ãyã jʌrecuasia. 19 Jũma dji cacua biẽ́ b̶eaba idjira tã quĩrĩã panasid̶aa Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba biabi b̶ʌ bẽrã. 20 Jesuba idji ẽpẽ b̶ea acʌped̶a nãwã jarasia: Bio bia b̶ead̶ia bãrã dji ne neẽ́ panʌra Ãcõrẽba bãrãra pe erob̶ʌ bẽrã. 21 Bio bia b̶ead̶ia jarra b̶eara Ãcõrẽba jãwũãbi bẽrã. Bio bia b̶ead̶ia sopuaba jĩã b̶eara Ãcõrẽba b̶ʌsrid̶abi bẽrã. 22 Bio bia b̶ead̶ia ẽberãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a carea bãrã quĩrãmabʌdad̶e, igarabʌdad̶e idjab̶a biẽ́ jarabʌdad̶e. 23 Bãrã biẽ́ obʌdad̶e bio capipiad̶adua, bãrãba nebia waib̶ʌada bajãne eropanani bẽrã. Ãdji drõã naẽnabemarãba Ãcõrẽneba bed̶eabadarãra ara maʌ̃ quĩrãca biẽ́ obadjid̶aa. 24 Baribʌrʌ mĩã djuburi b̶ead̶ia bãrã dji ne bara b̶eara. Bãrãba eropanʌneba necai panʌ bẽrã nocoarebema ewarid̶e necai pananaẽ́a. 25 Mĩã djuburi b̶ead̶ia bio ne co panʌneba jãwũã b̶eara, nocoarebema ewarid̶e jarra panani bẽrã. Mĩã djuburi b̶ead̶ia ara nawena ipid̶a b̶eara nocoarebema ewarid̶e jĩãni bẽrã idjab̶a sopuad̶i bẽrã. 26 Mĩã djuburi b̶ead̶ia ẽberãrãba bãrãda bia jarad̶ibʌrʌ. Bãrã drõã naẽnabemarãba ẽberãrã Ãcõrẽ trʌ̃neba sewa jaradia b̶eara bia jarabadjid̶aa. 27 Baribʌrʌ mʌ̃a jara b̶ʌ ũrĩ panʌ́a jaraya: bãrã dji quĩrũra quĩrĩãnadua. Bãrã quĩrãma panʌra bia od̶adua. 28 Bãrã biẽ́ jarabadara bia jarad̶adua. Bãrã biẽ́ obada carea Ãcõrẽa iwid̶id̶adua ãdjirãra carebamãrẽã. 29 Ab̶aʌba bʌda uridarrad̶e uibʌrʌ, dewarabema uridarrad̶e idu ubidua. Ab̶aʌba bʌa cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌd̶ebemada ab̶a jãrĩbʌrʌ, dewarabema bʌa jʌ̃ b̶ʌ sid̶a idu edebidua. 30 Ab̶aʌba bʌ́a ne iwid̶ibʌrʌ, wãgarãdua. Maʌ̃ awara bʌa erob̶ʌd̶ebemada ab̶aʌba jãrĩsira iwid̶irãdua jẽda diamãrẽã. 31 Bãrãba quĩrĩã panʌa djãrãba bãrãra bia od̶ida. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba djãrãra bia od̶adua. 32 Ab̶abe bãrã dji biarãdrʌ quĩrĩã panʌbʌrʌ, ¿caiba bãrãra bia jarai? Cadjirua obadarã bid̶a ãdji dji biarãra quĩrĩãbadaa. 33 Maʌ̃ awara ab̶abe bãrã dji biarãdrʌ bia od̶ibʌrʌ, ¿caiba bãrãra bia jarai? Cadjirua obadarã bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca obadaa. 34 Maʌ̃ awara bãrãba ab̶abe dji poya jẽda diad̶ida b̶eaa diad̶ibʌrʌ ¿caiba bãrãra bia jarai? Cadjirua obadarã bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca obadaa ãdjia diaped̶ad̶ara waya jẽda edad̶ida crĩcha panʌ bẽrã. 35 Maʌ̃ carea bãrã dji quĩrũra quĩrĩãnadua. Ãdjirãra bia od̶adua. Ãdjirãa ne diad̶adua. Baribʌrʌ diabʌdad̶e ãdjirãneba edad̶ida crĩcharãnadua. Mãwãbʌrʌ bãrãba Ãcõrẽneba edad̶ira bio waib̶ʌa b̶aya idjab̶a unubid̶ia wãrãda bãrãra Ãcõrẽ dji dromaara b̶ʌ warrarãda. Idjia cadjirua obadarãda, idjía bia b̶ʌad̶a ad̶aca sid̶a idji biad̶eba carebabaria. 36 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba quĩrã djuburia b̶ead̶ida panʌa bãrã Zeza bajãne b̶ʌba quĩrã djuburiabari quĩrãca. 37 Djãrãra biẽ́ jararãnadua Ãcõrẽba bãrã biẽ́ jararãmãrẽã. Ni ab̶aʌda bed̶ead̶e b̶ʌad̶a arãnadua, Ãcõrẽba bãrãda bed̶ead̶e b̶ead̶a arãmãrẽã. Bãrã biẽ́ oped̶ad̶ara quĩrãdoad̶adua. Mãwã bãrãba biẽ́ oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaya. 38 Djãrãa ne diad̶adua. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽba bãrãa bio ad̶uba diaya ẽ bio biraped̶a cuguzoa b̶ʌ quĩrãca. Idjia diaya bãrãba djãrãa diabada quĩrãca.– 39 Maʌ̃ awara Jesuba jarasia: –¿Daub̶errea b̶ʌba dewara daub̶errea b̶ʌda poya eronĩbaica? ¿Eronĩbaibʌrʌ, ãdjira umena uriad̶e b̶aed̶aẽ́ca? 40 Ne cawa quĩrĩã b̶ʌra dji jaradiabari cãyãbara ne cawaara b̶ʌẽ́a. Baribʌrʌ idjia bio cawad̶acarea dji jaradiabari quĩrãca b̶eya. 41 Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã nejarra djãrã daud̶e b̶ʌda acʌbada? ¿Sãwãẽrã bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda acʌd̶aca? 42 Bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda ununaẽ́ panʌbʌrʌ ¿sãwã djãrãa nãwã jarad̶i? “Nejarra bʌ daud̶e b̶ʌra mʌ̃a aub̶ariya.” ¡Bãrãba jarabada quĩrãca od̶acaa! Naãrã bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda aub̶arid̶adua. Mãwã poya ununia nejarra djãrã daud̶e b̶ʌra aub̶arid̶i carea. Ara maʌ̃ quĩrãca bʌa cadjirua o b̶ʌra naãrã idu b̶ʌdua. Maʌ̃bebʌrʌ djãrãra carebaida b̶ʌa.– 43 Bacuru cadjiruaba nejõ biada zaucaa. Ara maʌ̃ quĩrãca bacuru biaba nejõ cadjiruada zaucaa. 44 Bacurura dji nejõneba cawabadaa. Ʌrʌ bara b̶ʌba higojõda zaucaa. Idjab̶a jũĩchichiba uvada zaucaa. 45 Ara maʌ̃ quĩrãca ẽberã biaba idji sod̶e ne bia erob̶ʌd̶eba ne biada jarabaria. Baribʌrʌ ẽberã cadjiruaba idji sod̶e ne cadjirua erob̶ʌd̶eba ne cadjiruada jarabaria. Ẽberãba idji sod̶e crĩcha b̶ʌ quĩrãca bed̶eabaria. 46 Mʌ̃a jara b̶ʌra bãrãba od̶acaa. Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra bãrã boroad̶a abada? 47 Mʌ̃maa zebʌrʌba mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶a ĩjã oibʌrʌ mʌ̃a jaraya idjira cai quĩrãca b̶ʌda. 48 Idjira ẽberãba de obʌrʌ quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ ẽberãba bio ed̶u corosia ab̶a mõgara zarea unubʌrʌd̶aa. Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ de jĩrũra u nũmʌsia. Maʌ̃ dera bio zarea nũmʌ bẽrã do waib̶ʌa zebʌrʌd̶e cora edeẽ́ basía. 49 Baribʌrʌ mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶a ĩjãẽ́ra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Ẽberãba deda osia baribʌrʌ de jĩrũra ed̶u uẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã do waib̶ʌa zebʌrʌd̶e idji dera cora wãsia. Ab̶ed̶a jũma ãrĩsia.–

Lucas 7

1 Jesuba ẽberãrãa mãwã jarad̶acarea Capernauʌ̃naa wãsia. 2 Mama sordaorã boroda b̶asia. Idjia nezoca bio quĩrĩã b̶ʌda erob̶asia. Baribʌrʌ maʌ̃ nezocara cacua biẽ́ b̶ʌ bẽrã jũãcãyã nũmasia. 3 Dji sordaorã boroba Jesud̶ebema ũrĩsid̶e ʌ̃cʌrʌ judiorã dji dromarãda Jesumaa diabuesia idji nezoca biabid̶e zemãrẽã. 4 Ãdjirãra wãnaped̶a nãwã bed̶ea djuburiasid̶aa: –Jãʌ̃ sordaorã borora ẽberã biaa. Maʌ̃ bẽrã bia b̶ʌa bʌa carebaida. 5 Idjia dadji judiorãra bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã dadjirã dji jʌrebada deda o diasia.– 6 Mãwã jaraped̶ad̶a bẽrã Jesura ãdji ume sordaorã boro ded̶aa wãsia. Baribʌrʌ de caita jũẽbʌdad̶e sordaorã boroba idji dji biarãda Jesua nãwã jarad̶e diabuesia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ra dji biaẽ́ bẽrã, biara b̶ʌa bʌra mʌ̃ ded̶e ed̶a zeẽ́da. 7 Maʌ̃ carea mʌ̃ra bʌmaa wãẽ́ basía. Baribʌrʌ mʌ̃ nezoca biamãrẽã bʌa jãmaʌba jaraibʌrʌ biaya. 8 Mʌ̃ boroba jara b̶ʌra mʌ̃a ĩjãida b̶ʌa. Idjab̶a mʌ̃a jara b̶ʌra sordaorã mʌ̃ jʌwaed̶a b̶eaba ĩjãnida panʌa; mʌ̃a ab̶aʌa zeduad̶a aibʌrʌ zebaria; wãduad̶a aibʌrʌ, wãbaria; idjab̶a mʌ̃ nezocaa nãwã oduad̶a aibʌrʌ ara maʌ̃da idjia obaria.– 9 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Jesuba idjid̶ebemada bia crĩchasia. Maʌ̃ carea idji ẽpẽ panʌra acʌped̶a jarasia: –Mʌ̃a jaraya: naʌ̃ ẽberãba bio ĩjã b̶ʌ quĩrãca israelerã tãẽna ni ab̶a bid̶a unucaa.– 10 Sordaorã boroba diabued̶arã jẽda wãsid̶ad̶e unusid̶aa nezoca cacua biẽ́ b̶ad̶ara biasida. 11 Mãwãnacarea Jesura, idji ume nĩbabadarã sid̶a Naiʌ̃ purud̶aa wãsid̶aa. Ãdjirã ume ẽberãrãra zocãrã wãsid̶aa. 12 Jesu dji purud̶e ed̶a wãbada caita jũẽsid̶e unusia ẽberãrãba cũdra jaid̶ad̶ada tʌb̶arid̶e edebʌdada. Dji papara pẽdra wẽrã basía. Ab̶abe maʌ̃ warrada erob̶asia. Dji pẽdra wẽrã ume ẽberãrãra cãbana duanasid̶aa. 13 Jesuba dji pẽdra wẽrãra mĩã djuburi unuped̶a nãwã jarasia: –Waa jĩãrãdua.– 14 Maʌ̃be caita wãped̶a dji bẽwãrã edebada bacuruda tãsia. Maʌ̃ carea dji edebʌdarãra nũpanesid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Cũdra, mʌ̃a bʌ́a jaraya, piradrʌdua.– 15 Ara maʌ̃da dji beu b̶ad̶ara piradrʌped̶a bed̶easia. Maʌ̃be Jesuba idjira dji papaa diasia. 16 Maʌ̃ carea dji arima duanʌra bio dauperasid̶aa. Jũmarãba Ãcõrẽra nãwã bia jarasid̶aa: –Wãrãda Ãcõrẽneba bed̶eabari dji dromada dadjirã tãẽna jũẽsia. Ãcõrẽba idji purura carebad̶e ze b̶ʌa.– 17 Maʌ̃ bẽrã Jesura jũma Judea druad̶e idjab̶a mama caita b̶ea purud̶e bid̶a trʌ̃ b̶ʌgasia. 18 Juaʌ̃ ume nĩbaped̶ad̶aba Jesuba od̶ara Juaʌ̃a jũma nẽbʌrʌsid̶aa. Maʌ̃ carea Juaʌ̃ba umé trʌ̃ped̶a Jesua nãwã iwid̶id̶e wãbisia: “¿Bʌra dji zeida b̶ad̶aca, wa dewarada jʌ̃ãnida panʌ?” 20 Ara maʌ̃da Jesumaa wãnaped̶a iwid̶isid̶aa: –Borocuebari Juaʌ̃ba daira bʌmaa diabuesia. Idjia nãwã iwid̶ibisia: “¿Bʌra dji zeida b̶ad̶aca, wa dewarada jʌ̃ãnida panʌ?”– 21 Ara maʌ̃ ewarid̶e Jesuba cacua biẽ́ b̶eada, jai bara b̶eada, daub̶errea b̶ea sid̶a zocãrã biabicua b̶asia. 22 Maʌ̃ bẽrã Jesuba ãdjía nãwã panusia: –Bãrãba unu panʌda idjab̶a ũrĩ panʌda Juaʌ̃a jarad̶e wãnadua: daub̶errea b̶ead̶aba unu panʌa, jĩrũ biẽ́ b̶ead̶ara bia nĩnaa, aid̶a bara b̶ead̶ara biasid̶aa, cʌwʌrʌ qui b̶ead̶aba ũrĩ panʌa, idjab̶a beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbacuasid̶aa. Maʌ̃ awara ne neẽ́ qued̶eaba bed̶ea bia Ãcõrẽba carebaid̶ebemada ũrĩ panʌa. 23 Mʌ̃ igaraẽ́ ĩjã b̶ʌra bio bia b̶aya.– 24 Juaʌ̃ba diabued̶arã wãped̶ad̶acarea Jesuba arima duanʌ́a Juaʌ̃nebemada nãwã jarasia: –Ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa bãrãba Juaʌ̃ acʌd̶e wãsid̶ad̶e ¿cãrẽda ununida crĩchasid̶a? ¿Nãũrãba cha ureurea eronũmʌda ununida crĩchasid̶aca? 25 Mãwã crĩchad̶aẽ́ basía. Maʌ̃da ¿cãrẽda ununida crĩchasid̶a? ¿Ẽberã bio djio b̶ʌda ununida crĩchasid̶aca? Mãwãẽ́a; dji bio djio b̶ea, jũma nebia erob̶eara dji bororã de dromane panabadaa. 26 Maʌ̃da ¿cãrẽda ununida crĩchasid̶a? ¿Ãcõrẽneba bed̶eabarida ununida crĩchasid̶aca? Mãẽ, Ãcõrẽneba bed̶eabarida acʌd̶e wãsid̶aa. Juaʌ̃ra Ãcõrẽneba bed̶eabari dji dromaa. 27 Idjid̶ebemada Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Bed̶ea jarabarida mʌ̃a bʌ na diabueya bʌ o jarimãrẽã. 28 Mʌ̃a jaraya: naʌ̃ ẽjũãne ni ab̶aʌda Juaʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌẽ́a. Baribʌrʌ Ãcõrẽ purud̶ebema dji ed̶aara quiruda idji cãyãbara dji dromaara b̶ʌa.– 29 Jesuba jara b̶ʌ ũrĩsid̶ad̶e ẽberãrãba, Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã bid̶a jarasid̶aa Ãcõrẽba o b̶ʌra jipa b̶ʌda, Juaʌ̃ba ãdjirãra borocued̶a bẽrã. 30 Baribʌrʌ pariseorãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a Ãcõrẽba ãdji itea o quĩrĩã b̶ad̶ara igarasid̶aa. Maʌ̃ carea Juaʌ̃ba ãdjirãra borocueẽ́ basía. 31 Dadjirã Boro Jesuba idjab̶a jarasia: –Id̶ibema ẽberãrãra ¿cãrẽ quĩrãca panʌ? 32 Purud̶e warrarã jemene panʌne nãwã ijarabada quĩrãca panʌa: Daiba chiru zasid̶ad̶e bãrãra carid̶aẽ́ basía. Sopuad̶ebema trʌ̃ãbi trʌ̃ãsid̶ad̶e bãrãra jĩãnaẽ́ basía. 33 Bãrãra ara maʌ̃ quĩrãca panʌa. Juaʌ̃ zesid̶e bariduada coca basía idjab̶a uva b̶a aseada doca basía. Maʌ̃ne bãrãba jarasid̶aa idjira jai bara b̶ʌda. 34 Maʌ̃be mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ze b̶ʌa. Mʌ̃a ne jũmada cobaria idjab̶a ne jũmada dobaria. Maʌ̃ne bãrãba jarabadaa mʌ̃ra ne coya b̶ʌda idjab̶a itua awua b̶ʌda. Maʌ̃ awara jarabadaa mʌ̃ra cadjirua obadarã ume, Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã ume bid̶a nĩbabarida. 35 Baribʌrʌ cawa panʌa Ãcõrẽ necawaara jipa b̶ʌda idji ĩjã panʌba jipa obada bẽrã.– 36 Pariseoda b̶asia. Maʌ̃ pariseoba Jesura ed̶osia idjima ne cod̶e wãmãrẽã. Ara maʌ̃da Jesura wãped̶a ne co chũmesia. 37 Maʌ̃ purud̶e wẽrã bio cadjirua obarida b̶asia. Maʌ̃ wẽrãba Jesu pariseo ded̶e ne co b̶ʌda cawasid̶e alabastro mõgara od̶ad̶e querada enesia. 38 Jesu caita cob̶eped̶a jĩã b̶ʌba idji daub̶aba Jesu jĩrũra sʌgʌsia. Maʌ̃be idji bud̶aba jareped̶a Jesu jĩrũra isõped̶a idjia quera enenaba pʌrʌsia. 39 Maʌ̃ unusid̶e Jesu ed̶od̶a pariseoba nãwã crĩchasia: “Naʌ̃ ẽberãda wãrãda Ãcõrẽneba bed̶eabari bad̶abara cawacasia cadjirua obari wẽrãba jãwã o b̶ʌda.” 40 Maʌ̃ carea Jesuba nãwã jarasia: –Simoʌ̃, mʌ̃a bʌ́a ne jara quĩrĩã b̶ʌa.– Simoʌ̃ba jarasia: –Mãẽteara jaradua, Jaradiabari.– Jesuba jarasia: 41 –Ẽberãda umé panasid̶aa. Ãdjia ẽberã bara b̶ʌ́a diai bara panasid̶aa. Ab̶aʌba quiniento ewari trajabʌrʌd̶e edabari quĩrãca diaida b̶asia. Dewarabemaba cincuenta ewari trajabʌrʌd̶e edabari quĩrãca diaida b̶asia. 42 Baribʌrʌ ãdjia poya diad̶aẽ́da cawad̶a bẽrã, dji bara b̶ʌ ẽberãba ãdjia diad̶ida panʌra quĩrãdoasia. Mʌ̃a bʌ́a iwid̶iya: ¿sãʌ̃gʌba dji bara b̶ʌ ẽberãra biara quĩrĩãi?– 43 Simoʌ̃ba panusia: –Mʌ̃maarã dji aud̶uara diaida b̶ad̶aba biara quĩrĩãya.– Jesuba jarasia: –Bʌa arid̶e panusia.– 44 Maʌ̃be wẽrãmaa acʌped̶a Simoʌ̃a jarasia: –¿Bʌa naʌ̃ wẽrãra unu b̶ʌca? Bʌ ded̶e jũẽsid̶e mʌ̃ jĩrũ sʌgʌmãrẽã bʌa baidoda diaẽ́ basía, baribʌrʌ naʌ̃ wẽrãba ara idji daub̶aba mʌ̃ jĩrũra sʌgʌped̶a idji bud̶aba põãsa jaresia. 45 Mʌ̃ jũẽsid̶e bia edai carea bʌa isõẽ́ basía, baribʌrʌ naʌ̃ wẽrãba mʌ̃ jĩrũra isõ jõẽ́ b̶ʌa. 46 Mʌ̃ bia edai carea bʌa mʌ̃ boro ʌ̃rʌ̃ olivo dragara weaẽ́ basía, baribʌrʌ naʌ̃ wẽrãba mʌ̃ jĩrũra queraba pʌrʌsia. 47 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a nãwã jaraya: idjia cadjirua zocãrã od̶ara mʌ̃a jũma quĩrãdoasia. Maʌ̃ carea idjia mʌ̃ra bio quĩrĩã b̶ʌa. Baribʌrʌ ab̶aʌba mãcua cadjirua od̶aẽ́da mʌ̃a quĩrãdoaibʌrʌ maʌ̃ba mʌ̃ra mãcua quĩrĩã b̶aẽ́a.– 48 Maʌ̃be idjia wẽrãa jarasia: –Bʌa cadjirua od̶ara mʌ̃a jũma quĩrãdoasia.– 49 Baribʌrʌ dewararã arima ne co chũmeaba nãwã jara duanesid̶aa: –Naʌ̃ra ¿caida crĩcha b̶ʌ? ¿Mãwãra dewaraba cadjirua od̶ara idjia poya quĩrãdoaida b̶ʌca?– 50 Maʌ̃ne Jesuba wẽrãa jarasia: –Bʌa mʌ̃ra ĩjãna bẽrã cadjiruad̶ebemada ẽdrʌsia. Necai wãdua.–

Lucas 8

1 Mãwãnacarea Jesura puru waib̶ʌa b̶eaza idjab̶a puru zaque b̶eaza wãsia. Maʌ̃ne jarabadjia Ãcõrẽra ãdji Boro bai carea zebʌrʌda. Maʌ̃ bed̶ea bia jaradia nĩne idjia doce edad̶arãda idji ume nĩbabadjid̶aa. 2 Maʌ̃ awara wẽrãrãda idji ume nĩbabadjid̶aa. Maʌ̃ wẽrãrã ʌ̃cʌrʌ cacua biẽ́ b̶ead̶ada Jesuba biabisia idjab̶a ʌ̃cʌrʌ jai bara b̶ead̶ada Jesuba dji jaira ãyã jʌretasia. Ab̶a Maria Magdalena basía. Jesuba idji cacuad̶ebemada jairãda siete ãyã jʌretasia. 3 Cuza quima Juana sid̶a b̶asia. Cuzaba Herode ded̶ebemada jũma cawa obadjia. Susana sid̶a b̶asia. Maʌ̃ awara dewara wẽrãrãda zocãrã panasid̶aa. Ãdjirãba Jesu carebad̶i carea ne diabadjid̶aa. 4 Zocãrã ẽberãrã puruzabemada Jesumaa zesid̶aa. Maʌ̃ne ne jara b̶ʌd̶eba Jesuba ãdjirãa nãwã jaradiasia: 5 –Ẽberãda idji ẽjũãne ne pod̶e wãsia. Mãwã po nĩne ʌ̃cʌrʌ tara od̶e b̶aecuasia. Maʌ̃ bẽrã ẽberãrãba ʌ̃rʌ̃ tʌgasid̶aa idjab̶a ĩbanaba mĩcuasid̶aa. 6 Ʌ̃cʌrʌ tara mõgara ʌ̃rʌ̃ egoro nãũcha b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Tununacarea mãcua baido neẽ́ b̶ʌ bẽrã jũma purrubasia. 7 Ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Tununacarea jʌ̃cara ʌrʌ bara b̶ʌba bʌrá quenasia. 8 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã biad̶e b̶aecuasia. Maʌ̃ tara bia warid̶aped̶a bio zausid̶aa.– Mãwã jaraped̶a Jesuba jĩgua jarasia: –Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.– 9 Maʌ̃ carea Jesu ume nĩbabadarãba idjía iwid̶isid̶aa: –Bʌa mãwã ne jara b̶ʌd̶eba jaradiad̶aba ¿cãrẽda jara b̶ʌ?– 10 Jesuba panusia: –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada jũmarãa cawabiẽ́ b̶ʌmĩna bãrãa cawabi b̶ʌa. Baribʌrʌ dewararãa mʌ̃a ne jara b̶ʌd̶eba bed̶ea b̶ʌa Ãcõrẽ cartad̶e jara b̶ʌra mãwãmãrẽã. Nãwã jara b̶ʌa: Naʌ̃ ẽberãrãba ũrĩ panʌmĩna cawad̶aẽ́a. Unu panʌmĩna cawad̶aẽ́a. 11 Mʌ̃a ne jara b̶ʌd̶eba jarad̶ara naʌ̃gʌa: dji tara Ãcõrẽ bed̶eaa. 12 Ta od̶e b̶aed̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eada ũrĩnaped̶a diauruba maʌ̃ bed̶ea ãdji sod̶e jũẽnara quĩrãdoabibaria ĩjãrãnamãrẽã. Mãwã ãdjirãra cadjiruad̶ebemada ẽdrʌd̶acaa. 13 Ta mõgara ʌ̃rʌ̃ egoro nãũcha b̶ʌd̶e b̶aed̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eada bio b̶ʌsrid̶a edabadaa baribʌrʌ bio carra jidad̶aca bẽrã sod̶eba ĩjãnacaa. Maʌ̃ bẽrã dãrãẽ́ne bia mĩgabʌdad̶e idu b̶ʌbadaa. 14 Ta ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e b̶aed̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eada ũrĩnaped̶a naʌ̃ ẽjũãne sãwã bia b̶ead̶ida, ne jũma erob̶ead̶ida, sãwã b̶ʌsrid̶ad̶i sid̶a biara crĩchabadaa. Maʌ̃ bẽrã ãdjia ũrĩped̶ad̶ara igarad̶aped̶a warid̶acaa. 15 Baribʌrʌ ta ẽjũã biad̶e b̶aed̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: so jipa b̶eaba idjab̶a crĩcha bia b̶eaba Ãcõrẽ bed̶eara ũrĩnaped̶a wãrãda ĩjãbadaa. Ãdjia ĩjã panʌra idu b̶ʌd̶aca bẽrã ne biada obadaa. 16 Ni ab̶aʌba ĩbĩrãda coad̶aped̶a mẽrã nũmʌnacaa wa eped̶eco droma edre b̶ʌd̶acaa. Ãtebʌrʌ ʌ̃tʌ dji ĩbĩrã b̶ʌbadad̶e nũmʌbadaa dji ded̶e ed̶a zebʌdarãba ʌ̃naa ununamãrẽã. 17 Ara maʌ̃ quĩrãca ne jũma ebud̶a b̶ʌẽ́ra mẽrã b̶eẽ́a. Dadjia cawad̶aẽ́ panʌra Ãcõrẽba ebud̶a cawabiya. 18 Maʌ̃ bẽrã bio quĩrãcuita ũrĩ pananadua. Ab̶aʌba wãrãda cawaibʌrʌ, Ãcõrẽba aud̶uara cawabiya. Baribʌrʌ adua b̶ʌba cawa b̶ʌda crĩchaibʌrʌ idjia crĩcha b̶ʌ sid̶a Ãcõrẽba jãrĩya. 19 Ewari ab̶a Jesu papaba, idji djabarã bid̶a idjira acʌd̶e wãsid̶aa. Baribʌrʌ poya araa jũẽnaẽ́ basía ẽberãrãda zocãrã duanʌ bẽrã. 20 Maʌ̃ carea ʌ̃cʌrʌba idjía jarasid̶aa: –Bʌ papara, bʌ djabarã sid̶a dajadaare panʌa. Ãdjia bʌ acʌd̶e ze panʌa.– 21 Jesuba jarasia: –Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩnaped̶a ĩjã b̶eada mʌ̃ papaa idjab̶a mʌ̃ djabarãa.– 22 Ewari ab̶a Jesuba idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: –Amene wa quĩrãrẽ wãnadrʌ.– Ara maʌ̃da jãbad̶e b̶adod̶aped̶a wãsid̶aa. 23 Chãbʌdad̶e Jesura cãĩ b̶asia. Mãwã b̶ʌd̶e nãũrãda dji cãbãyã puá nũmesia. Maʌ̃ bẽrã jãbara baidoba biru b̶aebod̶osia. Ab̶ed̶a minijĩchiad̶e panasid̶aa. 24 Maʌ̃ carea Jesura ʌ̃rʌ̃manaped̶a nãwã jarasid̶aa: –¡Jaradiabari, Jaradiabari, dadjirãra b̶arrubod̶od̶aa!– Jesura pirab̶ariped̶a nãũrãa, baido bogozoa bid̶a jarasia tumanamãrẽã. Ara maʌ̃da jũma tuma nũmesia. 25 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: –Bãrãba ĩjã panʌra ¿sãwãsi?– Baribʌrʌ idji ume nĩbabadarãba ne wayaaba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ara ãdjidub̶a iwid̶i duanesid̶aa: –¿Naʌ̃gʌra caida jãwã b̶ʌ? Idji bed̶eara nãũrãba, baido bogozoa bid̶a ĩjãbadaa.– 26 Amene chãnaped̶a Gerasa druad̶e jũẽsid̶aa. Gerasara Galilea amene wa quĩrãrẽ b̶ʌa. 27 Jesu drua b̶adobʌrʌd̶e ẽberã maʌ̃ purud̶ebemada idjimaa zesia. Maʌ̃ ẽberãra jai bara b̶ʌda dãrãbʌrʌ basía. Idjia cacuad̶e ni cãrẽ sid̶a jʌ̃ca basía. Ded̶e bid̶a b̶aca basía, ãtebʌrʌ beud̶arã tʌb̶aribada uriad̶e b̶abadjia. 28 Idjia Jesu unusid̶e b̶iasia. Maʌ̃be Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jĩgua jarasia: –Jesu, Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌ Warra, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra mĩã sẽ b̶ʌ? ¡Mʌ̃ djuburia mʌ̃ra biẽ́ b̶ʌrãdua!– 29 Jaiba mãwã jarasia Jesuba maʌ̃ ẽberã cacuad̶ebemada ẽdrʌmãrẽã jarad̶a bẽrã. Dãrãbʌrʌ basía maʌ̃ jaiba ẽberãra biẽ́ o erob̶ʌda. Dewararãba dji ẽberãra carenaba jʌ̃naped̶a quĩrãcuita wagabadjid̶amĩna carenara tucuaped̶a ẽberã neẽ́maa jaiba edebadjia. 30 Maʌ̃ne Jesuba idjía iwid̶isia: –¿Bʌra casa trʌ̃ jarabada?– Idjia panusia: –Mʌ̃ra Cãbana abadaa.– Idjia mãwã jarasia ãdjira ẽberã cacuad̶e bio cãbana panʌ bẽrã. 31 Maʌ̃ne ãdjia Jesua bed̶ea djuburiasid̶aa uria dau cʌre b̶ʌd̶aa diabuerãmãrẽã. 32 Mãwã panʌne ãdji caita eya zaqued̶e chinada zocãrã ne co duanasid̶aa. Maʌ̃ carea jairãba Jesua bed̶ea djuburiasid̶aa maʌ̃ china cacuad̶e idu ed̶a wãbimãrẽã. Maʌ̃ne Jesuba iduaribisia. 33 Ara maʌ̃da jairãra ẽberã cacuad̶ebemada ẽdrʌd̶aped̶a china cacuad̶e ed̶a wãcuasid̶aa. Maʌ̃be cawaẽ́ne chinara pirapod̶aped̶a perawad̶eba daid̶u tẽũcuad̶aped̶a nãbʌrʌ quinisid̶aa. 34 Maʌ̃ unusid̶ad̶e dji china waga pananara daupera pira wãsid̶aa. Ãdjia unuped̶ad̶ara purud̶e b̶eaa, puru jĩga b̶eaa bid̶a nẽbʌrʌsid̶aa. 35 Ẽberãrãba acʌd̶e zesid̶ad̶e dji ẽberã jai zocãrã erob̶ad̶ara Jesu caita chũmʌda unusid̶aa. Quĩrã b̶aped̶a cacuad̶e jʌ̃badara jʌ̃ b̶asia. Maʌ̃ carea ẽberãrãra dauperasid̶aa. 36 Dji unuped̶ad̶aba nẽbʌrʌsid̶aa sãwãbʌrʌ idjira biasida. 37 Maʌ̃ba jũma Gerasad̶ebemarãra ne wayad̶aped̶a Jesua bed̶ea djuburiasid̶aa ãdji druad̶ebemada ãyã wãmãrẽã. Ara maʌ̃da Jesura wayacusa jãbad̶e b̶adoped̶a Galilead̶aa wãsia. 38 Wãi naẽna ẽberã jai bara b̶ad̶aba Jesua bed̶ea djuburiasia idji ume wãi carea. Baribʌrʌ Jesuba nãwã jarasia: 39 –Diguid̶aa wãped̶a jũmarãa jaradua Ãcõrẽba bʌ ume ne waib̶ʌa od̶ada.– Ara maʌ̃da ẽberãra idji purud̶aa wãsia. Mama jũmarãa nẽbʌrʌsia Jesuba idji ume ne waib̶ʌa od̶ada. 40 Galilea druad̶e ẽberãrã cãbana panʌba Jesura jʌ̃ã panasid̶aa. Idji jũẽsid̶e ãdjirãba bio capipia edasid̶aa. 41 Maʌ̃ne ẽberã Jairo abadada idjimaa zesia. Maʌ̃ Jairora judiorã dji jʌrebada ded̶e dji boro basía. Idjia cauda ab̶abe erob̶asia doce poa b̶ʌda. Maʌ̃ wẽrãcaura jũãcãyã nũmasia. Jairora Jesu jĩrũ caita cob̶eped̶a bed̶ea djuburiasia idji diguid̶aa wãmãrẽã. Ara maʌ̃da Jesura wãsia baribʌrʌ wãbʌrʌd̶e ẽberãrãba idjira pẽsua eropanasid̶aa. 43 Ãdjirã tãẽna wẽrã doce poa oamiaba jida b̶ʌda nĩbasia. Maʌ̃ wẽrãba nẽãrã diabadarãa idji paratara jũma diad̶oasia, baribʌrʌ ni ab̶aʌba poya biabid̶aẽ́ basía. 44 Wẽrãra jẽdaareba zeped̶a Jesuba cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌ id̶e maãrĩ tãsia. Ara maʌ̃da oara poasia. 45 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: –¿Caiba mʌ̃ra tãsi?– Jũmarãba panusid̶aa tãnaẽ́ panʌda. Maʌ̃ carea Pedroba jarasia: –Jaradiabari, ẽberãrãba bʌra pẽsua eropanʌa. ¿Sãwã bʌa iwid̶i b̶ʌ caiba bʌra tãsida?– 46 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Ab̶aʌba mʌ̃ra tãsia. Mʌ̃a cawa b̶ʌa mʌ̃ ʌb̶ʌad̶eba idjira biasida.– 47 Wẽrãba od̶ara poya mẽrãẽ́da cawad̶a bẽrã ne wayaaba ure nũmʌda wãped̶a Jesu jĩrũ caita chĩrãborod̶e cob̶esia. Maʌ̃be jũmarã quĩrãpita idjia jarasia cãrẽ cãrẽã Jesura tãsida idjab̶a ara maʌ̃ba biasida. 48 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Cau, wãrãda biaida ĩjãna bẽrã bʌra biasia. Necai wãdua.– 49 Wad̶i mama bed̶ea panʌne Jairo ded̶eba ab̶a zeped̶a Jairoa nãwã jarasia: –Bʌ caura jaid̶asia. Jaradiabarira waa mĩã sẽrãdua.– 50 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Jesuba jarasia: –Ne wayarãdua. Bʌa sod̶eba ĩjãibʌrʌ, idjira ʌ̃rẽbaya.– 51 Jairo ded̶e jũẽped̶a Jesuba Pedroda, Santiagoda, Juaʌ̃da, dji wẽrãcau zezada, dji papa sid̶a ed̶a edesia. Waa dewarada ed̶a wãbiẽ́ basía. 52 Maʌ̃ne ẽberãrãda dji wẽrãcau carea aujĩã duanasid̶aa. Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Jĩãrãnadua, naʌ̃ wẽrãcaura beuẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ cãĩ b̶ʌa.– 53 Maʌ̃ carea ẽberãrãba Jesumaa acʌd̶aped̶a ipid̶asid̶aa, wẽrãcaura wãrãda beusida cawa panana bẽrã. 54 Baribʌrʌ Jesuba dji wẽrãcau jʌwad̶e jidaped̶a jarasia: –¡Cau zaque, pirab̶aridua!– 55 Mãwã jarabʌrʌd̶e wẽrãcaura ʌ̃rẽbaped̶a pirab̶arisia. Maʌ̃be Jesuba jarasia wẽrãcaura ne cobid̶amãrẽã. 56 Maʌ̃ unusid̶ad̶e djibarirãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Baribʌrʌ Jesuba ãdjía jarasia ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã.

Lucas 9

1 Jesuba idji ume nĩbabadarã doce panʌra ãbaa trʌ̃ped̶a ʌb̶ʌada diasia jaida ãyã jʌretad̶amãrẽã idjab̶a cacua biẽ́ b̶ea sid̶a biabid̶amãrẽã. 2 Maʌ̃be ãdjía jarasia: –Ãcõrẽra dji Boro bai carea zebʌrʌda jarad̶e wãnadua idjab̶a cacua biẽ́ b̶eada biabid̶adua.– 3 Wãni naẽna Jesuba ãdjirãa jarasia: –Bãrã wãbʌdad̶e ni cãrẽ sid̶a ederãnadua. Bardonada, buchacada, cod̶ida, parata sid̶a ederãnadua. Cacuad̶e jʌ̃ panʌ awa eded̶adua. 4 Djãrã purud̶e jũẽnaped̶a ab̶aʌba bãrãda bia edasira maʌ̃ ded̶ebemada ãyã wãrãnadua ab̶a purud̶eba ẽdrʌbʌdad̶aa. 5 Baribʌrʌ puruba bãrãda bia edaẽ́bʌrʌ mamaʌba ẽdrʌd̶adua. Ẽdrʌbʌdad̶e egoro pora bãrã jĩrũne b̶ʌra jãrãpetad̶adua. Maʌ̃ba cawabiya ãdjia Ãcõrẽ igara panʌ carea idjia cawa oida.– 6 Ara maʌ̃da wãnaped̶a puru b̶eaza jarasid̶aa Ãcõrẽra ãdji Boro bai carea zebʌrʌda. Maʌ̃ bed̶ea bia jaradia panʌne cacua biẽ́ b̶eada biabicuabadjid̶aa. 7 Herodeda Galilea druad̶ebema boro basía. Maʌ̃ Herodeba jũma Jesuba o b̶ʌda ũrĩsia. Idjia cawa crĩchaẽ́ b̶asia ʌ̃cʌrʌba nãwã jara panʌ bẽrã: –Borocuebari Juaʌ̃da ʌ̃rẽbasia.– 8 Maʌ̃ne dewararãba jara panasid̶aa: –Elíada waya dadjirã tãẽna zesia.– Dewararãba jara panasid̶aa: –Ãcõrẽneba bed̶eabari naẽna b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasia.– 9 Maʌ̃ carea Herodeba jarasia: –Mʌ̃a Borocuebari Juaʌ̃ra ob̶ʌá tʌ beabisia. Mãẽteara za jara panʌra ¿caida mãwã b̶ʌ?– Maʌ̃ carea Jesura unu quĩrĩã b̶asia. 10 Jesuba diabued̶arã jẽda zesid̶ad̶e ãdjia oped̶ad̶ada jũma nẽbʌrʌsid̶aa. Mãwãnacarea Jesuba ãdjirãra Betsaidá puru caita ẽberã neẽ́maa edesia. 11 Baribʌrʌ ẽberãrãba idjira mama b̶ʌda cawad̶aped̶a araa wãbʌrʌsid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba ãdjirãra bia edaped̶a jaradia b̶esia Ãcõrẽra ãdji Boro bai carea zebʌrʌda. Maʌ̃ bed̶ea bia jaradia b̶ʌd̶e dji cacua biẽ́ qued̶eara biabicuasia. 12 Queubʌrʌd̶e Jesuba doce edad̶arãra idjimaa wãnaped̶a jarasid̶aa: –Ẽberãrãa jaradua puru b̶eamaa idjab̶a de b̶eamaa wãnamãrẽã. Mamabʌrʌ poya cãĩnia idjab̶a cod̶ida nẽdod̶ia. Namara ne neẽ́a.– 13 Jesuba jarasia: –Bãrãbʌrʌ ne cobid̶adua.– Baribʌrʌ ãdjirãba panusid̶aa: –Dairãba ne nẽdod̶e wãnaẽ́bʌrʌ, naʌ̃ ẽberãrã cãbana panʌra poya ne cobid̶aẽ́a. Paʌ̃da juesumabe idjab̶a b̶edada umébe eropanʌa.– 14 Mama panʌra umaquĩrã awa mil juesuma panasid̶aca b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã Jesuba idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: –Ãdjirãa jarad̶adua cincuenta awara awara egode chũpanenamãrẽã.– 15 Idji ume nĩbabadarãba idjia jarad̶a quĩrãca osid̶aa. Ẽberãrãra jũma chũpanesid̶aa. 16 Jesuba paʌ̃ juesuma panʌra, b̶eda umé panʌ sid̶a idji jʌwad̶e edaped̶a bajãnaa acʌped̶a Ãcõrẽa bia jarasia. Maʌ̃be cõrãcuaped̶a idji ume nĩbabadarãa jarasia jed̶ecad̶amãrẽã. 17 Jũmarãda ne cod̶aped̶a jãwũãsid̶aa. Dji ad̶ubad̶ada jʌrʌ pesid̶ad̶e doce jamara birasid̶aa. 18 Ewari ab̶a Jesura ẽberãrãnebemada ãyã wãped̶a Ãcõrẽa iwid̶i b̶asia. Idji ume nĩbabadarãda arima panasid̶aa. Ãcõrẽa iwid̶id̶acarea Jesuba ãdjía nãwã iwid̶isia: –¿Ẽberãrãba mʌ̃ra caiad̶a a panʌ?– 19 Ãdjirãba panusid̶aa: –Ʌ̃cʌrʌba jara panʌa bʌra Borocuebari Juaʌ̃da. Dewararãba jara panʌa bʌra Elíada. Dewararãba jara panʌa bʌra naẽnabema Ãcõrẽneba bed̶eabari bad̶ada ʌ̃rẽbaped̶a jãwã b̶ʌda.– 20 Maʌ̃ne idjia waya iwid̶isia: –Bãrãba mʌ̃ra ¿caida crĩcha panʌ?– Pedroba panusia: –Bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa.– 21 Jesuba bio jara b̶ʌsia maʌ̃gʌra ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã. 22 Maʌ̃ awara jarasia: –Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara bio bia mĩgaida b̶ʌa. Purud̶ebema bororãba, sacerdote bororãba, dadji judiorã ley jaradiabadarã bid̶a mʌ̃ra igarad̶aped̶a beabid̶ia. Baribʌrʌ mʌ̃ra ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbaya.– 23 Jesuba jũmarãa jarasia: –Ab̶aʌba mʌ̃da ẽpẽ quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, idjia o quĩrĩã b̶ʌra igaraped̶a ewariza bia mĩgai carea b̶aida b̶ʌa. Maʌ̃be mʌ̃ra ẽpẽida b̶ʌa. 24 Ab̶aʌba naʌ̃ ẽjũãne bia b̶aida jʌrʌ b̶aibʌrʌ, jĩrũare bia b̶aẽ́a. Baribʌrʌ ab̶aʌda mʌ̃ carea beuibʌrʌ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya. 25 Bio crĩchad̶adua: ẽberãda naʌ̃ ẽjũãne ne jũma erob̶ʌd̶e beuped̶a tʌbʌ uruad̶aa wãibʌrʌ, ¿idjia erob̶ad̶aba carebaica? 26 Ab̶aʌba mʌ̃ra, mʌ̃ bed̶ea sid̶a adua b̶ʌad̶a aibʌrʌ, mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a ʌb̶ʌa bara zebʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberãra adua b̶ʌad̶a aya. Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃ Zeza Ãcõrẽ ʌb̶ʌa bara idjab̶a idji bajãnebema nezocarã ʌb̶ʌa bara zeya. 27 Mʌ̃a wãrãda jaraya: ʌ̃cʌrʌ nama panʌ beud̶i naẽna Ãcõrẽba mʌ̃ra jũmarã Boro b̶ʌd̶ada ebud̶a ununia.– 28 Mãwã jarad̶acarea ocho ewari b̶ʌd̶e Jesura eyad̶e ʌ̃taa Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãsia. Pedroda, Juaʌ̃da, Santiago sid̶a edesia. 29 Mama Jesuba Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌd̶e idji quĩrãdarrara dorrodorroa nũmesia. Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌ sid̶a totroaba dorrodorroa nũmesia. 30 Cawaẽ́ne ẽberãda umé odjad̶aped̶a Jesu ume bed̶easid̶aa. Ab̶a Moise basía. Dewarabemara Elía basía. 31 Ãdji sid̶a Ãcõrẽ quĩrãwãrẽãneba dorrodorroa panasid̶aa. Ãdjia bed̶ea panasid̶aa Jesu Jerusaleʌ̃ne bead̶id̶ebemada. 32 Mãwã b̶ʌd̶e Pedrora dewararã sid̶a bio daupea panasid̶amĩna cãĩnaẽ́ basía. Maʌ̃ne Jesura dorrodorroa b̶ʌda idjab̶a ẽberã umé idji caita panʌ sid̶a unusid̶aa. 33 Maʌ̃ ẽberãrã Jesu ume pananada wãbʌdad̶e Pedroba Jesua jarasia: –Jaradiabari, bio bia b̶ʌa daira nama panʌda. De zaqueda ũbea od̶ia: ab̶a bʌ itea, ab̶a Moise itea idjab̶a ab̶a Elía itea.– Pedrora mãwã bed̶easia ni cãrẽ sid̶a cawaẽ́ bẽrã. 34 Mãwã b̶ʌd̶e jʌ̃rãrãda ed̶aa zeped̶a ãdjirãra ãnẽb̶ari edasia. Maʌ̃ carea ãdjira bio ne wayasid̶aa. 35 Ara mãwãbʌrʌd̶e bed̶eada jʌ̃rãrãne ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ba nãwã jarasia: –Naʌ̃drʌ mʌ̃ Warraa. Mʌ̃a idjira edasia. Idjia jara b̶ʌra ũrĩnadua.– 36 Maʌ̃ bed̶ea chupead̶acarea Jesura idub̶a nũmʌda unusid̶aa. Ãdjia unuped̶ad̶ara dãrãsid̶aa ni ab̶aʌa nẽbʌrʌd̶aẽ́ panʌda. 37 Nurẽma eyad̶eba ed̶aa zesid̶ad̶e ẽberãrã zocãrãba Jesura acʌd̶e zesid̶aa. 38 Maʌ̃ne ab̶aʌba nãwã jĩgua jarasia: –Jaradiabari, mʌ̃ djuburia mʌ̃ warrada acʌdua. Mʌ̃ra waa warra neẽ́ b̶ʌa. 39 Idjira jai bara b̶ʌa. Maʌ̃ba cawaẽ́ne idjira b̶iabibaria, wawabibaria, idjab̶a yed̶aa cõpepea nũmebibaria. Idjia mʌ̃ warrara idu b̶ʌcaa. 40 Mʌ̃a bʌ ume nĩbabadarãa jarasia jaira ãyã jʌretad̶amãrẽã, mãwãmĩna poyad̶aẽ́ basía.– 41 Maʌ̃ carea Jesuba panusia: –¡Bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnacaa! ¡Bãrãra dji cadjiruarãa! Bãrãba ĩjãnamãrẽã ¿ab̶a sãʌ̃be mʌ̃a droai? Bʌ warrara namaa enedua.– 42 Warrara Jesumaa wãbʌrʌd̶e jaiba egode b̶aebiped̶a biara wawabisia. Baribʌrʌ Jesuba jaira ãyã jʌretasia. Warrara biabiped̶a dji zezaa diasia. 43 Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba mãwãna unusid̶ad̶e jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Idjia o b̶ʌ carea ẽberãrãba wad̶ibid̶a bio crĩcha duanʌne Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: 44 –Mʌ̃a bãrãa jarabʌrʌra bio quĩrãcuita ũrĩnadua. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ab̶aʌba ẽberãrãa jidabiya.– 45 Baribʌrʌ ãdjirãba cawad̶aẽ́ basía cãrẽ cãrẽã Jesura mãwã bed̶eabʌrʌda. Ãcõrẽba wad̶ibid̶a ãdjirãa cawabiẽ́ b̶asia. Maʌ̃ne ãdjia Jesua iwid̶id̶ida waya panasid̶aa. 46 Mãwã panʌne ara ãdjidub̶a bed̶ea duanesid̶aa caida dji dromaara b̶ai cawaya. 47 Baribʌrʌ Jesuba maʌ̃ra cawad̶a bẽrã warra zaqueda edaped̶a idji caita nũmʌsia. 48 Maʌ̃ne nãwã jarasia: –Bariduaba mʌ̃ ĩjã b̶ʌd̶eba warrarãda bia edaibʌrʌ, mʌ̃da bia edabʌrʌa. Idjab̶a mʌ̃ bia edabʌrʌba mʌ̃ Diabued̶ada bia edabʌrʌa. Bãrãnebema dji ed̶aara quirura Ãcõrẽ quĩrãpita dji dromaara b̶ʌa.– 49 Maʌ̃be Juaʌ̃ba nãwã jarasia: –Jaradiabari, daiba ẽberãda unusid̶aa bʌ trʌ̃neba jaida ãyã jʌreta b̶ʌda. Baribʌrʌ dadjirã ume nĩbaca bẽrã daiba idjía jarasid̶aa waa mãwã orãmãrẽã.– 50 Jesuba jarasia: –Bãrãba mãwã jarad̶iẽ́ panasid̶aa. Dadjirã dji quĩrũẽ́ra dadjirãare b̶ʌa.– 51 Jesu bajãnaa wãi ewari jũẽbod̶osid̶e wãrãda Jerusaleʌ̃naa wãida crĩchaped̶a wãsia. 52 Wãbʌrʌd̶e ʌ̃cʌrʌda Samaria druad̶aa na diabuesia. Puru zaqued̶e jũẽnaped̶a sãma cãĩnida jʌrʌsid̶aa. 53 Baribʌrʌ maʌ̃ purud̶ebemarãba cawasid̶aa Jesura Jerusaleʌ̃naa wãbʌrʌda. Maʌ̃ carea idjira bia edad̶aẽ́ basía. 54 Maʌ̃ bẽrã Juaʌ̃ba, Santiago bid̶a Jesua jarasid̶aa: –Dai Boro, Elíaba od̶a quĩrãca ¿Ãcõrẽa iwid̶id̶ica tʌbʌ urua bajãneba diabuebʌrʌba ãdjirãra jũma quenamãrẽã?– 55 Jesuba ãdji acʌped̶a quẽãsia. [Nãwã jarasia: –Bãrãra ¿cãrẽ cãrẽã mãwã bed̶ea panʌ? 56 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara zeẽ́ b̶ʌa ẽberãrã biẽ́ b̶ʌi carea ãtebʌrʌ ze b̶ʌa ẽdrʌ edai carea.–] Maʌ̃be dewara purud̶aa wãsid̶aa. 57 Od̶e wãbʌdad̶e ab̶aʌba Jesua jarasia: –Jaradiabari, bʌ wãbʌrʌza mʌ̃ra bʌ ume wãya.– 58 Jesuba jarasia: –Usa pãra de bara b̶ʌa, ĩbana sid̶a de bara b̶ʌa, baribʌrʌ mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara sãma cãĩ sid̶a neẽ́ b̶ʌa.– 59 Maʌ̃ne Jesuba dewara ẽberãa jarasia: –Mʌ̃ ume zedua.– Dji ẽberãba panusia: –Mʌ̃ Boro, bʌ ume wãi naẽna idu mʌ̃ zezada tʌb̶aribidua.– 60 Jesuba idjía jarasia: –Beu b̶earãba beud̶arãra tʌb̶arid̶ida panʌa. Baribʌrʌ bʌa ẽberãrãa jarad̶e wãdua Ãcõrẽra ãdji Boro bai carea zebʌrʌda.– 61 Maʌ̃ne dewaraba Jesua jarasia: –Mʌ̃ sid̶a bʌ caid̶u wãya, baribʌrʌ naãrã mʌ̃ ẽberãrãmaa jarad̶e wãida b̶ʌa.– 62 Jesuba panusia: –Ab̶aʌda trajad̶e wãped̶a waya jẽda crĩchaibʌrʌ, idjira bia b̶ʌẽ́a Ãcõrẽ purud̶e trajai carea.–

Lucas 10

1 Mãwãnacarea dadji Boro Jesuba idji ẽpẽ b̶eada setenta edasia Ãcõrẽ bed̶ea jarad̶e wãnamãrẽã. Idji wãida b̶ʌ puruza umé uméa wãbisia. 2 Ãdjirãa nãwã jarasia: –Zocãrãba mʌ̃ bed̶eara ĩjãni carea panʌa. Maʌ̃ ẽberãrãra néu waib̶ʌa waraga tab̶ʌ quĩrãca b̶eaa. Baribʌrʌ dji ewabadarãda zocãrãẽ́be panʌa. Maʌ̃ bẽrã Néu Djibaría iwid̶id̶adua ewabadarãda idji néumaa diabuemãrẽã. 3 ¡Wãnadua! Mʌ̃a bãrãra ẽberã cadjirua tãẽna diabuebʌrʌa. Ãdjirãba bãrãra biẽ́ od̶ia usa cadrʌaba oveja zaque orrabari quĩrãca. 4 Wãbʌdad̶e buchacada, parata sid̶a ederãnadua. Bãrãba jĩrũne jʌ̃badara dewara ederãnadua. Wãnane ni ab̶aʌ ume od̶e bed̶earãnadua. 5 Ded̶e ed̶a wãbʌdad̶e maʌ̃ ded̶ebemarãa nãwã jarad̶adua: “Ãcõrẽneba necai pananadua.” 6 Maʌ̃ ded̶ebemarãba bãrãda necai edad̶ibʌrʌ, bãrãba bed̶eaped̶ad̶a quĩrãca ãdjirãra necai panania. Necai edad̶aẽ́bʌrʌ, ãdjirãra necai pananaẽ́a. 7 Bãrãra necai edad̶ibʌrʌ, maʌ̃ ded̶e panenadua. Deza cãĩrãnadua. Bãrãba o panʌbari ne edad̶ida panʌ bẽrã mama panʌmisa ãdjia diabʌdara cod̶adua. 8 Purud̶e jũẽbʌdad̶e ẽberãrãba bãrãda bia edad̶ibʌrʌ, ãdjia bãrãa diabʌdara cod̶adua. 9 Maʌ̃ awara dji cacua biẽ́ b̶eara biabicuad̶adua. Ãdjía nãwã jarad̶adua: “Ãcõrẽra bãrã Boro bai carea zebʌrʌa.” 10 Baribʌrʌ purud̶e jũẽbʌdad̶e ẽberãrãba bãrãda bia edad̶aẽ́bʌrʌ, ãdjía nãwã jarad̶adua: 11 “Naʌ̃ purud̶ebema pora dai jĩrũnebemada bãrã quĩrãpita jãrãpetabʌdaa unubid̶i carea Ãcõrẽba cawa oida. Bio cawad̶adua Ãcõrẽra dji Boro bai carea zebʌrʌda.” 12 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e idjia maʌ̃ purura wetara cawa oya Sodomanebema ẽberãrã cawa oi cãyãbara. 13 ¡Coraziʌ̃nebemarãra, Betsaidad̶ebemarã sid̶a mĩã djuburi b̶eaa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Mʌ̃a ne ununaca bãrã tãẽna od̶ara Tirod̶e, Sidoʌ̃ne bid̶a od̶abara, maʌ̃ purud̶ebemarãba isabe cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽda ĩjãcasid̶aa. Maʌ̃ carea tʌbʌ porad̶e chũpanecasid̶aa idjab̶a sopuad̶ebema jʌ̃badara jʌ̃casid̶aa. 14 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e Tirod̶ebemarã idjab̶a Sidoʌ̃nebemarã cãyãbara bãrãra wetara cawa oya. 15 ¿Capernauʌ̃nebemarãra bajãnaa wãnica? ¡Wãnaẽ́a! ¡Ãcõrẽba bãrãra beud̶arã panabadamaa b̶atabueya!– 16 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Bãrã bed̶ea ĩjã b̶ʌba mʌ̃ bed̶eada ĩjã b̶ʌa. Bãrã igara b̶ʌba mʌ̃da igara b̶ʌa. Idjab̶a mʌ̃ igara b̶ʌba mʌ̃ Diabued̶ada igara b̶ʌa.– 17 Jesuba setenta diabued̶ara jẽda bio b̶ʌsrid̶a zesid̶aa. Maʌ̃be ãdjia Jesua nãwã jarasid̶aa: –¡Dai Boro, bʌ trʌ̃neba jairã ãyã jʌretabʌdad̶e ãdjirãba ĩjãbadaa!– 18 Maʌ̃ carea Jesuba ãdjía jarasia: –Mãẽ, mʌ̃a unu b̶asia diaurura bajãneba baa purepurea quĩrãca b̶aebʌrʌda. 19 Mʌ̃a bãrãa ʌb̶ʌada diasia diauru poyad̶amãrẽã idjab̶a dama ʌ̃rʌ̃, drusõrẽ ʌ̃rʌ̃ bid̶a poya tʌgad̶amãrẽã. Ni cãrẽ bid̶a bãrãra poya biẽ́ oẽ́a. 20 Baribʌrʌ ab̶abe b̶ʌsrid̶ad̶iẽ́ panʌa bãrãba jairã ãyã jʌretabʌdad̶e ãdjia ĩjãbada bẽrã, ãtebʌrʌ biara b̶ʌsrid̶ad̶ida panʌa Ãcõrẽba bãrã trʌ̃rã bajãne b̶ʌ́ erob̶ʌ bẽrã. 21 Mãwã bed̶ea panʌne Jesura Ãcõrẽ Jaured̶eba bio b̶ʌsrid̶a nũmesia. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽa nãwã jarasia: –Zeza, bʌra bajãnebema Boroa idjab̶a naʌ̃ ẽjũãnebema Boroa. Bʌa ne adua b̶eaa mʌ̃a jaradiad̶ara cawabid̶a bẽrã mʌ̃a bʌra bia jaraya. Ne cawa b̶eaa bʌa cawabiẽ́ basía. Mãẽ, Zeza, bʌa mãwã o quĩrĩãsia. 22 Mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a ara idjid̶ebemada jũma cawabisia. Ni ab̶aʌba adua panʌa mʌ̃, dji Warrara sãwã b̶ʌda; ab̶a mʌ̃ Zezabʌrʌ cawa b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca ni ab̶aʌba adua panʌa mʌ̃ Zezara sãwã b̶ʌda; ab̶abe mʌ̃, dji Warrabʌrʌ cawa b̶ʌa. Mʌ̃a ab̶aʌa mʌ̃ Zezada cawabisira, maʌ̃ ẽberã bid̶a cawaya.– 23 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãra awara edeped̶a nãwã jarasia: –Bãrãra bio bia panʌa mʌ̃a o b̶ʌda unu panʌ bẽrã. Dewaraba unusira maʌ̃ ẽberã sid̶a bio bia b̶aya. 24 Wãrãda zocãrã Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba, ẽberãrã bororã bid̶a bãrãba unu panʌda unu quĩrĩã panasid̶aa, baribʌrʌ ununaẽ́ basía. Idjab̶a bãrãba ũrĩ panʌra ũrĩ quĩrĩã pananamĩna ũrĩnaẽ́ basía.– 25 Ewari ab̶a Jesu wãrãda ne cawa b̶ʌ cawaya judiorã ley jaradiabarida piradrʌped̶a nãwã iwid̶isia: –Jaradiabari, ¿mʌ̃a cãrẽda oida b̶ʌ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ai carea?– 26 Jesuba panusia: –Ãcõrẽ leyd̶e ¿cãrẽda b̶ʌ́ b̶ʌ? ¿Bʌmaarã cãrẽda jara b̶ʌ?– 27 Judiorã ley jaradiabariba panusia: –Jũma bʌ sod̶eba, jũma bʌ jaured̶eba, jũma bʌ ʌb̶ʌad̶eba idjab̶a jũma bʌ crĩchad̶eba bʌ Boro Ãcõrẽra quĩrĩãdua. Idjab̶a djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.– 28 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Bʌa arid̶e panusia. Maʌ̃ quĩrãca bʌa osira ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aya.– 29 Baribʌrʌ judiorã ley jaradiabariba ara idjida jipa b̶ʌda unubi quĩrĩãsia. Maʌ̃ carea Jesua iwid̶isia: –Baribʌrʌ djãrã a b̶ʌd̶e ¿caida jara b̶ʌ?– 30 Jesuba panusia: –Ewari ab̶a ẽberãda Jerusaleʌ̃neba Jericod̶aa wãsia. Wãbʌrʌd̶e ne drʌabadarãba idjira jidad̶aped̶a bio puod̶aped̶a beud̶a quĩrãca tab̶ʌsid̶aa. Idjia erob̶ad̶ara jũma jãrĩnaped̶a wãsid̶aa. 31 Mãwã b̶ʌd̶e sacerdoteda ab̶ari od̶e zesia. Dji ẽberãra tab̶ʌda ununamĩna wãyã wãsia. 32 Ara maʌ̃ quĩrãca Levid̶eba yõnada maʌ̃ od̶e zesia. Idjia bid̶a ẽberã tab̶ʌda ununamĩna wãyã wãsia. 33 Maʌ̃are ẽberã Samariad̶ebemada maʌ̃ od̶e zesia. Dji ẽberã tab̶ʌ unusid̶e sopuasia. 34 Araa wãped̶a dji ẽberã cacua cõãdrʌcuaped̶ad̶ara olivo dragaba, uva b̶a bid̶a soaped̶a wuaba bʌrasia. Maʌ̃be idji burro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a cãĩbada ded̶aa edesia. Mama dji ẽberãra biara carebasia. 35 Nurẽma Samariad̶ebemaba de djibaría paratada diaped̶a nãwã jarasia: “Idjira bio carebadua. Za mʌ̃a diad̶a parataba araẽ́bʌrʌ, bʌ parataba carebadua. Mʌ̃ jẽda zebʌrʌd̶e bʌ parata b̶ʌd̶ara mʌ̃a jũma jẽda diaya.”– 36 Mãwã nẽbʌrʌped̶a Jesuba iwid̶isia: –Ẽberã ũbeabemaba dji ne drʌabadaba puoped̶ad̶ara unusid̶aa. Bʌmaarã ¿sãʌ̃gʌba idjira quĩrĩãsi?– 37 Maʌ̃ne judiorã ley jaradiabariba panusia: –Dji quĩrã djuburiad̶aba.– Jesuba idjía jarasia: –Ara maʌ̃ quĩrãca djãrãra quĩrĩãdua.– 38 Nocod̶aa wãbʌdad̶e puru zaqued̶e jũẽsid̶aa. Mama wẽrã Marta abadada b̶abadjia. Maʌ̃ Martaba Jesura idji ded̶e bia edasia. 39 Martaba djabawẽrãda erob̶asia Maria abadada. Mariara Jesu jĩrũ caita chũmasia idjia jaradia b̶ʌ ũrĩ carea. 40 Mãwã b̶ʌd̶e Martara jʌwa tãbʌra b̶ʌ bẽrã sobiẽ́ b̶esia. Jesu caita wãped̶a jarasia: –Jaradiabari ¿bʌmaarã bia b̶ʌca mʌ̃ djabawẽrãba mʌ̃ra carebaẽ́ b̶ʌda? Idjía jaradua mʌ̃ carebamãrẽã.– 41 Jesuba jarasia: –Marta, Marta, bʌa ne zocãrã oida b̶ʌ carea jũmawãyã crĩcha b̶ʌa. 42 Baribʌrʌ ¿Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩda biara b̶ʌẽ́ca? Maʌ̃gʌda Mariaba o b̶ʌa. Ni ab̶aʌba idjía maʌ̃ra ocara b̶ʌad̶a ad̶aẽ́a.–

Lucas 11

1 Ewari ab̶a Jesuba Ãcõrẽa iwid̶i b̶asia. Mãwãnacarea idji ume nĩbabari ab̶aʌba nãwã iwid̶isia: –Dai Boro, daiba Ãcõrẽa arid̶e iwid̶id̶i carea jaradiadua Juaʌ̃ba idji ume nĩbabadarãa jaradiad̶a quĩrãca.– 2 Jesuba jarasia: –Bãrãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e nãwã bed̶ead̶adua: Dai Zeza bajãne b̶ʌ, jũmarãba bʌra wayad̶ida panʌa. Daiba quĩrĩã panʌa bʌra jũmarã Boro bai carea isabe zeida. [Idjab̶a quĩrĩã panʌa naʌ̃ ẽjũãnebemarãba bʌa quĩrĩã b̶ʌra od̶ida bajãnebemarãba obada quĩrãca.] 3 Cod̶ira ewariza daia diadua. 4 Daiba cadjirua oped̶ad̶ara quĩrãdoadua djãrãba dai biẽ́ oped̶ad̶ara quĩrãdoabada quĩrãca. Daira idu cadjiruad̶e b̶aebirãdua, ãtebʌrʌ cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌdua. 5 Idjab̶a Jesuba nãwã jarasia: –Ãĩbẽrã bãrãnebemaba ariquẽtra dji biamaa wãped̶a nãwã jaraisicada: “Ache, mʌ̃́a paʌ̃da ũbea diadua. 6 Naʌ̃ diamasi ab̶aʌda cawaẽ́ne mʌ̃ ded̶e jũẽsia baribʌrʌ ne cobi carea mʌ̃a neẽ́ b̶ʌa.” 7 Maʌ̃ne dji ed̶a b̶ʌba nãwã panuisicada: “Ache, mĩã sẽrãdua. Mʌ̃ ded̶e ed̶a wãbadara jũãtrʌ erob̶ʌa. Daira jũma cʌd̶ad̶e duanʌa, mʌ̃ warrarãra cãĩ duanʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a ni cãrẽ sid̶a poya diaẽ́a.” 8 Mʌ̃a jaraya: idjia paʌ̃ra diaẽ́a bʌ ume dji bia bẽrã, ãtebʌrʌ diaya bʌa mĩã sẽ b̶ʌ bẽrã. 9 Mʌ̃a jaraya: ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽa iwid̶i pananadua; maʌ̃ne idjia bãrãa diaya. Idjia diamãrẽã jʌrʌ pananadua; maʌ̃ne ununia. Ded̶e ed̶a wãbadamaʌba trʌ̃nadua; maʌ̃ne dji ed̶a wãbadara ewaya diai carea. 10 Dji iwid̶i b̶ʌba edaya. Dji jʌrʌ b̶ʌba unuya. Dji trʌ̃ b̶ʌ itea ded̶e ed̶a wãbadara ewaya ne diai carea. 11 Warraba paʌ̃ iwid̶ibʌrʌd̶e ¿dji zezaba mõgarada diaica? Warraba b̶eda iwid̶ibʌrʌd̶e ¿dji zezaba damada diaica? 12 Warraba ne ʌ̃mʌ̃da iwid̶ibʌrʌd̶e ¿dji zezaba drusõrẽda diaica? 13 Bãrã dji cadjiruarãba bãrã warrarãa ne biada dia cawa panʌbʌrʌ, ¿bãrã Zeza bajãne b̶ʌba idji Jaureda dji iwid̶i panʌ́a diaẽ́ca?– 14 Ewari ab̶a Jesuba jaida ãyã jʌretasia. Maʌ̃ jaiba ẽberãda quĩrãme cara erob̶asia. Jai ẽdrʌd̶acarea dji ẽberãra bed̶easia. Maʌ̃ unusid̶ad̶e ẽberãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa. 15 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba jarasid̶aa: –Jãʌ̃ Jesuba jaira ãyã jʌretabaria, jairã boro Beelzebúba maʌ̃ ʌb̶ʌada diad̶a bẽrã.– 16 Maʌ̃ne Jesu Ãcõrẽneba ze b̶ʌ cawaya dewararãba idjía iwid̶isid̶aa ne ununacada omãrẽã. 17 Baribʌrʌ Jesuba ãdji crĩchara cawa b̶ad̶a bẽrã nãwã jarasia: –Ab̶ari druad̶ebemarãda ara ãdjidub̶a djõ pananibʌrʌ, ãdub̶a dji quininia. Ara maʌ̃ quĩrãca ab̶ari ded̶e b̶eada djõ pananibʌrʌ dãrã pananaẽ́a. 18 Bãrãba jara panʌa mʌ̃a jaira Beelzebú ʌb̶ʌad̶eba ãyã jʌretabarida. Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa iwid̶iya: Satanada ara idji jairã ume djõ b̶aibʌrʌ ¿sãwã idjia poya b̶ʌra dãrã erob̶ai? 19 Bãrãmaarã mʌ̃a Beelzebúd̶eba jairãda ãyã jʌreta b̶ʌa. Mãwãra bãrã ẽpẽ b̶eaba ¿caid̶eba jaira ãyã jʌretabada? Ãdjirãba cawabid̶ia bãrãba ãĩ crĩcha panʌda. 20 Baribʌrʌ Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba mʌ̃a jairãda ãyã jʌreta b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽba bãrãa unubi b̶ʌa idjira jũẽsida bãrã Boro bai carea. 21 Ẽberã mẽsrã b̶ʌba djõbada necoba bio waga erob̶ʌbʌrʌ, idjia erob̶ʌra ni ab̶aʌba poya drʌad̶aẽ́a. 22 Baribʌrʌ idji cãyãbara ẽberã ʌb̶ʌara b̶ʌda zeped̶a idjira poyaibʌrʌ, idji djõbada necora jãrĩya. Maʌ̃be jũma idjia erob̶ad̶ara jãrĩped̶a dji biarã ume jed̶ecaya. 23 Mʌ̃are b̶ʌẽ́ra mʌ̃ ume dji quĩrũa. Mʌ̃ ume ẽberãrã careba jʌrʌ peẽ́ b̶ʌba dji jʌrʌ ped̶ara ẽjĩzoabibaria. 24 Ẽberã cacuad̶ebemada ẽdrʌd̶acarea jaira ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ʌ̃nãũi carea jʌrʌ b̶abaria. Unuẽ́ bẽrã idjidub̶a nãwã jarabaria: “Mʌ̃dji b̶ad̶amaa jẽda wãya.” 25 Jũẽbʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberã sora de bia ima b̶ʌ quĩrãca unubaria. Ne jũma bia nũmeada unubaria. 26 Maʌ̃be siete jai idji cãyãbara cadjiruara b̶eada maʌ̃ ẽberãmaa eneped̶a dji ẽberã sod̶e ed̶a panebadaa. Maʌ̃ bẽrã dji ẽberãra idji naãrã b̶ad̶a cãyãbara wetara biẽ́ b̶ebaria.– 27 Jesuba mãwã jara b̶ʌd̶e wẽrã ẽberãrã tãẽna b̶ʌba jĩgua jarasia: –¡Bʌ tod̶a idjab̶a ju dawad̶a wẽrãra bio bia b̶ʌa!– 28 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Maʌ̃ cãyãbara Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩnaped̶a ĩjã obadarãda biara b̶eaa.– 29 Ẽberãrã zocãrã idjimaa zebʌda unusid̶e Jesuba jarasia: –Id̶ibema ẽberãrãra dji cadjiruarãa. Bãrãba mʌ̃ra bajãneba ze b̶ʌda cawad̶i carea quĩrĩã panʌa mʌ̃a ne ununacada oida. Baribʌrʌ mʌ̃a ne ununacada oẽ́a. Bãrãba ab̶abe Joná mãwãna quĩrãca ununia. 30 Joná mãwãnaba Ninived̶ebema ẽberãrãa cawabisia idjira Ãcõrẽneba ze b̶ʌda. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ara maʌ̃ quĩrãca mãwãya id̶ibemarãba cawad̶amãrẽã Ãcõrẽneba ze b̶ʌda. 31 Salomoʌ̃ ewarid̶e Sabá druad̶ebema borora wẽrã basía. Idjira drua tʌmʌba zesia Salomoʌ̃ necawaa ũrĩ carea. Baribʌrʌ naʌ̃ ewarid̶e Salomoʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌda nama b̶ʌmĩna bãrãba ĩjãnaẽ́ panʌa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e maʌ̃ wẽrãba pirab̶ariped̶a bãrãra biẽ́ jaraya. 32 Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e Ninived̶ebemarã sid̶a pirab̶arid̶aped̶a id̶ibemarãra biẽ́ jarad̶ia. Jonába jarad̶a ũrĩsid̶ad̶e ãdjirãba cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zesid̶aa. Baribʌrʌ bãrãba nama ab̶a eropanʌa Joná cãyãbara dji dromaara b̶ʌda. Mãwãmĩna ĩjãnacaa. 33 Ni ab̶aʌba ĩbĩrãda coad̶aped̶a mẽrã nũmʌnacaa wa eped̶eco droma edre b̶ʌd̶acaa. Ãtebʌrʌ ʌ̃tʌ dji ĩbĩrã b̶ʌbadad̶e nũmʌbadaa dji ded̶e ed̶a zebʌdarãba ʌ̃naa ununamãrẽã. 34 Bʌ daura ĩbĩrã quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bʌ dauda bia b̶ʌbʌrʌ, ʌ̃naane b̶ʌa. Baribʌrʌ bʌ dauda biẽ́ b̶ʌbʌrʌ, pãĩmane b̶ʌa. 35 Maʌ̃ carea bio quĩrãcuita b̶adua. Bʌa ʌ̃naa quĩrãca crĩcha b̶ʌra pãĩmanebemasicada. 36 Baribʌrʌ bʌda wãrãda ʌ̃naane b̶ʌbʌrʌ, pãĩmane ni maãrĩ bid̶a b̶ʌẽ́bʌrʌ, wãrã bed̶eara ebud̶a cawaya ĩbĩrãba bio ʌ̃na erob̶ʌ quĩrãca.– 37 Jesuba mãwã jarad̶acarea pariseo ab̶aʌba idjira ed̶osia idji ume ne cod̶e wãmãrẽã. Ara maʌ̃da Jesura maʌ̃ ẽberã ded̶aa wãped̶a ne coi carea chũmesia. 38 Baribʌrʌ Jesu ne coi naẽna jʌwa sʌgʌẽ́ basía ãdjia obada quĩrãca. Maʌ̃ unusid̶e pariseoba cawa crĩchaẽ́ basía. 39 Maʌ̃ne Jesuba idjía jarasia: –Bãrã pariseorãba tazara, eped̶eco sid̶a ʌ̃rʌ̃bemada quĩrãcuita sʌgʌbadaa, baribʌrʌ bãrã sod̶e ne jũmada awuabadaa idjab̶a cadjirua sid̶a crĩchabadaa. 40 Bãrãra crĩcha neẽ́ panʌ quĩrãca panabaria. ¿Dji ʌ̃rʌ̃bema od̶aba dadji so sid̶a oẽ́ basica? 41 Sobiad̶eba ne neẽ́ qued̶earãa bãrãba eropanʌnebemada diad̶adua. Mãwãbʌrʌ wãrãda bãrãra bia sʌgʌ b̶ead̶ia. 42 ¡Bãrã pariseorã mĩã djuburi b̶eaa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrãba menta queduada, ruda queduada, idjab̶a néud̶ebema sid̶a die ewabʌdaza ab̶a Ãcõrẽa diabadaa. Mãwãmĩna djãrã ume jipa od̶acaa idjab̶a Ãcõrẽra quĩrĩãnacaa. Bãrãba Ãcõrẽa ne diabʌda awara ¿cãrẽ cãrẽã maʌ̃ sid̶a od̶aẽ́ panʌ? 43 ¡Bãrã pariseorã mĩã djuburi b̶eaa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrãra judiorã dji jʌrebada ded̶e ãdjira dji dromarã chũmebadad̶e chũme quĩrĩãbadaa. Maʌ̃ awara purud̶e nĩnane quĩrĩãbadaa ẽberãrãba wayaad̶eba “mẽrã” ad̶ida. 44 ¡Mĩã djuburi b̶eaa Ãcõrẽba bãrãra cawa oi bẽrã! Bãrãra bẽwãrã jouped̶ad̶a ẽjũã quĩrãca b̶eaa. Dji boromeada neẽ́ bẽrã dji ʌ̃rʌ̃ wã duanʌba adua panʌa bẽwãrãda tʌga panʌda. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba obadara ẽberãrãba ẽpẽbadaa baribʌrʌ ãdjia adua panʌa maʌ̃neba cadjirua obʌdada.– 45 Maʌ̃ne judiorã ley jaradiabari ab̶aʌba Jesua jarasia: –Jaradiabari, mãwã jarabʌrʌd̶e dairã sid̶a biẽ́ jara b̶ʌa.– 46 Maʌ̃ carea Jesuba idjía jarasia: –¡Judiorã ley jaradiabadarã, bãrãra mĩã djuburi b̶eaa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrãba ne poya od̶iẽ́ b̶eada ẽberãrãa obibadaa. Baribʌrʌ mãwã od̶amãrẽã bãrãba ni maãrĩ bid̶a carebad̶acaa. 47 ¡Bãrãra mĩã djuburi b̶eaa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrã drõã naẽnabemarãba Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda beasid̶aa. Maʌ̃be ãdji tʌb̶ariped̶ad̶ama bãrãba ʌ̃rʌ̃bemada bia quiruda obadaa. Mãwã o panʌneba unubibadaa bãrã drõã naẽnabemarãba oped̶ad̶ada bia unubadada. 49 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba idji necawaad̶eba nãwã jarasia: “Mʌ̃neba bed̶eabadarãda idjab̶a mʌ̃a diabued̶arã sid̶a bãrã israelerãmaa wãbiya. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ bead̶ia idjab̶a dewararãda biẽ́ od̶i carea ẽpẽnia.” 50 Ãcõrẽba id̶ibema ẽberãrãra cawa oya bãrã drõã naẽnabemarãba jũma idjid̶eba bed̶eabadarã beaped̶ad̶a carea. Mãẽ, mʌ̃a jaraya: naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa beaped̶ad̶arã carea Ãcõrẽba bãrãra cawa oya; Abel beaped̶ad̶a carea, Zacaria beaped̶ad̶a carea idjab̶a jũma dewararã beaped̶ad̶a carea bid̶a. Zacariara Ãcõrẽ de dajadaare dji animarã babue diabada caita beasid̶aa. 52 ¡Judiorã ley jaradiabadarã, bãrãra mĩã djuburi b̶eaa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrãba ẽberãrãa Ãcõrẽra idu wãrãda cawabid̶acaa. Bãrãba adua panʌa Ãcõrẽra wãrãda sãwãbʌrʌ b̶ʌda. Maʌ̃ awara dewararãba cawa quĩrĩã panʌ sid̶a bãrãba idu cawabid̶acaa.– 53 Jesu ẽdrʌd̶acarea pariseorãba, judiorã ley jaradiabada bid̶a caicayad̶eba Jesua aud̶uara zarea b̶eada iwid̶i panesid̶aa. 54 Ãdjia quĩrĩã panasid̶aa Jesuba ãĩ panuida idji biẽ́ jarad̶i carea.

Lucas 12

1 Mãwã panʌne ẽberãra bio zocãrã ãbaa powua nũmesia. Bio pẽsua nũmʌ bẽrã djãrãra tʌ chãb̶ari duanasid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba naãrã idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: –Pariseorã harina ẽsãbibarida quĩrãcuitad̶adua. Ãdjirãra dji biaca b̶eaa. 2 Ne jũma mẽrã od̶ara Ãcõrẽba cawabiya. Dadjia cawad̶aẽ́ panʌra mẽrã b̶eẽ́a. 3 Bãrãba pãĩmane jaraped̶ad̶ara ẽberãrãba ʌ̃naane jũma ũrĩnia. Bãrã diguid̶a djãrã cʌwʌrʌ caita jaraped̶ad̶a sid̶a ab̶aʌba de ʌ̃rʌ̃ba jĩgua jaraya jũmarãba cawad̶amãrẽã.– 4 Mʌ̃ dji biarã, mʌ̃a bãrãa jaraya: naʌ̃ cacua beabadarãda wayarãnadua, ãdjia beaped̶ad̶acarea waa poya od̶aẽ́ bẽrã. 5 Mʌ̃a bãrãa jaraya caidrʌ wãrãda wayad̶ida panʌda. Bãrãba wayad̶ida panʌa naʌ̃ cacua beaped̶a poya dadji jaure tʌbʌ uruad̶aa diabueida b̶ʌdrʌ. Mʌ̃a wãrãda jaraya idjidrʌ wayad̶ida panʌa. 6 Ĩbana zaqueda juesuma nẽdod̶i carea parata pichida umé diabadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba ĩbanara jũma wagabaria. 7 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba cawa b̶ʌa bãrãba bud̶ara jũmasãwã eropanʌda. Ãcõrẽba bãrãra ĩbana zocãrã panʌ cãyãbara biara waga b̶ʌ bẽrã ne wayad̶iẽ́ panʌa. 8 Mʌ̃a naʌ̃da jaraya: ab̶aʌba ẽberãrã quĩrãpita mʌ̃da ĩjã b̶ʌad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽ nezocarã bajãnebema quĩrãpita mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba idjira mʌ̃reana aya. 9 Ara maʌ̃ quĩrãca ab̶aʌba ẽberãrã quĩrãpita mʌ̃da adua b̶ʌad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽ nezocarã bajãnebema quĩrãpita mʌ̃a idjira adua b̶ʌad̶a aya. 10 Ab̶aʌba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ada biẽ́ jaraibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ra quĩrãdoaya. Baribʌrʌ ab̶aʌba Ãcõrẽ Jaureda biẽ́ jaraibʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ra quĩrãdoaẽ́a. 11 Bãrãda mʌ̃ ĩjã panʌ carea judiorã dji jʌrebada ded̶aa, wa dji cawa obadarã quĩrãpita, wa dji bororãmaa cawa od̶e eded̶ibʌrʌ, sopuarãnadua sãwã bed̶ead̶ida. 12 Cawa obʌdad̶e Ãcõrẽ Jaurebʌrʌ bãrãa cawabiya cãrẽda jarad̶ida panʌda.– 13 Maʌ̃ne ẽberãrã tãẽna b̶ʌba nãwã jarasia: –Jaradiabari, mʌ̃ djabaa jaradua dai zezad̶eba edad̶ada mʌ̃́a bid̶a diamãrẽã.– 14 Baribʌrʌ Jesuba idjía jarasia: –Ache, ¿caiba mʌ̃ra b̶ʌsi bãrã nẽbʌra cawa omãrẽã?– 15 Maʌ̃ne idjia jũmarãa jarasia: –¡Quĩrãcuita b̶ead̶adua! Paratada awua b̶earãnadua. Parata bara b̶ʌd̶eba dadjira zocai b̶acaa.– 16 Maʌ̃ne Jesuba ne jara b̶ʌd̶eba nãwã jaradiasia: –Ẽberãda b̶asia bio ne bara b̶ʌda. Maʌ̃ ẽberãba ne ud̶ara bio zausia. 17 Maʌ̃ carea nãwã crĩchasia: “¿Mʌ̃a sãwã oi? Naʌ̃gʌra wagai carea neẽ́ b̶ʌa.” 18 Maʌ̃be crĩchasia: “Nãwã oya. Mʌ̃a ewad̶a wagabari dera ẽgapetaped̶a waib̶ʌara oya. Mama ed̶a ne jũma mʌ̃a erob̶ʌra wagaya. 19 Mãwãnacarea ara mʌ̃djidub̶a jaraya: mʌ̃a waga erob̶ʌra poa zocãrã droaya. Jãʌ̃be bio necai b̶aya. Mʌ̃djia quĩrĩã b̶ʌda co b̶aya idjab̶a b̶ʌsrid̶a b̶aya.” 20 Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjía jarasia: “¡Bʌra crĩcha neẽ́ tab̶ʌa! Ara naʌ̃ diamasi bʌra beuya. Maʌ̃be bʌa waga erob̶ʌra ¿cai itea b̶ei?” 21 Ab̶aʌba naʌ̃ ẽjũãnebemada aud̶uara edaida crĩcha b̶ʌbʌrʌ, baribʌrʌ Ãcõrẽnebemada mãcua crĩchaẽ́ b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ quĩrãca mãwãya.– 22 Maʌ̃ carea Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Bãrã sãwã b̶ead̶ida, cod̶i careabemada, cacuad̶e jʌ̃ni careabema sid̶a jũmawãyã crĩcharãnadua. 23 Dadji zocai b̶aida djico cãyãbara biara b̶ʌa. Dadjida dadji cacuad̶e jʌ̃bada cãyãbara biara b̶ʌa. 24 Acʌd̶adua, ĩbanara ne ud̶acaa idjab̶a ewad̶acaa. Ne wagabada de sid̶a od̶acaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba ãdjira ne cobibaria. ¿Bãrãra ĩbana cãyãbara biara b̶eaẽ́ca? 25 Jũmawãyã crĩcha b̶ʌd̶eba ni ab̶aʌda dãrãara zocai b̶aẽ́a. 26 Dãrãara zocai b̶aẽ́bʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã cod̶ira, cacuad̶e jʌ̃bada sid̶a jũmawãyã crĩchabada? 27 Acʌd̶adua nepõnõda sãwã waribarida. Nepõnõra trajacaa idjab̶a wuara cacaa. Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: dadji drõãenabema boro Salomoʌ̃ra bio ne bara b̶ad̶amĩna nepõnõ quĩrãca quĩrãwãrẽã djioca basía. 28 Id̶i chirua mẽã unubadara nurẽma babuebadamĩna Ãcõrẽba wad̶ibid̶a põnõbibaria. Maʌ̃ bẽrã ¿idjia biara bãrãba jʌ̃namãrẽã diaẽ́ca? Maʌ̃gʌra ¿sãwãẽrã poya ĩjãnaẽ́? 29 Maʌ̃ carea ab̶abe cod̶i careabemada, dod̶i careabema sid̶a jʌrʌrãnadua. Jũmawãyã crĩcharãnadua. 30 Jũma maʌ̃gʌra naʌ̃ ẽjũãnebemarãba jʌrʌbadaa, baribʌrʌ bãrã Zeza Ãcõrẽba cawa b̶ʌa bãrãba cãrẽda erob̶ead̶ida panʌda. 31 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽra bãrã Boroda b̶ʌd̶adua. Maʌ̃ne idjia jũma maʌ̃gʌra diaya.– 32 Bãrãra cãbana panʌẽ́mĩna ne waya b̶earãnadua. Ãcõrẽba quĩrĩãna bẽrã bãrãra bia pe erob̶esia. 33 Maʌ̃ carea bãrãba erob̶ead̶ebemada nẽdobued̶aped̶a ne neẽ́ qued̶eaa diad̶adua. Nebiada bajãne erob̶ead̶i careabʌrʌ jʌrʌd̶adua. Bajãnebemara jõcaa. Chimia bid̶a cocaa. Ne drʌabadarã bid̶a poya drʌad̶acaa. 34 Bãrãmaarã dji biara b̶ʌra sod̶eba awuabadaa. 35 Nezoca bia quĩrãca Ãcõrẽba jara b̶ʌra ĩjã od̶i carea b̶ead̶adua. Nezoca biaba ĩbĩrãda coa erob̶abaria idji boro zebʌrʌd̶e bia edai carea. Quima edabʌda b̶ʌsrid̶aa o panʌmaʌba zeped̶a dji boroba trʌ̃bʌrʌd̶e nezoca biaba ara maʌ̃da ded̶e ed̶a wãbadara ewaya. 37 Nezocaba jʌ̃ã b̶ʌda dji boroba unune zeibʌrʌ, wãrãda maʌ̃ nezocara bio bia b̶aya. Mʌ̃a wãrãda jaraya: ara maʌ̃da idji borora nezoca quĩrãca djioped̶a idji nezocara ne cobarima chumebiya ne cobi carea. 38 Nezoca biaba ariquẽtra, ãsabod̶od̶e bid̶a dji borora jʌ̃ãya. Dji boroba idji jʌ̃ã b̶ʌda unune zeibʌrʌ maʌ̃ nezocara bio bia b̶aya. 39 Naʌ̃da cawad̶adua: de djibariba ne drʌabarira sãʌ̃be zeida cawa b̶ʌbara, cãĩẽ́ bacasia ni cãrẽ sid̶a drʌabi amaaba. 40 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã bid̶a jʌ̃ã b̶ead̶adua. Bãrãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a zeẽ́da crĩcha panʌne zeya.– 41 Pedroba Jesua iwid̶isia: –Dai Boro, ¿maʌ̃gʌra bʌa dairãa jara b̶ʌca, wa jũmarãa jara b̶ʌ?– 42 Jesuba panusia: –Nezocaba crĩcha cawaad̶eba jipa o b̶ʌbʌrʌ, de djibariba idji ded̶e b̶ea nezocarãra maʌ̃ nezoca jʌwaed̶a b̶ʌya ãdjia cod̶ira arid̶e diamãrẽã. 43 Nezocaba mãwã o b̶ʌda idji boroba unune zeibʌrʌ, idjira bio bia b̶aya. 44 Mʌ̃a wãrãda jaraya: dji boroba jũma idjia erob̶ʌra maʌ̃ nezoca jʌwaed̶a b̶ʌya. 45 Baribʌrʌ maʌ̃ nezocaba idji sod̶e mʌ̃ boro zeira dãrãyana aibʌrʌ, waabema nezocarãda, nezoca wẽrãrã sid̶a biẽ́ o b̶eya, b̶ʌsrid̶a ne cobada ewarida o b̶eya idjab̶a ituaba beu nĩbaya. 46 Ab̶ed̶a idji boro zeida jʌ̃ãẽ́ b̶aya. Mãwã b̶ʌd̶e idji borora cawaẽ́ne zeya. Maʌ̃ nezocara bio cawa oped̶a dji ĩjãnaca ume biẽ́ b̶ʌya. 47 Nezocaba idji boroba obi b̶ʌra cawa b̶ʌda oẽ́bʌrʌ, dji boroba maʌ̃ nezocara dji cãbãyã uya. 48 Baribʌrʌ nezocaba adua b̶ʌd̶eba dji boroba jara b̶ʌ ãĩ osira maʌ̃ nezocara mãcua uẽ́a. Wãrãda Ãcõrẽba ʌ̃cʌrʌa waib̶ʌa dia b̶ʌa idji itea od̶amãrẽã. Dji waib̶ʌara edad̶arãba idji itea waib̶ʌara od̶ida panʌa.– 49 Mʌ̃ra zesia naʌ̃ ẽjũã cawa oi carea. Ara nawena mãwã obʌrʌbara bio bia b̶acasia. 50 Baribʌrʌ naãrã mʌ̃ra bio bia mĩgaida b̶ʌa. Maʌ̃ carea bio sopua b̶abaria ab̶a maʌ̃ ewari jũẽbʌrʌd̶aa. 51 ¿Mʌ̃a ẽberãrã ãbaa necai b̶ʌi carea zesida crĩcha panʌca? Mʌ̃a jaraya maʌ̃ carea zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ ze b̶ʌa ẽberãrãda ãbaa bia panarãnamãrẽã. 52 Namaʌba ʌ̃taa ab̶ari ded̶ebemada mʌ̃ carea dji quĩrũda b̶ead̶ia. Juesuma panʌne umébemada dewara ũbea panʌ ume dji quĩrũda b̶ead̶ia. 53 Dji zezada dji warra ume dji quĩrũda b̶ead̶ia. Dji warrada dji zeza ume dji quĩrũda b̶ead̶ia. Dji papada dji cau ume dji quĩrũda b̶ead̶ia, dji cauda dji papa ume dji quĩrũda b̶ead̶ia. Dji pãcõrẽda dji ãĩgu ume dji quĩrũda b̶ead̶ia. Idjab̶a dji ãĩgura dji pãcõrẽ ume dji quĩrũda b̶ead̶ia. 54 Maʌ̃ awara Jesuba ẽberãrãa nãwã jarasia: –Bãrãba jʌ̃rãrã pãĩmada ʌ̃mãdau b̶aebariare unubʌdad̶e jarabadaa cuera zeida. Maʌ̃ne wãrãda cuera zebaria. 55 Baribʌrʌ nãũrãda ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌareba puásira jarabadaa ewarira bio jʌ̃wʌ̃rʌ̃ã b̶aida. Maʌ̃ne ewarira wãrãda jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãbaria. 56 Bãrã dji biaca b̶earãba ewari quĩrãra cawa panʌmĩna Ãcõrẽba naʌ̃ ewarid̶e o b̶ʌra cawad̶acaa. 57 Bãrãba ¿sãwãẽrã poya cawad̶aca cãrẽda jipa b̶ʌda? 58 Bʌ dji quĩrũba bʌda ẽberãrã cawa obarimaa edeibʌrʌ, wãbʌdad̶e jũma odua ibiad̶i carea. Mãwã oẽ́bʌrʌ idjia bʌra dji cawa obari jʌwad̶e b̶ʌya. Maʌ̃be dji cawa obariba bʌra dji zarraa jidabiya preso b̶ʌmãrẽã. 59 Mʌ̃a jaraya: bʌra jãmabemada ẽdrʌẽ́a ab̶a bʌa diaida b̶ʌ parata jũma diabʌrʌd̶aa.–

Lucas 13

1 Mãwã panʌne ẽberãrãba Jesua jarasid̶aa ʌ̃cʌrʌ Galilead̶ebemarãba animarã Ãcõrẽa babue dia panʌne Pilatoba ãdjirãra quenabisida. 2 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Maʌ̃ ẽberãrãra bia mĩga beuped̶ad̶a bẽrã ¿bãrãba crĩcha panʌca ãdjia wetara cadjiruara obadjid̶ada waabema Galilead̶ebemarãba obada cãyãbara? 3 Mʌ̃a jaraya: mãwãẽ́a. Baribʌrʌ bãrãba cadjirua obadara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶aẽ́bʌrʌ bãrã sid̶a beud̶ia. 4 Siloed̶e de ʌ̃tʌ drasoa b̶ʌda dieciocho ẽberãrã ʌ̃rʌ̃ b̶aesid̶e jũma beusid̶aa. Mãwã beuped̶ad̶a bẽrã ¿bãrãba crĩcha panʌca ãdjia wetara cadjiruara obadjid̶ada waabema Jerusaleʌ̃ne b̶eaba obada cãyãbara? 5 Mʌ̃a jaraya: mãwãẽ́a. Baribʌrʌ bãrãba cadjirua obadara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶aẽ́bʌrʌ, bãrã sid̶a beud̶ia.– 6 Maʌ̃be ne jara b̶ʌd̶eba Jesuba ãdjirãa nãwã jaradiasia: –Ẽberãba idji néud̶e higojõ bacuruda erob̶asia. Ewari ab̶a maʌ̃ bacuru zau b̶ʌ cawaya acʌd̶e wãsia baribʌrʌ zauẽ́ b̶asia. 7 Maʌ̃ carea djibariba idji néu wagabaría nãwã jarasia: “Naʌ̃ bacuru zau b̶ʌ cawaya naʌ̃ba poa ũbea acʌd̶e ze b̶ʌa baribʌrʌ zaucaa. Maʌ̃ bẽrã biara b̶ʌa tutabueida. ¿Cãrẽ cãrẽã bacuru zaucada erob̶ai?” 8 Baribʌrʌ dji néu wagabariba jarasia: “Mʌ̃ boro, biara b̶ʌa poa ab̶a jʌ̃ãnida. Mʌ̃a dji carrad̶e egorora bogajuped̶a ne b̶ʌya. Ãĩbẽrã maʌ̃ba zauisicada. 9 Za zei poad̶e zausira idu b̶ʌya. Zauẽ́bʌrʌ tutabueya.”– 10 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesuba judiorã dji jʌrebada ded̶e jaradia b̶asia. 11 Mama wẽrãda b̶asia. Maʌ̃ wẽrãra dieciocho poa jaiba ejũrẽã erob̶asia. Maʌ̃ bẽrã poya jipa jĩrũca basía. 12 Jesuba idji unusid̶e caita trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Wẽrã, bʌ cacua biẽ́ b̶ʌd̶ebemada biadua.– 13 Mãwã jaraped̶a Jesuba idji jʌwara ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsia. Ara maʌ̃da wẽrãra jipa ʌ̃ta nũmeped̶a Ãcõrẽa bia jarasia. 14 Baribʌrʌ Jesuba ʌ̃nãũbada ewarid̶e biabid̶a bẽrã dji jʌrebada ded̶ebema borora quĩrũsia. Maʌ̃ne jũmarãa nãwã jarasia: –Ʌ̃nãũbada ewari awara sei ewarida eropanʌa trajad̶i carea. Maʌ̃gʌ ewarid̶ebʌrʌ zed̶adua bãrãra biabid̶amãrẽã. Baribʌrʌ ʌ̃nãũbada ewarid̶era zerãnadua.– 15 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –¡Bãrãba jaradiabada quĩrãca od̶acaa! ¿Ʌ̃nãũbada ewarid̶e bãrã pacada wa burroda ẽrãnaped̶a baido dod̶e eded̶acaca? 16 Mãwã baibʌrʌ ¿biẽ́ b̶ʌca naʌ̃ wẽrãra, diauruba dieciocho poa biẽ́ erob̶ad̶ad̶ebemada ʌ̃nãũbada ewarid̶e biabida? ¿Idji sid̶a Abrahaʌ̃neba yõnaẽ́ca?– 17 Jesuba maʌ̃ jarasid̶e idji biẽ́ jara panʌra bio perasid̶aa, baribʌrʌ idjia ne bia o b̶ʌ carea purura bio b̶ʌsrid̶a panasid̶aa. 18 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra ¿cãrẽ quĩrãca b̶ʌ? 19 Mostaza ta quĩrãca b̶ʌa. Ẽberãba maʌ̃ tada idji ẽjũãne úsia. Tunuped̶a warisia ab̶a bacuru waitabe nũmebʌrʌd̶aa. Maʌ̃ bẽrã ĩbanara dji jʌwated̶e de ocuad̶e zesid̶aa.– 20 Maʌ̃ awara jarasia: –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra ¿cãrẽ quĩrãca b̶ʌ? 21 Paʌ̃ ẽsãbari quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ paʌ̃ ẽsãbarira wẽrãba maãrĩ edaped̶a harina waib̶ʌad̶e abuesia. Maʌ̃be bio pueraped̶a chũmʌsia ab̶a jũma ẽsãbʌrʌd̶aa.– 22 Jerusaleʌ̃naa wãbʌrʌd̶e Jesuba puru waib̶ʌad̶e, puru zaqued̶e bid̶a jaradiasia. 23 Maʌ̃ne ab̶aʌba idjía iwid̶isia: –Mʌ̃ Boro, ¿Ãcõrẽba zocãrãẽ́be ẽdrʌ edaica?– Jesuba panusia: 24 –Ne jũma od̶adua dji ed̶a wãbada pẽsua b̶ʌd̶e ed̶a wãni carea. Wãrãda ed̶a wãni carea b̶eara zocãrã panʌa baribʌrʌ poya jũma ed̶a wãnaẽ́a. 25 De djibariba dji ed̶a wãbadara jũãtrʌ nũmʌnacarea dji dajada panʌba ewamãrẽã nãwã trʌ̃ jarad̶ia: “Dai boro, dai boro, ewadua.” Baribʌrʌ de djibariba panuya: “Mʌ̃a bãrãra unucaa idjab̶a sãmabemada adua b̶ʌa.” 26 Dji dajada panʌba nãwã jarad̶ia: “Dairãra bʌ ume ãbaa ne cosid̶aa, idjab̶a bʌa dai purud̶e jaradia nĩbasid̶e arima panasid̶aa.” 27 Maʌ̃ne idjia bãrãa jaraya: “Mʌ̃a bãrãra unucaa idjab̶a sãmabemada adua b̶ʌa. Cadjirua obadarã, ãyã wãnadua.” 28 Bãrã dji dajada b̶eara aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania. Abrahaʌ̃da, Isada, Jacoboda idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a Ãcõrẽ purud̶e ununia, baribʌrʌ bãrãda Ãcõrẽba idu ed̶aa wãbiẽ́a. 29 Maʌ̃ ewarid̶e drua ãĩbemarãda ʌ̃mãdau odjabariareba, ʌ̃mãdau b̶aebariareba, jʌwa acʌareba, jʌwa arad̶eba bid̶a zed̶ia. Maʌ̃gʌrãra Ãcõrẽ purud̶e ne co chũpanenia. 30 Maʌ̃ne dji jĩrũarebemada dji nabemarãda b̶ead̶ia, dji nabemarãda dji jĩrũarebemada b̶ead̶ia.– 31 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ pariseorãda zed̶aped̶a Jesua jarasid̶aa: –Namabemada isabe wãdua. Herodeba bʌra bea quĩrĩã b̶ʌa.– 32 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –Jãʌ̃ ẽberã usa pã quĩrãca b̶ʌ́a nãwã jarad̶e wãnadua: “Nane, nu bid̶a mʌ̃a cacua biẽ́ b̶eara, jai bara b̶ea sid̶a biabicuaya. Mʌ̃a oida b̶ʌra ewari ũbead̶e jũma o erob̶aya.” 33 Baribʌrʌ id̶i, nu, nu nurẽma bid̶a od̶e nĩbaya Jerusaleʌ̃ne jũẽi carea. Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda Jerusaleʌ̃ne beabada bẽrã mama wãida b̶ʌa. 34 ¡Jerusaleʌ̃, Jerusaleʌ̃, bãrãba Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda beabadaa! ¡Ãcõrẽba diabued̶arã sid̶a mõgaraba tab̶ari beabadaa! Mʌ̃a b̶arima zocãrã bãrãra ãbaa pe eda quĩrĩã b̶asia eterre wẽrãba idji warrarã i edre edabari quĩrãca. Mãwãmĩna bãrãba quĩrĩãnaẽ́ basía. 35 Maʌ̃ carea Ãcõrẽra waa bãrã ume b̶aẽ́a. Bãrãba mʌ̃ra waa ununaẽ́a ab̶a mʌ̃ bia edabʌdad̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e nãwã jarad̶ia: “¡Bio bia b̶ʌa dadji Ãcõrẽ trʌ̃neba zebʌrʌra!”–

Lucas 14

1 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesura pariseo dji droma ded̶e ne cod̶e wãsia. Maʌ̃ne dewara pariseorãba bio acʌ panasid̶aa idjia biẽ́ oi cawaya. 2 Jesu caita ẽberã ogoro b̶ʌda b̶asia. 3 Jesuba judiorã ley jaradiabadarãa, pariseorãa bid̶a nãwã iwid̶isia: –¿Bãrãmaa bia b̶ʌca ʌ̃nãũbada ewarid̶e cacua biẽ́ b̶eara biabida?– 4 Baribʌrʌ ãdjirãba ni cãrẽ sid̶a jarad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ carea Jesuba dji cacua biẽ́ b̶ʌra jidaped̶a biabiped̶a diguid̶aa wãbisia. 5 Maʌ̃be Jesuba ãdjía jarasia: –Ʌ̃nãũbada ewarid̶e bãrã warrada wa pacada baido juebada uriad̶e b̶aesira ¿ara maʌ̃da erreb̶ari ẽdrʌ edad̶aẽ́ca?– 6 Baribʌrʌ ãdjirãba ni cãrẽ sid̶a panunaẽ́ basía. 7 Jesuba unusia ne cod̶e zeped̶ad̶arãda bugue dji droma b̶ea careabemane chũmebʌdada. Maʌ̃ carea Jesuba ne jara b̶ʌd̶eba ãdjía nãwã jarasia: 8 –Ẽberãba quima edabʌrʌd̶e bʌ́a b̶ʌsrid̶a ne cod̶e wãmãrẽã jaraibʌrʌ, dji droma chũmebadama chũmerãdua. Ãĩbẽrã bʌ cãyãbara dji dromaara b̶ʌda jũẽisicada. 9 Mãwãra djibariba bʌ́a jaraya: “Ãyã wãdua. Za b̶ʌ ẽberãda nama chũmeya.” Mãwã obʌrʌd̶e bʌra bio quĩrã peraya dji ed̶aara b̶ea ume chũmei bẽrã. 10 Maʌ̃ bẽrã bʌda ed̶od̶ibʌrʌ dji ed̶aara b̶eama chũmedua. Mãwãra bʌ ed̶od̶aba unubʌrʌd̶e nocod̶aa trʌ̃ped̶a jaraya: “Zedua, nama dji dromarã ume chũmedua.” Mãwã bʌ ed̶od̶aba jũma dji chũmea quĩrãpita bʌra dji dromada unubiya. 11 Bariduada dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ Ãcõrẽba ed̶aara b̶ʌya. Ab̶aʌba ara idjida ed̶aara b̶ʌibʌrʌ Ãcõrẽba dji dromaara b̶ʌya.– 12 Maʌ̃be Jesuba idji ed̶od̶aa nãwã jarasia: –Bʌa ẽberãrã ne cod̶e trʌ̃bʌrʌd̶e bʌ dji biarãda, bʌ djabarãda, bʌ ẽberãrã sid̶a trʌ̃rãdua. Ne bara b̶ea bʌ caita panabada sid̶a trʌ̃rãdua. Ãdjirãda trʌ̃ibʌrʌ dewara ewarid̶e ãdjia ẽberãrã trʌ̃bʌdad̶e bʌ sid̶a trʌ̃nia. Mãwã bʌa od̶abari ne edaya. 13 Maʌ̃ bẽrã bʌa ẽberãrã trʌ̃bʌrʌd̶e biara dji ne neẽ́ b̶eada, dji nʌcanʌca b̶eada, jĩrũ biẽ́ b̶eada, daub̶errea b̶ea sid̶a trʌ̃cuadua. 14 Mãwãbʌrʌ wãrãda bʌra bio bia b̶aya. Ãdjia ni cãrẽ sid̶a bʌ́a poya diad̶aẽ́ bẽrã, dji jipa b̶ea ʌ̃rẽbabʌda ewarid̶e Ãcõrẽba bʌ́a nebiada diaya.– 15 Jesu ume chũpanʌba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e ab̶aʌba jarasia: –Ãcõrẽ purud̶e ne cobʌda ẽberãra bio bia b̶ead̶ia.– 16 Maʌ̃ carea Jesuba idjía jarasia: –Ewari ab̶a ẽberãba ãbaa ne cod̶i waib̶ʌada obʌrʌ bẽrã zocãrãa jarasia ãbaa ne cod̶ida. 17 Djico wibod̶od̶e djibariba idji nezocaa nãwã jarad̶e wãbisia: “Zed̶adua, djicora wisia.” 18 Baribʌrʌ ẽberãrãba wãna amaaba jarasid̶aa jʌwa tãbʌra panʌda. Ab̶aʌba jarasia: “Aretewa mʌ̃a ẽjũãda nẽdosia. Maʌ̃da acʌd̶e wãida b̶ʌ bẽrã poya wãẽ́a. Mʌ̃ djuburia maʌ̃ carea biẽ́ crĩcharãdua.” 19 Dewaraba jarasia: “Mʌ̃a aretewa pacada die nẽdod̶a bẽrã poya wãẽ́a. Maʌ̃ pacada acʌd̶e wãbʌrʌa wãrãda bia b̶ea cawaya. Mʌ̃ djuburia maʌ̃ carea biẽ́ crĩcharãdua.” 20 Maʌ̃ne dewaraba jarasia: “Mʌ̃ra aretewa quima edad̶a bẽrã poya wãẽ́a.” 21 Dji nezocara jẽda wãped̶a ãdjia jaraped̶ad̶ara de djibaría jarasia. Maʌ̃ carea djibarira bio quĩrũped̶a idji nezocaa jarasia: “Purud̶aa isabe wãdua. Maʌ̃be dji ne neẽ́ b̶eada, dji jĩrũ biẽ́ b̶eada, dji daub̶errea b̶eada, dji nʌcanʌca b̶ea sid̶a jũma zebicuadua.” 22 Dji nezocaba mãwã od̶acarea jarasia: “Bʌa jarad̶a quĩrãca mʌ̃a osia, mãwãmĩna wad̶i dera bari cob̶ʌa.” 23 Maʌ̃ carea de djibariba idji nezocaa waya jarasia: “Puru jĩga o b̶eaza wãdua. Ẽberãrãda unusira isabe zebicuadua mʌ̃ dera bio bira cob̶emãrẽã. 24 Mʌ̃a jaraya: mʌ̃a naãrã trʌ̃cuad̶arãba mʌ̃a waib̶ʌa djubid̶ara ni maãrĩ bid̶a cod̶aẽ́a.”– 25 Ẽberãrãda Jesu caid̶u zocãrã nĩbabadjid̶aa. Maʌ̃ carea Jesuba ãdjimaa acʌped̶a nãwã jarasia: 26 –Ab̶aʌba mʌ̃da ẽpẽ quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, naãrã bio crĩchaida b̶ʌa. Idji djibarirãda, quimada, warrarãda, djabarãda, djabawẽrãrãda, wa idji zocai b̶aida mʌ̃ cãyãbara biara quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, poya mʌ̃ ume nĩbaẽ́a. 27 Bia mĩga b̶ai carea b̶ʌẽ́bʌrʌ, poya mʌ̃ ume nĩbaẽ́a. 28 Ab̶aʌba de waib̶ʌada o quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, naãrã quĩrãcuita crĩchaida b̶ʌa idjia erob̶ʌ parataba jũma pãrãi cawaya. 29 Ãĩbẽrã de jĩrũ joud̶acarea cawaisicada poya pãrãẽ́da. Dewararãba maʌ̃ ununaped̶a nãwã ipid̶a jarad̶ia: 30 “¿Jãʌ̃ acheba ab̶a poya oi quĩrãca naʌ̃ dera jãwã jʌwa osica?” 31 Ab̶aʌ druad̶ebema boroba sordaorãda die mil erob̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ne dewara druad̶ebema boroda veinte mil sordaorã bara idji ume djõne zeibʌrʌ, djõni naẽna ¿idjia quĩrãcuita crĩchaẽ́ca poyai cawaya? 32 Idjia poyaẽ́da cawasira dewarabema wad̶i tʌmʌ b̶ʌd̶e ¿ʌ̃cʌrʌ diabueẽ́ca idji ume bed̶ead̶e wãnamãrẽã? 33 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ ẽpẽni naẽna bãrãba bio crĩchad̶aped̶a ne jũma igarad̶i carea b̶ead̶aẽ́bʌrʌ mʌ̃ ume poya nĩbad̶aẽ́a. 34 Wãrãda tãra bio bia b̶ʌa, baribʌrʌ cʌyaa jõibʌrʌ ¿sãwã wayacusa cʌya b̶ei? 35 Maʌ̃ tãra egorod̶e jĩãpoi carea ni animarã ãcaca ʌ̃rʌ̃ b̶ʌi carea ab̶ed̶a biẽ́ b̶ʌa. Biara b̶ʌa b̶atabued̶ida. ¡Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua!–

Lucas 15

1 Ewari ab̶a Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãda, cadjirua obadarã sid̶a Jesuba jaradia b̶ʌ ũrĩni carea zesid̶aa. 2 Maʌ̃ carea pariseorãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a idjira nãwã biẽ́ jarasid̶aa: –Idjia cadjirua obadarãda bia edaped̶a ãdji ume ne cobaria.– 3 Maʌ̃ carea Jesuba ãdjía ne jara b̶ʌd̶eba nãwã jarasia: 4 –Ab̶aʌba cien oveja erob̶ʌd̶ebemada ab̶a aduaibʌrʌ ¿sãwã oi? ¿Dji 99 panʌra ẽjũã ewaraga b̶ʌd̶e ameped̶a dji aduad̶ada jʌrʌd̶e wãẽ́ca ab̶a unubʌrʌd̶aa? 5 Unusira idji equiad̶e edaped̶a bio b̶ʌsrid̶aa diguid̶aa edeya. Maʌ̃be idji dji biarãra, idji caita panabadarã sid̶a trʌ̃cuaped̶a jaraya: “Bãrãra mʌ̃ ume b̶ʌsrid̶ad̶adua. Mʌ̃ oveja aduad̶ara unusia.” 7 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a bãrãa jaraya: 99 jipa b̶ea carea bajãnebemarãra b̶ʌsrid̶abadamĩna, biara b̶ʌsrid̶abadaa ẽberã ab̶a cadjirua obarida Ãcõrẽmaa zebʌrʌd̶e.– 8 Wẽrãba parata torro die erob̶ʌd̶ebemada ab̶a aduaibʌrʌ, ¿ĩbĩrã coaped̶a idji dera bio imaẽ́ca ab̶a dji parata unubʌrʌd̶aa? 9 Unusira idji dji biarãra, idji caita panabadarã sid̶a trʌ̃cuaped̶a jaraya: “Zed̶adua, mʌ̃ ume b̶ʌsrid̶ad̶adua. Mʌ̃ parata aduad̶ara unusia.” 10 Mʌ̃a jaraya ara maʌ̃ quĩrãca cadjirua obarida ab̶a Ãcõrẽmaa zebʌrʌd̶e Ãcõrẽra bajãnebema nezocarã ume bio b̶ʌsrid̶abadaa. 11 Maʌ̃ awara Jesuba jarasia: –Ẽberãda b̶asia. Maʌ̃ ẽberãba warrada umé erob̶asia. 12 Ewari ab̶a dji tẽãbemaba dji zezaa jarasia: “Zeza, bʌa erob̶ʌd̶ebema mʌ̃a edaida b̶ʌra mʌ̃́a diadua.” Maʌ̃ carea dji zezaba erob̶ʌra ãdjiza diasia. 13 Dãrãẽ́ne dji tẽãbemaba edad̶ara jũma nẽdobueped̶a tʌmʌ dewara druad̶aa wãsia. Mama ne jũma cadjiruada o b̶esia ab̶a dji parata jõbʌrʌd̶aa. 14 Ni cãrẽ sid̶a neẽ́ b̶ed̶acarea maʌ̃ druad̶e jarraba waib̶ʌada zesia. Maʌ̃ bẽrã warrara bio jarra b̶abadjia. 15 Maʌ̃ carea idjira maʌ̃ druad̶ebema ne bara b̶ʌ ẽberãmaa traju jʌrʌd̶e wãsia. Maʌ̃gʌba chinada idjía wagabisia. 16 Bio jarra b̶ad̶a bẽrã chinaba co panʌnebemada idjia bid̶a co quĩrĩã b̶abadjia. Mãwãmĩna ni ab̶aʌba idjía diad̶aca basía ne comãrẽã. 17 Maʌ̃be cawasia biẽ́ od̶a bẽrã mãwã b̶ʌda. Maʌ̃ne ara idjidub̶a jarasia: “Mʌ̃ zeza itea trajabadarãra bio ne cobadaa maʌ̃ne mʌ̃ra nama jarrababa beubod̶oa. 18 Biara b̶ʌa ara nawena idjimaa wãida. Jũẽnacarea mʌ̃a idjía jaraya: Zeza, wãrãda mʌ̃a Ãcõrẽ quĩrãpita, bʌ quĩrãpita bid̶a cadjiruada osia. 19 Maʌ̃ bẽrã biara b̶ʌa mʌ̃ra waa bʌ warraad̶a aẽ́da. Ãtebʌrʌ mʌ̃ra bʌ nezocada b̶ʌdua.” 20 Ara maʌ̃da dji zezamaa wãsia. Dji zezaba idjira tʌmʌ zebʌrʌda unusia. Mĩã djuburi unuped̶a idjimaa pira wãsia. Idjira bʌrʌped̶a uridarrad̶e isõsia. 21 Maʌ̃ne dji warraba jarasia: “Zeza, wãrãda mʌ̃a Ãcõrẽ quĩrãpita, bʌ quĩrãpita bid̶a cadjiruada osia. Maʌ̃ bẽrã biara b̶ʌa mʌ̃ra waa bʌ warraad̶a aẽ́da.” 22 Baribʌrʌ dji zezaba idji nezocarãa jarasia: “Djio biyaara quiruda edad̶aped̶a idjía jʌ̃bid̶adua. Idji jʌwad̶e sortijada jʌ̃bid̶adua. Maʌ̃ awara jĩrũne jʌ̃bada sid̶a jʌ̃bid̶adua. 23 Maʌ̃be paca zaque boreguea b̶ʌda bead̶adua ne cod̶i carea. ¡B̸ʌsrid̶ada od̶ia! Mʌ̃ warrara beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasia; adua b̶ad̶ada dadjirãba waya unusid̶aa.” Maʌ̃be bio b̶ʌsrid̶a duanesid̶aa. 25 Maʌ̃ne dji djaba nabemara traja b̶ad̶ada diguid̶aa zebʌrʌ basía. De caita jũẽbʌrʌd̶e ũrĩsia chiru zá panʌda idjab̶a cari duanʌda. 26 Maʌ̃ carea nezoca ab̶a trʌ̃ped̶a iwid̶isia cãrẽ cãrẽã mãwã o panʌ cawaya. 27 Dji nezocaba jarasia: “Bʌ zezaba paca zaque boreguea b̶ʌda beabisia bʌ djabada jẽda bia zed̶a bẽrã.” 28 Maʌ̃ ũrĩsid̶e quĩrũped̶a dji ded̶e ed̶a wã quĩrĩãẽ́ basía. Mãwã b̶ʌd̶e dji zezara idjimaa wãped̶a bed̶ea djuburiasia ed̶a wãmãrẽã. 29 Maʌ̃ne dji warra nabemaba dji zezaa jarasia: “Ewari ze nũmʌza mʌ̃ra bʌ itea bio trajabaria. Bʌa jarabʌrʌra jũma o b̶abaria. Mãwãmĩna wad̶ibid̶a bʌa chiwatu zaqueda ab̶a bid̶a mʌ̃́a diacaa mʌ̃ dji biarã ume ãbaa b̶ʌsrid̶a ne cod̶i carea. 30 Baribʌrʌ bʌdji warraba bʌ paratara wẽrãrã aud̶ua b̶ea ume jũma cosia. Maʌ̃be bʌmaa zebʌrʌd̶e bʌa idji itea paca zaque boreguea b̶ʌda beabisia ãbaa b̶ʌsrid̶a ne cod̶i carea.” 31 Maʌ̃ne dji zezaba jarasia: “Warra, bʌra ewariza mʌ̃ ume b̶abaria. Jũma mʌ̃a erob̶ʌra bʌrea. 32 Baribʌrʌ bia b̶ʌa bʌ djaba waya dadjimaa zebʌrʌ carea b̶ʌsrid̶ada od̶ida. Idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasia; adua b̶ad̶ada dadjirãba waya unusid̶aa.”–

Lucas 16

1 Jesuba idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: –Ẽberã bio bara b̶ʌba nezoca dji dromada erob̶asia. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba dji boroa jarasid̶aa maʌ̃ nezocaba idji paratara ãĩ o b̶ʌda. 2 Maʌ̃ carea dji boroba idjira trʌ̃ped̶a nãwã quẽãsia: “Bʌa mʌ̃ parata ãĩ o b̶ʌra mʌ̃a ũrĩsia. Bʌa sãwã od̶ara cartad̶e acʌbidua. Mʌ̃a bʌra b̶atabueya.” 3 Maʌ̃ ũrĩsid̶e nezocaba ara idjidub̶a jarasia: “Mʌ̃ boroba mʌ̃ra b̶atabuebʌrʌa. ¿Jãʌ̃be mʌ̃a sãwã oi? Mʌ̃ra traju zarea oi carea ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌa; maʌ̃ awara bio pera b̶aya djãrãa ne iwid̶i carea. 4 Mʌ̃a cawa b̶ʌa sãwã oida mʌ̃ wãi naẽna. Mãwãra dewararãba mʌ̃ra ãdji ded̶e bia edad̶ia.” 5 Ara maʌ̃da idji boroa diad̶i bara b̶eada ab̶a ab̶a trʌ̃cuasia. Dji naãrãbemaa iwid̶isia: “¿Bʌa jũmasãwã mʌ̃ boroa diaida b̶ʌ?” 6 Maʌ̃ba panusia: “Mʌ̃a olivo dragada mil galoʌ̃ diaida b̶ʌa.” Maʌ̃ne nezocaba jarasia: “Mãẽteara isabe chũmeped̶a bʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌra quĩrã awara odua. B̸ʌdua bʌa quinientobe diaida b̶ʌda.” 7 Maʌ̃be dewaraa iwid̶isia: “¿Bʌa jũmasãwã diaida b̶ʌ?” Maʌ̃ba panusia: “Mʌ̃a trigoda cien ẽ diaida b̶ʌa.” Nezocaba jarasia: “Bʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌra quĩrã awara odua. B̸ʌdua bʌa ochentabe diaida b̶ʌda.” 8 Nezoca cadjiruaba mãwã od̶a carea dji boroba jarasia idjira crĩcha cawa b̶ʌda. Wãrãda Ãcõrẽ ẽberãrã cãyãbara naʌ̃ ẽjũãnebemarãba ne edad̶i carea ãdji ab̶aricarã ume biara crĩcha cawaad̶eba obadaa. 9 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a bãrãa jaraya: naʌ̃ ẽjũãnebema parataba zocãrã ẽberãrãda carebad̶adua. Mãwã bãrã dji biarãda zocãrã eropanania. Maʌ̃be bãrã beubʌdad̶e bajãne bia edad̶ia. 10 Ab̶aʌba maãrĩ erob̶ʌda bia o cawa b̶ʌbʌrʌ, waib̶ʌa erob̶ʌ sid̶a bia o cawa b̶aya. Idjab̶a maãrĩ erob̶ʌda bia ocabʌrʌ, waib̶ʌa erob̶ʌ sid̶a bia oca baya. 11 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba naʌ̃ ẽjũãnebema nebiada jipa od̶aẽ́bʌrʌ ¿Ãcõrẽba bajãnebema nebiada bãrãa diaica? 12 Idjab̶a Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãne diad̶ada bãrãba jipa od̶aẽ́bʌrʌ ¿idjia bãrã itea bajãne erob̶ʌra diaica? 13 Ni ab̶aʌ nezocaba poya idji boroda umé erob̶aẽ́a. Umé erob̶ʌbʌrʌ ab̶a biara quĩrĩãya. Ab̶a ẽpẽya maʌ̃ne dewarabemara igaraya. Ara maʌ̃ quĩrãca ne bara b̶ai awua b̶ʌba poya Ãcõrẽda ẽpẽẽ́a.– 14 Jesuba jara b̶ʌra pariseorãba jũma ũrĩ duanasid̶aa. Ãdjirãra parata awua b̶ea bẽrã isud̶aped̶a ipid̶asid̶aa. 15 Maʌ̃ne Jesuba ãdjirãa jarasia: –Bãrãra dewararã quĩrãpita ẽberã bia quĩrãca panabadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba cawa b̶ʌa bãrãra wãrãda sãwã b̶eada. Ẽberãrãba bia unubadara Ãcõrẽba bia unucaa. 16 Juaʌ̃ zei naẽna Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a dadjirãba eropanasid̶aa. Mamaʌba ʌ̃taa daiba bed̶ea bia Ãcõrẽ purud̶ebemada jaradia panʌa. Wãrãda ẽberãrãba ne jũmada o panʌa Ãcõrẽ purud̶ebemarãda b̶ead̶i carea. 17 Baribʌrʌ Ãcõrẽba diad̶a leyra ni maãrĩ bid̶a jõẽ́a. Bajãda idjab̶a naʌ̃ ẽjũã sid̶a jõichaara b̶ʌa. 18 Ẽberãba idji quimada amaped̶a dewara wẽrãda edaibʌrʌ daunema b̶ʌa. Idjia amana wẽrãda dewara umaquĩrãba edaibʌrʌ maʌ̃ umaquĩrã sid̶a daunema b̶ʌa. 19 Ẽberãda b̶asia bio bara b̶ʌda. Idjira ewariza wua pursupursuaba idjab̶a dji biara b̶ʌ lino cad̶aba djiobadjia. Maʌ̃ awara ne cobada dromada ewariza obadjia. Maʌ̃ ẽberãra naʌ̃ ẽjũãne bio bia b̶asia. 20 Maʌ̃ne ẽberã ne neẽ́ quiru Lazaro abadada b̶asia. Lazarora ne bara b̶ʌ ded̶e ed̶a wãbadama egode b̶abadjia. Idjira bio chãdaid̶a b̶asia. 21 Idjia ne bara b̶ʌ ne cobadad̶eba jurrud̶ada co quĩrĩã b̶abadjia. Maʌ̃ne usaba zed̶aped̶a idji chãdara senebadjid̶aa. 22 Mãwã panʌne dji ne neẽ́ querad̶ara jaid̶asia. Ara maʌ̃da bajãnebema nezocarãba idjira Abrahaʌ̃ b̶ʌmaa edesid̶aa. Mãwãnacarea dji ne bara b̶ʌ sid̶a jaid̶asia. Maʌ̃be idjira tʌb̶arisid̶aa. 23 Tʌbʌ uruad̶e bia mĩga b̶ʌd̶e ne bara b̶ad̶aba Abrahaʌ̃da, Lazaro ume ãbaa panʌda tʌmʌba unusia. 24 Maʌ̃ carea jĩgua jarasia: “Zeza Abrahaʌ̃, mʌ̃ quĩrã djuburia Lazarora diabuedua. Idji jʌwa jĩwĩnĩra baidoba begueaped̶a mʌ̃ quĩrãme beguead̶e zebidua. Naʌ̃ tʌbʌ uruad̶e mʌ̃ra bio bia mĩga b̶ʌa.” 25 Baribʌrʌ Abrahaʌ̃ba panusia: “Poya diabueẽ́a. Warra, quĩrãnebadua bʌ zocai b̶asid̶e ne jũmane bia b̶asida, baribʌrʌ Lazarora biẽ́ b̶asia. Id̶ira Lazarora necai b̶ʌa, maʌ̃ne bʌra bio bia mĩga b̶ʌa. 26 Maʌ̃ awara uria dau cʌre b̶ʌda dadjirã ẽsi b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bʌmaa wã quĩrĩã b̶ea sid̶a poya wãnaẽ́a. Idjab̶a jãmaʌba ni ab̶aʌda poya daimaa zed̶aẽ́a.” 27 Maʌ̃ne ne bara b̶ad̶aba jarasia: “Zeza Abrahaʌ̃, mãẽteara mʌ̃ quĩrã djuburia Lazarora mʌ̃ zeza diguid̶aa diabuedua mʌ̃ djabarã juesuma panʌ́a jaramãrẽã nama sãwã b̶ʌda. Mʌ̃a quĩrĩãẽ́ b̶ʌa ãdjirã sid̶a nama bia mĩgad̶e zed̶ida.” 29 Baribʌrʌ Abrahaʌ̃ba idjía jarasia: “Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a ãdjirãba eropanʌa. Maʌ̃drʌ ĩjãnida panʌa.” 30 Maʌ̃ne dji ẽberãba panusia: “Zeza Abrahaʌ̃, maʌ̃gʌ carea ĩjãnaẽ́a. Baribʌrʌ ab̶aʌ beud̶ada ʌ̃rẽbaped̶a ãdjimaa jarad̶e wãibʌrʌ, ãdjia cadjiruara igarad̶aped̶a ĩjãnia.” 31 Baribʌrʌ Abrahaʌ̃ba jarasia: “Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a ĩjãnaẽ́bʌrʌ, beud̶a ʌ̃rẽbad̶aba jarabʌrʌ sid̶a ĩjãnaẽ́a.”–

Lucas 17

1 Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Ẽberã cadjiruad̶e b̶aebibadara baraa. Maʌ̃ra ewariza mãwã b̶aya baribʌrʌ ne cadjirua obibari ẽberãda mĩã djuburi b̶ʌa. 2 Bariduaba dji dromaẽ́ qued̶eada cadjiruad̶e b̶aebibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra bio cawa oya. Maʌ̃ cawa oira bio zarea b̶ai bẽrã biara b̶ʌa maʌ̃ ẽberã ochirud̶e yuda jʌ̃naped̶a pusad̶e b̶atabued̶ida. 3 Maʌ̃ bẽrã quĩrãcuita b̶ead̶adua. Bʌ djababa bʌda biẽ́ oibʌrʌ, idjira quẽãdua. Idjia biẽ́ od̶ada igaraibʌrʌ maʌ̃ od̶ara quĩrãdoadua. 4 Ab̶ari ewarid̶e idjia bʌda b̶arima siete biẽ́ oibʌrʌ, maʌ̃be b̶arima siete bʌmaa wãped̶a mʌ̃a biẽ́ od̶ara quĩrãdoaduad̶a aibʌrʌ, idjia od̶ara quĩrãdoadua.– 5 Maʌ̃ne Jesuba edad̶arãba idjía jarasid̶aa: –Daira carebadua biara ĩjãni carea.– 6 Jesuba jarasia: –Mostaza ta djuburi quiru quĩrãca bãrãba maãrĩ bid̶a ĩjã panʌbara, za b̶ʌ bacurua bʌ carrara ẽũtaped̶a pusad̶e b̶ad̶e wãduad̶a abʌdad̶e ara maʌ̃da bacuruba bãrã bed̶eara ĩjãcasia. 7 Bʌ nezocada ẽjũãne traja b̶aped̶a wa oveja waga b̶aped̶a zed̶acarea ¿bʌa idjía jaraica “chũmedua ne comãrẽã”? 8 Mãwã jaraẽ́a. Ãtebʌrʌ jaraya: “Ara nawena ne djudua. Maʌ̃be djioped̶a mʌ̃maa enedua coi carea. Maʌ̃bebʌrʌ bʌra ne coida b̶ʌa.” 9 Bʌa jarad̶ara bʌ nezocaba od̶a bẽrã ¿bʌa idjía bia b̶ʌad̶a aica? Mãwã oẽ́a idjia oida b̶ʌdrʌ od̶a bẽrã. 10 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba od̶ida panʌra jũma osid̶ara nãwã jarad̶ida panʌa: “Daira dji nezoca ed̶aara qued̶eaa; ab̶abe daiba od̶ida panʌdrʌ osid̶aa.”– 11 Mãwãnacarea Jesura Galilead̶eba Jerusaleʌ̃naa wãsia. Wãbʌrʌd̶e Samaria druad̶e jũẽne wãsia. 12 Puru zaqued̶e jũẽbʌrʌd̶e die ẽberã aid̶a bara b̶eada idjimaa zesid̶aa. Baribʌrʌ caita jũẽnaẽ́ basía. 13 Jesua nãwã jĩgua b̶iasid̶aa: –¡Jaradiabari, Jesu, dairãra quĩrã djuburiadua!– 14 Jesuba ãdji unusid̶e nãwã jarasia: –Sacerdoterãmaa wãnadua bãrã biaped̶ad̶ara acʌd̶amãrẽã.– Ara maʌ̃da ãdjira wãbʌrʌsid̶aa. Wãbʌdad̶e ab̶ed̶a biacuasid̶aa. 15 Maʌ̃ unusid̶e ab̶a Ãcõrẽa jĩgua bia bed̶ea b̶ʌda Jesumaa jẽda zesia. 16 Egode b̶arru cob̶eped̶a Jesua bio bia b̶ʌad̶a asia idji biabid̶a carea. Maʌ̃ ẽberãra Samariad̶ebema basía. 17 Jesuba idjía iwid̶isia: –¿Dji biaped̶ad̶ara die panʌẽ́ca? Waabema nuevera ¿sãma panʌ? 18 Naʌ̃ judioẽ́ awara ¿ni ab̶aʌda Ãcõrẽa bia bed̶ead̶e jẽda zeẽ́ basica?– 19 Maʌ̃ne Jesuba dji ẽberãa jarasia: –Pirab̶ariped̶a necai wãdua. Bʌa wãrãda ĩjãna bẽrã biasia.– 20 Pariseorãba Jesua iwid̶isid̶aa: –¿Ãcõrẽ jũmarã Boro b̶ebʌrʌda sãʌ̃be ununi?– Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Ãcõrẽ jũmarã boro b̶ebʌrʌd̶e ni cãrẽ sid̶a ununaẽ́a. 21 Maʌ̃ bẽrã poya jarad̶aẽ́a: “Dadjirã Borora nama b̶ʌa” wa “awuá b̶ʌa.” Ãtebʌrʌ Ãcõrẽra ẽberãrã sod̶ebʌrʌ dji boroda b̶ebaria.– 22 Maʌ̃be Jesuba idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: –Ewari zareada zeya. Maʌ̃ ewarid̶e bãrãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara maãrĩ bid̶a unu quĩrĩãnia, baribʌrʌ ununaẽ́a. 23 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba jarad̶ia idjira nama b̶ʌda wa awuá b̶ʌda. Baribʌrʌ acʌd̶e wãrãnadua. Ãdjira ẽpẽrãnadua. 24 Baa purewa edabʌrʌd̶e jũma naʌ̃ ẽjũãra ʌ̃nabaria. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a zebʌrʌd̶e jũmarãba ununia. 25 Baribʌrʌ maʌ̃ ewari jũẽi naẽna mʌ̃ra bio bia mĩgaida b̶ʌa. Idjab̶a id̶ibema ẽberãrãba mʌ̃ra igarad̶ida panʌa. 26 Naʌ̃ Djara Edad̶a zei ewarira Noé ewarid̶e b̶ad̶a quĩrãca b̶aya. 27 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãra ne co duanabadjia, mĩã cãĩ duanabadjia, idjab̶a dji caurãra quima diacua duanabadjia. Mãwã duanabadjia ab̶a Noé jãba dromane b̶adobʌrʌd̶aa. Mãwãnacarea dopapada zeped̶a ẽberãrãra jũma nãbʌrʌ quinisid̶aa. 28 Lo ewarid̶e bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca b̶asia. Ẽberãrãra ne co duanabadjia, ne nẽdo duanabadjia, ne nẽdobue duanabadjia, de o duanabadjia idjab̶a ne u duanabadjia. 29 Baribʌrʌ Lo Sodomaneba ẽdrʌd̶acarea bajãneba tʌbʌ uruada cue quĩrãca zesia. Maʌ̃gʌba dji ẽberãrãra jũma bá quenasia. 30 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a zebʌrʌ ewarid̶e ara maʌ̃ quĩrãca mãwãya. 31 Maʌ̃ ewarid̶e dji de ʌ̃rʌ̃ b̶ʌra idji ded̶e ed̶a wãiẽ́ b̶ʌa ne edai carea. Dji pead̶e b̶ʌra diguid̶aa ne jʌrʌd̶e wãiẽ́ b̶ʌa. 32 Lo quima sãwãnada quĩrãnebad̶adua. 33 Bariduaba naʌ̃ ẽjũãne bia b̶ai carea jʌrʌ b̶ʌbʌrʌ aduaya. Baribʌrʌ ne jũmada aduaibʌrʌ, Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya. 34 Mʌ̃a jaraya: maʌ̃ ewarid̶e ab̶ari cʌd̶ad̶e umé panania. Maʌ̃ne Ãcõrẽba ab̶a edeya baribʌrʌ dewarabemara b̶eeya. 35 Wẽrãrãda umé ne b̶a panania. Maʌ̃ne Ãcõrẽba ab̶a edeya baribʌrʌ dewarabemara b̶eeya. 36 Ẽberãda umé ãdji néud̶e panania. Maʌ̃ne Ãcõrẽba ab̶a edeya baribʌrʌ dewarabemara b̶eeya.– 37 Ãdjirãba Jesua iwid̶isid̶aa: –¿Maʌ̃gʌra sãma mãwãi?– Jesuba panusia: –Jũmarãba cawa panʌa ãgoso powua nũmʌma ne beud̶ara tab̶ʌda. Ara maʌ̃ quĩrãca jũmarãba cawad̶ia.–

Lucas 18

1 Jesuba ne jara b̶ʌd̶eba jaradiasia Ãcõrẽa sẽnaẽ́ iwid̶id̶ida panʌda. 2 Nãwã jarasia: –Purud̶e cawa obarida b̶asia. Idjia Ãcõrẽda, ẽberã sid̶a wayaca basía. 3 Ara maʌ̃ purud̶e pẽdra wẽrãda b̶asia. Maʌ̃gʌra dewara ume nẽbʌra bara b̶asia. Maʌ̃ bẽrã ewariza wãbadjia cawa obariba carebamãrẽã. 4 Baribʌrʌ wãbʌrʌza cawa obariba idjia jara b̶ʌra ũrĩ quĩrĩãca basía. Mãwãmĩna jũmawãyã mĩã sẽ b̶ʌ bẽrã ara idjidub̶a jarasia: “Mʌ̃a Ãcõrẽda, ẽberã sid̶a wayacaa. Baribʌrʌ naʌ̃ wẽrãra baridua ze b̶ʌ bẽrã mʌ̃ sẽbi naẽna idjia iwid̶i b̶ʌra oya.”– 6 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Bãrãba dji cawa obari jipaẽ́ b̶ʌba jarad̶ara ũrĩsid̶aa. 7 Ãcõrẽba edad̶arãba diamasi ãsa bid̶a quĩrã djuburia iwid̶i panʌne ¿idjia jipa o b̶ʌd̶eba carebaẽ́ca? ¿Dãrãica panui carea? 8 Mʌ̃a jaraya: wãrãda dãrãẽ́ne Ãcõrẽba carebaya. Baribʌrʌ mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a zebʌrʌd̶e ¿naʌ̃ ẽjũãne wad̶i mʌ̃ bed̶ea ĩjã panʌda unune zeica?– 9 Ʌ̃cʌrʌba ara ãdjidrʌ jipaara b̶eada crĩcha panasid̶aa. Maʌ̃ carea dewararãda igarabadjid̶aa. Jesuba ãdjirãa ne jara b̶ʌd̶eba nãwã jarasia: 10 –Ẽberãda umé Ãcõrẽ de dromanaa ewari iwid̶id̶e wãsid̶aa. Ab̶a pariseo basía. Dewarabemara Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebari basía. 11 Pariseo ʌ̃ta nũmʌba ara idjid̶ebemada nãwã jarasia: “Ãcõrẽ, mʌ̃a bʌ́a bia jaraya mʌ̃ra dewararã quĩrãca b̶aca bẽrã. Ãdjira ne drʌabadaa, cadjirua obadaa, daunemabadaa. Idjab̶a mʌ̃ra jari b̶ʌ Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebari quĩrãca b̶ʌẽ́a. 12 Domiaza b̶arima umé ne cod̶aca ewarida obaria, idjab̶a die edabʌrʌza mʌ̃a bʌ́a ab̶a diabaria.” 13 Maʌ̃ne Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebarira jĩga nũmasia. Baribʌrʌ bajãnaa acʌẽ́ basía. Ãtebʌrʌ sopuad̶eba idji so ʌ̃rʌ̃ uped̶a jarasia: “Ãcõrẽ, mʌ̃ra quĩrã djuburiadua. Mʌ̃a jũmawãyã cadjiruada obaria.” 14 Mʌ̃a bãrãa jaraya: pariseo cãyãbara maʌ̃ ẽberãra diguid̶aa wãsid̶e Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶asia. Bariduada dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ Ãcõrẽba ed̶aara b̶ʌya. Ab̶aʌba ara idjida ed̶aara b̶ʌibʌrʌ Ãcõrẽba dji dromaara b̶ʌya.– 15 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba ãdji warra zaquerãda Jesuma enesid̶aa idji jʌwada ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a bia jara b̶ʌmãrẽã. Jesu ume nĩbabadarãba maʌ̃ unusid̶ad̶e djibarirãda quẽãsid̶aa. 16 Baribʌrʌ Jesuba warrarãra trʌ̃cuaped̶a idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Idu warra zaquerãra mʌ̃maa zebid̶adua, Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemara ãdjirã quĩrãca panʌ bẽrã. 17 Mʌ̃a wãrãda jaraya: warra zaqueba idji zeza ẽpẽbari quĩrãca ab̶aʌba Ãcõrẽda ẽpẽẽ́bʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽba pe erob̶aẽ́a.– 18 Ẽberã dji droma b̶ʌba Jesua iwid̶isia: –Jaradiabari bia, Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ai carea ¿mʌ̃a cãrẽda oida b̶ʌ?– 19 Jesuba idjía jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra dji biaad̶a a b̶ʌ? Ni ab̶aʌda dji biaẽ́a, ab̶abe Ãcõrẽdrʌ dji biaa. 20 Bʌa cawa b̶ʌa Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶eara. Nãwã jara b̶ʌa: daunemarãdua, mĩã bearãdua, ne drʌarãdua, sewad̶eba djãrãra biẽ́ jararãdua, bʌ zezara bʌ papa sid̶a wayadua.– 21 Dji ẽberãba panusia: –Cũdra ed̶aʌba mʌ̃a jũma maʌ̃gʌra o b̶ʌa.– 22 Maʌ̃ ũrĩped̶a Jesuba idjía jarasia: –Wad̶i bʌa ne ab̶a oida b̶ʌa: bʌa ne erob̶ʌra jũma nẽdobueped̶a dji paratara ne neẽ́ qued̶eaa diadua. Mãwã nebiada bajãne erob̶aya. Maʌ̃be mʌ̃ ume nĩbad̶e zedua.– 23 Maʌ̃ ũrĩsid̶e dji ẽberãra bio sopuasia bio bara b̶ʌ bẽrã. 24 Jesuba idjira mãwã b̶ʌda unusid̶e nãwã jarasia: –Wãrãda bio zarea b̶ʌa ẽberã ne bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi carea. 25 Ne bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi cãyãbara cameyoda ãguja uriad̶e ed̶a wãichaara b̶ʌa.– 26 Maʌ̃ ũrĩped̶ad̶aba iwid̶isid̶aa: –Mãwãra Ãcõrẽba ¿caidrʌ ẽdrʌ edai?– 27 Jesuba panusia: –Ẽberãba poya ocara Ãcõrẽmaarã oicha b̶ʌa.– 28 Maʌ̃ne Pedroba jarasia: –Bʌ ẽpẽni carea daiba ne jũmada amesid̶aa.– 29 Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a wãrãda jaraya: ab̶aʌba Ãcõrẽda idji Boro b̶ʌi carea idji deda, djibarirãda, djabarãda, quimada, warrarã sid̶a ameibʌrʌ, idjia amena cãyãbara naʌ̃ ewarid̶e bio aud̶uara edaya. Idjab̶a jĩrũarebema ewarid̶e Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya.– 31 Jesuba doce edad̶arãra awara edeped̶a jarasia: –Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ad̶ebemada cartad̶e b̶ʌsid̶aa. Dadjirã Jerusaleʌ̃ne jũẽbʌdad̶e ãdjia b̶ʌped̶ad̶ara jũma mãwãya. 32 Ʌ̃cʌrʌba mʌ̃ra judiorãẽ́a jida diad̶ia. Mʌ̃ra ipid̶a biẽ́ jarad̶ia idjab̶a mʌ̃ quĩrãdarrara id̶od̶ia. 33 Maʌ̃be mʌ̃ra ud̶aped̶a bead̶ia. Baribʌrʌ ewari ũbead̶e mʌ̃ra ʌ̃rẽbaya.– 34 Maʌ̃gʌd̶ebemada ãdjirãba ni maãrĩ bid̶a cawad̶aẽ́ basía. Ãdjia cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã adua panasid̶aa idjia cãrẽda jara b̶ʌda. 35 Jesu Jerico puru caita jũẽbʌrʌd̶e ẽberã daub̶errea b̶ʌda o icawa parata iwid̶i b̶ʌda chũmasia. 36 Idjia ẽberãrã b̶ʌga zebʌdada ũrĩsid̶e iwid̶isia cãrẽ cãrẽã mãwã duanʌda. 37 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba jarasid̶aa: –Jesu Nazared̶ebemada zebʌrʌ bẽrã b̶ʌga duanʌa.– 38 Maʌ̃ carea daub̶errea b̶ʌra jĩgua b̶iasia: –¡Jesu, David̶eba zed̶a, mʌ̃ra quĩrã djuburiadua!– 39 Idjira Jesu nocoare wãbʌdarãba quẽãsid̶aa chupeamãrẽã. Baribʌrʌ jĩguaara b̶iasia: –¡David̶eba zed̶a, mʌ̃da quĩrã djuburiadua!– 40 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Jesura nũmesia. Maʌ̃be daub̶errea b̶ʌra caita enebiped̶a iwid̶isia: 41 –¿Cãrẽda quĩrĩã b̶ʌ mʌ̃a oida?– Daub̶errea b̶ʌba panusia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ dauba unuida quĩrĩã b̶ʌa.– 42 Jesuba jarasia: –Unu b̶edua. Bʌa ĩjãna bẽrã biasia.– 43 Ara maʌ̃da unu b̶eped̶a Jesu caid̶u nĩbad̶e wãsia. Idjia Ãcõrẽra bio bia jara nĩbasia. Maʌ̃ unuped̶ad̶arã bid̶a Ãcõrẽra bia jara panesid̶aa.

Lucas 19

1 Jesura Jerico purud̶e jũẽped̶a wãyã wãbʌrʌ basía. 2 Mama ẽberã Zaqueo abadada b̶asia. Maʌ̃ Zaqueora Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã boro basía. Bio ne bara b̶asia. 3 Idjia Jesura unu quĩrĩã b̶asia. Baribʌrʌ ẽberã maãrĩ quiru bẽrã ẽberãrã powua nũmʌba poya unuẽ́ b̶asia. 4 Maʌ̃ bẽrã Jesu wãbʌrʌ na pira wãped̶a sicomoro bacurud̶e ʌ̃tʌ wãsia. 5 Mãwã b̶ʌd̶e Jesura arima jũẽsia. Maʌ̃be ʌ̃taa acʌped̶a jarasia: –Zaqueo, isabe ed̶aa zedua. Id̶i mʌ̃ra bʌ ded̶e cãĩne wãya.– 6 Ara maʌ̃da Zaqueora b̶ʌsrid̶a ed̶aa zeped̶a Jesura idji ded̶aa edesia. 7 Maʌ̃ ununaped̶a jũmarãba Jesud̶ebemada nãwã biẽ́ bed̶ea duanesid̶aa: –Jãʌ̃ Jesura ẽberã cadjirua obari ded̶e cãĩne wãsia.– 8 Idji ded̶e Zaqueora Jesu quĩrãpita nũmeped̶a jarasia: –Mʌ̃ Boro, ne neẽ́ qued̶earãa mʌ̃a erob̶ʌd̶ebemada ẽsadra diaya. Maʌ̃ awara sewad̶eba djãrãneda aud̶u edad̶abari mʌ̃a b̶arima quĩmãrẽ jẽda diaya.– 9 Jesuba idjía jarasia: –Id̶i Ãcõrẽba bʌra, bʌ ẽberãrã sid̶a ẽdrʌ edasia, Abrahaʌ̃ba ĩjãna quĩrãca bʌa ĩjã b̶ʌ bẽrã. 10 Wãrãda mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba dji adua b̶eada ẽdrʌ edai carea jʌrʌd̶e zesia.– 11 Jesura Jerusaleʌ̃ caita b̶ʌ bẽrã dji arima duanʌba crĩcha panasid̶aa ara maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽra ãdjirã Boro bai carea zeida. Jesuba jara b̶ʌra ũrĩ panʌ bẽrã ne jara b̶ʌd̶eba nãwã jarasia: 12 –Ẽberã dji dromada tʌmʌ dewara druad̶aa wãsia jũmarã boroba idjira ara idji druad̶ebema boroda b̶ʌmãrẽã. Idjia crĩchasia mãwãnacarea jẽda zeida. 13 Wãi naẽna idji nezocarãda die trʌ̃ped̶a paratada waib̶ʌa ãdjiza diasia. Maʌ̃ne jarasia: “Mʌ̃ neẽ́misa naʌ̃ paratara waribid̶adua.” 14 Baribʌrʌ idji druad̶ebemarãba idjira bio quĩrãma panʌ bẽrã, ẽberãrãda diabuesid̶aa jũmarã boroa nãwã jarad̶amãrẽã: “Daiba quĩrĩãẽ́ panʌa idjira dai boro baida.” 15 Mãwãmĩna dji boroda b̶esia. Jẽda zed̶acarea idji nezocarãra trʌ̃cuasia idjia parata diad̶ara waribisid̶a cawaya. 16 Maʌ̃ne ab̶a na zeped̶a jarasia: “Mʌ̃ boro, bʌa parata diad̶ara mʌ̃a b̶arima die aud̶u waribisia.” 17 Maʌ̃ carea dji boroba jarasia: “Bia b̶ʌa, nezoca bia. Mʌ̃a maãrĩ diad̶ara bʌa arid̶e od̶a bẽrã mʌ̃a bʌ jʌwaed̶a die puruda b̶ʌya.” 18 Dewara nezocada zeped̶a jarasia: “Mʌ̃ boro, bʌa parata diad̶ara mʌ̃a b̶arima juesuma aud̶u waribisia.” 19 Maʌ̃ carea dji boroba jarasia: “Mʌ̃a puruda juesuma bʌ jʌwaed̶a b̶ʌya.” 20 Maʌ̃be dewara nezocada zeped̶a jarasia: “Mʌ̃ boro, bʌa parata diad̶ara nama b̶ʌa. Mʌ̃a wuad̶e bʌrá waga erob̶asia. 21 Mãwã osia bʌra waya b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa quĩrã djuburiacada djãrãneda edai carea. Maʌ̃ awara djãrãba uped̶ad̶ara ewabaria.” 22 Maʌ̃ carea dji boroba jarasia: “Nezoca cadjirua, ara bʌdjia jara b̶ʌd̶eba ebud̶a b̶ʌa mʌ̃a jarad̶ara oẽ́ basida. Bʌa mʌ̃ra mãwã b̶ʌda bio cawa b̶asibʌrʌ ¿cãrẽ cãrẽã parata wagabada ded̶e mʌ̃ paratara b̶ʌd̶e wãẽ́ basi? Mãwã od̶abara mʌ̃ paratara dji eabad̶a sid̶a edacasia.” 24 Maʌ̃be dji boroba dji arima duanʌ́a jarasia: “Idjia erob̶ʌra jãrĩnaped̶a dji die erob̶ʌ́a diad̶adua.” 25 Ãdjirãba jarasid̶aa: “Baribʌrʌ, dai boro, idjia die erob̶ʌa.” 26 Dji boroba jarasia: “Mʌ̃a jaraya: dji arid̶e obaría mʌ̃a aud̶uara diaya, baribʌrʌ dji arid̶e ocaa mʌ̃a maãrĩ diad̶a sid̶a jãrĩya. 27 Maʌ̃ awara mʌ̃ ãdji boro baida quĩrĩãẽ́ pananara enenaped̶a mʌ̃ quĩrãpita quenanadua.”– 28 Mãwã jarad̶acarea Jesura nocod̶aa Jerusaleʌ̃naa wãsia. 29 Wãbʌrʌd̶e Betpague puru idjab̶a Betania puru caita Olivo eyad̶e jũẽsia. Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãda umé purud̶aa diabuesia. 30 Ãdjía nãwã jarasia: –Puru quĩrãpe b̶ʌd̶aa wãnadua. Jũẽbʌdad̶e bãrãba burro zaqueda ununia. Maʌ̃ burro zaque ʌ̃rʌ̃ wad̶i ni ab̶aʌda wãnacaa. Ẽrã edad̶apeda enenadua. 31 Maʌ̃ne ab̶aʌba bãrãa cãrẽ cãrẽã jãwã ẽrã panʌda iwid̶ibʌrʌ jarad̶adua: “Dadji Boroba quĩrĩã b̶ʌa.”– 32 Ara maʌ̃da wãnaped̶a Jesuba ãdjía jarad̶a quĩrãca unusid̶aa. 33 Burro ẽrã panʌne djibariba ãdjía iwid̶isia: –¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ burrora jãwã ẽrã panʌ?– 34 Ãdjirãba panusid̶aa: –Dadjirã Boroba idjimaa edebisia.– 35 Ara maʌ̃da burrora Jesumaa eded̶aped̶a ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra burro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃be Jesura ʌ̃rʌ̃ chũmʌnaped̶a edesid̶aa. 36 Jesu wãbʌrʌ nocoare ẽberãrãba cacuad̶e jʌ̃ panʌra tõcua wãsid̶aa idji bia edad̶i carea. 37 Jesu Olivo eyad̶eba ed̶aa wãi carea b̶ʌd̶e jũma idji ume nĩnaba Ãcõrẽa jĩgua bia bed̶ea duanesid̶aa. Bio b̶ʌsrid̶a panasid̶aa Jesuba ne ununacada ãdji quĩrãpita o b̶ad̶a bẽrã. 38 Ãdjirãba jara duanasid̶aa: ¡Bio bia b̶ʌa jũmarã Boro Ãcõrẽ trʌ̃neba zebʌrʌra! ¡Jãʌ̃bebʌrʌ dadjirãra Ãcõrẽ ume necai duanania! ¡Bajãne B̸ʌra dji Dromaara b̶ʌa! 39 Maʌ̃ carea ʌ̃cʌrʌ pariseorã arima duanʌba Jesua jarasid̶aa: –Jaradiabari, ¡bʌ ume nĩbabadarãra chupeabidua!– 40 Baribʌrʌ Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a wãrãda bãrãa jaraya ãdjirãda chupead̶ibʌrʌ mõgarada b̶ʌgad̶ia.– 41 Jesu nocod̶aa wãbʌrʌd̶e Jerusaleʌ̃ puruda unusia. Maʌ̃ puru carea jĩãsia. 42 Maʌ̃ne jarasia: –¡Bʌa cawabʌrʌbara naʌ̃gʌ ewarid̶e caid̶eba bʌra necai b̶aida! Baribʌrʌ dau bʌrá b̶ʌ quĩrãca b̶ʌ bẽrã bʌa maʌ̃gʌra poya cawaẽ́a. 43 Maʌ̃ bẽrã ewari ab̶a bʌ dji quĩrũra bʌ ume djõne zed̶ia. Bʌra jũrã edad̶aped̶a bʌ icawa mõgarara egoro sid̶a boromea bued̶ia ni ab̶aʌda ẽdrʌrãnamãrẽã. 44 Bʌ egode b̶aebibʌdad̶e jũma bʌ ẽberãrãra quenania. Ãdjirãba ni ab̶aʌ mõgarara dewara mõgara ʌ̃rʌ̃ b̶ed̶aẽ́a. Mãwã od̶ia Ãcõrẽba ẽdrʌ edamãrẽã diabued̶ara bʌa cawad̶aẽ́ bẽrã.– 45 Jesu Ãcõrẽ de droma dajadaare jũẽbʌrʌd̶e Ãcõrẽa diad̶i careabema nẽdobuebadarãda unusia. Ne nẽdo b̶ea sid̶a zocãrã duanasid̶aa. Jesuba jũma ãdjirãra ãyã jʌretacuasia. Nãwã jarasia: 46 –Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃ dera dji iwid̶ibada dea.” Baribʌrʌ bãrãba “ne drʌabadarã mĩrũbada uria” quĩrãca eropanʌa.– 47 Jesuba ewariza Ãcõrẽ de droma dajada jaradia b̶abadjia. Maʌ̃ne sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarãba, ẽberãrã dji droma b̶ea bid̶a idjira bea quĩrĩã panasid̶aa. 48 Baribʌrʌ poya bead̶aẽ́ basía jũmarãba idji bed̶eara ewariza ũrĩ panʌ bẽrã.

Lucas 20

1 Ewari ab̶a Jesuba Ãcõrẽ de droma dajada ẽberãrãa bed̶ea bia Ãcõrẽ ãdjirã Boro baid̶ebemada jaradia b̶asia. Maʌ̃ne sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabadarãda, judiorã dji dromarã sid̶a zesid̶aa. 2 Ãdjirãba Jesua nãwã iwid̶isid̶aa: –Daia jaradua, bʌa nama o b̶ʌra ¿caiba obi b̶ʌ?– 3 Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a bid̶a bãrãa iwid̶iya. Panunadua. 4 ¿Caiba Juaʌ̃ra diabuesi borocuemãrẽã? ¿Ẽberãba wa Bajãne B̸ʌba?– 5 Maʌ̃ne ara ãdjidub̶a jara duanesid̶aa: –Bajãne B̸ʌba diabuesiad̶a ad̶ibʌrʌ idjia jaraya: “Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã ĩjãnaẽ́ basi?” 6 Baribʌrʌ ẽberãba diabuesiad̶a ad̶ibʌrʌ, puruba dadjirãra mõgaraba tab̶ari bead̶ia. Purumaarã Juaʌ̃ra Ãcõrẽneba bed̶eabari basía.– 7 Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba nãwã panusid̶aa: –Daiba adua panʌa caiba diabuesida.– 8 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Mãẽteara mʌ̃a bid̶a bãrãa jaraẽ́a caiba mʌ̃́a jãwã obi b̶ʌda.– 9 Mãwãnacarea Jesuba ẽberãrãa ne jara b̶ʌd̶eba nãwã jarasia: –Ẽberãda b̶asia. Maʌ̃ ẽberãba uvada idji ẽjũãne úsia. Maʌ̃be idji néura ʌ̃cʌrʌ ẽberãrã jʌwaed̶a b̶ʌsia. Ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌsia néu zaubʌrʌd̶e jũmasãwã idjía diad̶ida panʌda. Maʌ̃be tʌmʌ wãped̶a mama dãrãsia. 10 Uva jara idji nezocada ab̶a diabuesia néud̶ebema idjía diad̶ida panʌra edad̶e wãmãrẽã. Baribʌrʌ néu acʌ panʌba dji nezocara puod̶aped̶a jẽda jʌretabuesid̶aa ni cãrẽ sid̶a diad̶aẽ́. 11 Maʌ̃ carea dewara nezocada diabuesia. Baribʌrʌ maʌ̃gʌ sid̶a puod̶aped̶a biẽ́ jarad̶aped̶a jẽda jʌretabuesid̶aa ni cãrẽ sid̶a diad̶aẽ́. 12 Maʌ̃ carea dewarada diabuesia, baribʌrʌ maʌ̃gʌ sid̶a bio puod̶aped̶a ãyã jʌretabuesid̶aa. 13 Maʌ̃ carea néu djibariba ara idjidub̶a jarasia: “¿Jãʌ̃be mʌ̃a sãwã oi? Mʌ̃ warra bio quĩrĩã b̶ʌda ãdjimaa diabueya; ãĩbẽrã idjidrʌ wayad̶isicada.” 14 Mãwãmĩna idji néu acʌ panʌba dji warra unubʌdad̶e jarasid̶aa: “Jari uruba dji zezaba erob̶ʌra jũma edaya. ¡Idjira beatad̶ia! Mãwãbʌrʌ dji ẽjũãra dadjirã itea b̶eya.” 15 Ara maʌ̃da dji warrara néu ãĩ eded̶aped̶a beasid̶aa. Bãrãmaarã néu djibariba ¿sãwã obá? 16 Araa wãped̶a ãdjirã jũma quenaped̶a idji néura dewararãa acʌbiya.– Dji arima b̶eaba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e jarasid̶aa: –Biara b̶ʌa Ãcõrẽba maʌ̃gʌra idu mãwãbiẽ́da.– 17 Baribʌrʌ Jesuba ãdjimaa acʌped̶a jarasia: –Mãẽteara ¿cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌ? De obadaba mõgara igaraped̶ad̶ara dji biara b̶ʌda b̶esia. 18 Bariduada maʌ̃ mõgara ʌ̃rʌ̃ b̶aeibʌrʌ ab̶ed̶a jũma b̶ʌgʌzoaya, idjab̶a maʌ̃ mõgarada ab̶aʌ ʌ̃rʌ̃ b̶aeibʌrʌ dji ẽberãra peped̶ea tab̶eya.– 19 Sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a cawasid̶aa Jesuba maʌ̃ jara b̶ʌd̶eba ãdjirãda biẽ́ jarasida. Jesura jida quĩrĩã panasid̶aa baribʌrʌ puruda waya panasid̶aa. 20 Maʌ̃be judiorã dji dromarãba ʌ̃cʌrʌ diabuesid̶aa Jesuda quĩrãcuita acʌd̶amãrẽã. Maʌ̃gʌrãba Jesu biẽ́ bed̶eabʌrʌda ũrĩsid̶ara ara maʌ̃da jidad̶aped̶a ãdji druad̶ebema boro jʌwad̶e diad̶ida crĩcha panasid̶aa. Ẽberã biarã quĩrãca wãnaped̶a Jesua nãwã iwid̶isid̶aa: –Jaradiabari, daiba cawa panʌa bʌa jipa jaradiabarida. Bʌra ni ab̶aʌare b̶acada, ãtebʌrʌ wãrã bed̶ea Ãcõrẽ od̶ebemada jũmarãa jaradiabarida. 22 Mãẽteara daia jaradua, Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebʌdaza ¿dadji judiorãba diad̶ida bia b̶ʌca wa biẽ́ b̶ʌ?– 23 Baribʌrʌ Jesuba cawa b̶asia idjira nẽbʌrad̶e b̶ʌd̶i carea mãwã panʌda. Maʌ̃ bẽrã jarasia: –[¿Bãrãba cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra biẽ́ bed̶eabi quĩrĩã panʌ?] 24 Mʌ̃́a parata pichida ab̶a acʌbid̶adua. ¿Cai quĩrãdarrada naʌ̃ paratad̶e b̶ʌ? ¿Cai trʌ̃da b̶ʌ?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Romanebema borod̶eda.– 25 Maʌ̃ carea Jesuba ãdjía jarasia: –Mãwã baibʌrʌ Romanebema borod̶era Romanebema boroa diad̶adua, idjab̶a Ãcõrẽnera Ãcõrẽa diad̶adua.– 26 Ãdjirãba Jesura jũmarã quĩrãpita poya biẽ́ bed̶eabid̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ idjia jarad̶a carea bio cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã ab̶ed̶a chupea duanesid̶aa. 27 Mãwã panʌne ʌ̃cʌrʌ saduceorãda idjimaa zesid̶aa. Saduceorãba ĩjãnacaa beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbad̶ida. Maʌ̃ bẽrã Jesua nãwã iwid̶isid̶aa: 28 –Jaradiabari, Moiseba dadjirã itea b̶ʌsia ẽberãda warra neẽ́ b̶ʌd̶e jaid̶aibʌrʌ, idji djababa dji pẽdra wẽrãra edaida b̶ʌda dji djaba jaid̶ad̶a itea warra unui carea. 29 Ewari ab̶a djabarãda siete panasid̶aa. Dji nabemada quima edasia, baribʌrʌ warra neẽ́ jaid̶asia. 30 Maʌ̃ carea dji djaba idjiarebemaba dji pẽdra wẽrãra edasia baribʌrʌ idji sid̶a warra neẽ́ jaid̶asia. 31 Maʌ̃ carea dji ũbeabemaba edasia baribʌrʌ idji sid̶a warra neẽ́ jaid̶asia. Jũma dji djabarãba maʌ̃ wẽrãra edasid̶aa baribʌrʌ warra neẽ́ jaid̶asid̶aa. 32 Mãwãnacarea dji wẽrã sid̶a jaid̶asia. 33 Maʌ̃ siete djabarãba ab̶ari wẽrãda edasid̶aa. Mãwãra ʌ̃rẽbad̶i ewarid̶e ¿sãʌ̃gʌba idjira erob̶ei?– 34 Maʌ̃ carea Jesuba panusia: –Naʌ̃ ẽjũãne ẽberãra quima edabadaa idjab̶a quima diacuabadaa. 35 Baribʌrʌ ẽberãrã Ãcõrẽba bia unu b̶ʌda ʌ̃rẽbad̶ia. Maʌ̃ne ãdjirãra quima edad̶aẽ́a ni quima diad̶aẽ́a. Waa beud̶aẽ́a. Ãdjirãra Ãcõrẽ bajãnebema nezocarã quĩrãca b̶ead̶ia. Ʌ̃rẽbaped̶ad̶a bẽrã Ãcõrẽ warrarãa. 37 Maʌ̃ awara Moiseba bacuru zaque uruga nũmʌnebemada cartad̶e b̶ʌsid̶e cawabisia beud̶arãra ʌ̃rẽbad̶ida. Idjia Ãcõrẽra nãwã trʌ̃ jarasia: Abrahaʌ̃ Ãcõrẽ, Isa Ãcõrẽ, idjab̶a Jacobo Ãcõrẽ. 38 Idjira beu b̶ea Ãcõrẽẽ́a ãtebʌrʌ zocai b̶ea Ãcõrẽa. Ãcõrẽmaarã jũmarãda zocai b̶eaa.– 39 Maʌ̃ carea ʌ̃cʌrʌ judiorã ley jaradiabadaba Jesua jarasid̶aa: –Bʌa arid̶e panusia, Jaradiabari.– 40 Jesuba jũma bia panuna bẽrã dewararãba iwid̶id̶ida wayasid̶aa. 41 Maʌ̃be Jesuba ãdjía iwid̶isia: –¿Sãwãẽrã ẽberãrãba jara panʌ Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara Davi warrada? 42 Daviba Salmo cartad̶e nãwã jarasia: Dadjirã Boroba mʌ̃ boroa jarasia: mʌ̃ jʌwa araare chũmedua ab̶a bʌ ume dji quĩrũrã mʌ̃a bʌ jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa. 44 Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada Daviba mʌ̃ Boroad̶a asibʌrʌ, ¿sãwã Davi warra bai?– 45 Jũmarãba ũrĩ duanʌne Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: 46 –Judiorã ley jaradiabadad̶ebemada quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ãdjirãba djio nẽbʌa b̶eada jʌ̃ awua b̶eaa. Maʌ̃ awara purud̶e nĩnane quĩrĩãbadaa ẽberãrãba wayaad̶eba “mẽrã” ad̶ida. Judiorã dji jʌrebada ded̶e ãdjira dji dromarã chũmebadad̶e chũme quĩrĩãbadaa; ãbaa ne cobʌdad̶e bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca obadaa. 47 Pẽdra wẽrãrãba erob̶eara jũma jãrĩbadamĩna dji biarãda crĩchabid̶i carea jũmarã quĩrãpita dãrã Ãcõrẽa iwid̶ibadaa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra biara cawa oya.–

Lucas 21

1 Mãwã b̶ʌd̶e Jesuba unusia ne bara b̶eaba Ãcõrẽ de dromane ne dia panʌda. 2 Maʌ̃ne unusia pẽdra wẽrã ne neẽ́ quiruba parata ed̶aara quiruda umé diabʌrʌda. 3 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Mʌ̃a wãrãda bãrãa jaraya: jãʌ̃ pẽdra wẽrã ne neẽ́ quiruba aud̶uara diasia jũmarãba diaped̶ad̶a cãyãbara. 4 Ãdjirãba dji ad̶ubad̶adrʌ diasid̶aa, baribʌrʌ wẽrã ne neẽ́ quiruba ne coi carea erob̶ad̶ada jũma diasia.– 5 Ʌ̃cʌrʌba jara duanasid̶aa Ãcõrẽ de dromara mõgara biya qued̶eaba o cob̶ʌcãdada idjab̶a ẽberãrãba Ãcõrẽ itea nebia edeped̶ad̶aba biya cob̶ʌcãdada. Mãwã panʌne Jesuba ãdjía jarasia: 6 –Bãrãba nama unu panʌra ewari ab̶a jũma ãrĩnia. Naʌ̃ mõgara caped̶ad̶ara jũma tod̶ogozoaya.– 7 Maʌ̃ bẽrã ãdjia Jesua nãwã iwid̶isid̶aa: –Jaradiabari, Ãcõrẽ de dromara ¿sãʌ̃be tod̶ogozoai? ¿Cãrẽneba cawad̶i maʌ̃ ewarira caita b̶ʌda?– 8 Jesuba panusia: –Quĩrãcuita b̶ead̶adua ni ab̶aʌba cũrũgarãnamãrẽã. Zocãrãba jarad̶ia ãdjidrʌ Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Maʌ̃ awara dji ewarira bio caita b̶ʌad̶a ad̶ia. Mãwãmĩna ãdjirãra ẽpẽrãnadua. 9 Bãrãba ũrĩnia puruda dewara puru ume djõ duanʌda idjab̶a ara ãdjidub̶a djõ duanʌda, baribʌrʌ dauperarãnadua. Maʌ̃gʌra jũma mãwãida b̶ʌa. Baribʌrʌ jĩrũarebema ewarira ara maʌ̃da jũẽẽ́a.– 10 Maʌ̃ awara Jesuba jarasia: –Ab̶aʌ puruda dewara puru ume djõnia; ab̶aʌ druad̶ebema borora dewara druad̶ebema boro ume djõnia. 11 De uremia minijĩchiada baraya, puru zocãrãne jarrabada zeya, idjab̶a cacua biẽ́ b̶aida quĩrãtanoa odjacuad̶ia. Maʌ̃ awara bajãne ununaca bad̶ada ununia. Maʌ̃ba ẽberãrãra bio ne wayad̶ia. 12 Baribʌrʌ maʌ̃ naẽna bãrãra biẽ́ od̶i carea ẽpẽnia. Ʌ̃cʌrʌ jidad̶aped̶a judiorã dji jʌrebada ded̶e eded̶ia. Maʌ̃be cawa od̶aped̶a preso b̶ʌbid̶ia. Idjab̶a mʌ̃ ĩjã panʌ carea bãrãra dji dromarã quĩrãpita, dji bororã quĩrãpita bid̶a eded̶ia. 13 Maʌ̃ne bãrãba mʌ̃nebemada ãdjirã quĩrãpita jarad̶ia. 14 Baribʌrʌ crĩcharãnadua maʌ̃ ewarid̶e dji bororãa cãrẽda jarad̶ida bãrã bed̶ead̶e panʌẽ́da cawabid̶i carea. 15 Mʌ̃abʌrʌ bãrãa crĩcha cawaada diaya bed̶ea cawad̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã bãrãba jarabʌdara bãrã quĩrãma panʌba ni cãrẽ sid̶a poya biẽ́ jarad̶aẽ́a. 16 Ara bãrã zezaba, bãrã djabarãba, bãrã ẽberãrãba, bãrã ume dji biarã bid̶a bãrãra jida diad̶ia. Mãwã bãrãra ʌ̃cʌrʌ quenabid̶ia. 17 Mʌ̃ ĩjã panʌ carea jũmarãba bãrãra quĩrãmania. 18 Baribʌrʌ bãrã jaurera mʌ̃a ewariza bio waga erob̶aya. 19 Maʌ̃ ewari zaread̶e bãrãba mʌ̃ ĩjã panʌda igarad̶aẽ́bʌrʌ, ewariza Ãcõrẽ ume zocai panania. 20 Bãrãba ununia sordaorãba Jerusaleʌ̃ purura jũrãbʌdada. Maʌ̃ unubʌdad̶e cawad̶ia dji puru jũma ãrĩni ewarira jũẽsida. 21 Maʌ̃ne Judea druad̶e b̶eara eyad̶aa isabe wãnadua, Jerusaleʌ̃ne b̶eara ẽdrʌd̶adua, dji puru caita b̶eara purud̶aa wãrãnadua. 22 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba idji purura cawa oya. Idji cartad̶e b̶ʌped̶ad̶ara jũma mãwãya. 23 Maʌ̃ ewarid̶e wẽrãrã b̶iogoa b̶eara, warra ju dawa erob̶ea sid̶a bio mĩã djuburi b̶ead̶ia. Jũmarãda bia mĩgad̶ia Ãcõrẽba naʌ̃ purura cawa obʌrʌ bẽrã. 24 Ʌ̃cʌrʌ necoba quenania, ʌ̃cʌrʌ drua b̶eaza jida edecuad̶ia. Maʌ̃ne judiorãẽ́ba Jerusaleʌ̃ra ãdji jʌwaed̶a eropanania ab̶a Ãcõrẽba b̶ʌd̶a ewarid̶aa. 25 Bãrãba ʌ̃mãdaura, jed̶ecora, chĩdau sid̶a quĩrã awara ununia. Maʌ̃gʌba unubiya ewari minijĩchiada zebʌrʌda. Maʌ̃ carea naʌ̃ ẽjũãne ẽberãrãra bio dauperad̶ia. Ãdjirãba cawa crĩchad̶aẽ́a pusa quĩrũ b̶ʌba dji cãbãyã jĩgua nũmʌ bẽrã. 26 Bajãne b̶ea quĩrã awara b̶ebʌrʌd̶e ẽberãrãra bio dauperad̶ia. Naʌ̃ ẽjũãra minijĩchia nũmʌda unu panʌ bẽrã ab̶ed̶a ʌ̃yãba neẽ́ b̶aecuad̶ia. 27 Maʌ̃nebʌrʌ mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a jʌ̃rãrãne ʌb̶ʌa bara zebʌrʌda idjab̶a quĩrãwãrẽã dorrodorroa b̶ʌda ununia. 28 Maʌ̃ unubʌdad̶e b̶ʌsrid̶ad̶adua, bãrã ẽdrʌd̶i ewarira ʌ̃rʌ̃ b̶ʌ bẽrã.– 29 Maʌ̃be Jesuba ne jara b̶ʌd̶eba nãwã jarasia: –Higojõda wa baridua bacuruda bio quĩrãcuita acʌd̶adua. 30 Bacuru itucu nũmebʌrʌd̶e bãrãba cawabadaa dãrãẽ́ne poara zeida. 31 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba jũma maʌ̃ unubʌdad̶e cawad̶ia Ãcõrẽ jũmarã Boro bai ewarira caita b̶ʌda. 32 Mʌ̃a bãrãa wãrãda jaraya: naʌ̃ ewarid̶ebema ẽberãrã beud̶i naẽna maʌ̃ra jũma mãwãya. 33 Bajãra jõya, naʌ̃ ẽjũã sid̶a jõya baribʌrʌ mʌ̃a jarad̶ara wãrãda mãwãya. 34 Quĩrãcuita b̶ead̶adua Ãcõrẽra quĩrãdoad̶a amaaba. Beu nĩbarãnadua idjab̶a naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌra orãnadua. Naʌ̃ ẽjũãnebemada jũmawãyã crĩcharãnadua. Quĩrãcuita b̶ead̶aẽ́bʌrʌ, maʌ̃ ewariba bãrãra jidaya animarã jidabada dji animarã ʌ̃rʌ̃ cawaẽ́ne b̶aebari quĩrãca. Maʌ̃ ewarira jũmarã ʌ̃rʌ̃ cawaẽ́ne zeya. 36 Maʌ̃ carea bio quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ãcõrẽa ewariza iwid̶i pananadua maʌ̃ ewari minijĩchiad̶ebemada ẽdrʌd̶i carea idjab̶a mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a quĩrãpita perad̶i neẽ́ panani carea.– 37 Jesuba Ãcõrẽ de droma dajada ãsa jaradia b̶aped̶a diamasi Olivo eyad̶aa wãbadjia. 38 Maʌ̃ bẽrã diaped̶ed̶a ẽberãrãra Ãcõrẽ de dromanaa wãbadjid̶aa Jesuba jaradia b̶ʌ ũrĩni carea.

Lucas 22

1 Paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ cobada ewarira caita b̶asia. Maʌ̃ ewarira judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari abadaa. 2 Maʌ̃ne sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a Jesu bead̶i carea crĩcha jʌrʌ panasid̶aa. Baribʌrʌ puruda waya panʌ bẽrã ebud̶a o quĩrĩãẽ́ panasid̶aa. 3 Mãwã b̶ʌd̶e diauruba Juda Iscariote crĩchara poyasia. Maʌ̃ Judara Jesuba doce edad̶ad̶ebema basía. 4 Judara sacerdote bororãmaa, Ãcõrẽ de droma zarrarã dji bororãmaa bid̶a wãsia. Ãdjirãa jarasia sãwãbʌrʌ Jesura jidabida. 5 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e ãdjirãra bio b̶ʌsrid̶ad̶aped̶a idjía paratada diad̶iad̶a asid̶aa. 6 Bia b̶ʌad̶a aped̶a Judara wãsia. Maʌ̃be idjia jʌrʌbadjia ẽberãrã neẽ́ne Jesura jidabi carea. 7 Paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ cobada ewarira jũẽsia. Maʌ̃ ewarid̶e judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea oveja zaqueda bead̶aped̶a cobadaa. 8 Maʌ̃ carea Jesuba Pedroda, Juaʌ̃ sid̶a diabuesia maʌ̃ cobadara ãdji itea od̶e wãnamãrẽã. Nãwã jarasia: –Dadji judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara jũma od̶e wãnadua.– 9 Maʌ̃ne ãdjia iwid̶isid̶aa: –¿Bʌa sãma quĩrĩã b̶ʌ daiba maʌ̃gʌra od̶e wãnida?– 10 Jesuba panusia: –Purud̶e ed̶a wãbʌdad̶e bãrãba ununia umaquĩrãba zocoda eronĩda. Idji caid̶u wãnadua idji wãbʌrʌ ded̶aa. 11 Maʌ̃ de djibaría nãwã jarad̶adua: “Dadjirãa Jaradiabariba naʌ̃da iwid̶ibisia: mʌ̃a, mʌ̃ ume nĩbabadarã bid̶a Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara ¿sãma cod̶i?” 12 Maʌ̃ne idjia ʌ̃taarebema dejã waib̶ʌada jũma biya o nũmʌda acʌbiya. Mama od̶adua.– 13 Wãbʌdad̶e Jesuba ãdjía jarad̶a quĩrãca unusid̶aa. Ara maʌ̃da Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara osid̶aa. 14 Ne cod̶i bẽrã Jesura, idjia diabued̶arã sid̶a mesa icawa chũpanesid̶aa. 15 Maʌ̃ne ãdjía jarasia: –Mʌ̃ bio bia mĩgai naẽna mʌ̃a wãrãda naʌ̃ cobadara bãrã ume ãbaa co quĩrĩã b̶asia. 16 Mʌ̃a bãrãa wãrãda jaraya: naʌ̃ cod̶aba waa coẽ́a ab̶a Ãcõrẽba jũma idji ẽberãrã pe erob̶ebʌrʌd̶aa. Naʌ̃ cobadaba jara b̶ʌ jũma mãwãnacarea wayacusa coya.– 17 Maʌ̃be tazada idji jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia jaraped̶a nãwã jarasia: –Naʌ̃ra dod̶adua. 18 Mʌ̃a jaraya: uva b̶ara waa doẽ́a ab̶a Ãcõrẽba jũma idji ẽberãrã pe erob̶ebʌrʌd̶aa.– 19 Maʌ̃be paʌ̃da idji jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Cõrãcuaped̶a ãdjía diabʌrʌd̶e nãwã jarasia: –Naʌ̃ra mʌ̃ cacuaa, bãrã carea diabʌrʌa. Cod̶adua. Mʌ̃ quĩrãnebad̶i carea ara naʌ̃ quĩrãca o pananadua.– 20 Ara maʌ̃ quĩrãca ne coped̶ad̶acarea tazara idji jʌwad̶e edaped̶a jarasia: –Naʌ̃ tazad̶e b̶ʌra mʌ̃ oa bãrã carea erozoabʌrʌ́a. Mʌ̃ oad̶eba Ãcõrẽba bãrã ume bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌbʌrʌa. 21 Baribʌrʌ mʌ̃ jidabira nama mʌ̃ ume ne co b̶ʌa. 22 Wãrãda mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara bia mĩgaida b̶ʌa Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca, ¡baribʌrʌ mʌ̃ jidabi ẽberãra bio mĩã djuburi b̶ʌa!– 23 Maʌ̃ carea idji ume nĩbabadarãba ara ãdjidub̶a iwid̶i duanesid̶aa caibʌrʌ Jesura mãwã oida. 24 Mãwã panʌne ara ãdjidub̶a iwid̶i duanesia caida dji dromaara b̶ʌ cawaya. 25 Maʌ̃ carea Jesuba ãdjía jarasia: –Ni ab̶aʌba idjira dji dromaara b̶ʌda crĩchaiẽ́ b̶ʌa. Naʌ̃ ẽjũãnebema bororãba ãdji ẽberãrãra jũmawãyã zocabadaa idjab̶a ãdji purura carebabariad̶a abadaa. Baribʌrʌ bãrãra mãwã b̶ead̶iẽ́ panʌa. Dji drõãara b̶ʌra dji cũdraara b̶ʌ quĩrãca b̶aida b̶ʌa. Dji borora nezoca quĩrãca b̶aida b̶ʌa. 27 Ẽberãmaarã ¿caida dji dromaara b̶ʌ: dji mesad̶e ne coi carea chũmebarida wa dji ne cobibarida? ¿Dji mesad̶e chũmebarida dji dromaara b̶ʌẽ́ca? Baribʌrʌ mʌ̃ra dji dromada b̶ʌmĩna nama bãrã tãẽna nezoca quĩrãca b̶ʌa. 28 Mʌ̃ bia mĩga b̶asid̶e bãrãba mʌ̃ ume jũma droasid̶aa. 29 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ Zezaba mʌ̃ b̶ʌd̶a quĩrãca mʌ̃a bãrãra dji bororãda b̶ʌcuaya. 30 Mʌ̃ purud̶e bãrãra mʌ̃ ume ne cod̶ia. Bãrãra Israeld̶eba yõped̶ad̶a doce purud̶ebema bororãda b̶ead̶i bẽrã bugue biya qued̶ead̶e chũpanania.– 31 Maʌ̃ awara Jesuba jarasia: –Simoʌ̃, Simoʌ̃, diauruba Ãcõrẽa iwid̶isia bãrã mĩã sẽ b̶ʌd̶eba mʌ̃ ĩjã panʌra igarabi carea. 32 Baribʌrʌ mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶isia bʌa ĩjã b̶ʌra igararãmãrẽã. Mãwãmĩna igaraya. Baribʌrʌ bʌa jẽda crĩchaped̶a bʌ djabarãra carebadua biara ĩjãnamãrẽã.– 33 Maʌ̃ carea Pedroba Jesua nãwã panusia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ra bʌ ume ab̶abe preso wãida crĩcha b̶ʌẽ́a; ãtebʌrʌ bʌ ume beuida crĩcha b̶ʌa.– 34 Jesuba idjía jarasia: –Mʌ̃a jaraya, Pedro, ara naʌ̃ diamasi eterre berui naẽna bʌa b̶arima ũbea mʌ̃ra unucaad̶a aya.– 35 Maʌ̃be Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a bãrã parata neẽ́, buchaca neẽ́ idjab̶a jĩrũne jʌ̃bada neẽ́ diabuesid̶e ¿ne cʌre b̶aesid̶aca?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Ni cãrẽ sid̶a cʌre b̶aeẽ́ basía.– 36 Maʌ̃ carea idjia jarasia: –Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: id̶ira parata erob̶ʌbʌrʌ ededua. Buchaca bara b̶ʌbʌrʌ maʌ̃ sid̶a ededua. Djõbada neco neẽ́ b̶ʌba idjia cacuad̶e jʌ̃barira nẽdobueped̶a ab̶a nẽdodua. 37 Mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽneba bed̶eabariba mʌ̃nebema b̶ʌd̶ara wãrãda mãwãida b̶ʌa. Nãwã b̶ʌsia: ara idjida ẽberã cadjirua quĩrãca idu beabisia. Mʌ̃nebema b̶ʌped̶ad̶ara wãrãda jũma mãwãya.– 38 Maʌ̃ carea ãdjirãba jarasid̶aa: –Dai Boro, nama djõbada necoda umé eropanʌa.– Jesuba jarasia: –B̸esia. Waa bed̶earãnadua.– 39 Maʌ̃be Jesura wayacusa Olivo eyad̶aa wãsia idjia obari quĩrãca. Idji ume nĩbabadarã sid̶a wãsid̶aa. 40 Araa jũẽsid̶ad̶e Jesuba ãdjía jarasia: –Ãcõrẽa iwid̶id̶adua mʌ̃ igarad̶a amaaba.– 41 Maʌ̃be Jesura mõgara tab̶arida b̶ʌ tʌmʌane wãsia. Chĩrãborod̶e cob̶eped̶a Ãcõrẽa nãwã iwid̶isia: 42 –Zeza, bʌmaa bia b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra idu bia mĩgabirãdua. Baribʌrʌ mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca orãdua, ãtebʌrʌ bʌa quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca odua.– [ 43 Mãwã b̶ʌd̶e bajãnebema nezocaba ʌb̶ʌada idjía diad̶e zesia. 44 Jesura bio sopua b̶ʌ bẽrã Ãcõrẽa wetara iwid̶i b̶asia. Maʌ̃ne idji jʌara oa quĩrãca egorod̶aa erozoasia.] 45 Jesuba Ãcõrẽa iwid̶i b̶aped̶a jẽda wãsia. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãra sopuaba cãĩ panʌda unusia. 46 Maʌ̃ carea ãdjía jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã bãrãra cãĩ panʌ? Pirab̶arid̶aped̶a Ãcõrẽa iwid̶id̶adua mʌ̃ igarad̶a amaaba.– 47 Wad̶i Jesu bed̶ea b̶ʌd̶e ẽberãrãda zocãrã jũẽcuasid̶aa. Judada ãdji nocoare b̶asia. Idjira Jesuba doce edad̶ad̶ebema basía. Jesu uridarrad̶e isõi carea caita wãsia. 48 Maʌ̃ne Jesuba idjía jarasia: –Juda, isõbʌrʌd̶eba ¿mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara bʌa jida diaica?– 49 Jesu ume nĩnaba cawasid̶aa idjira jidad̶ida. Maʌ̃ carea nãwã iwid̶isid̶aa: –Dai Boro, ¿necoba djõnica?– 50 Ara mãwãbʌrʌd̶e ab̶aʌba sacerdote dji droma nezoca cʌwʌrʌ jʌwa araarebemada tʌtasia. 51 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –¡Djõrãnadua! ¡Idu b̶ʌd̶adua!– Ara maʌ̃da dji ẽberã cʌwʌrʌra tãped̶a anibisia. 52 Maʌ̃be Jesuba sacerdote bororãa, Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãa, dji droma b̶ea zeped̶ad̶arãa bid̶a nãwã jarasia: –Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã neco bara, bacuru bara mʌ̃ra jãwã jidad̶e ze panʌ? ¿Mãwãra mʌ̃ra ẽberã minijĩchiaca? 53 Ewariza mʌ̃ra Ãcõrẽ de droma dajada bãrã tãẽna b̶ad̶amĩna jidad̶aca basía. Baribʌrʌ ara nawena Ãcõrẽba diaurua idu poyabi b̶ʌa. Mãwã bãrãba o quĩrĩã panʌra o panʌa.– 54 Jesura jidad̶aped̶a sacerdote dji droma ded̶aa edesid̶aa. Pedroba tʌmʌba ẽpẽ nĩbasia. 55 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba de dud̶a tʌbʌda coad̶aped̶a caita chũpanesid̶aa. Pedro sid̶a ãdjirã tãẽna chũmesia. 56 Mãwã b̶ʌd̶e nezocawẽrã ab̶aʌba Pedrora tʌbʌ cã chũmʌda unuped̶a bio acʌ nũmesia. Maʌ̃ne jarasia: –Za b̶ʌra Jesu ume nĩbabadjia.– 57 Baribʌrʌ Pedroba nãwã mẽrãsia: –Bʌa jara b̶ʌ ẽberãra mʌ̃a unucaa.– 58 Dãrãẽ́ne dewaraba Pedrora unuped̶a nãwã jarasia: –Bʌra ãdjid̶ebemada jãwã b̶ʌa.– Maʌ̃ carea Pedroba jarasia: –Ache, mãwãẽ́a.– 59 Mãwãnacarea dewaraba jarasia: –Wãrãda za b̶ʌra Jesu ume nĩbabadjia. Idjira Galilead̶ebemada jãwã b̶ʌa.– 60 Baribʌrʌ Pedroba panusia: –Ache, mʌ̃a adua b̶ʌa bʌa cãrẽda jara b̶ʌda.– Pedro wad̶ibid̶a bed̶ea b̶ʌd̶e eterrera berusia. 61 Ara mãwãbʌrʌd̶e Jesuba Pedrora jẽdaa pʌrrʌga acʌsia. Maʌ̃ne Pedroba quĩrãnebasia Jesuba idjía jarad̶ara: eterre berui naẽna bʌa b̶arima ũbea mʌ̃ra unucaad̶a aya. 62 Ara maʌ̃da Pedrora ãyã wãped̶a bio sopuaba jĩãsia. 63 Maʌ̃ne Jesu jida eropanʌ ẽberãrãba idjira ipid̶a biẽ́ jarabadjid̶aa idjab̶a puobadjid̶aa. 64 Jesura quĩrã bʌrad̶aped̶a ubadjid̶aa. Maʌ̃ne nãwã jarabadjid̶aa: –¡Ãcõrẽneba bed̶eadua! ¡Daia jaradua caibʌrʌ bʌra usida!– 65 Maʌ̃ awara ne quĩrãtanoa jara panʌneba Jesura biẽ́ jarabadjid̶aa. 66 Ãsa bad̶acarea purud̶ebema dji dromarãda ãbaa dji jʌresid̶aa. Sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabadarã sid̶a duanasid̶aa. Maʌ̃be Jesura ãdjirã quĩrãpita enebisid̶aa. Idjía nãwã jarasid̶aa: 67 –Dairãa jaradua: ¿bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca?– Jesuba panusia: –Mʌ̃a bãrãa jarabʌrʌ sid̶a ĩjãnaẽ́a. 68 Maʌ̃ awara mʌ̃a bãrãa cãrẽ cãrẽã ĩjãnaẽ́ panʌda iwid̶ibʌrʌ panunaẽ́a. Idjab̶a mʌ̃ra ẽdrʌ b̶ʌd̶aẽ́a. 69 Baribʌrʌ id̶iba ʌ̃taa mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara Ãcõrẽ ne jũma poya b̶ʌ jʌwa araare chũmaya.– 70 Maʌ̃ carea jũmarãba iwid̶isid̶aa: –Mãwã baibʌrʌ ¿bʌra Ãcõrẽ Warraca?– Jesuba panusia: –Mãẽ, bãrãba mãwã jara panʌa.– 71 Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: –¿Dadjirãba waa cãrẽda jʌrʌd̶i? ¿Ara idji iteba jara b̶ʌẽ́ca idjira Ãcõrẽ Warrada?–

Lucas 23

1 Ara maʌ̃da jũma dji dromarã ãbaa dji jʌre panʌra piradrʌd̶aped̶a Jesura Pilatomaa edesid̶aa. 2 Maʌ̃be Jesura Pilato quĩrãpita nãwã biẽ́ jara duanesid̶aa: –Dairãba ũrĩsid̶aa naʌ̃ ẽberãba dai purura quĩrũbiga b̶ʌda. Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebʌdad̶e idjia diabi ama b̶ʌa. Maʌ̃ awara jara b̶ʌa idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Maʌ̃ba idjira jũmarã boroad̶a a b̶ʌa.– 3 Maʌ̃ carea Pilatoba Jesua iwid̶isia: –¿Bʌda wãrãda judiorã boroca?– Jesuba panusia: –Mãẽ, bʌa mãwã jara b̶ʌa.– 4 Maʌ̃be Pilatoba sacerdote bororãa, ẽberãrã arima duanʌ́a bid̶a jarasia: –Mʌ̃a unuẽ́ b̶ʌa naʌ̃ ẽberãra bed̶ead̶e b̶ʌda.– 5 Baribʌrʌ wetara jara duanesid̶aa: –Idjia jaradia b̶ʌd̶eba dai judiorãra quĩrũbiga b̶ʌa. Naãrã Galilea druad̶e mãwã osia idjab̶a naʌ̃ purud̶e bid̶a mãwã o b̶ʌa.– 6 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Pilatoba ãdjía iwid̶isia Jesura Galilead̶ebema cawaya. 7 Mamabemada cawasid̶e Jesura Herodemaa diabuesia cawa omãrẽã. Herodera Galilead̶e dji boro basía baribʌrʌ maʌ̃ ewarid̶e Jerusaleʌ̃ purud̶e b̶asia. 8 Jesura trʌ̃ b̶ʌga b̶ʌ bẽrã dãrãbʌrʌ basía Herodeba idjira unu quĩrĩã b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã Jesu unusid̶e bio b̶ʌsrid̶asia. Idjia unu quĩrĩã b̶asia Jesuba ne ununacada obʌrʌda. 9 Herodeba Jesua quĩrãtanoa iwid̶isia, baribʌrʌ Jesuba ni cãrẽ sid̶a panuẽ́ basía. 10 Sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabadarã sid̶a arima panasid̶aa. Ãdjia Jesura bio biẽ́ jara panasid̶aa. 11 Mãwã panʌne Herodeba idji sordaorã bid̶a Jesuda ipid̶a biẽ́ jara duanasid̶aa. Djio biya quiruda Jesua jʌ̃bid̶aped̶a idji carea ipid̶a duanasid̶aa. Mãwãnacarea Herodeba idjira Pilatomaa jẽda diabuesia. 12 Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa Pilatora Herode ume dji quĩrũ bad̶ada dji biada panesid̶aa. 13 Maʌ̃be Pilatoba puru bororãda, sacerdote bororãda, puru sid̶a ãbaa trʌ̃cuasia. 14 Ãdjirãa nãwã jarasia: –Bãrãba mʌ̃maa naʌ̃ ẽberãra enesid̶aa jarad̶i carea idjia purura quĩrũbiga b̶ʌda; baribʌrʌ bãrã quĩrãpita bio iwid̶id̶amĩna bed̶ead̶e b̶ʌda unuẽ́a. 15 Herode bid̶a idjira bed̶ead̶e b̶ʌẽ́da ununa bẽrã mʌ̃maa jẽda diabuesia. Maʌ̃ bẽrã ebud̶a b̶ʌa idjira bead̶iẽ́ panʌda. 16 Ab̶abe soaba ubiped̶a ẽdrʌ b̶ʌya.– 17 Poaza maʌ̃ ewarid̶e Pilatoba preso b̶eada ab̶a ẽdrʌ b̶ʌbadjia. 18 Baribʌrʌ jũma dji powua nũmʌ ẽberãrãba nãwã b̶ia jarasid̶aa: –¡Jãʌ̃gʌra beabidua! ¡Barrabádrʌ ẽdrʌ b̶ʌdua!– 19 Maʌ̃ Barrabára preso b̶asia puru quĩrũbigad̶a carea idjab̶a mĩã bead̶a carea. 20 Pilatoba Jesuda ẽdrʌ b̶ʌ quĩrĩã b̶ʌ bẽrã purua waya bed̶easia. 21 Mãwãmĩna waya jĩgua b̶ia jarasid̶aa: –¡Crud̶e cachi beabidua, crud̶e cachi beabidua!– 22 Maʌ̃ne Pilatoba waya ãdjía jarasia: –¿Baribʌrʌ naʌ̃ ẽberãba cãrẽ cadjiruada osi? Idjia cadjiruara oẽ́ b̶ʌa bead̶i carea. Maʌ̃ bẽrã soaba ubiped̶a ẽdrʌ b̶ʌya.– 23 Baribʌrʌ ãdjirãra wad̶ibid̶a jĩgua b̶ia duanasid̶aa Jesu crud̶e cachi beabimãrẽã. Maʌ̃ awara sacerdote bororãba ara maʌ̃ quĩrãca jĩgua jara duanesid̶aa ab̶a Pilatoba ĩjãbʌrʌd̶aa. 24 Maʌ̃ bẽrã Pilatoba ãdjirãba jara panʌ quĩrãca osia. 25 Barrabába purura quĩrũbigad̶amĩna idjab̶a mĩã bead̶amĩna Pilatoba idjira ẽdrʌ b̶ʌsia ẽberãrãbʌrʌ iwid̶iped̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃be ãdjia quĩrĩã panʌ quĩrãca Jesura obisia. 26 Jesu crud̶e cachid̶i carea edesid̶ad̶e Cirenenebema Simoʌ̃da purud̶aa zebʌrʌ basía. Jesuba cru eronĩbad̶ara maʌ̃ Simoʌ̃a ataubid̶aped̶a idji caid̶u edebisid̶aa. 27 Ãdji caid̶u ẽberãrãda bio cãbana wãbʌda basía. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ wẽrãrãda Jesu carea jĩã panasid̶aa. 28 Jesuba ãdjimaa acʌped̶a jarasia: –Jerusaleʌ̃nebema wẽrãrã, mʌ̃ carea jĩãrãnadua; ãtebʌrʌ ara bãdji carea, bãrã warrarã carea bid̶a jĩãnadua. 29 Ewari ab̶a ẽberãrãba jarad̶ia: “Bio bia b̶eaa wẽrãrã warra tod̶acara idjab̶a ju dawad̶acara.” 30 Maʌ̃ne eyaa nãwã jarad̶ia: “Dai ʌ̃rʌ̃ b̶aedua.” Dewara eyaa jarad̶ia: “Daira ãnã nũmʌdua.” 31 Ẽberãrãba mʌ̃, bacuru onoa quĩrãca b̶ʌda bead̶ibʌrʌ, bacuru põ quĩrãca b̶eara ¿sãwãni?– 32 Jesu ume crud̶e bead̶i carea ẽberã cadjiruarãda umé edesid̶aa. 33 Ẽjũã Boro B̸ʌwʌrʌ abadama jũẽsid̶ad̶e Jesura crud̶e cachi jira b̶ʌsid̶aa. Dji ẽberã cadjiruarã sid̶a crud̶e cachi jira b̶ʌsid̶aa, ab̶a Jesu jʌwa araare, ab̶a idji jʌwa acʌare. 34 [Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Zeza, ãdjia o panʌra quĩrãdoadua. Ãdjia adua panʌa cãrẽda o panʌda.–] Maʌ̃ awara sordaorãra ne jemenesid̶aa Jesuba cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ara sãwã jed̶ecad̶i cawaya. 35 Jũma maʌ̃gʌra ẽberãrãba acʌ duanasid̶aa. Maʌ̃ne dji bororãba idjira ipid̶a biẽ́ jara duanesid̶aa: –Dewararãda carebasia. Ãcõrẽba idjida dadjirã ẽdrʌ edamãrẽã b̶ʌsibʌrʌ, ¿ara idub̶a poya ẽdrʌẽ́ca?– 36 Maʌ̃ awara sordaorã arima duanʌba Jesura ipid̶a biẽ́ jarabadjid̶aa. Ãdjia Jesua uva b̶a oregueada diad̶e wãnaped̶a jarabadjid̶aa: –Bʌda wãrãda judiorã borobʌrʌ, ara bʌdub̶a ẽdrʌdua.– 38 Jesu boro nocoare bed̶eada cachi jira b̶ʌsid̶aa cawabid̶i carea idjira cãrẽ carea beabʌdada. [Griego bed̶ead̶e, latiʌ̃ bed̶ead̶e, hebreod̶e bid̶a] nãwã b̶ʌ́ b̶asia: “Naʌ̃gʌra judiorã boroa.” 39 Maʌ̃ne ẽberã ab̶a cadjirua od̶a carea crud̶e cachiped̶ad̶aba Jesura nãwã biẽ́ jarabadjia: –Bʌda wãrãda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶abʌrʌ, bʌdub̶a ẽdrʌped̶a dai sid̶a ẽdrʌ b̶ʌdua.– 40 Baribʌrʌ dewarabemaba idjira nãwã quẽãsia: –¿Bʌ sid̶a cawa o panʌmĩna wad̶ibid̶a Ãcõrẽra wayaẽ́ca? 41 Wãrãda dadjira nama jira pananida panʌa cadjiruada oped̶ad̶a bẽrã. Baribʌrʌ za b̶ʌ ẽberãba ¿cãrẽ cadjiruada osi?– 42 Maʌ̃be idjia Jesua nãwã jarasia: –Bʌ jũmarã boroda b̶ebʌrʌd̶e mʌ̃ra quĩrãnebadua.– 43 Maʌ̃ carea Jesuba idjía jarasia: –Mʌ̃a wãrãda jaraya: bʌra nane mʌ̃ ume bajãne b̶aya.– 44 Umatipa ʌ̃mãdaura quisia. Maʌ̃ba naʌ̃ ẽjũãra hora ũbea jũma pãĩma nũmasia. Ãcõrẽ de dromane ed̶a wua eatʌ jira b̶ʌra ẽsidra cõã dogosia. 46 Ara maʌ̃ne Jesuba jĩgua jarasia: –Zeza, mʌ̃ jaurera bʌ jʌwad̶e b̶ʌbʌrʌa.– Mãwã jaraped̶a ĩyãdrʌsia. 47 Maʌ̃ unusid̶e sordaorã boro arima b̶ʌba Ãcõrẽra nãwã bia jarasia: –Wãrãda naʌ̃ ẽberãra jipa b̶asia.– 48 Jesu crud̶e beabʌda acʌd̶e wãped̶ad̶aba jũma mãwãnara ununaped̶a sopuad̶eba ãdji so ʌ̃rʌ̃ u duanʌda jẽda wãsid̶aa. 49 Mãwã duanʌne jũma Jesu unubadarãba, wẽrãrã Galilead̶eba idji caid̶u nĩbaped̶ad̶arã bid̶a tʌmʌba acʌ panasid̶aa. 50 Ẽberã Jose abadada b̶asia. Idjira Arimatea puru Judea druad̶ebema basía. Ẽberã bia basía idjab̶a jipa b̶asia. Ãcõrẽra jũmarã Boroda b̶emãrẽã jʌ̃ã b̶asia. Idjira judiorã dji bororãnebema basía baribʌrʌ bed̶ea ausid̶ad̶e bia b̶ʌad̶a aẽ́ basía. Ãdjia oped̶ad̶ara biẽ́ unusia. 52 Maʌ̃ Josera Pilatomaa wãped̶a Jesu cacuada iwid̶isia tʌb̶ari carea. 53 Maʌ̃be Jesura ed̶aa edaped̶a borob̶aba bʌraped̶a mõjẽ uria corod̶ad̶e ed̶a b̶ʌsia. Maʌ̃ uria corod̶ad̶e ni ab̶aʌ bẽwãrãda wad̶i b̶ʌd̶aca basía. 54 Ʌ̃nãũbada ewarira ʌ̃rʌ̃ b̶ʌ bẽrã judiorãba maʌ̃ ewari carea ne jũmada o eropananida panasid̶aa. 55 Ʌ̃cʌrʌ wẽrãrã Jesu ume Galilead̶eba zeped̶ad̶ada Jose caid̶u wãsid̶aa. Jũẽnaped̶a mõjẽ corod̶ara unusid̶aa. Idjab̶a unusid̶aa Jesura ed̶a b̶ʌbʌdada. 56 Mamaʌba jẽda wãnaped̶a ãdjirãba bẽwãrã pʌrʌbada querada osid̶aa. Nurẽma ʌ̃nãũsid̶aa Ãcõrẽ leyba jara b̶ʌ quĩrãca.

Lucas 24

1 Nabema ewari domianebemane wẽrãrãra diaped̶ed̶a Jesu tʌb̶ariped̶ad̶amaa wãsid̶aa. Ãdjia bẽwãrã pʌrʌbada quera oped̶ad̶ara edesid̶aa. [Ãdji ume dewara wẽrãrã sid̶a wãsid̶aa.] 2 Baribʌrʌ mõgara waib̶ʌa dji uria jũãtrʌ b̶ad̶ara orrocawa cob̶ʌda unune wãsid̶aa. 3 Dji uriad̶e ed̶a wãbʌdad̶e dadjirã Boro Jesu beud̶ara ununaẽ́ basía. 4 Maʌ̃ carea ãdjia ab̶ed̶a cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Cawaẽ́ne ãdji caita ẽberãda umé odjasid̶aa. Maʌ̃ ẽberãba cacuad̶e jʌ̃ panʌra dorrodorroa b̶asia. 5 Maʌ̃ carea wẽrãrãra bio dauperabʌdaba ed̶aa b̶arrusid̶aa. Maʌ̃ne dji ẽberãrãba ãdjía jarasid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã bãrãba zocai b̶ʌda beud̶arã tãẽna jʌrʌ panʌ? 6 Idjira nama b̶ʌẽ́a ʌ̃rẽbad̶a bẽrã. Wad̶i Galilead̶e panasid̶ad̶e idjia bãrãa jarad̶ara quĩrãnebad̶adua. 7 Idjia nãwã jarasia: “Ʌ̃cʌrʌba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ẽberã cadjiruarãa jida diad̶ida panʌa. Mʌ̃ra crud̶e bead̶ia, baribʌrʌ ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbaya.”– 8 Maʌ̃nebʌrʌ ãdjirãba quĩrãnebasid̶aa Jesuba mãwã jarad̶ada. 9 Ara maʌ̃da wẽrãrã jẽda wãnaped̶a Jesuba edad̶arã once panʌ́a, waabemarãa bid̶a ãdjia unuped̶ad̶ara nẽbʌrʌsid̶aa. 10 Maria Magdalenaba, Juanaba, Santiago papa Mariaba, dewara wẽrãrã ãdji ume panʌ bid̶a Jesuba edad̶arãa mãwã nẽbʌrʌsid̶aa. 11 Baribʌrʌ wẽrãrãba jara panʌra crĩcha neẽ́ b̶ʌca b̶ad̶a bẽrã ãdjirãba ĩjãnaẽ́ basía. 12 Mãwãmĩna Pedrora ara maʌ̃da Jesu tʌb̶ariped̶ad̶amaa pira wãsia. Dji uriad̶e ed̶a acʌsid̶e ab̶abe dji bẽwãrã bʌrá b̶ad̶a wuada unusia. Maʌ̃ carea cawa crĩchaẽ́ diguid̶aa wãsia. 13 Ara maʌ̃ ewarid̶e Jesu ĩjã b̶ead̶ada umé Emaú puru zaqued̶aa wãbʌda basía. Maʌ̃ purura Jerusaleʌ̃neba mĩgaẽ́ b̶ʌa. 14 Ãdjia jũma Jesu mãwãnanebemada bed̶ea nĩbasid̶aa. 15 Mãwã bed̶ea nĩnane Jesura caita zeped̶a ãdji ume nĩbasia. 16 Baribʌrʌ Jesuda mãwã b̶ʌda Ãcõrẽba ãdjía idu cawabiẽ́ basía. 17 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía iwid̶isia: –¿Bãrãba cãrẽda jara nĩna?– Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e nũpanesid̶aa. Ebud̶a b̶asia bio sopua panʌda. 18 Ab̶a Cleopa abadaba panusia: –Zocãrã Jerusaleʌ̃ne jũẽped̶ad̶ad̶ebemaba ¿ab̶abe bʌabʌrʌ adua b̶ʌca naʌ̃ ewarid̶e sãwãnada?– 19 Jesuba ãdjía iwid̶isia: –¿Cãrẽnebemada jara panʌ?– Ãdjia panusid̶aa: –Jesu Nazared̶ebemada jara panʌa. Idjia od̶ad̶eba idjab̶a jarad̶ad̶eba cawabisia idjira Ãcõrẽneba bed̶eabarida. Ãcõrẽba, puru bid̶a idjira bia unusid̶aa. 20 Baribʌrʌ puru bororãba, sacerdote bororã bid̶a idjira crud̶e cachi beabisid̶aa. 21 Daiba crĩchasid̶aa idjiabʌrʌ dadji Israel purura biẽ́ b̶ʌd̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌida. Mãwãmĩna idji beaped̶ad̶ara id̶iba ewari ũbea b̶ʌa. 22 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ wẽrãrã dai tãẽnabemaba jaraped̶ad̶a carea daira wetara cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa. Ãdjira id̶i diaped̶ed̶a idji tʌb̶ariped̶ad̶amaa wãsid̶aa. 23 Dji bẽwãrãra ununaẽ́ bẽrã daimaa jarad̶e zesid̶aa ãdjia bajãnebema nezocarãda unusid̶ada. Maʌ̃gʌrãba ãdjía jarasid̶amanaa Jesura ʌ̃rẽbasida. 24 Maʌ̃ carea ʌ̃cʌrʌ dairãnebemaba acʌd̶e wãsid̶aa. Idji tʌb̶ariped̶ad̶ama ara wẽrãrãba jaraped̶ad̶a quĩrãca unusid̶aa. Baribʌrʌ idjida ununaẽ́ basía.– 25 Maʌ̃ carea Jesuba ãdjía jarasia: –¡Jũma Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba jaraped̶ad̶ara bãrãba ĩjãna ama panʌa! ¡Bãrãra crĩcha neẽ́ panʌa! 26 ¿Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara dji Dromada b̶ei naẽna bia mĩgaida b̶asiẽ́ca?– 27 Maʌ̃be Ãcõrẽ cartad̶e idjid̶ebema b̶ʌped̶ad̶ada jũma cawa jarasia. Moiseba b̶ʌd̶ada, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a jũma cawa jarasia. 28 Mãwã nĩnane ãdji wãbʌda purud̶e jũẽsid̶aa. Maʌ̃ne Jesura nocod̶aa wãbʌrʌ basía. 29 Baribʌrʌ ãdjirã ume b̶emãrẽã nãwã bio bed̶ea djuburiasid̶aa: –Ewarira queubod̶o bẽrã wãrãdua. Dai ume b̶edua.– Maʌ̃ bẽrã ãdji ume b̶esia. 30 Ne cobʌdad̶e Jesuba paʌ̃da edaped̶a Ãcõrẽa bia jarasia. Cõrãcuaped̶a ãdjía diasia. 31 Maʌ̃nebʌrʌ Ãcõrẽba ãdjía idu cawabisia Jesuda mãwã b̶ʌda. Baribʌrʌ Jesura ara maʌ̃da nẽbasia. 32 Maʌ̃ne ãdjidub̶a nãwã jarasid̶aa: –Idjia Ãcõrẽ bed̶ea cawa jara nĩbasid̶e ¿dadjira bio b̶ʌsrid̶a pananaẽ́ basica?– 33 Ara maʌ̃da ãdjira jẽda Jerusaleʌ̃naa wãsid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba edad̶arã once panʌra dewararã ume ãbaa dji jʌre panʌda unune wãsid̶aa. 34 Maʌ̃gʌrãba nãwã jara panasid̶aa: –¡Jesura wãrãda ʌ̃rẽbasia! Simoʌ̃a ara idjida unubisia.– 35 Ara maʌ̃da ãdjia bid̶a nẽbʌrʌsid̶aa od̶e sãwãped̶ad̶ada. Ãdjia jarasid̶aa: –Jesuba paʌ̃ cõrãcuasid̶e daiba cawasid̶aa idjida mãwã b̶ʌda.– 36 Wad̶ibid̶a maʌ̃gʌd̶ebema bed̶ea duanʌne Jesuda ãdji ẽsi odjasia. [Maʌ̃be ãdjirãa jarasia: –¡Necai pananadua!–] 37 Maʌ̃ unusid̶ad̶e ãdjirãra bio dauperasid̶aa, bẽwãrãda mãwã b̶ʌda crĩchasid̶a bẽrã. 38 Baribʌrʌ Jesuba ãdjía jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã bãrãra daupera panʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã ĩjãnaẽ́ panʌ mʌ̃ra ʌ̃rẽbasida? 39 Mʌ̃ jʌwara, mʌ̃ jĩrũ sid̶a acʌd̶adua. Mʌ̃da jãwã b̶ʌa. Mʌ̃ra tãnadua. Jaurera djara neẽ́ b̶ʌa, maʌ̃ne acʌd̶adua: mʌ̃ra djara bara b̶ʌa.– 40 Mãwã jaraped̶a idji jʌwara, jĩrũ sid̶a acʌbisia. 41 Mãwãmĩna b̶ʌsrid̶aba ãdjia wad̶i poya ĩjãnaẽ́ basía. Ãdjia ab̶ed̶a cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ carea Jesuba ãdjía nãwã iwid̶isia: –¿Bãrãba cod̶ira neẽ́ panʌca?– 42 Maʌ̃ carea ãdjirãba Jesua b̶eda bad̶ada diasid̶aa. Urrajõ sid̶a diasid̶aa. 43 Ara maʌ̃da ãdji quĩrãpita cosia. 44 Mãwãnacarea ãdjía jarasia: –Mʌ̃ wad̶i bãrã ume b̶asid̶e jara b̶abadjia mʌ̃nebema naẽna b̶ʌped̶ad̶ara jũma mãwãida b̶ʌda. Maʌ̃ra Moiseba b̶ʌsia, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌsid̶aa, idjab̶a Salmo cartad̶e bid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa.– 45 Maʌ̃be Jesuba ãdji crĩchara ewasia Ãcõrẽ bed̶ea cawad̶amãrẽã. 46 Nãwã jarasia: –Ãcõrẽ cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara bia mĩgaida b̶ʌa. Beud̶acarea ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbaya. 47 Maʌ̃be idji trʌ̃neba idji ĩjã b̶eaba ẽberãrãa jarad̶ia cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽba ãdji cadjiruara quĩrãdoaya. Maʌ̃gʌra naãrã Jerusaleʌ̃ purud̶e jarad̶aped̶a jũma puru b̶eaza jarad̶e wãnia. 48 Ara bãdji dauba mʌ̃ mãwãnara jũma unusid̶aa. 49 Wãrãda mʌ̃a bãrãmaa mʌ̃ Zezaba diai jarad̶ada diabueya. Maʌ̃ra idji Jaurea. Maʌ̃ bẽrã bãrãra nama Jerusaleʌ̃ne pananadua ab̶a idji ʌb̶ʌa bajãneba zeida b̶ʌ edabʌdad̶aa.– 50 Mãwãnacarea Jesuba ãdjirãra Jerusaleʌ̃ puru dajadaa Betania caita pe edesia. Maʌ̃be idji jʌwara ʌ̃taa waped̶a ãdjirãra bia jarasia Ãcõrẽba careba b̶amãrẽã. 51 Mãwã bed̶ea b̶ʌd̶e Ãcõrẽba idjira bajãnaa edesia. 52 Ãdjirãba Jesua bia bed̶ea pananaped̶a bio b̶ʌsrid̶aa Jerusaleʌ̃naa jẽda wãsid̶aa. 53 Mamaʌba ʌ̃taa ãdjirãra ewariza Ãcõrẽ de droma dajadaare wãbadjid̶aa Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea.

Juan 1

1 Naãrãed̶a “Bed̶ea” abadada b̶asia. Maʌ̃ Bed̶ea abadara Ãcõrẽ ume ãbaa b̶asia. Wãrãda Ãcõrẽda mãwã b̶asia. 2 Idjira naãrãed̶a Ãcõrẽ ume b̶asia. 3 Idjid̶eba Ãcõrẽba ne jũmada osia. Idji neẽ́ Ãcõrẽba ni cãrẽ sid̶a oẽ́ basía. 4 Bed̶ea abadaba zocai b̶ai arada dia b̶ʌa. Maʌ̃ zocai b̶ai arara ʌ̃naa quĩrãca b̶ʌa, maʌ̃neba Ãcõrẽba ẽberãrãa idjid̶ebemada cawabi b̶ʌ bẽrã. 5 Ãcõrẽba cawabi b̶ʌra pãĩmane urua eradrʌ b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ uruara pãĩmaba poya quiaẽ́a. 6 Ẽberãda b̶asia Borocuebari Juaʌ̃ abadada. Ãcõrẽba idjira diabuesia ʌ̃naanebemada bed̶eamãrẽã, jũmarãba ĩjãnamãrẽã. 8 Juaʌ̃ra maʌ̃ ʌ̃naaẽ́ basía, ãtebʌrʌ maʌ̃ ʌ̃naanebemada bed̶eabadjia. 9 Naʌ̃ ẽjũãne zeida b̶ad̶adrʌ maʌ̃ ʌ̃naa dji ara basía. Idjira jũmarã itea urua b̶ʌa. 10 Maʌ̃gʌ ʌ̃naara naʌ̃ ẽjũãne b̶asia. Ãcõrẽba idjid̶eba naʌ̃ ẽjũãra od̶amĩna naʌ̃ ẽjũãnebemarãba idjira cawad̶aẽ́ basía. 11 Bajãneba idji druad̶ebemarãmaa zesia. Mãwãmĩna idjira bia edad̶aẽ́ basía. 12 Baribʌrʌ idji bia edaped̶ad̶arãba idjira ĩjãsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã idjia ãdjirãra b̶ʌsia Ãcõrẽ warrarãda b̶ead̶amãrẽã. 13 Ãdjira Ãcõrẽ warrarã bad̶aẽ́ basía ãdji papaba tod̶ad̶eba wa ãdji djibarirãneba. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽbʌrʌ idji warrarãda b̶ʌsia. 14 Bed̶ea abadara naʌ̃ djara edaped̶a dadjirã tãẽna nĩbabadjia. Idji biad̶eba dadjirãra bio carebasia. Idjia dadjirãa ebud̶a cawabisia Ãcõrẽra wãrãda sãwã b̶ʌda. Maʌ̃ne dairãba unusid̶aa idjira dji droma b̶ʌda, dadjirã Zeza Warrada mãwã b̶ʌ bẽrã. 15 Borocuebari Juaʌ̃ba idjid̶ebemada nãwã jĩgua jarabadjia: –Mʌ̃a naʌ̃ ẽberãnebemada nãwã jara b̶abadjia: “Mʌ̃ caid̶u zebʌrʌra mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌa, idjira mʌ̃ naẽna b̶ad̶a bẽrã.”– 16 Ãcõrẽba naẽna idji leyda Moised̶eba dadjirãa diasia, baribʌrʌ Jesucritod̶eba dadjirãa cawabisia idjira wãrãda sãwã b̶ʌda idjab̶a idji biad̶eba dadjirãra bio careba b̶ʌda. Wãrãda idji bia waib̶ʌa b̶ʌd̶eba jũma dadjirãra b̶arima zocãrã careba b̶ʌa. 18 Ni ab̶aʌba Ãcõrẽra ununacaa. Baribʌrʌ dji Warra ab̶abe b̶ʌra Ãcõrẽ bẽrã idjab̶a dji Zeza ume ãbaa b̶ʌ bẽrã, dadjirãa cawabisia Ãcõrẽra wãrãda sãwã b̶ʌda. 19 Judiorã dji dromarãba Jerusaleʌ̃neba sacerdoterãda, levitarã sid̶a Juaʌ̃maa diabuesid̶aa. Maʌ̃gʌrãba Juaʌ̃a iwid̶isid̶aa: –¿Bʌra cai? ¿Bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca?– Maʌ̃ne idjia ebud̶a jarasia: –Mʌ̃ra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aẽ́a.– 21 Ãdjirãba wayacusa iwid̶isid̶aa: –¿Mãẽteara bʌra cai? ¿Bʌra Elíaca?– Idjia panusia: –Mʌ̃ra Eliaẽ́a.– Ãdjirãba waya iwid̶isid̶aa: –Bʌra ¿Ãcõrẽneba bed̶eabari dji droma b̶ʌ zeida b̶ad̶aca?– Idjia panusia: –Mʌ̃ra maʌ̃gʌẽ́a.– 22 Maʌ̃ carea ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –¿Mãẽteara bʌra cai? Dai diabueped̶ad̶arãa bʌd̶ebemada jarad̶e wãnida panʌa. Ara bʌdjid̶ebemada daia ¿cãrẽda jarai?– 23 Maʌ̃ne Juaʌ̃ba panusia: –Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba nãwã jarasia: “Ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ab̶aʌba naʌ̃da jara b̶ʌa: Dadji Boro ora jipa jarid̶adua.” Mʌ̃ra maʌ̃ ẽberãa.– 24 Juaʌ̃maa diabueped̶ad̶arãra ʌ̃cʌrʌ pariseorã basía. 25 Maʌ̃gʌrãba idjía iwid̶isid̶aa: –Bʌda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aẽ́bʌrʌ, idjab̶a Eliaẽ́bʌrʌ, idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabari dji dromaẽ́bʌrʌ, ¿cai trʌ̃neba bʌa ẽberãrãra jãwã borocuecua b̶ʌ?– 26 Juaʌ̃ba nãwã panusia: –Mʌ̃ara baidoba borocuebaria. Baribʌrʌ mʌ̃ caid̶u zeida b̶ad̶ara bãrã tãẽna b̶ʌmĩna bãrãba idjira adua panʌa. Idjira mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌ bẽrã, idjia jĩrũne jʌ̃ b̶ʌ ẽrãi carea mʌ̃ra bia b̶ʌẽ́a.– 28 Jũma maʌ̃gʌra mãwãsia ẽjũã Betania abadama, Jordaʌ̃ do waa quĩrãrẽ ʌ̃mãdau odjabariare Juaʌ̃ba borocue b̶ad̶ama. 29 Maʌ̃ nurẽma Juaʌ̃ba Jesuda idjimaa zebʌrʌda unusia. Maʌ̃ne idjia jarasia: –¡Acʌd̶adua! Jãʌ̃drʌ Ãcõrẽ oveja zaquea. Idjid̶eba Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãnebemarãba cadjirua obadara quĩrãdoaya. 30 Idjid̶ebemada mʌ̃a naẽna jarasia: “Mʌ̃ caid̶u zebʌrʌra mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌa, idjira mʌ̃ naẽna b̶ad̶a bẽrã.” 31 Naẽna mʌ̃a adua b̶asia Jesuda mãwã b̶ʌda. Baribʌrʌ mʌ̃a baidoba borocue b̶ʌa israelerãba cawad̶amãrẽã caida Ãcõrẽba diabued̶ada.– 32 Idjab̶a jarasia: –Mʌ̃a unusia Ãcõrẽ Jaurera bajãneba puchirã quĩrãca zeped̶a Jesu ume b̶ebʌrʌda. 33 Mʌ̃a adua b̶asia idjira dji dromaara b̶ʌda. Baribʌrʌ mʌ̃a borocuemãrẽã Ãcõrẽba diabuesid̶e nãwã jarasia: “Bʌa unuya mʌ̃ Jaurera ab̶aʌ ẽberã ʌ̃rʌ̃ zeped̶a idji ume b̶ebʌrʌda. Unubʌrʌd̶e bʌa cawaya maʌ̃ ẽberãbʌrʌ mʌ̃ Jaurera dia b̶eida.” 34 Mʌ̃a maʌ̃gʌra unusia. Maʌ̃ carea mʌ̃a jara b̶ʌa idjira wãrãda Ãcõrẽ Warrada.– 35 Maʌ̃ nurẽma Borocuebari Juaʌ̃ra wayacusa arima b̶asia. Idjab̶a idji ume nĩbabadarãda umé panasid̶aa. 36 Maʌ̃ne Juaʌ̃ba Jesura caita wãbʌrʌda unuped̶a jarasia: –¡Acʌd̶adua! Jari b̶ʌdrʌ Ãcõrẽ Oveja zaquea.– 37 Maʌ̃ ũrĩnaped̶a Juaʌ̃ ume nĩbabadarã umébemara Jesu caid̶u wãsid̶aa. 38 Jesuba jẽda acʌbʌrʌd̶e idji caid̶u zebʌdada unusia. Maʌ̃ne iwid̶isia: –Bãrãba ¿cãrẽda quĩrĩã panʌ?– Ãdjia jarasid̶aa: –Rabi, bʌra ¿sãma b̶abari?– (Maʌ̃ bed̶ea Rabiba jara b̶ʌa “Jaradiabari.”) 39 Jesuba panusia: –Acʌd̶e zed̶adua.– Ara maʌ̃da wãnaped̶a unusid̶aa sãma b̶abarida. Maʌ̃ ewarid̶e idji ume panesid̶aa quewara babʌrʌ bẽrã. 40 Juaʌ̃ba jarad̶a ũrĩnaped̶a Jesu caid̶u wãped̶ad̶ara umé panasid̶aa. Ab̶a Simoʌ̃ Pedro djaba Andre basía. 41 Andrera Jesuma b̶aped̶a naãrã idji djaba Simoʌ̃da jʌrʌd̶e wãsia. Unuped̶a jarasia: –Daiba unusid̶aa Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.– 42 Maʌ̃be Andreba Simoʌ̃ra Jesumaa edesia. Jũẽped̶ad̶acarea Jesuba Simoʌ̃maa acʌped̶a jarasia: –Bʌra Joná warra Simoʌ̃a, baribʌrʌ id̶iba ʌ̃taa bʌra Cepa ad̶ia.– (Maʌ̃ trʌ̃ Cepara idjab̶a Pedro abadaa.) 43 Nurẽma Jesuba Galilea druad̶aa wãida crĩchasia. Maʌ̃ bẽrã Pelipeda jʌrʌsia. Unuped̶a jarasia: –Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌra mʌ̃ ume nĩbaida.– 44 Maʌ̃ Pelipera Betsaidá purud̶ebema basía. Andrera idjab̶a Pedro sid̶a mamabema basía. 45 Maʌ̃ne Pelipeba Natanaelda jʌrʌd̶e wãsia. Unuped̶a jarasia: –Moiseba b̶ʌd̶a leyd̶e jara b̶ʌ ẽberãda daiba unusid̶aa. Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba idjid̶ebemada b̶ʌsid̶aa. Idjira Jose warra Jesu Nazared̶ebemaa.– 46 Natanaelba Pelipea jarasia: –¿Mãwãra dadjirã bia duananira Nazared̶eba zeica?– Pelipeba jarasia: –Wãna acʌd̶e.– 47 Jesuba Natanael idjimaa zebʌrʌ unusid̶e jarasia: –¡Acʌd̶adua! Naʌ̃drʌ wãrãda israelerã dji araa. Djãrãra cũrũgacaa.– 48 Natanaelba Jesura unuca bad̶a bẽrã iwid̶isia: –Bʌa mʌ̃nebemada ¿sãwã cawa b̶ʌ?– Jesuba panusia: –Pelipeba bʌ jʌrʌd̶e wãi naẽna mʌ̃a cawa b̶asia bʌra higojõ bacuru edrecare b̶ʌda.– 49 Maʌ̃ carea Natanaelba jarasia: –Jaradiabari, bʌra wãrãda Ãcõrẽ Warraa. Bʌra dadji israelerã Boroa.– 50 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mʌ̃a bʌra higojõ bacuru edrecare b̶ʌda cawasiad̶a a b̶ʌ carea ¿bʌa mãwã crĩcha b̶ʌca? Maʌ̃ cãyãbara ne ununaca waib̶ʌara b̶eada zocãrã unuya.– 51 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba bajãra ewa nũmʌda ununia. Idjab̶a ununia bajãnebema nezocarãra mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a b̶ʌmaa ud̶aa zed̶aped̶a ʌ̃taa wã duanʌda.–

Juan 2

1 Ewari ũbea bad̶acarea ẽberãda dji edasid̶aa Caná purud̶e Galilea druad̶e. Maʌ̃ carea b̶ʌsrid̶a ewarida o panasid̶aa. Jesu papada mama b̶asia. 2 Jesura, idji ume nĩbabadarã sid̶a maʌ̃ quima edabʌrʌ b̶ʌsrid̶a o panʌmaa jarasid̶aa wãnamãrẽã. 3 Mãwã panʌne uva b̶ara jõna bẽrã dji papaba Jesua jarasia: –Uva b̶ara jõsia.– 4 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Papa, ¿cãrẽ cãrẽã bʌa mʌ̃́a maʌ̃gʌra jara b̶ʌ? Mʌ̃ ewarira wad̶i jũẽẽ́ b̶ʌa.– 5 Baribʌrʌ Jesu papaba dji jed̶e panʌ́a jarasia: –Idjia jarabʌrʌra jũma od̶adua.– 6 Maʌ̃ne sei zoco waib̶ʌa mõgara od̶ada arima panasid̶aa. Judiorãba maʌ̃ zocod̶eba baidoda juebadjid̶aa ne sʌgʌd̶aped̶a Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶i carea. Zocoza veinte wa treinta galoʌ̃ poya b̶easia. 7 Maʌ̃ne Jesuba uva b̶a jed̶e panʌ́a jarasia: –Za b̶ea zocoda baidoba birad̶adua.– Ara maʌ̃da bira tʌ nũmʌsid̶aa. 8 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Jãʌ̃be maãrĩ jued̶aped̶a uva b̶a jed̶e panʌ boromaa eded̶adua.– Ara maʌ̃da mãwã osid̶aa. 9 Maʌ̃be uva b̶a jed̶e panʌ boroba maʌ̃ baido bad̶ada do zasia. Wãrãda uva b̶ada dosia, baribʌrʌ idjia adua b̶asia sãma juesid̶ada. Ab̶abe dji jed̶e panʌbʌrʌ cawa panasid̶aa. Uva b̶a jed̶e panʌ boroba dji umaquĩrã quima edaya b̶ʌda trʌ̃ped̶a jarasia: 10 –Jũmarãba naãrã uva b̶a biara b̶ʌda jed̶ebadaa. Jĩrũare quĩrã pʌrrʌa duanenacarea uva b̶a mãcuaẽ́ b̶ʌda jed̶ebadaa. Baribʌrʌ bʌa uva b̶a dji biara b̶ʌ mẽrã erob̶ad̶ada ʌ̃rãbʌrʌ jed̶ebibʌrʌa.– 11 Maʌ̃ ne ununaca naãrã od̶ara Jesuba Caná purud̶e Galilea druad̶e osia. Maʌ̃gʌd̶eba idjira dji Dromada unubisia. Mãwã idji ume nĩbabadarãba idjira wãrãda ĩjãsid̶aa. 12 Mãwãnacarea Jesura Capernauʌ̃ purud̶aa wãsia. Idji papada, idji djabarãda, idji ume nĩbabadarã sid̶a idji ume ãbaa wãsid̶aa. Mama dãrã pananaẽ́ basía. 13 Judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarida caita b̶asia. Maʌ̃ bẽrã Jesura Jerusaleʌ̃naa wãsia. 14 Mama Ãcõrẽ de droma dajada unusia Ãcõrẽa babue diad̶i careabemada nẽdobue panʌda. Pacada, ovejada, puchirã sid̶a nẽdobue panasid̶aa. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ de dromane diaida b̶ʌ paratara dji drua ãĩba zebʌdarãa nẽbʌa nẽdobuebadjid̶aa ãĩbema paratara diacara panana bẽrã. 15 Maʌ̃ carea Jesuba jʌ̃carada soa quĩrãca osia. Maʌ̃ba Ãcõrẽ de dajada duanʌra, ãdji ovejada, ãdji paca sid̶a jũma ãyã jʌretacuasia. Dji parata nẽdobuebada mesa coretacuabʌrʌd̶e ãdji paratara egode cua dogosia. 16 Mãwã obʌrʌd̶e idjia puchirã nẽdobuebadarãa jarasia: –Jũma naʌ̃gʌra ãyã eded̶adua. Mʌ̃ Zeza dera ne nẽdobuebada deda orãnadua.– 17 Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãba quĩrãnebasid̶aa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌda: “Bʌ de dromara mʌ̃a bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã mʌ̃ra beuya.” 18 Mãwã b̶ʌd̶e judiorã dji dromarãda arima panasid̶aa. Maʌ̃gʌrãba Jesua jarasid̶aa: –Dairãa unubidua Ãcõrẽba bʌ́a jãwã obi b̶ʌda.– 19 Jesuba panusia: –Naʌ̃ de dromada ãrĩnibʌrʌ, mʌ̃a ewari ũbead̶e wayacusa oya.– 20 Maʌ̃ne judiorã dji dromarãba jarasid̶aa: –Naʌ̃ Ãcõrẽ de dromara 46 poa edesia jũma pãrãni carea. Maʌ̃da bʌa ¿sãwã ewari ũbead̶e jũma oyad̶a a b̶ʌ?– 21 Jesuba naʌ̃ de dromaana asid̶e ara idjid̶ebemada bed̶ea b̶asia. 22 Idji ʌ̃rẽbad̶acarea idji ume nĩbabadarãba quĩrãnebasid̶aa idjia mãwã jarad̶ada. Maʌ̃be ãdjirãba Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌra, Jesuba jarad̶a sid̶a wãrãda ĩjãsid̶aa. 23 Judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarid̶e Jesura Jerusaleʌ̃ne b̶asia. Maʌ̃ne zocãrã ne ununacada osia. Maʌ̃ carea zocãrãba idjira ĩjãsid̶aa. 24 Baribʌrʌ Jesuba jũmarã crĩchada cawa b̶ʌ bẽrã ĩjãẽ́ basía ãdjia wãrãda ĩjã panʌda. 25 Jũmarã soda cawa b̶ʌ bẽrã ni ab̶aʌba idjía ẽberãrã sãwã b̶eada jarad̶iẽ́ panasid̶aa.

Juan 3

1 Pariseoda b̶asia Nicodemo abadada. Idjira judio dji droma basía. 2 Maʌ̃ Nicodemora diamasi Jesumaa wãsia. Maʌ̃be Jesua jarasia: –Jaradiabari, dairãba cawa panʌa bʌra Ãcõrẽba diabued̶ada. Bʌa o b̶ʌ ne ununacara ni ab̶aʌ ẽberãba poya oẽ́a Ãcõrẽda idji ume b̶ʌẽ́bʌrʌ.– 3 Jesuba idjía jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a bʌ́a jaraya: ẽberãda wayacusa tod̶aẽ́bʌrʌ Ãcõrẽ purud̶ebema baẽ́a.– 4 Maʌ̃ carea Nicodemoba idjía iwid̶isia: –¿Sãwã dadji drõã b̶ʌda wayacusa tod̶i? Mãẽteara ¿dadji papa b̶ited̶a wãida b̶ʌca wayacusa tod̶amãrẽã?– 5 Jesuba panusia: –Wãrãda mʌ̃a bʌ́a jaraya: baidod̶eba, Ãcõrẽ Jaured̶eba bid̶a tod̶aẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽ purud̶ebema baẽ́a. 6 Dadji papaba tod̶ara naʌ̃ djarad̶eba zed̶aa, baribʌrʌ wayacusa tod̶ara Ãcõrẽ Jaured̶eba tod̶aa. 7 Mʌ̃a wayacusa tod̶ida panʌana ad̶a carea jũmawãyã crĩcharãdua. 8 Nãũrãra bariduaareba puábaria. Dji jĩguara ũrĩbarimĩna cawacaa sãmaareba zeida idjab̶a sãmaa wãida. Ara maʌ̃ quĩrãca b̶ʌa Ãcõrẽ Jaured̶eba tod̶ara. Ãcõrẽ Jaurera ununacamĩna cawa panʌa ẽberã sod̶e sãwã o b̶ʌda.– 9 Nicodemoba jarasia: –Ãcõrẽ Jaureba ¿sãwã maʌ̃ra mãwã oi?– 10 Jesuba panusia: –Bʌra Israeld̶ebemarãa Ãcõrẽ bed̶ea jaradiabari dji dromamĩna ¿maʌ̃da adua b̶ʌca? 11 Wãrã arada mʌ̃a bʌ́a jaraya: daiba cawa panʌnebemada, unu panʌnebema sid̶a bed̶ea panʌa baribʌrʌ daiba bed̶ea panʌra bãrãba ĩjãnacaa. 12 Mʌ̃a naʌ̃ ẽjũãne unubadad̶ebema jara b̶ʌda bãrãba ĩjãnacabʌrʌ, bajãnebemada jaraibʌrʌ ¿sãwã ĩjãni? 13 Ni ab̶aʌda bajãnaa wãnacaa maʌ̃ cawai carea. Ab̶abe mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba maʌ̃ra cawa b̶ʌa, bajãneba zed̶a bẽrã. 14 Moiseba ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e dama ʌ̃tʌ jira b̶ʌd̶a quĩrãca, mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ʌ̃tʌ jira b̶ʌd̶ia mʌ̃ ĩjãbʌdara Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã.– 16 Wãrãda Ãcõrẽba ẽberãrã bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã idji Warra ab̶a b̶ʌda naʌ̃ ẽjũãnaa diabuesia jũma idji ĩjãbʌdara aduarãnamãrẽã, ãtebʌrʌ idji ume ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã. 17 Ãcõrẽba idji Warrara naʌ̃ ẽjũãnaa diabueẽ́ basía ẽberãrã bed̶ead̶e b̶ʌmãrẽã ãtebʌrʌ diabuesia ẽdrʌ edamãrẽã. 18 Ãcõrẽba idji Warra ĩjã b̶ʌra bed̶ead̶e b̶ʌad̶a aẽ́a. Baribʌrʌ idji Warra ĩjãẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽba bed̶ead̶e b̶ʌad̶a abaria, idji Warra ab̶a b̶ʌda igara b̶ʌ bẽrã. 19 Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãnebemarãra bed̶ead̶e panʌana abaria naʌ̃ carea: ʌ̃naara naʌ̃ ẽjũãne zesia jũmarãba sãwã nĩbad̶ida panʌda ununamãrẽã. Baribʌrʌ ẽberãrãba obadara cadjirua bẽrã pãĩmadrʌ biara quĩrĩãsid̶aa. 20 Jũma cadjirua obadaba ʌ̃naara quĩrĩãnacaa. Ʌ̃naanaa zed̶acaa ãdjia cadjirua o panʌra cawarãnamãrẽã. 21 Baribʌrʌ jũma wãrã ẽpẽ b̶eara ʌ̃naanaa ze panʌa ãdjia Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca obadada jũmarãba cawad̶amãrẽã. 22 Mãwãnacarea Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Judea druad̶aa wãsid̶aa. Mama panasid̶ad̶e idji ĩjãbʌdara borocuebadjia. 23 Maʌ̃misa Juaʌ̃ba borocue b̶abadjia Enoʌ̃ne Salim puru caita. Mama baidoda egorod̶eba ʌ̃taa bogadrʌ nũmabadjia. Ẽberãrãra idjimaa wãbadjid̶aa, maʌ̃ne idjia borocuebadjia. ( 24 Maʌ̃gʌra mãwãsia Juaʌ̃ preso jidad̶i naẽna.) 25 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ Juaʌ̃ ume nĩbabadarãda dewara judio ume caicayasid̶aa Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶i carea ne sʌgʌbadad̶ebema carea. 26 Mãwãnacarea Juaʌ̃maa wãnaped̶a jarasid̶aa: –Jaradiabari, bʌ ume Jordaʌ̃ quĩrãrẽ b̶ad̶aba ẽberãrãra borocue b̶ʌa. Idjid̶ebemada bʌa bed̶easia. Jũmarãda idjimaa wã duanʌa.– 27 Maʌ̃ carea Juaʌ̃ba jarasia: –Ãcõrẽba iduaribiẽ́bʌrʌ, ni ab̶aʌba ẽberãrãra zocãrã jʌrʌ peẽ́a. 28 Bãrãba mʌ̃a jarad̶ara ũrĩsid̶aa. Mʌ̃a jarasia mʌ̃ra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aẽ́da. Idjab̶a jarasia mʌ̃ra Ãcõrẽba idji na diabuesida ẽberãrãba cawad̶amãrẽã mʌ̃ caid̶u zeid̶ebemada. 29 Quima edabʌdad̶e dji wẽrã edabʌrʌ umaquĩrãda dji dromaa. Idji ume dji biada arima b̶ebaria idjia jarabʌrʌra ĩjã oi carea. Baribʌrʌ b̶ʌsrid̶a b̶ʌa idji bed̶eada ũrĩ b̶ʌ bẽrã. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a ũrĩ b̶ʌa mʌ̃ dji biaba ẽberãrãra jʌre b̶ʌda. Maʌ̃ carea mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. 30 Idjida dji dromaara b̶aida b̶ʌa. Mʌ̃ra ed̶aara b̶aida b̶ʌa.– 31 Ʌ̃taareba ze b̶ʌra jũmarã cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. Naʌ̃ ẽjũãne b̶eara naʌ̃ ẽjũãnebema bẽrã ab̶a namabemadrʌ bed̶eabadaa. Maʌ̃ bẽrã bajãneba ze b̶ʌra jũmarã cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. 32 Idjiabʌrʌ bed̶ea b̶ʌa bajãne ununanebemada, ũrĩnanebema sid̶a. Mãwãmĩna idjia bed̶ea b̶ʌra naʌ̃ ẽjũãnebemarã ni ab̶aʌba ĩjãnacaa. 33 Baribʌrʌ idji bed̶ea ĩjã b̶ʌba cawa b̶ʌa Ãcõrẽba jara b̶ʌra wãrãda. 34 Ãcõrẽba diabued̶aba Ãcõrẽ bed̶eada jarabaria, Ãcõrẽba idji Jaureda idji ume b̶emãrẽã diad̶a bẽrã. 35 Dadji Zeza Ãcõrẽba idji Warrara quĩrĩã b̶ʌa; maʌ̃ bẽrã ne jũmada diasia idji jʌwaed̶a erob̶amãrẽã. 36 Idji Warra ĩjã b̶ʌra Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya, baribʌrʌ dji Warra igara b̶ʌra Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aẽ́a. Ara nawena Ãcõrẽba idjira cawa o b̶ʌcãrĩa.

Juan 4

1 Maʌ̃ ewarid̶e pariseorãba ũrĩsid̶aa Jesuba Juaʌ̃ cãyãbara ẽberãrã zocãrãara erob̶ʌda idjab̶a borocue b̶ʌda. ( 2 Wãrãda Jesuba ẽberãrãra borocueẽ́ basía. Idji ume nĩbabadarãbʌrʌ borocuebadjid̶aa.) 3 Pariseorãba maʌ̃ ũrĩped̶ad̶ada Jesuba cawad̶a bẽrã Judea druad̶e b̶ad̶ada Galilea druad̶aa wayacusa wãsia. 4 Baribʌrʌ Galilead̶aa wãi carea Samaria druad̶e wãida b̶asia. 5 Wãbʌrʌd̶e Samariad̶e b̶ʌ puru Sicar abadama jũẽne wãsia. Maʌ̃ purura Jacoboba idji warra Josea diad̶a ẽjũã caita b̶ʌa. 6 Mama baido juebada uriada b̶asia Jacobo querasid̶e bad̶ada. Umatipa babod̶od̶e Jesura od̶e nĩba sẽ b̶asia. Maʌ̃ bẽrã maʌ̃ baido juebada uria caita chũmesia. 7 Jesu ume nĩbabadarãra purud̶aa wãnoasid̶aa cod̶i carea ne nẽdod̶e. Mãwã b̶ʌd̶e wẽrã Samariad̶ebemada baido jued̶e zesia. Jesuba maʌ̃ wẽrãa jarasia: –Mʌ̃́a baidoda diadua.– 9 Maʌ̃ne wẽrãba Jesua jarasia: –Mʌ̃ra Samariad̶ebema wẽrãa. ¿Cãrẽ cãrẽã judioba mʌ̃́a baidoda iwid̶i b̶ʌ?– Idjia mãwã jarasia judiorãba Samariad̶ebemarã quĩrĩãnaca bẽrã. 10 Jesuba panusia: –Ãcõrẽba dia b̶ʌda bʌa cawabʌrʌbara idjab̶a za baido iwid̶i b̶ʌda caida cawabʌrʌbara, bʌa mʌ̃́a baidoda iwid̶icasia. Maʌ̃be mʌ̃a baido zocai b̶ai djiwid̶i diabarida diacasia.– 11 Wẽrãba jarasia: –Bʌa ¿cãrẽba baido juei? Naʌ̃ baidora ed̶u b̶ʌa. Maʌ̃ zocai b̶ai djiwid̶i diabari baidora ¿bʌa sãma juei? 12 Dairã drõã naẽnabema Jacoboba naʌ̃ baidora dairã itea amesia. Naʌ̃gʌd̶ebemada idjia do b̶abadjia. Idji warrarãba, idji animarã bid̶a dobadjid̶aa. ¿Mãwãra bʌra Jacobo cãyãbara dji dromaara b̶ʌca?– 13 Jesuba panusia: –Bariduaba za b̶ʌ baidoda doibʌrʌ, wayacusa opichiaya. 14 Baribʌrʌ mʌ̃a dia b̶ʌ baido dobʌrʌra waa opichiaẽ́a. Idjira Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya, mʌ̃a dia b̶ʌ baidora idjid̶e ewariza bogadrʌ b̶ʌ quĩrãca b̶ai bẽrã.– 15 Maʌ̃ne wẽrãba jarasia: –Mãẽteara maʌ̃ baidora mʌ̃́a diadua waa opichiarãmãrẽã, idjab̶a waa nama baido jued̶e ze amaaba.– 16 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Bʌ quimada trʌ̃ne wãped̶a namaa zed̶adua.– 17 Wẽrãba jarasia: –Mʌ̃ra quima neẽ́ b̶ʌa.– Jesuba jarasia: –Bʌa jara b̶ʌra wãrãa. Bʌra quima neẽ́ b̶ʌa. 18 Wãrãda bʌa quima juesuma edabʌrʌa. Idjab̶a bʌa naʌ̃ ewarid̶e erob̶ʌra bʌ quimaẽ́a. Bʌa jara b̶ʌra wãrãa.– 19 Maʌ̃ carea wẽrãba jarasia: –Mʌ̃maarã bʌra Ãcõrẽneba bed̶eabarida jãwã b̶ʌa. 20 Dai drõã naẽnabemarãba naʌ̃ eyad̶e Ãcõrẽa bia bed̶eabadjid̶aa, baribʌrʌ bãrã judiorãba jarabadaa Jerusaleʌ̃nebʌrʌ idjía bia bed̶ead̶ida panʌda. ¿Sãmabʌrʌ wãnida panʌ Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea?– 21 Jesuba panusia: –Mʌ̃a jara b̶ʌra ĩjãdua. Ewari ab̶a naʌ̃ eyad̶e idjab̶a Jerusaleʌ̃ne bid̶a dadji Zeza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶e wãnaẽ́a. 22 Bãrã Samariad̶ebemarãba Ãcõrẽa bia bed̶eabadamĩna idjira adua panʌa. Baribʌrʌ dai judiorãba idjira cawa panʌa, judiorãneba Ãcõrẽba sãwã ẽberãrã ẽdrʌ edabarida cawabi b̶ʌ bẽrã. 23 Baribʌrʌ ewari jũẽida b̶ad̶ara jũẽsia. Id̶ira dadji Zezaba quĩrĩã b̶ʌa ẽberãrãba ãdji b̶eamaʌba bia bed̶ead̶ida idji Jaured̶eba idjab̶a wãrãda cawa panʌneba. Ab̶a mãwãbʌrʌ idjía arid̶e bia bed̶ead̶ia. 24 Ãcõrẽra jaurea. Maʌ̃ bẽrã ẽberãrãba idjía bia bed̶ea quĩrĩã panʌbʌrʌ mãwã od̶ida panʌa idji Jaured̶eba idjab̶a wãrãda cawa panʌneba.– 25 Wẽrãba jarasia: –Mʌ̃a cawa b̶ʌa Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara wãrãda zeida. Idji zebʌrʌd̶e dadjirãa ne jũmada cawabiya.– 26 Maʌ̃ bẽrã Jesuba jarasia: –Mʌ̃, bʌ ume bed̶ea b̶ʌda idjía.– 27 Mãwã b̶ʌd̶e Jesu ume nĩbabadarãra purud̶eba jẽda zesid̶aa. Ãdjirãba cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa Jesura wẽrã ume bed̶ea b̶ʌda unune zeped̶ad̶a bẽrã. Baribʌrʌ ni ab̶aʌba Jesua iwid̶id̶aẽ́ basía cãrẽda quĩrĩã b̶asida wa cãrẽã wẽrã ume bed̶ea b̶asida. 28 Maʌ̃be wẽrãba idji zocora ameped̶a purud̶aa wãsia. Jũẽped̶a ẽberãrãa jarasia: 29 –Mʌ̃a ununa ẽberãda acʌd̶e wãnadrʌ. Idjia mʌ̃́a jarasia jũma mʌ̃a naẽna od̶ada. Mʌ̃a crĩcha b̶ʌa idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.– 30 Ara maʌ̃da ẽberãrãra purud̶eba wãbʌrʌsid̶aa Jesu b̶ʌmaa. 31 Maʌ̃misa Jesu ume nĩbabadarãba idjía bed̶ea djuburia panasid̶aa ne comãrẽã. 32 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Ne coẽ́a, mʌ̃a coi carea erob̶ʌra bãrãba adua panʌa.– 33 Idji ume nĩbabadarãba ãdjidub̶a jara duanesia: –Ab̶aʌba idjira ne cobisisicada.– 34 Maʌ̃ bẽrã Jesuba ãdjirãa jarasia: –Mʌ̃ Diabued̶aba obi b̶ʌra jũma o b̶ʌd̶e ne co b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. 35 Bãrãba jarabadaa: “Wad̶i jed̶eco quĩmãrẽ b̶ʌa néu ewad̶i carea.” Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: acʌd̶adua, ẽberãrã mʌ̃maa zebʌdara néu purea tab̶ʌ quĩrãca panʌa. Ãcõrẽ bed̶eara ara nawena ĩjãni carea b̶eaa. 36 Néu ewad̶i ewarira jũẽsia. Néu ewabʌda quĩrãca bãrãra trajad̶ia ẽberãrãba mʌ̃da ĩjãnamãrẽã. Mãwã ãdjirãra Ãcõrẽ ume ewariza zocai panania. Néu ewabariba edabʌrʌ carea b̶ʌsrid̶abaria. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãra b̶ʌsrid̶ad̶ia ẽberãrãba mʌ̃ ĩjãbʌda carea. Maʌ̃ bẽrã dji néu ewabarira dji ubari ume b̶ʌsrid̶a panania. 37 Dadjia jarabadara wãrãa: “Ab̶aʌda ne uida b̶ʌa idjab̶a ab̶aʌba ewaida b̶ʌa.” 38 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a bãrãra diabuesia dewararãba uped̶ad̶ada ewad̶amãrẽã. Ãdjia uped̶ad̶ada bãrãba bia ewa panʌa.– 39 Zocãrã Samariad̶ebemarã maʌ̃ purud̶e panabadaba Jesura ĩjãsid̶aa, wẽrãba nãwã jarad̶a bẽrã: “Idjia mʌ̃́a jarasia jũma mʌ̃a naẽna od̶ara.” 40 Samariad̶ebemarãra Jesumaa zed̶aped̶a bed̶ea djuburiasid̶aa ãdji ume b̶emãrẽã. Maʌ̃be Jesura ãdji purud̶e ewari umé b̶esia. 41 Idjia jaradia b̶ʌd̶e ãdjirã awara zocãrãba ĩjãsid̶aa. 42 Ãdjirãba wẽrãa jarasid̶aa: –Dairãba ab̶abe bʌa jarad̶a carea ĩjã panʌẽ́a, ãtebʌrʌ ĩjã panʌa idjia jaradia b̶ʌda ũrĩped̶ad̶a bẽrã. Dairãba cawasid̶aa idjira wãrãda jũmarã ẽdrʌ edabarida.– 43 Samariad̶e ewari umé b̶aped̶a Jesura Galilea druad̶aa wãsia. 44 Maʌ̃ naẽna idjia jarad̶oasia Ãcõrẽneba bed̶eabarira ara idji druad̶ebemarãba wayad̶acada. 45 Jesu Jerusaleʌ̃ne b̶asid̶e Galilead̶ebemarã sid̶a duanasid̶aa Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari bad̶i carea. Mama Jesuba ne ununaca o b̶ʌda unusid̶aa. Maʌ̃ carea idji Galilead̶e jũẽsid̶e ãdjirãba bia edasid̶aa. 46 Galilea druad̶e b̶ʌd̶e Jesura wayacusa Caná purud̶aa wãsia idjia naẽna baido uva b̶a babid̶amaa. Maʌ̃misa Capernauʌ̃ purud̶e b̶asia dji boroare trajabari dji dromada. Maʌ̃ ẽberã warrada bio cacua biẽ́ b̶asia. 47 Maʌ̃ne idjia ũrĩsia Jesura Judead̶eba Galilea druad̶aa zesida. Ara maʌ̃da Caná purud̶aa wãsia Jesu b̶ʌmaa. Jũẽped̶a bed̶ea djuburiasia idji warra jũãcãyã nũmʌda biabid̶e wãmãrẽã. 48 Jesuba idjía jarasia: –Bãrãba ne ununacada ununaẽ́bʌrʌ mʌ̃a jara b̶ʌra ĩjãnaẽ́a.– 49 Baribʌrʌ dji ẽberãba jarasia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ warra jaid̶ai naẽna isabe wãna.– 50 Jesuba jarasia: –Diguid̶aa wãdua. Bʌ warrara biasia.– Dji ẽberãba ĩjãna bẽrã ara maʌ̃da wãsia. 51 Diguid̶aa jũẽbʌrʌd̶e idji nezocarãba audiab̶arid̶aped̶a jarasid̶aa: –Bʌ warrara biasia.– 52 Maʌ̃ne idjia iwid̶isia: –¿Sãʌ̃be mãwã biasi? Ãdjia panusid̶aa: –Nuena ʌ̃mãdau buyad̶acarea dji cʌwamiara dugusia.– 53 Maʌ̃ne dji zezaba cawasia ara maʌ̃ hora quĩrãca Jesuba bʌ warrara biasiad̶a asida. Maʌ̃ba idjia, jũma idji ẽberãrã bid̶a Jesura ĩjãsid̶aa. 54 Jesura Judead̶eba Galilead̶aa jẽda zebʌrʌza ne ununacada o b̶abadjia. Maʌ̃gʌ ne ununaca od̶ara dji umébema ne ununaca od̶a basía.

Juan 5

1 Mãwãnacarea judiorãba Jerusaleʌ̃ purud̶e ewari dromada osid̶aa. Maʌ̃ bẽrã Jesura mamaa wãsia. 2 Jerusaleʌ̃ purud̶e cuibadada b̶ʌa judiorãba coroped̶ad̶ada. Maʌ̃ cuibadara dji purud̶e ed̶a wãbada Oveja abada caita b̶ʌa. Hebreo bed̶ead̶e Betzatá abadaa. Dji baido caita de zaqueda juesuma panʌa. 3 Mama egode cacua biẽ́ b̶eada, daub̶errea b̶eada, jĩrũ biẽ́ b̶eada, b̶ʌradrʌ b̶ea sid̶a zocãrã baraasia. [Ãdjirãba domimiada jʌ̃ã panabadjid̶aa. 4 Ed̶aud̶e bajãnebema nezocada maʌ̃ baido domimia od̶e zebadjia. Mãwã obʌrʌd̶e dji naãrã maʌ̃ baidod̶e ed̶a wãbʌrʌda idji cacua biẽ́ b̶ad̶ara biabadjia.] 5 Maʌ̃ne ẽberãda b̶asia 38 poa cacua biẽ́ b̶ʌda. 6 Jesuba maʌ̃ ẽberã egode tab̶ʌ unusid̶e cawasia idjira mama dãrãbʌrʌda. Maʌ̃ bẽrã idjía iwid̶isia: –¿Bʌra bia quĩrĩã b̶ʌca?– 7 Maʌ̃ne dji cacua biẽ́ b̶ʌba panusia: –Mãẽ mʌ̃ Boro, baribʌrʌ mʌ̃a neẽ́ b̶ʌa caiba mʌ̃ra doed̶a b̶ʌida domimiabʌrʌd̶e. Mʌ̃ ed̶a wãya b̶ʌmisa dewarada mʌ̃ na ed̶a wãbaria.– 8 Jesuba jarasia: –Piradrʌdua. Bʌ cʌd̶ara edaped̶a nĩbad̶e wãdua.– 9 Ara maʌ̃da dji ẽberãra biasia. Idji cʌd̶ara edaped̶a nĩbad̶e wãsia. Baribʌrʌ maʌ̃ ewarid̶era ʌ̃nãũbada ewari basía. 10 Maʌ̃ bẽrã judiorã dji dromarãba ẽberã cacua biad̶aa jarasid̶aa: –Id̶ira ʌ̃nãũbada ewari bẽrã bʌ cʌd̶ara edecara b̶ʌa.– 11 Maʌ̃ne idjia panusia: –Baribʌrʌ mʌ̃ biabid̶aba jarasia: “Bʌ cʌd̶ara edaped̶a wãdua.” 12 Ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –¿Caiba bʌ́a mãwã bʌ cʌd̶ara edaped̶a wãduad̶a asi?– 13 Baribʌrʌ idji cacua biabid̶a trʌ̃ra adua b̶asia. Jesura ẽberãrã zocãrã nũmʌ tãẽna b̶ad̶ada ãyã wãna bẽrã idjia poya jaraẽ́ basía. 14 Mãwãnacarea Jesuba idjira Ãcõrẽ de droma dajada unusia. Maʌ̃be jarasia: –Bio ũrĩdua: bʌra biad̶a bẽrã waa cadjiruara orãdua bʌ biẽ́ b̶ad̶a cãyãbara biẽ́ara b̶erãmãrẽã.– 15 Mãwãnacarea dji ẽberãra judiorã dji dromarãmaa wãped̶a jarasia idji biabid̶ara Jesuda. 16 Mamaʌba ʌ̃taa judiorã dji dromarãba Jesura bio biẽ́ jara panesid̶aa maʌ̃ ẽberãra ʌ̃nãũbada ewarid̶e biabid̶a bẽrã. 17 Baribʌrʌ Jesuba ãdjirãa jarasia: –Mʌ̃ Zeza Ãcõrẽba wad̶ibid̶a ʌ̃nãũẽ́ ẽberãrãra careba b̶ʌa idjab̶a mʌ̃a bid̶a ʌ̃nãũẽ́ careba b̶ʌa.– 18 Jesuba mãwã Ãcõrẽra idji Zezaad̶a asid̶e judiorã dji dromarãba wãrãda idjira bea quĩrĩã panesid̶aa. Idjia ʌ̃nãũbada ewarid̶e ocara panʌda od̶a awara jarasia ara idjida Ãcõrẽda. 19 Maʌ̃be Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a wãrã bed̶eada bãrãa jaraya: mʌ̃, Ãcõrẽ Warraba ara mʌ̃dub̶a cãrẽ sid̶a poya oẽ́a. Baribʌrʌ mʌ̃a unu b̶ʌa mʌ̃ Zezaba o b̶ʌda. Jũma mʌ̃ Zezaba o b̶ʌra mʌ̃a bid̶a o b̶ʌa. 20 Mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã jũma idjia o b̶ʌra mʌ̃́a unubibaria. Maʌ̃ awara idjia naʌ̃ ne ununaca od̶a cãyãbara ne waib̶ʌara b̶ʌda unubiya. Maʌ̃ carea bãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ duanenia. 21 Mʌ̃ Zezaba beud̶arã ʌ̃rẽbabiped̶a zocai b̶ʌbari quĩrãca mʌ̃a zocai b̶aira mʌ̃a dia quĩrĩãbʌrʌ́a diabaria. 22 Maʌ̃ awara mʌ̃ Zezaba ni ab̶aʌda cawa oẽ́a. Ãtebʌrʌ mʌ̃ra b̶ʌsia jũmarãda cawa omãrẽã. 23 Mãwã jũmarãba mʌ̃ Zeza waya panʌ quĩrãca mʌ̃ sid̶a wayad̶ia. Mʌ̃ wayaẽ́ b̶ʌba mʌ̃ Zeza sid̶a wayaẽ́ b̶ʌa, mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnaa diabued̶a bẽrã. 24 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bariduaba mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶a mʌ̃ Diabued̶ada ĩjãibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra idji ume ewariza zocai b̶aya. Ãcõrẽba idjira biẽ́ b̶ʌẽ́a. Wãrãda maʌ̃ ẽberãra beu b̶ad̶ada zocai b̶aya. 25 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ewari zeida b̶ad̶ara jũẽsia. Namaʌba ʌ̃taa beud̶a quĩrãca b̶eaba mʌ̃, Ãcõrẽ Warra bed̶eada ũrĩnia. Mʌ̃ ĩjãbʌdaba zocai b̶ai arada edad̶ia. 26 Mʌ̃ Zezara zocai b̶ai djibaria. Mʌ̃a maʌ̃ zocai b̶aira diabaria idjia mʌ̃́a diad̶a bẽrã. 27 Maʌ̃ awara mʌ̃ra b̶ʌsia jũmarãda cawa omãrẽã, mʌ̃ra Naʌ̃ Djara Edad̶a bẽrã. 28 Mʌ̃a jara b̶ʌ carea cawa crĩchad̶aẽ́ b̶earãnadua. Wãrãda ewari ab̶a jũmarã beud̶arãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a bed̶eara ũrĩnia. 29 Maʌ̃ne jũmarãda ʌ̃rẽbad̶ia. Ne bia o b̶ead̶ara ʌ̃rẽbad̶ia Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ead̶i carea, baribʌrʌ cadjirua o b̶ead̶ara ʌ̃rẽbad̶ia mʌ̃a biẽ́ b̶ʌmãrẽã. 30 Ara mʌ̃dub̶a cãrẽ sid̶a poya oẽ́a. Mʌ̃a ẽberãra cawa obaria mʌ̃ Zezaba jarabʌrʌ quĩrãca. Mʌ̃a jipa cawa obaria. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca ocaa ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶aba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca obaria. 31 Mʌ̃a jara b̶ʌra wãrãmĩna ara mʌ̃djid̶ebemada bed̶ea b̶ʌ bẽrã bãrãmaarã wãrãẽ́ca b̶ʌa. 32 Baribʌrʌ mʌ̃ Zezara mʌ̃are bed̶ea b̶ʌa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa idjia jara b̶ʌra wãrãda. 33 Maʌ̃ awara bãrãba ẽberãrãda Borocuebari Juaʌ̃maa diabuesid̶aa mʌ̃nebemada iwid̶id̶amãrẽã. Maʌ̃ne idjia jarad̶ara wãrã basía. 34 Mʌ̃a jʌrʌẽ́ b̶ʌa ẽberãda mʌ̃are bed̶eamãrẽã. Baribʌrʌ Juaʌ̃ba mʌ̃nebema jarad̶ara mʌ̃a bid̶a bãrãa jara b̶ʌa ẽdrʌd̶amãrẽã. 35 Juaʌ̃ra ĩbĩrã urua quĩrãca b̶asia. Bãrãra idji ʌ̃naane b̶ʌsrid̶a panasid̶aa idjira bãrã ume dãrã b̶ad̶aẽ́mĩna. 36 Baribʌrʌ Juaʌ̃ba jarad̶a cãyãbara naʌ̃gʌda mʌ̃are biara bed̶ea b̶ʌa. Mʌ̃ Zezaba obi b̶ʌda mʌ̃a jũma o b̶ʌ bẽrã cawabi b̶ʌa mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra wãrãda diabuesida. 37 Wãrãda mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶ara mʌ̃are bed̶ea b̶ʌa. Baribʌrʌ bãrãba idji bed̶eara ũrĩnacaa idjab̶a idjira ununacaa. 38 Idjab̶a idji bed̶eara bãrã sod̶e neẽ́ b̶eaa, mʌ̃, idjia Diabued̶ara ĩjãnaca bẽrã. 39 Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶eara quĩrãcuita acʌbadaa crĩcha panʌ bẽrã maʌ̃gʌd̶eba Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ead̶ida. Maʌ̃ cartaba mʌ̃nebemadrʌ bed̶ea b̶ʌa. 40 Mãwãmĩna bãrãra mʌ̃maa ze quĩrĩãnacaa zocai b̶ai edad̶i carea. 41 Mʌ̃a jʌrʌẽ́ b̶ʌa bãrãba mʌ̃ra bia ununamãrẽã. 42 Maʌ̃ awara mʌ̃a bãrãra cawa b̶ʌa. Cawa b̶ʌa bãrãba Ãcõrẽra quĩrĩãnacada. 43 Mʌ̃ra mʌ̃ Zeza trʌ̃neba ze b̶ʌa, baribʌrʌ bãrãba mʌ̃ra bia edad̶aẽ́ panʌa. Maʌ̃ne dewarada ara idji trʌ̃neba zeibʌrʌ, maʌ̃gʌra bãrãba bia edabadaa. 44 Bãrãba ab̶abe quĩrĩã panʌa dewararãba bãrãra bia ununida. Ãcõrẽ ab̶a b̶ʌba bãrãda bia unuida jʌrʌd̶aẽ́bʌrʌ ¿sãwã idjida ĩjãni? 45 Crĩcharãnadua mʌ̃ Zeza quĩrãpita mʌ̃a bãrãra biẽ́ jaraida. Bãrãba Moised̶eba bia pananida jʌ̃ã panʌa. Baribʌrʌ ara maʌ̃ Moiseba bãrãra mʌ̃ Zeza quĩrãpita biẽ́ jaraya. 46 Bãrãba Moiseba jarad̶ada wãrãda ĩjã pananabara mʌ̃ra ĩjãcasid̶aa, Moiseba mʌ̃nebemada Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌd̶a bẽrã. 47 Baribʌrʌ Moiseba b̶ʌd̶a sid̶a ĩjãnaẽ́bʌrʌ ¿sãwã mʌ̃ bed̶eada ĩjãni?–

Juan 6

1 Mãwãnacarea Jesura Galilea amene droma wa quĩrãrã wãsia. Maʌ̃ amene dromara idjab̶a Tiberia abadaa. 2 Jesuba ne ununaca o b̶ʌd̶eba cacua biẽ́ b̶eara biabicuasia. Zocãrã ẽberãrãba maʌ̃ra unu panana bẽrã idji caid̶u wãsid̶aa. 3 Maʌ̃be Jesura idji ume nĩbabadarã ume eya zaqued̶aa wãnaped̶a egode chũpanesid̶aa. 4 Maʌ̃ ewarid̶e judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarida caita b̶asia. 5 Maʌ̃ne Jesuba unusia ẽberãrã zocãrã idjimaa zebʌdada. Jesuba bio cawa b̶asia cãrẽda oida baribʌrʌ Pelipea iwid̶isia: –Paʌ̃ra ¿sãma nẽdod̶i jũma naʌ̃gʌrã ẽberãrã ne cobid̶i carea?– Jesuba mãwã iwid̶isia Pelipeba casa panui cawaya. 7 Pelipeba panusia: –Ẽberã dosciento ewari trajad̶a parataba paʌ̃ nẽdobʌda sid̶a araẽ́a ãdjirãza maãrĩ cobid̶i carea.– 8 Maʌ̃ne Simoʌ̃ Pedro djaba Andreda b̶asia. Idjira Jesu ume nĩbabari basía. Maʌ̃ Andreba jarasia: 9 –Warra nama b̶ʌba cebada od̶a paʌ̃da juesuma erob̶ʌa idjab̶a b̶edada umé erob̶ʌa. Baribʌrʌ jãcua ẽberãrã zocãrã duanʌ itea maʌ̃da ¿sãwãi?– 10 Mama põãjãrã id̶a b̶asia. Maʌ̃ bẽrã Jesuba jarasia: –Jũmarãa jarad̶adua põãjãrãne chũpanenamãrẽã.– Ara maʌ̃da egode chũpanesid̶aa. Ãdjirãra dji umaquĩrã awa mil juesuma panasid̶aca b̶ʌa. 11 Jesuba paʌ̃ra jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãa jarasia ẽberãrãa jed̶ecad̶amãrẽã. B̸eda sid̶a ara maʌ̃ quĩrãca osia jũmarãba ad̶uba cod̶amãrẽã. 12 Jũmarãda jãwũã ne coped̶ad̶acarea Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: –Dji ad̶ubad̶ara jũma jʌrʌ ped̶adua ni maãrĩ bid̶a ãrĩrãmãrẽã.– 13 Ara maʌ̃da jʌrʌ pesid̶aa. Doce jamara birasid̶aa maʌ̃ paʌ̃ cebada od̶a juesumanebema ad̶ubad̶aba. 14 Jesuba mãwã od̶ad̶eba cawabisia idjira Ãcõrẽneba ze b̶ʌda. Ẽberãrãba maʌ̃ ununaped̶a jarasid̶aa: –Wãrãda naʌ̃gʌra Ãcõrẽneba bed̶eabari dji droma, dji naʌ̃ ẽjũãne zeida b̶ad̶aa.– 15 Baribʌrʌ Jesuba cawasia ẽberãrãba idjira õgo eded̶ida ãdjirã boroda b̶ʌd̶i carea. Maʌ̃ carea wayacusa idub̶a eyad̶e ʌ̃taa wãsia. 16 Queud̶acarea Jesu ume nĩbabadarãra doed̶a amene dromanaa wãsid̶aa. 17 Jãbad̶e b̶adosid̶ad̶e Jesura ãdjimaa wad̶ibid̶a jũẽẽ́ b̶asia. Baribʌrʌ waa quĩrãrã chã wãsid̶aa Capernauʌ̃ne jũẽni carea. Mãwã b̶ʌd̶e bio pãĩsosoa nũmesia. 18 Maʌ̃ne nãũrãda dji cãbãyã puá nũmʌ bẽrã amene dromara bogozoa nũmesia. 19 Do quẽsidra wãbʌdad̶e unusid̶aa Jesura do ʌ̃rʌ̃ nĩda. Ãdjimaa zebʌrʌ bẽrã ne wayasid̶aa. 20 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Mʌ̃da jãwã b̶ʌa. Ne wayarãnadua.– 21 Maʌ̃ne idjira jãbad̶e b̶ʌsrid̶a edasid̶aa. Ara maʌ̃da ãdji wãbʌdama jũẽsid̶aa. 22 Maʌ̃ nurẽma ẽberãrã waa quĩrãrẽ duanenaba quĩrãnebasid̶aa jãbada ab̶abe b̶asida. Cawa panasid̶aa maʌ̃ jãbad̶e Jesu ume nĩbabadarãra wãsid̶ada. Idjab̶a cawa panasid̶aa Jesura ãdjirã ume wãẽ́ basida. 23 Maʌ̃ne dewara jãbada Tiberia purud̶eba jũẽcuasia Jesuba Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a aped̶a ẽberãrãa paʌ̃ cobigad̶ama. 24 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberãrãba cawasid̶aa Jesura, idji ume nĩbabadarã sid̶a mama panʌẽ́da. Maʌ̃ carea ãdjirãra maʌ̃ jãbad̶e b̶adocuad̶aped̶a Capernauʌ̃naa Jesu jʌrʌd̶e wãsid̶aa. 25 Jesu amene droma quĩrãrẽ unusid̶ad̶e iwid̶isid̶aa: –Jaradiabari, bʌra ¿sãʌ̃be nama jũẽsi?– 26 Jesuba panusia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba cawad̶aẽ́ panʌa mʌ̃a ne ununaca od̶aba cawabi b̶ʌda. Mʌ̃ra ab̶abe jʌrʌ panʌa jãʌ̃ paʌ̃ coped̶ad̶aba jãwũãped̶ad̶a bẽrã. 27 Trajarãnadua paʌ̃ b̶erawabarida edad̶i carea. Ãtebʌrʌ trajad̶adua paʌ̃ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ai diabarida edad̶i carea. Maʌ̃gʌra mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba diaya. Dadji Zeza Ãcõrẽba mʌ̃ra maʌ̃ carea b̶ʌsia.– 28 Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –Dairãba ¿cãrẽda od̶ida panʌ Ãcõrẽ traju od̶i carea?– 29 Jesuba panusia: –Ãcõrẽba obi b̶ʌ trajura naʌ̃gʌa: mʌ̃, idjia Diabued̶ada ĩjãnida panʌa.– 30 Maʌ̃ carea ãdjirãba Jesua iwid̶isid̶aa: –¿Bʌa dairãa cãrẽda unubi bʌ bed̶ea ĩjãnamãrẽã? Dadjirã drõã naẽnabemaba ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e manáda cosid̶aa. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌa: “Idjia bajãnebema paʌ̃da diasia ãdjirãba cod̶amãrẽã.” ¿Bʌa cãrẽda oi?– 32 Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya, maʌ̃ bajãnebema paʌ̃ra Moiseba diaẽ́ basía. Mʌ̃ Zezabʌrʌ diasia. Maʌ̃ awara bajãnebema paʌ̃ dji arada ẽberãrãa dia b̶ʌa. 33 Maʌ̃ paʌ̃ bajãneba zed̶aba zocai b̶ai arada dia b̶ʌa.– 34 Ãdjirãba jarasid̶aa: –Dai Boro, maʌ̃ paʌ̃ra dairãa ewariza dia b̶adua.– 35 Jesuba jarasia: –Mʌ̃drʌ maʌ̃ paʌ̃a. Mʌ̃abʌrʌ zocai b̶ai arada diabaria. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃maa zebʌrʌra waa jarra b̶aẽ́a. Mʌ̃ ĩjã b̶ʌra waa opichia b̶aẽ́a. 36 Baribʌrʌ mʌ̃a jarad̶a quĩrãca, mʌ̃a ne ununaca od̶ada bãrãba unusid̶amĩna ĩjãnaẽ́ panʌa. 37 Mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a dia b̶ʌ ẽberãrãra mʌ̃ ĩjãne zed̶ia. Mʌ̃maa zebʌdara mʌ̃a ãyã jʌretaẽ́a. 38 Mʌ̃ra bajãneba zeẽ́ b̶ʌa mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda oi carea. Ãtebʌrʌ zesia mʌ̃ Diabued̶aba quĩrĩã b̶ʌda oi carea. 39 Mʌ̃ Diabued̶aba quĩrĩã b̶ʌa idjia mʌ̃́a diad̶arãra ni ab̶a bid̶a aduaẽ́da. Quĩrĩã b̶ʌa naʌ̃ ewari jõnacarea mʌ̃a jũma ãdjirãra ʌ̃rẽbabida. 40 Mʌ̃ Zezaba wãrãda quĩrĩã b̶ʌa ẽberãrãba mʌ̃ra idji Warrada cawad̶aped̶a ĩjãnida idji ume ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã. Mãwãbʌrʌ mʌ̃a ãdjirãra naʌ̃ ewari jõnacarea ʌ̃rẽbabiya.– 41 Jesuba jarad̶oasia “bajãneba zed̶a paʌ̃ra mʌ̃́a.” Maʌ̃ carea judiorã arima b̶eaba idjid̶ebemada biẽ́ bed̶easid̶aa. 42 Nãwã jarasid̶aa: –¿Naʌ̃gʌra Jesu, Jose warraẽ́ca? Dji zeza, dji papa sid̶a dadjirãba unubadaa. ¿Cãrẽ cãrẽã idjira bajãneba zesiad̶a a b̶ʌ?– 43 Mãwã panʌne Jesuba jarasia: –Waa biẽ́ bed̶earãnadua. 44 Ni ab̶aʌba poya mʌ̃ra ĩjãẽ́a mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶aba idjida mʌ̃maa eneẽ́bʌrʌ. Baribʌrʌ mʌ̃ Zezaba eneibʌrʌ naʌ̃ ewari jõnacarea maʌ̃ ẽberãra mʌ̃a ʌ̃rẽbabiya ewariza zocai b̶amãrẽã. 45 Ãcõrẽneba bed̶eabadarã cartad̶e nãwã jara b̶ʌa: “Ãcõrẽbʌrʌ jũmarãa jaradiaya.” Mãwã bariduaba mʌ̃ Zeza bed̶ea ũrĩped̶a idjid̶eba cawaped̶a mʌ̃ ĩjãne zeya. 46 Maʌ̃gʌba jaraẽ́ b̶ʌa ab̶aʌba dadji Zezara unusida. Ab̶abe mʌ̃abʌrʌ Ãcõrẽra unubaria idjimaʌba zed̶a bẽrã. 47 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ẽberãba mʌ̃da ĩjãibʌrʌ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aida erob̶aya. 48 Mʌ̃ra paʌ̃ zocai b̶ai araa. 49 Bãrã drõã naẽnabemarãba ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e maná co pananara ab̶abe djico basía. Co pananamĩna beusid̶aa. 50 Baribʌrʌ bariduaba naʌ̃ paʌ̃ bajãneba zed̶ada coibʌrʌ beuẽ́a. 51 Paʌ̃ zocai b̶ai arara mʌ̃́a. Bariduaba maʌ̃ paʌ̃da coibʌrʌ ewariza zocai b̶aya. Mʌ̃a dia b̶ʌ paʌ̃ra mʌ̃ djaraa. Maʌ̃gʌra mʌ̃a diaya ẽberãrãba zocai b̶ai arada erob̶ead̶amãrẽã.– 52 Mãwã b̶ʌd̶e judiorã ãdjidub̶a quĩrũquĩrũ duanʌba jara duanesid̶aa: –¿Sãwã idji djarada dadjirãa cobi?– 53 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba mʌ̃ djarada cod̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃ oa sid̶a dod̶aẽ́bʌrʌ, zocai b̶ai arada edad̶aẽ́a. 54 Mʌ̃ djarara cobada dji wãrã araa. Mʌ̃ oara dobada dji wãrã araa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ djara co b̶ʌ, mʌ̃ oa do b̶ʌba Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aira erob̶ʌa. Naʌ̃ ewari jõnacarea mʌ̃a maʌ̃ ẽberãra ʌ̃rẽbabiya. 56 Mʌ̃ djara co b̶ʌ, mʌ̃ oa do b̶ʌra mʌ̃ ume b̶ʌa idjab̶a mʌ̃ra idji ume b̶ʌa. 57 Mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶aba zocai b̶aida diai carea erob̶ʌa. Mʌ̃ra idjid̶eba zocai b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ djara co b̶ʌba mʌ̃neba zocai b̶ai arada erob̶ʌa. 58 Mʌ̃ra paʌ̃ bajãneba zed̶a dji araa. Bãrã drõã naẽnabemarãba manára cobadjid̶amĩna jũma beusid̶aa. Baribʌrʌ mʌ̃ra maná quĩrãca b̶ʌẽ́a. Naʌ̃ paʌ̃ co b̶ʌra ewariza zocai b̶aya.– 59 Jesuba jũma maʌ̃gʌra Capernauʌ̃ne jaradiasia judiorã dji jʌrebada ded̶e. 60 Maʌ̃ jaradia b̶ʌ ũrĩsid̶ad̶e zocãrã Jesu ẽpẽ b̶eaba jarasid̶aa: –Idjia jarad̶ara zarea b̶ʌa. ¿Caiba poya ĩjãi?– 61 Jesuba cawasia idjia jaradiad̶a carea ãdjirãra mãwã biẽ́ bed̶ea panʌda. Maʌ̃ bẽrã jarasia: –Mʌ̃a jaradiad̶ara ¿bãrãmaa zarea b̶ʌca? 62 Mãwã baibʌrʌ bãrãba ¿sãwã crĩchad̶i mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ʌ̃taa naẽna b̶ad̶amaa wãbʌrʌda unusid̶ara? 63 Ãcõrẽ Jaurebʌrʌ zocai b̶ai arara diabaria. Naʌ̃ djaraba diacaa. Mʌ̃a bãrãa jaradia b̶ʌra Ãcõrẽ Jaureba zocai b̶ai ara dia b̶ʌd̶ebemaa. 64 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ bãrãba wad̶ibid̶a mʌ̃ bed̶eara ĩjãnaẽ́ panʌa.– Jesuba mãwã jarasia idjia naẽnaed̶a cawa b̶ad̶a bẽrã cairãba idji bed̶eara ĩjãnaẽ́da idjab̶a caibʌrʌ idjira jidabida. 65 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Maʌ̃ carea mʌ̃a jarasia: mʌ̃ Zezaba ẽberãda mʌ̃maa eneẽ́bʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba poya mʌ̃ra ĩjãẽ́a.– 66 Maʌ̃ carea zocãrã Jesu ẽpẽ pananarãba idjira igarasid̶aa. Waa idji ume nĩbad̶aẽ́ basía. 67 Maʌ̃ bẽrã Jesuba idjia doce edad̶arãa jarasia: –¿Bãrã sid̶a wãbʌrʌd̶ica?– 68 Simoʌ̃ Pedroba panusia: –Dai Boro, daida ¿caimaa wãni? Ab̶a bʌabʌrʌ dairãa jaradiabaria Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã. 69 Dairãba bʌ bed̶eara wãrãda ĩjã panʌa, idjab̶a dairãba wãrãda cawa panʌa bʌra Ãcõrẽba diabued̶a jipa b̶ʌda.– 70 Jesuba jarasia: –Bãrã doce panʌra mʌ̃a edasia mʌ̃ ume nĩbad̶amãrẽã. Baribʌrʌ bãrãnebemada ab̶a diaurud̶ea.– 71 Jesuba Juda, Simoʌ̃ Iscariote warrad̶ebemada bed̶ea b̶asia. Idjia jĩrũare Jesura jidabisia idji ume nĩbabadarã doce panʌnebemamĩna.

Juan 7

1 Mãwãnacarea Jesura Galilea druad̶e pʌrrʌa nĩbasia. Judea druad̶aa wã quĩrĩãẽ́ basía judiorã bororãba idjira bea quĩrĩã panana bẽrã. 2 Maʌ̃ne judiorã de zaqued̶e warrewarrea panabada ewarira caita b̶asia. 3 Maʌ̃ bẽrã Jesu djabarãba idjía jarasid̶aa: –Biara b̶ʌa bʌra Judead̶aa wãida bʌ ẽpẽ b̶ea jãmabemarã bid̶a bʌa obarira ununamãrẽã. 4 Trʌ̃ b̶ʌga b̶a quĩrĩã b̶ʌba ne o b̶ʌra mẽrã ocaa. Bʌa ne ununacada o b̶ʌ bẽrã ebud̶a odua jũmarãba cawad̶amãrẽã.– 5 Jesu djabarãba mãwã jarasid̶aa ãdjia bid̶a idjira Ãcõrẽba diabued̶ada ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã. 6 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃ wãi ewarira wad̶ibid̶a jũẽẽ́ b̶ʌa baribʌrʌ bãrãra baridua ewarid̶e wãnida panʌa. 7 Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba bãrãra quĩrãma panʌẽ́a. Mʌ̃drʌ quĩrãma panʌa, ãdjirãba cadjirua obadada mʌ̃a ebud̶a jara b̶ʌ bẽrã. 8 Wãnadua maʌ̃ ewari droma o panʌmaa. Mʌ̃ra wad̶i wãẽ́a mʌ̃ wãi ewarira jũẽẽ́ b̶ʌ bẽrã.– 9 Mãwã jaraped̶a Galilea druad̶e b̶esia. 10 Jesu djabarãra maʌ̃ ewari droma o panʌmaa wãsid̶aa. Mãwãnacarea Jesura wãsia. Baribʌrʌ ebud̶a wãẽ́ basía ẽberãrãba cawarãnamãrẽã. 11 Judiorã bororãba idjira jʌrʌ panasid̶aa. Ãdjirãba iwid̶ibadjid̶aa: –¿Jãʌ̃ Jesura sãma b̶ʌ?– 12 Maʌ̃ne zocãrã arima duanʌba Jesud̶ebemada iwidrʌa bed̶ea duanasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba jarabadjid̶aa: “Idjira ẽberã biaa,” baribʌrʌ dewararãba jarabadjid̶aa: “Mãwãẽ́a; idjira sewaid̶a b̶ʌa.” 13 Baribʌrʌ judiorã bororãda waya panʌ bẽrã ni ab̶aʌba Jesud̶ebemada jĩgua bed̶ead̶aca basía. 14 Maʌ̃ ewari droma ẽsidra obʌdad̶e Jesura Ãcõrẽ de dromanaa wãped̶a dajadaare jaradia b̶esia. 15 Mãwã b̶ʌd̶e judiorã bororãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Nãwã jĩgua jarasid̶aa: –Ni ab̶aʌba naʌ̃ ẽberãa jaradiad̶aẽ́ bad̶amĩna ¿sãwã jãcua cawa b̶ʌ?– 16 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: –Mʌ̃a jaradia b̶ʌra mʌ̃reẽ́a, ãtebʌrʌ mʌ̃ Diabued̶ad̶ea. 17 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌda bariduaba oi carea b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba ebud̶a cawaya ara mʌ̃dji crĩchad̶eba bed̶eaẽ́ b̶ʌda. Ãtebʌrʌ idjia cawaya mʌ̃a jaradia b̶ʌra Ãcõrẽneda. 18 Bariduada ara idji crĩchad̶eba bed̶ea b̶ʌbʌrʌ mãwã o b̶ʌa ẽberãrãba idjid̶ebemada bia bed̶ead̶amãrẽã. Baribʌrʌ ab̶aʌba quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ dewararãba idji diabued̶ad̶ebemada bia bed̶ead̶ida, wãrã bed̶eada jarabaria; sewa ocaa. 19 Moiseba Ãcõrẽ leyra bãrãa diasia. Baribʌrʌ bãrãba maʌ̃ leyra ĩjãnacaa. Maʌ̃ careabʌrʌ bãrãba mʌ̃ra bea quĩrĩã panʌa.– 20 Maʌ̃ne ẽberãrãba iwid̶isid̶aa: –¿Caiba bʌra bea quĩrĩã b̶ʌ? ¿Jai bʌ cacuad̶e b̶ʌba mãwã crĩchabi b̶ʌca?– 21 Jesuba panusia: –Mʌ̃a ʌ̃nãũbada ewarid̶e ne ununaca ab̶a od̶a carea bãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. 22 Baribʌrʌ bãrã sid̶a ʌ̃nãũbada ewarid̶e ne obadaa. Umaquĩrã cacuara wẽãgobadaa Moiseba b̶ʌd̶a quĩrãca. (Wãrãda mãwã od̶ira Moised̶eba zeẽ́ basía, ãtebʌrʌ bãrã drõã naẽnabemaneba zesia.) 23 Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã od̶i carea bãrãba ʌ̃nãũbada ewarid̶e bid̶a warra zaque cacuara wẽãgobadaa. Maʌ̃da bãrãra ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ ume quĩrũ panʌ ʌ̃nãũbada ewarid̶e ẽberã biabid̶a carea? 24 Bãrãba unu panʌ carea biẽ́ bed̶earãnadua, ãtebʌrʌ wãrã arada cawad̶aped̶a jipa bed̶ead̶adua.– 25 Jesuba Jerusaleʌ̃ne jaradia b̶asid̶e maʌ̃ purud̶ebemarãba jara panasid̶aa: –¿Idjiẽ́ca bead̶i carea jʌrʌ panʌra? 26 Acʌd̶adua, idjira nama ebud̶a bed̶ea b̶ʌa. Baribʌrʌ ni ab̶aʌba idjía ni cãrẽ sid̶a jarad̶aẽ́ panʌa. Mãẽteara dadjirã bororãba crĩcha panʌsicada idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. 27 Baribʌrʌ dadjirãba cawa panʌa idjira sãmabemada. Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a zebʌrʌd̶e ni ab̶aʌba cawad̶aẽ́a idjira sãmaʌba zebʌrʌda.– 28 Maʌ̃ne Jesuba Ãcõrẽ de droma dajada jaradia b̶ʌd̶e jĩgua jarasia: –Wãrãda bãrãba mʌ̃ra unubadaa idjab̶a cawa panʌa sãma b̶abarida. Baribʌrʌ mʌ̃ra ara mʌ̃djid̶eba zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ mʌ̃ra ze b̶ʌa wãrã jarabarid̶eba. Bãrãba idjira cawad̶aẽ́ panʌa. 29 Mʌ̃a idjira cawa b̶ʌa idjid̶eba zed̶a bẽrã. Idjia mʌ̃ra diabuesia.– 30 Maʌ̃ carea ãdjirãba Jesura jida quĩrĩã panasid̶aa, baribʌrʌ ni ab̶aʌba jidad̶aẽ́ basía idji ewarira jũẽẽ́ b̶ad̶a bẽrã. 31 Maʌ̃ne zocãrãba idjira ĩjãsid̶aa. Ãdjirãba jarasid̶aa: –Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a zebʌrʌd̶e ¿naʌ̃ ẽberãba o b̶ʌ cãyãbara ne ununaca waib̶ʌara b̶ʌda oica?– 32 Pariseorãba cawasid̶aa ẽberãrãba Jesud̶ebemada iwidrʌa bed̶ea duanʌda. Maʌ̃ carea ãdjirãba, sacerdote bororã bid̶a Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãda diabuesid̶aa Jesu jidad̶e wãnamãrẽã. 33 Mãwã panʌne Jesuba ẽberãrãa jarasia: –Mʌ̃ra bãrã ume dãrã b̶aẽ́a. Jãwã b̶aped̶a mʌ̃ Diabued̶amaa wãya. 34 Bãrãba mʌ̃ra jʌrʌd̶ia mãwãmĩna ununaẽ́a. Mʌ̃ wãbʌrʌmaa bãrãra poya wãnaẽ́a.– 35 Maʌ̃ carea judiorã arima b̶eaba ara ãdub̶a jara duanasid̶aa: –¿Sãmaa wãi bẽrã dadjirãba idjira waa ununaẽ́? ¿Griegorã druad̶aa wãica judiorã jãma b̶eaa jaradiai carea? 36 ¿Cãrẽ cãrẽã idjia mãwã jara b̶ʌ: “Bãrãba mʌ̃ra jʌrʌd̶ia mãwãmĩna ununaẽ́a”? Idjab̶a ¿cãrẽã jara b̶ʌ “mʌ̃ wãbʌrʌmaa bãrãra poya wãnaẽ́a”?– 37 Maʌ̃ ewari droma o panʌne dji jĩrũarebema ewarira dji dromaara b̶asia. Jesura jĩrũarebema ewarid̶e ʌ̃ta nũmeped̶a jĩgua jarasia: –Bariduada opichia b̶ʌbʌrʌ mʌ̃maa zedua, maʌ̃be baido zocai b̶ai arad̶ebemada dodua. 38 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌa bariduaba mʌ̃da ĩjãibʌrʌ zocai b̶ai arara idjid̶eba do quĩrãca dewararãmaa wea jira b̶eya ãdjia bid̶a edad̶amãrẽã.– 39 Jesuba maʌ̃gʌd̶eba cawabisia idji ĩjãbʌdaba Ãcõrẽ Jaurera edad̶ida. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽ Jaurera wad̶i zeẽ́ b̶asia Jesura wad̶ibid̶a bajãnaa wãẽ́ b̶ad̶a bẽrã. 40 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e arima duanʌrãba jarasid̶aa: –Wãrãda naʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽneba bed̶eabari dji droma zeida b̶ad̶aa.– 41 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba jarasid̶aa: –Idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa.– Baribʌrʌ dewararãba jarasid̶aa: –Mãwãẽ́a. Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara Galilead̶eba zeẽ́a. 42 ¿Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌẽ́ca idjira David̶eba zeida? ¿Davi puru Beleʌ̃neba zeẽ́ca?– 43 Mãwã Jesud̶ebemada wariwaria bed̶ea duanʌne ʌ̃cʌrʌba idjira jida quĩrĩã panasid̶aa, baribʌrʌ ni ab̶aʌba jidad̶aẽ́ basía. 45 Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãra jẽda wãsid̶aa pariseorã, sacerdote bororã ume ãbaa duanʌmaa. Baribʌrʌ Jesura jidad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba zarrarãa iwid̶isid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã idjira enenaẽ́ basi?– 46 Maʌ̃ne zarrarãba panusid̶aa: –Ni ab̶aʌ ẽberãda jãʌ̃ ẽberã bed̶eabari quĩrãca bed̶eacaa.– 47 Maʌ̃ carea pariseorãba jarasid̶aa: –¿Mãẽteara idjia bãrã sid̶a cũrũgasica? 48 Dai pariseorãba, dewara dji droma b̶ea bid̶a ni ab̶aʌba idjira ĩjãnaẽ́ panʌa. 49 Idji ĩjã b̶eaba Ãcõrẽ leyra adua tab̶eaa. Ãcõrẽba ãdjira cawa oya.– 50 Maʌ̃ne Nicodemoda ãdjirã ume b̶asia. Idjira Jesumaa naẽna diamasi bed̶ead̶e wã b̶ad̶a basía. Maʌ̃gʌba ãdjirãa jarasia: 51 –Baribʌrʌ ¿dadjirã leyba jara b̶ʌca baridua ẽberãda cawa od̶ida panʌda idji bed̶ea ũrĩni naẽna? ¿Idjia od̶ada naãrã cawad̶ida panʌẽ́ca?– 52 Ãdjirãba panusid̶aa: –¿Mãwãra bʌra Galilead̶ebemaca? Ãcõrẽ Bed̶eara bio acʌb̶ari b̶adua. Maʌ̃ne bʌa cawaya ni ab̶aʌ Ãcõrẽneba bed̶eabarida Galilead̶eba zeẽ́da.– [ 53 Mãwã duananaped̶a jũmarãda ãdji deza wãbʌrʌsid̶aa.

Juan 8

1 Maʌ̃be Jesura Olivo eyad̶aa wãsia. 2 Nurẽma diaped̶a wayacusa Ãcõrẽ de droma dajadaa wãsia. Mama b̶ʌd̶e ẽberãrã zocãrã idjimaa zesesid̶aa. Egode chũmeped̶a ãdjirãa jaradia b̶esia. 3 Mãwã duanʌne judiorã ley jaradiabadaba, pariseorã bid̶a wẽrã daunema b̶ʌ jidaped̶ad̶ada enesid̶aa. Maʌ̃ wẽrãra arima duanʌ ẽsi b̶ʌd̶aped̶a Jesua jarasid̶aa: –Jaradiabari, naʌ̃ wẽrãra daiba jidasid̶aa ab̶aʌ ume daunema b̶ʌda. 5 Dadjirã leyd̶e Moiseba nãwã b̶ea wẽrãrãda mõgaraba tab̶ari beabisia. ¿Bʌmaarã bia b̶ʌca mãwã od̶ida?– 6 Ãdjirãba mãwã jarasid̶aa Jesuba sãwã panui cawaya. Idjida biẽ́ jarad̶ida crĩchasid̶aa. Maʌ̃ne Jesura ed̶aa b̶arru chũmeped̶a idji jʌwa jĩwĩnĩba egorod̶e b̶ʌ́ b̶esia. 7 Baribʌrʌ ãdjirãba mĩã sẽ iwid̶i panʌ bẽrã piradrʌped̶a jarasia: –Dji cadjirua ocaba naʌ̃ wẽrãra mõgaraba tab̶arida b̶ʌa.– 8 Mãwã jaraped̶a Jesura wayacusa ed̶aa b̶arru chũmeped̶a egorod̶e b̶ʌ́ b̶esia. 9 Jesuba jarad̶a ũrĩsid̶ad̶e ara maʌ̃da ab̶a ab̶a wãbʌrʌ nũmesia. Naãrã drõãrãda ãyã wãsid̶aa. Maʌ̃be cũdrarã sid̶a wãbʌrʌsid̶aa. Jesura maʌ̃ wẽrã ume idub̶a b̶esia. 10 Jesu ʌ̃ta nũmebʌrʌd̶e wẽrãra idub̶a nũmʌda unusia. Maʌ̃be iwid̶isia: –Bʌ biẽ́ jara duananara ¿sãma panʌ? ¿Caiba bʌra biẽ́ b̶ʌi?– 11 Wẽrãba panusia: –Ni ab̶aʌba, mʌ̃ Boro.– Jesuba jarasia: –Mʌ̃a bid̶a bʌra biẽ́ b̶ʌẽ́a. Wãdua, baribʌrʌ waa cadjiruara orãdua.–] 12 Mãwãnacarea Jesuba ẽberãrãa wayacusa jarasia: –Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnebemarã itea ʌ̃naa quĩrãca b̶ʌa. Bariduaba mʌ̃da ẽpẽibʌrʌ pãĩmane nĩbaẽ́a, ãtebʌrʌ ʌ̃naane b̶ʌ bẽrã zocai b̶ai arada erob̶aya.– 13 Maʌ̃ne pariseorãba Jesua jarasid̶aa: –Bʌa ara bʌdjid̶ebemada bed̶ea b̶ʌ bẽrã maʌ̃ba jaraẽ́ b̶ʌa bʌa jara b̶ʌra wãrãda.– 14 Jesuba jarasia: –Ara mʌ̃djid̶ebemada bed̶ea b̶ʌmĩna mʌ̃a jara b̶ʌra wãrã araa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa mʌ̃ra sãmaʌba zesida idjab̶a sãmaa waya wãida. Baribʌrʌ bãrãba maʌ̃ra adua panʌa. 15 Bãrãba naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchad̶eba mʌ̃ra acʌ panʌa. Mʌ̃a ni ab̶aʌda mãwã acʌcaa. 16 Mʌ̃a djãrã sãwã b̶eada acʌped̶a jaraibʌrʌ, mʌ̃a jara b̶ʌra wãrã araa, mʌ̃dub̶aʌba mãwã jaraẽ́ b̶ʌ bẽrã. Ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶aba mʌ̃ ume mãwã jara b̶ʌa. 17 Bãrã leyd̶e jara b̶ʌa ẽberã uméba ab̶ari bed̶eada jarad̶ibʌrʌ ãdjia jara panʌra wãrãda. 18 Ara maʌ̃ quĩrãca ara mʌ̃djid̶ebemada bed̶ea b̶ʌa, idjab̶a mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶ara mʌ̃are bed̶ea b̶ʌa.– 19 Maʌ̃ne ãdjirãba Jesua iwid̶isid̶aa: –Mãẽteara bʌ Zezara ¿sãma b̶ʌ?– Jesuba panusia: –Bãrãba mʌ̃ra adua panʌa idjab̶a mʌ̃ Zeza sid̶a adua panʌa. Bãrãba mʌ̃da wãrãda cawabʌdabara, mʌ̃ Zeza sid̶a cawacasid̶aa.– 20 Jesuba Ãcõrẽ de droma dajada, parata Ãcõrẽa diabadama jaradia b̶asid̶e jũma maʌ̃gʌra jarasia. Baribʌrʌ ni ab̶aʌba idjira jidad̶aẽ́ basía idji ewarira wad̶i jũẽẽ́ b̶ad̶a bẽrã. 21 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Mʌ̃ra wãya. Wãnacarea bãrãba mʌ̃ra jʌrʌd̶ia baribʌrʌ ununaẽ́a. Bãrãba mʌ̃da ĩjãnaẽ́ bẽrã cadjiruad̶e beud̶ia. Wãrãda mʌ̃ wãbʌrʌmaa bãrãra poya wãnaẽ́a.– 22 Maʌ̃ bẽrã judiorã bororãda ãdjidub̶a bed̶ea duanasid̶aa: –Mãẽteara ¿idub̶a beuica? ¿Idjia maʌ̃ carea jara b̶ʌca: “Mʌ̃ wãbʌrʌmaa bãrãra poya wãnaẽ́a”?– 23 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Bãrãra naʌ̃ ẽjũãnebemaa baribʌrʌ mʌ̃ra bajãnebemaa. Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a. 24 Maʌ̃ carea mʌ̃a jarasia bãrãra cadjiruad̶e beud̶ida. Bãrãba Mʌ̃ra Mʌ̃da ĩjãnaẽ́ bẽrã cadjiruad̶e beud̶ia.– 25 Maʌ̃ carea ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –¿Bʌra cai?– Jesuba panusia: –Dãrãbʌrʌa mʌ̃a bãrãa jara b̶ʌda. 26 Mʌ̃a ne zocãrãneba bãrãra bed̶ead̶e b̶ead̶a aida b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃ Diabued̶abʌrʌ cawa b̶ʌa. Idji bed̶eara wãrã araa. Mʌ̃a idjid̶eba ũrĩ b̶ʌda naʌ̃ ẽjũãnebemarãa jarabaria.– 27 Baribʌrʌ ãdjirãba cawad̶aẽ́ basía Jesuba idji Zezad̶ebemada bed̶ea b̶ʌda. 28 Maʌ̃ carea idjia jarasia: –Bãrãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara crud̶e cachibʌdad̶e cawad̶ia Mʌ̃ra Mʌ̃da. Cawad̶ia mʌ̃a ni maãrĩ bid̶a ara mʌ̃djia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca oca basida. Idjab̶a cawad̶ia mʌ̃ra bed̶ea b̶asida mʌ̃ Zezaba jaradiad̶a quĩrãca. 29 Mʌ̃ Diabued̶ara mʌ̃ ume b̶ʌa. Mʌ̃ Zezaba mʌ̃dub̶a amecaa mʌ̃a ewariza idjia quĩrĩã b̶ʌda o b̶abari bẽrã.– 30 Jesuba maʌ̃gʌd̶ebema bed̶ea b̶asid̶e zocãrãba idjira ĩjãsid̶aa. 31 Maʌ̃be Jesuba judiorã idji ĩjãbʌdarãa jarasia: –Bãrãba mʌ̃ bed̶eada ĩjã pananibʌrʌ, wãrãda mʌ̃ ume nĩbabadarãda b̶ead̶ia. 32 Mʌ̃neba bãrãba Ãcõrẽra wãrãda cawad̶ia. Maʌ̃ba bãrãra djãrã nezoca b̶ead̶ada ẽdrʌ b̶ʌya.– 33 Ãdjirãba jarasid̶aa: –Baribʌrʌ dairãra Abrahaʌ̃neba yõped̶ad̶a bẽrã djãrã nezocarãẽ́a. ¿Sãwã bʌa dairãra ẽdrʌ b̶ʌyad̶a a b̶ʌ?– 34 Jesuba panusia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: cadjirua o b̶eara cadjirua nezocarãa. 35 Nezocara idji boro ẽberãrãẽ́a, baribʌrʌ dji boro warrara idji zeza ume ewariza b̶abaria. 36 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ Warraba bãrãra nezoca b̶ead̶ada ẽdrʌ b̶ʌibʌrʌ, wãrãda ewariza Ãcõrẽ ẽberãrãda b̶ead̶ia. 37 Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãra Abrahaʌ̃neba yõped̶ad̶ada, baribʌrʌ bãrãba mʌ̃ra bea quĩrĩã panʌa mʌ̃ bed̶eara ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã. 38 Mʌ̃a jara b̶ʌa jũma mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a jaradiad̶ada. Maʌ̃ne bãrãba ĩjã o panʌa bãrã zezad̶eba ũrĩped̶ad̶ada.– 39 Ãdjirãba panusid̶aa: –Dai drõãenabema zezara Abrahaʌ̃a.– Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –Bãrãra Abrahaʌ̃ warrarã dji ara bad̶abara idjia od̶a quĩrãca ocasid̶aa. 40 Mʌ̃a bãrãa wãrã bed̶eada jara b̶ʌa Ãcõrẽba mʌ̃́a cawabid̶a quĩrãca. Mãwãmĩna bãrãba mʌ̃ra bea quĩrĩã panʌa. ¿Abrahaʌ̃ba mãwã osica? 41 Bãrãba bãdji zezaba obari quĩrãca obadaa.– Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: –¡Baribʌrʌ dairãra wẽrã deu b̶ʌba tod̶aẽ́a! Dairãba Zezada ab̶abe eropanʌa. Idjira Ãcõrẽa.– 42 Jesuba jarasia: –Ãcõrẽda bãrã Zezabara, bãrãba mʌ̃ra wãrãda quĩrĩãcasid̶aa, Ãcõrẽneba zeped̶a nama b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃ra ara mʌ̃djid̶eba zeẽ́ basía. Idjiabʌrʌ diabuesia. 43 Mʌ̃a jara b̶ʌra ¿sãwãẽrã bãrãba cawad̶aẽ́ panʌ? Bãrãba cawad̶aẽ́ panʌa, mʌ̃ bed̶eada ũrĩ quĩrĩãnaca bẽrã. 44 Bãrã zezara diaurua. Maʌ̃ bẽrã idjia quĩrĩã b̶ʌdrʌ bãrãba o quĩrĩã panʌa. Idjira naãrãed̶aʌba mĩã beabaria. Wãrãneba b̶acaa idjab̶a wãrã bed̶eara jaracaa. Sewa obaria sewaid̶a b̶ʌ bẽrã idjab̶a sewa zeza bẽrã. 45 Mʌ̃a wãrã bed̶eada jara b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bãrãba mʌ̃ bed̶eara ĩjãnacaa. 46 Mʌ̃a cadjiruada o b̶ʌbʌrʌ ¿cãrẽ cadjiruada o b̶ʌ? ¿Cai bãrãnebemaba poya jarai? Mʌ̃a wãrã bed̶eada jara b̶ʌbʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ bed̶eara ĩjãnaẽ́ panʌ? 47 Ãcõrẽ ĩjã b̶ʌba idji bed̶eara ĩjã obaria baribʌrʌ bãrãra Ãcõrẽ warrarãẽ́ bẽrã idji bed̶eara ĩjã od̶acaa.– 48 Maʌ̃be judiorãba Jesua jarasid̶aa: –Bʌra Samariad̶ebemada jãwã tab̶ʌa idjab̶a jai bara b̶ʌa. ¿Dairãba arid̶e jara panʌẽ́ca?– 49 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mʌ̃ra jai neẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃ Zezad̶ebemada bia bed̶eabaria. Baribʌrʌ bãrãba mʌ̃nebemada bia bed̶ead̶acaa. 50 Mʌ̃a jʌrʌẽ́ b̶ʌa ẽberãrãba mʌ̃nebemada bia bed̶ead̶amãrẽã. Baribʌrʌ ab̶aʌba quĩrĩã b̶ʌa ẽberãrãba mʌ̃nebemada bia bed̶ead̶ida. Idjiabʌrʌ cawa obaria. 51 Wãrã arada mʌ̃a jaraya, mʌ̃ bed̶ea ĩjã o b̶ʌra beuca baya.– 52 Maʌ̃ne judiorãba Jesua jarasid̶aa: –Id̶ibʌrʌ dairãba cawabʌdaa bʌra jai bara b̶ʌda. Abrahaʌ̃ra beusia. Jũma Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a beusid̶aa, baribʌrʌ bʌa jara b̶ʌa: “Mʌ̃ bed̶ea ĩjã o b̶ʌra beuca baya.” 53 Mãwãra ¿bʌra dai drõã naẽnabema Abrahaʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌca? Idjira beusia, idjab̶a jũma Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a beusid̶aa. Bʌra ¿caida crĩcha b̶ʌ?– 54 Jesuba panusia: –Ara mʌ̃djid̶ebemada bia bed̶eaibʌrʌ maʌ̃ba jaraẽ́ b̶ʌa mʌ̃ra dji biada. Baribʌrʌ mʌ̃ Zezaba mʌ̃nebemada bia bed̶ea b̶ʌa. Bãrãba idjira bãrã Ãcõrẽana a panʌa. 55 Baribʌrʌ idjira adua panʌa. Maʌ̃ne mʌ̃a idjira cawa b̶ʌa. Idjida adua b̶ʌad̶a ad̶abara mʌ̃ra bãrã quĩrãca sewaid̶a b̶acasia. Baribʌrʌ mʌ̃a idjira cawa b̶ʌ bẽrã idji bed̶eada ĩjã o b̶ʌa. 56 Bãrã drõã naẽnabema Abrahaʌ̃ra b̶ʌsrid̶asia mʌ̃ naʌ̃ ẽjũãnaa zebʌrʌ ewarira unuida cawa b̶ad̶a bẽrã. Wãrãda unuped̶a bio b̶ʌsrid̶a b̶esia.– 57 Maʌ̃ne judiorãba Jesua jarasid̶aa: –Bʌra wad̶ibid̶a cincuenta poa b̶ʌẽ́a. ¿Sãwã bʌa Abrahaʌ̃ra unusiad̶a a b̶ʌ?– 58 Jesuba panusia: –Mʌ̃a wãrã arada jaraya: Abrahaʌ̃ b̶ai naẽnaʌba Mʌ̃ra Mʌ̃́a.– 59 Jesuba mãwã jarad̶a carea judiorãba mõgarada edasid̶aa idji tab̶ari b̶ead̶i carea. Baribʌrʌ Jesura mĩrũped̶a Ãcõrẽ de dajadabemada ãyã wãsia.

Juan 9

1 Wãbʌrʌd̶e Jesuba unusia ẽberã daub̶errea toped̶ad̶ada. 2 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarãba iwid̶isid̶aa: –Jaradiabari, ¿caiba cadjirua od̶ad̶eba naʌ̃ ẽberãra jãwã daub̶errea tosid̶a? ¿Idji djibarirãba cadjirua oped̶ad̶ad̶eba, wa idjia cadjirua od̶ad̶eba?– 3 Jesuba panusia: –Cadjirua oped̶ad̶ad̶eba jãwã tod̶aẽ́ basía. Idjira daub̶errea tosid̶aa idjid̶eba Ãcõrẽba ne obʌrʌda jũmarãba ununamãrẽã. 4 Maʌ̃ bẽrã wad̶i ãsa b̶ʌd̶e ed̶a mʌ̃ Diabued̶aba obi b̶ʌra mʌ̃a oida b̶ʌa. Queud̶acarea ni ab̶aʌda poya trajad̶acaa. 5 Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌd̶e mʌ̃ra ẽberãrã itea ʌ̃naa quĩrãca b̶ʌa ãdjirãba sãwã nĩbad̶ida cawad̶amãrẽã.– 6 Mãwã jaraped̶a Jesura egorod̶e id̶otasia. Maʌ̃ba egorora susua osia. Maʌ̃ egoro susuaba dji daub̶errea b̶ʌ dauza pʌrʌsia. 7 Maʌ̃be Jesuba idjía jarasia: –Cuibada Siloe abadamaa sʌgʌd̶e wãdua.– (Maʌ̃ trʌ̃ba jara b̶ʌa “diabued̶a.”) Ara maʌ̃da daub̶errea b̶ʌra wãped̶a idji daura sʌgʌped̶a unu b̶esia. Maʌ̃be diguid̶aa wãsia. 8 Idji de caita b̶eabariba idjab̶a idji daub̶errea b̶ʌ unuped̶ad̶aba jara duanasid̶aa: –¿Naʌ̃gʌẽ́ca od̶e chũmeped̶a ne iwid̶i b̶abadara?– 9 Ʌ̃cʌrʌba idjíad̶a asid̶aa. Dewararãba idji quĩrãca b̶ʌmĩna idjiẽ́ana asid̶aa. Baribʌrʌ dji daub̶errea b̶ad̶aba jarasia: –Wãrãda mʌ̃́a.– 10 Maʌ̃ne idjía iwid̶isid̶aa: –¿Sãwã bʌa unu b̶esi?– 11 Idjia panusia: –Ẽberã Jesu abadaba egoroda susua oped̶a mʌ̃ dauza pʌrʌsia. Maʌ̃be idjia jarasia: “Cuibada Siloe abadamaa sʌgʌd̶e wãdua.” Wãped̶a mʌ̃ dau sʌgʌbʌrʌd̶e unu b̶esia.– 12 Maʌ̃ne ãdjirãba iwid̶isid̶aa: –Maʌ̃gʌ ẽberãra ¿sãma b̶ʌ?– Idjia panusia: –Mʌ̃a adua b̶ʌa.– 13 Jesuba egoro susua oped̶a daub̶errea b̶ʌ biabid̶a ewarira ʌ̃nãũbada ewari basía. Maʌ̃ carea daub̶errea b̶ad̶ara ʌ̃cʌrʌba pariseorãmaa edesid̶aa. 15 Maʌ̃be pariseorã bid̶a maʌ̃ ẽberãa iwid̶isid̶aa sãwãbʌrʌ unu b̶esida. Maʌ̃ne idjia jarasia: –Idjia egoroda susua oped̶a mʌ̃ dauza pʌrʌsia. Maʌ̃be mʌ̃a baidod̶e sʌgʌbʌrʌd̶e unu b̶esia.– 16 Ʌ̃cʌrʌ pariseorãba jarasid̶aa: –Maʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽneba zeẽ́ b̶ʌa, ʌ̃nãũbada ewarida wayaca bẽrã.– Baribʌrʌ dewararãba jarasid̶aa: –¿Sãwã cadjirua obari ẽberãba maʌ̃ ne ununacada poya osi?– Mãwã wariwaria bed̶ea duanasid̶aa. 17 Mãwã duananaped̶a wayacusa dji daub̶errea b̶ad̶aa iwid̶isid̶aa: –Maʌ̃ ẽberã, bʌ dau biabid̶ara bʌmaarã ¿caida mãwã b̶ʌ? Daub̶errea b̶ad̶aba panusia: –Mʌ̃maarã idjira Ãcõrẽneba bed̶eabaria.– 18 Judiorã dji bororãba ĩjãnaẽ́ panasid̶aa maʌ̃ ẽberãra naẽna daub̶errea b̶asida. Maʌ̃ carea idji djibarirãda trʌ̃bisid̶aa. 19 Maʌ̃be ãdjía iwid̶isid̶aa: –¿Naʌ̃gʌra bãrã warra daub̶errea toped̶ad̶aca? ¿Sãwã id̶ira idjia unu b̶ʌ?– 20 Ãdjia panusid̶aa: –Daiba cawa panʌa naʌ̃gʌra dai warra daub̶errea toped̶ad̶ada. 21 Baribʌrʌ adua panʌa sãwã id̶ira unu b̶esida, idjab̶a adua panʌa caiba idjira biabisida. Idjira drõã bẽrã idjía iwid̶id̶adua.– 22 Idji djibarirãba mãwã jarasid̶aa judiorã bororãra waya panʌ bẽrã. Wãrãda maʌ̃ judiorãba jarad̶oasid̶aa ẽberãrãba Jesura Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aad̶a acara panʌda. Ab̶aʌba mãwã jarasira dji bororãba idjira judiorã dji jʌrebada ded̶ebemada ãyã jʌretad̶iad̶a asid̶aa. 23 Maʌ̃ carea djibarirãba jarasid̶aa: “Idjira drõã bẽrã idjía iwid̶id̶adua.” 24 Maʌ̃ bẽrã judiorã bororãba daub̶errea b̶ad̶ara wayacusa trʌ̃naped̶a jarasid̶aa: –Ãcõrẽ quĩrãpita daia wãrã bed̶ead̶eba jãʌ̃ ẽberãnebemada jaradua. Dairãba cawa panʌa idjira cadjirua obarida.– 25 Daub̶errea b̶ad̶aba jarasia: –Mʌ̃a adua b̶ʌa idjia cadjirua obarida wa ocada. Ab̶abe cawa b̶ʌa mʌ̃ra daub̶errea b̶asida baribʌrʌ id̶ira unu b̶ʌda.– 26 Maʌ̃ne ãdjirãba wayacusa idjía iwid̶isid̶aa: –Idjia ¿sãwã osi? ¿Cãrẽda osi bʌ dau biabi carea?– 27 Idjia panusia: –Mʌ̃a bãrãa jarasia baribʌrʌ ĩjã quĩrĩãnaẽ́ basía. Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã wayacusa ũrĩ quĩrĩã panʌ? ¿Bãrã sid̶a idji ume nĩba quĩrĩã panʌca?– 28 Maʌ̃ carea ãdjirãba idjira nãwã quẽãsid̶aa: –Bʌdrʌ jãʌ̃ ẽberã ume nĩa, baribʌrʌ dairãra Moise leyd̶eba nĩbabadaa. 29 Dairãba cawa panʌa Ãcõrẽba Moisea bed̶easida, baribʌrʌ jãʌ̃ ẽberãra sãmabemada adua panʌa.– 30 Maʌ̃ne daub̶errea b̶ad̶aba jarasia: –¿Sãwãẽrã bãrãba jara panʌ adua panʌda idjira sãmabemada? ¿Idjia mʌ̃ daura biabiẽ́ basica? 31 Dadjirãba cawa panʌa cadjirua obadaba iwid̶ibʌdara Ãcõrẽba bia ũrĩcada. Maʌ̃ awara cawa panʌa bariduaba Ãcõrẽda waya b̶ʌbʌrʌ idjab̶a idjia quĩrĩã b̶ʌda o b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃gʌba iwid̶ibʌrʌra Ãcõrẽba bia ũrĩbarida. 32 Naãrã ed̶aʌba ab̶a id̶ibema ewarid̶aa ¿bãrãba ũrĩbadjid̶aca ẽberã daub̶errea tod̶ada biabibʌdada? 33 Naʌ̃ ẽberãda Ãcõrẽneba zed̶aẽ́bara ni cãrẽ sid̶a poya oẽ́ bacasia.– 34 Maʌ̃ne pariseorãba idjira quẽãsid̶aa: –Bʌ toped̶ad̶ad̶eba ʌ̃taa cadjirua obaria. ¿Sãwã dairãa ne jaradiai?– Maʌ̃ carea idjira judiorã dji jʌrebada ded̶ebemada ãyã jʌretasid̶aa. 35 Jesuba ũrĩsia daub̶errea b̶ad̶ara ãyã jʌretasid̶ada. Maʌ̃ carea idjira jʌrʌd̶e wãsia. Unuped̶a iwid̶isia: –¿Bʌa Naʌ̃ Djara Edad̶ara wãrãda ĩjã b̶ʌca?– 36 Idjia jarasia: –Mʌ̃ boro, jaradua idjira caida mʌ̃a wãrãda ĩjãi carea.– 37 Jesuba panusia: –Bʌa idjira unu b̶ʌa. Mʌ̃, bʌ ume bed̶ea b̶ʌda idjía.– 38 Ara maʌ̃da Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jarasia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃a ĩjã b̶ʌa.– 39 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnaa zesia ẽberãrã cawa oi carea. Mãwã dji daub̶errea b̶ea quĩrãca b̶eaba ununia idjab̶a dji unu panʌana a panʌra daub̶errea b̶ea quĩrãca panenia.– 40 Ʌ̃cʌrʌ pariseorã Jesu caita duanʌba maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e iwid̶isid̶aa: –Bʌa ¿cãrẽ cãrẽã mãwã jara b̶ʌ? ¿Dairãra daub̶errea b̶eaca?– 41 Jesuba panusia: –Bãrãda wãrãda daub̶errea b̶ead̶abara, cadjirua obada carea bed̶ead̶e pananaẽ́ bacasia. Baribʌrʌ bãrãba unu panʌana a panʌ bẽrã bed̶ead̶e panʌa.–

Juan 10

1 Maʌ̃ ewarid̶e Jesuba jarasia: –Mʌ̃a wãrã arada jaraya: bariduada oveja corrad̶e ed̶a wãbadad̶e ed̶a wãẽ́bʌrʌ, ãtebʌrʌ ãyã areba ed̶a wãibʌrʌ, maʌ̃gʌba ovejara drʌabaria idjab̶a biẽ́ obaria. 2 Baribʌrʌ dji corrad̶e ed̶a wãbadama ed̶a wãbaridrʌ oveja wagabari araa. 3 Maʌ̃ iteabʌrʌ corra wagabariba dji ed̶a wãbadara ewabaria. Ovejaba ãdji wagabari bed̶eara cawa panʌa. Ãdjiza trʌ̃cuaped̶a dajadaa edebaria. 4 Jũma dajadaa edeped̶a ãdji na wãbaria. Ovejara idji caid̶u wãbadaa idji bed̶eara cawa panʌ bẽrã. 5 Baribʌrʌ ãdjia ununacara ẽpẽnacaa, ãtebʌrʌ mĩrũbadaa idji bed̶eada adua panʌ bẽrã.– 6 Jesura ne jara b̶ʌd̶eba mãwã bed̶easia baribʌrʌ judiorãba cawad̶aẽ́ basía cãrẽda jara b̶ʌda. 7 Maʌ̃ bẽrã Jesuba nãwã jarasia: –Mʌ̃a wãrã arada jaraya, oveja ed̶a wãbadara mʌ̃́a. 8 Mʌ̃ zei naẽna zocãrã ne drʌabadarã quĩrãca zebadjid̶aa idjab̶a purura biẽ́ obadjid̶aa. Baribʌrʌ ãdjirã bed̶eara Ãcõrẽ ẽpẽ b̶eaba ĩjãnaẽ́ basía. 9 Ed̶a wãbadara mʌ̃́a. Mʌ̃neba ed̶a wãbʌrʌra minijĩchiad̶ebemada ẽdrʌya. Bio necai b̶aya idjia neẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽba jũma diai bẽrã. 10 Ne drʌabarira zebaria oveja drʌai carea, beai carea idjab̶a aduabi carea. Baribʌrʌ mʌ̃ra zesia ẽberãrãba zocai b̶ai arada ad̶uba erob̶ead̶amãrẽã. 11 Mʌ̃ra oveja wagabari dji biaa. Oveja wagabari biara idji oveja carea beuida b̶ʌa. 12 Baribʌrʌ ab̶aʌba parata carea ovejada waga b̶aibʌrʌ, usa cadrʌa zebʌrʌd̶e ovejara amecuaped̶a mĩrũ wãya. Ovejara idjid̶eẽ́ bẽrã wãrãda wagacaa. Maʌ̃ne usa cadrʌaba oveja ab̶a ca edabʌrʌd̶e dewararãda jãrãzoabadaa. 13 Maʌ̃ ẽberãra mĩrũ wãbaria ab̶abe parata careabʌrʌ ovejara wagabari bẽrã. Idjia oveja bia pananamãrẽã crĩchacaa. 14 Mʌ̃ra oveja wagabari dji biaa. Mʌ̃djid̶erãra cawa b̶ʌa oveja wagabariba idji oveja cawa b̶ʌ quĩrãca. Idjab̶a mʌ̃reba mʌ̃ra cawa panʌa. 15 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra cawa b̶ʌa idjab̶a mʌ̃a mʌ̃ Zezara cawa b̶ʌa. Mʌ̃ra mʌ̃dji oveja carea beuida b̶ʌa. 16 Mʌ̃a erob̶ʌa dewara oveja naʌ̃ corrad̶e b̶eaẽ́da. Maʌ̃gʌrã sid̶a mʌ̃a ed̶a eneya. Ãdjirãba mʌ̃ bed̶eara ĩjãnia. Mãwã jũmarãda ãbaa panania. Maʌ̃ne ãdjirã wagabarira ab̶a b̶aya. 17 Mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌa, ara mʌ̃djida idu beabi bẽrã. Maʌ̃be wayacusa zocai b̶eya. 18 Mʌ̃a iduaribiẽ́bʌrʌ ni ab̶aʌba mʌ̃ra poya bead̶aẽ́a, baribʌrʌ mʌ̃ra beuya mãwã quĩrĩã b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃ra beuped̶a poya ʌ̃rẽbaya. Mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a mãwã obisia.– 19 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e judiorãra wayacusa wariwaria bed̶ea duanasid̶aa. 20 Zocãrãba jarasid̶aa: –Jãʌ̃ ẽberãra jai bara b̶ʌa. Idjira quĩrãẽ́ b̶ʌa. ¿Cãrẽ cãrẽã idji bed̶eada ũrĩni?– 21 Baribʌrʌ dewararãba jarasid̶aa: –Idjia jara b̶ʌra jai bara b̶ʌ bed̶eaẽ́a. ¿Jaiba daub̶errea b̶eara biabibarica?– 22 Maʌ̃ ewarid̶e judiorãba Jerusaleʌ̃ne ewari dromada o panasid̶aa. Ãdjirãba quĩrãneba panasid̶aa Ãcõrẽ de dromara idji quĩrãpita biẽ́ b̶ad̶ada waya bia b̶ʌped̶ad̶ada. Maʌ̃ ewari dromara dji cũrãsaara b̶ʌ jed̶ecod̶e obadjid̶aa. 23 Ãcõrẽ de droma mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌ ed̶aare Jesura nĩbasia. Idji nĩbad̶ama Salomoʌ̃ abadaa. 24 Mãwã b̶ʌd̶e ʌ̃cʌrʌ judiorãba Jesura aud̶u jũrã edad̶aped̶a iwid̶isid̶aa: –Ab̶a ¿sãʌ̃be bʌa dairã crĩchara cawaẽ́ pe erob̶ai? Bʌda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶abʌrʌ, dairãa ebud̶a jaradua.– 25 Jesuba panusia: –Mʌ̃a bãrãa jarasia baribʌrʌ ĩjãnaẽ́ duanʌa. Jũma mʌ̃ Zeza trʌ̃neba o b̶ʌba mʌ̃nebemada ebud̶a cawabi b̶ʌa. 26 Baribʌrʌ bãrãba ĩjãnacaa, mʌ̃ ovejarãẽ́ bẽrã. 27 Mʌ̃ ovejarãba mʌ̃ bed̶eara cawa panʌa. Mʌ̃a ãdjirãra cawa b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba mʌ̃ra ẽpẽbadaa. 28 Mʌ̃a ãdjirãa Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aida dia b̶ʌa. Maʌ̃ carea ãdjirãra aduad̶aẽ́a idjab̶a ni ab̶aʌba ãdjirãra mʌ̃ jʌwad̶ebemada poya jãrĩnaẽ́a. 29 Mʌ̃ Zezaba ãdjirãra mʌ̃́a diasia. Idjira jũmarã cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. Ni ab̶aʌba ãdjirãra mʌ̃ Zeza jʌwad̶ebemada poya jãrĩnaẽ́a. 30 Mʌ̃ra mʌ̃ Zeza ume ab̶arida mãwã b̶ʌa.– 31 Maʌ̃ carea arima b̶ea judiorãba wayacusa mõgarada edasid̶aa idji tab̶ari bead̶i carea. 32 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mʌ̃ Zezad̶eba ne zocãrã biada bãrãa unubisia. ¿Sãʌ̃gʌ ne bia od̶a carea mʌ̃ra mõgaraba tab̶ari bead̶i?– 33 Judiorãba panusid̶aa: –Dairãba bʌra mõgaraba tab̶arid̶aẽ́a ne bia o b̶ʌ carea, ãtebʌrʌ tab̶arid̶ia bʌ naʌ̃ djarad̶e b̶ʌba ara bʌdjida Ãcõrẽana a b̶ʌ carea. Maʌ̃ba bʌa Ãcõrẽra biẽ́ jara b̶ʌa.– 34 Jesuba jarasia: –Bãrã leyd̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃a jarasia bãrãra ãcõrẽrãda.” 35 Dadjirãba cawa panʌa Ãcõrẽ Bed̶eara ewariza wãrãda. Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãrãa bed̶easid̶e jarasia: “Bãrãra ãcõrẽrãa.” 36 Maʌ̃ne mʌ̃a ab̶abe idji Warraad̶a a b̶ʌa Ãcõrẽba mʌ̃ra ara idji itea b̶ʌd̶a bẽrã idjab̶a naʌ̃ ẽjũãnaa diabued̶a bẽrã. ¿Bãrãba maʌ̃ carea jara panʌca mʌ̃a idjid̶ebemada biẽ́ bed̶easida? 37 Mʌ̃ Zezaba o b̶ʌda mʌ̃a oẽ́ b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ bed̶eara ĩjãrãnadua. 38 Baribʌrʌ idjia o b̶ʌda mʌ̃a o b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃a jara b̶ʌ carea bãrãba ĩjãnaẽ́ panʌmĩna mʌ̃a o b̶ʌ carea ĩjãnadua. Mãwã bãrãba wãrãda cawad̶ia mʌ̃ Zezara mʌ̃ ume b̶ʌda idjab̶a mʌ̃ra mʌ̃ Zeza ume b̶ʌda.– 39 Maʌ̃ne ãdjirãba wayacusa Jesura jida quĩrĩã panasid̶aa, baribʌrʌ ẽdrʌ wãsia. 40 Mãwãnacarea Jesura wayacusa Jordaʌ̃ do quĩrãrã wãsia Borocuebari Juaʌ̃ba naãrã ẽberãrã borocue b̶ad̶amaa. Jesura mama b̶esia. 41 Mãwã b̶ʌd̶e zocãrã ẽberãrãda idjimaa wãbadjid̶aa. Ãdub̶a nãwã jarabadjid̶aa: –Juaʌ̃ba ne ununacada oẽ́ basía baribʌrʌ jũma idjia naʌ̃ Jesud̶ebema jarad̶ara wãrã araa.– 42 Mama zocãrãba Jesura ĩjãsid̶aa.

Juan 11

1 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberã Lazaro abadada jũãcãyã nũmasia. Maʌ̃ Lazarora Betanianebema basía. Ab̶ari purud̶e idji djabawẽrãrã Mariada, Marta sid̶a panasid̶aa. Maʌ̃gʌ Mariaba dadjirã Boro jĩrũne querada weaped̶a idji bud̶aba põãsa jared̶a basía. 3 Maʌ̃ne Lazaro djabawẽrãrãba Jesua bed̶eada diabuesid̶aa: –Dai Boro, bʌ dji biara jũãcãyã nũmʌa.– 4 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶e Jesuba jarasia: –Lazarora beuẽ́a, baribʌrʌ jũãcãyã nũmʌa ẽberãrãba cawad̶amãrẽã Ãcõrẽra idji Warra sid̶a dji dromarãda.– 5 Jesuba Lazarora, dji djabawẽrãrã sid̶a bio quĩrĩã b̶asia. 6 Baribʌrʌ Lazaro bio jũãcãyã b̶ʌda cawad̶acarea wad̶i ewari umé b̶esia idji b̶ad̶ama. 7 Mãwãnacarea idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: –Wãnadrʌ wayacusa Judead̶aa.– 8 Maʌ̃ bẽrã idji ume nĩbabadarãba jarasid̶aa: –Jaradiabari, dãrãẽ́ b̶ʌa Judead̶ebemarãba bʌra mõgaraba tab̶ari bea quĩrĩã pananada. ¿Bʌra wayacusa jãmaa wãica?– 9 Jesuba jarasia: –¿Ewarira doce hora b̶ʌẽ́ca? Ãsa nĩra tenedrʌcaa, idjia ʌ̃naa naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌda unu b̶ʌ bẽrã. 10 Baribʌrʌ diamasi nĩra tenedrʌbaria, ʌ̃naa neẽ́ b̶ʌ bẽrã.– 11 Mãwã jarad̶acarea Jesuba jarasia: –Dadjirã dji bia Lazarora cãĩ b̶ʌa baribʌrʌ mʌ̃a idjira ʌ̃rʌ̃mane wãya.– 12 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarãba idjía jarasid̶aa: –Dai Boro, idjira cãĩ b̶ʌbʌrʌ biabʌrʌa.– 13 Jesuba maʌ̃ jarad̶ad̶eba Lazaro beud̶ad̶ebemada bed̶ea b̶asia, baribʌrʌ idji ume nĩbabadarãba crĩchasid̶aa Lazaro cãĩ b̶ʌd̶ebemada bed̶ea b̶ʌda. 14 Maʌ̃be Jesuba ebud̶a jarasia: –Lazarora jaid̶asia. 15 Arima b̶ad̶aẽ́ bẽrã mʌ̃ra b̶ʌsrid̶a b̶ʌa maʌ̃neba bãrãba mʌ̃ra biara ĩjãni bẽrã. Waya idjimaa wãnadrʌ.– 16 Maʌ̃ne Tomá, Mĩguiso abadada b̶asia. Maʌ̃gʌba Jesu ume nĩbabadarã waabemarãa jarasia: –Judead̶aa wãnadrʌ dadjirã sid̶a bead̶amãrẽã.– 17 Betania purud̶e jũẽsid̶e Jesuba cawasia Lazaro tʌb̶ariped̶ad̶ara ewari quĩmãrẽ b̶ʌda. 18 Betaniara Jerusaleʌ̃neba mãcua tʌmʌẽ́ b̶asia. 19 Maʌ̃ bẽrã zocãrã judiorãda zesid̶aa Marta, Maria sobiabid̶e ãdji djaba jaid̶ad̶a carea. 20 Mãwã panʌne Martaba cawasia Jesura jũẽbʌrʌda. Ara maʌ̃da idji audiab̶arid̶e wãsia. Maʌ̃ne Mariara diguid̶a b̶esia. 21 Martaba Jesu unusid̶e idjía jarasia: –Mʌ̃ Boro, bʌda nama b̶ad̶abara mʌ̃ djabara jaid̶aẽ́ bacasia. 22 Baribʌrʌ mʌ̃a cawa b̶ʌa jũma bʌa Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌra idjia oida.– 23 Jesuba idjía jarasia: –Bʌ djabara ʌ̃rẽbaya.– 24 Maʌ̃ne Martaba jarasia: –Mãẽ, mʌ̃a cawa b̶ʌa idjira jĩrũarebema ewarid̶e ʌ̃rẽbaida beud̶arã ʌ̃rẽbabʌdad̶e.– 25 Jesuba jarasia: –Mʌ̃drʌ beud̶arã ʌ̃rẽbabibaria idjab̶a zocai b̶ai diabaria. Bariduaba mʌ̃da ĩjãibʌrʌ, naʌ̃ djarad̶e beubʌrʌ sid̶a ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aya. 26 Mʌ̃ ĩjã b̶ʌra mʌ̃neba zocai b̶ʌ bẽrã ewariza zocai b̶aya. ¿Bʌa maʌ̃gʌra ĩjã b̶ʌca?– 27 Maʌ̃ne Martaba panusia: –Mãẽ mʌ̃ Boro, mʌ̃a ĩjã b̶ʌa bʌra Ãcõrẽ Warrada, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada, naʌ̃ ẽjũãne zeida b̶ad̶ada.– 28 Mãwã jarad̶acarea Martara wãsia idji djabawẽrãmaa. Maʌ̃be iwidrʌa jarasia: –Dji Jaradiabarira nama b̶ʌa. Idjia bʌ́a ne jara quĩrĩã b̶ʌa.– 29 Maʌ̃ ũrĩped̶a Mariara piradrʌped̶a Jesu b̶ʌmaa isabe wãsia. 30 Jesura purud̶e ed̶a wãẽ́ b̶asia. Wad̶ibid̶a Martaba idji ununama b̶asia. 31 Maʌ̃ne judiorã Maria sobiabid̶i carea idji diguid̶a panʌba unusid̶aa idjira isabe piradrʌped̶a dajadaa wãbʌrʌda. Maʌ̃ carea idji caid̶u wãbʌdaba jarasid̶aa: –Idjira Lazaro tʌb̶ariped̶ad̶amaa jĩãne wãbʌrʌa.– 32 Mariara Jesu b̶ʌma jũẽsid̶e ara idji unubʌrʌda idji jĩrũ caita b̶arru cob̶esia. Maʌ̃ne jarasia: –Mʌ̃ Boro, bʌda nama b̶ad̶abara, mʌ̃ djabara jaid̶aẽ́ bacasia.– 33 Jesuba Maria jĩgua jĩãbʌrʌda idjab̶a judiorã idji ume zeped̶ad̶a sid̶a jĩãbʌdada unusid̶e ãdjirã carea bio sopua nũmeped̶a jĩgua ʌ̃gasia. 34 Maʌ̃be iwid̶isia: –Idjira ¿sãma tʌb̶arisid̶a?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Dai Boro, acʌd̶e wãna.– 35 Jesura jĩãsia. 36 Mãwã b̶ʌd̶e judiorã arima duanʌba jarasid̶aa: –Acʌd̶adua idjia sãcua Lazarora quĩrĩã b̶asida.– 37 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ ãdjirãnebemaba jarasid̶aa: –Daub̶errea b̶ʌ biabid̶aba ¿sãwãẽrã poya carebaẽ́ basi Lazaro beurãmãrẽã?– 38 Jesura wayacusa jĩgua ʌ̃gasia. Maʌ̃be Lazaro tʌb̶ariped̶ad̶ama jũẽsia. Maʌ̃gʌra eya uria basía. Dji ed̶a wãbadara mõgaraba jũãtrʌ b̶asia. 39 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Jãʌ̃ mõgarara ãyã b̶ʌd̶adua.– Marta, dji jaid̶ad̶a djabawẽrãba Jesua jarasia: –Mʌ̃ Boro, idji jaid̶ad̶ara ewari quĩmãrẽ b̶ʌ bẽrã cõbusia cadjirua b̶ʌa.– 40 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: –¿Mʌ̃a jaraẽ́ basica bʌa wãrãda ĩjãibʌrʌ, Ãcõrẽra dji droma b̶ʌda unuida?– 41 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberãrãba mõgarara ãyã b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃be Jesuba ʌ̃taa acʌped̶a jarasia: –Zeza, mʌ̃a bʌ́a bia jaraya mʌ̃a iwid̶id̶ara ũrĩna bẽrã. 42 Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa mʌ̃ bed̶eara ũrĩ b̶abarida, baribʌrʌ mʌ̃a maʌ̃gʌra jarasia naʌ̃gʌrã ẽberãrãba cawad̶amãrẽã bʌabʌrʌ mʌ̃ra diabuesida.– 43 Mãwã jarad̶acarea Jesuba jĩgua trʌ̃ jarasia: –¡Lazaro, dajadaa zedua!– 44 Ara maʌ̃da Lazaro beu b̶ad̶ada dajadaa zesia. Idji jʌwara, idji jĩrũ sid̶a wad̶i wuaba bʌrá b̶easia. Idjab̶a idji quĩrãra wuaba ãnẽb̶ari b̶asia. Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Ẽrãnadua bia tʌgamãrẽã.– 45 Zocãrã judiorã Maria acʌd̶e wãped̶ad̶aba unusid̶aa Jesuba od̶ara. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba ĩjãsid̶aa. 46 Ʌ̃cʌrʌra pariseorãmaa wãsid̶aa Jesuba od̶a jarad̶e. 47 Maʌ̃ carea pariseorãra, sacerdote bororã sid̶a jũma judiorã dji dromarã ume ãbaa dji jʌresid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: –Dadjirãba ¿sãwã od̶i? Maʌ̃ ẽberãba ne ununacada zocãrã o b̶ʌa. 48 Idjida idu b̶ʌd̶ibʌrʌ jũmarãba crĩchad̶ia idjira dadjirã boroda. Idjida ẽpẽnibʌrʌ romanorãra zed̶aped̶a dadji Ãcõrẽ de dromara babued̶ia idjab̶a jũma dadji judiorã sid̶a quenania.– 49 Mama ab̶a b̶asia Caipá abadada. Idjira maʌ̃ poad̶e dji dromaara b̶ʌ sacerdote basía. Maʌ̃ Caipába jarasia: –¡Bãrãra crĩcha neẽ́ panʌa! 50 Romanorãba jũma dadjirã bead̶i cãyãbara biara b̶ʌa ẽberã ab̶a dadji judiorã carea beuida.– 51 Caipába ara idji crĩchad̶eba mãwã jaraẽ́ basía. Ãtebʌrʌ idjira maʌ̃ poad̶e dji dromaara b̶ʌ sacerdote bẽrã Ãcõrẽbʌrʌ idjía jarabisia Jesura jũma judiorã carea beuida b̶ʌda. 52 Baribʌrʌ ab̶abe judiorã carea beuẽ́ basía, ãtebʌrʌ beusia jũma Ãcõrẽ warrarã naʌ̃ ẽjũãne b̶eara puru ab̶a b̶ʌi carea. 53 Judiorã dji dromarãba bed̶ea b̶ʌsid̶aa mamaʌba ʌ̃taa crĩcha jʌrʌd̶ida Jesu bead̶i carea. 54 Maʌ̃ bẽrã Jesura judiorã tãẽna ebud̶a nĩbaca basía, ãtebʌrʌ Judead̶ebemada ãyã wãsia. Epraiʌ̃ purud̶e idji ume nĩbabadarã ume b̶ad̶e wãsia. Maʌ̃ purura ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌ caita b̶ʌa. 55 Judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarira caita b̶asia. Maʌ̃ra ewari droma bẽrã puruzabemarãda Jerusaleʌ̃naa wãsid̶aa ãdjia obada quĩrãca o panʌneba Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶i carea. 56 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãba Jesura jʌrʌ nĩbasid̶aa. Ãcõrẽ de droma dajada ãbaa duanʌne iwid̶ibadjid̶aa: –Bãrãmaarã ¿idjira naʌ̃ ewari droma obadad̶e zebá?– 57 Baribʌrʌ sacerdote bororãba pariseorã bid̶a jarasid̶aa bariduaba Jesuda jũẽsida cawasid̶ara jaraida b̶ʌda idji jidad̶amãrẽã.

Juan 12

1 Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari jũẽi carea wad̶i sei ewari b̶ʌd̶e Jesura Betania purud̶aa wãsia Lazaro b̶abarimaa. Maʌ̃ Lazarora Jesuba ʌ̃rẽbabid̶a basía. 2 Jesura zed̶a bẽrã quewarabema cod̶ira waib̶ʌa osid̶aa. Martaba cod̶i careabemara jed̶eca b̶asia. Maʌ̃ne Lazaro sid̶a Jesu ume ne co b̶asia. 3 Mãwã panʌne Mariaba nardo quera idji awa quiruda, nẽbʌa b̶ʌda taza umé eneped̶a Jesu jĩrũne weasia. Maʌ̃be idji bud̶aba põãsa jaresia. Maʌ̃ queraba dji dera jũma tũãpa nũmesia. 4 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabarida ab̶a b̶asia Juda Iscariote abadada. Judaba Jesura jidabi basía. Maʌ̃ Judaba jarasia: 5 –¿Cãrẽ cãrẽã jãʌ̃ querara nẽdobueẽ́ basi? Nẽdobued̶abara poa ab̶a trajabʌrʌd̶e edabari quĩrãca edacasia. Maʌ̃ba ne neẽ́ qued̶eara carebacasia.– 6 Baribʌrʌ idjia mãwã jaraẽ́ basía ne neẽ́ qued̶eada crĩcha b̶ʌ bẽrã, ãtebʌrʌ mãwã jarasia ne drʌabari bẽrã. Ãdji parata wagabada buchacara idjia erob̶abadjia baribʌrʌ maʌ̃nebemada drʌabadjia. 7 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Naʌ̃ wẽrãa mãwã jararãdua. Idjia naʌ̃ querara waga erob̶asia mʌ̃ tʌb̶arid̶i ewari carea. 8 Ne neẽ́ qued̶eara ewariza bãrã tãẽna panania, baribʌrʌ mʌ̃ra bãrã ume ewariza b̶aẽ́a.– 9 Zocãrã judiorãba cawasid̶aa Jesura Betaniane b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã idji acʌd̶e wãsid̶aa. Maʌ̃ awara Lazaro, Jesuba ʌ̃rẽbabid̶a sid̶a acʌd̶e wãsid̶aa. 10 Lazaro ʌ̃rẽbad̶a carea judiorã zocãrãba sacerdote bororãra igarad̶aped̶a Jesuda ĩjãsid̶aa. Maʌ̃ carea sacerdote bororãra bed̶ea ausid̶aa Lazaro sid̶a bead̶i carea. 12 Nurẽma zocãrã ẽberãrã ewari droma od̶i carea Jerusaleʌ̃naa zeped̶ad̶aba cawasid̶aa Jesura Jerusaleʌ̃ne jũẽbʌrʌda. 13 Maʌ̃ carea ãdjirãba uruta quedua quĩrãca b̶eada tʌd̶aped̶a idjira audiab̶arid̶e wãsid̶aa. Nãwã jĩgua jarasid̶aa: –¡Bio biya quirua! ¡Bio bia b̶ʌa dadjirã Ãcõrẽ trʌ̃neba zebʌrʌra! ¡Bia quirua Israeld̶ebema Borora!– 14 Maʌ̃ne Jesuba burro zaqueda unuped̶a ʌ̃rʌ̃ chũmesia. Mãwãsia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌ quĩrãca: 15 Wayarãnadua, Sioʌ̃ eyad̶e b̶earã. Acʌd̶adua, bãrã Borora burro zaque ʌ̃rʌ̃ zebʌrʌa. 16 Jesu ume nĩbabadarãba maʌ̃ra unu panʌmĩna cawad̶aẽ́ panasid̶aa. Baribʌrʌ Jesu ʌ̃rẽbaped̶a bajãnaa wãnacareabʌrʌ cawasid̶aa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e idjid̶ebema naẽna b̶ʌd̶ada jũma wãrãda mãwãsida. 17 Jesuba Lazaro beu b̶ad̶ada trʌ̃ped̶a ʌ̃rẽbabisid̶e zocãrã ẽberãrãda arima duanasid̶aa. Mãwãnacarea ãdjia unuped̶ad̶ada nẽbʌrʌbadjid̶aa. 18 Jesuba maʌ̃ ne ununaca od̶ara zocãrãba ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã idji audiab̶arid̶e wãsid̶aa. 19 Maʌ̃ne pariseorãba ara ãdjidub̶a jara duanasia: –¡Acʌd̶adua! Jũmarãda idji caid̶u wãbʌdaa. Maʌ̃ bẽrã dadjirãba o quĩrĩã panʌra poya od̶aẽ́a.– 20 Maʌ̃ ewari droma o panʌne ʌ̃cʌrʌ griegorãda Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶aa. 21 Maʌ̃gʌrãra Pelipe, Jesu ume nĩbabarimaa wãsid̶aa. Maʌ̃ Pelipera Galilead̶e b̶ʌ puru Betsaidad̶ebema basía. Ãdjia Pelipea jarasid̶aa: –Dairãba Jesura unu quĩrĩã panʌa.– 22 Maʌ̃ carea Pelipeba Andréa jarad̶e wãsia. Maʌ̃be ãdjia Jesua jarasid̶aa. 23 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Ewarira jũẽsia. Ãcõrẽba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara dji Dromada b̶ʌya. 24 Mʌ̃a wãrã arada jaraya: beud̶a quĩrãca trigo tada joud̶aẽ́bʌrʌ, ara mãwã ab̶ari tada b̶abaria. Baribʌrʌ joud̶ibʌrʌ maʌ̃ tara tunuped̶a bio zaubaria. 25 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽ cãyãbara naʌ̃ djarad̶e zocai b̶aida biara jʌrʌ b̶ʌba maʌ̃ zocai b̶aira aduaya. Baribʌrʌ naʌ̃ djarad̶e zocai b̶ai jʌrʌi cãyãbara mʌ̃da ẽpẽibʌrʌ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya. 26 Bariduada mʌ̃ nezoca ba quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ ume nĩbaida b̶ʌa. Mʌ̃ wãbʌrʌmaa mʌ̃ nezoca sid̶a wãya. Bariduada mʌ̃ nezocabʌrʌ, mʌ̃ Zezaba idjira dji dromada b̶ʌya. 27 Wãrãda mʌ̃ra bio sopua b̶ʌa. ¿Mʌ̃a cãrẽda jarai? ¿Mʌ̃a jaraica “Zeza, mʌ̃ bia mĩgaid̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌdua”? Mãwã jaraẽ́a mʌ̃ra maʌ̃ carea zed̶a bẽrã. 28 Ãtebʌrʌ jaraya: Zeza, maʌ̃gʌd̶eba jũmarãa cawabidua bʌra dji Dromaara b̶ʌda.– Ara mãwãbʌrʌd̶e ẽberãrã arima duanʌba bed̶eada bajãnaa ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ bed̶eaba jarasia: –Mʌ̃a naẽna cawabisia mʌ̃ra dji Dromaara b̶ʌda idjab̶a wayacusa cawabiya.– 29 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e ʌ̃cʌrʌba jarasid̶aa baada jururuasida. Dewararãba jarasid̶aa: –Bajãnebema nezocaba Jesua bed̶easia.– 30 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Maʌ̃ bed̶eara mʌ̃ iteaẽ́ basía. Biara bãrã itea basía. 31 Ʌ̃rãbʌrʌ Ãcõrẽba cawabiya naʌ̃ ẽjũãnebemarãra bed̶ead̶e duanʌda. Ʌ̃rãbʌrʌ diauru, naʌ̃ ẽjũãnebema borora Ãcõrẽba poyaya. 32 Mʌ̃ ʌ̃tʌ jira b̶ʌbʌdad̶e mʌ̃a jũmarãda eneya mʌ̃ ĩjãnamãrẽã.– 33 Mãwã jarasia idjira crud̶e cachi bead̶ida cawabi carea. 34 Ẽberãrã mama duanʌba Jesua jarasid̶aa: –Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba dairãba cawa panʌa Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara beuca baida. Bʌa ¿sãwã jara b̶ʌ Naʌ̃ Djara Edad̶ara crud̶e cachid̶ida? Naʌ̃ Djara Edad̶ara ¿cai?– 35 Jesuba jarasia: –Naʌ̃ ʌ̃naara bãrã ume dãrã b̶aẽ́a. Maʌ̃ carea ʌ̃naane nĩbad̶adua idji bãrã ume b̶ʌmisa cawad̶aẽ́ne pãĩmane b̶ead̶a amaaba. Pãĩmane nĩba adua b̶ʌa sãmaa wãda. 36 Ʌ̃naa bãrã tãẽna eropanʌne maʌ̃ ʌ̃naara ĩjãnadua ʌ̃naanebema ẽberãrãda b̶ead̶i carea.– Maʌ̃ bed̶ea jarad̶acarea Jesura ara maʌ̃da wãped̶a mĩrũsia. 37 Jesuba ne ununacada zocãrã ẽberãrã quĩrãpita od̶amĩna ãdjirãba wad̶ibid̶a ĩjãnaẽ́ panasid̶aa. 38 Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba jarad̶a quĩrãca wãrãda mãwãsia. Nãwã jarasia: Dai Boro, ¿daiba jaraped̶ad̶ara caiba ĩjãsi? Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌara ¿caia cawabisi? 39 Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba poya ĩjãnaẽ́ basía, Isaíaba jarad̶a quĩrãca: 40 Mʌ̃a ãdjirãra daub̶errea b̶ea quĩrãca b̶ʌsia idjab̶a so zarea b̶ʌsia ãdji dauba unu panʌmĩna cawarãnamãrẽã idjab̶a ũrĩ panʌmĩna sod̶eba cawarãnamãrẽã. Mãwã panʌ bẽrã mʌ̃maa zed̶acaa mʌ̃a biabimãrẽã. 41 Isaíaba idji cartad̶e mãwã b̶ʌsia Jesura dji Dromada b̶eida unuped̶a maʌ̃nebemada bed̶ead̶a bẽrã. 42 Isaíaba mãwã b̶ʌd̶amĩna zocãrã judiorãba, judiorã dji dromarã bid̶a Jesura ĩjãsid̶aa baribʌrʌ ebud̶a jarad̶aẽ́ basía. Waya panasid̶aa pariseorãba ãdjirãra judiorã dji jʌrebada ded̶ebemada ãyã jʌretad̶ida. 43 Ãcõrẽba ãdjida bia jarai cãyãbara maʌ̃ judiorãba biara quĩrĩã panasid̶aa ẽberãrãba bia jarad̶ida. 44 Maʌ̃be Jesuba jĩgua jarasia: –Mʌ̃ ĩjã b̶ʌba mʌ̃ Diabued̶a sid̶a ĩjã b̶ʌa. 45 Mʌ̃ unu b̶ʌba mʌ̃ Diabued̶a sid̶a unu b̶ʌa. 46 Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnaa ʌ̃naa quĩrãca ze b̶ʌa mʌ̃ ĩjãbʌdara pãĩmane b̶earãnamãrẽã. 47 Ab̶aʌba mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶a ĩjãẽ́bʌrʌ, mʌ̃a idjira biẽ́ b̶ʌẽ́a, mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãne b̶ea biẽ́ b̶ʌi carea zeẽ́ b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãne b̶ea ẽdrʌ edai careabʌrʌ zesia. 48 Baribʌrʌ mʌ̃ igara b̶ʌra, mʌ̃ bed̶ea bia edaẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽbʌrʌ cawa oya. Jĩrũarebema ewarid̶e Ãcõrẽba cawabiya idjira bed̶ead̶e b̶ʌda mʌ̃a jarad̶a bed̶eara ĩjãnaẽ́ bẽrã. 49 Mʌ̃ra ara mʌ̃djid̶eba bed̶ea b̶ʌẽ́a. Mʌ̃ Zeza, mʌ̃ namaa diabued̶aba mʌ̃́a jarasia cãrẽda jaraida b̶ʌda idjab̶a sãwã maʌ̃ bed̶eara jaraida b̶ʌ sid̶a. 50 Mʌ̃a cawa b̶ʌa idjia maʌ̃ bed̶eara jarabi b̶ʌda ẽberãrã idji ume ewariza zocai duananamãrẽã. Maʌ̃ carea mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a jarad̶a quĩrãca mʌ̃a bed̶ea b̶ʌa.–

Juan 13

1 Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari bai naẽna Jesuba cawa b̶asia idji ewarira jũẽbʌrʌda. Cawasia naʌ̃ ẽjũãra ameped̶a idji Zezamaa wãida. Jesuba jũma idjid̶erã naʌ̃ ẽjũãne b̶eara bio quĩrĩã b̶ad̶a bẽrã idjia maʌ̃ quĩrĩãra unubisia ab̶a idji beubʌrʌ ewarid̶aa. 2 Quewara pãĩmabʌrʌd̶e ne co panasid̶aa. Baribʌrʌ maʌ̃ naẽna diauruba Simoʌ̃ warra Juda Iscariote sod̶e crĩchada diad̶oasia Jesu jidabimãrẽã. 3 Jesuba cawa b̶asia idji Zezaba ne jũmada idji jʌwad̶e b̶ʌsida, idjab̶a cawa b̶asia idjira Ãcõrẽmaʌba zeped̶a waya Ãcõrẽmaa wãida. 4 Baribʌrʌ Jesuba osia nezocaba obari quĩrãca. Ãdjirãra quewara ne co panʌne pirab̶ariped̶a idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃ b̶abarida ẽrãsia. Maʌ̃be cacua jarebadada edaped̶a cʌrrʌ bʌrá jʌ̃sia. 5 Eped̶eco jũguruad̶e baidoda jue edaped̶a idji ume nĩbabadarã jĩrũra sʌgʌsia. Ãdjiza sʌgʌped̶a ãdji jĩrũra cacua jarebadaba põãsa jaresia. 6 Jesuba Simoʌ̃ Pedro jĩrũ sʌgʌbʌrʌd̶e Pedroba jarasia: –Mʌ̃ Boro, ¿bʌa mʌ̃ jĩrũda sʌgʌica?– 7 Jesuba panusia: –Mʌ̃a o b̶ʌra bʌa nawena cawaẽ́ b̶ʌa baribʌrʌ nocoare ebud̶a cawaya.– 8 Baribʌrʌ Pedroba jarasia: –Mʌ̃ jĩrũra bʌa sʌgʌcara b̶ʌa.– Jesuba jarasia: –Mʌ̃a bʌ jĩrũda sʌgʌẽ́bʌrʌ, bʌra mʌ̃reẽ́a.– 9 Maʌ̃ bẽrã Simoʌ̃ Pedroba jarasia: –Mãwã baibʌrʌ, mʌ̃ Boro, mʌ̃ jĩrũ awa sʌgʌrãdua, ¡ãtebʌrʌ mʌ̃ jʌwara, mʌ̃ boro sid̶a sʌgʌdua!– 10 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Ẽberã cuid̶acarea ab̶abe idji jĩrũ awa sʌgʌida b̶ʌa idji cacuara jũma bia sʌgʌ b̶ʌ bẽrã. Bãrãra jũmaena sʌgʌ b̶eaa, mãwãmĩna ab̶a nama b̶ʌa sʌgʌẽ́ b̶ʌda.– 11 Jesuba cawa b̶asia caiba idjira jidabida. Maʌ̃ carea jarasia: “Ab̶a nama b̶ʌa sʌgʌẽ́ b̶ʌda.” 12 Ãdjirã jĩrũ sʌgʌcuad̶acarea Jesuba wayacusa idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃ b̶abarira jʌ̃sia. Maʌ̃be ne cobadama wayacusa chũmeped̶a jarasia: –¿Cawasid̶aca cãrẽã mʌ̃a bãrã jĩrũra sʌgʌsida? 13 Bãrãba mʌ̃ra Jaradiabariad̶a abadaa idjab̶a bãrã Boroad̶a abadaa. Wãrãda arid̶e jara panʌa, mãwã b̶ʌ bẽrã. 14 Maʌ̃ba mʌ̃, bãrã Boroba idjab̶a Jaradiabariba nezoca quĩrãca bãrã jĩrũra sʌgʌd̶a bẽrã bãrã bid̶a nezoca quĩrãca bãdjiza jĩrũ sʌgʌd̶ida panʌa. 15 Mʌ̃a jãwã unubisia bãdjiza dji carebad̶amãrẽã. 16 Mʌ̃a wãrã arada jaraya: ni ab̶aʌ nezocada idji boro cãyãbara aud̶uara b̶ʌẽ́a. Diabued̶ara idji diabued̶a cãyãbara aud̶uara b̶ʌẽ́a. Nezocaba obari quĩrãca mʌ̃a od̶a bẽrã, bãrã bid̶a ab̶ari quĩrãca od̶ida panʌa. 17 ¿Cawasid̶aca? Mãwã ĩjã od̶ibʌrʌ wãrãda bia panania. 18 Mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa jũma bãrãra bia b̶ead̶ida, mʌ̃a edad̶arã sãwã b̶eada cawa b̶ʌ bẽrã. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca wãrãda mãwãmãrẽã mʌ̃a jarabʌrʌa: “Ab̶a mʌ̃ ume ne co b̶ad̶ada mʌ̃ ume dji quĩrũda b̶esia.” 19 Mʌ̃a ara nawena maʌ̃gʌra jarabʌrʌa wad̶i mãwãi naẽna, wãrãda mãwãbʌrʌd̶e bãrãba Mʌ̃ra Mʌ̃da ĩjãnamãrẽã. 20 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: mʌ̃a diabuebʌrʌda ab̶aʌba bia edaibʌrʌ mʌ̃da bia edabʌrʌa. Idjab̶a mʌ̃ bia edabʌrʌba mʌ̃ Diabued̶ara bia edabʌrʌa.– 21 Mãwã jaraped̶a Jesura bio sopua b̶esia. Mãwã b̶ʌd̶e ebud̶a jarasia: –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ab̶a bãrãnebemaba mʌ̃ra jidabiya.– 22 Idji ume nĩbabadarãra ab̶arica dji acʌ duanesid̶aa Jesuba jarad̶ara cawad̶aẽ́ bad̶a bẽrã. 23 Maʌ̃ne ab̶a b̶asia Jesuare chũmʌda. Maʌ̃gʌba ara idjida “Jesuba bio quĩrĩã b̶ʌ” abadjia. 24 Simoʌ̃ Pedroba idjía boroba jarasia caid̶ebemada bed̶ea b̶ʌda Jesua iwid̶imãrẽã. 25 Maʌ̃be Jesuare chũmʌba iwid̶isia: –Dai Boro, ¿caiba bʌra jidabi?– 26 Jesuba panusia: –Mʌ̃a paʌ̃da sõberaped̶a ab̶aʌa diaya. Maʌ̃ ẽberãra idjía.– Ara maʌ̃da paʌ̃ra sõberaped̶a Jesuba Simoʌ̃ Iscariote warra Judaa diasia. 27 Judaba maʌ̃ cod̶acarea Satana jʌwaed̶a b̶esia. Maʌ̃ne Jesuba Judaa jarasia: –Bʌa oya b̶ʌra isabe odua.– 28 Baribʌrʌ ne co duanʌba ni ab̶aʌba cawad̶aẽ́ basía Jesuba cãrẽ cãrẽã mãwã jarasida. 29 Judaba ãdji parata wagabada buchacara erob̶abadjia. Maʌ̃ bẽrã ʌ̃cʌrʌba crĩchasid̶aa Jesuba dji ewari droma careabemada nẽdomãrẽã jarasida wa parata neẽ́ qued̶eaa diabi b̶ʌda. 30 Judaba paʌ̃ra coped̶a ara maʌ̃da dajadaa wãsia. Maʌ̃ra pãĩmanacarea basía. 31 Juda wãnacarea Jesuba jarasia: –Ʌ̃rãbʌrʌ Ãcõrẽba unubiya mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara dji dromada. Maʌ̃ awara mʌ̃neba Ãcõrẽba unubiya ara idjida dji dromada. 32 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba Ãcõrẽra dji dromada unubibʌrʌ, Ãcõrẽba mʌ̃ra ab̶arica dji dromada unubiya. Idjia dãrãẽ́ne maʌ̃ra unubiya. 33 Bãrãra mʌ̃ dji biarã bẽrã mʌ̃a jaraya: mʌ̃ra bãrã ume dãrã b̶aẽ́a. Mʌ̃a judiorã bororãa jarad̶a quĩrãca nawena bãrãa jaraya: bãrãba mʌ̃ra jʌrʌd̶ia, mãwãmĩna mʌ̃ wãbʌrʌmaa poya wãnaẽ́a. 34 Mʌ̃a obi b̶ʌ bed̶ea djiwid̶ida bãrãa jaraya: bãrãra bio dji quĩrĩã b̶ead̶adua. Mʌ̃a bãrã bio quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca bãrã sid̶a ab̶arica dji quĩrĩãnadua. 35 Bãrãda mãwã dji quĩrĩã pananibʌrʌ, jũmarãba cawad̶ia bãrãra mʌ̃ ume nĩbabadarãda.– 36 Simoʌ̃ Pedroba Jesua iwid̶isia: –Dai Boro, ¿bʌra sãmaa wãi?– Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Mʌ̃ wãbʌrʌmaa bʌra nawena poya wãẽ́a, baribʌrʌ tẽãbe mʌ̃ caid̶u wãya.– 37 Pedroba iwid̶isia: –Dai Boro, ¿sãwãẽrã mʌ̃ra bʌ ume poya wãẽ́? Mʌ̃ra bʌ carea beuida b̶ʌa.– 38 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –¿Bʌra mʌ̃ carea wãrãda beuida b̶ʌca? Wãrã arada mʌ̃a jaraya: eterre berui naẽna bʌa b̶arima ũbea jaraya mʌ̃ra unucada.

Juan 14

1 Sopua b̶earãnadua. Ãcõrẽba arid̶e o b̶ʌda wãrãda ĩjãnadua. Idjab̶a mʌ̃a arid̶e o b̶ʌ sid̶a wãrãda ĩjãnadua. 2 Mʌ̃ Zeza b̶abarima dadjirã duananira baraa. Mʌ̃ra mamaa wãya bãrã b̶ead̶ima bia oi carea. Mãwãẽ́bara mʌ̃a jaraẽ́ bacasia. 3 Mʌ̃ra bãrã b̶ead̶ima bia od̶e wãya. Maʌ̃be wayacusa zeya bãrã edei carea mʌ̃ ume b̶ead̶amãrẽã. 4 Bãrãba cawa panʌa mʌ̃ra sãmaa wãida. Dji o sid̶a cawa panʌa.– 5 Baribʌrʌ Tomába jarasia: –Dai Boro, adua panʌa bʌra sãmaa wãida. ¿Sãwã maʌ̃ ora cawad̶i?– 6 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Maʌ̃ ora mʌ̃́a. Mʌ̃neba Ãcõrẽra wãrãda cawa panʌa idjab̶a zocai b̶ai arada eropanʌa. Mʌ̃neba wãnaẽ́bʌrʌ ni ab̶aʌda mʌ̃ Zezamaa poya jũẽnaẽ́a. 7 Bãrãba mʌ̃da wãrãda cawa panʌbʌrʌ, mʌ̃ Zeza sid̶a cawa panʌa. Id̶ibʌrʌ bãrãba idjira cawa panʌa unu panʌ bẽrã.– 8 Maʌ̃ne Pelipeba idjía jarasia: –Dai Boro, dadji Zezara daia unubidua. Ara maʌ̃ba bia b̶ʌa.– 9 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: –Pelipe, mʌ̃ra dãrãbʌrʌa bãrã ume b̶ʌda. Bʌa mʌ̃ra ¿wad̶ibid̶a cawaẽ́ b̶ʌca? Mʌ̃ unu b̶ʌba mʌ̃ Zeza sid̶a unu b̶ʌa. Bʌa ¿sãwã jara b̶ʌ “dadji Zezara daia unubidua”? 10 ¿Bʌa ĩjãẽ́ b̶ʌca mʌ̃ra mʌ̃ Zeza ume ãbaa b̶ʌda idjab̶a mʌ̃ Zezara mʌ̃ ume ãbaa b̶ʌda? Mʌ̃a bed̶ea b̶ʌra ara mʌ̃djid̶eba bed̶eacaa. Ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza mʌ̃ ume ãbaa b̶ʌra mʌ̃neba bed̶ea b̶ʌa. Wãrãda mʌ̃neba ne jũmada idjia obaria. 11 Ĩjãnadua mʌ̃ra mʌ̃ Zeza ume ãbaa b̶ʌda idjab̶a mʌ̃ Zezara mʌ̃ ume ãbaa b̶ʌda. Mʌ̃a mãwã jara b̶ʌ carea bãrãba ĩjãnaẽ́ panʌbʌrʌ, mʌ̃a o b̶ʌ carea ĩjãnadua. 12 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bariduaba mʌ̃da ĩjã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃a o b̶ʌra idjia bid̶a oya. Wãrãda mʌ̃a o b̶ʌ cãyãbara idjia aud̶uara oya, mʌ̃ra mʌ̃ Zezamaa wãi bẽrã. 13 Bãrãba mʌ̃da ĩjã panʌ bẽrã mʌ̃ trʌ̃neba iwid̶ibʌdara mʌ̃a jũma oya. Mãwã mʌ̃neba ebud̶a b̶aya mʌ̃ Zezara dji dromada. 14 Wãrãda bãrãba mʌ̃da ĩjã panʌ bẽrã jũma mʌ̃ trʌ̃neba iwid̶ibʌdara mʌ̃a oya. 15 Bãrãba mʌ̃da wãrãda quĩrĩã panʌbʌrʌ, mʌ̃ bed̶eara ĩjã o panania. 16 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ Zezaa iwid̶iya bãrã Carebabarida diabuemãrẽã. Maʌ̃gʌra bãrã ume ewariza b̶aya. 17 Idjira Ãcõrẽ Jaurea. Idjia Ãcõrẽra wãrãda cawabibaria. Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba idjira poya edad̶aẽ́a, ununaca bẽrã idjab̶a adua panʌ bẽrã. Maʌ̃ne bãrãbʌrʌ idjira cawa panʌa, bãrã ume b̶ʌ bẽrã idjab̶a bãrã sod̶e b̶ai bẽrã. 18 Mʌ̃a bãrãra jẽrãmãrã quĩrãca ameẽ́a. Mʌ̃ra wayacusa bãrãmaa zeya. 19 Dãrãẽ́ne naʌ̃ ẽjũãnebemarãba mʌ̃ra waa ununaẽ́a baribʌrʌ bãrãba mʌ̃ra ununia. Mʌ̃a zocai b̶ai arada erob̶ʌ bẽrã, bãrã bid̶a zocai b̶ai arada erob̶ead̶ia. 20 Mʌ̃ zed̶acarea bãrãba cawad̶ia mʌ̃ra mʌ̃ Zeza ume ãbaa b̶ʌda, bãrãra mʌ̃ ume ãbaa panʌda, idjab̶a mʌ̃ra bãrã ume ãbaa b̶ʌda. 21 Mʌ̃ bed̶ea ũrĩped̶a ĩjã o b̶ʌba mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌa. Ab̶aʌba mʌ̃da quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ Zezaba idjira quĩrĩã b̶aya. Mʌ̃a bid̶a idjira quĩrĩã b̶aya, idjab̶a ara mʌ̃da idjía unubiya.– 22 Maʌ̃be dewara Juda, Iscarioteẽ́ba Jesua iwid̶isia: –Dai Boro, ¿sãwã bʌra dairãa unubi baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãa unubiẽ́?– 23 Jesuba panusia: –Mʌ̃ quĩrĩã b̶ʌba mʌ̃ bed̶eara ĩjã o b̶aya. Mʌ̃ Zezaba idjira quĩrĩã b̶aya. Maʌ̃be daira idjimaa zed̶ia idji ume ãbaa panani carea. 24 Mʌ̃ quĩrĩãẽ́ b̶ʌba mʌ̃ bed̶eara ĩjã ocaa. Bãrãba ũrĩ panʌ bed̶eara mʌ̃reẽ́a, ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶ad̶ea. 25 Maʌ̃gʌra mʌ̃a bãrãa jara b̶ʌa wad̶ibid̶a bãrã ume b̶ʌ bẽrã. 26 Baribʌrʌ mʌ̃ Zezaba mʌ̃ trʌ̃neba idji Jaureda diabueya bãrã Carebabarida b̶amãrẽã. Ãcõrẽ Jaureba ne jũmada bãrãa jaradiaya. Idjia bãrãa jũma mʌ̃a jarad̶ara quĩrãnebabiya. 27 Mʌ̃a necai b̶aida bãrã sod̶e ameya. Mʌ̃a dia b̶ʌ necai b̶aira naʌ̃ ẽjũãnebemarãba poya diad̶acaa. Maʌ̃ bẽrã jũmawãyã sopuarãnadua. Ne wayarãnadua. 28 Mʌ̃a bãrãa jarasia mʌ̃ra wãbʌrʌda idjab̶a waya bãrã ume b̶ad̶e zeida. Bãrãba mʌ̃da wãrãda quĩrĩã panʌbara b̶ʌsrid̶acasid̶aa mʌ̃ Zezamaa wãyana ad̶a carea. Mʌ̃ Zezara mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌ bẽrã mʌ̃ra wayacusa b̶ʌya mʌ̃dji naãrã b̶ad̶amaa. 29 Mʌ̃a maʌ̃gʌra jara b̶ʌa wad̶i mãwãi naẽna, wãrãda mãwãbʌrʌd̶e bãrãba ĩjãnamãrẽã. 30 Mʌ̃ra bãrã ume dãrã bed̶eaẽ́a, naʌ̃ ẽjũãnebema borora zebʌrʌ bẽrã. Idjia mʌ̃ra poyaẽ́mĩna beabiya. 31 Mãwã mʌ̃ Zezaba obi b̶ʌda mʌ̃a ĩjã oya. Maʌ̃gʌd̶eba naʌ̃ ẽjũãnebemarãba cawad̶ia mʌ̃a mʌ̃ Zezara bio quĩrĩã b̶ʌda. Piradrʌd̶adua. Wãnadrʌ.–

Juan 15

1 Jesuba jarasia: –Mʌ̃ra uva jʌ̃cara dji araa. Mʌ̃ Zezara djibaria. 2 Mʌ̃ jʌwate zaud̶acara idjia jũma tʌcuaya, baribʌrʌ dji zaubada jʌwatera quĩrãcuita tʌcuabaria biara zaud̶amãrẽã. 3 Mʌ̃ bed̶eada ĩjã panʌ bẽrã bãrãra jʌwate quĩrãcuita tʌcuad̶a quĩrãca biya b̶eaa. 4 Mʌ̃ ume ãbaa b̶ead̶adua mʌ̃ bãrã ume ãbaa b̶ʌ quĩrãca. Jʌ̃carad̶e caraẽ́ b̶ʌ jʌwatera ara idub̶a zaucaa. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãda mʌ̃ ume b̶ead̶aẽ́bʌrʌ zaud̶aẽ́a. 5 Mʌ̃ra uva jʌ̃cara dji araa. Bãrãra mʌ̃ jʌwaterãa. Mʌ̃ ume ãbaa b̶eara bio zaubadaa, mʌ̃ra bãrã ume ãbaa b̶ʌ bẽrã. Bãrãba mʌ̃ neẽ́ ni cãrẽ sid̶a Ãcõrẽ itea poya od̶aẽ́a. 6 Mʌ̃ ume ãbaa b̶ʌẽ́ra mʌ̃ Zezaba ãyã b̶atabueya jʌwate zauca quĩrãca. Maʌ̃ jʌwate purrubad̶acarea dadjia ãbaa bued̶aped̶a babuebadaa. 7 Bãrãda mʌ̃ ume ãbaa b̶ead̶ibʌrʌ, mʌ̃ bed̶eada ĩjã o pananibʌrʌ, iwid̶id̶adua jũma bãrãba quĩrĩãbʌdada. Maʌ̃ne mʌ̃a diaya. 8 Bãrãda bia zaud̶ibʌrʌ unubid̶ia wãrãda mʌ̃ ume nĩbabadarãda mãwã b̶eada. Mãwã unubid̶ia mʌ̃ Zezara dji dromada. 9 Mʌ̃a bãrãra quĩrĩã b̶ʌa mʌ̃ Zezaba mʌ̃ quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ quĩrĩãneba pananadua. 10 Mʌ̃a obi b̶ʌ bed̶eada ĩjã od̶ibʌrʌ, wãrãda mʌ̃ quĩrĩãneba panania. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ Zezaba obi b̶ʌ bed̶ea ĩjã o b̶ʌ bẽrã idji quĩrĩãneba b̶abaria. 11 Jũma maʌ̃gʌra mʌ̃a jara b̶ʌa bãrãra mʌ̃ ume bio b̶ʌsrid̶a b̶ead̶amãrẽã. 12 Mʌ̃a obi b̶ʌ bed̶eara naʌ̃gʌa: bãrãra dji quĩrĩãnadua mʌ̃a bãrã quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. 13 Ẽberãda idji dji bia carebai carea beuibʌrʌ, ni ab̶aʌba maʌ̃ cãyãbara poya biara quĩrĩãra erob̶aẽ́a. 14 Mʌ̃a obi b̶ʌ bed̶eada bãrãba ĩjã od̶ibʌrʌ bãrãra mʌ̃ dji biarãa. 15 Mʌ̃a bãrãra waa mʌ̃ nezocaad̶a aẽ́a. Nezocaba idji boroba oi crĩcha b̶ʌra adua b̶ʌa. Mʌ̃a bãrãra mʌ̃ dji biarãana aya. Mʌ̃a bãrãa cawabisia ne jũma mʌ̃ Zezad̶eba ũrĩnada. 16 Bãrãba mʌ̃ra edad̶aẽ́ basía. Mʌ̃abʌrʌ bãrãra edasia. Mʌ̃a bãrãra b̶ʌsia wãnaped̶a bia zaud̶amãrẽã, idjab̶a maʌ̃ zaubʌdara dãrã droamãrẽã. Mʌ̃a bãrãra edad̶a bẽrã mʌ̃ Zezaba jũma bãrãba mʌ̃ trʌ̃neba iwid̶ibʌdara diaya. 17 Waya mʌ̃a bãrãa jaraya: ab̶arica dji quĩrĩãnadua. 18 Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba bãrãda quĩrãma panʌbʌrʌ, cawad̶adua ãdjirãba naãrã mʌ̃da quĩrãmasid̶ada. 19 Bãrãda naʌ̃ ẽjũãnebema bad̶abara ãdjirãba bãrãra quĩrĩãcasid̶aa ãdjirãnebema bẽrã. Baribʌrʌ mʌ̃a bãrãra naʌ̃ ẽjũãnebemada edasia ãdjirã awara b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã bãrãra quĩrãmabadaa. 20 Quĩrãnebad̶adua mʌ̃a naʌ̃ jarad̶ara: “Ni ab̶aʌ nezocada idji boro cãyãbara aud̶uara b̶ʌẽ́a.” Maʌ̃gʌba jara b̶ʌa ẽberãrãba mʌ̃ bed̶eada ĩjã o panʌbʌrʌ, bãrã bed̶ea sid̶a ĩjã od̶ia. Baribʌrʌ ãdjirãba mʌ̃da biẽ́ od̶i carea ẽpẽ panʌbʌrʌ, bãrã sid̶a biẽ́ od̶i carea ẽpẽnia. 21 Bãrãra mʌ̃ carea biẽ́ od̶ia ãdjia mʌ̃ Diabued̶ara adua panʌ bẽrã. 22 Mʌ̃a ãdjirãa jaradiad̶e zed̶aẽ́bara ãdjia cadjirua oped̶ad̶a carea bed̶ead̶e b̶ead̶aẽ́ bacasia. Baribʌrʌ mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶ad̶a bẽrã poya jarad̶aẽ́a adua panasid̶ada ãdjia o panʌra cadjiruada. 23 Ab̶aʌba mʌ̃da quĩrãma b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ Zeza sid̶a quĩrãma b̶ʌa. 24 Mʌ̃a ãdjirã quĩrãpita ne ununacada od̶aẽ́bara, ãdjirãba cadjirua o panʌ carea bed̶ead̶e b̶ead̶aẽ́ bacasia. Baribʌrʌ mʌ̃a od̶ara ãdjirãba unusid̶amĩna mʌ̃ra, mʌ̃ Zeza sid̶a quĩrãma panʌa. 25 Mãwã duanʌa ara ãdjirã leyd̶e jara b̶ʌ quĩrãca. Nãwã jara b̶ʌa: “Mʌ̃ra bed̶ea neẽ́ b̶ʌda quĩrãmasid̶aa.” 26 Ãcõrẽ Jaure bãrã Carebabarira zeya. Idjia wãrã bed̶eada jarabaria. Mʌ̃a idjira mʌ̃ Zezamaʌba diabuebʌrʌd̶e idjia mʌ̃nebemada bãrãa bed̶eaya. 27 Bãrã bid̶a mʌ̃nebemada bed̶ead̶ia, bãrãra naãrãed̶aʌba mʌ̃ ume panʌ bẽrã.

Juan 16

1 Mʌ̃a jũma maʌ̃gʌra bãrãa jara b̶ʌa mʌ̃ ĩjã panʌra igararãnamãrẽã. 2 Judiorãba bãrãra ãdjirã dji jʌrebada ded̶ebemada ãyã jʌrecuad̶ia. Maʌ̃ awara bãrã bead̶i ewarira zeya. Bãrã beabʌdad̶e ãdjirãba crĩchad̶ia Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌda o panʌda. 3 Mãwã od̶ia mʌ̃ Zezada, mʌ̃ sid̶a adua panʌ bẽrã. 4 Baribʌrʌ mʌ̃a jũma maʌ̃gʌra bãrãa jarabʌrʌa, maʌ̃ ewari jũẽbʌrʌd̶e mʌ̃a jarad̶ara quĩrãnebad̶aped̶a sozarra b̶ead̶amãrẽã. Mʌ̃a bãrã bia mĩgad̶id̶ebemada naẽna jaraẽ́ basía bãrã ume b̶ad̶a bẽrã. 5 Baribʌrʌ mʌ̃ra mʌ̃ Diabued̶amaa wãya. Mãwãmĩna ni ab̶aʌ bãrãnebemaba mʌ̃́a iwid̶id̶aẽ́ panʌa “bʌra ¿sãma wãi?” 6 Ãtebʌrʌ bãrãra sopua panʌa mʌ̃ra wãyana ad̶a bẽrã. 7 Mʌ̃a wãrã arada jaraya: bãrã itea biara b̶ʌa mʌ̃ra wãida. Mʌ̃da wãẽ́bʌrʌ bãrã Carebabarida zeẽ́a. Baribʌrʌ mʌ̃da wãibʌrʌ idjira diabueya. 8 Ãcõrẽ Jaure zebʌrʌd̶e naʌ̃ ẽjũãnebemarãa cawabiya caida cadjirua obarida, caida jipa b̶ʌda, idjab̶a caida bed̶ead̶e b̶ʌda. Cawabiya ãdjirãba jũma maʌ̃gʌd̶ebemada ãĩ crĩcha panʌda. 9 Ãcõrẽ Jaureba ãdjirãa cawabiya mʌ̃ bed̶ea ĩjãnaca bẽrã cadjirua obadada. 10 Cawabiya mʌ̃ra jipa b̶ʌda mʌ̃ Zezamaa wãna bẽrã. Maʌ̃ne bãrãba mʌ̃ra waa ununaẽ́a. 11 Idjab̶a Ãcõrẽ Jaureba cawabiya naʌ̃ ẽjũãnebemarãra wãrãda bed̶ead̶e panʌda, Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãnebema borora bed̶ead̶e b̶ʌad̶a ad̶a bẽrã. 12 Mʌ̃a wad̶ibid̶a ne zocãrã bãrãa jara quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ra bãrãba nawena jũma poya cawad̶aẽ́a. 13 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba wãrã bed̶eara cawabibari bẽrã idji zebʌrʌd̶e bãrãa jaradiaya wãrã bed̶ea Ãcõrẽneba ze b̶ʌda jũma cawad̶amãrẽã. Idjira ara idji crĩchad̶eba bed̶eaẽ́a, ãtebʌrʌ jũma mʌ̃neba ũrĩbʌrʌda jaraya. Idjia bãrãa cawabiya nocoarebema ewarid̶e cãrẽda sãwãida. 14 Cawabiya mʌ̃ra dji dromada, mʌ̃ bed̶ea ũrĩped̶a jũma bãrãa jaradiai bẽrã. 15 Jũma mʌ̃ Zezad̶era mʌ̃rea. Maʌ̃ carea mʌ̃a jarasia Ãcõrẽ Jaureba mʌ̃ bed̶ea ũrĩped̶a bãrãa jaradiaida. 16 Dãrãẽ́ne bãrãba mʌ̃ra ununaẽ́a, baribʌrʌ mãwãnacarea wayacusa dãrãẽ́ne mʌ̃ra ununia.– 17 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ idji ume nĩbabadarãba ara ãdjidub̶a iwid̶i duanasid̶aa: –Idjia dadjirãa “dãrãẽ́ne bãrãba mʌ̃ra ununaẽ́a, baribʌrʌ mãwãnacarea wayacusa dãrãẽ́ne mʌ̃ra ununiana” a b̶ʌba ¿cãrẽda jara b̶ʌ? Idji Zezamaa wãyana a b̶ʌba ¿cãrẽda jara b̶ʌ? 18 Maʌ̃ bed̶ea “dãrãẽ́ne” a b̶ʌba ¿cãrẽda jara b̶ʌ? Dadjirãba cawad̶aẽ́ panʌa cãrẽnebemada bed̶ea b̶ʌda.– 19 Jesuba cawasia ãdjia maʌ̃gʌd̶ebemada iwid̶i quĩrĩã panʌda. Maʌ̃ carea jarasia: –Mʌ̃a bãrãa jarasia dãrãẽ́ne mʌ̃ra ununaẽ́da idjab̶a mãwãnacarea dãrãẽ́ne mʌ̃ra wayacusa ununida. ¿Maʌ̃gʌd̶ebemada ara bãdub̶a iwid̶i duanʌẽ́ca? 20 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãra sopuaba jĩãnia baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãra b̶ʌsrid̶ad̶ia. Bãrãra sopuaba jĩãnimĩna maʌ̃ sopuara jõped̶a b̶ʌsrid̶ad̶ia. 21 Wãrãda wẽrã warra tobʌrʌd̶e pua b̶ʌa idji ewarira jũẽna bẽrã. Baribʌrʌ warra tod̶acarea maʌ̃ puara quĩrãdoabaria idji warra carea b̶ʌsrid̶a b̶ʌ bẽrã. 22 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãra ara nawena sopua panʌa, baribʌrʌ mʌ̃ra wayacusa bãrã acʌd̶e zeya. Maʌ̃be bãrãra b̶ʌsrid̶ad̶ia. Ni ab̶aʌba maʌ̃ b̶ʌsrid̶ara poya jõbiẽ́a. 23 Maʌ̃gʌ ewarid̶e bãrãba ni cãrẽ sid̶a mʌ̃́a waa iwid̶id̶aẽ́a. Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba mʌ̃ Zezaa mʌ̃ trʌ̃neba iwid̶ibʌdara idjia diaya. 24 Bãrãba wad̶ibid̶a dadji Zezaa ni cãrẽ sid̶a mʌ̃ trʌ̃neba iwid̶id̶aẽ́ panʌa. Baribʌrʌ mãwã iwid̶id̶ibʌrʌ edad̶ia. Mãwã bãrãra bio b̶ʌsrid̶a b̶ead̶ia. 25 Mʌ̃a ne jara b̶ʌd̶eba maʌ̃gʌra bãrãa jarasia, baribʌrʌ ewari ab̶a mʌ̃ra waa ne jara b̶ʌd̶eba bed̶eaẽ́a. Ãtebʌrʌ mʌ̃ Zezad̶ebemada ebud̶a jaraya. 26 Maʌ̃ ewarid̶e bãrãba mʌ̃ trʌ̃neba Ãcõrẽa iwid̶id̶ia. Mʌ̃ra bãrãbari Ãcõrẽa bed̶eaẽ́a, mʌ̃ Zezaba bãrãra quĩrĩã b̶ʌ bẽrã. Idjia bãrãra quĩrĩã b̶ʌa, mʌ̃da quĩrĩã panʌ bẽrã idjab̶a mʌ̃ra Ãcõrẽneba zed̶ada ĩjã panʌ bẽrã. 28 Mʌ̃ Zezamaʌba naʌ̃ ẽjũãnaa zesia. Baribʌrʌ mʌ̃a naʌ̃ ẽjũãra ameya mʌ̃ Zezamaa wayacusa wãi carea.– 29 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãba jarasid̶aa: –Ʌ̃rãbʌrʌ bʌa jara b̶ʌra daima ebud̶a b̶ʌa. Ne jara b̶ʌd̶eba bed̶ea b̶ʌẽ́a. 30 Ʌ̃rãbʌrʌ dairãba cawabʌdaa bʌa ne jũmada cawa b̶ʌda. Daiba iwid̶id̶i naẽna bʌa sãwã panuida cawa b̶ʌa. Maʌ̃neba dairãba cawa panʌa bʌra Ãcõrẽneba zesida.– 31 Jesuba jarasia: –¿Ʌ̃rãbʌrʌ bãrãba wãrãda ĩjãbʌdaca? 32 Ewari jũẽida b̶ad̶ada jũẽbʌrʌa. Bãrãra jũma ab̶a ab̶a memenenaped̶a mʌ̃dub̶a amenia. Baribʌrʌ mʌ̃dub̶a b̶aẽ́a mʌ̃ Zezada mʌ̃ ume b̶ʌ bẽrã. 33 Jũma maʌ̃gʌra mʌ̃a bãrãa jarasia mʌ̃neba necai b̶ead̶amãrẽã. Naʌ̃ ẽjũãne bia mĩga b̶ead̶ia, baribʌrʌ ne wayarãnadua: naʌ̃ ẽjũãnebema cadjiruada mʌ̃a poyasia.–

Juan 17

1 Jesuba mãwã jarad̶acarea bajãnaa acʌped̶a jarasia: –Zeza, mʌ̃ ewarira jũẽsia. Bʌ Warrara dji dromada unubidua bʌ Warraba bʌra wãrãda dji dromada unubimãrẽã. 2 Bʌa jũma ẽberãrãra mʌ̃ jʌwaed̶a b̶ʌsia. Maʌ̃gʌrãnebemada bʌa mʌ̃́a ʌ̃cʌrʌ diasia. Mʌ̃a ãdjirãa ewariza zocai b̶aida diasia. 3 Ewariza zocai b̶eaba cawa panʌa bʌra wãrã Ãcõrẽ ab̶a b̶ʌda. Idjab̶a za bʌa diabued̶a Jesucritoda cawa panʌa. 4 Bʌa mʌ̃́a naʌ̃ ẽjũãne obid̶ara mʌ̃a jũma osia. Mãwã cawabisia bʌra dji dromada. 5 Maʌ̃ carea Zeza, mʌ̃ra bʌ quĩrãpita dji dromada b̶ʌdua bʌ ume naʌ̃ ẽjũã oi naẽna dji dromada b̶ad̶a quĩrãca. 6 Bʌa mʌ̃́a ẽberãrã naʌ̃ ẽjũãne b̶eada ʌ̃cʌrʌ diasia. Mʌ̃a jũma ãdjirãa bʌra cawabisia. Ãdjirãra bʌrea, baribʌrʌ bʌa mʌ̃́a diasia bʌ bed̶eada jaradiamãrẽã. Ãdjia ĩjã o panʌa. 7 Maʌ̃ba cawa panʌa jũma mʌ̃a erob̶ʌra bʌd̶eba ze b̶ʌda. 8 Bʌa mʌ̃́a jarad̶ara mʌ̃a ãdjirãa jaradiasia. Ãdjirãba wãrãda maʌ̃ bed̶eara ĩjãsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã cawa panʌa wãrãda mʌ̃ra bʌmaʌba zesida. Wãrãda ĩjã panʌa bʌa mʌ̃ra diabuesida. 9 Mʌ̃a bʌ́a iwid̶iya ãdjirã carebamãrẽã. Mʌ̃a bʌ́a iwid̶iẽ́ b̶ʌa naʌ̃ ẽjũãnebemarã carea. Ãtebʌrʌ bʌa mʌ̃́a diad̶arã careabʌrʌ iwid̶i b̶ʌa, ãdjirãra bʌre bẽrã. 10 Jũma mʌ̃rera bʌrea idjab̶a jũma bʌrera mʌ̃rea. Ãdjirãba o panʌneba mʌ̃ra dji dromada unubi panʌa. 11 Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãne b̶aẽ́a baribʌrʌ ãdjirãra wad̶ibid̶a naʌ̃ ẽjũãne panania. Zeza, bʌra bio biya quirua. Mʌ̃ra bʌmaa wãbʌrʌ bẽrã bʌ ʌb̶ʌad̶eba ãdjirãra bio wagadua. Bʌa mʌ̃́a maʌ̃ ʌb̶ʌara diasia. Mãwã ãdjirãra cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶ia, dadji cacua ab̶a panʌ quĩrãca. 12 Bʌ ʌb̶ʌad̶eba mʌ̃a jũma bʌa diad̶arãra naʌ̃ ẽjũãne waga erob̶asia. Ãdjirãnebemarã ni ab̶aʌda aduad̶aẽ́ basía. Ab̶abe dji aduaida b̶ad̶adrʌ aduasia bʌ bed̶eaba jara b̶ʌ quĩrãca wãrãda mãwãmãrẽã. 13 Ʌ̃rãbʌrʌ mʌ̃ra bʌmaa wãya. Baribʌrʌ wad̶ibid̶a naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌd̶e jũma maʌ̃gʌra jarabʌrʌa. Mãwã mʌ̃ bʌ ume b̶ʌsrid̶a b̶ʌ quĩrãca ãdjirã sid̶a bio b̶ʌsrid̶a panania. 14 Bʌa jarad̶ara mʌ̃a ãdjirãa jaradiasia. Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãba ãdjirãra quĩrãma panʌa mʌ̃ quĩrãca naʌ̃ ẽjũãnebemarãẽ́ bẽrã. 15 Mʌ̃a bʌ́a iwid̶iẽ́ b̶ʌa ãdjirãra naʌ̃ ẽjũãnebemada ãyã edemãrẽã, ãtebʌrʌ iwid̶i b̶ʌa cadjiruad̶ebemada waga b̶amãrẽã. 16 Ãdjirãra naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a mʌ̃ naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́ quĩrãca. 17 Bʌ bed̶eaba bʌra wãrãda cawabi b̶ʌa. Maʌ̃ba ãdjirãra ab̶a bʌ itea bia b̶ʌdua. 18 Bʌa mʌ̃ naʌ̃ ẽjũãnebemarã tãẽna diabued̶a quĩrãca mʌ̃a ãdjirãra naʌ̃ ẽjũãnebemarã tãẽna diabuebʌrʌa. 19 Ãdjirã carea ara mʌ̃djida ab̶a bʌ itea bia b̶ʌbʌrʌa, ãdjirã sid̶a ab̶a bʌ itea bia b̶ead̶amãrẽã bʌ wãrãda cawa panʌneba. 20 Mʌ̃a ab̶abe ãdjirã carea iwid̶iẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ ãdjirãba mʌ̃ bed̶ea jarabʌdad̶e mʌ̃ ĩjãbʌda carea bid̶a iwid̶i b̶ʌa. 21 Zeza, bʌra mʌ̃ ume b̶ʌ bẽrã idjab̶a mʌ̃da bʌ ume b̶ʌ bẽrã mʌ̃a iwid̶i b̶ʌa ãdjirã sid̶a dadji ume cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶amãrẽã. Mãwã naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba ĩjãnia bʌa mʌ̃ra diabuesida. 22 Bʌa mʌ̃ra edasia dadjira ãbaa pananamãrẽã. Mãwã mʌ̃ra dji dromada b̶ʌsia. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a ãdjirãra dji dromada b̶ʌsia dadji ume cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca pananamãrẽã. 23 Mʌ̃ra ãdjirã ume b̶ʌ bẽrã idjab̶a bʌra mʌ̃ ume b̶ʌ bẽrã dadjirãra jũma ãbaa cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panania. Mãwã naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba cawad̶ia bʌa mʌ̃ra diabuesida idjab̶a cawad̶ia bʌa ãdjirãra quĩrĩã b̶ʌda mʌ̃ quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. 24 Zeza, bʌa naʌ̃ ẽjũã oi naẽnaʌba mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bajãne mʌ̃ra dji dromada b̶ʌsia. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa jũma bʌa mʌ̃́a diad̶arãra mama mʌ̃ ume ãbaa b̶ead̶ida bʌa mʌ̃ dji dromada b̶ʌd̶ara ununamãrẽã. 25 Zeza, bʌra jipa b̶ʌa. Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba bʌra adua panʌa, baribʌrʌ mʌ̃a bʌra cawa b̶ʌa. Idjab̶a za b̶ea bid̶a cawa panʌa bʌa mʌ̃ra namaa diabuesida. 26 Mʌ̃a ãdjirãa bʌra cawabisia. Maʌ̃ awara wad̶ibid̶a aud̶uara cawabi b̶aya bʌa mʌ̃ quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca ãdjirã sid̶a dji quĩrĩã pananamãrẽã idjab̶a mʌ̃ra ãdjirã sod̶e eropananamãrẽã.–

Juan 18

1 Jũma maʌ̃gʌ jarad̶acarea Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Cedroʌ̃ do zaque waa quĩrãrẽ wãsid̶aa. Arima néuda b̶asia. Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a mamaa wãsid̶aa. 2 Juda, Jesu jidabiya b̶ʌba maʌ̃ néura cawa b̶asia, Jesura idji ume nĩbabadarã ume mama b̶arima zocãrã dji jʌrebadjid̶a bẽrã. 3 Maʌ̃ bẽrã Judaba zocãrã romano sordaorãda, Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã sid̶a maʌ̃ néud̶aa pe edesia. Ãdjirãra sacerdoterã bororãba, pariseorã bid̶a Juda ume diabuesid̶aa. Ãdjirãba ĩbĩrãda idjab̶a mĩãsu sid̶a eropanasid̶aa. 4 Maʌ̃ne Jesuba jũma sãwãida cawa b̶ʌ bẽrã ãdjimaa wãped̶a iwid̶isia: –Bãrãba ¿caida jʌrʌ panʌ?– 5 Ãdjirãba panusid̶aa: –Jesu Nazared̶ebemada.– Jesuba jarasia: –Mʌ̃da idjía.– Maʌ̃ne Juda, Jesu jidabiya b̶ʌra ãdjirã ume b̶asia. 6 Jesuba mʌ̃da idjíad̶a abʌrʌd̶e ãdjirãra jẽda ʌradrʌbʌdad̶e b̶aecuasid̶aa. 7 Maʌ̃be Jesuba wayacusa iwid̶isia: –¿Caida jʌrʌ panʌ?– Ãdjirãba wayacusa panusid̶aa: –Jesu Nazared̶ebemada.– 8 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: –Mʌ̃da idjíad̶a asia. Mʌ̃da jʌrʌ panʌbʌrʌ, za duanʌ ẽberãrãra idu wãbid̶adua.– 9 Mãwã jarasia idjia naẽna jarad̶a bẽrã: “Zeza, bʌa mʌ̃́a diad̶ara ni ab̶a bid̶a aduad̶aẽ́a.” Idjia jarad̶a quĩrãca wãrãda mãwãsia. 10 Maʌ̃ne Simoʌ̃ Pedroba djõbada necoda erob̶asia. Maʌ̃da ẽũta edaped̶a sacerdote dji droma nezoca cʌwʌrʌ jʌwa araarebemada tʌtasia. Maʌ̃ nezoca trʌ̃ra Malco abadaa. 11 Maʌ̃ carea Jesuba Pedroa jarasia: –Bʌdji necora wagadua. Bʌmaarã ¿mʌ̃ Zezaba mʌ̃ mĩgayad̶a ad̶ara mʌ̃a droaida b̶ʌẽ́ca?– 12 Maʌ̃be romano sordaorãba Jesura jidad̶aped̶a jʌwa jʌ̃sid̶aa. Ãdji borora, Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã sid̶a arima panasid̶aa. 13 Jesura naãrã ẽberã Aná demaa edesid̶aa. Anára Caipá zãwãrẽ basía. Maʌ̃ poad̶e Caipára sacerdote dji droma basía. 14 Ara maʌ̃ Caipába judiorãa jarad̶oasia biara b̶ʌda ẽberã ab̶a jũmarã carea beuida. 15 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarã Simoʌ̃ Pedroda idjab̶a dewarada Jesu caid̶u wãsid̶aa. Simoʌ̃ Pedro ume wãnara sacerdote dji dromaba unubadjia. Maʌ̃ bẽrã idjira Jesu caid̶u ed̶a wãsia sacerdote dji droma de dud̶aa. 16 Baribʌrʌ Pedrora ed̶a wãbada dajadaare b̶esia. Maʌ̃ bẽrã idji ume wãna, sacerdote dji dromaba unubarira dajadaa wãsia. Dji ed̶a wãbada wagabari wẽrã ume bed̶eaped̶a Pedrora ed̶a edesia. 17 Maʌ̃ wẽrãba Pedroa iwid̶isia: –¿Bʌ sid̶a Jesu ume nĩbabariẽ́ca?– Pedroba panusia: –Mʌ̃ẽ́a.– 18 Maʌ̃ne sacerdote dji droma nezocarãba, Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã bid̶a tʌbʌda coa nũmʌsid̶aa cũrãsa nũmʌ bẽrã. Coad̶aped̶a tʌbʌ cã duanasid̶aa. Maʌ̃ne Pedrora ãdjirã ume tʌbʌ cã nũmasia. 19 Maʌ̃be sacerdote dji dromaba Jesua bio iwid̶isia idji ume nĩbabadarãnebemada, idjia jaradia b̶ad̶ad̶ebema sid̶a. 20 Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnebemarã quĩrãpita ebud̶a bed̶ea b̶asia. Mʌ̃a jaradia b̶asia dadjirã dji jʌrebada deza idjab̶a Ãcõrẽ de droma dajada, jũma dadji judiorã ãbaa dji jʌrebadama. Ni maãrĩ bid̶a chupea jaraẽ́ basía. 21 ¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃́a iwid̶i b̶ʌ? Mãwã oiẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ mʌ̃ bed̶ea ũrĩped̶ad̶arãa iwid̶ida b̶ʌa. Ãdjirãbʌrʌ cawa panʌa mʌ̃a jaradiad̶ara.– 22 Jesuba mãwã jarabʌrʌd̶e zarra idji caita nũmʌba jʌwajãba Jesu quĩrãdarrad̶e uped̶a jarasia: –¿Bʌa sacerdote dji dromada wayaẽ́ b̶ʌca?– 23 Jesuba panusia: –Mʌ̃a biẽ́ jarasibʌrʌ, jaradua mʌ̃a cãrẽneba biẽ́ jarasida. Baribʌrʌ bia jarasibʌrʌ, bʌa ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra usí?– 24 Maʌ̃be Anába Jesura jʌwa jʌ̃ b̶ʌda Caipámaa diabuesia, idjira sacerdote dji dromaara b̶ʌ bẽrã. 25 Pedrora wad̶ibid̶a ʌ̃ta nũmasia tʌbʌ cã b̶ʌda. Maʌ̃ne ẽberãrãba idjía iwid̶isid̶aa: –¿Bʌ sid̶a jãʌ̃gʌ ẽberã ume nĩbabariẽ́ca?– Pedroba mẽrã jarasia: –Mʌ̃ẽ́a.– 26 Maʌ̃ne sacerdote droma nezoca ab̶aʌba Pedroa iwid̶isia: –¿Mʌ̃a bʌra idji ume néud̶e unuẽ́ basica?– Maʌ̃ nezocara Pedroba cʌwʌrʌ tʌtad̶a ume dji ẽberãrã basía. 27 Pedroba wayacusa mẽrãsia. Ara mãwã jarabʌrʌd̶e eterrera berusia. 28 Maʌ̃be diaped̶ed̶a Jesura Caipá ded̶eba romanorã boro de dajadaa edesid̶aa. Jesu edeped̶ad̶a judiorãra maʌ̃ de Pretorio abadad̶e ed̶a wãnaẽ́ basía ãdjirãmaarã ed̶a wãsid̶ara Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ panani bẽrã. Idji quĩrãpita bia b̶a quĩrĩã panasid̶aa Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada cod̶i carea. 29 Maʌ̃ bẽrã Pilatoda ãdjirãmaa dajadaa wãped̶a iwid̶isia: –Naʌ̃ ẽberã, bãrãba biẽ́ jara panʌba ¿cãrẽ cadjiruada osi?– 30 Ãdjirãba panusid̶aa: –Naʌ̃gʌba cadjiruada od̶aẽ́bara dairãba idjira bʌmaa enenaẽ́ bacasia.– 31 Maʌ̃ carea Pilatoba ãdjirãa jarasia: –Bãrãbʌrʌ idjira eded̶aped̶a cawa od̶adua ara bãdji leyba jara b̶ʌ quĩrãca.– Maʌ̃ne judiorãba jarasid̶aa: –Daiba djãrãra beabid̶acara panʌa. Bãrãbʌrʌ beabid̶ida panʌa.– 32 Maʌ̃gʌra wãrãda mãwãsia Jesuba jarad̶a quĩrãca. Idjia jarasia sãwã beuida b̶ʌda. 33 Maʌ̃be Pilatora wayacusa ded̶e ed̶a wãsia. Jesura ed̶a edebiped̶a iwid̶isia: –¿Bʌda wãrãda judiorã boroca?– 34 Jesuba panusia: –¿Maʌ̃gʌra bʌa iwid̶i b̶ʌca bio cawai carea, wa iwid̶i b̶ʌ dewararãba bʌ́a mʌ̃nebemada mãwã jarasid̶a bẽrã?– 35 Maʌ̃ carea Pilatoba jarasia: –¿Mãwãra mʌ̃da judioca? Bʌ purubʌrʌ, sacerdote bororãbʌrʌ bʌra mʌ̃maa enesid̶aa. ¿Bʌa cãrẽda osi ãdjirãba mãwã od̶amãrẽã?– 36 Jesuba panusia: –Mʌ̃ra ẽberãrã boromĩna mʌ̃ purura naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a. Naʌ̃ ẽjũãnebema bad̶abara mʌ̃ purura djõcasid̶aa judiorãba mʌ̃ jidarãnamãrẽã. Baribʌrʌ mʌ̃ purura naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a.– 37 Maʌ̃ bẽrã Pilatoba jarasia: –¿Mãẽteara wãrãda bʌra ẽberãrã boroca?– Jesuba panusia: –Mãẽ, bʌa mãwã jara quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra ẽberãrã Boroa. Baribʌrʌ mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnaa zesia wãrã bed̶eada jaradiai carea. Jũma wãrãare b̶eaba mʌ̃ bed̶eara ĩjãbadaa.– 38 Maʌ̃ne Pilatoba iwid̶isia: –¿Cãrẽda wãrã?– Mãwã jarad̶acarea Pilatora wayacusa dajadaa judiorãmaa wãped̶a jarasia: –Mʌ̃a unuẽ́a naʌ̃ ẽberãba cãrẽ cadjiruada osida. 39 Baribʌrʌ dai romanorãba poaza bãrã itea obada quĩrãca od̶ia. Bãrã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari bẽrã mʌ̃a preso b̶ʌda ab̶a ẽdrʌ b̶ʌya, bãrãba jarabʌdada. ¿Bãrãba quĩrĩã panʌca mʌ̃a za b̶ʌ judiorã boroda ẽdrʌ b̶ʌida?– 40 Maʌ̃ne ãdjirãba jĩgua jarasid̶aa: –Jãʌ̃gʌẽ́a. ¡Barrabádrʌ ẽdrʌ b̶ʌdua!– Maʌ̃ Barrabára mĩã beabada boro basía.

Juan 19

1 Maʌ̃be Pilatoba Jesura soaba ubisia. 2 Mãwã b̶ʌd̶e romano sordaorãba borob̶ari ʌrʌ cad̶ada Jesu borod̶e jʌ̃ b̶ʌsid̶aa, idjab̶a cacua ʌ̃rʌ̃ jʌ̃bada pursupursua b̶ʌda jʌ̃bisid̶aa. 3 Maʌ̃be Jesu caita zed̶aped̶a ipid̶a jarasid̶aa: –¡Bio bia b̶ʌa, judiorã boro!– Mãwã jarad̶aped̶a jʌwajãba idji quĩrãdarrad̶e ubadjid̶aa. 4 Maʌ̃be Pilatora wayacusa dajada judiorãmaa wãped̶a jarasia: –Ũrĩnadua. Mʌ̃a ẽberãra dajadaa eneya bãrã quĩrãpita. Mʌ̃maarã idjia cadjiruada oẽ́ basía.– 5 Jesu dajadaa enebʌdad̶e ʌrʌ cad̶a borob̶arida idjab̶a cacuad̶e jʌ̃bada pursupursua b̶ʌda jʌ̃ b̶asia. Maʌ̃ne Pilatoba jarasia: –Za b̶ʌa dji ẽberãra.– 6 Baribʌrʌ Jesu unubʌdad̶e sacerdote bororãba, Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã bid̶a jĩgua jarasid̶aa: –¡Idjira crud̶e cachi beabidua! ¡Crud̶e cachi beabidua!– Maʌ̃ne Pilatoba jarasia: –¡Bãrãbʌrʌ eded̶aped̶a crud̶e cachi bead̶adua! Mʌ̃maarã idjia cadjiruada oẽ́ basía.– 7 Maʌ̃ne judiorãba panusid̶aa: –Dairãba leyda eropanʌa. Maʌ̃ leyd̶e jara b̶ʌ quĩrãca idjira beuida b̶ʌa ara idjida Ãcõrẽ Warraad̶a a b̶ʌ bẽrã.– 8 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶e Pilatora bio ne wayasia. 9 Maʌ̃be idji de dromane ed̶a wayacusa wãped̶a Jesua iwid̶isia: –¿Bʌra sãmabema?– Baribʌrʌ Jesuba panuẽ́ basía. 10 Mãwã b̶ʌd̶e Pilatoba jarasia: –¿Bʌa panuẽ́ca? ¿Adua b̶ʌca mʌ̃a bʌra poya crud̶e cachi beabida idjab̶a poya ẽdrʌ b̶ʌida b̶ʌda?– 11 Maʌ̃ne Jesuba panusia: –Ãcõrẽba bʌda b̶ʌd̶aẽ́bara bʌa mʌ̃ra ni cãrẽ sid̶a oẽ́ bacasia. Mʌ̃ bʌ jʌwad̶e diaped̶ad̶aba mãwã o quĩrĩã panana bẽrã bʌ cãyãbara cadjiruada aud̶uara osid̶aa.– 12 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Pilatoba crĩcha b̶esia Jesura sãwã ẽdrʌ b̶ʌida. Baribʌrʌ judiorãba wetara jĩgua jarasid̶aa: –Bʌa jãʌ̃ ẽberãda ẽdrʌ b̶ʌibʌrʌ bʌra romanorã boro ume dji biaẽ́a. Bariduaba ara idjida dji boroad̶a aibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra romanorã boro ume dji quĩrũa.– 13 Pilatoba maʌ̃gʌda ũrĩna bẽrã Jesura dajadaa enebisia. Maʌ̃be idji ãbugued̶e chũmesia dejã “mõgara dowa od̶a” abadama. Hebreo bed̶ead̶e Gabata abadaa. 14 Judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarira nurẽma bẽrã ãdjirãra ne o panasid̶aa. Umatipa babod̶od̶e Pilatoba judiorãa jarasia: –Acʌd̶adua. Bãrã Borora nama b̶ʌa.– 15 Baribʌrʌ ãdjirãba jĩgua jarasid̶aa: –¡Beabidua! ¡Beabidua! ¡Crud̶e cachi beabidua!– Maʌ̃ carea Pilatoba jarasia: –¿Mãwãra mʌ̃a bãrã Boroda crud̶e cachi beabica?– Maʌ̃ne sacerdote bororãba panusid̶aa: –¡Dairãba dewara borora neẽ́ panʌa! ¡Ab̶abe romanorã borodrʌ dairã boroa!– 16 Maʌ̃be Pilatoba Jesura romano sordaorãa diasia crud̶e cachi bead̶amãrẽã. Ara maʌ̃da idjira edesid̶aa. 17 Jesuba idji cruda atauped̶a sordaorãba idjira edesid̶aa ẽjũã Boro B̸ʌwʌrʌ abadamaa. Hebreo bed̶ead̶e Golgota abadaa. 18 Mama ãdjirãba Jesura crud̶e cachisid̶aa. Idjab̶a idji caita ẽberãda umé crud̶e cachisid̶aa, ab̶a Jesu jʌwa araare, ab̶a jʌwa acʌare. 19 Maʌ̃ awara Pilatoba bed̶ea b̶ʌd̶ada Jesu boro nocoare jira b̶ʌbisia. Nãwã b̶ʌsia: “Jesu Nazared̶ebema, judiorã Boro.” 20 Maʌ̃ bed̶eara b̶ʌsia hebreo bed̶ead̶e, latiʌ̃ bed̶ead̶e, idjab̶a griegod̶e bid̶a. Zocãrã judiorãba maʌ̃ bed̶eara unusid̶aa, Jesu crud̶e cachiped̶ad̶ara puru caita b̶ʌ bẽrã. 21 Judiorã sacerdote bororãba maʌ̃ bed̶ea unusid̶ad̶e Pilatoa jarasid̶aa: –B̸ʌrãdua “Judiorã Boro.” Ãtebʌrʌ b̶ʌdua: “Naʌ̃ ẽberãba jarasia idjira judiorã boroda.”– 22 Baribʌrʌ Pilatoba jarasia: –Mʌ̃a b̶ʌd̶ara ara mãwã b̶eya.– 23 Romano sordaorãba Jesu crud̶e cachiped̶ad̶acarea idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ada edad̶aped̶a dji ʌ̃rʌ̃bemara quĩmãrẽ cõãnaped̶a ãdjiza edasid̶aa. Idjia dewara jʌ̃ b̶ad̶a sid̶a edasid̶aa. Maʌ̃gʌra quĩrã tẽũ cajud̶a neẽ́ b̶asia, ãtebʌrʌ ʌ̃tʌba ed̶a cad̶a basía. 24 Maʌ̃ne sordaorãba ãdjidub̶a jarasid̶aa: –Naʌ̃gʌra cõãnaẽ́a. Biara b̶ʌa naʌ̃ carea ne jemenenida caiba edai cawaya.– Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e naẽnaena b̶ʌd̶a quĩrãca: “Mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ara ãdjiza jed̶ecasid̶aa; mʌ̃a jʌ̃ b̶ad̶a edad̶i carea jemenesid̶aa.” Wãrãda sordaorãba mãwã osid̶aa. 25 Jesu crud̶e jira b̶ʌ caita Jesu papada, dji papa djabawẽrãda, Cleopa quima Mariada, Maria Magdalena sid̶a panasid̶aa. 26 Jesuba idji papa unusid̶e idjab̶a unusia idji ume nĩbabari “idjia bio quĩrĩã b̶ʌ” abadada. Idjira arima nũmasia. Maʌ̃ne Jesuba idji papaa jarasia: –Papa, za b̶ʌda bʌ warraa.– 27 Maʌ̃be idji ume nĩbabaría jarasia: –Za b̶ʌda bʌ papaa.– Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa Jesu papara Jesu ume nĩbabari ded̶e b̶abadjia. 28 Mãwã jarad̶acarea Jesuba cawasia jũma idjia oida b̶ad̶ara osida. Maʌ̃ne jarasia: –Mʌ̃ra opichia nũmʌa.– Maʌ̃gʌra jarasia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌ quĩrãca. 29 Maʌ̃ne arima zocoda uva b̶a oregueaba bira nũmasia. Ʌ̃cʌrʌba maʌ̃ uva b̶a oregueaba mõda quiruda b̶eguea edasid̶aa. Mõda quirura hisopo bacuru jʌwated̶e jʌ̃naped̶a Jesu ited̶e tẽũ nũmʌsid̶aa. 30 Jesuba maʌ̃ uva b̶a oregueara doped̶a jarasia: –Mʌ̃a oida b̶ad̶ara jũma osia.– Maʌ̃be idji boro ed̶aa jab̶ariped̶a jaid̶asia. 31 Judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarira nurẽma bẽrã ne o panasid̶aa. Maʌ̃ ewari dromara ʌ̃nãũbada ewari bẽrã ãdjirãba quĩrĩãẽ́ panasid̶aa ẽberãra crud̶e jira b̶ead̶ida. Maʌ̃ bẽrã Pilatoa jarasid̶aa crud̶e cachi b̶eara jĩrũ b̶ʌapetacuabimãrẽã isabe beud̶aped̶a ãdji cacuara mamabemada ãyã b̶ʌd̶amãrẽã. 32 Maʌ̃ carea sordaorãra wãnaped̶a Jesu ume crud̶e cachi panʌra ab̶a naãrã jĩrũ b̶ʌapetasid̶aa. Ara maʌ̃ quĩrãca dewarabema ẽberã jĩrũ sid̶a b̶ʌapetasid̶aa. 33 Baribʌrʌ Jesuma jũẽsid̶ad̶e unusid̶aa idjira beud̶oasida. Maʌ̃ bẽrã idji jĩrũra b̶ʌapetad̶aẽ́ basía. 34 Mãwã b̶ʌd̶e sordaoba Jesu orrod̶e mĩãsuba susia wãrãda beusi cawaya. Ara maʌ̃da oara, b̶a sid̶a erozoasia. 35 Naʌ̃ carta b̶ʌd̶aba wãrãda maʌ̃ra unusia. Idjia jara b̶ʌra wãrãa. Idjia cawa b̶ʌa wãrã bed̶eada jara b̶ʌda bãrã bid̶a sod̶eba ĩjãnamãrẽã. 36 Jũma maʌ̃gʌra wãrãda mãwãsia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Idji b̶ʌwʌrʌra ni ab̶a bid̶a b̶ʌad̶aẽ́a.” 37 Idjab̶a Ãcõrẽ Bed̶ead̶e naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãdjia suped̶ad̶ara acʌd̶ia.” 38 Jũma mãwãnacarea judio Jose abadada Pilatomaa wãsia. Maʌ̃ Josera Arimatead̶ebema basía. Idjira Jesu ume nĩbabari basía, baribʌrʌ ni ab̶aʌa jaraca basía dewara judiorãda waya b̶ʌ bẽrã. Idjia Jesu cacuara Pilatoa iwid̶isia tʌb̶arid̶e edei carea. Maʌ̃ bẽrã Pilatoba idu edebisia. Ara maʌ̃da Joseba Jesu cacuara edad̶e wãped̶a tʌb̶arid̶e edesia. 39 Maʌ̃ awara Nicodemo, naẽna Jesuma diamasi bed̶ead̶e ze b̶ad̶aba pora mirra quera áloe ume puerad̶ada enesia. Maʌ̃ zʌgʌara 34 kilo b̶asica b̶ʌa. 40 Ãdjia Jesu cacua edad̶aped̶a maʌ̃ pora mirra quera áloe ume puerad̶ada wua torrod̶e posid̶aa. Pod̶aped̶a idji cacuara maʌ̃ wua torroba bʌrá b̶ʌsid̶aa judiorãba tʌb̶arid̶i naẽna obada quĩrãca. 41 Jesu crud̶e cachiped̶ad̶a caita néuda b̶asia. Maʌ̃ néud̶e beud̶a tʌb̶aribada uriada b̶asia mõjẽ corod̶a djiwid̶ida. Mama beud̶ara wad̶ibid̶a b̶ʌd̶aca basía. 42 Maʌ̃ uriara caita b̶ʌ bẽrã idjab̶a judiorã ʌ̃nãũbada ewarira jũẽbod̶o bẽrã Jesura mama tʌb̶arisid̶aa.

Juan 20

1 Nabema ewari domianebemane Maria Magdalenara diaped̶ed̶a wad̶i pãĩmaena Jesu tʌb̶ariped̶ad̶amaa wãsia. Jũẽbʌrʌd̶e unusia mõgara waib̶ʌa uria jũãtrʌ b̶ad̶ara orrocawa cob̶ʌda. 2 Maʌ̃ carea pira wãsia Simoʌ̃ Pedromaa. Jesu ume nĩbabari “Jesuba bio quĩrĩã b̶ʌ” abadara mama b̶asia. Jũẽped̶a jarasia: –Dadjirã Borora idji tʌb̶ariped̶ad̶amaʌba ãyã edesid̶aa. Daiba adua panʌa sãmaa edesid̶ada.– 3 Maʌ̃be Jesu ume nĩbaped̶ad̶arã Pedroda idjab̶a dewarada Jesu tʌb̶ariped̶ad̶amaa wãsid̶aa. 4 Umena pira wãsid̶aa, baribʌrʌ dewarabemara Pedro cãyãbara isabeara pira wãna bẽrã Jesu tʌb̶ariped̶ad̶ama naãrã jũẽsia. 5 Jũẽped̶a ed̶a acʌi carea ed̶aa b̶arrusia. Maʌ̃ne wua Jesu cacua bʌrá b̶ad̶ara arima tab̶ʌda unusia, baribʌrʌ ed̶aa wãẽ́ basía. 6 Simoʌ̃ Pedrora idji jĩrũare jũẽped̶a uriad̶e ed̶a wãsia. Idjia bid̶a unusia Jesu cacua bʌrá b̶ad̶a wuara arima tab̶ʌda. 7 Maʌ̃ awara unusia wua Jesu boro ãnẽb̶ari b̶ad̶ada. Baribʌrʌ maʌ̃gʌra dewarabema wua ume ãbaa b̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ jĩga b̶ed̶á cob̶asia. 8 Maʌ̃be naãrã jũẽna sid̶a ed̶aa wãsia. Wua mãwã tab̶ʌra unusid̶e wãrãda ĩjãsia Jesura ʌ̃rẽbasida. 9 Baribʌrʌ ãdjia wad̶ibid̶a bio cawad̶aẽ́ panasid̶aa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e Jesu ʌ̃rẽbaida b̶ʌd̶ebemada b̶ʌ́ b̶ʌda. 10 Maʌ̃be Jesu ume nĩbaped̶ad̶arãra ãdji pananamaa jẽda wãsid̶aa. 11 Maʌ̃misa Mariara uria icawa jĩã b̶asia. Mãwã jĩã b̶ʌba ed̶aa b̶arrusia ed̶a acʌi carea. 12 Maʌ̃ne bajãnebema nezocarã cacuad̶e jʌ̃bada torroa jʌ̃ panʌda umé ed̶a unusia. Ab̶a Jesu b̶ad̶a boro nocoare chũmasia. Dewarabemada idji jĩrũ b̶ad̶aare chũmasia. 13 Ãdjia iwid̶isid̶aa: –Wẽrã, ¿cãrẽ cãrẽã jĩã b̶ʌ?– Maʌ̃ne idjia panusia: –Mʌ̃ Boro Jesuda edesid̶aa. Mʌ̃a adua b̶ʌa sãmaa edesid̶ada.– 14 Ara mãwã jarabʌrʌd̶e Mariara ãyã pʌrʌwasia. Maʌ̃ne Jesuda unusia baribʌrʌ cawaẽ́ basía Jesuda mãwã b̶ʌda. 15 Jesuba idjía iwid̶isia: –Wẽrã, ¿cãrẽ cãrẽã jĩã b̶ʌ? ¿Caida jʌrʌ b̶ʌ?– Mariaba crĩchasia néu wagabarida mãwã b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã jarasia: –Bʌa Jesu cacuada ãyã edesibʌrʌ, mʌ̃́a jaradua sãma b̶ʌsida mʌ̃a ãyã tʌb̶arid̶e edei carea.– 16 Maʌ̃ne Jesuba trʌ̃ jarasia: –¡Maria!– Mariaba araa acʌped̶a –¡Raboni!– asia. (Maʌ̃ra hebreo bed̶ead̶e jara b̶ʌa “Jaradiabari.”) 17 Jesuba jarasia: –Mʌ̃ra bʌrʌrãdua mʌ̃ Zezamaa wad̶i wãẽ́ b̶ʌ bẽrã. Jãʌ̃be mʌ̃ djabarãmaa wãped̶a jaradua mʌ̃ Zezamaa wãbʌrʌda. Idjira bãrã Zezaa. Mʌ̃ Ãcõrẽa idjab̶a bãrã Ãcõrẽa.– 18 Ara maʌ̃da Maria Magdalenara Jesu ume nĩbabadarãmaa wãped̶a jarasia: –Mʌ̃a dadjirã Boroda unusia.– Maʌ̃ awara Jesuba jarad̶ara jũma nẽbʌrʌsia. 19 Maʌ̃gʌ ewarira nabema ewari domianebema basía. Queud̶acarea Jesu ume nĩbabadarãra ded̶e ed̶a ãbaa dji jʌre panasid̶aa. Dewararã judiorãda waya panʌ bẽrã dji ed̶a wãbadara bio jũãtrʌ nũmʌsid̶aa. Maʌ̃ne Jesura cawaẽ́ne ed̶a odjasia. Ãdjirã ẽsi nũmeped̶a jarasia: –¡Mẽrã! ¡Necai duananadua!– 20 Maʌ̃ jaraped̶a idji jʌwada, idji orro sid̶a ãdjirãa acʌbisia. Dadjirã Boro unubʌda carea b̶ʌsrid̶asid̶aa. 21 Maʌ̃be Jesuba wayacusa ãdjirãa jarasia: –Necai duananadua. Mʌ̃ Zezaba mʌ̃ naʌ̃ ẽjũãnaa diabued̶a quĩrãca mʌ̃a bãrãda puru b̶eaza diabueya.– 22 Mãwã jaraped̶a ãdjirãmaa jãrãpuasia. Jãrãpuaped̶a jarasia: –Ãcõrẽ Jaurera edad̶adua. 23 Ẽberãba cadjirua od̶ada bãrãba Ãcõrẽ Jaured̶eba quĩrãdoad̶ibʌrʌ, maʌ̃ba jara b̶ʌa Ãcõrẽba maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoasida. Idjab̶a ẽberãba cadjirua od̶ada bãrãba Ãcõrẽ Jaured̶eba quĩrãdoad̶aẽ́bʌrʌ maʌ̃ba jara b̶ʌa Ãcõrẽba maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoaẽ́ b̶ʌda.– 24 Tomára Jesuba edad̶a doce panʌnebema basía. Idji ĩyãgad̶a trʌ̃ra Mĩguiso abadjid̶aa. Jesu odjasid̶e idjira waabemarã ume b̶aẽ́ basía. 25 Maʌ̃ bẽrã idjía jarasid̶aa: –Dairãba dadjirã Borora unusid̶aa.– Baribʌrʌ Tomába jarasia: –Mʌ̃dji dauba idji jʌwa clavoba cachiped̶ad̶ada unuẽ́bʌrʌ, idjab̶a mʌ̃ jʌwa jĩwĩnĩda dji clavo cachi b̶ad̶ad̶e berajuẽ́bʌrʌ, idjab̶a mʌ̃ jʌwada idji orrod̶e berajuẽ́bʌrʌ, idji ʌ̃rẽbad̶ara mʌ̃a ĩjãẽ́a.– 26 Ocho ewari bad̶acarea Jesu ume nĩbabadarãra wayacusa ded̶e ed̶a ãbaa dji jʌre duanasia. Maʌ̃ne Tomá sid̶a b̶asia. Mãwã panʌne dji ed̶a wãbadara bio jũãtrʌ nũmʌmĩna Jesura cawaẽ́ne odjasia. Ãdjirã ẽsi nũmeped̶a Jesuba jarasia: –¡Mẽrã! ¡Necai duananadua!– 27 Mãwã jaraped̶a Tomáa jarasia: –Bʌ jʌwa jĩwĩnĩra nama berajudua, mʌ̃ jʌwaza acʌdua, idjab̶a bʌ jʌwara mʌ̃ orrod̶e berajudua. Waa ĩjãẽ́ b̶arãdua, ãtebʌrʌ ĩjãdua mʌ̃ra wãrãda ʌ̃rẽbasida.– 28 Maʌ̃ne Tomába jarasia: –¡Mʌ̃ Boro! ¡Mʌ̃ Ãcõrẽ!– 29 Mãwã b̶ʌd̶e Jesuba idjía jarasia: –Bʌa mʌ̃ra unubʌrʌ bẽrã ĩjãbʌrʌa. ¡Baribʌrʌ ẽberãrãba mʌ̃ra ununaẽ́mĩna ĩjãnibʌrʌ, bio bia b̶ead̶ia!– 30 Jesuba dewara ne ununacada idji ume nĩbabadarã quĩrãpita zocãrã osia, baribʌrʌ jũma maʌ̃gʌra naʌ̃ cartad̶e b̶ʌẽ́a. 31 Baribʌrʌ jũma naʌ̃gʌra b̶ʌsia bãrãba Jesura Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada, Ãcõrẽ Warrada ĩjãnamãrẽã. Mãwã ĩjãnibʌrʌ idjid̶eba zocai b̶ai arada erob̶ead̶ia.

Juan 21

1 Mãwãnacarea Jesuba ara idjida wayacusa idji ume nĩbabadarãa unubisia Tiberia amene droma icawa. Nãwã basía: 2 maʌ̃ ewarid̶e ãbaa panasid̶aa Simoʌ̃ Pedroda, Tomá idji ĩyãgad̶a trʌ̃ra “Mĩguiso” abadada, Natanael Galilead̶e b̶ʌ puru Canánebemada, Zebedeo warrarãda, idjab̶a dewararãda umé. 3 Mãwã panʌne Simoʌ̃ Pedroba jarasia: –Mʌ̃ra b̶eda bead̶e wãya.– Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: –Dairã sid̶a bʌ ume wãnia.– Ara maʌ̃da jãbad̶e b̶adod̶aped̶a wãsid̶aa. Mãwãmĩna maʌ̃ diamasi b̶edara jidad̶aẽ́ basía. 4 Diaped̶ed̶a Jesuda ĩbʌd̶e nũmasia baribʌrʌ ãdjia unusid̶amĩna adua panasid̶aa Jesuda mãwã b̶ʌda. 5 Mãwã b̶ʌd̶e Jesuba ãdjirãa jĩgua iwid̶isia: –Warrarã, ¿b̶edara jidasid̶aca?– Ãdjia panusid̶aa: –Jidad̶aẽ́ basía.– 6 Jesuba jarasia: –Mãẽteara jʌwa araare b̶aribued̶adua. Maʌ̃ne jidad̶ia.– Ara maʌ̃da idjia jarad̶aare b̶aribuesid̶aa. Maʌ̃ne ãtarrayara poya erreb̶arid̶aẽ́ basía b̶edara zocãrã jidaped̶ad̶a bẽrã. 7 Mama b̶asia Jesu ume nĩbabari “Jesuba bio quĩrĩã b̶ʌ” abadada. Maʌ̃gʌba Pedroa jarasia: –¡Jãʌ̃gʌra dadjirã Boroa!– Simoʌ̃ Pedrora cacua egod̶a b̶asia. Maʌ̃ ẽberãra dadjirã Boroda ũrĩsid̶e ara maʌ̃da idjia cacuad̶e jʌ̃barira jʌ̃ped̶a daid̶u tẽũ dogosia. 8 Baribʌrʌ waabemarãra doya arid̶e panʌ bẽrã ãtarrayara b̶edaba bira b̶ʌda jãbad̶eba ĩbʌd̶aa erreb̶ari edesid̶aa. Doya jũẽni carea dji tʌmʌara cien metro b̶asica b̶ʌa. 9 Drua b̶adocuasid̶ad̶e tʌbʌda urua b̶ʌda unusid̶aa. B̸eda bá b̶ʌda idjab̶a paʌ̃ ãbud̶a sid̶a unusid̶aa. 10 Jesuba jarasia: –Bãrãba b̶eda jidaped̶ad̶ada ʌ̃cʌrʌ enenadua.– 11 Ara maʌ̃da Simoʌ̃ Pedrora jãbad̶aa wãped̶a ãtarrayara ĩbʌd̶aa erreb̶ari enesia. Ãtarrayara b̶eda waib̶ʌa b̶eaba bira b̶asia. 153 juachasid̶aa. Baribʌrʌ zocãrã jidasid̶amĩna dji ãtarrayara cõãẽ́ basía. 12 Maʌ̃be Jesuba jarasia: –Ne cod̶e zed̶adua.– Maʌ̃ne ãdjirãba wayasid̶aa idjira caida iwid̶id̶i carea. Cawasid̶aa idjira dadjirã Boroda. 13 Mãwã panʌne Jesuba paʌ̃ra edaped̶a ãdjirãa diasia. B̸eda sid̶a diasia. 14 Maʌ̃ba b̶arima ũbea babʌrʌ basía Jesu ʌ̃rẽbad̶acarea ara idjida idji ume nĩbabadarãa unubibʌrʌda. 15 Ne coped̶ad̶acarea Jesuba Simoʌ̃ Pedroa iwid̶isia: –Simoʌ̃, Joná warra, ¿bʌa mʌ̃ra biara quĩrĩã b̶ʌca za b̶eaba mʌ̃ quĩrĩã panʌ cãyãbara?– Pedroba panusia: –Mãẽ mʌ̃ Boro, bʌa cawa b̶ʌa mʌ̃a bʌra quĩrĩã b̶ʌda.– Jesuba jarasia: –Mʌ̃ ĩjã b̶eara bio waga b̶adua oveja zaquerã wagabari quĩrãca.– 16 Jesuba wayacusa Pedroa iwid̶isia: –Simoʌ̃, Joná warra, ¿mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌca?– Pedroba panusia: –Mãẽ mʌ̃ Boro, bʌa cawa b̶ʌa mʌ̃a bʌra quĩrĩã b̶ʌda.– Jesuba jarasia: –Mʌ̃ ĩjã b̶eara bio waga b̶adua oveja zaquerã wagabari quĩrãca.– 17 Jesuba wayacusa iwid̶isia: –Simoʌ̃, Joná warra, ¿mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌca?– Maʌ̃gʌba b̶arima ũbea iwid̶ibʌrʌ basía. Pedrora sopua nũmesia, Jesuba b̶arima ũbea ab̶arida iwid̶id̶a bẽrã. Maʌ̃be idjia jarasia: –Mʌ̃ Boro, bʌa ne jũmada cawa b̶ʌa. Bʌa cawa b̶ʌa mʌ̃a bʌra quĩrĩã b̶ʌda.– Jesuba jarasia: –Mʌ̃ ĩjã b̶eara bio waga b̶adua oveja zaquerã wagabari quĩrãca. 18 Wãrã arada jaraya: cũdraed̶a bʌdub̶a djiobadjia bʌdji wã quĩrĩãbʌrʌmaa wãi carea. Baribʌrʌ bʌ drõã b̶ed̶acarea dewararãba bʌ jʌwara jirad̶aped̶a õgo djiod̶ia. Maʌ̃be eded̶ia bʌ wã quĩrĩãẽ́ b̶ʌmaa.– 19 Maʌ̃ jara b̶ʌd̶eba Jesuba cawabisia Pedrora sãwã beuida, idji beubʌrʌd̶eba ẽberãrãba cawad̶amãrẽã Ãcõrẽra dji dromada. Mãwã jaraped̶a Jesuba Pedroa jarasia: –¡Mʌ̃ ume nĩbadua!– 20 Pedroba jẽda acʌped̶a Jesu ume nĩbabari “Jesuba bio quĩrĩã b̶ʌ” abadara caid̶u zebʌrʌda unusia. Maʌ̃gʌra Jesu caita chũmasia Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada cobada cosid̶ad̶e. Idjia iwid̶isia: “Dai Boro, ¿caiba bʌra jidabi?” 21 Pedroba maʌ̃gʌ ẽberã unuped̶a Jesua iwid̶isia: –Mʌ̃ Boro, za zebʌrʌra ¿sãwã b̶ai?– 22 Jesuba panusia: –Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ idjira zocai b̶aida ab̶a mʌ̃ waya zebʌrʌd̶aa ¿bʌa maʌ̃da sãwãi? Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌra mʌ̃ ume nĩbaida.– 23 Mãwã jarad̶a carea zocãrã djabarãba crĩchasid̶aa Jesuba bio quĩrĩã b̶ʌ abadara beuẽ́da. Baribʌrʌ Jesuba jaraẽ́ basía idjira beuẽ́da. Ãtebʌrʌ jarasia: “Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ idjira zocai b̶aida ab̶a mʌ̃ waya zebʌrʌd̶aa, ¿bʌa maʌ̃da sãwãi?” 24 Ara maʌ̃ Jesu ume nĩ b̶ad̶aba maʌ̃nebemada jara b̶ʌa idjab̶a naʌ̃ cartad̶e nãwã b̶ʌbʌrʌa. Dadjirãba cawa panʌa idjia jara b̶ʌra wãrãda. 25 Wad̶i baraa Jesuba ocuad̶ara. Baribʌrʌ jũma maʌ̃gʌda cartad̶e ab̶a ab̶a b̶ʌbʌdabara, mʌ̃maarã maʌ̃ carta b̶ʌcuad̶ara naʌ̃ dud̶a araẽ́ bacasia.

Hechos 1

1 Teopilo, naãrã mʌ̃a cartad̶e bʌ itea jũma b̶ʌ́ diabuesia Jesuba o b̶ad̶ad̶ebemada, idjia jaradia b̶ad̶a sid̶a ab̶a Ãcõrẽba bajãnaa edebʌrʌd̶aa. Wad̶i bajãnaa wãi naẽna idjia diabuei carea edad̶arãa Ãcõrẽ Jaured̶eba jaradiasia cãrẽda od̶ida panʌda. 3 Jesu beud̶acarea ãdjirãa ara idjida b̶arima zocãrã unubisia cawad̶amãrẽã idjira wãrãda ʌ̃rẽbasida. Cuarenta ewari mãwã osia. Maʌ̃ne ãdjirãa jaradiabadjia sãwã Ãcõrẽba idji ĩjã b̶eara bia pe erob̶ʌda. 4 Ewari ab̶a Jesu ãdjirã ume b̶asid̶e nãwã jarasia: –Jerusaleʌ̃ purud̶eba ãyã wãrãnadua. Nama jʌ̃ãnadua ab̶a dadjirã Zezaba idji Jaure diai jarad̶a diabʌrʌd̶aa. Maʌ̃nebemada mʌ̃a bãrãa naẽna jarasia. 5 Wãrãda Juaʌ̃ba ẽberãrãra baidoba borocuesia, baribʌrʌ dãrãẽ́ne Ãcõrẽba idji Jaureda bãrãa diaya.– 6 Maʌ̃be Jesu ume ãbaa duanʌba idjía iwid̶isid̶aa: –Dai Boro, ¿id̶ibʌrʌ bʌa dadji Israel purura djãrã jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌped̶a dji boroda b̶eica?– 7 Jesuba panusia: –Mãwãi ewarira bãrãba cawad̶iẽ́ panʌa. Ab̶abe mʌ̃ Zezabʌrʌ cawa b̶ʌa maʌ̃ ewarira b̶ʌd̶a bẽrã. 8 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaure bãrã ume b̶ad̶e zebʌrʌd̶e bãrãba idji ʌb̶ʌada edad̶ia. Maʌ̃ba bãrãba Jerusaleʌ̃ne, jũma Judea druad̶e, Samaria druad̶e, drua tʌmʌara b̶ead̶e bid̶a mʌ̃nebemada bed̶ead̶ia.– 9 Jesuba mãwã jarad̶acarea jũmarãba acʌ duanʌne ʌ̃taa jira wãsia. Maʌ̃ne jʌ̃rãrãba idjira ãnã edad̶a bẽrã waa ununaẽ́ basía. 10 Wad̶ibid̶a Jesu ʌ̃taa wãnamaa acʌ duanʌne cawaẽ́ne ãdjirã caita ẽberãda umé odjasid̶aa. Ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra totroa b̶asia. 11 Maʌ̃ ẽberãba nãwã jarasid̶aa: –Achirã Galilead̶ebema, ¿cãrẽ cãrẽã bajãnaa acʌ panʌ? Jesu bãrã ume b̶ad̶a bajãnaa wãnara wayacusa zeya idji bajãnaa wãna quĩrãca.– 12 Maʌ̃be Jesuba diabued̶arãra Olivo eyad̶eba Jerusaleʌ̃naa jẽda wãsid̶aa. Maʌ̃ eyara Jerusaleʌ̃ caita b̶ʌa. Dji tʌmʌara judiorã ʌ̃nãũbada ewarid̶e wãbada quĩrãca b̶ʌa. 13 Jerusaleʌ̃ne jũẽnaped̶a ʌ̃tʌarebema dejãne ãdji cãĩbadamaa wãsid̶aa. Ãdjirãra naʌ̃gʌrã basía: Pedro, Juaʌ̃, Santiago, Andre, Pelipe, Tomá, Bartolomé, Mateo, Alpeo warra Santiago, Simoʌ̃ Celote, idjab̶a Santiago warra Juda. 14 Jũma ãdjirãra Jesu djabarã ume, idji papa Maria ume, dewara wẽrãrã ume bid̶a ãbaa dji jʌrebadjid̶aa Ãcõrẽa iwid̶id̶i carea. 15 Mãwã duanʌne ewari ab̶a Pedrora djabarã ẽsi ʌ̃ta nũmesia bed̶eai carea. Ãdjirãra ciento veinte panasid̶aca b̶ʌa. Maʌ̃ne jarasia: 16 –Djabarã, naẽnaed̶a Ãcõrẽ Jaureba Judaba oid̶ebemada Davia b̶ʌbisia. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca wãrãda mãwãida b̶ad̶a bẽrã Judaba ẽberãrãda pe edesia Jesu jidad̶amãrẽã. 17 Judara dadjirã quĩrãca Jesuba edad̶a basía. Dadjirãba obadara idjia bid̶a o b̶abadjia.– ( 18 Judaba Jesu jidabid̶a carea paratada edasia. Maʌ̃ parataba ẽjũãda nẽdosia. Baribʌrʌ ara maʌ̃ ẽjũãne Judara quĩrã ed̶aa boroare b̶aesia. Idji b̶ira jẽsaped̶a idji jʌ̃sira jũma ẽdrʌsia. 19 Jũma Jerusaleʌ̃nebemarãba maʌ̃ cawasid̶ad̶e dji ẽjũãra trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Aceldama. Maʌ̃ trʌ̃ra ãdji bed̶ead̶e jara b̶ʌa Oa Ẽjũã.) 20 Maʌ̃ne Pedroba jarasia: –Judara mãwãsia Salmo cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca: Idji dera deduma b̶eya. Ni ab̶aʌda mama b̶ead̶aẽ́a. Idjab̶a jara b̶ʌa: Idjia o b̶ad̶ara dewaraʌba o b̶eya. 21 Maʌ̃ bẽrã idji cacuabari bãrãnebemada ab̶a dairã ume b̶eida b̶ʌa ẽberãrãa jarai carea Jesura wãrãda ʌ̃rẽbasida. Maʌ̃ ẽberãra dadjirã ume b̶aida b̶ʌa Juaʌ̃ba dadji Boro Jesu borocued̶ad̶eba ab̶a Ãcõrẽba Jesu bajãnaa eded̶a ewarid̶aa.– 23 Maʌ̃ne ẽberãda umé b̶ʌsid̶aa ãdjid̶ebemada ab̶a edad̶i carea. Ab̶a Jose basía. Idjira Barsabá wa Justo abadaa. Dewarabemara Matía basía. 24 Maʌ̃be jũmarãba Ãcõrẽa nãwã iwid̶isid̶aa: –Dai Boro, Judara bʌa diabued̶ada b̶aesia. Idjia oida b̶ʌra igarasia idji b̶aida b̶ʌmaa wãi carea. Jũmarãba sod̶e crĩcha panʌra bʌa cawa b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã dairãa cawabidua naʌ̃gʌ ẽberã umébemarã sãʌ̃gʌda edabʌrʌda bʌa diabued̶aba obadara omãrẽã.– 26 Maʌ̃be ne jemenesid̶aa caida b̶ei cawaya. Maʌ̃ne Matíadrʌ b̶esia. Ara maʌ̃da idjira Jesuba diabued̶arã once panʌ ume ãbaa b̶esia.

Hechos 2

1 Mãwãnacarea Pentecoste ewarida jũẽsia. Maʌ̃ne Jesu ĩjã b̶eara jũma ãbaa dji jʌre duanasid̶aa. 2 Mãwã panʌne cawaẽ́ne ũrĩsid̶aa bajãnaa jĩgua nũmʌda nãũrã dji cãbãyã puá nũmʌ quĩrãca. Dji ded̶e jũmarãba maʌ̃ jĩguara ũrĩsid̶aa. 3 Ara mãwãbʌrʌd̶e tʌbʌ uruada unusid̶aa. Maʌ̃ tʌbʌ uruara ãdji boroza maãrĩ uruasia. 4 Maʌ̃ne Ãcõrẽ Jaured̶eba panesid̶aa. Ara maʌ̃da ãdjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea duanesia Ãcõrẽ Jaureba bed̶eabid̶a quĩrãca. 5 Pentecoste ewari bẽrã judiorã druazabema Ãcõrẽ waya b̶eada Jerusaleʌ̃ne duanasid̶aa. 6 Ãdjirãba maʌ̃ jĩgua ũrĩsid̶ad̶e acʌd̶e wãsid̶aa. Maʌ̃ne ũrĩsid̶aa Jesu ĩjã b̶eaba ãdji bed̶eaza bed̶ea duanʌda. Maʌ̃ bẽrã cawa crĩchad̶aẽ́ basía. 7 Mãwã panʌne jarasid̶aa: –¿Za bed̶ea duanʌra jũma Galilead̶ebemaẽ́ca? 8 ¿Sãwã dadjirãba ũrĩ panʌ ara dadji bed̶eaza bed̶ea duanʌda? 9 Dadjirã tãẽna Partiad̶ebemada, Mediad̶ebemada, Elaʌ̃nebemada, Mesopotamiad̶ebemada, Judead̶ebemada, Capadociad̶ebemada, Pontod̶ebemada, Asiad̶ebemada, 10 Prigiad̶ebemada, Panpiliad̶ebemada, Egiptod̶ebemada, Romanebemada, ʌ̃cʌrʌ Libia druad̶e Cirene puru caita b̶eabada sid̶a nama duanʌa. Dadji judiorã arada, judiorã crĩcha ẽpẽbada sid̶a nama panʌa. 11 Idjab̶a ẽberãrã Cretad̶ebemada, Arabiad̶ebema sid̶a nama panʌa. ¡Jũmarãba ara dadji bed̶eaza ũrĩ panʌa Ãcõrẽba waib̶ʌa od̶ad̶ebemada bed̶ea duanʌda!– 12 Maʌ̃ carea jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã nãwã jara duanesid̶aa: –Naʌ̃ ẽberãrãra ¿sãwã jãwã bed̶ea duanʌ?– 13 Maʌ̃ne dewararãba ipid̶a jara duanasid̶aa: –Ãdjirãra ituaba beu duanʌa.– 14 Maʌ̃ne Pedrora dewara once ume ãbaa b̶ʌda piradrʌped̶a jĩgua jarasia: –Achirã judiorã, jũma Jerusaleʌ̃ne b̶eabari bid̶a naʌ̃da cawad̶adua; mʌ̃a jarabʌrʌra quĩrãcuita ũrĩnadua. 15 Bãrãba crĩcha panʌa dairãra ituaba beu duanʌda baribʌrʌ mãwãẽ́a. ¡Wad̶ibid̶a diaped̶a nũmʌa! 16 Ãtebʌrʌ dai mãwã bed̶ea duanʌnebemada Ãcõrẽneba bed̶eabari Joelba nãwã b̶ʌsia: 17 Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: Jĩrũarebema ewarid̶e mʌ̃ Jaurera jũma ẽberãrãa diaya. Mãwã bãrã warrarãra, bãrã caurã sid̶a mʌ̃neba bed̶ead̶ia. Mʌ̃a cũdrarãa cãĩmocara quĩrãca ne unubiya. Drõãrãa bid̶a cãĩmocarad̶e ne unubiya. 18 Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃ Jaurera mʌ̃ nezocarãa diaya, wẽrãa, umaquĩrãa bid̶a. Maʌ̃ne ãdjirãra mʌ̃neba bed̶ead̶ia. 19 Maʌ̃ ewarid̶e ne ununacada bajãne unubicuaya. Naʌ̃ ẽjũãne bid̶a unubicuaya. Oada, uruada, nãrĩ cowa sid̶a unubicuaya. 20 Ãcõrẽba cawa oi ewari jũẽi naẽna ʌ̃mãdaura quiya. Jed̶eco sid̶a oa baya. Maʌ̃ ewarira ewari droma baya. 21 Baribʌrʌ dadjirã Boroa quĩrã djuburia iwid̶ibʌdara idjia jũma ẽdrʌ edaya. 22 Achirã Israeld̶ebema, naʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua: Ãcõrẽba Jesu Nazared̶ebemaa ne ununaca waib̶ʌa b̶eada bãrã tãẽna obicuasia. Mãwã o b̶ʌd̶eba Jesuba cawabisia Ãcõrẽra idji ume b̶ʌda. Maʌ̃gʌra bãrãba bio cawa panʌa. 23 Ãcõrẽba naẽna crĩcha b̶ad̶a quĩrãca ab̶aʌa idu Jesura bãrã jʌwaed̶a b̶ʌbisia. Maʌ̃be bãrãba ẽberãrã cadjiruarãa crud̶e cachi beabisid̶aa. Ãcõrẽba cawa b̶asia maʌ̃ra jũma mãwãida. 24 Jesura bia mĩga beusia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira ʌ̃rẽbabid̶a bẽrã beuba poya erob̶eẽ́ basía. 25 Dadji boro Daviba idjid̶ebemada nãwã jarasia: Mʌ̃a unusia dadji Borora ewariza mʌ̃ ume b̶ʌda. Idjira mʌ̃ jʌwa araare b̶ʌ bẽrã ne wayaa neẽ́ b̶ʌa. 26 Maʌ̃ carea mʌ̃ sora b̶ʌsrid̶a b̶ʌa; mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a trʌ̃ã b̶ʌa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa idjia mʌ̃ra ʌ̃rẽbabida. Maʌ̃ bẽrã beuimĩna necai b̶ʌa. 27 Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa mʌ̃ra beud̶arã jaure panabadama ameẽ́da. Mʌ̃, bʌ nezoca jipa b̶ʌra idu b̶erawabiẽ́a. 28 Bʌa cawabisia mʌ̃ra wayacusa zocai b̶aida, idjab̶a bʌra mʌ̃ ume b̶ʌ bẽrã mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶abiya. 29 Mʌ̃ djabarã judiorã, mʌ̃a ebud̶a jaraya: dadjirã drõãenabema Davi beud̶acarea idjira tʌb̶arisid̶aa. Idji tʌb̶ariped̶ad̶ara dadjirãba wad̶ibid̶a unubadaa. 30 Davira Ãcõrẽneba bed̶eabari basía. Maʌ̃ bẽrã cawa b̶asia Ãcõrẽba wãrãneba jarasida idjid̶eba yõbʌrʌda ab̶a idji cacuabari israelerã boroda b̶ʌida. 31 Mãwãida cawa b̶ad̶a bẽrã idjia bed̶easia Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a ʌ̃rẽbaid̶ebemada. Idjia jarasia Ãcõrẽba ẽdrʌ edabarira beud̶arã jaure panabadama ameẽ́da idjab̶a idji cacuara b̶erawabiẽ́da. 32 Daviba jarad̶a quĩrãca Ãcõrẽba Jesura beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia. Jũma dairãba maʌ̃gʌra unusid̶aa. 33 Dadji Zeza Ãcõrẽba idji jʌwa araare Jesura dji dromada b̶ʌsia. Maʌ̃be idji Jaure diai jarad̶ada Jesua diasia idjid̶erãa diamãrẽã. Jesuba maʌ̃ Jaurera wãrãda dairãa diasia. Bãrãba unu panʌra, ũrĩ panʌ sid̶a idji Jaureba mãwã obi b̶ʌa. 34 Dadjirãba cawa panʌa Davira ara idjid̶ebemada bed̶eaẽ́ basida bajãne dji dromada b̶eẽ́ bad̶a bẽrã. Ãtebʌrʌ idjia nãwã jarasia: Dadjirã Boroba mʌ̃ boroa jarasia: mʌ̃ jʌwa araare chũmedua ab̶a bʌ ume dji quĩrũrã mʌ̃a bʌ jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa. 36 Maʌ̃ carea jũma israelerã, wãrãda cawad̶adua: Jesu, bãrãba crud̶e cachibiped̶ad̶ara Ãcõrẽba jũmarã Boroda b̶ʌsia. Idjidrʌ dadji ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa.– 37 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e jũmarãda bio sopuasid̶aa. Maʌ̃ carea ãdjirãba Pedroa, Jesuba diabued̶a dewararãa bid̶a iwid̶isid̶aa: –Djabarã, ¿ẽdrʌd̶i carea cãrẽda od̶ida panʌ?– 38 Maʌ̃ne Pedroba panusia: –Cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶adua. Jesucrito trʌ̃neba borocued̶adua. Maʌ̃ne bãrãba cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaped̶a idji Jaureda bãrãa diaya. 39 Ãcõrẽba idji Jaure diai jarad̶ara bãrã itea b̶ʌa, bãrã warrarã itea b̶ʌa, ẽberãrã tʌmʌ b̶eabadarã itea bid̶a b̶ʌa. Jũma dadji Boro Ãcõrẽba trʌ̃ b̶ʌ ẽberãrã itea b̶ʌa.– 40 Pedrora dãrã bed̶easia ãdjirãba ĩjãnamãrẽã. Nãwã jara b̶asia: –¡Ãcõrẽba id̶ibema ẽberã cadjiruarã cawa oid̶ebemada ẽdrʌd̶adua!– 41 Zocãrã ẽberãrãba idji bed̶eara ĩjãnaped̶a borocuesid̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e Jesu ĩjãped̶ad̶ada mil ũbea panasid̶aca b̶ʌa. 42 Jesuba diabued̶arãba jaradia panʌra ãdjirãba bio ẽpẽbadjid̶aa. Ãbaa bia duanabadjid̶aa. Jesu quĩrãnebad̶i carea cobada sid̶a cobadjid̶aa. Idjab̶a Ãcõrẽa iwid̶i panabadjid̶aa. 43 Jesuba diabued̶arãba ne ununacada zocãrã obadjid̶aa. Maʌ̃ carea jũmarãba Ãcõrẽra bio wayasid̶aa. 44 Jũma Jesu ĩjã b̶eara ãbaa bia duanabadjid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba ãdji ẽjũãda, nebia sid̶a nẽdobued̶aped̶a djaba ab̶a ne neẽ́ b̶ebʌrʌd̶e paratara diabadjid̶aa. Mãwã ãdjia erob̶eaba dji carebabadjid̶aa. 46 Ewariza Ãcõrẽ de droma dajadaare ãbaa dji jʌrebadjid̶aa idjab̶a djabarã deza sobiad̶eba b̶ʌsrid̶a ãbaa ne cobadjid̶aa. 47 Ãdjirãba Ãcõrẽa bia bed̶eabadjid̶aa. Idjab̶a dewararãba ãdjirãra bia unubadjid̶aa. Maʌ̃ne dadji Boroba ewariza ẽberãrãra ẽdrʌ edabadjia. Mãwã Ãcõrẽneba ãdjirãra yõ wãsid̶aa.

Hechos 3

1 Ewari ab̶a ʌ̃mãdau ʌ̃tʌed̶a judiorãba Ãcõrẽa iwid̶ibada horad̶e Pedrora Juaʌ̃ sid̶a Ãcõrẽ de dromanaa wãsid̶aa. 2 Maʌ̃ne Ãcõrẽ de dromane ed̶a wãbada Quĩrãwãrẽã B̸ʌ abadad̶e ẽberã jĩrũ biẽ́ toped̶ad̶ada b̶asia. Ẽberãrãba idjira ewariza mamaa edebadjid̶aa dji ed̶aa wãbʌdarãa parata iwid̶imãrẽã. 3 Idjia Pedro, Juaʌ̃ sid̶a ed̶a wãbʌdada unusid̶e paratada iwid̶isia. 4 Pedroba, Juaʌ̃ bid̶a idjimaa acʌsid̶aa. Maʌ̃ne Pedroba jarasia: –Daimaa acʌdua.– 5 Idjía ne diad̶ida crĩchad̶a bẽrã ãdjimaa acʌsia. 6 Baribʌrʌ Pedroba jarasia: –Mʌ̃a paratada, oro sid̶a neẽ́ b̶ʌa, baribʌrʌ mʌ̃a erob̶ʌda bʌ́a diaya: ¡Jesucrito Nazared̶ebema trʌ̃neba piradrʌped̶a nĩbad̶e wãdua!– 7 Maʌ̃ne Pedroba dji ẽberã jʌwa araare jidaped̶a piradrʌ edasia. Piradrʌbʌrʌd̶e dji ẽberã jĩrũra, idji cõrãcõrã sid̶a biasia. 8 Ara maʌ̃da ʌ̃tʌ jʌ̃drʌped̶a taibad̶e wãsia. Jʌ̃drʌ jʌ̃drʌ nĩne Ãcõrẽa bia bed̶ea b̶ʌda ãdji ume Ãcõrẽ de dromane ed̶a wãsia. 9 Jũmarãba idjira Ãcõrẽa bia bed̶ea nĩda unusid̶aa. 10 Maʌ̃ unusid̶ad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãdjirãba cawasid̶aa idjira ewariza Ãcõrẽ de dromane ed̶a wãbada Quĩrãwãrẽã B̸ʌ abadama parata iwid̶i chũmabadjida. 11 Ẽberã jĩrũ biẽ́ b̶ad̶aba Pedrora, Juaʌ̃ sid̶a quenab̶arica basía. Ãdjira Ãcõrẽ de droma mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌ ed̶aare panasid̶aa. Ãdji pananamaa Salomoʌ̃ abadaa. Jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã ãdjimaa pira wãsid̶aa. 12 Pedroba maʌ̃ unusid̶e jarasia: –Achirã Israeld̶ebema, ¿cãrẽ cãrẽã cawa crĩchad̶aẽ́ panʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã daida acʌ panʌ? ¿Crĩcha panʌca dai ʌb̶ʌad̶eba wa daira Ãcõrẽ quĩrãpita jipa panʌ bẽrã naʌ̃ ẽberãra biabisid̶ada? ¡Mãwãẽ́a! 13 Ãcõrẽ dadjirã drõãenabema Abrahaʌ̃ ume, Isa ume, idjab̶a Jacobo ume b̶ad̶aba idji nezoca Jesura dji Dromada b̶ʌsia. Bãrãba idjira Pilatoa jida diasid̶aa beamãrẽã. Pilatoba idjira ẽdrʌ b̶ʌ quĩrĩã b̶ad̶amĩna bãrãba igarasid̶aa. 14 Bãrãba Ãcõrẽ Nezoca Jipa B̸ʌra igarad̶aped̶a mĩã sẽ iwid̶i panasid̶aa Pilatoba mĩã bead̶ada ẽdrʌ b̶ʌmãrẽã. 15 Mãwã bãrãba dadji Zocai B̸ai Diabarida beasid̶aa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia. Maʌ̃ ʌ̃rẽbad̶ara daiba unusid̶aa. 16 Ara maʌ̃ Jesu ʌb̶ʌaba naʌ̃ ẽberã bãrãba unubadara biasia. Daiba ĩjã panʌa Jesuba cacua biẽ́ b̶eara biabibarida. Mãwã ĩjã panʌneba naʌ̃ ẽberãra wãrãda biasia. Maʌ̃ra bãrãba ebud̶a unu panʌa. 17 Mʌ̃ djabarã judiorã, mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba, bãrã bororã bid̶a Jesura beasid̶ada idjira Ãcõrẽba diai jarad̶a ẽdrʌ edabarida cawad̶aẽ́ basi bẽrã. 18 Baribʌrʌ maʌ̃gʌd̶eba Ãcõrẽba naẽna jarad̶ara jũma mãwãbisia. Idjid̶eba bed̶eabadarãneba jarasia idjia ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara bia mĩgaped̶a beuida. 19 Jãʌ̃be bãrãba cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶adua. Mãwã osid̶ara bãrãba cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaped̶a sobiabiya. 20 Idjia Jesura diabueya naẽnaena bãrã Boroda b̶ʌd̶a bẽrã. 21 Nawena Jesucritora bajãne b̶ʌa ab̶a Ãcõrẽba ne jũmada wayacusa bia obʌrʌd̶aa. Ãcõrẽba drõãenabema ewarid̶e idjid̶eba bed̶eabadarãneba wãrãda mãwã oyad̶a asia. 22 Moiseba dadji drõãenabemarãa nãwã jarasia: “Dadji Boro Ãcõrẽba mʌ̃ diabued̶a quĩrãca idjid̶eba bed̶eabarida ab̶a bãrãmaa diabueya. Maʌ̃ ẽberãra ara bãrã purud̶ebema baya. Idjia jarabʌrʌra jũma ĩjãnadua. 23 Idjia jara b̶ʌda ab̶aʌba ĩjãẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra idji purud̶ebemada ãyã b̶ʌya.” 24 Maʌ̃ awara Samuel ewarid̶eba ʌ̃taa jũma Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba naʌ̃ ewarid̶ebemada bed̶easid̶aa. 25 Ãcõrẽba ãdjirãneba bed̶ead̶ara id̶i wãrãda unu panʌa. Maʌ̃ awara Ãcõrẽba bãrã drõãenabemarã ume bed̶eada b̶ʌsia. Idjia Abrahaʌ̃a nãwã jarasia: “Mʌ̃a bʌd̶eba yõbʌrʌd̶eba naʌ̃ ẽjũãne b̶ea purura jũma carebaya.” Maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶ara bãrãba id̶i wãrãda unu panʌa. 26 Ãcõrẽba idji nezoca Jesura edaped̶a naãrã bãrãmaa diabuesia carebamãrẽã. Bãdjiza careba b̶ʌa bãrãba cadjirua obadara igarad̶amãrẽã.–

Hechos 4

1 Pedro, Juaʌ̃ sid̶a ẽberãrã ume wad̶i bed̶ea panʌne sacerdoterãda, Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã boroda, saduceorã sid̶a ãdjimaa zesid̶aa. 2 Maʌ̃ne Pedroba Juaʌ̃ bid̶a ẽberãrãa jaradia panasid̶aa Jesu ʌ̃rẽbad̶a quĩrãca ẽberãrã sid̶a ʌ̃rẽbad̶ida. Maʌ̃ carea dji bororãra quĩrũsid̶aa. 3 Pedrora, Juaʌ̃ sid̶a jidad̶aped̶a queubod̶o bẽrã ab̶a nurẽma preso b̶ʌsid̶aa. 4 Baribʌrʌ Pedroba jaradia b̶ad̶a ũrĩ panana zocãrãba Jesura ĩjãsid̶aa. Maʌ̃rã bara Jesu ĩjã b̶eara dji umaquĩrãrã awa mil juesuma panasid̶aca b̶ʌa. 5 Nurẽma judiorã dji bororãda, dji drõãrãda, ãdji ley jaradiabadarã sid̶a Jerusaleʌ̃ne ãbaa dji jʌresid̶aa. 6 Sacerdote dji droma Anáda arima b̶asia. Idjab̶a idji ẽberãrãda zocãrã panasid̶aa: Caipáda, Juaʌ̃da, Alejandroda, dewararã sid̶a. 7 Maʌ̃ne ãdjirãba Pedrora Juaʌ̃ sid̶a enebisid̶aa. Ãdjirã quĩrãpita nũmʌnaped̶a nãwã iwid̶isid̶aa: –Jãʌ̃ ẽberã jĩrũ biẽ́ b̶ad̶ara bãrãba ¿cai ʌb̶ʌad̶eba biabisid̶a? ¿Cai trʌ̃neba jãwã osid̶a?– 8 Maʌ̃ne Pedroba Ãcõrẽ Jaured̶eba nãwã panusia: –Dadji purud̶ebema bororã, Israeld̶ebema drõãrã dji dromarã: 9 id̶i bãrãba daira cawa obʌdaa ẽberã jĩrũ biẽ́ b̶ad̶a carebaped̶ad̶a carea. Iwid̶i panʌa idjira sãwã biasida. 10 Mãẽteara daiba ebud̶a panunia bãrãba, jũma israelerã bid̶a bio cawad̶amãrẽã. Naʌ̃gʌ ẽberã bãrã quĩrãpita nũmʌra Jesucrito Nazared̶ebema ʌb̶ʌad̶eba biasia. Maʌ̃ Jesucritora bãrãba crud̶e cachi beasid̶aa, baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira ʌ̃rẽbabisia. 11 Ãcõrẽ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “De obadaba mõgara igaraped̶ad̶ara dji biara b̶ʌda b̶esia.” Jesura maʌ̃ mõgara quĩrãca b̶ʌa. Bãrã dji de obada quĩrãca panʌba idjira igarasid̶aa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira dji biara b̶ʌda b̶ʌsia. 12 Ab̶a idjiabʌrʌ dadjirãra poya ẽdrʌ edaya. Idji awara Ãcõrẽba ni ab̶aʌda naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌẽ́ basía ẽberãrã ẽdrʌ edamãrẽã.– 13 Dji bororãba Pedro, Juaʌ̃ sid̶a ne wayaa neẽ́ bed̶ea panʌda unusid̶ad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãdjirãba cawa panasid̶aa Pedrora Juaʌ̃ sid̶a mãcua carta cawa panʌẽ́da. Maʌ̃ awara cawasid̶aa ãdjira Jesu ume nĩbabadjid̶ada. 14 Baribʌrʌ dji ẽberã biad̶ara ãdji ume nũmʌ bẽrã ãdjira poya biẽ́ jarad̶aẽ́ basía. 15 Maʌ̃ne dji bororãba Pedroa, Juaʌ̃a bid̶a jarasid̶aa dajadaa jʌ̃ãne wãnamãrẽã. Maʌ̃be ara ãdjidub̶a bed̶easid̶aa. 16 Nãwã jarasid̶aa: –Jãʌ̃ ẽberãrãra ¿sãwã od̶i? Ãdjia maʌ̃ ne ununaca od̶aped̶ad̶ara jũma Jerusaleʌ̃nebemarãba cawa panʌa. Dadjia poya sewaad̶a ad̶aẽ́a. 17 Baribʌrʌ maʌ̃nebemada dewararãa idu cawabid̶a amaaba jãʌ̃ Jesuare panʌrãa waragad̶ia idji trʌ̃neba waa bed̶earãnamãrẽã.– 18 Ara maʌ̃da Pedrora Juaʌ̃ sid̶a waya trʌ̃naped̶a ebud̶a jarasid̶aa ni maãrĩ bid̶a Jesud̶ebemada bed̶earãnamãrẽã idjab̶a jaradiarãnamãrẽã. 19 Baribʌrʌ Pedroba, Juaʌ̃ bid̶a jarasid̶aa: –Bio crĩchad̶adua. ¿Biara b̶ʌca Ãcõrẽda ĩjãnida wa bãrãba jara panʌda ĩjãnida? Daimaarã biara b̶ʌa Ãcõrẽdrʌ ĩjãnida. 20 Daiba unuped̶ad̶ada, ũrĩped̶ad̶a sid̶a jaradia panania. Poya chupead̶aẽ́a.– 21 Maʌ̃be dji bororãba wetara waragad̶aped̶a Pedrora Juaʌ̃ sid̶a ẽdrʌ b̶ʌsid̶aa. Puruda waya panʌ bẽrã cawad̶aẽ́ basía sãwã cawa od̶ida. Dji ẽberã biad̶a carea jũmarãda Ãcõrẽa bia bed̶ea duanasid̶aa. 22 Maʌ̃ ẽberã ne ununacad̶eba biad̶ara cuarenta poa aud̶u b̶asia. 23 Pedrora Juaʌ̃ sid̶a preso pananada ẽdrʌd̶aped̶a waabema Jesu ĩjã b̶ea ãbaa duanʌmaa wãsid̶aa. Maʌ̃be sacerdote bororãba, drõãrã dji dromarã bid̶a ãdjía jaraped̶ad̶ada jũma nẽbʌrʌsid̶aa. 24 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e jũma ãbaa Ãcõrẽa iwid̶isid̶aa: –Dai Boro jũma poya b̶ʌ, bʌabʌrʌ bajãra, naʌ̃ ẽjũãra, pusara, jũma ãdjid̶e nũmʌ sid̶a osia. 25 Bʌ Jaured̶eba bʌ nezoca Davia nãwã jarabisia: ¿Cãrẽ cãrẽã judiorãẽ́ puru b̶eara quĩrũ duanʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã puru b̶eara ãdji quĩrĩãbe bed̶ea au panʌ djõni carea? 26 Druazabema bororãda dji dromarã ume ãbaa dji jʌresid̶aa dadji Ãcõrẽ ume, idjia b̶ʌd̶a Boro ume bid̶a djõni carea. 27 Ara maʌ̃ quĩrãca naʌ̃ purud̶e Herodeda, Poncio Pilatoda, judiorãẽ́da, dadji Israel puru sid̶a dji jʌred̶aped̶a bed̶ea ausid̶aa bʌ nezoca jipa b̶ʌ Jesu bead̶i carea. Bʌa idjira dadjirã Boroda b̶ʌd̶amĩna ãdjia mãwã osid̶aa bʌa naẽna crĩcha b̶ad̶a quĩrãca. Bʌra bio ʌb̶ʌa b̶ʌ bẽrã naẽna b̶ʌsia ãdjia mãwã od̶amãrẽã. 29 Dai Boro, acʌdua sãwã ãdjirãba dairãra waraga panʌda. Sozarrada dairã bʌ nezocarãa diadua bʌ bed̶eara ne wayaa neẽ́ jarad̶i carea. 30 Bʌ ʌb̶ʌa sid̶a diadua cacua biẽ́ b̶eara biabid̶i carea idjab̶a bʌ nezoca jipa b̶ʌ Jesu trʌ̃neba ne ununacada od̶i carea.– 31 Ãcõrẽa iwid̶iped̶ad̶acarea ãdji duanʌ dera uresia. Maʌ̃ne jũmarãda Ãcõrẽ Jaured̶eba duanesid̶aa. Maʌ̃ba Ãcõrẽ bed̶eara ne wayaa neẽ́ jara duanesid̶aa. 32 Maʌ̃ ewarid̶e Jesu ĩjã b̶eara ab̶ari crĩchad̶eba, ab̶ari sod̶eba ãbaa bia duanasid̶aa. Ni ab̶aʌba jarad̶aca basía idjia ne erob̶ʌra ab̶abe idjid̶eda, ãtebʌrʌ ãdjia erob̶eaba dji carebabadjid̶aa. 33 Jesuba diabued̶arãba Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba dadji Boro Jesu ʌ̃rẽbad̶ad̶ebemada ebud̶a jaradiabadjid̶aa. Idjab̶a Ãcõrẽba idji biad̶eba djabarãra bio carebabadjia. 34 Maʌ̃ bẽrã ãdjirã tãẽna ne neẽ́ b̶eara neẽ́ basía. Ẽjũã erob̶eaba ãdji ẽjũãra nẽdobuebadjid̶aa idjab̶a de erob̶eaba ãdji dera nẽdobuebadjid̶aa. Nẽdobued̶aped̶a dji paratara Jesuba diabued̶arãmaa edebadjid̶aa cawa jed̶ecad̶amãrẽã. Djaba ab̶a ne neẽ́ b̶ebʌrʌd̶e parata diabadjid̶aa. 36 Maʌ̃ne ẽberã Jose abadada ãdjirã ume b̶asia. Jesuba diabued̶arãba idjira trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Bernabe. (Bernabe trʌ̃ba jara b̶ʌa “Sobiabibari Warra.”) Idjira Levid̶eba yõna basía. Chipre druad̶e tosid̶aa. 37 Maʌ̃ Bernabeba ẽjũãda nẽdobueped̶a dji paratara Jesuba diabued̶arãba cawa jed̶ecad̶amãrẽã edesia.

Hechos 5

1 Idjab̶a ẽberã Ananía abadada b̶asia. Idji quimara Sapira abadjid̶aa. Ãdjia bid̶a ẽjũãda nẽdobuesid̶aa. 2 Baribʌrʌ Ananíara dji quima ume bed̶ea aud̶aped̶a dji paratara jũma diaẽ́ basía. Mãwãmĩna Jesuba diabued̶arãba cawa jed̶ecad̶amãrẽã diabʌrʌd̶e jũma diabʌrʌad̶a asia. 3 Maʌ̃ne Pedroba jarasia: –Ananía, bʌa ¿cãrẽ cãrẽã diaurura bʌ sod̶e idu ed̶a wãbisi? Bʌa Ãcõrẽ Jaurea sewada o b̶ʌa. Bʌ ẽjũã nẽdobued̶ad̶ebema paratara ʌ̃cʌrʌ mẽrã erob̶ʌa. 4 Jãʌ̃ ẽjũãra ¿bʌreẽ́ basica? Nẽdobueped̶a dji parata sid̶a ¿bʌreẽ́ basica? Jũma dia quĩrĩãẽ́ basibʌrʌ ¿cãrẽ cãrẽã jãwã bʌ sod̶e sewa oida crĩchasi? Bʌa ẽberãa sewa oẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽa sewa osia.– 5 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Ananíara ab̶ed̶a beu b̶aesia. Maʌ̃nebema ũrĩped̶ad̶ara bio ne wayasid̶aa. 6 Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌ cũdrarãba dji bẽwãrãra wuaba bʌrad̶aped̶a tʌb̶arid̶e edesid̶aa. 7 Dãrãẽ́ne Ananía quima Sapirada jũẽsia. Idjia Ananía sãwãnada adua b̶asia. 8 Pedroba idjía iwid̶isia: –Mʌ̃́a jaradua ¿bãrã ẽjũãra nẽdobuesid̶aca bʌ quimaba parata enena quĩrãca?– Sapiraba panusia: –Mãẽ, jãʌ̃gʌ nẽbʌad̶e nẽdobuesid̶aa.– 9 Maʌ̃ bẽrã Pedroba jarasia: –Bãrãra ¿cãrẽ cãrẽã sewa od̶i carea bed̶ea ausid̶a dadji Boro Jaureba sãwã oi cawaya? ¡Acʌdua! Bʌ quima tʌb̶arid̶e wã pananada awuá zebʌdaa. Ara nawena bʌ sid̶a tʌb̶arid̶e eded̶ia.– 10 Ara maʌ̃ jarabʌrʌd̶e idjira Pedro jĩrũ caita beu b̶aesia. Cũdrarã ed̶a jũẽbʌdad̶e unusid̶aa idjira beu tab̶ʌda. Maʌ̃ne dajadaa eded̶aped̶a dji quima caita tʌb̶arisid̶aa. 11 Maʌ̃ carea djabarãra, jũma maʌ̃nebema ũrĩped̶ad̶a sid̶a ne wayasid̶aa. 12 Maʌ̃ ewarid̶e Jesuba diabued̶arãba ne ununacada zocãrã ocuabadjid̶aa. Mãwã cawabisid̶aa Ãcõrẽra ãdjirã ume b̶ʌda. Ab̶ari crĩchad̶eba jũma djabarãda Ãcõrẽ de droma mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌ ed̶aare ãbaa dji jʌrebadjid̶aa. Dji jʌre pananama Salomoʌ̃ abadaa. 13 Djabarã awara ne wayaaba ni ab̶aʌda ãdjirã ume pananaẽ́ basía, baribʌrʌ zocãrãba ãdjirãnebemada bia bed̶ea duanasid̶aa. 14 Maʌ̃ne zocãrã umaquĩrãrãba wẽrãrã bid̶a dadji Borora ĩjãsid̶aa. Mãwã idji ĩjã b̶eara yõ wãsid̶aa. 15 Jesuba diabued̶arãba ne ununacada zocãrã o panʌ bẽrã ẽberãrãba cacua biẽ́ b̶eada o icawa cʌd̶ad̶e wa jueporod̶e b̶ʌbadjid̶aa Pedro wãyã wãbʌrʌd̶e idji cacua jaureba waramãrẽã. 16 Zocãrã ẽberãrã Jerusaleʌ̃ caita b̶ea purud̶ebema bid̶a cacua biẽ́ b̶eada, jai bara b̶ea sid̶a ãdjimaa edebadjid̶aa. Maʌ̃be jũmarãda biacuabadjid̶aa. 17 Jesuba diabued̶arãmaa zocãrã wã panʌ carea sacerdote dji dromada, jũma saduceorã idjiare b̶ea sid̶a sod̶e biẽ́ duanesid̶aa. 18 Maʌ̃ carea Jesuba diabued̶arãra jidad̶aped̶a preso b̶ʌcuasid̶aa. 19 Baribʌrʌ ara maʌ̃ diamasi dadjirã Boro nezoca bajãnebemaba dji ed̶a wãbadara ewaped̶a ãdjirãra ẽdrʌ b̶ʌsia. Maʌ̃be jarasia: 20 –Ãcõrẽ de dromanaa wãnaped̶a ẽberãrãa dadji zocai b̶ai djiwid̶id̶ebemada jarad̶adua.– 21 Ãdjia ũrĩped̶ad̶ara ĩjãsid̶aa. Nurẽma diaped̶a Ãcõrẽ de dromanaa wãnaped̶a jaradia panesid̶aa. Maʌ̃misa sacerdote dji dromaba, idji ume duanʌ bid̶a jũma Israeld̶ebema drõãrã dji dromarãda trʌ̃sid̶aa ãbaa dji jʌred̶i carea. Maʌ̃ne Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãda preso b̶ʌbada ded̶aa wãbisid̶aa Jesuba diabued̶arã jʌrʌd̶e wãnamãrẽã. 22 Baribʌrʌ zarrarãra preso b̶ʌbada ded̶e jũẽsid̶ad̶e ãdjirãra ununaẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã jẽda jarad̶e wãsid̶aa. 23 Zarrarãba dji dromarãa nãwã jarasid̶aa: –Dairãba preso b̶ʌbada dera bio jũãtrʌ b̶ʌda idjab̶a zarrarãda dji ed̶aa wãbadaza panʌda unusid̶aa, baribʌrʌ ewa acʌbʌdad̶e ni ab̶aʌda ununaẽ́ basía.– 24 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã boroba, sacerdoterã bororã bid̶a cawa crĩchad̶aẽ́ basía idjab̶a cawad̶aẽ́ basía mamaʌba ʌ̃taa cãrẽda sãwãida. 25 Mãwã duanʌne ẽberãda ed̶a zeped̶a jarasia: –¡Bãrãba preso b̶ʌped̶ad̶arãba Ãcõrẽ de droma dajada jaradia panʌa!– 26 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãra, ãdji boro sid̶a Jesuba diabued̶arã jʌrʌd̶e wãsid̶aa. Baribʌrʌ enebʌdad̶e biẽ́ od̶aẽ́ basía. Wayasid̶aa puruba ãdjida mõgaraba tab̶ari bead̶ida. 27 Enenaped̶a dji jʌre duanʌ quĩrãpita nũmʌsid̶aa. Maʌ̃be sacerdote dji dromaba ãdjirãa jarasia: 28 –Naẽna dairãba bio jarasid̶aa bãrãba jãʌ̃ ẽberã trʌ̃neba waa jaradiarãnamãrẽã. Baribʌrʌ bãrãba jũma Jerusaleʌ̃nebemarãa jaradia panʌa. Maʌ̃ awara jãʌ̃ ẽberã beaped̶ad̶a carea daidrʌ bed̶ead̶e b̶ʌ́ quĩrĩã panʌa.– 29 Maʌ̃ne Pedroba, Jesuba diabued̶arã waabemarã bid̶a panusid̶aa: –Ẽberãrãba jara panʌ cãyãbara Ãcõrẽba jara b̶ʌdrʌ ĩjãnida panʌa. 30 Bãrãba Jesura crud̶e cachi beasid̶aa. Baribʌrʌ bãrãba beaped̶ad̶ara dadji drõã naẽnabemarã Ãcõrẽba ʌ̃rẽbabisia. 31 Ãcõrẽba Jesura dadjirã Boroda b̶amãrẽã idji jʌwa araare b̶ʌsia. Idjab̶a dadji Ẽdrʌ Edabarida b̶ʌsia. Idjid̶eba israelerãba cadjiruara igarad̶aped̶a waya Ãcõrẽmaa poya zed̶ia. Mãwãra ãdjirãba cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaya. 32 Maʌ̃gʌd̶ebemada dairãba ebud̶a jarabadaa. Ãcõrẽ Jaure bid̶a ab̶arida jarabaria. Ãcõrẽba idji Jaurera idji ĩjãbʌdarãa diabaria.– 33 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e dji dromarãra bio quĩrũsid̶aa. Maʌ̃ba Jesuba diabued̶arãra bea quĩrĩã panesid̶aa. 34 Maʌ̃ne pariseo Gamaliel abadada b̶asia. Maʌ̃ Gamalielera judiorã ley jaradiabari dji droma basía. Jũmarãba idjira bio waya panasid̶aa. Gamalielera piradrʌped̶a Jesuba diabued̶arãra dajadaa edebisia. 35 Maʌ̃be dji dromarãa jarasia: –Achirã Israeld̶ebema, bãrãba maʌ̃ ẽberãrã sãwã od̶id̶ebemada bio crĩchad̶adua. 36 Ẽberã Teudá sãwãnada quĩrãnebad̶adua. Maʌ̃ra dãrãẽ́ b̶ʌa. Maʌ̃ ẽberãba ara idjida dji dromaana abadjia. Maʌ̃ bẽrã cuatrociento ẽberãrãba idjira ẽpẽsid̶aa. Baribʌrʌ romanorãba idji beasid̶ad̶e jũma idji ume nĩbaped̶ad̶ara memenesid̶aa. Maʌ̃be jũma idjia oi crĩcha b̶ad̶ara jõsia. 37 Mãwãnacarea Romanebema boroba jũmarãda juachabisia. Maʌ̃ ewarid̶e ẽberã Juda Galilead̶ebemada b̶asia. Maʌ̃ Judaba ẽberãrãra zocãrã idji ume eronĩbasia. Baribʌrʌ romanorãba idji beasid̶ad̶e jũma idji ume nĩbaped̶ad̶ara memenesid̶aa. 38 Maʌ̃ carea mʌ̃a jaraya: naʌ̃gʌ ẽberãrãra idu b̶ʌd̶adua. Ãdjirãra biẽ́ orãnadua. Ãdjia o panʌra, ãdjia oi crĩcha panʌ sid̶a ara ãdji crĩchad̶eba ze b̶ʌbʌrʌ, dãrãẽ́ne jũma jõya. 39 Baribʌrʌ Ãcõrẽba obi b̶ʌbʌrʌ, bãrãba poyad̶aẽ́a. Maʌ̃ bẽrã quĩrãcuita b̶ead̶adua Ãcõrẽ ume djõna amaaba.– Gamalielba jarad̶ara jũmarãba ĩjãsid̶aa. 40 Maʌ̃be Jesuba diabued̶arãra wayacusa ed̶aa trʌ̃sid̶aa. Soaba ubid̶aped̶a ãdjirãa jarasid̶aa waa Jesu trʌ̃neba ẽberãrãa bed̶earãnamãrẽã. Maʌ̃be ẽdrʌ b̶ʌsid̶aa. 41 Ara maʌ̃da Jesuba diabued̶arãra dji dromarã ãbaa jʌre panʌmaʌba b̶ʌsrid̶a wãsid̶aa. Cawasid̶aa Ãcõrẽba ãdjirãra bia unusida, Jesu ĩjã panʌ carea idu bia mĩgabid̶a bẽrã. 42 Ãcõrẽ de droma dajadaare, ẽberãrã deza bid̶a ãdjirãba ewariza chupead̶aẽ́ Jesucritod̶ebemada jaradiabadjid̶aa. Ebud̶a jarabadjid̶aa Jesura Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.

Hechos 6

1 Maʌ̃ ewarid̶e Jesu ĩjã b̶eara aud̶uara yõ wãsid̶aa. Maʌ̃ne griego bed̶ead̶e bed̶eabadaba hebreo bed̶ead̶e bed̶eabadara biẽ́ jara panesid̶aa. Jarasid̶aa djabarãba pẽdra wẽrãrã ewariza carebabʌdad̶e ãdji pẽdra wẽrãrãda carebad̶acada. 2 Maʌ̃ carea Jesuba diabued̶a doce panʌba jũma Jesu ĩjã b̶eara ãbaa jʌred̶aped̶a nãwã jarasid̶aa: –Bia b̶ʌẽ́a dairãba Ãcõrẽ bed̶ea jaradia panʌra idu b̶ʌd̶ida ab̶abe pẽdra wẽrãrã carebad̶i carea. 3 Maʌ̃ bẽrã djabarã, bãrãnebema siete ẽberãrã jipa b̶eada edad̶adua. Ãdjira Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶ead̶ida panʌa idjab̶a crĩcha cawa b̶ead̶ida panʌa. Maʌ̃gʌrãra dairãba b̶ʌd̶ia pẽdra wẽrãrã, dewararã sid̶a carebad̶amãrẽã. 4 Mãwã osid̶ara dairãba poya biara Ãcõrẽa iwid̶i panania idjab̶a idji bed̶eara jaradia panania.– 5 Ãdjia jaraped̶ad̶ara jũmarãba bia ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã Estebaʌ̃da edasid̶aa. Maʌ̃ Estebaʌ̃ba Jesura bio ĩjã b̶asia; Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶asia. Idji awara Pelipeda, Procoroda, Nicanorda, Timoʌ̃da, Parmenada, idjab̶a Nicolá Antioquía purud̶ebemada edasid̶aa. Maʌ̃ Nicolára griego basía baribʌrʌ judio quĩrãca b̶abadjia. 6 Djabarãba maʌ̃gʌrãra Jesuba diabued̶arãmaa edesid̶aa. Maʌ̃be Jesuba diabued̶arãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e jʌwada ãdjirã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶aa Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌda od̶amãrẽã. 7 Maʌ̃ne djabarãba bed̶ea dadji Boro Jesud̶ebemada aud̶uara jarasid̶aa. Mãwã Jesu ĩjã b̶eara Jerusaleʌ̃ne aud̶uara yõsid̶aa. Maʌ̃ awara zocãrã sacerdoterã bid̶a ĩjãsid̶aa. 8 Ãcõrẽba idji biad̶eba Estebaʌ̃ra bio careba b̶asia. Idji ʌb̶ʌara Estebaʌ̃a diasia ne ununaca waib̶ʌada ẽberãrã tãẽna o b̶amãrẽã. 9 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ judiorã Cirene druad̶ebemada idjab̶a Alejandría purud̶ebemada panasid̶aa. Ãdjirã dji jʌrebada dera “Nezoca Ẽdrʌped̶ad̶arã” abadjid̶aa. Dewara judiorã Cilicia druad̶ebemada idjab̶a Asia druad̶ebema sid̶a panasid̶aa. Jũma maʌ̃ judiorãra Estebaʌ̃ ume caicaya duanesid̶aa. 10 Baribʌrʌ ãdjirãba Estebaʌ̃ra poyad̶aẽ́ basía, idjira Ãcõrẽ Jaure necawaad̶eba bed̶eabadji bẽrã. 11 Maʌ̃ carea ãdjirãba ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãa paratada diasid̶aa nãwã sewa od̶amãrẽã: –Daiba ũrĩsid̶aa jãʌ̃ ẽberãba Moised̶ebemada, Ãcõrẽnebema sid̶a biẽ́ bed̶ea b̶ʌda.– 12 Mãwã ãdjirãba puruda, judio dji dromarãda, judiorã ley jaradiabada sid̶a quĩrũbigasid̶aa. Maʌ̃ carea Estebaʌ̃ra jidad̶aped̶a judiorã dji bororã ãbaa jʌre duanʌmaa edesid̶aa. 13 Maʌ̃ne sewa jarad̶amãrẽã ʌ̃cʌrʌ ẽberãda mamaa edesid̶aa. Maʌ̃gʌrãba nãwã jarasid̶aa: –Jãʌ̃ ẽberãba Ãcõrẽ de dromanebemada, dadjirã leyd̶ebema sid̶a biẽ́ bed̶ea b̶abaria. 14 Idjia jarasia Jesu Nazared̶ebemaba Ãcõrẽ de dromara ãrĩda idjab̶a Moiseba jaradia b̶ad̶ara quĩrã awara oida. Idjira mãwã bed̶ea b̶ʌda daiba ũrĩsid̶aa.– 15 Jũma dji bororã mama chũmeaba Estebaʌ̃ acʌbʌdad̶e unusid̶aa idji quĩrãra bajãnebema nezoca quĩrãdarra quĩrãca b̶ʌda.

Hechos 7

1 Maʌ̃ne sacerdote dji dromaba Estebaʌ̃a iwid̶isia: –¿Ãdjia jara panʌra wãrãca?– 2 Estebaʌ̃ba nãwã panusia: –Mʌ̃ djabarã judiorã, mʌ̃ bororã, mʌ̃ djuburia mʌ̃ bed̶eada ũrĩnadua. Dadji drõã naẽnabema Abrahaʌ̃ wad̶i Mesopotamia druad̶e b̶asid̶e Haraʌ̃ purud̶e b̶ad̶e wãi naẽna Ãcõrẽ dji Droma b̶ʌra idjima odjasia. 3 Ãcõrẽba idjía jarasia: “Bʌ druara, bʌ ẽberãra sid̶a ameped̶a wãdua. Mʌ̃a druada bʌ́a acʌbiya mamaa wãmãrẽã.” 4 Ara maʌ̃da Abrahaʌ̃ra caldeorã druad̶ebemada ẽdrʌped̶a Haraʌ̃ne b̶ad̶e wãsia. Abrahaʌ̃ zeza jaid̶ad̶acarea Ãcõrẽba Abrahaʌ̃ra id̶i dadjirã duanʌ druad̶aa enesia. 5 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a naʌ̃ druad̶e ẽjũãra ni maãrĩ bid̶a diaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ wãrãneba jarasia idjía, idjid̶eba yõbʌdarãa bid̶a naʌ̃ druara diaida. Ãcõrẽba mãwã jarasia Abrahaʌ̃ba wad̶i warra neẽ́ b̶asid̶e. 6 Idjab̶a Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a jarasia idjid̶eba yõbʌrʌ purura djãrã druad̶e b̶aida, mama djãrã nezocarãda b̶ead̶ida, idjab̶a maʌ̃ ẽberãrãba ãdjirãra cuatrociento poa biẽ́ eropananida. 7 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a nãwã jarasia: “Ãdjirã zoca eropanʌ purura mʌ̃a cawa oya. Mãwãnacarea bʌ purura ẽdrʌped̶a naʌ̃ druad̶e mʌ̃́a bia bed̶ead̶ia.” 8 Maʌ̃be Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a jarasia jũma idjid̶eba yõbʌdarãda cacua wẽãgod̶ida panʌda Ãcõrẽneda cawabid̶i carea. Maʌ̃ bẽrã idji warra Isa tod̶acarea ocho ewari b̶ʌd̶e dji warrara cacua wẽãgosia. Isaba idji warra Jacobora ab̶ari quĩrãca osia. Jacoboba idji doce warrarã sid̶a ab̶ari quĩrãca osia. 9 Mãwãnacarea Jacobo warrarãba ãdji djaba Jose ume biẽ́ panʌneba idjira nẽdobuesid̶aa Egipto druad̶e nezocada b̶amãrẽã. Baribʌrʌ mama Ãcõrẽra idji ume b̶asia. 10 Maʌ̃ bẽrã jũma idji bia mĩga b̶ʌd̶ebemada Ãcõrẽba ẽdrʌ b̶ʌsia. Idjía necawaada diasia Egiptod̶ebema boroba bia unumãrẽã. Maʌ̃ bẽrã dji boroba Josera idjiarebemada b̶ʌsia. Mãwã Egiptora idjab̶a dji boro ẽberãrã sid̶a Jose jʌwaed̶a panesid̶aa. 11 Maʌ̃ ewarid̶e Egipto druad̶e, Canaaʌ̃ druad̶e bid̶a jarrabada zesia. Maʌ̃ba jũmarãda bia mĩga duanasia. Maʌ̃ bẽrã Jacobo warrarãba trigoda nẽdo quĩrĩã pananamĩna ununaẽ́ basía. 12 Maʌ̃ne Jacoboba ũrĩsia Egipto druad̶e trigora barada. Maʌ̃ carea idji warrarãra mamaa trigo nẽdod̶e diabuesia. Maʌ̃ra ãdji naãrã wãped̶ad̶a basía. 13 Wayacusa wãsid̶ad̶e Joseba idji djabarãa cawabisia idjira ãdji djabada. Mãwã Egiptod̶ebema boroba Jose ẽberãrãra cawasia. 14 Maʌ̃be Joseba idji zeza Jacobora, jũma idji ẽberãrã sid̶a idji b̶ʌma enebisia. Ãdjirãra 75 panasid̶aa. 15 Mãwã Jacobora Egipto druad̶e jũẽsia. Mama dãrã b̶aped̶a jaid̶asia. Idji warrarã sid̶a mama jaid̶asid̶aa. 16 Maʌ̃be ãdjira Siqueʌ̃ purud̶aa edesid̶aa. Mama beud̶a tʌb̶aribada uriad̶e b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ uriara Abrahaʌ̃ba Hamo warrarãa nẽdod̶a basía. 17 Ãcõrẽba Abrahaʌ̃ ume bed̶ea b̶ʌd̶ara dãrãẽ́ne oida b̶asia. Maʌ̃ ewarid̶e israelerãra Egipto druad̶e isabe yõbʌda bẽrã zocãrã panasid̶aa. 18 Baribʌrʌ dewarada Egiptod̶ebema boroda b̶esia. Maʌ̃gʌba Josed̶ebemada adua b̶asia. 19 Maʌ̃ carea dadji purura cũrũgaped̶a bio biẽ́ osia. Ãdji warrarã djiwid̶i tod̶ara õgo igarabisia beud̶amãrẽã. 20 Maʌ̃ ewarid̶e Moisera tosid̶aa. Idjira bio quĩrãwãrẽã querasia. Djibarirãba ãdji ded̶e jed̶eco ũbea waga eropanasid̶aa. 21 Baribʌrʌ dji warra zaque ãyã b̶ʌsid̶ad̶e Egiptod̶ebema boro cauba unuped̶a idji warra ara quĩrãca daupẽsia. 22 Mãwã b̶ʌd̶e Egiptod̶ebema ne cawa b̶eaba Moisea ãdji crĩcha cawaara jũma jaradiasid̶aa. Mãwã idjira crĩcha cawaad̶eba bed̶eabadjia idjab̶a ne waib̶ʌada obadjia. 23 Moise cuarenta poa b̶asid̶e idji ẽberãrã israelerã acʌd̶e wãida crĩchasia. 24 Wãbʌrʌd̶e unusia Egiptod̶ebemaba Israeld̶ebemada ab̶a biẽ́ o b̶ʌda. Maʌ̃ carea Moiseba Israeld̶ebemara carebad̶e wãsia. Maʌ̃ne idjia Egiptod̶ebemara beasia Israeld̶ebema biẽ́ o b̶ʌ carea. 25 Moiseba crĩchasia israelerãba cawad̶ida idjid̶eba Ãcõrẽba ãdjirãra ẽdrʌ b̶ʌida. Baribʌrʌ ãdjirãba cawad̶aẽ́ basía. 26 Nurẽma Moiseba unusia israelerãda umé djõ panʌda. Ãdji ibiad̶amãrẽã nãwã jarasia: “¡Bãrãra ab̶ari purud̶ebemaa! ¿Cãrẽ cãrẽã jãwã djõ panʌ?” 27 Baribʌrʌ dji puo b̶ad̶aba Moisera tʌ chãtaped̶a jarasia: “¿Caiba bʌra dai boroda b̶ʌsi? ¿Caiba bʌra dai cawa obarida b̶ʌsi? 28 ¿Mʌ̃ sid̶a bea quĩrĩã b̶ʌca Egiptod̶ebema nuena bead̶a quĩrãca?” 29 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Moisera mĩrũ wãsia. Maʌ̃be Madiaʌ̃ druad̶e drua ãĩbema quĩrãca b̶abadjia. Madiaʌ̃ne b̶ʌd̶e warrada umé unusia. 30 Cuarenta poa bad̶acarea ewari ab̶a Moisera ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e Sinai eya caita b̶asia. Maʌ̃ne bajãnebema nezocada bacuru zaque uruga nũmʌne idjima odjasia. 31 Moiseba maʌ̃ unusid̶e cawa crĩchaẽ́ basía. Maʌ̃ carea caitaara wãsia biara acʌi carea. Maʌ̃ne Ãcõrẽ bed̶eabʌrʌda ũrĩsia. 32 Ãcõrẽba idjía nãwã jarasia: “Mʌ̃ra bʌ drõã naẽnabemarãba ĩjã panana Ãcõrẽa. Abrahaʌ̃ba, Isaba, Jacobo bid̶a mʌ̃ra ĩjã panasid̶aa.” Maʌ̃ ũrĩsid̶e Moisera ne wayaaba ure nũmesia. Maʌ̃ba araa acʌida waya b̶asia. 33 Maʌ̃ne dadji Boroba Moisea jarasia: “Naʌ̃ eyad̶e bʌra mʌ̃ quĩrãpita b̶ʌ bẽrã bʌ jĩrũne jʌ̃ b̶ʌra ẽrãdua. 34 Mʌ̃a unu b̶ʌa mʌ̃ purura Egipto druad̶e bio bia mĩga b̶ʌda. Idjab̶a mʌ̃a ũrĩ b̶ʌa ãdub̶a mĩã sopua bed̶ea panʌda. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra ze b̶ʌa ãdjirã ẽdrʌ b̶ʌi carea. Mʌ̃a bʌra Egiptod̶aa diabueya.” 35 Israelerãba Moisera igarasid̶aa. Idjía nãwã jarasid̶aa: “¿Caiba bʌra dai boroda b̶ʌsi? ¿Caiba bʌra dai cawa obarida b̶ʌsi?” Baribʌrʌ ara maʌ̃ Moisera Ãcõrẽba Egiptod̶aa diabuesia israelerã boroda b̶amãrẽã idjab̶a ãdjirãra mamaʌba ẽdrʌ edamãrẽã. Moiseba bajãnebema nezoca bacuru zaque uruga nũmʌne odjad̶a ʌb̶ʌad̶eba mãwã osia. 36 Moiseba zocãrã ne ununaca o b̶ʌd̶eba dadji drõã naẽnabemarãra Egiptod̶ebemada ẽdrʌ enesia. Pusa Purrud̶e ne ununacada osia bia chãni carea. Idjab̶a cuarenta poa ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e bid̶a ne ununacada obadjia. 37 Ara maʌ̃ Moiseba israelerãa jarasia: “Dadji Boro Ãcõrẽba mʌ̃ diabued̶a quĩrãca idjid̶eba bed̶eabarida ab̶a bãrãmaa diabueya. Maʌ̃ ẽberãra bãrã purud̶ebema baya. Idjia jarabʌrʌra ĩjãnadua.” 38 Idjab̶a Moisera ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jũma israelerã ume b̶asia. Mama Sinai eyad̶e idjira bajãnebema nezoca ume bed̶easia. Bed̶ea dadji sãwã b̶ead̶ida panʌnebemada edaped̶a dadji drõã naẽnabemarãa jarasia. 39 Baribʌrʌ Moiseba jarad̶ara dadji drõã naẽnabemarãba ĩjã quĩrĩãnaẽ́ basía, ãtebʌrʌ idjira igarasid̶aa. Egipto druad̶aa jẽda wã quĩrĩã panasid̶aa. 40 Moise eyad̶e b̶asid̶e ãdjirãba Aaroʌ̃a jarasid̶aa: “Jãʌ̃ Moiseba dairãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesia. Baribʌrʌ idji sãwãnada cawad̶aẽ́a. Maʌ̃ bẽrã dairã nocod̶aa edemãrẽã ãcõrẽda odua.” 41 Ara maʌ̃da ãdjirãba paca zaque zaca b̶ʌda osid̶aa. Maʌ̃gʌ́a animarãda babue diasid̶aa. Maʌ̃ne ãdji jʌwaba oped̶ad̶a carea b̶ʌsrid̶a ewarida osid̶aa. 42 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra igaraped̶a dewara ãcõrẽda idu ẽpẽbisia. Maʌ̃ne ãdjirãba bajãne unubadarãa bia bed̶ea panesid̶aa. Maʌ̃nebemada Ãcõrẽneba bed̶eabadarã cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Israelerã, bãrã cuarenta poa ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e duanasid̶ad̶e ¿animarãda mʌ̃́a babue diabadjid̶aca? 43 ¡Mãwãẽ́a! Ãtebʌrʌ ãcõrẽ Moloc abada wua deda jira edebadjid̶aa idjab̶a bãrã ãcõrẽ Repaʌ̃ abada chĩdau zaca od̶a sid̶a edebadjid̶aa. Maʌ̃ra ara bãdji jʌwaba osid̶aa ãdjía bia bed̶ead̶i carea. Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãra Babilonia drua wagaa jʌretaya. 44 Ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e dadji drõãenabemarãba Ãcõrẽ wua deda eronĩbadjid̶aa. Maʌ̃ wua deba cawabisia Ãcõrẽra ãdjirã ume b̶ʌda. Ãcõrẽba Moisea wua dera obisia idjía unubid̶a quĩrãca. 45 Mãwãnacarea ãdjid̶eba yõped̶ad̶arãba wua dera eropanasid̶aa. Josue ãdji boro basid̶e wua dera naʌ̃ druad̶aa enesid̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e dewara puru naʌ̃ druad̶e b̶eada Ãcõrẽba dadji drõãenabemarã quĩrãpita ãyã jʌrecuasia. Mãwã naʌ̃ druara jũma jãrĩsid̶aa. Ãcõrẽ wua dera Davi ewarid̶e wad̶ibid̶a naʌ̃ druad̶e b̶asia. 46 Jacobo Ãcõrẽba Davira bia unusia. Daviba Ãcõrẽa iwid̶isia idji itea de biada oi carea. 47 Maʌ̃ dera idji warra Salomoʌ̃ba osia. 48 Baribʌrʌ Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌra jʌwaba od̶a ded̶e b̶acaa. Ãcõrẽneba bed̶eabariba cartad̶e nãwã b̶ʌsia: 49 Mʌ̃ chũmebarira bajãa. Naʌ̃ ẽjũãra mʌ̃ jĩrũ b̶ʌbaría. Bãrãba ¿cãrẽ deda mʌ̃ itea od̶i? ¿Sãma mʌ̃ra ʌ̃nãũbid̶i? 50 ¿Mʌ̃a ara mʌ̃dji jʌwaba ne jũmada osiẽ́ca? 51 ¡Bãrãra cʌwʌrʌ zarea tab̶eaa! ¡Sod̶eba ĩjãnacaa! Ãcõrẽ bed̶eara ũrĩ quĩrĩãnacaa. Ãcõrẽ Jaureba jara b̶ʌra bãrãba ewariza igarabadaa. Ara bãdji drõãenabemarã quĩrãca panʌa. 52 Ãdjirãba Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda biẽ́ od̶i carea jũma ẽpẽsid̶aa. Ẽberã Jipa B̸ʌ zei jaraped̶ad̶arã sid̶a beabadjid̶aa. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba maʌ̃gʌ Ẽberã Jipa B̸ʌra jidad̶aped̶a beasid̶aa. 53 Ãcõrẽba idji leyra bajãnebema nezocarãneba bãrãa diad̶amĩna ¡bãrãba ĩjã od̶acaa!– 54 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e judiorã bororãra Estebaʌ̃ ume bio quĩrũbʌdaba ãdji quid̶ara cʌrrʌabisid̶aa. 55 Mãwã duanʌne Estebaʌ̃ra Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶asia. Bajãnaa acʌbʌrʌd̶e Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroada idjab̶a Jesura Ãcõrẽ jʌwa araare nũmʌda unusia. 56 Maʌ̃ne Estebaʌ̃ba nãwã jarasia: –¡Acʌd̶adua! ¡Mʌ̃a bajãra ewa nũmʌda unu b̶ʌa! ¡Naʌ̃ Djara Edad̶ara Ãcõrẽ jʌwa araare nũmʌda unu b̶ʌa!– 57 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e ãdjirãra dji cãbãyã b̶ia duanenaped̶a ãdji cʌwʌrʌra jʌwaba jũãtrʌsid̶aa. Maʌ̃ne jũmarãba Estebaʌ̃ra orra edasid̶aa. 58 Puru ãyã eded̶aped̶a mõgaraba tab̶ari jidasid̶aa. Idji naãrã biẽ́ jaraped̶ad̶aba ãdjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃badara ẽrãnaped̶a cũdra caita b̶ʌcuasid̶aa wagamãrẽã. Maʌ̃ cũdrara Saulo abadjid̶aa. 59 Mõgaraba tab̶ari eropanʌne Estebaʌ̃ba Ãcõrẽa nãwã iwid̶isia: –Mʌ̃ Boro Jesu, mʌ̃ jaurera edadua.– 60 Maʌ̃be chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jĩgua jarasia: –Mʌ̃ Boro, naʌ̃gʌ ẽberãrãra bed̶ead̶e b̶ʌrãdua naʌ̃ cadjirua o panʌ carea.– Mãwã bed̶eaped̶a jaid̶asia.

Hechos 8

1 Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌ Ãcõrẽ waya b̶eaba Estebaʌ̃ra tʌb̶arisid̶aa. Idji carea jĩãbi b̶ʌga duanesia. Maʌ̃ne Estebaʌ̃ beaped̶ad̶ara Sauloba bia unusia. Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãba Jerusaleʌ̃ne Jesu ĩjã b̶eara bio biẽ́ o panesid̶aa. Maʌ̃ carea Jesu ĩjã b̶eara jũma Judea druad̶aa idjab̶a Samaria druad̶aa mĩrũ wãsid̶aa. Jesuba diabued̶arãdrʌ Jerusaleʌ̃ne panesid̶aa. 3 Maʌ̃ne Sauloba Jesu ĩjã b̶eara biẽ́ obadjia waa ĩjãrãnamãrẽã. Deza wãped̶a umaquĩrãra, wẽrãrã sid̶a jidacuaped̶a preso b̶ʌbadamaa erreb̶ari edebadjia. 4 Baribʌrʌ Jerusaleʌ̃neba mĩrũ wãped̶ad̶aba ãdji wãbʌdaza bed̶ea bia Jesucritod̶ebemada jarabadjid̶aa. 5 Pelipera Samaria druad̶e puru ab̶aʌd̶aa wãsia. Mama jaradiabadjia Jesura Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. 6 Pelipeba jara b̶ʌda ũrĩsid̶ad̶e idjab̶a ne ununaca o b̶ʌda unusid̶ad̶e jũmarãba quĩrãcuita ũrĩ duanabadjid̶aa. 7 Zocãrã ẽberãrã jai bara b̶eada biacuasid̶aa. Maʌ̃ jairãra ãdji cacuad̶ebemada b̶ia ẽdrʌcuabadjid̶aa. Idjab̶a zocãrã b̶ʌradrʌ b̶eada, jĩrũ biẽ́ b̶ea sid̶a biacuabadjid̶aa. 8 Maʌ̃ carea maʌ̃ purud̶ebemarãra bio b̶ʌsrid̶a duanasid̶aa. 9 Jãĩbana Simoʌ̃ abadada mama b̶asia. Ara idjida dji dromada crĩchabid̶a bẽrã Samariad̶ebemarãra cũrũga erob̶asia. 10 Idjia jarabʌrʌra ẽberãrã dji ed̶aara b̶eaba, dji dromaara b̶ea bid̶a quĩrãcuita ũrĩbadjid̶aa. Jũmarãba jarabadjid̶aa idjira Ãcõrẽ Ʌb̶ʌa Droma abadada. 11 Ẽberãrãba maʌ̃ jãĩbanara bio ẽpẽ panasid̶aa idjia o b̶ʌd̶eba dãrã cũrũga erob̶ad̶a bẽrã. 12 Baribʌrʌ Pelipeba bed̶ea bia Jesucritod̶ebemada idjab̶a Ãcõrẽba idji ẽberãrã bia pe erob̶ʌd̶ebemada ãdjirãa jaradia b̶abadjia. Maʌ̃ne zocãrã umaquĩrãrãba, wẽrãrã bid̶a ĩjãnaped̶a borocuesid̶aa. 13 Simoʌ̃ bid̶a ĩjãsia. Maʌ̃be borocueped̶a Pelipe ume nĩbad̶e wãsia. Pelipeba ne ununaca waib̶ʌa o b̶ʌda Simoʌ̃ba unubʌrʌd̶e cawa crĩchaẽ́ b̶esia. 14 Maʌ̃ne Jesuba diabued̶arã Jerusaleʌ̃ne b̶eaba ũrĩsid̶aa Samariad̶ebemarãba Ãcõrẽ bed̶eara ĩjãsid̶ada. Maʌ̃ carea Pedroda Juaʌ̃ sid̶a ãdjirãmaa diabuesid̶aa. 15 Jũẽnaped̶a Ãcõrẽa iwid̶isid̶aa ãdjirãba Ãcõrẽ Jaureda edad̶amãrẽã. 16 Mãwã osid̶aa Ãcõrẽ Jaurera wad̶ibid̶a maʌ̃ djabarãmaa zeẽ́ b̶ad̶a bẽrã. Ab̶abe dadji Boro Jesu trʌ̃neba borocuesid̶aa. 17 Pedroba Juaʌ̃ bid̶a Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e ãdji jʌwara djabarã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶aa. Ara maʌ̃da Ãcõrẽ Jaurera edasid̶aa. 18 Maʌ̃ne Simoʌ̃ba unusia Jesuba diabued̶arãba ãdji jʌwa djabarã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌdad̶e djabarãba Ãcõrẽ Jaurera edasid̶ada. Maʌ̃ unusid̶e ãdjía parata diayad̶a asia ab̶ari quĩrãca poya oi carea. 19 Nãwã jarasia: –Jãʌ̃ ʌb̶ʌada mʌ̃́a diad̶adua, mʌ̃a bid̶a mʌ̃ jʌwa baridua ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌrʌd̶e Ãcõrẽ Jaure edamãrẽã.– 20 Baribʌrʌ Pedroba jarasia: –¿Mãwãra bʌa crĩcha b̶ʌca Ãcõrẽba bari dia b̶ʌra nẽdobadada? ¡Bʌdji parata ume tʌbʌ uruad̶aa wãdua! 21 Bʌ sora Ãcõrẽ quĩrãpita jipaẽ́ b̶ʌ bẽrã naʌ̃ trajura dairã ume ocara b̶ʌa. 22 Maʌ̃ crĩcha cadjiruara igaradua. Ãcõrẽa quĩrã djuburiada iwid̶idua. Ãĩbẽrã maʌ̃ crĩcha cadjirua bʌ sod̶e b̶ʌra idjia quĩrãdoaisicada. 23 Mʌ̃a unu b̶ʌa bʌra daiba o panʌ carea bio sobiẽ́ b̶ʌda. Cadjiruaba bʌra preso erob̶ʌa.– 24 Maʌ̃ne Simoʌ̃ba jarasia: –Mʌ̃ carea dadjirã Boroa iwid̶id̶adua bãrãba jaraped̶ad̶ara mãwãrãmãrẽã.– 25 Pedroba Juaʌ̃ bid̶a bed̶ea dadjirã Boro Jesud̶ebemada jarad̶aped̶a Jerusaleʌ̃naa jẽda wãsid̶aa. Wãbʌdad̶e Samaria druad̶e zocãrã puru b̶ead̶e maʌ̃ bed̶ea biara jara wãsid̶aa. 26 Mãwãnacarea dadji Boro nezoca bajãnebemada ab̶a Pelipemaa zeped̶a nãwã jarasia: –¡Piradrʌdua! Jerusaleʌ̃neba Gaza purud̶aa wãbada od̶aa wãdua.– (Maʌ̃ ora ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e wã b̶ʌa.) 27 Ara maʌ̃da Pelipera wãsia. Od̶e nĩne ẽberã Etiopía druad̶ebemada unusia. Maʌ̃ ẽberãra Etiopíad̶ebema boro nezoca droma basía. Dji borora wẽrã basía. Maʌ̃ nezocaba dji boro paratara jũma wagabadjia. Idjira Jerusaleʌ̃naa wã b̶asia Ãcõrẽa bia bed̶eai carea. 28 Idji druad̶aa jẽda wãbʌrʌd̶e idji carretad̶e Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaía cartada acʌ chũmasia. 29 Mãwã b̶ʌd̶e Ãcõrẽ Jaureba Pelipea jarasia: “Jari b̶ʌ carreta caita nĩbad̶e wãdua.” 30 Ara maʌ̃da araa pira wãped̶a ũrĩsia dji nezocaba Isaía cartada jĩgua le chũmʌda. Maʌ̃ne Pelipeba iwid̶isia: –¿Bʌa le b̶ʌra cawa b̶ʌca?– 31 Idjia panusia: –Ni ab̶aʌba jaradiaẽ́bʌrʌ mʌ̃a ¿sãwã cawai?– Maʌ̃ne idjia Pelipea jarasia b̶adoped̶a idji caita chũmemãrẽã. 32 Idjia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e le b̶ad̶ara naʌ̃gʌ basía: Oveja beabadamaa edebada quĩrãca idjira bead̶e edesid̶aa. Dji cara tʌbarima b̶ʌd̶e oveja chupea b̶abari quĩrãca chupea b̶esia. 33 Idji carea ipid̶ad̶aped̶a jipa cawa od̶aẽ́ basía. Beaped̶ad̶a bẽrã ¿caiba idji warrarãnebemada poya nẽbʌrʌi? 34 Maʌ̃be Etiopíad̶ebema nezoca dromaba Pelipea iwid̶isia: –Ãcõrẽneba bed̶eabariba nama ¿caid̶ebemada b̶ʌsi? ¿Ara idjid̶ebemada b̶ʌsica wa dewarad̶ebemada b̶ʌsi? Mʌ̃ djuburia jaradua.– 35 Ara maʌ̃da Pelipeba maʌ̃ bed̶ead̶eba bed̶ea bia Jesud̶ebemada jaradia b̶esia. 36 Mãwã panʌne baido b̶ʌma jũẽne wãsid̶aa. Maʌ̃ne nezoca dromaba jarasia: –Acʌdua. Nama baidoda b̶ʌa. Mʌ̃ra ¿borocueiẽ́ b̶ʌca?– [ 37 Pelipeba jarasia: –Bʌa Jesura Ãcõrẽ Warrada wãrãda sod̶eba ĩjã b̶ʌbʌrʌ, borocueida b̶ʌa.– Maʌ̃ne nezoca dromaba panusia: –Mʌ̃a wãrãda ĩjã b̶ʌa Jesucritora Ãcõrẽ Warrada.–] 38 Ara maʌ̃da idji carretara nũmebisia. Ãdji umena doed̶aa wãnaped̶a Pelipeba idjira borocuesia. 39 Drua zebʌdad̶e dadjirã Boro Jaureba Pelipera ãyã edesia. Nezoca dromaba idjira waa unuẽ́ basía, baribʌrʌ od̶e b̶ʌsrid̶a wãsia. 40 Maʌ̃ne Pelipera Azoto purud̶e odjasia. Maʌ̃be puruza bed̶ea bia Jesud̶ebemada jara wãsia ab̶a Cesarea purud̶e jũẽbʌrʌd̶aa.

Hechos 9

1 Maʌ̃ ewarid̶e Sauloba wad̶ibid̶a dadjirã Boro ĩjã b̶eara quenai carea waraga b̶abadjia. Sacerdote dji droma b̶ʌmaa wãped̶a iwid̶isia cartada b̶ʌcua diamãrẽã. Maʌ̃ cartara Damasco purud̶e judiorã dji jʌrebada deza edeida crĩcha b̶asia. Cartad̶e b̶ʌ́ b̶asia ãdjirã tãẽna Jesu Od̶e nĩna umaquĩrãrãda, wẽrãrã sid̶a jidaped̶a Jerusaleʌ̃naa jũma edeida b̶ʌda. 3 Maʌ̃ cartara edaped̶a wãsia. Od̶e nĩne Damasco caita jũẽbʌrʌd̶e cawaẽ́ne bajãneba uruada jʌ̃rã tẽũsia. 4 Maʌ̃ba Saulora egode b̶aebisia. Maʌ̃ne bed̶eada ũrĩsia. Maʌ̃ bed̶eaba jarasia: –Saulo, Saulo, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌ?– 5 Maʌ̃ne Sauloba iwid̶isia: –Mʌ̃ boro, ¿bʌra cai?– Dji bed̶eaba panusia: –Mʌ̃ra Jesua. Bʌa biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌra mʌ̃́a. Ara bʌdub̶a puabʌrʌa cũmia ʌ̃rʌ̃ tʌgabʌrʌ quĩrãca. 6 Jãʌ̃be piradrʌped̶a Damasco purud̶aa wãdua. Jãma ab̶aʌba jaraya bʌa cãrẽda oida b̶ʌda.– 7 Saulo ume wãbʌdara bio dauperasid̶aa. Ãdjirãba bed̶eara ũrĩsid̶amĩna ni ab̶aʌda ununaẽ́ basía. 8 Saulora egode tab̶aped̶a piradrʌsia, baribʌrʌ dau ogabʌrʌd̶e poya unuẽ́ basía. Maʌ̃be idji ume wãbʌdaba idji jʌwad̶e jidad̶aped̶a Damascod̶aa edesid̶aa. 9 Mama idjia ewari ũbea unuẽ́ b̶asia, ne coẽ́ b̶asia, idjab̶a baido doẽ́ b̶asia. 10 Damascod̶e ẽberã Ananía abadada b̶asia. Maʌ̃ Ananíaba Jesucritora ĩjã b̶asia. Cãĩmocara quĩrãca idjia unusia dadjirã Boroba nãwã jarabʌrʌda: –¡Ananía!– Idjia panusia: –Mʌ̃ra nama b̶ʌa, mʌ̃ Boro.– 11 Dadjirã Boroba jarasia: –Piradrʌped̶a Juda ded̶aa wãdua. Maʌ̃ dera O Jipa B̸ʌ abadad̶e b̶ʌa. Jũẽsira jaradua bʌa ẽberã Saulo Tarsod̶ebemada acʌd̶e ze b̶ʌda. Ara nawena idjia Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌa. 12 Idjia cãĩmocara quĩrãca unusia umaquĩrã Ananía abadada idjimaa zeped̶a idji ʌ̃rʌ̃ jʌwa b̶ʌbʌrʌda idji dauba wayacusa unumãrẽã.– 13 Maʌ̃ne Ananíaba jarasia: –Mʌ̃ Boro, mʌ̃a jãʌ̃ ẽberãnebemada ũrĩ b̶ʌa. Zocãrãba jarabadaa Jerusaleʌ̃ne idjia bʌ ẽberãrãra bio biẽ́ o b̶ʌda. 14 Maʌ̃ awara sacerdote bororã trʌ̃neba naʌ̃ purud̶aa ze b̶ʌa bʌ ĩjã b̶eara jũma jida edei carea.– 15 Baribʌrʌ dadji Boroba jarasia: –Wãdua. Mʌ̃a idjira edasia mʌ̃nebemada judiorãẽ́a, ãdjirã bororãa, idjab̶a israelerãa bid̶a bed̶eamãrẽã. 16 Mʌ̃a idjía cawabiya sãwã bia mĩga b̶aida b̶ʌda mʌ̃nebemada bed̶eai carea.– 17 Ara maʌ̃da Ananíara Saulo b̶ʌmaa wãsia. Dji ded̶e ed̶a wãped̶a idji jʌwara Saulo ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a jarasia: –Djaba Saulo, dadji Boro Jesu bʌma od̶e odjad̶aba mʌ̃ra zebisia wayacusa bʌ dauba unumãrẽã idjab̶a Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶emãrẽã.– 18 Ara maʌ̃da Saulo daud̶eba b̶eda e quĩrãca b̶eada jurrusia. Maʌ̃ne wayacusa unu b̶esia. Maʌ̃be piradrʌped̶a borocuesia. 19 Maʌ̃bebʌrʌ ne coped̶a cacua ʌb̶ʌasia. Saulora Damascod̶e Jesu ĩjã b̶ea ume dãrãsia. 20 Maʌ̃ne judiorã dji jʌrebada deza idjia jaradia b̶esia Jesura wãrãda Ãcõrẽ Warrada. 21 Jũma maʌ̃ ũrĩbʌdaba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãdjirãba nãwã iwid̶i duanasid̶aa: –¿Naʌ̃gʌẽ́ca Jerusaleʌ̃ne Jesu ĩjã b̶earã jõbi quĩrĩã b̶ad̶ara? ¿Nama ze b̶ʌẽ́ca ãdjirãra sacerdote bororãmaa preso edei carea?– 22 Baribʌrʌ Sauloba ewariza ebud̶aara cawabibadjia Jesura wãrãda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Maʌ̃ba Damascod̶ebema judiorãba cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa. 23 Ewari zocãrã bad̶acarea judiorã Damascod̶ebemara Saulo bead̶i carea bed̶ea ausid̶aa. 24 Maʌ̃ carea ãsa, diamasi bid̶a dji purud̶e ed̶a wãbadama jʌ̃ã panasid̶aa. Baribʌrʌ ãdjia crĩcha panʌra Sauloba cawasia. 25 Maʌ̃ bẽrã diamasi Jesu ĩjã b̶eaba Saulora ẽ waib̶ʌad̶e b̶ʌd̶aped̶a dji puru mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌd̶eba ud̶aa puru dajada ʌrab̶ari b̶ʌsid̶aa. 26 Saulo jẽda Jerusaleʌ̃naa wãsid̶e Jesu ĩjã b̶ea ume b̶e quĩrĩã b̶asia. Baribʌrʌ idjira waya panasid̶aa. Ãdjirãba ĩjãnaẽ́ panasid̶aa idjia wãrãda Jesura ĩjã b̶ʌda. 27 Baribʌrʌ Bernabeba Saulora edesia Jesuba diabued̶arãmaa. Maʌ̃be idjia nẽbʌrʌsia sãwã Sauloba dadji Borora od̶e unusida, dadji Borora idji ume bed̶ead̶ada, idjab̶a sãwã Sauloba Damascod̶e Jesud̶ebemada ne wayaa neẽ́ bed̶eabadjida. 28 Mãwã Saulora ãdjirã ume b̶esia. Maʌ̃ne Jerusaleʌ̃ne Jesud̶ebemada ne wayaa neẽ́ bed̶ea nĩbabadjia. 29 Judiorã dji griego bed̶ead̶e bed̶eabadarã ume Jesud̶ebemada bed̶eabadjia baribʌrʌ idjira bea quĩrĩã panasid̶aa. 30 Djabarãba maʌ̃ cawasid̶ad̶e Saulora Cesarea purud̶aa edesid̶aa. Mamaʌba idji puru Tarsod̶aa diabuesid̶aa. 31 Mãwãnacarea Judea druad̶e, Galilea druad̶e, Samaria druad̶e bid̶a djabarãra necai duanasid̶aa. Ãcõrẽ Jaured̶eba biara ĩjãsid̶aa, dadjirã Boro waya panʌneba nĩbasid̶aa idjab̶a Ãcõrẽ Jaure ʌb̶ʌad̶eba yõ wãsid̶aa. 32 Maʌ̃ ewarid̶e Pedrora Ãcõrẽ ẽberãrã acʌ nĩbabadjia. Ewari ab̶a Lida purud̶e b̶eada acʌd̶e wãsia. 33 Mama ẽberã Enea abadada unusia. Maʌ̃ ẽberãra b̶ʌradrʌ b̶ʌ bẽrã ocho poa cʌd̶ad̶e b̶asia. 34 Maʌ̃ne Pedroba jarasia: –Enea, Jesucritoba bʌra biabisia. ¡Piradrʌdua! Bʌ cʌd̶ara b̶ed̶adua.– Ara maʌ̃da Eneara piradrʌsia. 35 Lida purud̶e, Saroʌ̃ ẽjũãne bid̶a jũmarãba dji biad̶ara unusid̶aa. Maʌ̃ carea dadjirã Borora ĩjãsid̶aa. 36 Maʌ̃ ewarid̶e Jesu ĩjã b̶ʌ wẽrã Tabita abadada Jope purud̶e b̶asia. Griego bed̶ead̶e idji trʌ̃ra Dorca abadjid̶aa. Maʌ̃ djabawẽrãba ne biada o b̶abadjia. Ne neẽ́ qued̶eara bio carebabadjia. 37 Ewari ab̶a Dorcara cacua biẽ́ b̶eped̶a jaid̶asia. Maʌ̃be idjira sʌgʌd̶aped̶a ʌ̃taarebema dejãne urraju b̶ʌsid̶aa. 38 Jope purura Lida caita b̶asia. Jesu ĩjã b̶eaba ũrĩsid̶aa Pedrora Lidad̶e b̶ʌda. Maʌ̃ carea ẽberãda umé idjimaa diabuesid̶aa nãwã bed̶ea djuburiad̶amãrẽã: “Daimaa isabe zedua.” 39 Ara maʌ̃da Pedrora ãdji ume wãsia. Jũẽsid̶ad̶e idjira dji bẽwãrã b̶ʌmaa edesid̶aa. Mama jũma pẽdra wẽrãrãda jĩã duanasid̶aa. Ãdjia Pedroa Dorcaba wua cajud̶ada acʌbisid̶aa. 40 Maʌ̃ne Pedroba jũmarãda dajadaa wãbisia. Chĩrãborod̶e cob̶eped̶a Ãcõrẽa iwid̶isia Dorca ʌ̃rẽbabimãrẽã. Iwid̶iped̶a dji bẽwãrãmaa acʌbʌrʌd̶e jarasia: –Tabita, ¡piradrʌdua!– Ara maʌ̃da idjira dau ogasia. Pedro unubʌrʌd̶e ʌ̃ta chũmesia. 41 Pedroba idjira jʌwad̶e jidaped̶a ʌ̃ta nũmebisia. Maʌ̃be djabarãra, pẽdra wẽrãrã sid̶a trʌ̃cuaped̶a Dorca ʌ̃rẽbad̶ada acʌbisia. 42 Jũma Jope purud̶e maʌ̃nebemada cawasid̶aa. Mãwã zocãrãba dadjirã Borora ĩjãsid̶aa. 43 Maʌ̃be Pedrora Joped̶e dãrãsia ẽberã Simoʌ̃ abadama. Maʌ̃ Simoʌ̃ba animarã eda biya obadjia.

Hechos 10

1 Cesarea purud̶e Cornelioda b̶asia. Idjira Italia druad̶ebema sordaorã boro basía. 2 Maʌ̃ Corneliora idji ẽberãrã sid̶a jũma jipa b̶easia. Ãcõrẽra waya panasid̶aa. Cornelioba judiorã carebai carea paratada waib̶ʌa diabadjia idjab̶a Ãcõrẽa iwid̶i b̶abadjia. 3 Ewari ab̶a quewara ʌ̃mãdau ʌ̃tʌed̶a Cornelioba cãĩmocara quĩrãca bajãnebema nezocada idjimaa zebʌrʌda ebud̶a unusia. Maʌ̃ba jarasia: –¡Cornelio!– 4 Cornelioba bajãnebema nezocara bio acʌped̶a ne wayaaba iwid̶isia: –¿Cãrẽ, mʌ̃ boro?– Maʌ̃ne bajãnebema nezocaba jarasia: –Bʌa Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌra, ne neẽ́ qued̶ea careba b̶ʌ sid̶a idjia bia unu b̶ʌa idjía ne babue diabʌrʌ quĩrãca. 5 Maʌ̃ bẽrã Jope purud̶aa ẽberãrãda diabuedua Simoʌ̃ Pedro abada jʌrʌd̶e wãnamãrẽã. 6 Idjira pusa icawa dewarabema Simoʌ̃ dji animarã e biya obari ded̶e b̶ʌa.– 7 Bajãnebema nezocara idji ume bed̶ea b̶aped̶a wãsia. Wãnacarea Cornelioba idji nezocada umé idjab̶a sordaoda ab̶a trʌ̃sia. Maʌ̃ sordaoba Corneliora carebabadjia idjab̶a Ãcõrẽra waya b̶asia. 8 Cornelioba ununara ãdjía jũma nẽbʌrʌped̶a Joped̶aa diabuesia. 9 Nurẽma ãdji od̶e nĩnane umatipa babod̶od̶e Jope puru caita jũẽbʌda basía. Maʌ̃misa Pedrora ʌ̃taarebema dejãne Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãsia. 10 Jarra nũmʌ bẽrã ne co quĩrĩã b̶asia. Ne dju panʌmisa Pedroba cãĩmocara quĩrãca unusia bajãra ewabʌrʌda. Bajãneba borob̶a waib̶ʌa quĩrãca b̶ʌda ed̶aa zebʌrʌda unusia. Maʌ̃ borob̶ara iquid̶aza jʌ̃caraba jʌ̃ b̶asia. 12 Borob̶ad̶e ed̶a quĩrãtanoa animarã jĩrũ quĩmãrẽ b̶eada, ãdji jãne wãbadada, ĩbana sid̶a b̶easia. (Ʌ̃cʌrʌ animarãra judiorãba cod̶acara panasid̶aa.) 13 Mãwã b̶ʌd̶e Pedroba bed̶eada ũrĩsia. Maʌ̃ bed̶eaba jarasia: –Pedro, piradrʌdua. Beaped̶a codua.– 14 Baribʌrʌ Pedroba jarasia: –Mʌ̃a coẽ́a, mʌ̃ Boro. Daiba cod̶acara panʌda wa bʌ quĩrãpita mititia b̶ʌda mʌ̃a cocaa.– 15 Dji bed̶eaba wayacusa jarasia: –Bãrãba cod̶amãrẽã Ãcõrẽba bia b̶ʌd̶ara mititia b̶ʌad̶a arãdua.– 16 Mãwã bed̶eabʌrʌda Pedroba b̶arima ũbea ũrĩsia. Maʌ̃be borob̶ara wayacusa bajãnaa wãsia. 17 Maʌ̃ ununa carea Pedroba ab̶ed̶a cawa crĩchaẽ́ b̶esia. Wad̶ibid̶a maʌ̃gʌba cãrẽ jara b̶ʌda crĩcha b̶ʌmisa Cornelioba diabued̶arãba Simoʌ̃ dera iwid̶i wãnaped̶a dji ed̶a wãbadama jũẽsid̶aa. 18 Ãdjirãba jĩgua iwid̶isid̶aa Simoʌ̃ Pedro abadara maʌ̃ ded̶e b̶ʌ cawaya. 19 Pedroba ununara wad̶i crĩcha b̶ʌd̶e Ãcõrẽ Jaureba idjía jarasia: “Ẽberãrã ũbea panʌba bʌra jʌrʌ panʌa. 20 Piradrʌped̶a dud̶aa wãdua. Ãdji ume wãida biẽ́ crĩcharãdua. Mʌ̃a ãdjira zebisia.” 21 Ara maʌ̃da Pedrora ed̶aa wãsia Cornelioba diabued̶arãmaa. Idjia jarasia: –Bãrãba mʌ̃drʌ jʌrʌ panʌa. ¿Cãrẽma ze panʌ?– 22 Ãdjirãba panusid̶aa: –Daira sordaorã boro Cornelioba diabuesia. Idjira ẽberã jipa b̶ʌa idjab̶a Ãcõrẽra waya b̶ʌa. Jũma judiorãba idjid̶ebemada bia crĩcha panʌa. Ãcõrẽ nezoca bajãnebemaba idjía bʌra idji ded̶aa trʌ̃bisia bʌ bed̶ea ũrĩ carea.– 23 Maʌ̃be Pedroba ded̶e ed̶a wãbisia. Maʌ̃ diamasi Pedro ume panesid̶aa. Nurẽma Pedrora pirab̶ariped̶a ãdjirã ume wãsia. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ djabarã Joped̶ebemada ãdjirã ume wãsid̶aa. 24 Maʌ̃ nurẽma Cesaread̶e jũẽsid̶aa. Cornelioba idji ẽberãrãda, idji dji biarã sid̶a ãbaa trʌ̃na bẽrã idji ded̶e jʌ̃ã panasid̶aa. 25 Pedro dji de caita jũẽsid̶e Cornelioba araa audiab̶arid̶e wãsia. Pedro quĩrãpita egode b̶arru cob̶eped̶a bia bed̶easia. 26 Baribʌrʌ piradrʌmãrẽã Pedroba nãwã jarasia: –¡Piradrʌdua! Mʌ̃ra ẽberãda jãwã b̶ʌa.– 27 Pedrora Cornelio ume bed̶ea b̶ʌda ed̶a wãsia. Mama ẽberãrã zocãrã duanʌda unusia. 28 Maʌ̃be Pedroba jarasia: –Bãrãba cawa panʌa dai judiorãra judiorãẽ́ ume nĩbacara panʌda idjab̶a judiorãẽ́ ded̶e ed̶a wãcara panʌda. Baribʌrʌ Ãcõrẽba mʌ̃́a cawabisia ni ab̶aʌda jaraiẽ́ b̶ʌda Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶ʌda wa idji quĩrãpita mititia b̶ʌda. 29 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ nama zemãrẽã jarad̶e wãsid̶ad̶e ara maʌ̃da ne jaraẽ́ zesia. Jãʌ̃be mʌ̃a cawa quĩrĩã b̶ʌa cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra trʌ̃sid̶ada.– 30 Maʌ̃ne Cornelioba jarasia: –Ewari quĩmãrẽ b̶ʌa ara naʌ̃ horaca mʌ̃a ne cod̶aca ewarida o b̶asia. Quewara ʌ̃mãdau ʌ̃tʌed̶a Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌd̶e ẽberãda mʌ̃ quĩrãpita nũmʌda unusia. Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra dorrodorroa b̶asia. 31 Maʌ̃ ẽberãba mʌ̃́a jarasia: “Cornelio, bʌa iwid̶i b̶ad̶ara Ãcõrẽba bia ũrĩsia. Idjia quĩrãdoaẽ́ b̶ʌa bʌa ne neẽ́ qued̶eara carebabarida. 32 Maʌ̃be ẽberãrãda Joped̶aa diabuedua Simoʌ̃ Pedro abadada jʌrʌd̶e wãnamãrẽã. Idjira pusa icawa dewarabema Simoʌ̃ dji animarã e biya obari ded̶e b̶ʌa. Maʌ̃ Simoʌ̃ Pedrora jũẽsira idjia bʌ́a bed̶eaya.” 33 Ara maʌ̃da mʌ̃a bʌra jʌrʌbisia. Bio bia b̶ʌa bʌra namaa zed̶a bẽrã. Nawena jũma dairãra nama Ãcõrẽ quĩrãpita duanʌa dadjirã Boroba bʌ́a jarabi b̶ʌda ũrĩni carea.– 34 Maʌ̃ne Pedroba jarasia: –Ʌ̃rãbʌrʌ mʌ̃a cawabʌrʌa wãrãda Ãcõrẽba ni ab̶aʌda quĩrã awara ocada. 35 Ãtebʌrʌ puruzabema idji wayaaba jipa o b̶eada bia unubaria. 36 Ãcõrẽba bed̶ea bia Jesucritod̶eba idji ume ibiad̶id̶ebemada israelerãa diabuesia. Maʌ̃ Jesucritora jũmarã Boroa. 37 Bãrãba cawa panʌa jũma judiorã druad̶e Jesud̶ebemada nẽbʌrʌbadada. Naãrã Galilead̶e Juaʌ̃ba jaradia b̶asia ẽberãrã borocued̶amãrẽã. 38 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba idji Jaureda, idji ʌb̶ʌa sid̶a Jesu Nazared̶ebemaa diasia. Ãcõrẽra idji ume b̶ʌ bẽrã Jesuba ne biada o nĩbasia idjab̶a ẽberãrã diauruba biẽ́ erob̶ʌra jũma biabibadjia. 39 Judiorã druad̶e, Jerusaleʌ̃ purud̶e bid̶a Jesuba od̶ara daiba jũma unusid̶aa. Idjia ne biada od̶amĩna judiorãba crud̶e cachi beasid̶aa. 40 Ara maʌ̃ Jesuda Ãcõrẽba ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbabiped̶a ʌ̃cʌrʌa unubisia. 41 Ãcõrẽba jũmarãa unubiẽ́ basía baribʌrʌ dairãa unubisia maʌ̃ carea edad̶a bẽrã. Idji ʌ̃rẽbad̶acarea dairãra idji ume ne cosid̶aa idjab̶a baido dosid̶aa. 42 Jesuba dairãra diabuesia jũma ẽberãrãa nãwã jarad̶amãrẽã: Ãcõrẽba idjira b̶ʌsia zocai b̶eara, beuped̶ad̶a sid̶a jipa cawa omãrẽã. 43 Jũma Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba maʌ̃nebemada bed̶easid̶aa. Ãdjirãba cawabisid̶aa bariduaba Jesuda ĩjãibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba cadjirua o b̶ad̶ara Ãcõrẽba idjid̶eba quĩrãdoaida.– 44 Pedro wad̶ibid̶a bed̶ea b̶ʌd̶e jũma idji ũrĩ duanʌmaa Ãcõrẽ Jaureda zesia. 45 Maʌ̃ne dewara bed̶ead̶e bed̶ea duanesid̶aa idjab̶a Ãcõrẽa bia bed̶ea duanesid̶aa. Judiorã Jesu ĩjã b̶ea Pedro ume zeped̶ad̶aba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ basía Ãcõrẽba idji Jaureda judiorãẽ́a bid̶a diad̶a bẽrã. 47 Maʌ̃ne Pedroba jarasia: –Naʌ̃gʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ Jaurera edasid̶aa dadjirãba edaped̶ad̶a quĩrãca. ¿Ãdjirãra borocued̶iẽ́ panʌca?– 48 Maʌ̃be Pedroba ãdjirãra Jesucrito trʌ̃neba borocuebisia. Mãwãnacarea ãdjirãba bed̶ea djuburiasid̶aa idjira ãdjirã ume dãrã b̶amãrẽã.

Hechos 11

1 Mãwãnacarea Jesuba diabued̶arãba, dewara djabarã Judea druad̶e b̶ea bid̶a ũrĩsid̶aa judiorãẽ́ba Ãcõrẽ bed̶eara ĩjãsid̶ada. 2 Maʌ̃ carea Pedro Jerusaleʌ̃naa wãsid̶e ʌ̃cʌrʌ djabarã judiorãba idjira biẽ́ jarasid̶aa. 3 Nãwã jarasid̶aa: –¿Cãrẽ cãrẽã bʌra judiorãẽ́ ded̶e ed̶a wãped̶a ãdji ume ne co b̶asi?– 4 Maʌ̃ne Pedroba idji mãwãnada ãdjirãa jũma nẽbʌrʌsia. 5 –Jope purud̶e b̶asid̶e mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶i b̶asia. Maʌ̃ne cãĩmocara quĩrãca borob̶a waib̶ʌa quĩrãca b̶ʌda unusia. Maʌ̃ra iquid̶aza jʌ̃caraba jʌ̃ b̶ʌda bajãneba ed̶aa zeped̶a mʌ̃ma jũẽsia. 6 Mʌ̃a bio acʌsia cãrẽda ed̶a b̶ʌ cawaya. Maʌ̃ne daupẽbada animarãda, mẽãbema animarãda, ãdji jãne wãbadada, ĩbana b̶ea sid̶a unusia. 7 Mãwã b̶ʌd̶e bed̶eada ũrĩsia. Maʌ̃ bed̶eaba mʌ̃́a jarasia: “Pedro, piradrʌdua. Beaped̶a codua.” 8 Baribʌrʌ mʌ̃a jarasia: “Mʌ̃a coẽ́a, mʌ̃ Boro. Dairãba cocara panʌda wa bʌ quĩrãpita mititia b̶ʌda mʌ̃a cocaa.” 9 Maʌ̃ne bajãneba bed̶eaba mʌ̃́a jarasia: “Bãrãba cod̶amãrẽã Ãcõrẽba bia b̶ʌd̶ara mititia b̶ʌad̶a arãdua.” 10 Mãwã bed̶eabʌrʌda mʌ̃a b̶arima ũbea ũrĩsia. Maʌ̃be borob̶ara wayacusa bajãnaa wãsia. 11 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberãda ũbea mʌ̃ b̶ʌ ded̶e jũẽsid̶aa. Ãdji boroba Cesarea purud̶eba mʌ̃maa diabuesia. 12 Ãcõrẽ Jaureba mʌ̃ra ãdji ume biẽ́ crĩchaẽ́ wãbisia. Cesaread̶e jũẽnaped̶a dairãra ãdji boro ded̶e ed̶aa wãsid̶aa. Naʌ̃ sei djabarãda mʌ̃ ume panasid̶aa. 13 Maʌ̃ ẽberãba daia nẽbʌrʌsia bajãnebema nezocada idji ded̶e nũmʌda unusida. Maʌ̃gʌba idjía jarasia: “Jope purud̶aa ẽberãrãda diabuedua Simoʌ̃ Pedro abadada jʌrʌd̶e wãnamãrẽã. 14 Idjia jaraya sãwãbʌrʌ Ãcõrẽba bʌra, bʌ ded̶ebemarã sid̶a ẽdrʌ edaida.” 15 Mʌ̃a maʌ̃nebema bed̶ea nũmʌne Ãcõrẽ Jaurera ãdjirãmaa zesia dadjirãmaa naãrã zed̶a quĩrãca. 16 Maʌ̃ne dadjirã Boroba jarad̶ara mʌ̃a quĩrãnebasia: “Wãrãda Juaʌ̃ba ẽberãrãra baidoba borocuesia, baribʌrʌ Ãcõrẽba bãrãa idji Jaureda diaya.” 17 Dadji Boro Jesucritoda ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba dadjirãa idji Jaureda diasia. Idji Jaureda ãdjirãa bid̶a diad̶a bẽrã ¿mʌ̃a sãwã idjia od̶ad̶ebemada biẽ́ jarai?– 18 Jerusaleʌ̃nebema djabarãba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e waa biẽ́ jarad̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽa nãwã bia bed̶easid̶aa: –¡Wãrãda Ãcõrẽba judiorãẽ́ sid̶a carebasia ãdji cadjiruara igarad̶aped̶a idjimaa zed̶amãrẽã! ¡Mãwã ewariza idji ume zocai panania!– 19 Estebaʌ̃ beaped̶ad̶acarea ẽberãrãba Jesu ĩjã b̶ea biẽ́ od̶i carea ẽpẽsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã zocãrã djabarãra Jerusaleʌ̃neba mĩrũ wãbʌrʌsid̶aa. Ʌ̃cʌrʌra Penicia druad̶aa, Chipre morrod̶aa idjab̶a Antioquía purud̶aa bid̶a wãsid̶aa. Ãdji wãbʌdaza bed̶ea Jesud̶ebemada ab̶abe judiorãa jarabadjid̶aa. 20 Mãwã panʌne ʌ̃cʌrʌ Jesu ĩjã b̶ea Chipred̶ebemada, Cirene purud̶ebema sid̶a Antioquíad̶e b̶ad̶e wãsid̶aa. Maʌ̃gʌrãba griegorãa bid̶a bed̶ea bia dadji Boro Jesud̶ebemada jara panesid̶aa. 21 Dadji Boroba idji ʌb̶ʌad̶eba ãdjirãra carebasia. Maʌ̃ba ãdjia jara panʌra zocãrãba ĩjãsid̶aa. Ãdjia naẽna ẽpẽ pananada igarad̶aped̶a dadjirã Borora ĩjãsid̶aa. 22 Djabarã Jerusaleʌ̃nebemaba maʌ̃ cawasid̶ad̶e Bernabeda Antioquíad̶aa diabuesid̶aa. 23 Maʌ̃ Bernabera ẽberã jipa b̶asia. Jesura bio ĩjã b̶asia; Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶asia. Bernabe Antioquíad̶e jũẽsid̶e unusia Ãcõrẽba idji biad̶eba djabarãra careba b̶ʌda. Maʌ̃ carea idjira bio b̶ʌsrid̶asia. Maʌ̃ne idjia jũmarãa jarabadjia dadji Borora sod̶eba wãrãda ẽpẽnamãrẽã. Mãwã b̶ʌd̶e zocãrãba dadjirã Borora ĩjãsid̶aa. 25 Mãwãnacarea Bernabera Tarso purud̶aa Saulo jʌrʌd̶e wãsia. Unuped̶a Antioquíad̶aa edesia. 26 Mama djabarã ume poa ab̶a dji jʌrebadjid̶aa. Ãdjia zocãrã ẽberãrãa Jesucritod̶ebemada jaradiabadjid̶aa. Maʌ̃ Antioquíad̶e ẽberãrãba Jesu ĩjã b̶eara “cristiano” abadjid̶aa. Mamabʌrʌ maʌ̃ trʌ̃ra naãrã odjasia. 27 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda Jerusaleʌ̃neba Antioquíad̶aa wãsid̶aa. 28 Ab̶a Agabo abadada ʌ̃ta nũmeped̶a Ãcõrẽ Jaured̶eba jarasia jũma naʌ̃ ẽjũãne jarrabada zeida. Maʌ̃ jarrabara wãrãda zesia Claudio Romanebema boro basid̶e. 29 Maʌ̃ carea Jesu ĩjã b̶ea Antioquíad̶e duanʌra bed̶ea ausid̶aa paratada djabarã Judea druad̶e b̶ea itea diabued̶i carea. Ãdjiza poya diabʌda quĩrãca diad̶iad̶a asid̶aa. 30 Maʌ̃ parata jʌrʌ peped̶ad̶acarea Bernabeda Saulo sid̶a edasid̶aa djabarã bororãmaa eded̶amãrẽã.

Hechos 12

1 Maʌ̃ ewarid̶e dewara Herodeda jũma judiorã druad̶ebema boroda b̶esia. Maʌ̃ Herodeba djabarãda ʌ̃cʌrʌ jidabiped̶a biẽ́ obisia. 2 Juaʌ̃ djaba Santiagoda necoba beabisia. 3 Herodeba unusia judiorãra maʌ̃ carea b̶ʌsrid̶asid̶ada. Maʌ̃ bẽrã Pedro sid̶a jidabisia. Mãwã osia paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ cobada ewarid̶e. 4 Pedrora jidabiped̶a preso b̶ʌbisia. Maʌ̃be sordaorãda diecisei edaped̶a quĩmãrẽ quĩmãrẽ Pedrora bio wagabisia. Herodeba crĩcha b̶asia Pedrora jũmarã quĩrãpita cawa oida judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari jõnacarea. 5 Pedrora preso b̶ʌbada ded̶e jida eropanʌmisa djabarãba Ãcõrẽa bio iwid̶i panasid̶aa idji carebamãrẽã. 6 Herodeba cawa oi ewari jũẽbod̶o diamasi Pedrora sordaorã umé panʌ ẽsi cãĩ b̶asia. Carena uméba jʌ̃ b̶asia. Preso b̶ʌbada ded̶e ed̶a wãbadama dewara sordaorãda nũpanasid̶aa. 7 Mãwã b̶ʌd̶e cawaẽ́ne dadjirã Boro nezoca bajãnebemada Pedromaa zesia. Maʌ̃ba preso b̶ʌbada dera ed̶a ʌ̃na nũmesia. Bajãnebema nezocaba Pedro orrod̶e tãped̶a ʌ̃rʌ̃matasia. Maʌ̃ne jarasia: –Isabe piradrʌdua.– Cawaẽ́ne Pedro jʌwad̶e carena jʌ̃ b̶ʌra ẽrã b̶aesid̶aa. 8 Maʌ̃be bajãnebema nezocaba jarasia: –Bʌa cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra bio trãjʌ̃dua. Jĩrũne jʌ̃bari sid̶a jʌ̃dua.– Pedroba mãwã od̶acarea bajãnebema nezocaba jarasia: –Bʌa ʌ̃rʌ̃ jʌ̃bari sid̶a jʌ̃ped̶a mʌ̃ caid̶u zedua.– 9 Ara maʌ̃da Pedrora bajãnebema nezoca caid̶u wãsia, baribʌrʌ idjia adua b̶asia bajãnebema nezocaba o b̶ʌra wãrãda mãwã b̶ʌda. Cãĩmocarada crĩcha b̶asia. 10 Mãwã b̶ʌd̶e sordaorã dji ed̶aare panʌ caita wãyã wãsid̶aa. Maʌ̃are dewararã caita wãyã wãnaped̶a dji dajada wãbada jiorro od̶ama jũẽsid̶aa. Jũẽbʌdad̶e maʌ̃ jiorro od̶ara idub̶a ewa dogosia. Ara maʌ̃da ẽdrʌsid̶aa. Mĩgaẽ́ wãbʌdad̶e bajãnebema nezocara Pedro ume b̶ad̶ada nẽbasia. 11 Maʌ̃bebʌrʌ Pedroba cawasia wãrãda ẽdrʌsida. Idjidub̶a jarasia: “Ʌ̃rãbʌrʌ mʌ̃a cawasia dadji Boroba wãrãda bajãnebema nezocada diabueped̶a mʌ̃ra Herode jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌsida. Judiorãba biẽ́ o quĩrĩã panananebemada wãrãda ẽdrʌ b̶ʌsia.” 12 Pedroba wãrãda ẽdrʌsida cawasid̶e Juaʌ̃ Marco papa Maria ded̶aa wãsia. Maria ded̶e zocãrã djabarãba Ãcõrẽa iwid̶i panʌda ãbaa dji jʌre panasid̶aa. 13 Maʌ̃ne Pedroba dajadaareba trʌ̃ b̶ʌd̶e nezocawẽrã Rode abadaba acʌd̶e wãsia caiba trʌ̃ b̶ʌ cawaya. 14 Rodeba Pedro bed̶eara cawasia. Maʌ̃ bẽrã b̶ʌsrid̶asia baribʌrʌ ed̶a wãbadara ewaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ ed̶a pira wãped̶a djabarãa jarasia Pedrora dajada b̶ʌda. 15 Maʌ̃ne jũmarãba Rodea jarasid̶aa: –Bʌra quĩrãẽ́ nũmʌa.– Baribʌrʌ idjia wãrãana asia. Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: –Mãẽteara idji bajãnebema nezocada mãwã b̶ʌa.– 16 Mãwã panʌne Pedroba dajadaareba mĩã sẽ trʌ̃ b̶asia. Ewasid̶ad̶e ãdjirãba unusid̶aa wãrãda Pedroda mãwã b̶ʌda. Ab̶ed̶a cawa crĩchad̶aẽ́ basía. 17 Baribʌrʌ Pedroba jʌwaba jarasia chupead̶amãrẽã. Maʌ̃be jũma nẽbʌrʌsia sãwãbʌrʌ dadji Boroba idjira preso b̶ad̶ada ẽdrʌ edasida. Jũma nẽbʌrʌped̶a jarasia: –Jũma maʌ̃gʌra Santiagoa, waabema djabarãa bid̶a jarad̶adua.– Maʌ̃be Pedrora mamaʌba ãyã wãsia. 18 Ʌ̃nadrʌsid̶e sordaorãba cawad̶aẽ́ basía Pedrora sãmaa wãsida. Ab̶ed̶a cawa crĩchad̶aẽ́ basía idjab̶a ne wayasid̶aa. 19 Herodeba idjira jʌrʌbisia, baribʌrʌ sordaorãba ununaẽ́ basía. Herodeba ãdjirãa maʌ̃gʌd̶ebemada bio iwid̶iped̶a jũma quenabisia. Mãwãnacarea Herodera judiorã druad̶eba Cesarea purud̶aa wãped̶a mama dãrãsia. 20 Maʌ̃ ewarid̶e Herodera Tirod̶ebemarã ume, Sidoʌ̃nebemarã ume bid̶a quĩrũ b̶asia. Baribʌrʌ maʌ̃gʌrãba cobadara Herode druad̶e edabadjid̶aa. Maʌ̃ carea ãdjirãra bed̶ea aud̶aped̶a ãbaa wãsid̶aa idji ume ibiad̶i carea. Naãrã Blasto abadamaa wãsid̶aa. Maʌ̃ Blastora Herodeare dji droma basía. Maʌ̃ne ãdjia jara panʌra Blastoa ĩjãbid̶aped̶a idjid̶eba Herodea bed̶ea djuburiasid̶aa ibiad̶i carea. 21 Herodeba b̶ʌd̶a ewarid̶e djio bia quiruda jʌ̃ped̶a idji bugued̶e chũmesia. Maʌ̃be ãdjirã quĩrãpita bed̶easia. 22 Mãwã b̶ʌd̶e ãdjirãba jĩgua jarabadjid̶aa: –¡Za bed̶ea b̶ʌra ẽberãẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽa!– 23 Baribʌrʌ Herodeba Ãcõrẽa bia bed̶ead̶aduad̶a aẽ́ basía. Ara maʌ̃ne dadjirã Boro nezoca bajãnebemaba idjira cacua biẽ́ b̶ʌsia. Maʌ̃be idjira quiba co beasia. 24 Maʌ̃misa djabarãba bed̶ea dadji Boro Jesud̶ebemada tʌmʌara jaradia wãsid̶aa. Maʌ̃ne zocãrãba ĩjãbʌda bẽrã yõ wãsid̶aa. 25 Bernabeba, Saulo bid̶a Jerusaleʌ̃ne parata djabarã itea diaped̶ad̶acarea jẽda wãsid̶aa. Juaʌ̃ Marco abadada edesid̶aa.

Hechos 13

1 Djabarã Antioquía purud̶ebema tãẽna Ãcõrẽneba bed̶eabadada, Critod̶ebema jaradiabada sid̶a b̶easia. Bernabeda, Sauloda, Lucio Cirenenebemada idjab̶a Simoʌ̃da b̶asia. Simoʌ̃ trʌ̃ ĩyãgad̶ara “Dji Pãĩma” abadjid̶aa. Manaeʌ̃ sid̶a b̶asia. Idjira Galilea druad̶ebema boro Herode ume ãbaa warisia. 2 Ewari ab̶a djabarãba ne cod̶aca ewari o panʌne dadjirã Boroa bia bed̶ea panasid̶aa. Mãwã panʌne Ãcõrẽ Jaureba ãdjirãa jarasia: –Bernabeda, Saulo sid̶a mʌ̃a trʌ̃sia. Maʌ̃ bẽrã ãdjida b̶ʌd̶adua mʌ̃a obi b̶ʌra od̶amãrẽã.– 3 Ãdjia ne cod̶aca ewari od̶aped̶a Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e ãdji jʌwara Bernabe ʌ̃rʌ̃, Saulo ʌ̃rʌ̃ bid̶a b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃be ãdjira diabuesid̶aa dadjirã Boroba obi b̶ʌra od̶e wãnamãrẽã. 4 Ãdjira Ãcõrẽ Jaureba diabued̶a bẽrã Seleucia purud̶aa wãsid̶aa. Mamaʌba barcod̶e Chipre morrod̶aa wãsid̶aa. 5 Salamina purud̶e jũẽnaped̶a judiorã dji jʌrebada deza Ãcõrẽ bed̶eara jaradiasid̶aa. Ãdji carebai carea Juaʌ̃ Marcoda ãdji ume nĩbasia. 6 Jũma maʌ̃ morro dromane pʌrrʌabʌdad̶e Papo purud̶e jũẽne wãsid̶aa. Mama judio Barjesu abadada unusid̶aa. Maʌ̃ Barjesura jãĩbana basía. Sewad̶eba jarabadjia Ãcõrẽneba bed̶eabarida. 7 Idjira Chipred̶ebema boro Sergio Paulo abadama b̶abadjia. Maʌ̃ Sergio Paulora crĩcha cawa b̶asia. Ewari ab̶a idjia Bernabera, Saulo sid̶a trʌ̃bisia Ãcõrẽ bed̶eada ũrĩ quĩrĩã b̶ad̶a bẽrã. 8 Baribʌrʌ ãdjia jaradia panʌne jãĩbana Barjesuba sewaad̶a abadjia dji boroba Ãcõrẽ bed̶eara ĩjãrãmãrẽã. (Barjesu trʌ̃ra griego bed̶ead̶e Elimá abadaa.) 9 Maʌ̃ne Saulora Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶asia. (Saulora idjab̶a Paulo abadaa.) Pauloba Elimámaa bio acʌ nũmeped̶a nãwã jarasia: 10 –¡Bʌra sewaid̶a b̶ʌa! ¡Bʌ sora cadjiruaba bira b̶ʌa! Diauru warra, ¡bʌa ne jũma jipa b̶ʌda quĩrĩãcaa! ¿Cãrẽ cãrẽã ara pichia Ãcõrẽ wãrã bed̶eara sewaad̶a a b̶ʌ? 11 Jãʌ̃be dai Boroba idji ʌb̶ʌad̶eba bʌra cawa oya. Nawena bʌra daub̶errea b̶eya. Dãrã ʌ̃mãdaura unuẽ́ b̶aya.– Ara maʌ̃da jãĩbanaba towa pãĩsosoa b̶ʌda unuped̶a daub̶errea b̶esia. Maʌ̃be bed̶ea djuburiasia bariduaba idji jʌwad̶e jidad̶aped̶a careba eded̶amãrẽã. 12 Sergio Pauloba maʌ̃ unusid̶e ãdjia dadjirã Borod̶ebema jaradia panʌra bio bia ũrĩna bẽrã ĩjãsia. 13 Paulora idji ume nĩna sid̶a Papo purud̶eba Panpilia druad̶aa barcod̶e wãsid̶aa. Mama Pergue purud̶e jũẽsid̶aa. Baribʌrʌ Juaʌ̃ Marcoba ãdjira ameped̶a Jerusaleʌ̃naa jẽda wãsia. 14 Pergued̶eba dewara Antioquía purud̶aa wãsid̶aa. Maʌ̃ Antioquíara Pisidia druad̶e b̶ʌa. Mama ʌ̃nãũbada ewarid̶e judiorã dji jʌrebada ded̶e ed̶a wãnaped̶a chũpanesid̶aa. 15 Maʌ̃be dji bororãba Ãcõrẽ leyd̶ebemada idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶ad̶ebema sid̶a jĩgua lesid̶aa. Maʌ̃be ab̶aʌda Paulo, Bernabe chũpanʌmaa nãwã jarad̶e wãbisid̶aa: –Djabarã, bãrãba dai carebad̶i carea bed̶eada eropanʌbʌrʌ, jarad̶adua.– 16 Maʌ̃ne Paulora piradrʌped̶a jʌwaba jarasia jũmarãda chupead̶amãrẽã. Maʌ̃be jarasia: –Achirã Israeld̶ebema idjab̶a judiorãẽ́ Ãcõrẽ waya b̶earã, ũrĩnadua: 17 Israel Ãcõrẽba dadji drõã naẽnabemarãda edasia. Ãdjirã Egipto druad̶e ãĩbemarã quĩrãca panasid̶ad̶e Ãcõrẽba puru dromada yõbisia. Maʌ̃be idji ʌb̶ʌaba ãdjirãra Egipto druad̶ebemada ẽdrʌ enesia. 18 Mãwãnacarea ãdjirãba ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e biẽ́ obʌdara Ãcõrẽba cuarenta poa droa b̶asia. 19 Maʌ̃be Canaaʌ̃ druad̶e Ãcõrẽba siete puru poyabipeda ãdji ẽjũãda dadji drõã naẽnabemarãa diasia. 20 Egiptod̶aa wãped̶ad̶ad̶eba ab̶a ãdji ẽjũã edabʌdad̶aa 450 poa b̶asia. Mãwãnacarea Ãcõrẽba idji purua ãdji ẽdrʌ b̶ʌbadarãda diabadjia ab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabari Samuel ewarid̶aa. 21 Maʌ̃ ewarid̶e ãdjirãba Ãcõrẽa bed̶ea djuburiasid̶aa ẽberã ab̶a ãdjirã boroda b̶ʌmãrẽã. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba Quis warra Saulda b̶ʌsia. Maʌ̃ Saulora Benjamiʌ̃neba yõna basía. Cuarenta poa israelerã boroda b̶asia. 22 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Saulora ãyã b̶ʌped̶a Davida b̶ʌsia ãdjirã boroda b̶amãrẽã. David̶ebemada Ãcõrẽba nãwã jarasia: “Mʌ̃a Jesé warra Davida bia unu b̶ʌa. Mʌ̃a obi quĩrĩã b̶ʌra idjia jũma oya.” 23 Maʌ̃be Ãcõrẽba naẽna jarad̶a quĩrãca osia. Idjia David̶eba yõped̶ad̶ad̶ebemada ab̶a b̶ʌsia israelerã Ẽdrʌ Edabarida b̶amãrẽã. Maʌ̃ ẽberãra Jesua. 24 Maʌ̃ Jesu zei naẽna Juaʌ̃ba jũma israelerãa jaradia b̶asia ãdji cadjirua igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. Mãwã obʌdara idjia doed̶a borocuebadjia. 25 Idji beui ewari caita b̶asid̶e Juaʌ̃ba jarasia: “Bãrãba mʌ̃ra ¿caida crĩcha panʌ? Mʌ̃ra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aẽ́a. Baribʌrʌ mʌ̃ caid̶u zebʌrʌda mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. Idjia jĩrũne jʌ̃ b̶ʌ ẽrãi carea mʌ̃ra bia b̶ʌẽ́a.” 26 Achirã Abrahaʌ̃neba yõped̶ad̶arã, judiorãẽ́ Ãcõrẽ waya b̶ea, Ãcõrẽba dadjirãa maʌ̃ bed̶ea dadji ẽdrʌ edaid̶ebemada diabuesia. 27 Jerusaleʌ̃nebemaba, ãdji bororã bid̶a Jesura dadji Ẽdrʌ Edabarida cawad̶aẽ́ basía. Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶ara ʌ̃nãũbada ewariza jĩgua lebadamĩna idjid̶ebema b̶ʌped̶ad̶ada cawad̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Jesu beabisid̶ad̶e maʌ̃ bed̶eaba jara b̶ʌra wãrãda osid̶aa. 28 Ni cãrẽ cadjirua od̶ara ununaẽ́mĩna ãdjirãba Pilatoa jarasid̶aa beamãrẽã. 29 Ãcõrẽ cartad̶e idji bead̶id̶ebema b̶ʌped̶ad̶a jũma mãwãnacarea idjira crud̶ebemada ud̶aa b̶ʌd̶aped̶a tʌb̶arisid̶aa. 30 Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira ʌ̃rẽbabisia. 31 Mãwãnacarea Jesuba idji ume Galilead̶eba Jerusaleʌ̃naa wãped̶ad̶arãa ara idjida b̶arima zocãrã unubisia. Id̶i maʌ̃ ẽberãrãba idjid̶ebemada jũma israelerãa bed̶ea panʌa. 32 Ara maʌ̃ quĩrãca daiba naʌ̃ bed̶ea biada jara panʌa: Ãcõrẽra dadji drõã naẽnabemarã ume bed̶ea b̶ʌsia idjab̶a dadjirã, ãdjirãneba yõped̶ad̶arã ewarid̶e maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶ara jũma osia. Jesura ʌ̃rẽbabisia salmo umébemane b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. Nãwã jara b̶ʌa: “Bʌra mʌ̃ Warraa. Id̶i bʌra mʌ̃ Warraad̶a abʌrʌa.” 34 Ãcõrẽba Jesura beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia waa beurãmãrẽã. Maʌ̃nebemada idji cartad̶e nãwã jarasia: “Mʌ̃a Davia carebai jarad̶ara bãrã ume wãrãda oya.” 35 Maʌ̃ carea dewara salmone naʌ̃da jara b̶ʌa: “Mʌ̃, bʌ nezoca jipa b̶ʌra bʌa idu b̶erawabiẽ́a.” 36 Davi zocai b̶asid̶e Ãcõrẽba idjid̶eba osia idjia quĩrĩã b̶ad̶a quĩrãca. Maʌ̃be Davira jaid̶aped̶a tʌb̶arisid̶aa idji drõãenabemarã tʌb̶ariped̶ad̶ama. Maʌ̃ne idjira b̶erawasia. 37 Baribʌrʌ Ãcõrẽba ʌ̃rẽbabid̶ara b̶erawaẽ́ basía. 38 Maʌ̃ bẽrã djabarã, naʌ̃gʌda cawad̶adua: bãrãba cadjirua obadara Ãcõrẽba Jesud̶eba quĩrãdoaya. Moise ley ĩjã o panʌ carea Ãcõrẽba bãrãra jipa panʌana acaa. Baribʌrʌ jũma Jesu ĩjãbʌdara Ãcõrẽba jipa panʌana abaria. Maʌ̃drʌ bãrãa jara panʌa. 40 Quĩrãcuita b̶ead̶adua Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶ada bãrã ume mãwãrãmãrẽã. Nãwã b̶ʌsid̶aa: 41 Ãcõrẽba jara b̶ʌ igara b̶earã, ¡acʌd̶adua! ¡Dauperad̶adua! ¡Beud̶adua! Mʌ̃a bãrã ewarid̶e ne minijĩchiada oya. Maʌ̃ra ab̶aʌba bãrãa jarabʌrʌ sid̶a ĩjãnaẽ́a. 42 Paulo, Bernabe sid̶a judiorã dji jʌrebada ded̶eba ẽdrʌbʌdad̶e ẽberãrãba bed̶ea djuburiasid̶aa dewarabema ʌ̃nãũbada ewarid̶e bid̶a maʌ̃nebemada bed̶ead̶amãrẽã. 43 Dji jʌre panana wãsid̶ad̶e zocãrã judiorãba, judiorã crĩcha ẽpẽbada bid̶a Paulora, Bernabe sid̶a ẽpẽsid̶aa. Ãdjia maʌ̃ ẽberãrãa bio jarasid̶aa Ãcõrẽba idji biad̶eba ãdjirã careba b̶ʌda ĩjã pananamãrẽã. 44 Dewarabema ʌ̃nãũbada ewarid̶e purura berara jũma ãbaa dji jʌresid̶aa Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩni carea. 45 Baribʌrʌ judiorã bororãba ẽberãrã cãbana unusid̶ad̶e sod̶e biẽ́ duanesid̶aa. Pauloba jaradia b̶ʌd̶e ãdjirãba sewaad̶a abadjid̶aa idjab̶a Paulod̶ebemada biẽ́ bed̶eabadjid̶aa. 46 Maʌ̃ne Pauloba, Bernabe bid̶a ne wayaa neẽ́ ãdjirãa jarasid̶aa: –Wãrãda daiba bãrãa Ãcõrẽ bed̶eara naãrã jarad̶ida panasid̶aa. Baribʌrʌ bãrãba igara panʌ bẽrã idjab̶a bãrãmaarã ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aida biẽ́ b̶ʌ bẽrã, daiba judiorãẽ́a jarad̶e wãnia. 47 Daiba mãwã od̶amãrẽã dadjirã Boroba nãwã jarasia: Mʌ̃a bʌra ʌ̃naa quĩrãca b̶ʌsia judiorãẽ́ba mʌ̃nebemada cawad̶amãrẽã. Bʌa jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶earãa cawabiya mʌ̃a ẽdrʌ edaid̶ebemada. 48 Judiorãẽ́ba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e b̶ʌsrid̶asid̶aa. Ara maʌ̃da dadjirã Boro bed̶ead̶ebemada bia bed̶easid̶aa. Maʌ̃ne Ãcõrẽba ewariza idji ume zocai b̶ead̶i carea b̶ʌd̶arãba ĩjãsid̶aa. 49 Maʌ̃be dadjirã Boro bed̶eara jũma maʌ̃ druad̶e jarasid̶aa. 50 Baribʌrʌ judiorãba Ãcõrẽ waya b̶ea wẽrãrã dji dromarãa, umaquĩrã dji dromarãa bid̶a jarasid̶aa Paulo, Bernabe sid̶a biẽ́ od̶amãrẽã. Mãwã ãdji purud̶ebemada ãyã jʌretasid̶aa. 51 Maʌ̃ne Pauloba Bernabe bid̶a purud̶ebema pora ãdji jĩrũnebemada jãrãpetasid̶aa unubid̶i carea Ãcõrẽba cawa oida. Maʌ̃be Iconio purud̶aa wãsid̶aa. 52 Baribʌrʌ Jesu ĩjã b̶ea maʌ̃ Antioquíad̶e panʌra bio b̶ʌsrid̶a panasid̶aa idjab̶a Ãcõrẽ Jaured̶eba panasid̶aa.

Hechos 14

1 Iconio purud̶e ãdjia obada quĩrãca Paulora Bernabe sid̶a judiorã dji jʌrebada ded̶e ed̶aa wãsid̶aa. Ãdjia jaradia panʌ carea zocãrã judiorãba griegorã bid̶a Jesura ĩjãsid̶aa. 2 Baribʌrʌ judiorã Jesu ĩjãẽ́ b̶eaba judiorãẽ́a djabarãnebemada biẽ́ crĩchabisid̶aa. 3 Mãwãmĩna Paulora Bernabe sid̶a mama dãrã panasid̶aa. Dadjirã Boroba careba b̶ʌda sod̶eba ĩjã panʌ bẽrã idjid̶ebemada ne wayaa neẽ́ jaradiabadjid̶aa. Maʌ̃ne dadjirã Boroba ãdjía ʌb̶ʌada diasia ne ununacada od̶amãrẽã. Mãwã cawabisia idji biad̶ebema ãdjia jaradia panʌra wãrãda. 4 Baribʌrʌ maʌ̃ purud̶ebemarãba awara awara crĩcha b̶easia. Ʌ̃cʌrʌ Pauloare, Bernabeare bid̶a panasid̶aa, maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ judiorãare panasid̶aa. 5 Maʌ̃ne judiorãda, judiorãẽ́ sid̶a dji purud̶ebema bororã ume bed̶ea ausid̶aa Paulo, Bernabe sid̶a mõgaraba tab̶ari bead̶i carea. 6 Baribʌrʌ Pauloba, Bernabe bid̶a maʌ̃ cawasid̶ad̶e Licaonia druad̶aa mĩrũ wãsid̶aa. Listra purud̶aa, Derbe purud̶aa bid̶a wãsid̶aa. Jũma maʌ̃ Licaonia druad̶e pʌrrʌa wãsid̶aa. 7 Mama ãdjia bed̶ea bia Jesud̶ebemada jarabadjid̶aa. 8 Listra purud̶e ẽberã jĩrũ biẽ́ b̶ʌda b̶asia. Mãwã toped̶ad̶a bẽrã poya nĩbaca basía. 9 Maʌ̃ ẽberãba ũrĩ chũmasia Pauloba Jesud̶ebema bed̶ea b̶ʌda. Pauloba idjimaa acʌbʌrʌd̶e cawasia idjia wãrãda ĩjã b̶ʌda Jesuba idjira poya biabida. 10 Maʌ̃ bẽrã Pauloba idjía jĩgua jarasia: –¡Piradrʌdua! ¡Ʌ̃ta nũmedua!– Ara maʌ̃da idjira ʌ̃tʌ jʌ̃drʌped̶a nĩbad̶e wãsia. 11 Pauloba od̶a unusid̶ad̶e maʌ̃ purud̶ebemarãba licaonia bed̶ead̶e jĩgua jara duanesid̶aa: –¡Ãcõrẽda umé dadjirãmaa ẽberã quĩrãca ed̶aa zesid̶aa!– 12 Ãdjirãba jarasid̶aa Bernabera ãdji ãcõrẽ droma Zeuda idjab̶a Paulora ãdji ãcõrẽ Hermeda, idjira dji bed̶ea jarabari bẽrã. 13 Listra puru quĩrãpe ãdji ãcõrẽ Zeu de dromada b̶asia. Mamaʌba Zeu sacerdoteba pacada, nepõnõ sid̶a dji purud̶e ed̶a wãbadamaa enesia. Idjia, puru ume Pauloa, Bernabea bid̶a maʌ̃ pacara babue dia quĩrĩã panasid̶aa. 14 Baribʌrʌ Jesuba diabued̶a Bernabeba, Paulo bid̶a maʌ̃ cawasid̶ad̶e ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra cõãcuad̶aped̶a ẽberãrã tãẽna pira wãnaped̶a nãwã jĩgua jarasid̶aa: 15 –Achirã, ¿cãrẽ cãrẽã jãwã o panʌ? Daira ãcõrẽẽ́a. Daira ẽberãa, bãrã quĩrãca. Bãrãa jarad̶e ze panʌa naʌ̃ ãcõrẽ siriẽ́ b̶eada igarad̶aped̶a Ãcõrẽ zocai b̶ʌdrʌ ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃gʌ Ãcõrẽba bajãda, ẽjũãda, pusada, ne jũma ãdjid̶e nũmʌ sid̶a osia. 16 Naẽna Ãcõrẽba idji adua b̶ea purua ara ãdjia o quĩrĩã panʌda idu obibadjia. 17 Mãwãmĩna ewariza bia o b̶ʌd̶eba idjia cawabi b̶ʌa idjira wãrãda b̶ʌda. Idjia bajãneba cueda zebibaria idjab̶a néuda zaubibaria. Mãwã idjia dadjirãra jãwũã ne cobibaria idjab̶a sod̶e b̶ʌsrid̶abibaria.– 18 Pauloba Bernabe bid̶a mãwã jara panasid̶amĩna maʌ̃ ẽberãrãba berara ãdjía pacara babue diasid̶aa. 19 Listrad̶e panʌne ʌ̃cʌrʌ judiorã Antioquía purud̶ebemada, Iconio purud̶ebema sid̶a jũẽsid̶aa. Ãdjirãba Listrad̶ebemarãa Paulod̶ebemada biẽ́ crĩchabisid̶aa. Maʌ̃ carea jũmarãba Paulora mõgaraba tab̶ari jidasid̶aa. Idjira beusida crĩchasid̶a bẽrã erreb̶ari eded̶aped̶a puru dajada b̶atabuesid̶aa. 20 Maʌ̃be Jesu ĩjã b̶eaba Paulora jũrãnaped̶a acʌ panasid̶aa. Mãwã panʌne idjira piradrʌsia. Piradrʌped̶a jẽda purud̶aa wãsia. Nurẽma Bernabe ume Derbe purud̶aa wãsid̶aa. 21 Derbe purud̶e Pauloba, Bernabe bid̶a bed̶ea bia Jesud̶ebema jarasid̶ad̶e zocãrãba ĩjãsid̶aa. Mãwãnacarea Listra purud̶aa, Iconio purud̶aa, Pisidia druad̶e b̶ʌ Antioquíad̶aa bid̶a jẽda wãsid̶aa. 22 Puruza djabarãra carebabadjid̶aa Jesuda biara ĩjãnamãrẽã. Ãdjia Jesu ĩjã panʌra igararãnamãrẽã nãwã jarabadjid̶aa: “Ãcõrẽda dadjirã Boroda b̶ʌd̶ibʌrʌ naʌ̃ ẽjũãne bio bia mĩgad̶ia.” 23 Puruza djabarã tãẽna ʌ̃cʌrʌ b̶ʌsid̶aa dji bororãda b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃be Ãcõrẽa iwid̶id̶aped̶a, ne cod̶aca ewarida od̶aped̶a dadjirã Boro ĩjã panʌra idji jʌwad̶e b̶ʌsid̶aa. 24 Mãwãnacarea Pisidia druad̶eba Panpilia druad̶e jũẽne wãsid̶aa. 25 Ãcõrẽ bed̶ea Pergue purud̶e jaradiad̶aped̶a Atalia purud̶aa wãsid̶aa. 26 Mamaʌba barcod̶e Siria druad̶e b̶ʌ Antioquíad̶aa jẽda wãsid̶aa ãdjia od̶e wãped̶ad̶ara jũma oped̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃gʌ purud̶eba djabarãba ãdjira naãrã diabuesid̶aa Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌra od̶amãrẽã idjab̶a Ãcõrẽ jʌwad̶e b̶ʌsid̶aa idji biad̶eba carebamãrẽã. 27 Jũẽnaped̶a djabarã ume ãbaa dji jʌresid̶aa. Maʌ̃ne nẽbʌrʌsid̶aa jũma Ãcõrẽba ãdjid̶eba od̶ada. Jarasid̶aa sãwã Ãcõrẽba osida judiorãẽ́ bid̶a Jesura ĩjãnamãrẽã. 28 Mama Jesu ĩjã b̶ea ume dãrã panesid̶aa.

Hechos 15

1 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ Judea druad̶ebemarãda Antioquía purud̶aa wãsid̶aa. Mama ãdjia djabarã judiorãẽ́a jaradia panesid̶aa Moiseba b̶ʌd̶a quĩrãca umaquĩrã cacuada wẽãgod̶aẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba ẽdrʌ edaẽ́da. 2 Maʌ̃ carea Paulora, Bernabe sid̶a ãdjirã ume bio caicayasid̶aa. Maʌ̃be djabarãba Pauloda, Bernabeda, dewararã sid̶a Jerusaleʌ̃naa diabuesid̶aa maʌ̃nebemada Jesuba diabued̶arã ume, djabarã bororã ume bid̶a ãbaa bed̶ead̶amãrẽã. 3 Djabarã Antioquíad̶ebemaba diabuesid̶ad̶e ãdjirãra Penicia druad̶e, Samaria druad̶e bid̶a pʌrrʌa nĩbasid̶aa. Puruza nẽbʌrʌsid̶aa sãwã judiorãẽ́ba ãdji crĩcha drõãra igarad̶aped̶a Jesuda ĩjãsid̶ada. Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e jũma djabarãra b̶ʌsrid̶asid̶aa. 4 Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶ad̶e Jesuba diabued̶arãba, djabarãba, dji bororã bid̶a ãdjirãra bia edasid̶aa. Maʌ̃ne Pauloba, Bernabe bid̶a jũma Ãcõrẽba ãdjid̶eba judiorãẽ́ tãẽna od̶ada nẽbʌrʌsid̶aa. 5 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ pariseorã Jesu ĩjã b̶eaba ʌ̃ta nũpanenaped̶a jarasid̶aa: –Jũma djabarã judiorãẽ́ra cacua wẽãgod̶ida panʌa. Ãdjirãa jaradiad̶ida panʌa Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra ĩjã od̶amãrẽã.– 6 Maʌ̃nebemada bed̶ead̶i carea Jesuba diabued̶arãra djabarã bororã ume ãbaa dji jʌresid̶aa. 7 Dãrã bed̶eabʌdad̶e Pedrora piradrʌped̶a jarasia: –Djabarã, bãrãba cawa panʌa bãrã tãẽna Ãcõrẽba mʌ̃da naãrã edasida judiorãẽ́a jaradiamãrẽã. Maʌ̃ne dãrãbʌrʌa judiorãẽ́ba bed̶ea bia Jesud̶ebemada ũrĩnaped̶a ĩjãsid̶ada. 8 Ãcõrẽba jũmarã sora cawa b̶ʌa. Maʌ̃ judiorãẽ́ba ĩjãsid̶ad̶e Ãcõrẽba cawabisia ãdjirãra bia edasida. Idji Jaurera ãdjirãa diasia dadjirãa naẽna diad̶a quĩrãca. 9 Ãcõrẽba dadjirãra ãdjirã ume quĩrã awara oẽ́ basía. Ãdjia ĩjãsid̶ad̶e ãdji sora sʌgʌsia. 10 Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽba cawabid̶ara igara panʌ? ¿Idjia sãwã oi cawaya mãwã panʌca? ¿Cãrẽ cãrẽã dadjirãba, dadji drõãenabemarã bid̶a poya od̶aẽ́ bad̶ada ãdjirãa obi quĩrĩã panʌ? 11 Dadjirãba ĩjã panʌa dadji Boro Jesuba idji biad̶eba dadjirãra, ãdjirã sid̶a ẽdrʌ edasida.– 12 Maʌ̃ne Bernabeba Paulo bid̶a nẽbʌrʌsid̶aa Ãcõrẽba ne ununacada ãdjid̶eba judiorãẽ́ tãẽna osida. Maʌ̃ba cawabisia idjira ãdji ume b̶ʌda. Maʌ̃ne jũmarãba chupea ũrĩ duanasid̶aa. 13 Maʌ̃ nẽbʌrʌped̶ad̶acarea Santiagoba jarasia: –Djabarã, mʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua. 14 Simoʌ̃ba dadjirãa nẽbʌrʌsia Ãcõrẽba judiorãẽ́ crĩcha b̶ʌd̶eba ãdjirãra edasida idji purud̶ebemada b̶ead̶amãrẽã. 15 Simoʌ̃ba jarad̶ara Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶a quĩrãca b̶ʌa. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: 16 Mãwãnacarea mʌ̃ra wayacusa zeya Davi jʌwaed̶a b̶ad̶a ãrĩ b̶ʌda bia oi carea. Daviba pe erob̶ad̶ara wayacusa mʌ̃a bia b̶ʌya. 17 Mãwã waabema ẽberãrãba, judiorãẽ́ mʌ̃a edad̶arãba mʌ̃ra jʌrʌd̶ia. 18 Dadjirã Boroba mãwã jara b̶ʌa. Idjia drõã naẽnaʌba jũma maʌ̃gʌra ebud̶a cawabi b̶ʌa. 19 Maʌ̃ carea mʌ̃maarã dadjirãba judiorãẽ́ Ãcõrẽ ĩjãbʌdara mĩã sẽniẽ́ panʌa jũma dadji judiorã ley ĩjã od̶amãrẽã. 20 Baribʌrʌ cartad̶e b̶ʌd̶ida panʌa jʌwaba od̶a ãcõrẽa nedjara diad̶ara cod̶iẽ́ panʌda, aud̶ua nĩbad̶iẽ́ panʌda, animarã otrãjʌ̃ bead̶ara cod̶iẽ́ panʌda, idjab̶a oa sid̶a cod̶iẽ́ panʌda. 21 Mãwã od̶iẽ́ panʌa dadji drõã naẽnabema ewarid̶eba Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra puruza jaradiabada bẽrã. Ʌ̃nãũbada ewariza maʌ̃ leyra dadji judiorã dji jʌrebada deza jĩgua lebadaa.– 22 Maʌ̃ crĩchara Jesuba diabued̶arãba, djabarã bororãba, jũma djabarã bid̶a bia ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ʌ̃cʌrʌ edasid̶aa Paulo ume idjab̶a Bernabe ume Antioquíad̶aa wãnamãrẽã. Silada, Juda Barsabá abada sid̶a edasid̶aa. Ãdjira djabarã tãẽna dji dromarã basía. 23 Ãdjirã ume cartada nãwã b̶ʌ́ diabuesid̶aa: Jesuba diabued̶arãba, djabarã bororãba, jũma djabarã bid̶a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌdaa djabarã judiorãẽ́ Antioquía purud̶ebema itea, Siria druad̶ebema itea, Cilicia druad̶ebema itea bid̶a. Dairãba quĩrĩã panʌa bãrãra bia pananida. 24 Dairãba ũrĩsid̶aa ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãda namaʌba bãrãmaa wãnaped̶a ãdjia jaradia panʌ carea bãrãra bio sopuad̶aped̶a ab̶ed̶a cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶ada. Baribʌrʌ maʌ̃ ẽberãrãra dairãba diabued̶aẽ́ basía. 25 Maʌ̃ carea ãbaa dji jʌred̶aped̶a jũmarãba crĩchasid̶aa ʌ̃cʌrʌ djabarãda edad̶aped̶a bãrãmaa diabued̶ida. Ãdjira dadjia quĩrĩã panʌ djaba Bernabe ume, Paulo ume bid̶a wãnia. 26 Minijĩchiad̶e panʌne bid̶a Bernabeba, Paulo ume dadjirã Boro Jesucritoba quĩrĩã b̶ʌda o panabaria. 27 Dairãba Judada, Sila sid̶a diabuebʌdaa. Maʌ̃ djabarãba daiba naʌ̃ cartad̶e b̶ʌbʌda quĩrãca jarad̶ia. 28 Ãcõrẽ Jauremaarã, dairãmaa bid̶a bia b̶ʌa jũma dai judiorã leyra bãrãa õgo ĩjã obid̶aẽ́da. Ab̶abe naʌ̃gʌda ĩjã obid̶ia: 29 jʌwaba od̶a ãcõrẽa nedjara diad̶ara cod̶iẽ́ panʌa, oa sid̶a cod̶iẽ́ panʌa, animarã otrãjʌ̃ bead̶ara cod̶iẽ́ panʌa, idjab̶a aud̶ua nĩbad̶iẽ́ panʌa. Jũma maʌ̃gʌda ĩjã osid̶ara bia panania. Waaẽ́a. Bia b̶ead̶adua. 30 Maʌ̃be ãdjia diabueped̶ad̶arãra Antioquía purud̶aa wãsid̶aa. Jũẽnaped̶a jũma djabarãda ãbaa trʌ̃naped̶a maʌ̃ cartara diasid̶aa. 31 Djabarãba maʌ̃ cartara jĩgua led̶aped̶a bio b̶ʌsrid̶asid̶aa ãdjirã crĩchara biabid̶a bẽrã. 32 Judara, Sila sid̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarã basía. Maʌ̃ bẽrã ne zocãrã jarasid̶aa djabarãba biara ĩjãnamãrẽã idjab̶a zarea pananamãrẽã. 33 Judara, Sila sid̶a mama dãrã pananaped̶a djabarãba ãdji diabueped̶ad̶amaa jẽda bia wãbisid̶aa. [ 34 Baribʌrʌ Silaba crĩchasia biara b̶ʌda Antioquíad̶e b̶eida.] 35 Maʌ̃ne Paulora Bernabe sid̶a Antioquíad̶e panesid̶aa. Ãdjia, zocãrã djabarã bid̶a dadji Boro bed̶eara jaradia panasid̶aa idjab̶a bed̶ea bia Jesud̶ebemada ebud̶a jarabadjid̶aa. 36 Dãrãbʌrʌd̶e Pauloba Bernabea jarasia: –Puruza dadji Boro bed̶ea jaradia pananamaa wayacusa wãnaa djabarã sãwã duanʌ cawad̶i carea.– 37 Maʌ̃ne Bernabeba Juaʌ̃ Marcoda ãdji ume ede quĩrĩã b̶asia. 38 Naãrã wãsid̶ad̶e maʌ̃ Juaʌ̃ Marcoba Panpilia druad̶e ãdjira ameped̶a jẽda wãsia. Ãdji ume nocod̶aa jaradiad̶e wãẽ́ basía. Maʌ̃ carea Paulomaarã biẽ́ b̶asia Juaʌ̃ Marcora wayacusa edeida. 39 Paulora Bernabe ume maʌ̃ carea caicayad̶aped̶a awara wãsid̶aa. Bernabeba Marcora edaped̶a barcod̶e Chipre druad̶aa wãsid̶aa. 40 Maʌ̃ne Pauloba Silada edasia idji ume wãmãrẽã. Djabarãba ãdjira dadji Boro jʌwad̶e b̶ʌsid̶aa idji biad̶eba carebamãrẽã. 41 Maʌ̃bebʌrʌ wãsid̶aa. Siria druad̶e, Cilicia druad̶e bid̶a pʌrrʌabʌdad̶e puruza djabarãra carebabadjid̶aa dadji Borora biara ĩjãnamãrẽã.

Hechos 16

1 Maʌ̃ne ãdjira Derbe purud̶aa wãsid̶aa. Mamaʌba Listra purud̶aa wãsid̶aa. Mama Jesu ĩjã b̶ʌ Timoteo abadada b̶asia. Timoteo papara judio basía; Jesuda ĩjã b̶asia. Idji zezara griego basía. 2 Djabarã Listrad̶ebemaba, Iconio purud̶ebema bid̶a maʌ̃ Timoteod̶ebemada bia jarabadjid̶aa. 3 Maʌ̃ne Pauloba Timoteora ede quĩrĩã b̶asia. Baribʌrʌ jũmarãba cawa panasid̶aa Timoteo zezara griegoda. Maʌ̃ carea Pauloba Timoteora cacua wẽãgosia judiorã maʌ̃ druad̶e b̶eaba idjid̶ebemada biẽ́ crĩcharãnamãrẽã. Maʌ̃bebʌrʌ wãsid̶aa. 4 Ãdji wãbʌda puruza jarasid̶aa Jesuba diabued̶arãba, djabarã bororã Jerusaleʌ̃ne b̶eaba cartad̶e b̶ʌped̶ad̶ara djabarãba ĩjã o pananamãrẽã. 5 Mãwã djabarãba dadji Borora biara ĩjãsid̶aa idjab̶a ewariza cãbanaara yõ wãsid̶aa. 6 Pauloda idji ume nĩna sid̶a Prigia druad̶e, Galacia druad̶e bid̶a pʌrrʌa wãsid̶aa Ãcõrẽ Jaureba bed̶ea Jesud̶ebemara Asia druad̶e idu jarabid̶aẽ́ bẽrã. 7 Misia druad̶e jũẽne wãsid̶ad̶e crĩchasid̶aa Bitinia druad̶aa wãnida, baribʌrʌ Jesu Jaureba mamaa bid̶a idu wãbiẽ́ basía. 8 Maʌ̃ bẽrã Misia druad̶e wãyã wãnaped̶a Troa purud̶aa jũẽne wãsid̶aa. 9 Diamasi Pauloba cãĩmocara quĩrãca unusia ẽberã Macedonia druad̶ebemada ʌ̃ta nũmʌda. Maʌ̃ ẽberãba Pauloa nãwã bed̶ea djuburiasia: “Macedonianaa dairã carebad̶e zedua.” 10 Pauloba maʌ̃da ununa bẽrã daiba cawasid̶aa Ãcõrẽba daira trʌ̃ b̶asida bed̶ea bia Jesud̶ebemada Macedoniad̶ebemarãa jarad̶amãrẽã. Ara maʌ̃da wãni carea panesid̶aa. 11 Troad̶eba jipa wãnaped̶a Samotracia morrod̶e wib̶arisid̶aa. Nurẽma Neápoli purud̶e jũẽsid̶aa. 12 Mamaʌba Pilipo purud̶aa jĩrũba wãnaped̶a mama dãrãsid̶aa. Maʌ̃ purura Macedonia druad̶e puru droma basía. Romanorãda mama panabadjid̶aa. 13 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e daira puru dajadaa wãnaped̶a doed̶aa wãsid̶aa. Crĩchasid̶aa mama judiorãba Ãcõrẽa iwid̶ibadada. Wãbʌdad̶e wẽrãrãda ãbaa dji jʌre duanʌda unusid̶aa. Egode chũpanenaped̶a daiba ãdjirãa bed̶easid̶aa. 14 Maʌ̃ wẽrãrãnebemada ab̶a Lidia abadjid̶aa. Idjira Tiatira purud̶ebema basía. Wua pursupursuada nẽdobuebadjia. Maʌ̃ judioẽ́ wẽrãba Ãcõrẽra waya b̶asia. Dadji Boroba idji sod̶e tãna bẽrã Pauloba bed̶ea b̶ʌra Lidiaba quĩrãcuita ũrĩped̶a ĩjãsia. 15 Lidia, jũma idji ded̶ebemarã sid̶a borocuesid̶ad̶e dairãa bed̶ea djuburiasia idji ded̶e panenamãrẽã. Nãwã jarasia: –Bãrãmaa mʌ̃a wãrãda dadjirã Boroda ĩjãsibʌrʌ, mʌ̃ ded̶e panane zed̶adua.– Mãwã daira idji ded̶e panebisia. 16 Ewari ab̶a Ãcõrẽa iwid̶ibadamaa wãbʌdad̶e daiba nezocawẽrã jai bara b̶ʌda unusid̶aa. Maʌ̃ wẽrãba dji jaid̶eba jarabadjia cãrẽda sãwãida. Maʌ̃neba idji bororãba bio parata edabadjid̶aa. 17 Maʌ̃ wẽrãra Paulo caid̶u, dai caid̶u bid̶a zebʌrʌd̶e ara pichia jĩgua jarabadjia: –¡Naʌ̃ ẽberãrãra Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌ nezocarãa! Ãdjia bãrãa jara panʌa sãwã maʌ̃ Ãcõrẽba ẽdrʌ edabarida.– 18 Idjia ewari zocãrã mãwã jĩgua jara nĩmi bẽrã Paulora sẽsia. Idjimaa acʌped̶a dji jaia jarasia: –Mʌ̃a Jesucrito trʌ̃neba bʌ́a jaraya: naʌ̃ wẽrãnebemada ãyã wãdua.– Ara maʌ̃da dji jaira ẽdrʌsia. 19 Maʌ̃ne nezocawẽrã bororãba cawasid̶aa idjid̶eba waa parata edad̶aẽ́da. Maʌ̃ carea Paulora, Sila sid̶a jidad̶aped̶a puru bororãmaa edesid̶aa. 20 Dji cawa obadarã quĩrãpita nũmʌnaped̶a jarasid̶aa: –Za panʌ judiorãba dadjirã purura quĩrũbiga panʌa. 21 Dadji romanorãba ocara panʌda ãdjia jaradia panʌa.– 22 Maʌ̃ne jũma dji arima duanʌba Paulora, Sila sid̶a orra edasid̶aa. Mãwã duanʌne dji cawa obadarãba ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra wẽãbid̶aped̶a bacuruba ubisid̶aa. 23 Bio ud̶aped̶a preso b̶ʌsid̶aa. Dji preso b̶ea wagabaría jarasid̶aa bio wagamãrẽã. 24 Ara maʌ̃da preso b̶ea wagabariba Paulora Sila sid̶a preso b̶ʌbada ded̶e ed̶uara b̶ʌd̶e b̶ʌped̶a ãdji jĩrũra chicharod̶e catʌ nũmʌsia. 25 Ariquẽtra babʌrʌd̶e Pauloba Sila bid̶a Ãcõrẽa iwid̶i panasid̶aa idjab̶a idjía trʌ̃ã panasid̶aa. Maʌ̃da waabema preso b̶eaba ũrĩ panasid̶aa. 26 Cawaẽ́ne de uremiada wãsia. Maʌ̃gʌba preso b̶ʌbada dera dji cãbãyã uresia. Jũma ed̶a wãbadara ewacuasia. Preso b̶ea jʌ̃ b̶ʌ carena sid̶a jũma ẽrã b̶aecuasia. 27 Maʌ̃ne preso b̶ea wagabarira ʌ̃rʌ̃masia. Ed̶a wãbada ewa nũmea unusid̶e crĩchasia preso b̶eara jũma mĩrũ wãbʌrʌsid̶ada. Maʌ̃ carea idji necoda ẽũta edasia idub̶a beui carea. 28 Baribʌrʌ Pauloba jĩgua jarasia: –Bʌdub̶a beurãdua. Dairãra jũma nama duanʌa.– 29 Maʌ̃be preso b̶ea wagabariba ĩbĩrãda enebiped̶a Paulo, Sila panʌmaa isabe ed̶aa wãsia. Ne wayaaba cacua ure nũmʌba ãdji jĩrũ caita b̶arru cob̶esia. 30 Maʌ̃be ãdjira dajadaare edeped̶a iwid̶isia: –Achirã, mʌ̃a ¿cãrẽda oida b̶ʌ Ãcõrẽba mʌ̃ra ẽdrʌ edamãrẽã?– 31 Ãdjia panusid̶aa: –Bʌa, bʌ ẽberãrã bid̶a dadji Boro Jesucritoda ĩjãnibʌrʌ, idjia bãrãra ẽdrʌ edaya.– 32 Maʌ̃be dadji Boro bed̶eara idjía, jũma idji ded̶ebemarãa bid̶a jarasid̶aa. 33 Ara maʌ̃ diamasi preso b̶ea wagabariba ãdji djara cõãped̶ad̶ara sʌgʌsia. Mãwãnacarea idjira, jũma idji ded̶ebemarã sid̶a borocuesid̶aa. 34 Paulora, Sila sid̶a idji ded̶aa edeped̶a ne cobisia. Ãcõrẽ ĩjãped̶ad̶a bẽrã idjira, idji ded̶ebemarã sid̶a bio b̶ʌsrid̶asid̶aa. 35 Nurẽma dji cawa obadaba zarrarãda preso wagabarimaa nãwã jarad̶e diabuesid̶aa: –Paulora, Sila sid̶a ẽdrʌ b̶ʌdua.– 36 Maʌ̃be preso b̶ea wagabariba Pauloa jarasia: –Dji cawa obadaba bãrãra ẽdrʌ b̶ʌbisid̶aa. Maʌ̃ba necai wãnadua.– 37 Baribʌrʌ Pauloba dji zarrarãa jarasia: –Daira romanorã bẽrã baridua carea preso b̶ʌcara panasid̶aa. Baribʌrʌ ãdjia daia bio iwid̶id̶aẽ́ jũmarã quĩrãpita ubid̶aped̶a preso b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃da ¿daira chupea ẽdrʌ b̶ʌbid̶ica? ¡Mãwãẽ́a! ¡Ãdjidrʌ zed̶ida panʌa dai ẽdrʌ b̶ʌd̶i carea!– 38 Pauloba jarad̶ara zarrarãba dji cawa obadarãa jarad̶e wãsid̶aa. Idjab̶a jarasid̶aa Paulora, Sila sid̶a romanorãda. Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e dji cawa obadarãra ne wayasid̶aa. 39 Ara maʌ̃da ãdjimaa wãnaped̶a quĩrã djuburia iwid̶isid̶aa ãdjia oped̶ad̶ara quĩrãdoad̶amãrẽã. Maʌ̃be ẽdrʌ b̶ʌd̶aped̶a bed̶ea djuburiasid̶aa purud̶ebemada ãyã wãnamãrẽã. 40 Paulo, Sila sid̶a preso panana ẽdrʌped̶ad̶acarea Lidia ded̶aa wãsid̶aa. Djabarã ume dji jʌred̶aped̶a ãdjirã ume bed̶easia dadji Borora biara ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃bebʌrʌ wãsid̶aa.

Hechos 17

1 Paulora, Silara, ãdji ume nĩna sid̶a Anpipoli purud̶e, Apolonia purud̶e bid̶a wãyã wãnaped̶a Tesalonica purud̶e jũẽne wãsid̶aa. Mama judiorã dji jʌrebada deda b̶asia. 2 Pauloba obari quĩrãca judiorã ume dji jʌred̶e wãsia. Domia ũbea ʌ̃nãũbada ewariza ãdjirã ume bed̶ea b̶abadjia. 3 Ãcõrẽ Bed̶ead̶eba idjia ebud̶a jaradiabadjia Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara bia mĩga b̶aida b̶asida, idjab̶a beuped̶a ʌ̃rẽbaida b̶asida. Maʌ̃ awara nãwã jarabadjia: –Mʌ̃a bãrãa jara b̶ʌ Jesura wãrãda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa.– 4 Ʌ̃cʌrʌ judiorãba maʌ̃gʌra ĩjãnaped̶a Paulo ume, Sila ume bid̶a ãbaa panesid̶aa. Idjab̶a zocãrã griegorã Ãcõrẽ waya b̶eaba, ʌ̃cʌrʌ wẽrãrã dji dromarã bid̶a ĩjãsid̶aa. 5 Baribʌrʌ judiorã Jesu ĩjãẽ́ b̶eara sod̶e biẽ́ duanesid̶aa. Maʌ̃ carea ẽberã cadjiruarãda zocãrã jʌred̶aped̶a purura quĩrũbigad̶e wãsid̶aa. Pirapod̶aped̶a Jasoʌ̃ ded̶e ed̶a wãsid̶aa Pauloda, Sila sid̶a jidad̶aped̶a jũmarã quĩrãpita nũmʌni carea. 6 Baribʌrʌ ãdjira maʌ̃ ded̶e ununaẽ́ basía. Maʌ̃ carea Jasoʌ̃da, ʌ̃cʌrʌ djabarã sid̶a jidad̶aped̶a dji purud̶ebema bororãmaa erreb̶ari edesid̶aa. Jũmarãba b̶ia jarasid̶aa: –Ẽberãrã jũma naʌ̃ ẽjũãne nẽbʌra o panʌba ab̶ari quĩrãca nama od̶e zesid̶aa. 7 Maʌ̃ awara za b̶ʌ Jasoʌ̃ba ãdjirãra idji ded̶e bia edasia. Jũma ãdjirãba dadji romanorã boroba obi b̶ʌra igara panʌa. Jesumanada dadjirã boroad̶a abadaa.– 8 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e purura, ãdjirã bororã sid̶a quĩrũbucasid̶aa. 9 Mãwã duanʌne dji bororãba Jasoʌ̃a, waabemarãa bid̶a jarasid̶aa ẽdrʌd̶i carea paratada diad̶ida panʌda. Diaped̶ad̶acarea idu wãbisid̶aa. 10 Ara maʌ̃ diamasi djabarãba Paulora, Sila sid̶a Berea purud̶aa diabuesid̶aa. Jũẽnaped̶a judiorã dji jʌrebada ded̶aa wãsid̶aa. 11 Beread̶ebema judiorãra Tesalonicad̶ebemarã quĩrãca pananaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Jesud̶ebemara ũrĩ quĩrĩã panasid̶aa. Ewariza Ãcõrẽ Bed̶eara bio quĩrãcuita acʌbadjid̶aa ãdjia jara panʌra wãrã cawaya. 12 Maʌ̃ba zocãrã judiorãba Jesura ĩjãsid̶aa. Idjab̶a zocãrã griego wẽrãrã dji dromarãba, umaquĩrãrã dji dromarã bid̶a ĩjãsid̶aa. 13 Maʌ̃misa judiorã Tesalonicad̶ebemaba cawasid̶aa Pauloba Ãcõrẽ bed̶eara Berea purud̶e jaradia b̶ʌda. Maʌ̃ carea wãnaped̶a mamabemarã sid̶a quĩrũbigasid̶aa Paulo biẽ́ od̶amãrẽã. 14 Ara maʌ̃da djabarãba Paulora pusad̶aa diabuesid̶aa. Baribʌrʌ Silara, Timoteo sid̶a Beread̶e panesid̶aa. 15 Paulo edeped̶ad̶aba idjira Atena purud̶aa diad̶e wãsid̶aa. Maʌ̃be Pauloba ãdjirã ume bed̶eada diabuesia Silara, Timoteo sid̶a idjimaa isabe zed̶amãrẽã. Ara maʌ̃da djabarãra jẽda wãsid̶aa. 16 Pauloba Sila, Timoteo sid̶a Atena purud̶e jʌ̃ã b̶ʌd̶e unusia maʌ̃ purura jʌwaba od̶a ãcõrẽba bira b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã idji sod̶e biẽ́ b̶esia. 17 Mãwã b̶ʌd̶e Paulora judiorã dji jʌrebada ded̶e ãdjirã ume, judiorãẽ́ Ãcõrẽ waya b̶ea ume bid̶a Jesud̶ebemada bed̶ea b̶abadjia. Maʌ̃ awara purud̶e ewariza ẽberãrã duanʌma bed̶ea b̶abadjia. 18 Ʌ̃cʌrʌ ẽberãrã epicúreo crĩcha ẽpẽ b̶eada, estoico crĩcha ẽpẽ b̶ea sid̶a mama panasid̶aa. Maʌ̃ ẽberãrã Paulo ume bed̶ea panʌne ʌ̃cʌrʌba ara ãdjidub̶a iwid̶i duanasid̶aa: –Jãʌ̃ ẽberã nẽbʌrʌi awua b̶ʌba ¿cãrẽnebemada bed̶ea b̶ʌ?– Dewararãba panusid̶aa: –Ãĩbemarãba ẽpẽ b̶ea ãcõrẽnebemada jaradia b̶ʌca b̶ʌa.– Mãwã jarasid̶aa Pauloba bed̶ea bia Jesud̶ebemada idjab̶a dadji ʌ̃rẽbad̶id̶ebemada jaradia b̶ad̶a bẽrã. 19 Mãwã panʌne Paulora Areópago eyad̶aa edesid̶aa ãdji dji jʌrebada demaa. Maʌ̃be jarasid̶aa: –Bʌa jaradia b̶ʌra dairãmaarã crĩcha djiwid̶ia. Maʌ̃ra dairãba wad̶i ũrĩnacaa. Maʌ̃ bẽrã cawa quĩrĩã panʌa cãrẽda jara b̶ʌda. ¿Bʌa dairãa jaradiaẽ́ca?– 21 Jũma Atenanebemarãba, drua ãĩbemarã mama b̶ea bid̶a ab̶abe crĩcha djiwid̶i ũrĩped̶ad̶ada nẽbʌrʌbada bẽrã mãwã iwid̶isid̶aa. 22 Maʌ̃ne Paulora ãdjirã ẽsi Areópago eyad̶e ʌ̃ta nũmeped̶a jarasia: –Achirã Atenanebema, mʌ̃a unu b̶ʌa bãrãba zocãrã ãcõrẽda bio ẽpẽbadada. 23 Purud̶e pʌrrʌa nĩne mʌ̃a unusia bãrãba ãdjirãa bia bed̶ead̶i carea oped̶ad̶ada. Mõgara od̶a ab̶aʌd̶e naʌ̃ bed̶eada b̶ʌ́ b̶asia: “Ãcõrẽ dadjia adua panʌ itea od̶a.” Bãrãba adua panʌ Ãcõrẽa bia bed̶eabadaa. Ara maʌ̃ Ãcõrẽnebemada mʌ̃a bãrãa jaraya. 24 Maʌ̃ Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãra, naʌ̃ ẽjũãne nũmʌ sid̶a jũma osia. Idjira bajãnebema Boroa idjab̶a naʌ̃ ẽjũãnebema Boroa. Idjira ẽberãba od̶a ded̶e b̶acaa. 25 Bia b̶ai carea iwid̶icaa ẽberãba idji itea ne omãrẽã. Idjiabʌrʌ jũma dadjirãa dia b̶ʌa zocai b̶ead̶amãrẽã, ʌ̃yãbad̶amãrẽã, idjab̶a ne jũma dadjia erob̶aida b̶ʌra erob̶ead̶amãrẽã. 26 Idjia ẽberã ab̶aʌd̶eba puruda zocãrã yõbisia jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ead̶amãrẽã. Idjia b̶ʌsia maʌ̃gʌrã purura ab̶a sãʌ̃be b̶ead̶ida idjab̶a sãma b̶ead̶ida. 27 Mãwã osia ẽberãrãba idjira jʌrʌd̶amãrẽã. Mãwãra tãnaca jʌrʌbʌda quĩrãca ãĩbẽrã ununisicada. Wãrãda Ãcõrẽra tʌmʌ b̶ʌẽ́a, ãtebʌrʌ dadjirãza caita b̶ʌa. 28 Idjid̶eba dadjirãra zocai b̶eaa, nĩbabadaa, idjab̶a panabadaa. Maʌ̃ bẽrã ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemaba jarasid̶aa: “Dadjirãra idji warrarãa.” 29 Dadjirãda Ãcõrẽ warrarãbʌrʌ, crĩchad̶iẽ́ panʌa Ãcõrẽra oro od̶ada, parata od̶ada, wa mõgara od̶ada, maʌ̃gʌra ẽberãba ara idji crĩchad̶eba od̶a bẽrã. 30 Ẽberãrãba Ãcõrẽ adua b̶ead̶eba mãwã oped̶ad̶ara idjia naẽna iduaribisia. Baribʌrʌ id̶ira jara b̶ʌa jũma druazabemaba cadjirua igarad̶aped̶a idjida ĩjãnamãrẽã. 31 Mãwã quĩrĩã b̶ʌa idjia b̶ʌd̶a ewarid̶e jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarã jipa cawa oi bẽrã. Maʌ̃ awara ab̶a edasia mãwã omãrẽã. Idjab̶a maʌ̃ ẽberãra cawabisia beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabid̶a bẽrã.– 32 Maʌ̃ beu b̶ad̶a ʌ̃rẽbabid̶ad̶ebema ũrĩsid̶ad̶e ʌ̃cʌrʌra ipid̶asid̶aa. Baribʌrʌ dewararãba jarasid̶aa: –Dewara ewarid̶e bʌa maʌ̃nebema bed̶ea b̶ʌda waya ũrĩnia.– 33 Maʌ̃be Paulora ãdjirã ume b̶ad̶ada wãsia. 34 Ʌ̃cʌrʌ dji jʌre pananaba Paulo bed̶eara ĩjãsid̶aa. Ab̶a Dionisio basía. Idjira maʌ̃ Areópagoma dji jʌrebadad̶ebema basía. Idjab̶a wẽrã Damari abadaba, dewararã bid̶a ĩjãsid̶aa.

Hechos 18

1 Mãwãnacarea Paulora Atena purud̶eba Corinto purud̶aa wãsia. 2 Mama judio Aquila abadada unusia. Maʌ̃ Aquilara Ponto druad̶ebema basía. Dji quima Priscila ume Italia druad̶eba jũẽped̶ad̶ada dãrãẽ́ b̶asia. Italiad̶eba ẽdrʌsid̶aa Romanebema boro Claudioba jũma judiorã Romane b̶eara ãyã wãbid̶a bẽrã. Corintod̶e Paulora ãdjimaa wãsia ãdji quĩrãca wua deda o cawa b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃be ãdji ume b̶esia ãbaa trajai carea. 4 Ʌ̃nãũbada ewariza Paulora judiorã dji jʌrebada ded̶e bed̶ea b̶abadjia judiorãba, griegorã bid̶a Jesura ĩjãnamãrẽã. 5 Mãwã b̶ʌd̶e Silara, Timoteo sid̶a Macedonia druad̶eba jũẽsid̶aa. Mamaʌba ʌ̃taa Pauloba ewariza Ãcõrẽ bed̶eada jaradia b̶abadjia. Idjia judiorãa jarabadjia Jesura wãrãda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. 6 Baribʌrʌ idjia jara b̶ʌra ãdjirãba igarasid̶aa. Idjab̶a idjid̶ebemada biẽ́ bed̶eabadjid̶aa. Maʌ̃ carea Pauloba cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra jãrãpetaped̶a jarasia: –Bãrãba maʌ̃ bed̶ea igara panʌ carea Ãcõrẽba cawa obʌrʌd̶e mʌ̃ra bed̶ead̶e b̶aẽ́a. Maʌ̃gʌra ara bãdjid̶e b̶ʌa. Namaʌba ʌ̃taa mʌ̃ra judiorãẽ́maa wãya.– 7 Ara maʌ̃da judiorã dji jʌrebada ded̶e jaradia b̶ad̶ada Ticio Justo ded̶e jaradiad̶e wãsia. Maʌ̃ ẽberãba Ãcõrẽra waya b̶asia. Idji dera judiorã dji jʌrebada de orrocawa b̶asia. 8 Judiorã dji jʌrebada ded̶ebema borora Crispo abadjid̶aa. Maʌ̃ Crispoba, jũma idji ẽberãrã bid̶a dadji Borora ĩjãsid̶aa. Maʌ̃ awara zocãrã Corintod̶ebemarãba ũrĩsid̶aa Pauloba Jesud̶ebema jaradia b̶ʌda. Ĩjãnaped̶a borocuesid̶aa. 9 Ewari ab̶a diamasi Pauloba cãĩmocara quĩrãca unusia dadji Boroba idjía nãwã jarabʌrʌda: “Ne wayarãdua. Jaradia b̶adua. Chupearãdua. 10 Mʌ̃ra bʌ ume b̶ʌa. Ni ab̶aʌba bʌra poya biẽ́ od̶aẽ́a, mʌ̃a ẽberãrã zocãrã naʌ̃ purud̶e erob̶ʌ bẽrã.” 11 Maʌ̃ bẽrã Pauloba poa ab̶a ẽsidra Ãcõrẽ bed̶eara mama jaradia b̶esia. 12 Galioʌ̃ abada Acaya druad̶ebema boroda b̶esid̶e judiorãra bed̶ea ausid̶aa Paulo biẽ́ od̶i carea. Idjira maʌ̃ Galioʌ̃maa jida edesid̶aa. 13 Ãdjirãba jarasid̶aa: –Za b̶ʌba ẽberãrãa jara b̶ʌa Ãcõrẽra wayad̶ida panʌda baribʌrʌ dadji romanorã leyba jara b̶ʌ quĩrãca jaradiacaa.– 14 Paulo bed̶eabʌrʌ basid̶e Galioʌ̃ba judiorãa jarasia: –Naʌ̃ ẽberãba biẽ́ od̶abara wa cadjirua dromada od̶abara mʌ̃a bãrã bed̶eara sẽẽ́ ũrĩcasia. 15 Baribʌrʌ bãrãba ab̶abe bed̶ea carea, bãrã ãcõrẽ trʌ̃ carea, bãrã ley carea bid̶a ijara panʌa. Maʌ̃ bẽrã ara bãdub̶a cawa od̶adua. Mʌ̃a maʌ̃gʌd̶ebemada cawa oi carea b̶ʌẽ́a.– 16 Mãwã jaraped̶a ãyã jʌrecuasia. 17 Maʌ̃ne jũmarãba judiorã dji jʌrebada ded̶ebema boro Sosteneda jidad̶aped̶a ara mama puosid̶aa. Baribʌrʌ Galioʌ̃ba maʌ̃ carea crĩchaẽ́ basía. 18 Paulora Corinto purud̶e dãrã b̶asia. Maʌ̃ne djabarã ãbaa jʌreped̶a wãyana asia. Barcod̶e b̶adoi naẽna Paulora Cencrea purud̶e borob̶ichia tʌbisia Ãcõrẽ itea ne oi jarad̶ara jũma od̶a bẽrã. Maʌ̃bebʌrʌ Siria druad̶aa wãsia. Aquilara dji quima Priscila sid̶a idji ume wãsid̶aa. 19 Wãbʌdad̶e Epeso purud̶e jũẽsid̶aa. Mama Paulora Aquila, Priscila ume b̶ad̶ada awara wãsia. Maʌ̃ne judiorã dji jʌrebada ded̶aa wãped̶a judiorã ume Jesud̶ebemada bed̶easia. 20 Ãdjirãba idjía bed̶ea djuburiasid̶aa mama dãrã b̶emãrẽã, baribʌrʌ b̶e quĩrĩãẽ́ basía. 21 Ãtebʌrʌ wãbʌrʌd̶e nãwã jarasia: –Ãcõrẽba quĩrĩãsira mʌ̃ra waya bãrã acʌd̶e zeya.– Maʌ̃be barcod̶e b̶adoped̶a Epesod̶eba wãsia. 22 Cesarea purud̶e jũẽped̶a Paulora Jerusaleʌ̃naa djabarã acʌd̶e wãsia. Mamaʌba Antioquía purud̶aa wãsia. 23 Paulo mama dãrã b̶ad̶acarea Galacia druad̶e, Prigia druad̶e bid̶a pʌrrʌa wãsia. Puruza Jesu ĩjã b̶eaa jaradiasia biara ĩjãnamãrẽã. 24 Maʌ̃misa judio Apolo abadada Epeso purud̶e jũẽsia. Maʌ̃ Apolora Alejandría purud̶ebema basía. Idjira bia bed̶eabadjia idjab̶a Ãcõrẽ carta sid̶a bio cawa b̶asia. 25 Apoloba dadji Boro Jesu Ora dewarad̶eba cawasia. Jesud̶ebemada bio b̶ʌsrid̶a bed̶eabadjia idjab̶a arid̶e jaradia b̶abadjia. Baribʌrʌ borocueid̶ebemada ab̶abe Juaʌ̃ba jaradia b̶ad̶adrʌ cawa b̶asia. 26 Maʌ̃ne Apoloba judiorã dji jʌrebada ded̶e ne wayaa neẽ́ jaradia b̶asia. Idjia jaradia b̶ʌra Aquilaba, Priscila bid̶a ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ carea idjira ãyã eded̶aped̶a Ãcõrẽ Od̶ebemada biara jaradiasid̶aa. 27 Mãwãnacarea Apolora Acaya druad̶aa wã quĩrĩã b̶asia. Maʌ̃ carea djabarã Epesod̶ebemaba idjira wãida bio bia b̶ʌad̶a asid̶aa. Cartada b̶ʌsid̶aa Jesu ĩjã b̶eaba idjira mama bia edad̶amãrẽã. Acayad̶e jũẽsid̶e Apoloba djabarã Ãcõrẽ biad̶eba Jesu ĩjãped̶ad̶ada bio carebasia. 28 Idjia jaradia b̶ʌd̶e judiorãba sewaad̶a abʌdaza jũmarã quĩrãpita ebud̶a cawabibadjia ãdjia Jesud̶ebemada ãĩ crĩcha panʌda. Ãcõrẽ Bed̶ead̶eba cawabibadjia Jesura wãrãda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.

Hechos 19

1 Apolo Corintod̶e b̶ʌmisa Paulora ẽjũã eyaid̶a b̶ʌd̶e wãyã wãped̶a Epeso purud̶e jũẽsia. Mama Jesu ĩjã b̶eada ʌ̃cʌrʌ unusia. 2 Idjia maʌ̃ djabarãa iwid̶isia: –Bãrãba Jesu ĩjãsid̶ad̶e ¿Ãcõrẽ Jaurera edasid̶aca? Ãdjirãba panusid̶aa: –Dairãba wad̶ibid̶a Ãcõrẽ Jaured̶ebemada ũrĩnacaa.– 3 Maʌ̃ne Pauloba iwid̶isia: –Mãẽteara ¿sãwã borocuesid̶a?– Ãdjirãba panusid̶aa: –Juaʌ̃ba jarad̶a quĩrãca borocuesid̶aa.– 4 Maʌ̃ne Pauloba jarasia: –Juaʌ̃ba jarabadjia ẽberãrãba cadjirua obadara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. Mãwã osid̶ara idjia borocuebadjia. Maʌ̃ awara jarabadjia ab̶a idji caid̶u zebʌrʌda ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃gʌra Jesu basía. 5 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e dadji Boro Jesu trʌ̃neba borocuesid̶aa. 6 Maʌ̃be Pauloba idji jʌwa ãdji ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶e Ãcõrẽ Jaurera ãdjirãmaa zesia. Maʌ̃ne dewara bed̶ead̶e bed̶easid̶aa idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶easid̶aa. 7 Jũma ãbaa ãdjira doce panasid̶aca b̶ʌa. 8 Jed̶eco ũbea Paulora judiorã dji jʌrebada ded̶aa wã b̶abadjia. Mama ne wayaa neẽ́ judiorã ume bed̶ea b̶abadjia Ãcõrẽra ãdji Boroda b̶ʌd̶amãrẽã. 9 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌra cʌwʌrʌ zareacuad̶aped̶a ĩjãnaẽ́ basía. Ẽberãrã quĩrãpita Jesu Od̶ebemada biẽ́ bed̶eabadjid̶aa. Maʌ̃ carea Paulora ãdji ume b̶ad̶ada ãyã wãsia. Idjia Jesu ĩjã b̶eara jaradiabada ded̶aa edesia. Maʌ̃ dera Tiranone basía. Mama ewariza Pauloba jaradia b̶esia. 10 Poa umé mãwã osia. Mãwã jũma Asia druad̶ebema judiorãba, judiorãẽ́ bid̶a dadji Boro Jesud̶ebemada ũrĩsid̶aa. 11 Ãcõrẽba zocãrã ne ununaca waib̶ʌada Paulod̶eba obadjia. 12 Pauloba baridua wua tãnada ẽberãrãba cacua biẽ́ b̶eamaa edebadjid̶aa. Maʌ̃ba dji cacua biẽ́ b̶eara biabibadjid̶aa idjab̶a jairã sid̶a ẽberãrã cacuad̶ebemada ãyã jʌretabadjid̶aa. 13 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ judiorãba jai ãyã jʌrecua panʌda pʌrrʌa nĩbabadjid̶aa. Maʌ̃ne dadji Boro Jesu trʌ̃neba jaira ẽberãrã cacuad̶ebemada ãyã jʌreta quĩrĩãsid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: “Pauloba jaradia b̶ʌ Jesu trʌ̃neba mʌ̃a jaraya: ãyã wãdua.” 14 Mãwã o panʌra judio Esceva warrarã basía. Ãdjira siete panasid̶aa. Escevara sacerdote bororãnebema basía. 15 Ewari ab̶a jai ãyã jʌreta panʌne jaiba maʌ̃gʌrã siete ẽberãrãa jarasia: –Jesura mʌ̃a cawa b̶ʌa. Paulo sid̶a mʌ̃a cawa b̶ʌa. Baribʌrʌ bãrãra ¿cai?– 16 Maʌ̃be ẽberã jai bara b̶ʌba ãdjira orra edaped̶a jũma poyacuasia. Bio puocuad̶a bẽrã ãdjirã cacuara jũma cõãcuasia. Maʌ̃be dji jai bara b̶ʌ ded̶eba ãcad̶a pira wãsid̶aa. 17 Jũma Epesod̶e b̶ea judiorãba, griegorã bid̶a maʌ̃ cawasid̶ad̶e ne wayasid̶aa. Maʌ̃ne dadji Boro Jesu trʌ̃nebemada bia bed̶easid̶aa. 18 Maʌ̃ ewarid̶e zocãrãba Jesura ĩjãsid̶aa. Maʌ̃be zed̶aped̶a ebud̶a jarasid̶aa ãdjia jaid̶eba o pananada. 19 Ʌ̃cʌrʌba ãdji carta jaid̶ebemada enenaped̶a jũmarã quĩrãpita babuesid̶aa. Jũma maʌ̃gʌrã carta nẽbʌa cawasid̶ad̶e cincuenta mil parata torro nẽbʌad̶e b̶asia. 20 Mãwã Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba od̶a carea dadji Boro Jesud̶ebema bed̶eara tʌmʌara trʌ̃ b̶ʌgasia. Maʌ̃ne Jesu ĩjã b̶eara yõ wãsid̶aa. 21 Mãwãnacarea Pauloba idji sod̶eba crĩchasia Macedonia druad̶e, Acaya druad̶e bid̶a pʌrrʌaped̶a Jerusaleʌ̃ purud̶aa wãida. Idjab̶a jarasia: “Jerusaleʌ̃ne b̶aped̶a mʌ̃ra Roma purud̶aa wãida b̶ʌa.” 22 Maʌ̃ bẽrã idji carebabadarã Timoteoda, Erasto sid̶a Macedonia druad̶aa na diabuesia baribʌrʌ idjira Asia druad̶e b̶esia. 23 Ara maʌ̃ ewarid̶e Jesu O carea ẽberãrãda cãbana quĩrũbucasid̶aa. 24 Maʌ̃gʌra nãwã basía: ẽberã Demetrio abadada b̶asia. Maʌ̃ ẽberãra paratad̶ebema ne obari basía. Deda ãdji ãcõrẽwẽrã Artemisa de droma quĩrãca djuburi ocuabadjia. Maʌ̃ o b̶ʌd̶eba Demetrioba, idji ume ne obadarã bid̶a parata waib̶ʌa edabadjid̶aa. 25 Demetrioba maʌ̃ ẽberãrãra, dewarabema ne obadarã sid̶a ãbaa dji jʌresia. Maʌ̃be nãwã jarasia: –Achirã, bãrãba cawa panʌa dadjirãba naʌ̃ de zaque o panʌneba parata waib̶ʌa edabadada. 26 Baribʌrʌ bãrãba unu panʌa idjab̶a ũrĩ panʌa jãʌ̃ Pauloba jʌwaba od̶a ãcõrẽra dji wãrãẽ́ana abarida. Idjia naʌ̃ Epesod̶e idjab̶a berara jũma Asia druad̶e bid̶a mãwã jara nĩa. Maʌ̃ bẽrã zocãrã ẽberãrãba Artemisara igarabʌdaa. 27 Maʌ̃ba dadjirãba nẽdobue panʌra ẽberãrãba biẽ́ ununisicada. Artemisa de droma sid̶a waa trʌ̃ b̶ʌga b̶aẽ́sicada. Mãwãra Asia druad̶e, jũma naʌ̃ ẽjũãne bid̶a Artemisa ẽpẽ panʌba waa dji dromada crĩchad̶aẽ́a.– 28 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e bio quĩrũnaped̶a b̶ia jara duanesid̶aa: –¡Bio bia b̶ʌa Artemisa Epesod̶ebemara!– 29 Mãwã duanʌne jũma purud̶ebemarãra cawa crĩchad̶aẽ́ piraposid̶aa. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba Paulo ume nĩbabadada umé jidad̶aped̶a puru dji jʌrebadad̶aa edesid̶aa: ab̶a Gayo basía, ab̶abemara Aristarco basía. Ãdjira Macedonia druad̶ebema basía. 30 Paulora mama ẽberãrã ume bed̶ead̶e wã quĩrĩã b̶asia, baribʌrʌ Jesu ĩjã b̶eaba iduaribid̶aẽ́ basía. 31 Maʌ̃ awara ʌ̃cʌrʌ Asiad̶ebema bororãba Pauloa bed̶eada diabuesid̶aa. Idji ume dji biarã bẽrã bed̶ea djuburiasid̶aa dji jʌrebadad̶aa wãrãmãrẽã. 32 Maʌ̃misa ãbaa dji jʌre panʌma jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã b̶ʌga nũmesia. Jũmarãda quĩrã awara b̶ia duanasid̶aa. Zocãrãba adua panasid̶aa cãrẽ cãrẽã ãbaa dji jʌre duanʌda. 33 Mãwã duanʌne ʌ̃cʌrʌba judio Alejandroda edasid̶aa puru quĩrãpita bed̶eamãrẽã. Mãwã osid̶aa dewara judiorãba idjira nocod̶aa chãb̶ari edeped̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ne Alejandroba jũmarãda jʌwaba chupeabisia. Idjia jara quĩrĩã b̶asia judiorãra bed̶ead̶e panʌẽ́da. 34 Baribʌrʌ idjira judioda cawasid̶ad̶e jũmarãba nãwã dãrã b̶ia jarasid̶aa: –¡Bio bia b̶ʌa Artemisa Epesod̶ebemara!– 35 Maʌ̃be Epesod̶ebema carta b̶ʌbariba ẽberãrã powua nũmʌra chupeabiped̶a jarasia: –Achirã Epesod̶ebema, jũmarãba cawa panʌa ãcõrẽwẽrã Artemisa de dromara, idji zaca b̶ʌ bajãneba b̶aed̶a sid̶a dadji purud̶e wagabadada. 36 Ni ab̶aʌba maʌ̃gʌra poya sewaad̶a ad̶aẽ́a. Maʌ̃ bẽrã biara b̶ʌa chupead̶ida. Bio crĩchad̶aẽ́ne ni cãrẽ sid̶a orãnadua. 37 Naʌ̃ ẽberãrãba dadjirã ãcõrẽwẽrã de dromane ne drʌad̶aẽ́ panʌmĩna wa idjid̶ebemada biẽ́ bed̶ead̶aẽ́ panʌmĩna bãrãba namaa enesid̶aa. 38 Demetrioba idji ume ne obadarã bid̶a djãrãda jara quĩrĩã panʌbʌrʌ, nẽbʌra cawa obadarã quĩrãpita wãnida panʌa. 39 Bãrãba dewara nẽbʌrada jara quĩrĩã panʌbʌrʌ, dji bororãba puru ãbaa jʌre panʌne jarad̶adua. Ãdjiabʌrʌ cawa jarad̶ia. 40 Id̶i quĩrũbucaped̶ad̶a carea romanorãba jarad̶isicada dadjirãba ãdji leyra igara panʌda. Ãdjia cãrẽ cãrẽã mãwã osid̶aad̶a ad̶ibʌrʌ, ni cãrẽ sid̶a poya panunaẽ́a.– 41 Mãwã jaraped̶a dji carta b̶ʌbariba jũmarãda wãbigasia.

Hechos 20

1 Mãwã quĩrũ duananacarea Pauloba Jesu ĩjã b̶eara trʌ̃cuaped̶a ãdjirã ume bed̶easia dadjirã Borora biara ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃be wãyaana aped̶a ojũẽcuaped̶a Macedonia druad̶aa wãsia. 2 Jũma maʌ̃ druad̶e pʌrrʌa nĩbasid̶e djabarãda carebabadjia dadjirã Borora biara ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃bebʌrʌ Grecia druad̶e jũẽsia. 3 Mama jed̶eco ũbea b̶asia. Paulo Siria druad̶aa barcod̶e wãi basid̶e cawasia judiorãba idji biẽ́ od̶i carea bed̶ea ausid̶ada. Maʌ̃ carea Macedonia druaareba wãsia. 4 Pirro warra Sopater Berea purud̶ebemada, Segundo idjab̶a Aristarco Tesalonica purud̶ebemada, Gayo Derbe purud̶ebemada, Tiquico idjab̶a Tropimo Asia druad̶ebemada, Timoteo sid̶a idji ume Asia druad̶aa wãsid̶aa. 5 Maʌ̃ djabarãra dai na wãnaped̶a Troa purud̶e jʌ̃ã panasid̶aa. 6 Paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ cobada ewari bad̶acarea daira Pilipo purud̶eba barcod̶e wãsid̶aa. Ewari juesumane ãdji ume Troad̶e dji unusid̶aa. Mama siete ewari panesid̶aa. 7 Maʌ̃be nabema ewari domiane Jesu ĩjã b̶ea ume ãbaa dji jʌresid̶aa Jesu quĩrãnebad̶i carea cobadara cod̶i carea. Maʌ̃ne Pauloba jaradia b̶asia. Nurẽma wãida b̶ʌ bẽrã wad̶i ariquẽtra bed̶ea b̶asia. 8 Dairãra ʌ̃taarebema dejãne ãbaa dji jʌre panasid̶aa. Ĩbĩrãda zocãrã coa nũmeasia. 9 Maʌ̃ne cũdra Eutico abadada dajadaa acʌbadad̶e chũmasia. Paulora dãrã bed̶ea b̶ʌ bẽrã maʌ̃ cũdrara daupeaba cãĩ dogosia. Mãwã b̶ʌd̶e dejã ũbead̶eba ud̶u wãsia. Idjira jaid̶ad̶ada ẽberãrãba bara edasid̶aa. 10 Paulora ud̶aa zeped̶a dji cũdra ʌ̃rʌ̃ b̶arru cob̶eped̶a bʌrʌsia. Maʌ̃ne jarasia: –Dauperarãnadua. Idjira zocai b̶ʌa.– 11 Paulora wayacusa ded̶e ed̶a wãped̶a Jesu quĩrãnebad̶i carea cobadada ãdjirã ume cosia. Maʌ̃be wad̶ibid̶a bed̶ea b̶ʌd̶e ʌ̃nadrʌped̶a wãsia. 12 Dji cũdrara diguid̶aa zocai edesid̶aa. Maʌ̃ carea jũmarãda b̶ʌsrid̶a duanesid̶aa. 13 Paulora Asoʌ̃ purud̶aa óare wã quĩrĩãsia. Baribʌrʌ daira barcod̶e na wãbisia. Mama idjira b̶adoyad̶a asia. Daira ara maʌ̃da wãsid̶aa. 14 Asoʌ̃ne Paulo ume dji ununaped̶a barcod̶e b̶adosia. Maʌ̃be Mitilené purud̶aa wãsid̶aa. 15 Mamaʌba wãnaped̶a nurẽma Quío morro quĩrãpe jũẽne wãsid̶aa. Nurẽma Samo purud̶e wib̶arisid̶aa. Maʌ̃be Trogiliod̶e wib̶arid̶aped̶a nurẽma Mileto purud̶e jũẽsid̶aa. 16 Paulora Asia druad̶e dãrã b̶a amaaba Epeso purud̶e wib̶ariẽ́ wãyã wãsia. Idjira isabe Jerusaleʌ̃ne jũẽ quĩrĩã b̶asia. Idjia crĩchasia poya jũẽibʌrʌ Pentecoste ewarid̶e mama b̶aida. 17 Mileto purud̶e b̶ʌd̶e Pauloba Epesod̶ebema djabarã wagabadada trʌ̃bisia. 18 Idjima jũẽsid̶ad̶e Pauloba jarasia: –Bãrãba cawa panʌa mʌ̃ naʌ̃ Asia druad̶e jũẽnaneba ab̶a wãbʌrʌd̶aa sãwã bãrã tãẽna nĩbabadjida. 19 Mʌ̃ra dji dromada crĩchaẽ́ dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌra o b̶asia. Ed̶aud̶e jĩã b̶abadjia idjab̶a judiorãba mʌ̃ra biẽ́ o quĩrĩã panana bẽrã bia mĩga b̶abadjia. 20 Mãwãmĩna mʌ̃a jũmarã quĩrãpita, bãrã deza bid̶a bãrã carebai carea jaradia b̶abadjia. Ni maãrĩ bid̶a jaradia ama b̶aca basía. 21 Judiorãa, judiorãẽ́a bid̶a mʌ̃a jarasia cadjirua obadara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã idjab̶a dadjirã Boro Jesucritora ĩjãnamãrẽã. 22 Jãʌ̃be Ãcõrẽ Jaureba mʌ̃ra wãbi b̶ʌ bẽrã Jerusaleʌ̃naa wãya. Baribʌrʌ mʌ̃a adua b̶ʌa jãma cãrẽda sãwãida. 23 Ab̶abe cawa b̶ʌa Ãcõrẽ Jaureba mʌ̃́a puruza ebud̶a jarabarida mʌ̃ra bia mĩga b̶aida idjab̶a preso b̶aida. 24 Baribʌrʌ maʌ̃nebemada mʌ̃a jũmawãyã crĩchacaa, mʌ̃ bia b̶aira jʌrʌẽ́ b̶ʌ bẽrã. Ab̶abe dadjirã Boro Jesuba mʌ̃́a obi b̶ʌra pãrã quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bed̶ea bia Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌd̶ebemada mʌ̃a jara b̶aya. 25 Ãcõrẽba idji ẽberãrã bia pe erob̶ʌd̶ebemada mʌ̃a bãrãa jara b̶abadjia. Baribʌrʌ id̶i cawa b̶ʌa bãrãba mʌ̃ra waa ununaẽ́da. 26 Mʌ̃a ne wayaa neẽ́ Ãcõrẽba bãrã itea o quĩrĩã b̶ʌda jũma ebud̶a jara b̶abadjia. Maʌ̃ carea id̶i mʌ̃a jaraya: ab̶aʌda aduaibʌrʌ, mʌ̃ra bed̶ead̶e b̶ʌẽ́a. 28 Ãcõrẽba idji Warra oad̶eba ẽberãrãra idji itea edasia. Ãcõrẽ Jaureba bãrãra b̶ʌcãrĩa djabarãra waga pananamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã ara bãdub̶a bio quĩrãcuita b̶ead̶adua idjab̶a Ãcõrẽ warrarã sid̶a jũma waga pananadua. 29 Mʌ̃a cawa b̶ʌa mʌ̃ wãnacarea ẽberã cadjiruarãda usa cadrʌa quĩrãca bãrã tãẽna zed̶ida djabarã jũma ãrĩni carea. 30 Ara bãdjid̶ebemarã bid̶a sewada jaradiad̶ia Jesu ĩjã b̶earãba ẽpẽnamãrẽã. 31 Maʌ̃ carea quĩrãcuita b̶ead̶adua. Quĩrãnebad̶adua mʌ̃a poa ũbea ãsa, diamasi bid̶a jĩã b̶ʌba bãdjiza sãwã nĩbad̶ida panʌda jaradia b̶asida. 32 Jãʌ̃be djabarã, mʌ̃a bãrãra Ãcõrẽ jʌwad̶e b̶ʌya. Idji biad̶eba dadjirã careba b̶ʌd̶ebema bed̶eara quĩrãnebad̶adua. Idji biad̶eba ʌb̶ʌada diabaria bãrãba biara ĩjãnamãrẽã. Idjia diai jarad̶ara idji biad̶eba bãrãba edad̶ia. Jũma idji itea bia b̶ʌd̶arãba maʌ̃ra edad̶ia. 33 Mʌ̃a djãrã paratada, oroda, cacuad̶e jʌ̃bari sid̶a ara mʌ̃dji itea awuaẽ́ basía. 34 Bãrãba bio cawa panʌa ara mʌ̃dji jʌwaba trajasida mʌ̃a erob̶aida b̶ʌra edai carea idjab̶a mʌ̃ ume nĩnaa diai carea. 35 Jũma mʌ̃a od̶ad̶eba bãrãa cawabisia ʌb̶ʌa traja panʌneba dji poya trajad̶aẽ́ qued̶eada carebad̶ida panʌda. Quĩrãnebad̶ida panʌa dadjirã Boro Jesuba nãwã jarasida: “Djãrãa ne dia b̶ʌra Ãcõrẽ quĩrãpita biara b̶ʌa djãrãneba ne eda b̶ʌ cãyãbara.”– 36 Mãwã jarad̶acarea Paulora chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jũma ãdjirã ume Ãcõrẽa iwid̶isia. 37 Maʌ̃be bia wãbid̶i carea jũmarã bio jĩã panʌba Paulora ojũẽnaped̶a isõsid̶aa. 38 Bio sopuasid̶aa waa ununaẽ́ana ad̶a bẽrã. Maʌ̃be idjira barcod̶aa diad̶e wãsid̶aa.

Hechos 21

1 Maʌ̃ djabarã amenaped̶a dairãra barcod̶e Cos morrod̶aa jipa wãsid̶aa. Nurẽma Roda morrod̶aa wãnaped̶a Patará purud̶e jũẽne wãsid̶aa. 2 Maʌ̃ Patarád̶e barco Penicia druad̶aa jipa wãi carea b̶ʌda unusid̶aa. Maʌ̃gʌd̶e b̶adod̶aped̶a wãsid̶aa. 3 Wãbʌdad̶e Chipre morro dromada jʌwa acʌare unusid̶aa baribʌrʌ Siria druad̶aa wãyã wãsid̶aa. Barcod̶ebemarãba ne ameni carea Tiro purud̶e wib̶arisid̶aa. 4 Mama dairãba Jesu ĩjã b̶eada unuped̶ad̶a bẽrã ãdjirã ume siete ewari panesid̶aa. Maʌ̃ne ãdjirãba Ãcõrẽ Jaured̶eba Pauloa jarasid̶aa Jerusaleʌ̃naa wãrãmãrẽã. 5 Maʌ̃ siete ewari bad̶acarea dairãra wãsid̶aa. Jũma djabarãra, ãdji quimarã, ãdji warrarã sid̶a dairã ume puru dajadaa wãsid̶aa. Mama pusa ĩbʌd̶e chĩrãborod̶e duanenaped̶a Ãcõrẽa iwid̶isid̶aa. 6 Maʌ̃be wãniana ad̶aped̶a barcod̶e b̶adosid̶aa. Maʌ̃ne ãdjirãra diguid̶aa wãsid̶aa. 7 Maʌ̃be Tirod̶eba barcod̶e wãnaped̶a Tolemaida purud̶e jũẽsid̶aa. Mama djabarã acʌd̶e wãnaped̶a ãdjirã ume ewari ab̶a panesid̶aa. 8 Nurẽma wãnaped̶a Cesarea puru dromane jũẽsid̶aa. Mama Pelipe ded̶e panesid̶aa. Maʌ̃ Pelipera bed̶ea bia Jesud̶ebema jarabari basía. Djabarã carebad̶amãrẽã siete edaped̶ad̶ad̶ebema basía. 9 Idjia caurãda wad̶i quima edad̶acada quĩmãrẽ erob̶asia. Maʌ̃ wẽrãrãra Ãcõrẽneba bed̶eabadarã basía. 10 Mama dãrã panʌne Ãcõrẽneba bed̶eabari Agaboda Judea druad̶eba zesia. 11 Dairã acʌd̶e zesid̶e Paulo b̶i trãjʌ̃barida edasia. Maʌ̃ba ara idji jĩrũra, jʌwa sid̶a jʌ̃ped̶a nãwã jarasia: –Ãcõrẽ Jaureba nãwã jara b̶ʌa: naʌ̃ b̶i trãjʌ̃bari djibarida judiorãba Jerusaleʌ̃ne nãwã jʌ̃nia. Maʌ̃be judiorãẽ́a jida diad̶ia.– 12 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e dairãba, djabarã Cesaread̶ebema bid̶a Pauloa bed̶ea djuburiasid̶aa Jerusaleʌ̃naa wãrãmãrẽã. 13 Baribʌrʌ Pauloba jarasia: –¿Cãrẽ cãrẽã jĩã panʌ? ¿Cãrẽã mʌ̃ra jãwã sopuabi panʌ? Ab̶abe mʌ̃ jʌ̃namãrẽã b̶ʌẽ́a, ãtebʌrʌ Mʌ̃ Boro Jesu bed̶ea carea Jerusaleʌ̃ne beui carea b̶ʌa.– 14 Maʌ̃ne dairãba idjía jara panesid̶aa wãrãmãrẽã baribʌrʌ idji crĩchara poyad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã waa maʌ̃nebemada bed̶ead̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ jarasid̶aa: –Mãwã b̶aibʌrʌ, dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca oya.– 15 Maʌ̃be wãni carea jũma od̶aped̶a Jerusaleʌ̃naa wãsid̶aa. 16 Ʌ̃cʌrʌ Jesu ĩjã b̶ea Cesaread̶ebemada dairã ume wãsid̶aa. Ãdjia ẽberã Mnasoʌ̃ abadamaa eded̶aped̶a dairãra idji ded̶e panesid̶aa. Idjira Chipred̶ebema basía. Jesu ĩjãnada dãrãbʌrʌ basía. 17 Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶ad̶e djabarãba dairãra bio b̶ʌsrid̶a edasid̶aa. 18 Nurẽma Paulora dairã ume Santiago acʌd̶e wãsid̶aa. Djabarã bororã sid̶a jũma mama duanasid̶aa. 19 Maʌ̃be Pauloba “mẽrã djabarã” aped̶a Ãcõrẽba idjid̶eba judiorãẽ́ma od̶ada jũma daucha nẽbʌrʌsia. 20 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e djabarãba Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa. Maʌ̃be ãdjia Pauloa jarasid̶aa: –Djaba, bʌa cawa b̶ʌa judiorã bio zocãrãba Jesura ĩjã panʌda. Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley sid̶a ãdjirãba bio ẽpẽbadaa. 21 Baribʌrʌ ãdjirãba bʌd̶ebemada sewada ũrĩsid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba ãdjirãa jarasid̶aa bʌa jũma judiorã griego tãẽna b̶earãa Moisera igarabi b̶ʌda, ãdji warrarãra cacua wẽãgobicada, idjab̶a waabema dadji judiorãba obada sid̶a obicada. 22 ¿Sãwã od̶i maʌ̃ra sewada cawad̶amãrẽã? Bʌ jũẽnara dãrãẽ́ne cawad̶ia. Maʌ̃be wãrãda bʌ biẽ́ od̶i carea powuad̶ia. 23 Maʌ̃ carea daimaarã bʌa nãwã oida b̶ʌa: dairã tãẽna djabarãda quĩmãrẽ panʌa. Ãdjia Ãcõrẽ quĩrãpita ne oi jaraped̶ad̶ara jũma obʌdaa. 24 Maʌ̃ djabarãra Ãcõrẽ de dromanaa ededua. Mama Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶i carea od̶adua. Ãdjia Ãcõrẽa diad̶ida panʌra bʌabʌrʌ diadua. Mãwãra ãdjira poya borob̶ichia tʌd̶ia cawabid̶i carea ãdjia ne oi jaraped̶ad̶ara jũma osid̶ada. Maʌ̃ba jũmarãba cawad̶ia bʌd̶ebema jara panʌra sewada, idjab̶a cawad̶ia bʌra wãrãda jipa nĩbabarida Moise leyba jara b̶ʌ quĩrãca. 25 Baribʌrʌ judiorãẽ́ Jesu ĩjã b̶eaba od̶ida panʌra daiba cawa jarad̶aped̶a cartad̶e b̶ʌsid̶aa: ãdjirãba nedjara jʌwaba od̶a ãcõrẽa diad̶ada cod̶iẽ́ panʌa, oa sid̶a cod̶iẽ́ panʌa, animarã otrãjʌ̃ bead̶a sid̶a cod̶iẽ́ panʌa, idjab̶a aud̶ua nĩbad̶iẽ́ panʌa.– 26 Nurẽma Pauloba, maʌ̃ ẽberãrã bid̶a jʌwa osid̶aa Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶i carea. Maʌ̃ne Ãcõrẽ de dromanaa wãnaped̶a jarasid̶aa cãrẽ ewarid̶e Ãcõrẽ quĩrãpita bia pananida. Maʌ̃ ewarid̶e ãdjiza Ãcõrẽa animarãda babue diad̶ida panasid̶aa. 27 Baribʌrʌ siete ewari jũẽbʌrʌ basid̶e ʌ̃cʌrʌ judiorã Asia druad̶ebemada Ãcõrẽ de droma dajada panasid̶aa. Maʌ̃ judiorãba Paulo unusid̶ad̶e jũma ẽberãrã arima duanʌra quĩrũbigad̶aped̶a Paulora jidasid̶aa. 28 Maʌ̃ne jĩgua jara panasid̶aa: –¡Israelerã, dairãra carebad̶adua! Naʌ̃gʌ ẽberãba druaza jaradia b̶ʌa dadji israelerãra, dadjirã leyra idjab̶a Ãcõrẽ de droma sid̶a biẽ́ tab̶eada. ¡Maʌ̃ awara griegorãda Ãcõrẽ de droma caita edesia! ¡Naʌ̃ de ab̶abe Ãcõrẽ itea b̶ʌda biẽ́ b̶ʌsia!– 29 Ãdjirãba mãwã jarasid̶aa Tropimo Epesod̶ebemada Paulo ume purud̶e nĩda unuped̶ad̶a bẽrã. Crĩchasid̶aa Pauloba Tropimora Ãcõrẽ de droma caita ede b̶asida. 30 Maʌ̃ne jũma Jerusaleʌ̃nebemarã quĩrũnaped̶a piraposid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba Paulora jidad̶aped̶a Ãcõrẽ de droma dajadaa erreb̶ari edesid̶aa. Maʌ̃be ed̶a wãbadara jũma jũãtrʌcuasid̶aa. 31 Paulo bea quĩrĩã panʌmisa ab̶aʌba romano sordaorã boro dji dromaa jarad̶e wãsia jũma Jerusaleʌ̃ne duanʌra quĩrũbucasid̶ada. 32 Ara maʌ̃da idji sordaorãda, ãdji bororã sid̶a trʌ̃ped̶a ẽberãrã quĩrũbuca duanʌmaa pira wãsid̶aa. Judiorãba ãdjirã zebʌda unusid̶ad̶e Paulo puo pananada idu b̶ʌsid̶aa. 33 Sordaorã boro dji droma araa jũẽsid̶e Paulora jidaped̶a carena uméba jʌ̃ b̶ʌbisia. Maʌ̃be ẽberãrã powua nũmʌ́a iwid̶isia Paulora caida idjab̶a cãrẽda osi cawaya. 34 Maʌ̃ne jũmarãda quĩrã awara b̶ia duanasid̶aa. Baribʌrʌ sordaorã boro dji dromaba cawa ũrĩca basía ẽberãrã bio b̶ʌga duanʌ bẽrã. Maʌ̃ carea Paulora sordaorã duanabadamaa edebisia. 35 Dji dumema jũẽsid̶ad̶e mamaʌba sordaorãba Paulora jira edesid̶aa, judiorãra bio quĩrũ duanʌ bẽrã. 36 Ãdjirãba sordaorã caid̶u jĩgua jarabadjid̶aa: –¡Idjira beatad̶adua!– 37 Sordaorãba Paulo ãdjirã duanabada ded̶e ed̶a edebʌdad̶e Pauloba ãdjirã boro dji dromaa griego bed̶ead̶eba iwid̶isia: –¿Bia b̶ʌca mʌ̃ra bʌ ume bed̶eaida?– Dji dromaba panusia: –¿Bʌa griego bed̶eara cawa b̶ʌca? 38 ¿Bʌẽ́ca Egiptod̶ebema, ẽberãrã sãʌ̃bed̶a quĩrũbigad̶ada? ¿Mĩã beabadarãda ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa mil quĩmãrẽ pe edesiẽ́ca?– 39 Maʌ̃ne Pauloba jarasia: –Mãwãẽ́a, mʌ̃ra judioa. Cilicia druad̶ebemaa. Tarso puru dromane tosid̶aa. Mʌ̃ quĩrã djuburia puru quĩrãpita idu bed̶eabidua.– 40 Dji dromaba idu bed̶eabisia. Maʌ̃be Paulo dumene ʌ̃ta nũmʌba idji jʌwaba ẽberãrãra chupeabisia. Chupeasid̶ad̶e hebreo bed̶ead̶e bed̶easia.

Hechos 22

1 Pauloba jarasia: –Mʌ̃ djabarã, mʌ̃ bororã, ũrĩnadua. Ara mʌ̃djid̶ebemada jaraya.– 2 Idjira hebreod̶e bed̶ea b̶ʌda ũrĩsid̶a bẽrã ãdjirãra chupea duanesid̶aa. Maʌ̃ne Pauloba jarasia: 3 –Mʌ̃ra judioa. Cilicia druad̶e Tarso purud̶e tosid̶aa. Baribʌrʌ mʌ̃ra nama Jerusaleʌ̃ne warisia. Jaradiabari Gamalielba mʌ̃́a jũma dadji drõã naẽnabemarã leyba jara b̶ʌra bio jaradiasia. Mʌ̃a Ãcõrẽra bio ẽpẽ b̶abadjia bãrãba ẽpẽbada quĩrãca. 4 Maʌ̃ba O Djiwid̶i ĩjã b̶eada biẽ́ oi carea mʌ̃a ẽpẽbadjia. Umaquĩrãrãda, wẽrãrã sid̶a preso b̶ʌcuabisia. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ beabisia. 5 Maʌ̃gʌra sacerdote dji dromaba, jũma judio drõãrã dji dromarã bid̶a cawa panʌa. Ãdjia mʌ̃́a cartada diasid̶aa judiorã Damascod̶ebemaba cawad̶amãrẽã O Djiwid̶i ẽpẽ b̶eara mʌ̃a jidaida b̶ʌda. Maʌ̃ba mʌ̃ra Damascod̶aa wãsia ãdjirã naʌ̃ Jerusaleʌ̃naa jida eneped̶a dji bororãba cawa od̶amãrẽã. 6 Baribʌrʌ Damascod̶e jũẽbod̶od̶e umatipa basica b̶ʌa. Maʌ̃ne cawaẽ́ne bajãneba uruada mʌ̃ma jʌ̃rã tẽũsia. 7 Mʌ̃ egode b̶aesid̶e bed̶eada ũrĩsia. Maʌ̃ bed̶eaba mʌ̃́a jarasia: “Saulo, Saulo, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌ?” 8 Mʌ̃a iwid̶isia: “Mʌ̃ boro, ¿bʌra cai?” Idjia panusia: “Mʌ̃ra Jesu Nazared̶ebemaa. Bʌa biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌra mʌ̃́a.” 9 Mʌ̃ ume nĩnaba maʌ̃ urua unusid̶ad̶e dauperasid̶aa, baribʌrʌ mʌ̃ ume bed̶eabʌrʌra ũrĩnaẽ́ basía. 10 Maʌ̃ne mʌ̃a iwid̶isia: “Mʌ̃ Boro, ¿bʌa cãrẽda quĩrĩã b̶ʌ mʌ̃a oida?” Dadji Boroba panusia: “Piradrʌped̶a Damascod̶aa wãdua. Mʌ̃a jãma jaraya cãrẽda oida b̶ʌda.” 11 Maʌ̃ urua jʌ̃rã tẽũbʌrʌba mʌ̃ra daub̶erreasia. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ ume nĩnaba mʌ̃ jʌwad̶e jidad̶aped̶a Damascod̶aa edesid̶aa. 12 Mama ẽberã Ananía abadada b̶asia. Maʌ̃ Ananíaba Ãcõrẽda waya b̶ʌ bẽrã dadjirã leyra bio ĩjã o b̶asia. Jũma judiorã Damascod̶ebemaba idjid̶ebemada bia bed̶eabadjid̶aa. 13 Maʌ̃ Ananíaba mʌ̃ra acʌd̶e wãsia. Caita wãped̶a jarasia: “Djaba Saulo, wayacusa bʌ dauba unu b̶edua.” Ara maʌ̃da mʌ̃ daura biaped̶a idjira unusia. 14 Maʌ̃be Ananíaba jarasia: “Ãcõrẽ dadji drõã naẽnabema ume b̶ad̶aba bʌra edasia idjia quĩrĩã b̶ʌda cawamãrẽã, dji Jipa B̸ʌda unumãrẽã, idjab̶a idji bed̶eabʌrʌda ũrĩmãrẽã. 15 Jũma bʌa ununada, ũrĩna sid̶a jũmarãa jaraya. 16 ¡Waa jʌ̃ãrãdua! Piradrʌped̶a borocuedua. Idjía iwid̶idua. Bʌa cadjirua od̶ara idjia jũma quĩrãdoaya.” 17 Mãwãnacarea mʌ̃ra jẽda Jerusaleʌ̃naa zesia. Ewari ab̶a Ãcõrẽ de dromanaa wãped̶a idjía iwid̶i b̶asia. Maʌ̃ne mʌ̃a cãĩmocara quĩrãca dadji Boroda unusia. Idjia mʌ̃́a jarasia: “Jerusaleʌ̃neba isabe ãyã wãdua. Bʌa mʌ̃nebema jara b̶ʌra namabemarãba ĩjãnaẽ́a.” 19 Ĩjãnida crĩcha b̶ad̶a bẽrã mʌ̃a nãwã jarasia: “Mʌ̃ Boro, ãdjirãba bio cawa panʌa naẽna mʌ̃ra judiorã dji jʌrebada deza wãped̶a bʌ ĩjã b̶eara jidaped̶a puobadjida idjab̶a preso b̶ʌbadjida. 20 Bʌd̶ebema bed̶ea b̶ʌ carea Estebaʌ̃ beasid̶ad̶e mʌ̃ sid̶a arima b̶asia. Idji beabʌdada mʌ̃a bia unusia. Maʌ̃ awara ãdjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃badara mʌ̃a waga b̶asia.” 21 Baribʌrʌ dadji Boroba mʌ̃́a jarasia: “Wãdua. Mʌ̃a bʌra tʌmʌ judiorãẽ́maa diabueya.”– 22 Pauloba jara b̶ʌra judiorãba chupea ũrĩ duanasid̶aa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira judiorãẽ́maa diabueyad̶a asid̶e jĩgua jara duanesid̶aa: –¡Jãʌ̃ ẽberãra zocai b̶acara b̶ʌa! ¡Bead̶adua!– 23 Mãwã b̶ia duanʌne ãdjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃badara quĩrũbid̶eba jãrãpe duanesia idjab̶a egoro porara ʌ̃taa jãmãposid̶aa. 24 Maʌ̃ bẽrã sordaorã boro dji dromaba jarasia Paulora sordaorã duanabada ded̶e ed̶a eded̶aped̶a soaba ud̶amãrẽã. Mãwã obisia Pauloba jaramãrẽã cãrẽ cãrẽã judiorãra idji ume quĩrũ duanʌda. 25 Baribʌrʌ idji ud̶i carea jʌ̃bʌdad̶e Pauloba sordaorã boro arima b̶ʌ́a jarasia: –¿Bãrãba romanoda ud̶ida panʌca idji cawa od̶i naẽna?– 26 Maʌ̃ ũrĩsid̶e sordaorã borora dji dromamaa wãped̶a jarasia: –¿Bʌa cawa b̶ʌca cãrẽda obʌrʌda? Jãʌ̃ ẽberãra romanoa.– 27 Maʌ̃be sordaorã boro dji dromara Paulomaa wãped̶a iwid̶isia: –¿Wãrãda bʌra romanoca?– Pauloba panusia: –Mãẽ, mʌ̃ra romanoa.– 28 Sordaorã boro dji dromaba jarasia: –Romano bai carea mʌ̃a paratada waib̶ʌa diasia.– Pauloba jarasia: –Mʌ̃ra tod̶ad̶eba romanoa.– 29 Ara maʌ̃da Paulo ud̶i carea pananaba idu b̶ʌsid̶aa. Sordaorã boro dji dromaba Paulora romanoda cawasid̶e bio ne wayasia romanoda ubi carea jʌ̃bid̶a bẽrã. 30 Nurẽma sordaorã boro dji dromaba wad̶ibid̶a cawa quĩrĩã b̶asia cãrẽ cãrẽã judiorãba Paulora biẽ́ jara panasid̶ada. Maʌ̃ carea idjira carenaba jʌ̃ b̶ad̶ada ẽrã b̶ʌsia. Maʌ̃be sacerdote bororãda, jũma judiorã dji dromarã sid̶a ãbaa jʌresia. Maʌ̃ne Paulora eneped̶a ãdjirã quĩrãpita b̶ʌsia.

Hechos 23

1 Pauloba judiorã dji dromarãmaa acʌped̶a jarasia: –Mʌ̃ djabarã, mʌ̃ra necai b̶ʌa cawa b̶ʌ bẽrã id̶i bid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita bia nĩda.– 2 Maʌ̃ne sacerdote dji droma Ananíaba Paulo caita panʌ́a jarasia idji ited̶e ud̶amãrẽã. 3 Maʌ̃ carea Pauloba Ananíaa jarasia: –¡Bʌda Ãcõrẽba uya! ¡Bʌa jaradiabari quĩrãca ocaa! Bʌra jãma chũmʌa Ãcõrẽ leyd̶eba mʌ̃ra cawa oi carea baribʌrʌ ¡mʌ̃ ubi b̶ʌd̶eba ara maʌ̃ leyda igara b̶ʌa!– 4 Maʌ̃ne caita duanʌba Pauloa jarasid̶aa: –Sacerdote dji droma Ãcõrẽba b̶ʌd̶ada ¿bʌa jãwã quẽãica?– 5 Pauloba jarasia: –Djabarã, mʌ̃a adua b̶asia idjira sacerdote dji dromada. Cawad̶abara mʌ̃a mãwã jaraẽ́ bacasia, Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌ bẽrã: “Bãrã borora biẽ́ jararãnadua.” 6 Mãwã b̶ʌd̶e Pauloba cawasia dji dromarãra ʌ̃cʌrʌ saduceorãda, ʌ̃cʌrʌ pariseorãda. Maʌ̃ carea ãdjirãa jĩgua jarasia: –Djabarã, mʌ̃ra pariseoa. Mʌ̃ drõã naẽnabemarã sid̶a pariseorã basía. Maʌ̃ bẽrã ĩjã b̶ʌa beud̶arãra ʌ̃rẽbad̶ida. Maʌ̃ carea ʌ̃cʌrʌba mʌ̃ra cawa od̶a quĩrĩã panʌa.– 7 Pauloba mãwã jarad̶a carea pariseorãra saduceorã ume caicayad̶aped̶a awara awara crĩcha duanesid̶aa. ( 8 Saduceorãba jarabadaa beud̶arãra ʌ̃rẽbad̶acada, bajãnebema nezocarã neẽ́da, jaure sid̶a neẽ́da. Baribʌrʌ pariseorãba jũma maʌ̃gʌra ĩjã panʌa.) 9 Caicaya duanʌ bẽrã b̶ʌga duanesid̶aa. Judiorã ley jaradiabada dji pariseorãba piradrʌd̶aped̶a jĩgua jarasid̶aa: –Dairãba unu panʌa naʌ̃ ẽberãra bed̶ead̶e b̶ʌẽ́da. Ãĩbẽrã jaureda wa bajãnebema nezocada idji ume bed̶easisicada. Mãwã baibʌrʌ ¿sãwã Ãcõrẽ ume djõni?– 10 Ãdjirãra wetara caicaya duanʌ bẽrã sordaorã boro dji dromaba waya b̶asia Paulora tʌ eub̶ari bead̶ida. Maʌ̃ bẽrã sordaorãda wãbisia Paulora ãdji tãẽnabemada jãrĩnaped̶a sordaorã duanabada ded̶e ed̶a eded̶amãrẽã. 11 Maʌ̃ diamasi dadji Borora Paulomaa zeped̶a nãwã jarasia: “Paulo, sobiadua. Mʌ̃nebema nama Jerusaleʌ̃ne bed̶ead̶a quĩrãca Roma purud̶e bid̶a bed̶eaida b̶ʌa.” 12 Nurẽma judiorãda ʌ̃cʌrʌ bed̶ea ausid̶aa Paulo bead̶i carea. Maʌ̃ ẽberãrãba wãrãneba bed̶ea b̶ʌsid̶aa ne cod̶aẽ́da idjab̶a baido dod̶aẽ́da ab̶a Paulo beabʌdad̶aa. 13 Dji bed̶ea b̶ʌped̶ad̶ara cuarenta aud̶u panasid̶aa. 14 Ãdjirãra sacerdote bororãmaa, judiorã dji dromarãmaa bid̶a wãnaped̶a jarasid̶aa: –Dairãba wãrãneba bed̶ea b̶ʌsid̶aa ne cod̶aẽ́da idjab̶a baido dod̶aẽ́da ab̶a jãʌ̃ Paulo beabʌdad̶aa. 15 Maʌ̃ bẽrã nãwã od̶adua. Bãrãba, jũma dji bororã bid̶a sordaorã boro dji dromaa iwid̶id̶adua nu Paulora wayacusa bãrãmaa enebimãrẽã. Jarad̶adua bãrãba idjid̶ebemada quĩrãcuitaara iwid̶i quĩrĩã panʌda. Enebʌdad̶e nama jũẽi naẽna dairãba idjira bead̶ia.– 16 Baribʌrʌ Paulo djabawẽrã warrada arima b̶asia. Maʌ̃ cũdraba ãdjia jara panʌra ũrĩped̶a sordaorã duanabadamaa Pauloa jarad̶e wãsia. 17 Maʌ̃ carea Pauloba sordao boroda ab̶a trʌ̃ped̶a jarasia: –Naʌ̃ cũdrada dji dromaara b̶ʌmaa ededua. Idjia ne jara quĩrĩã b̶ʌa.– 18 Ara maʌ̃da cũdrara sordaorã boro dji dromamaa edeped̶a jarasia: –Paulo, dji preso b̶ʌba mʌ̃ra trʌ̃ped̶a jarasia naʌ̃ cũdrada bʌmaa enemãrẽã. Idjia bʌ́a ne jara quĩrĩã b̶ʌa.– 19 Maʌ̃be sordaorã boro dji dromaba cũdra jʌwad̶e jidaped̶a ãyã edesia. Maʌ̃be iwid̶isia: –¿Cãrẽda mʌ̃́a jara quĩrĩã b̶ʌ?– 20 Maʌ̃ne cũdraba jarasia: –Judiorãra bed̶ea ausid̶aa nãwã od̶i carea: ãdjia bʌ́a bed̶ea djuburiad̶ia Pauloda nu dji dromarã ãbaa dji jʌre panʌmaa edebimãrẽã. Jarad̶ia idjid̶ebemada quĩrãcuitaara iwid̶i quĩrĩã panʌda. 21 Baribʌrʌ ãdji bed̶eara ĩjãrãdua. Paulo bead̶i carea o caita cuarenta aud̶u mĩrũ panʌa. Ãdjirãba wãrãneba bed̶ea b̶ʌsid̶aa ne cod̶aẽ́da idjab̶a baido dod̶aẽ́da ab̶a Paulo beabʌdad̶aa. Ara nawena idji bead̶i carea panʌa. Ab̶abe jʌ̃ã panʌa bʌa Paulo edebimãrẽã.– 22 Maʌ̃be sordaorã boro dji dromaba cũdraa jarasia: –Bʌa mʌ̃́a jarad̶ara ni ab̶aʌa jararãdua.– Mãwã jaraped̶a wãbisia. 23 Maʌ̃be sordaorã boro dji dromaba idjiare b̶eada umé trʌ̃ped̶a jarasia: –Dosciento sordaorãda, setenta sordaorã cawayod̶e wãbadada idjab̶a dosciento sordaorã mĩãsu catʌ b̶eada edad̶aped̶a Cesarea purud̶aa diamasi wãnadua. 24 Maʌ̃ awara cawayoda Paulo itea edad̶adua naʌ̃ Judea druad̶ebema boro Pelimaa bia eded̶i carea.– 25 Sordaorã boro dji dromaba cartada nãwã b̶ʌ diabuesia: 26 Mʌ̃, Claudio Lisiaba naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa mʌ̃ boro dji droma Peli itea. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌra bia b̶aida. 27 Judiorãba naʌ̃ ẽberãra jidad̶aped̶a bead̶i basía. Baribʌrʌ mʌ̃a cawasia idjira romanoda. Maʌ̃ bẽrã sordaorã ume wãped̶a judiorã jʌwaed̶abemada ẽdrʌ edasia. 28 Mʌ̃a cawa quĩrĩã b̶asia cãrẽ cãrẽã idjira biẽ́ jara panʌda. Maʌ̃ bẽrã idjira edesia judio dji dromarã ãbaa dji jʌre panʌmaa. 29 Maʌ̃ne mʌ̃a cawasia ab̶abe ãdji ley carea idjira biẽ́ jara panʌda. Baribʌrʌ idjia cadjiruada oẽ́ b̶ʌ bẽrã bead̶iẽ́ panʌa ni preso b̶ʌd̶iẽ́ panʌa. 30 Mãwãnacarea mʌ̃a cawasia judiorãra bed̶ea ausid̶ada idji bead̶i carea. Ara maʌ̃da idjira bʌmaa diabuesia. Idjab̶a mʌ̃a ãdjirãa jarasia idjida biẽ́ jara quĩrĩã panʌbʌrʌ bʌ quĩrãpita jarad̶e wãnida panʌda. Bia b̶adua. 31 Ara maʌ̃da sordaorãba ãdji boroba jarad̶ara osid̶aa. Diamasi Paulora Antipatri purud̶aa edesid̶aa. 32 Nurẽma sordaorã jĩrũba wãbadara ãdji duanabada ded̶aa jẽda wãsid̶aa. Maʌ̃ne cawayod̶e wãbadaba Paulora Cesaread̶aa edesid̶aa. 33 Cesaread̶e jũẽsid̶ad̶e sordaorãba cartara dji boroa diasid̶aa. Idjab̶a Paulo sid̶a idjimaa edesid̶aa. 34 Maʌ̃ carta acʌped̶a dji boroba Pauloa iwid̶isia sãmabema cawaya. Paulora Ciliciad̶ebemada cawasid̶e nãwã jarasia: –Bʌ biẽ́ jara panʌda zesid̶ara mʌ̃a ãdjira, bʌ sid̶a ũrĩya.– Maʌ̃be idjia sordaorãa jarasia Paulora Herodeba obid̶a de dromane wagad̶amãrẽã.

Hechos 24

1 Ewari juesuma bad̶acarea sacerdote dji droma Ananíara ʌ̃cʌrʌ judiorã dji dromarã ume Cesaread̶e jũẽsid̶aa. Ãdjiare bed̶eabari Tertuloda edesid̶aa. Maʌ̃ne Peli quĩrãpita Paulod̶ebemada biẽ́ jarasid̶aa. 2 Peliba Paulo enebisid̶e maʌ̃ Tertuloba Paulod̶ebemada biẽ́ jara nũmesia. Nãwã jarasia: –Dji droma Peli, bʌ dai boro b̶ed̶a ewarid̶eba naʌ̃ druad̶e dãrã necai panʌa. Idjab̶a bʌ crĩcha cawaad̶eba ne zocãrãda o b̶ʌa dairãra biara duananamãrẽã. 3 Bʌa o b̶ʌ carea dai b̶eaza ne jũmane bia b̶ʌad̶a abadaa. 4 Baribʌrʌ dãrã mĩã sẽ amaaba mʌ̃a bʌ́a bed̶ea djuburiaya bʌ biad̶eba dai bed̶eara ũrĩmãrẽã. 5 Dairãba cawa panʌa naʌ̃ ẽberãba nẽbʌrada o b̶abarida. Idjia jũma naʌ̃ ẽjũãne judiorãra quĩrũbiga b̶abaria. Idjira dji nazareno ĩjã b̶earã boroa. 6 Maʌ̃ awara idjia Ãcõrẽ de dromara biẽ́ b̶ʌ́ quĩrĩãsia. Maʌ̃ carea daiba idjira jidasid̶aa. [Dai leyd̶eba cawa od̶i basía. 7 Mãwãmĩna sordaorã boro Lisiaba idjira dai jʌwaed̶abemada jãrĩsia. 8 Maʌ̃ awara jarasia naʌ̃ ẽberã biẽ́ jara panʌra bʌmaa zed̶ida panʌda.] Bʌa idjía bio iwid̶ibʌrʌ cawaya jũma daiba jara panʌra wãrãda.– 9 Judiorã mama duanʌ bid̶a jũma maʌ̃ bed̶eara wãrãana asid̶aa. 10 Maʌ̃be dji boroba jʌwaba Pauloa jarasia bed̶eamãrẽã. Ara maʌ̃da Pauloba jarasia: –Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa poa zocãrã naʌ̃ druad̶ebemada cawa obarida. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra ara mʌ̃djid̶ebemada b̶ʌsrid̶a bed̶eaya. 11 Doce ewari b̶ʌa mʌ̃ra Ãcõrẽa bia bed̶eai carea Jerusaleʌ̃ne jũẽnada. Bʌa bariduaa iwid̶ibʌrʌ cawaya maʌ̃ra wãrãda. 12 Za mʌ̃ biẽ́ jara panʌba mʌ̃ra ununaẽ́ basía djãrã ume caicaya nũmʌda wa ẽberãrã quĩrũbiga b̶ʌda. Ãcõrẽ de dromane, judiorã dji jʌrebada ded̶e, ni purud̶e bid̶a mʌ̃a mãwã o b̶ʌda ununaẽ́ basía. 13 Naʌ̃ ẽberãrãba poya cawabid̶aẽ́a ãdjia jara panʌra wãrãda. 14 Baribʌrʌ ebud̶a jaraya mʌ̃a dai drõã naẽnabemarã Ãcõrẽda ĩjã b̶ʌda. Mʌ̃ra O Djiwid̶i abadad̶ebemaa. Ãdjirãba jarabadaa maʌ̃ O Djiwid̶ira ab̶ed̶a ãĩ b̶ʌda baribʌrʌ mʌ̃a Ãcõrẽ leyra, Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a jũma ĩjã b̶ʌa. 15 Mʌ̃a cawa b̶ʌa beud̶arãra Ãcõrẽba jũma ʌ̃rẽbabida: dji jipa b̶eada, dji cadjiruarã sid̶a. Za mʌ̃ biẽ́ jara panʌ bid̶a maʌ̃ra cawa panʌa. 16 Maʌ̃ carea mʌ̃a ne jũmada obaria Ãcõrẽ quĩrãpita, ẽberãrã quĩrãpita bid̶a jipa nĩbai carea. 17 Mʌ̃ Jerusaleʌ̃neba ãyã wãnara poa zocãrã b̶ʌa. Mama nĩbaped̶a mʌ̃ purud̶ebemarã dji ne neẽ́ qued̶ea itea paratada diad̶e zesia. Idjab̶a Ãcõrẽa animarãda babue diad̶e zesia. 18 Maʌ̃da Ãcõrẽ de dromane o b̶asia. Mamaa wãsid̶e idji quĩrãpita bia b̶asia. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ judiorã Asiad̶ebemaba mʌ̃ra unusid̶aa, baribʌrʌ ẽberã powua nĩbaẽ́ basía idjab̶a ẽberãrãra quĩrũbigaẽ́ basía. Mʌ̃ unuped̶ad̶aba mʌ̃da biẽ́ jara quĩrĩã panʌbʌrʌ, ãdjidrʌ bʌ quĩrãpita zed̶ida panʌa. 20 Mãwãẽ́bʌrʌ za duanʌba jarad̶ida panʌa cãrẽ cadjiruada unusid̶ada dji dromarã quĩrãpita mʌ̃ edesid̶ad̶e. 21 Ab̶abe poya jarad̶ia mʌ̃a nãwã jĩgua jarasida: id̶i bãrãba mʌ̃ra biẽ́ jara panʌa beud̶arãra ʌ̃rẽbad̶ida ĩjã b̶ʌ carea.– 22 Peliba O Djiwid̶id̶ebemada bio cawa b̶asia. Baribʌrʌ ara maʌ̃da Paulora cawa oẽ́ basía. Ãtebʌrʌ jarasia: –Sordaorã boro Lisia zebʌrʌd̶e mʌ̃a bãrã nẽbʌrara cawa oya.– 23 Maʌ̃be idjia sordaorã boroa Paulora wagabisia, baribʌrʌ jarasia Pauloba o quĩrĩã b̶ʌra idu obimãrẽã. Idjab̶a iduaribisia Paulo ume dji biarãba idjira carebad̶e zed̶amãrẽã. 24 Mãwãnacarea Pelira dji quima Drusila ume wayacusa zesia. Maʌ̃ wẽrãra judio basía. Maʌ̃ne Peliba Paulora trʌ̃sia idjia Jesucrito ĩjãninebema bed̶ea b̶ʌda ũrĩ carea. 25 Mãwã b̶ʌd̶e Pauloba dadji jipa nĩbaid̶ebemada, cacua jipa erob̶aid̶ebemada, Ãcõrẽba cawa oi ewari zeid̶ebema sid̶a bed̶easia. Peliba maʌ̃gʌd̶ebema ũrĩsid̶e ne wayaped̶a nãwã jarasia: –Jãʌ̃be wãdua. Mʌ̃ bari b̶ʌd̶e wayacusa bʌra trʌ̃ya.– 26 Peliba crĩcha b̶asia Pauloba idjía paratada diaida ẽdrʌ b̶ʌmãrẽã. Maʌ̃ carea ara cadrʌa Paulora trʌ̃badjia idji ume bed̶eai carea. 27 Poa umé bad̶acarea Pelira dji boro b̶ad̶ada ẽdrʌsia. Maʌ̃be Porcio Pestoda dji boroda b̶esia. Baribʌrʌ Peli ẽdrʌsid̶e judiorã ume bia b̶e quĩrĩã b̶asia. Maʌ̃ carea Paulora preso b̶eesia.

Hechos 25

1 Dji boro b̶ed̶acarea Pestora Cesarea purud̶e jũẽsia. Ewari ũbea b̶aped̶a Jerusaleʌ̃naa wãsia. 2 Mama sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a Pestoa Pauloda biẽ́ jarasid̶aa. Ãdjirãba Pestoa bed̶ea djuburiasid̶aa Paulora Jerusaleʌ̃naa enebimãrẽã. Mãwã jarasid̶aa Paulora ota cawaẽ́ne bead̶ida crĩcha panʌ bẽrã. 4 Baribʌrʌ Pestoba panusia: –Paulora Cesaread̶e preso b̶ʌa. Mʌ̃ra dãrãẽ́ne mamaa wãya. 5 Maʌ̃ bẽrã bãrã dji dromaara b̶eara mʌ̃ ume Cesaread̶aa wãnida panʌa. Maʌ̃ ẽberãba baridua cadjiruada osibʌrʌ, mamabʌrʌ bãrãba jarad̶ida panʌa.– 6 Pestora Jerusaleʌ̃ne ocho wa die ewari b̶asica b̶ʌa. Maʌ̃bebʌrʌ Cesaread̶aa wãsia. Nurẽma cawa obada ded̶e chũmeped̶a Paulora enebisia. 7 Paulo enesid̶ad̶e judiorã Jerusaleʌ̃neba zeped̶ad̶aba idjira jũrã edasid̶aa. Maʌ̃ne jarasid̶aa idjia cadjirua dromada zocãrã osida, baribʌrʌ poya cawabid̶aẽ́ basía ãdjia jara panʌra wãrãda. 8 Maʌ̃ne Paulora ara idjiare bed̶easia: –Mʌ̃a ni ab̶aʌ cadjiruada oẽ́ b̶ʌa. Judiorã leyra igaraẽ́ b̶ʌa, Ãcõrẽ de dromara biẽ́ b̶ʌẽ́ basía idjab̶a Romanebema boro sid̶a igaraẽ́ b̶ʌa.– 9 Baribʌrʌ Pestora judiorã ume bia b̶e quĩrĩã b̶ʌ bẽrã Pauloa iwid̶isia: –¿Bʌra Jerusaleʌ̃naa wã quĩrĩã b̶ʌca mʌ̃a jãma cawa omãrẽã?– 10 Maʌ̃ne Pauloba panusia: –Mʌ̃ra nama Romanebema boroba b̶ʌd̶a cawa obari quĩrãpita b̶ʌa. Namabʌrʌ bʌa mʌ̃ra cawa oida b̶ʌa. Bʌa bio cawa b̶ʌa mʌ̃a judiorãra biẽ́ oẽ́ b̶ʌda. 11 Mʌ̃a cadjiruada osibʌrʌ, bʌa mʌ̃ra beaida b̶ʌa. Mʌ̃ra beacara b̶ʌad̶a aẽ́a. Baribʌrʌ naʌ̃ ẽberãrãba mʌ̃ biẽ́ jara panʌra wãrãẽ́ bẽrã ni ab̶aʌba mʌ̃ra ãdji jʌwad̶e b̶ʌcara b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Romanebema borobʌrʌ mʌ̃ra cawa oida.– 12 Maʌ̃ne Pestora idjía crĩcha diabadarã ume bed̶eaped̶a Pauloa jarasia: –Bʌa quĩrĩã b̶ʌa Romanebema boroba bʌra cawa oida. Mãwã baibʌrʌ, idjimaa diabueya.– 13 Mãwãnacarea judiorã boro Agripada idji djabawẽrã Berenice ume Cesaread̶aa Pesto acʌd̶e wãsid̶aa. 14 Ãdjira mama dãrã panʌ bẽrã Pestoba Agripaa Paulod̶ebemada nãwã jarasia: –Peliba ab̶a preso amenada nama b̶ʌa. 15 Mʌ̃ Jerusaleʌ̃naa wã b̶asid̶e sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a maʌ̃ ẽberãnebemada biẽ́ bed̶ead̶aped̶a jarasid̶aa idjira beamãrẽã. 16 Mʌ̃a ãdjirãa jarasia ab̶aʌda idji biẽ́ jara b̶ea quĩrãpita ara idjiare poya bed̶eaẽ́bʌrʌ, romanorãba bead̶acada. 17 Maʌ̃ carea judiorãra namaa zesid̶aa. Ãdji jũẽped̶ad̶a nurẽma mʌ̃ra cawa obada ded̶e chũmeped̶a maʌ̃ ẽberãra enebisia. 18 Baribʌrʌ idji biẽ́ jara panʌba jarad̶aẽ́ basía idjia cadjiruara osida mʌ̃a crĩcha b̶ad̶a quĩrãca. 19 Ãtebʌrʌ idjira biẽ́ jara panasid̶aa ãdjia ĩjã panʌ awara jaradia b̶ʌ carea idjab̶a ẽberã Jesu abada carea. Maʌ̃gʌra beud̶amĩna Pauloba jara b̶ʌa zocai b̶ʌda. 20 Mʌ̃a cawaẽ́ b̶esia sãwã oida. Maʌ̃ carea mʌ̃a Pauloa iwid̶isia Jerusaleʌ̃naa wã quĩrĩã b̶ʌ cawaya mama cawa oi carea. 21 Baribʌrʌ idjia quĩrĩã b̶asia Romanebema borobʌrʌ idjira cawa oida. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a idjira nama preso b̶ʌbisia ab̶a dji boromaa diabuebʌrʌd̶aa.– 22 Maʌ̃ne Agripaba Pestoa jarasia: –Mʌ̃a maʌ̃ ẽberã bed̶eada ũrĩ quĩrĩã b̶ʌa.– Pestoba jarasia: –Nubʌrʌ bʌa ũrĩya.– 23 Nurẽma Agripara Berenice ume ed̶a wãsid̶ad̶e ebud̶a b̶asia ãdjira dji dromarãda. Maʌ̃ne sordaorã bororãda, purud̶ebema dji dromarã sid̶a ed̶a errubusibasid̶aa. Maʌ̃be Pestoba Paulora enebisia. 24 Pestoba jarasia: –Judiorã boro Agripa idjab̶a jũma ẽberãrã nama dai ume ãbaa dji jʌre duanʌ, za b̶ʌ ẽberã bãrã quĩrãpita b̶ʌra jũma judiorãba Jerusaleʌ̃ne, naʌ̃ Cesaread̶e bid̶a biẽ́ jara panʌa. Ãdjirãba mʌ̃́a b̶ia jara panasid̶aa idjira beamãrẽã. 25 Baribʌrʌ mʌ̃maarã ni cãrẽ cadjiruara oẽ́ b̶ʌa idji bead̶i carea. Maʌ̃ne idjia iwid̶isia Romanebema boroba cawa omãrẽã. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a idjira Romanaa diabuei carea b̶ʌa. 26 Idjia cadjirua od̶ara dadjirã boroba cawamãrẽã mʌ̃a cartad̶e ebud̶a b̶ʌida b̶ʌa. Baribʌrʌ cãrẽda b̶ʌida neẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃maarã ni cãrẽ sid̶a b̶ʌẽ́bʌrʌ crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca diabueya. Maʌ̃ carea idjira bãrã quĩrãpita enebisia. Judiorã boro Agripa, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌabʌrʌ biara ũrĩda. Mãwã bãrãba idjía bio iwid̶iped̶ad̶acarea mʌ̃a dadjirã boro itea idjia cadjirua od̶ada poya cawa b̶ʌisicada.–

Hechos 26

1 Maʌ̃be Agripaba Pauloa jarasia: –Ara bʌdjiare idu bed̶eabiya.– Ara maʌ̃da Paulora jʌwa waped̶a bed̶easia: 2 –Mʌ̃ boro Agripa, mʌ̃ra b̶ʌsrid̶a b̶ʌa id̶i bʌ quĩrãpita ara mʌ̃djiare bed̶eai bẽrã. Mʌ̃a cawabiya judiorãba biẽ́ jara panʌmĩna mʌ̃ra bed̶ead̶e b̶ʌẽ́da. 3 Bʌa bio cawa b̶ʌa dadji judiorãra sãwã b̶eabarida idjab̶a cãrẽ cãrẽã caicayabadada. Maʌ̃ bẽrã bed̶ea djuburiaya mʌ̃ bed̶eara sẽẽ́ ũrĩmãrẽã. 4 Jũma judiorãba cawa panʌa mʌ̃ra cũdraed̶a sãwã b̶asida mʌ̃ druad̶e idjab̶a Jerusaleʌ̃ne bid̶a. 5 Ãdjirãba cawa panʌa mʌ̃ra pariseoda. Bariduaba maʌ̃da bʌ quĩrãpita jara quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ jaraida b̶ʌa. Bʌa cawa b̶ʌa judiorã ley ĩjã od̶i carea pariseorãba quĩrãcuitaara obadada. 6 Baribʌrʌ Ãcõrẽba dadji drõã naẽnabemarãa diai jarad̶ada jʌ̃ã b̶ʌ carea id̶ira ãdjirãba mʌ̃ra biẽ́ jara panʌa. 7 Wãrãda jũma Israel doce warrarãneba yõped̶ad̶arãba ĩjã panʌa Ãcõrẽba dadjirãra ʌ̃rẽbabida. Maʌ̃ carea dadjirãba ãsa, diamasi bid̶a Ãcõrẽa bia bed̶eabadaa. Mʌ̃ boro Agripa, maʌ̃ ĩjã b̶ʌ carea dewara judiorãba mʌ̃ra biẽ́ jara panʌa.– Maʌ̃ne Pauloba judiorã mama b̶earãa jarasia: –Ãcõrẽba dadjirãra ʌ̃rẽbabida ĩjã panʌbʌrʌ ¿cãrẽ cãrẽã ĩjãnaẽ́ panʌ idjia beu b̶ad̶ada ab̶a ʌ̃rẽbabisida?– Mãwã jaraped̶a Agripaa nẽbʌrʌsia: 9 –Mʌ̃a naẽna crĩcha b̶asia ne jũmada oida b̶ʌda ẽberãrãba Jesu Nazared̶ebemara ĩjãrãnamãrẽã. 10 Mʌ̃a Jerusaleʌ̃ne wãrãda mãwã osia. Sacerdote bororãba ãdji trʌ̃neba mʌ̃́a idu Jesu ĩjã b̶eara zocãrã preso b̶ʌbisid̶aa. Idjab̶a maʌ̃ ẽberãrã beabisid̶ad̶e mʌ̃a bid̶a bia b̶ʌad̶a asia. 11 Judiorã dji jʌrebada deza mʌ̃a ãdjirãra cawa obibadjia. B̸arima zocãrã ãdjirãa Jesud̶ebemada õgo biẽ́ bed̶eabisia. Mʌ̃ra ãdjirã ume bio quĩrũ b̶ad̶a bẽrã drua ãĩbema purud̶e bid̶a biẽ́ oi carea ẽpẽbadjia. 12 Ewari ab̶a sacerdote bororãba mʌ̃ra Damasco purud̶aa diabuesid̶aa ãdji trʌ̃neba Jesu ĩjã b̶eara preso jidacuamãrẽã. 13 Baribʌrʌ, mʌ̃ boro, umatipa od̶e nĩne uruada ʌ̃mãdau cãyãbara dorrodorroara b̶ʌda unusia. Maʌ̃ uruaba mʌ̃ra, mʌ̃ ume nĩna sid̶a bajãneba jʌ̃rã tẽũsia. 14 Jũma dairãra egode b̶aesid̶aa. Maʌ̃ne mʌ̃a bed̶eada ũrĩsia. Maʌ̃ bed̶eaba mʌ̃́a hebreod̶e nãwã jarasia: “Saulo, Saulo, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌ? Ara bʌdub̶a puabʌrʌa cũmia ʌ̃rʌ̃ tʌgabʌrʌ quĩrãca.” 15 Maʌ̃ne mʌ̃a iwid̶isia: “Mʌ̃ boro, ¿bʌra cai?” Mʌ̃ Boroba panusia: “Mʌ̃ra Jesua. Bʌa biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌra mʌ̃́a. 16 Baribʌrʌ piradrʌdua. Ara mʌ̃da bʌ́a unubisia mʌ̃ nezocada b̶ʌi carea. Bʌa ununada idjab̶a mʌ̃a unubi sid̶a bed̶eaida b̶ʌa. 17 Mʌ̃a bʌra bʌ ẽberãrã jʌwad̶ebemada idjab̶a judiorãẽ́ jʌwad̶ebemada ẽdrʌ edaya. Mʌ̃a bʌra judiorãẽ́maa diabueya mʌ̃ wãrã bed̶eara cawad̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã pãĩmane duananada ʌ̃naane nĩbad̶ia. Diauru jʌwaed̶abemada ẽdrʌd̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶ia. Mʌ̃ ĩjãbʌda carea ãdjia cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaya. Idjab̶a Ãcõrẽba ãdjirãra b̶ʌya idjia edad̶a purud̶ebemarãda b̶ead̶amãrẽã.” 19 Mʌ̃ boro Agripa, Jesuba maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃́a jarad̶ara jũma ĩjã osia. 20 Mʌ̃a naãrã Damasco purud̶ebemarãa jarasia ãdjia cadjirua obadara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. Mãwãnacarea Jerusaleʌ̃ purud̶e, jũma Judea druad̶e, idjab̶a judiorãẽ́ma bid̶a ab̶arida jarasia. Jũmarãa jarasia bia o panʌneba unubid̶ida panʌda ãdjia cadjirua oped̶ad̶ara wãrãda igarasid̶ada. 21 Maʌ̃ careabʌrʌ judiorãba mʌ̃ra Ãcõrẽ de dromane jidad̶aped̶a bea quĩrĩãsid̶aa. 22 Baribʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa careba b̶ʌ bẽrã mʌ̃a dji dromarãa, dji dromarãẽ́a bid̶a wad̶ibid̶a Jesud̶ebemada bed̶ea b̶ʌa. Ãcõrẽneba bed̶eabadaba, Moise bid̶a cãrẽda sãwãida jarasid̶aa. Maʌ̃drʌ mʌ̃a jara b̶ʌa. 23 Ãdjirãba jarabadjid̶aa Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara bia mĩgaida b̶asida idjab̶a beud̶arãnebemada naãrã ʌ̃rẽbaida b̶asida ʌ̃naa dadjirã ẽdrʌd̶id̶ebemada judiorãa, judiorãẽ́a bid̶a jarai carea.– 24 Pauloba mãwã idjiare bed̶ea b̶ʌd̶e Pestoba jĩgua jarasia: –Paulo, bʌra quĩrãẽ́ b̶ʌa. Bʌa jũmawãyã carta cawa b̶ʌd̶eba quĩrãẽ́ b̶esia.– 25 Baribʌrʌ Pauloba jarasia: –Dji droma Pesto, mʌ̃ra dji quĩrã biaa. Mʌ̃a jara b̶ʌra wãrã bẽrã arid̶e b̶ʌa. 26 Mʌ̃ boro Agripaba maʌ̃nebemada cawa b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra idji quĩrãpita ne wayaa neẽ́ bed̶ea b̶ʌa. Mʌ̃maarã idjia Jesu mãwãnara jũma cawa b̶ʌa jũmarãba ebud̶a nẽbʌrʌbada bẽrã. 27 Mʌ̃ boro Agripa, Ãcõrẽneba bed̶eabadaba maʌ̃nebema b̶ʌped̶ad̶ara ¿bʌa ĩjã b̶ʌca? Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa ĩjã b̶ʌda.– 28 Agripaba Pauloa jarasia: –¿Bʌa ara naʌ̃da mʌ̃́a Critora ĩjãbica?– 29 Pauloba jarasia: –Mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌa dãrãẽ́ne wa dãrãbʌrʌd̶e bid̶a bʌra idjab̶a jũma za mʌ̃ bed̶ea ũrĩ duanʌ sid̶a mʌ̃ quĩrãca b̶ead̶amãrẽã, baribʌrʌ naʌ̃ carena neẽ́.– 30 Mãwã jarad̶acarea Agripara, Pestora, Berenicera, jũma mama chũmea sid̶a piradrʌsid̶aa. 31 Dajadaa wãnaped̶a ãdjirãza jara duanasid̶aa: –Jãʌ̃ ẽberãba cadjirua oẽ́ b̶ʌa idji bead̶i carea wa preso b̶ʌd̶i carea.– 32 Maʌ̃ne Agripaba Pestoa jarasia: –Romanebema boroba cawa omãrẽã naʌ̃ ẽberãba iwid̶id̶aẽ́bara, bʌa idjira poya ẽdrʌ b̶ʌcasia.–

Hechos 27

1 Maʌ̃ ewarid̶e dji boroba jarasia dairãra Italia druad̶aa wãnida panʌda. Maʌ̃ bẽrã Paulora, dewara preso b̶ea sid̶a Julio jʌwaed̶a b̶ʌsia. Maʌ̃ Juliora sordaorã Augusto abadad̶ebema dji boro basía. 2 Maʌ̃be dairãra barco Adramitio purud̶ebemane b̶adod̶aped̶a wãsid̶aa. Maʌ̃ barcora Asia druad̶e puruza wãbʌrʌ basía. Djaba Aristarco Macedonia druad̶ebemada dairã ume wãsia. Idjira Tesalonica purud̶ebema basía. 3 Nurẽma Sidoʌ̃ purud̶e wib̶arisid̶aa. Maʌ̃ne Julioba biad̶eba Paulora idji biarãmaa idu wãbisia idjia neẽ́ b̶ʌra diad̶amãrẽã. 4 Maʌ̃be Sidoʌ̃neba wãnane nãũrãra minijĩchia puá nũmʌ bẽrã Chipre morro idjab̶a Asia ẽsi wãsid̶aa. 5 Cilicia drua quĩrãpe idjab̶a Panpilia quĩrãpe aud̶u tʌd̶aped̶a Liciad̶ebema puru Mirad̶e wib̶arisid̶aa. 6 Mama sordaorã boroba dewara barco Alejandría purud̶ebemada unusia. Maʌ̃ barcora Italia druad̶aa wãbʌrʌ basía. Daira idji ume maʌ̃ barcod̶e b̶adod̶aped̶a wãsid̶aa. 7 Ewari zocãrã nãũrã carea pĩãca wãsid̶aa. Gnido quĩrãpe jũẽne wãni carea bia mĩgasid̶aa. Wad̶i nãũrãra minijĩchia puá nũmʌ bẽrã Creta morro icawa pʌrrʌga wãsid̶aa Salmoʌ̃ amia quĩrãpe. 8 Pusa icawa bia mĩga wãbʌdada Lasea puru caita Necai Wib̶aribada abadama jũẽne wãsid̶aa. 9 Bio dãrãbʌda bẽrã judiorã ne cod̶aca ewari dromada wãsia. Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa pusad̶e wãida minijĩchia b̶abaria. Maʌ̃ carea Pauloba dji bororãa jarasia nocod̶aa wãrãnamãrẽã. 10 Nãwã jarasia: –Achirã, mʌ̃a cawa b̶ʌa nawena wãnibʌrʌ minijĩchiad̶e wãnida. Barcora ãrĩya. Bãrãba edebʌda sid̶a jũma aduad̶ia. Maʌ̃ awara dadjirã sid̶a zocãrã quininia.– 11 Baribʌrʌ sordaorã boroba Paulo bed̶ea cãyãbara barco djibari bed̶eada, barco peratʌbari bed̶ea sid̶a ĩjãsia. 12 Doid̶aad̶e panani carea maʌ̃ Necai Wib̶aribadara biẽ́ b̶asia. Maʌ̃ bẽrã zocãrãba crĩchasid̶aa biara b̶ʌda Penice purud̶aa wãnida ab̶a doid̶aa jõbʌrʌd̶aa. Maʌ̃ puru sid̶a Creta morrod̶e b̶ʌa. Mama nãũrãra mãcua puáca bẽrã pusara tuma b̶abaria. 13 Maʌ̃ne nãũrãda jʌwa acʌareba arid̶e puá nũmesia. Maʌ̃ carea ʌ̃mãdau b̶aebariare bia wãnida crĩchasid̶aa. Ancla jira edad̶aped̶a Creta icawa wãsid̶aa. 14 Baribʌrʌ dãrãẽ́ne nãũrã cadjirua Euroclidoʌ̃ abadada jʌwa araareba dji cãbãyã tʌ nũmesia. 15 Maʌ̃ba barcora ãyã edesia. Barco quẽbʌra poya araa b̶ʌd̶aẽ́ bẽrã nãũrãa idu edebisid̶aa. 16 Morro zaque Clauda abada ãbudecare wãsid̶ad̶e nãũrãra maãrĩ tumasia. Maʌ̃ne jãba zaque ãdauare ũmʌda barcod̶e ed̶a poya b̶ʌd̶aẽ́ pananaped̶a ed̶a b̶ʌsid̶aa. 17 Jãba zaque ed̶a b̶ʌped̶ad̶acarea barcora sogaba bio bʌrasid̶aa ãrĩrãmãrẽã. Maʌ̃ne waya panasid̶aa Sirte ĩbʌd̶e poad̶e wãnida. Maʌ̃ carea barcod̶e wua ʌ̃tʌ jira b̶ʌbadada ed̶aa b̶ʌd̶aped̶a idu nãũrãa edebisid̶aa. 18 Nurẽma nãũrãra wad̶ibid̶a dji cãbãyã puá nũmasia. Maʌ̃ carea barcod̶e traja panʌba netata edebʌdada daid̶u b̶atacuasid̶aa barcora wẽsaara ũmemãrẽã. 19 Nãũrãra wad̶ibid̶a dji cãbãyã puá nũmʌ bẽrã, ewari ũbead̶e ara ãdji jʌwaba netata barcod̶ebema dji zʌgʌa b̶eada daid̶u b̶atacuasid̶aa. 20 Mãwã panʌne ewari zocãrã ʌ̃mãdau, chĩdau sid̶a ununaẽ́ panasid̶aa. Maʌ̃ ewari cadjiruad̶e wad̶i panʌ bẽrã dairãba crĩchasid̶aa ẽdrʌd̶aẽ́da. 21 Zocãrã ewari ne cod̶aẽ́ duanasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã Paulora dji bororã ẽsi nũmeped̶a jarasia: –Achirã, mʌ̃a bãrãa jarasia Cretad̶eba wãrãnamãrẽã. Mʌ̃ bed̶eada ĩjãped̶ad̶abara naʌ̃ minijĩchiad̶e duananaẽ́ bacasia idjab̶a ne aduad̶aẽ́ bacasia. 22 Baribʌrʌ sopuarãnadua. Naʌ̃ barcora jũma ãrĩmĩna ni ab̶aʌda beud̶aẽ́a. 23 Mʌ̃ra Ãcõrẽnea. Idjida ĩjã b̶ʌa. Id̶i diamasi ara maʌ̃ Ãcõrẽba idji nezoca bajãnebemada mʌ̃maa diabuesia. 24 Maʌ̃gʌba mʌ̃́a jarasia: “Ne wayarãdua, Paulo. Bʌra Romanebema boro quĩrãpita bed̶eaida b̶ʌa. Bʌ carea Ãcõrẽba jũmarã naʌ̃ barcod̶e wãbʌdara idu quinibiẽ́a.” 25 Maʌ̃ carea, achirã, sopuarãnadua. Mʌ̃a ĩjã b̶ʌa Ãcõrẽba oida idji nezoca bajãnebemaba mʌ̃́a jarad̶a quĩrãca. 26 Baribʌrʌ baridua morrod̶e poad̶e wãnida panʌa.– 27 Domia umé babʌrʌd̶e diamasi wad̶i nãũrãra dji cãbãyã puá nũmasia. Maʌ̃ba Adria pusad̶e awacãrĩ basid̶aa. Ariquẽtra babʌrʌd̶e barcod̶e trajabadaba crĩchasid̶aa ẽjũã caita jũẽbʌdada. 28 Pusa nãbuada zasid̶ad̶e veinte braza b̶asia. Wagabe wãbʌdad̶e wayacusa zasid̶aa. Maʌ̃ne quince braza b̶asia. 29 Mõgarad̶aa tẽũne wãni wayaaba anclada quĩmãrẽ barco ãdauare b̶atabuesid̶aa. Maʌ̃be bio daupera duanʌba isabe ʌ̃nadrʌida quĩrĩã panasid̶aa. 30 Mãwã panʌne barcod̶e trajabadara barcod̶eba chupea ẽdrʌd̶ida crĩchasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã jãba zaquera doed̶a b̶ʌsid̶aa ancla nocoarebemada doed̶a b̶ʌbʌda quĩrãca. 31 Baribʌrʌ Pauloba sordaorã boroa, idji sordaorãa bid̶a jarasia: –Jãʌ̃gʌrãda barcod̶e panenaẽ́bʌrʌ bãrãra poya ẽdrʌd̶aẽ́a.– 32 Maʌ̃ carea sordaorãba jãba zaque jʌ̃ b̶ʌ jʌ̃carara tʌtasid̶aa. Ara maʌ̃da jãba zaquera pusaba edesia. 33 Ãsabod̶od̶e Pauloba jũmarãda ne cod̶amãrẽã jarasia: –Dadji sãwãnida adua panʌ bẽrã domia umé bãrãra ne cod̶aẽ́ panʌa. 34 Mʌ̃a bed̶ea djuburiaya ne cod̶amãrẽã. Mãwã cacua ʌb̶ʌa b̶ead̶ia poya ẽdrʌd̶i carea. Ni ab̶aʌda cãrẽ sid̶a sãwãnaẽ́a.– 35 Mãwã jaraped̶a Pauloba paʌ̃da jʌwad̶e edaped̶a jũmarã quĩrãpita Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Maʌ̃be cõrãcuaped̶a cosia. 36 Maʌ̃ unubʌdad̶e jũmarãda sobiad̶aped̶a ne cosid̶aa. 37 Dairãra barcod̶e 276 panasid̶aa. 38 Ãdjirã jãwũãnaped̶a trigoda pusad̶e b̶atacuasid̶aa barcora wẽsaara ũmemãrẽã. 39 Ʌ̃nadrʌsid̶e ãdjirãba ẽjũãda unusid̶aa baribʌrʌ cawad̶aẽ́ basía sãma panʌda. Maʌ̃ ẽjũãne jogoada b̶asia ĩbʌ bara b̶ʌda. Crĩchasid̶aa poyad̶ibʌrʌ, barcora mama poabid̶ida. 40 Maʌ̃ bẽrã ancla jʌ̃carara tʌcuad̶aped̶a pusad̶e jũma amesid̶aa. Idjab̶a barco bia eded̶i carea dji peratʌbari jʌ̃ b̶ad̶ada ẽrãsid̶aa. Maʌ̃be nocoarebema wua ʌ̃tʌ jira b̶ʌbadara eub̶arisid̶aa nãũrãba ĩbʌd̶aa edemãrẽã. 41 Baribʌrʌ barco quẽbʌra ĩchitad̶e poa nũmeped̶a poya nocod̶aa wãẽ́ basía. Mãwã b̶ʌd̶e pusaba jĩãwẽ nũmʌba barco ãdaura ãrĩ wãsia. 42 Maʌ̃ne sordaorãba preso b̶eara bead̶ida crĩchasid̶aa doyaa ũ wãnaped̶a mĩrũ wãrãnamãrẽã. 43 Baribʌrʌ sordaorã boroba Paulora ẽdrʌ b̶ʌ quĩrĩã b̶asia. Maʌ̃ bẽrã idu quenabiẽ́ basía, ãtebʌrʌ jũma dji ũbi cawa b̶eada naãrã daid̶u tẽũbicuasia doyaa wãnamãrẽã. 44 Waabemara bacurud̶e wa barcod̶e ne b̶ead̶a ʌ̃rʌ̃ wãbisia. Mãwã jũmarãda drua bia jũẽsid̶aa.

Hechos 28

1 Drua jũẽped̶ad̶acarea dairãba cawasid̶aa maʌ̃ morrora Malta abadada. 2 Mamabemarãba dairãra bio bia edasid̶aa. Cue ze nũmʌ bẽrã idjab̶a cũrãsa nũmʌ bẽrã ãdjirãba tʌbʌda cajẽrãnaped̶a coa nũmʌsid̶aa. Maʌ̃be dairãa jarasid̶aa tʌbʌ cãne zed̶amãrẽã. 3 Pauloba bacuru põãsada jʌrʌ peped̶a tʌbʌ uruad̶aa b̶atacua b̶asia. Maʌ̃ne jʌ̃wʌ̃rʌ̃ã carea dama arada ẽdrʌsia. Maʌ̃ba Paulo jʌwad̶e ca jira b̶esia. 4 Maʌ̃ damaba Paulo jʌwad̶e ca jira b̶ʌ unusid̶ad̶e morrod̶ebemarãba ara ãdjidub̶a jara duanesia: “¡Jãʌ̃ ẽberãra mĩã bead̶aa! Pusad̶eba ẽdrʌd̶amĩna dadji ãcõrẽwẽrã Jipa Cawa Obari abadaba idjira idu zocai b̶abiẽ́a.” 5 Maʌ̃ne Pauloba damara tʌbʌd̶aa jĩãpetatasia. Idjira cãrẽ sid̶a sãwãẽ́ basía. 6 Jũmarãba acʌ duanasia Paulora ogoroi cawaya wa cawaẽ́ne beui cawaya, baribʌrʌ mãwã dãrã acʌ panʌne Paulora ni maãrĩ bid̶a biẽ́ b̶eẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba dewara crĩchada edad̶aped̶a jarasid̶aa Paulora ãcõrẽda. 7 Maʌ̃ morrod̶e dji borora Publio abadjid̶aa. Maʌ̃ Publioba dairã duanʌ caita ẽjũãda erob̶asia. Idjia dairãra idji ded̶e ewari ũbea bio bia edasia. 8 Mãwã panʌne Publio zezara amine b̶ʌ bẽrã idjab̶a cʌwa nũmʌ bẽrã cʌd̶ad̶e b̶asia. Maʌ̃ne Pauloba idjira acʌd̶e wãsia. Ãcõrẽa iwid̶iped̶a idji jʌwara ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a biabisia. 9 Maʌ̃ carea dewararã cacua biẽ́ b̶eada zed̶aped̶a Pauloba biabisia. 10 Maʌ̃ ẽberãrãba dairãra dji dromarã quĩrãca bia osid̶aa. Wayacusa barcod̶e b̶adosid̶ad̶e daiba neẽ́ pananara ãdjirãba jũma diasid̶aa. 11 Malta morrod̶e dewara barco Alejandríad̶ebemada b̶asia. Doid̶aa bẽrã maʌ̃ barcora ãyã wãẽ́ b̶asia. Jed̶eco ũbea bad̶acarea dairãra maʌ̃ barcod̶e wãsid̶aa. Dji barco quẽbʌd̶e ãdji ãcõrẽ zaca b̶eada umé o erob̶asia: ab̶a Cástor abadaa, dewarabemara Polu abadaa. 12 Wãbʌdad̶e Siracusa purud̶e wib̶arisid̶aa. Ewari ũbea mama panasid̶aa. 13 Mamaʌba pusa icawa wãnane Regio purud̶e wib̶arisid̶aa. Nurẽma wãnane nãũrãra ãdauareba tʌ nũmʌ bẽrã ewari uméne Puteoli purud̶e jũẽsid̶aa. 14 Mama dairãba djabarãda ʌ̃cʌrʌ unusid̶aa. Ãdjirãba dairãa jarasid̶aa ãdji ume domia ab̶a pananamãrẽã. Mamaʌba Roma purud̶aa jĩrũba wãsid̶aa. 15 Djabarã Romanebemaba dai wãbʌda ũrĩsid̶ad̶e audiab̶arid̶e zesid̶aa. Ʌ̃cʌrʌda Apio purud̶aa zesid̶aa idjab̶a ʌ̃cʌrʌda Tres Taberna purud̶aa zesid̶aa. Pauloba ãdjirã unusid̶e Ãcõrẽa bia bed̶easia. Ãdjirã carea b̶ʌsrid̶asia. 16 Romane jũẽped̶ad̶acarea sordaorã boroba preso b̶eara idji boroa diasia. Idjia Paulora idub̶a b̶ebisia. Sordaoda ab̶abe b̶ʌsia idji waga b̶amãrẽã. 17 Ewari ũbea bad̶acarea Pauloba judiorã dji droma b̶ea Romanebemada trʌ̃bisia. Jũma ãbaa dji jʌresid̶ad̶e Pauloba jarasia: –Djabarã, mʌ̃ra Jerusaleʌ̃neba preso enesid̶aa. Judiorãra biẽ́ oẽ́ b̶asia. Idjab̶a dadji drõã naẽnabemaba obada sid̶a biẽ́ bed̶eaẽ́ b̶asia. Mãwãmĩna judiorãba mʌ̃ra jidad̶aped̶a romanorã jʌwaed̶a b̶ʌsid̶aa. 18 Romanorãba mʌ̃́a bio iwid̶isid̶ad̶e cawasid̶aa mʌ̃ra beacara panʌda cadjirua oẽ́ b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃ne mʌ̃ra ẽdrʌ b̶ʌ quĩrĩã panasid̶aa. 19 Baribʌrʌ judiorãba maʌ̃gʌra bia ũrĩnaẽ́ basía. Maʌ̃ carea mʌ̃a iwid̶isia Romanebema boroba mʌ̃ra cawa omãrẽã. Mʌ̃a mãwã osia ẽdrʌi carea. Mʌ̃ purura dji boro quĩrãpita biẽ́ jara quĩrĩãẽ́a. 20 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãra unu quĩrĩã b̶asia bãrã ume bed̶eai carea. Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara jũma israelerãba jʌ̃ã panʌa. Idji carea mʌ̃ra nãwã carenaba jʌ̃ b̶ʌa.– 21 Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: –Judead̶ebemarãba dairãa bʌd̶ebema cartada diabued̶aẽ́ panʌa. Dadji djabarã judiorã ni ab̶aʌda jãmaʌba zeẽ́ b̶ʌa bʌd̶ebema biẽ́ jarai carea. 22 Baribʌrʌ dairãba cawa panʌa jũma druaza maʌ̃ crĩcha djiwid̶id̶ebemada biẽ́ bed̶ea panʌda. Maʌ̃ carea ũrĩ quĩrĩã panʌa bʌa sãwã crĩcha b̶ʌda.– 23 Maʌ̃ne ãdjirãba ewarida b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ ewari jũẽsid̶e ẽberãrãda zocãrã Paulo b̶ʌmaa zesid̶aa. Diaped̶aʌba ab̶a quewara Pauloba bed̶ea b̶asia Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba, Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶ad̶eba bid̶a jaradia b̶asia Jesuda ĩjãnamãrẽã. 24 Pauloba jarad̶ara ʌ̃cʌrʌba ĩjãsid̶aa, baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba ĩjãnaẽ́ basía. 25 Maʌ̃ bẽrã caicayad̶aped̶a wãbʌrʌbʌda basía. Maʌ̃ne Pauloba nãwã jarasia: –Ãcõrẽ Jaureba bãrã drõãenabemarãa wãrã bed̶eada Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíad̶eba nãwã jarasia: 26 Naʌ̃ purua nãwã jarad̶e wãdua: Bãrãba ũrĩ panʌmĩna cawad̶aẽ́a. Bio unu panʌmĩna cawad̶aẽ́a. 27 Ãdjirãba sod̶eba poya cawad̶aẽ́a, ũrĩ quĩrĩãnaẽ́a idjab̶a unu quĩrĩãnaẽ́a. Mãwã b̶ead̶aẽ́bara ãdjirãba unucasid̶aa, ũrĩcasid̶aa idjab̶a sod̶eba cawacasid̶aa. Maʌ̃be mʌ̃ ĩjãnaped̶a mʌ̃a ãdjirãra biabicasia. 28 Jãʌ̃be cawad̶adua: Ãcõrẽba dadji ẽdrʌ edaid̶ebema jara b̶eara judiorãẽ́maa diabueya. Ãdjirãbʌrʌ bia ũrĩnia.– 29 Pauloba mãwã jarasid̶e judiorãra ãdub̶a caicaya duanʌda ãyã wãbʌrʌsid̶aa. 30 Mãwãnacarea Paulora poa umé Romane b̶asia. Idji b̶ʌ debari paratada djibaría diabadjia. Idji acʌd̶e wãbʌdara jũma bia edabadjia. 31 Idjia bed̶eabadjia Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada idjab̶a dadji Boro Jesucritod̶ebemada ebud̶a jaradiabadjia. Maʌ̃ne ni ab̶aʌba mĩã sẽnaca basía.

Romanos 1

1 Mʌ̃ra Pauloa, Jesucrito nezocaa. Ãcõrẽba mʌ̃ra edasia Jesucritoba diabued̶ada b̶amãrẽã idjab̶a b̶ʌsia bed̶ea bia Ãcõrẽnebemada jaradiad̶e wãmãrẽã. 2 Maʌ̃ bed̶ea biara Ãcõrẽba naẽnaed̶a diai jarasia. Idjid̶eba bed̶eabadarãba maʌ̃ra Idji Bed̶ead̶e b̶ʌsid̶aa. 3 Maʌ̃ bed̶ea biara idji Warrad̶ebemaa. Idji Warra dadjirã Boro Jesucritora naʌ̃ djarad̶e Israeld̶ebema boro David̶eba zed̶aa. Baribʌrʌ idji beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasid̶e Ãcõrẽ Jaureba unubisia Ãcõrẽ Warra ʌb̶ʌa b̶ʌda. 5 Jesucritod̶eba Ãcõrẽba mʌ̃ra b̶ʌsia idjia diabued̶ada b̶amãrẽã. Idji biad̶eba mãwã b̶ʌsia jũma druazabemaba Jesucritoda ĩjãnamãrẽã, idji bed̶eada ĩjã od̶amãrẽã, idjab̶a idjida bia jarad̶amãrẽã. 6 Bãrã sid̶a Ãcõrẽba trʌ̃sia Jesucrito itea b̶ead̶amãrẽã. 7 Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa jũma Romanebema djabarã itea. Ãcõrẽba bãrãra quĩrĩã b̶ʌa idjab̶a trʌ̃sia idji ẽberãrãda b̶ead̶amãrẽã. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba dadjirã Boro Jesucrito ume ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida idjab̶a necai b̶ai sid̶a dia pananida. 8 Naãrã mʌ̃a jaraya: Jesucritod̶eba mʌ̃a jũma bãrã carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abaria bãrãba Jesucrito ĩjã panʌnebemada druazabemaba bed̶ea panʌ bẽrã. 9 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌra jũma mʌ̃ sod̶eba o b̶ʌa bed̶ea bia idji Warrad̶ebemada jaradia b̶ʌ bẽrã. Idjia cawa b̶ʌa mʌ̃a iwid̶ibʌrʌza bãrã carea iwid̶ibarida. 10 Mʌ̃a iwid̶ibaria idjia quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ mʌ̃ra idu bãrã acʌd̶e wãbimãrẽã. 11 Wãrãda mʌ̃a bãrãra unu quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽ Jaured̶eba carebai carea. Mãwã bãrãra zarea b̶ead̶ia. 12 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirãba ab̶arica Crito ĩjã panʌneba dji careba pananida zarea panani carea. 13 Djabarã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba cawad̶ida wãrãda b̶arima zocãrã bãrãmaa wãida crĩcha b̶abarida. Baribʌrʌ wad̶ibid̶a poya wãẽ́ b̶ʌa. Bãrãmaa wã quĩrĩã b̶ʌa mʌ̃a jaradia b̶ʌd̶eba jãmabemarãba Jesucritoda ĩjãnamãrẽã dewara druad̶ebemarãba ĩjãped̶ad̶a quĩrãca. 14 Mʌ̃a bed̶ea bia Jesucritod̶ebemada jũmarãa jaradiaida b̶ʌa. Ne cawa b̶eaa, ne adua qued̶eaa, carta cawa b̶eaa, carta adua b̶eaa bid̶a jaradiaida b̶ʌa. Maʌ̃ carea bãrã Romanebemarãa bid̶a jaradiad̶e wã quĩrĩã b̶ʌa. 16 Mʌ̃ra peracaa bed̶ea bia Jesucritod̶ebemada jaradiai carea, maʌ̃ bed̶ea ĩjãbʌdara Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba jũma ẽdrʌ edabari bẽrã; judiorãda, judiorãẽ́ sid̶a. 17 Maʌ̃ bed̶ea biad̶eba Ãcõrẽba cawabi b̶ʌa sãwã ẽberãrãra jipa unubarida. Jesucritoda ĩjãsira mãwã unubaria. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ʌra idji ĩjã b̶ʌd̶eba zocai b̶aya. 18 Ãcõrẽba bajãneba cawabi b̶ʌa cadjirua o b̶eara, jipaẽ́ b̶ea sid̶a idji quĩrũbid̶eba jũma cawa oida. Ãdjia cadjirua o panʌneba wãrã bed̶eara idu cawabid̶acaa. 19 Ãcõrẽnebema poya cawaida b̶ʌra ãdjirãba bio cawa panʌa, idjia cawabi b̶ʌ bẽrã. 20 Naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa Ãcõrẽ ununacad̶ebemada ẽberãrãba ebud̶a unubadaa. Idjia od̶a acʌ panʌneba cawa panʌa idjira Ãcõrẽda idjab̶a ewariza ne jũma poya o b̶ʌda. Maʌ̃ carea cadjirua o b̶eaba poya jarad̶aẽ́a Ãcõrẽ adua panʌ bẽrã bed̶ead̶e panʌẽ́da. 21 Ãdjirãba Ãcõrẽra cawa panasid̶amĩna idjía bia bed̶ead̶aẽ́ basía idjab̶a bia b̶ʌad̶a ad̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ crĩcha neẽ́ b̶ea quĩrãca crĩcha panesid̶aa. Mãwã ãdji crĩchara biẽ́ b̶eped̶a pãĩmane panesid̶aa. 22 Ãdjirãba crĩcha cawa b̶ead̶a asid̶amĩna crĩcha neẽ́ b̶easia. 23 Ãcõrẽ beuca bia quiruda igarasid̶aa. Maʌ̃be dadji beuida b̶ʌ zaca b̶ʌda od̶aped̶a maʌ̃gʌ́a bia bed̶ea panesid̶aa. Ĩbana za quĩrãca, animarã jĩrũ quĩmãrẽ b̶ea za quĩrãca, idjab̶a jãne wãbada animarã za quĩrãca od̶aped̶a maʌ̃gʌ́a bia bed̶ea panesid̶aa. 24 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba iduaribisia ãdji soba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda od̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba mĩã perada o panesid̶aa. 25 Wãrã Ãcõrẽda igarad̶aped̶a sewadrʌ ẽpẽ panesid̶aa. Ãcõrẽba ne jũmada od̶amĩna idji cãyãbara idjia od̶adrʌ ẽpẽ panesid̶aa idjab̶a bia bed̶ea panesid̶aa. Baribʌrʌ dadjirãba ab̶abe Ãcõrẽabʌrʌ ewariza bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida. 26 Ãdjirãba sewada ẽpẽped̶ad̶a bẽrã Ãcõrẽba iduaribisia mĩã perada od̶amãrẽã. Wẽrãra umaquĩrã ume b̶aida b̶ʌda idu b̶ʌd̶aped̶a ab̶arica wẽrã ume panesid̶aa. 27 Ara maʌ̃ quĩrãca umaquĩrãra wẽrã ume b̶aida b̶ʌda idu b̶ʌd̶aped̶a ab̶arica umaquĩrãda dji awuad̶aped̶a mĩã perada o panesid̶aa. Maʌ̃ cadjirua o panʌ carea Ãcõrẽba ãdjirãra cawa oya idjia cawa oida b̶ʌ quĩrãca. 28 Ãdjirãba Ãcõrẽra igaraped̶ad̶a bẽrã idjia iduaribisia crĩcha cadjiruada ẽpẽnaped̶a mĩã oiẽ́ b̶eada o pananamãrẽã. 29 Ne jũma cadjiruada obadaa. Mĩã peraida b̶ʌda obadaa, ne jũma awuabadaa, djãrãra biẽ́ obadaa, djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ crĩchabadaa, mĩã beabadaa, caicayabadaa, djãrã cũrũgabadaa, djãrã biẽ́ jarabadaa, idjab̶a nẽbʌra obadaa. 30 Djãrã ẽcarraare biẽ́ bed̶eabadaa, Ãcõrẽra quĩrãmabadaa, idjab̶a djãrã quĩrãpita biẽ́ bed̶eabadaa. Ãdjirãra dji biara b̶ead̶a abadaa idjab̶a dji dromaana abadaa. Djãrã biẽ́ od̶i carea jʌrʌbadaa. Ãdji djibari bed̶eara ĩjãnacaa. 31 Cʌwʌrʌ zarea b̶eaa. Ãdjia bed̶ea b̶ʌped̶ad̶ara od̶acaa. Quĩrĩã neẽ́ b̶eaa, ãdji biẽ́ od̶ara quĩrãdoad̶acaa idjab̶a djãrãra quĩrã djuburiad̶acaa. 32 Ãdjirãba bio cawa panʌa Ãcõrẽba mãwã o b̶eara bio cawa oida. Baribʌrʌ ara mãwã o nĩnaa idjab̶a dewararãba ab̶ari quĩrãca cadjirua obʌdad̶e bia crĩchabadaa.

Romanos 2

1 Maʌ̃ba ni ab̶aʌba crĩchaiẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e b̶ʌẽ́da. Dji jipaara o b̶ʌad̶a a b̶ʌ bid̶a mãwã crĩchaiẽ́ b̶ʌa. Djãrãba cadjirua o b̶ʌda jarabʌrʌd̶e ara idjida jara b̶ʌa, idjia bid̶a ab̶ari quĩrãca obari bẽrã. 2 Dadjirãba cawa panʌa jũma cadjirua o b̶eara Ãcõrẽba jipa cawa obarida. 3 Maʌ̃ bẽrã djãrãba cadjirua o b̶ʌda ab̶aʌba jaraibʌrʌ, baribʌrʌ ab̶arica o b̶ʌbʌrʌ, idjia crĩchaiẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽba cawa oẽ́da. 4 Mãwã crĩcha b̶ʌba igara b̶ʌa Ãcõrẽba quĩrã djuburia b̶ʌd̶ebemada, jũma droa b̶ʌd̶ebemada, idjab̶a cadjirua od̶a isabe cawa ocad̶ebemada. Idjia adua b̶ʌa Ãcõrẽba mãwã bio quĩrã djuburia b̶ʌda cadjiruada igaraped̶a idjimaa zemãrẽã. 5 Baribʌrʌ cʌwʌrʌ zarea b̶ʌ bẽrã idjia cadjiruada igaracaa Ãcõrẽmaa ze amaaba. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e idji quĩrũbid̶eba wetara cawa oya. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba unubiya sãwã jũmarãda jipa cawa oida. 6 Idjia jũmarãa diaya ãdjia oped̶ad̶a quĩrãca. 7 Ʌ̃cʌrʌba biada o panʌa Ãcõrẽba ãdjida bia unumãrẽã, bia jaramãrẽã, idjab̶a ewariza idji ume zocai b̶ʌmãrẽã. Maʌ̃ ẽberãrãra Ãcõrẽba wãrãda b̶ʌya ewariza idji ume zocai pananamãrẽã. 8 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba crĩcha biẽ́ b̶ʌd̶eba djãrã cãyãbara biara b̶ead̶i carea jʌrʌbadaa. Maʌ̃ bẽrã wãrã bed̶eara ĩjã quĩrĩãnacaa idjab̶a cadjiruada obadaa. Maʌ̃ ẽberãrãra Ãcõrẽba idji quĩrũbid̶eba bio cawa oya. 9 Idjia cawa obʌrʌd̶e jũma cadjirua o b̶eara bia mĩga b̶ead̶ia idjab̶a sopua b̶ead̶ia. Judiorãda, judiorãẽ́ sid̶a mãwã b̶ead̶ia. 10 Baribʌrʌ jũma bia o b̶eara Ãcõrẽba bia unuya, bia jaraya, idjab̶a necai b̶ʌya. Judiorãda, judiorãẽ́ sid̶a mãwã oya. 11 Ãcõrẽba ẽberãrãra jũmaena ab̶ari quĩrãca jipa cawa oya. 12 Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley adua b̶eaba cadjiruara obada bẽrã maʌ̃ leyra adua panʌmĩna Ãcõrẽba cawa oya. Idjab̶a maʌ̃ ley cawa b̶eaba cadjiruara obada bẽrã Ãcõrẽba ara maʌ̃ leyd̶eba cawa oya. 13 Ley ũrĩ panʌneba ẽberãrãra Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶eaẽ́a, ãtebʌrʌ ĩjã o panʌneba Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶eaa. 14 Judiorãẽ́ba maʌ̃ leyra adua panʌmĩna ãdji crĩchad̶eba maʌ̃ leyba jara b̶ʌ quĩrãca ed̶aud̶e obadaa. Mãwã unubibadaa biada, cadjirua sid̶a cawa panʌda. 15 Ara ãdjia o panʌneba unubi panʌa maʌ̃ leyba jara b̶ʌra sod̶eba cawa panʌda. Ãdji crĩchad̶e cawa panʌa biada wa cadjiruada o panʌda, bed̶ead̶e panʌda wa bed̶ead̶e panʌẽ́da. 16 Jũmarãba ãdji sod̶e mẽrã eropanʌra Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e Jesucritod̶eba cawa oya. Mãwãya bed̶ea bia mʌ̃a jaradia b̶ʌba jara b̶ʌ quĩrãca. 17 Bãrã judiorãba dji biarãana abadaa. Ãcõrẽra biara cawa panʌana abadaa. Crĩcha panʌa ẽdrʌd̶ida Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra cawa panʌ bẽrã. 18 Maʌ̃ leyra eropanʌ bẽrã cawa panʌa Ãcõrẽba cãrẽda quĩrĩã b̶ʌda idjab̶a cãrẽda jipa b̶ʌda. 19 Bãrãba crĩcha panʌa Ãcõrẽ adua b̶earãa poya bia jaradia pananida daub̶errea b̶ea jipa edebʌda quĩrãca, pãĩmane b̶ea ʌ̃naanaa edebʌda quĩrãca. 20 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra eropanʌ bẽrã crĩcha panʌa jũma necawaada eropanʌda idjab̶a wãrã bed̶ea sid̶a cawa panʌda. Maʌ̃ bẽrã crĩcha panʌa crĩcha neẽ́ b̶earãa, wad̶i bio adua b̶earãa bid̶a poya jaradia pananida. 21 Bãrãba dewararãa jaradia panʌbʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã ara bãdub̶a jaradiad̶aẽ́? Bãrãba jaradiabadaa ne drʌacara b̶ʌda. Baribʌrʌ bãrãra ne drʌabadaa. 22 Bãrãba jaradiabadaa daunemacara b̶ʌda. Baribʌrʌ bãrãra daunemabadaa. Bãrãba quĩrĩãnacaa jʌwaba od̶a ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida. Baribʌrʌ jʌwaba od̶a ãcõrẽ ded̶ebema nebiada drʌabadaa. 23 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra bãrãba bio cawa panʌana abadaa. Baribʌrʌ maʌ̃ leyba jara b̶ʌ ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã, bãrã carea dewararãba Ãcõrẽnebemada biẽ́ bed̶eabadaa. 24 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Judiorãẽ́ba Ãcõrẽra biẽ́ jarabadaa bãrãba biẽ́ obada carea.” 25 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda bãrãba ĩjã osid̶ara, bãrã cacua wẽãgod̶ada bia b̶ʌa Ãcõrẽ ẽberãrã bẽrã. Baribʌrʌ maʌ̃ leyra ĩjã od̶aẽ́bʌrʌ, bãrãra Ãcõrẽ quĩrãpita cacua wẽãgoẽ́ b̶ea quĩrãca panʌa. 26 Maʌ̃ne judioẽ́ba maʌ̃ leyra ĩjã o b̶ʌbʌrʌ, cacua wẽãgoẽ́ b̶ʌmĩna Ãcõrẽ quĩrãpita cacua wẽãgo b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. 27 Bãrã judiorãra cacua wẽãgobadaa unubid̶i carea Ãcõrẽ ẽberãrãda. Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda cawa panʌa. Baribʌrʌ maʌ̃ leyra ĩjã od̶aẽ́ panʌa. Maʌ̃ bẽrã cacua wẽãgoẽ́ b̶ʌba maʌ̃ leyda ĩjã oibʌrʌ, cawabiya bãrãra judiorãmĩna bed̶ead̶e panʌda. 28 Judio arara ab̶abe naʌ̃ djarad̶eba mãwã b̶ʌẽ́a. Idjab̶a cacua wẽãgod̶a arara naʌ̃ djarad̶ebemaẽ́a. 29 Ãtebʌrʌ sod̶e jipa b̶ʌra Ãcõrẽmaarã judio araa. Sod̶e jipa b̶ʌd̶ara Ãcõrẽmaarã cacua wẽãgod̶a araa. Ãcõrẽ Jaureba mãwã jipa b̶ʌbaria. Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ẽpẽ b̶ʌd̶eba jipa b̶aẽ́a. Sod̶e jipa b̶ʌra ẽberãrãba bia jarad̶acamĩna Ãcõrẽba bia jarabaria.

Romanos 3

1 Mʌ̃a mãwã jara b̶ʌ bẽrã bãrãba crĩcha panʌsicada judiora Ãcõrẽ quĩrãpita mãcuaẽ́ b̶ʌda. Crĩcha panʌsicada cacua wẽãgo b̶ʌ sid̶a mãcuaẽ́ b̶ʌda. 2 Mãwãẽ́a. Ne zocãrãneba judiorãra dji biarãa. Naãrã mʌ̃a jaraya mãwã panʌda Ãcõrẽba idji bed̶eara ãdjirãa diad̶a bẽrã. 3 Mãwãmĩna ʌ̃cʌrʌ ãdjirãnebemaba idji bed̶eara ĩjãnaẽ́ basía. ¿Maʌ̃gʌ carea Ãcõrẽba oi jarad̶ara oẽ́ca? 4 Mãwãẽ́a. Ãcõrẽba oi jarad̶ara wãrãda jũma oya. Ẽberãrãra jũmaena sewaid̶a b̶eamĩna Ãcõrẽra bed̶ea ab̶a b̶ʌa. Idji Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Bʌ bed̶eabʌrʌd̶e jũmarãba cawad̶ia bʌa jara b̶ʌra jipa b̶ʌda; ab̶aʌba bʌ biẽ́ jarabʌrʌd̶e bʌa cawabiya bʌra jipa b̶ʌda. 5 Mʌ̃ra bed̶eaya ẽberãrã bed̶eabada quĩrãca. Ʌ̃cʌrʌba jarabadaa cadjirua o panʌne Ãcõrẽra jipa b̶ʌda ebud̶a unubibadada. Maʌ̃ne Ãcõrẽba cawa oibʌrʌ, idjira jipa b̶ʌẽ́ana abadaa. ¿Dji mãwã jara panʌ́a cãrẽda jarad̶i? ¿Jarad̶ica Ãcõrẽra jipa b̶ʌẽ́da cadjirua o b̶eara cawa oi bẽrã? 6 ¡Wãrãda mãwãẽ́a! Ãcõrẽda jipa b̶ʌẽ́bara, ¿sãwã naʌ̃ ẽjũãnebemarãra jipa cawa ocasi? 7 Ʌ̃cʌrʌba jarabadaa sewa o panʌneba Ãcõrẽra sewa ocada ebud̶a unubibadada. Crĩchabadaa ãdjia sewa o panʌ carea ẽberãrãba Ãcõrẽa aud̶uara bia bed̶ead̶ida. Maʌ̃ bẽrã ãdjimaarã Ãcõrẽba cawa oiẽ́ b̶ʌa. 8 Mãwãra ¿dadjirãba aud̶uara cadjiruada od̶ida panʌca ẽberãrãba Ãcõrẽa aud̶uara bia bed̶ead̶amãrẽã? Ʌ̃cʌrʌba ãdji crĩcha cadjiruad̶eba jarabadaa daiba mãwã jaradia panʌda. Mãwã jara b̶eara Ãcõrẽba wãrãda biẽ́ b̶ʌida b̶ʌa. 9 Maʌ̃ bẽrã ¿cãrẽda jarad̶i? ¿Jarad̶ica dai judiorãda dewararã cãyãbara biara b̶eada? ¡Mãwãẽ́a! Mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e cawabisia judiorãba, judiorãẽ́ bid̶a cadjiruara obadada. 10 Maʌ̃gʌd̶ebemada Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ẽberã jipa b̶ʌra ni ab̶a bid̶a neẽ́a. 11 Ni ab̶aʌba adua b̶ʌa cãrẽda jipa b̶ʌda. Ni ab̶aʌba Ãcõrẽra jʌrʌcaa. 12 Jũmarãba Ãcõrẽra igarasid̶aa. Jũmarãda Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ panesid̶aa. Ni ab̶aʌba biada ocaa. Bia o b̶ʌra ni ab̶a bid̶a neẽ́a. 13 Ãdjia cadjirua bed̶eabadara beud̶a uria ewa nũmʌ quĩrãca b̶ʌa. Ãdji iteba sewada obadaa. Ãdjia jara panʌneba djãrãra biẽ́ obadaa damaba cabʌrʌ quĩrãca. 14 Djãrã quĩrãma panʌneba ãdji iteba biẽ́ jarabadaa. 15 Baridua carea mĩã beabadaa. 16 Ãdji wãbʌdaza djãrã bia pananada ãrĩnaped̶a bia mĩgabibadaa. 17 Djãrã ume necai b̶ead̶ira adua panʌa. 18 Ni maãrĩ bid̶a Ãcõrẽra wayad̶acaa. 19 Maʌ̃ bed̶ea Ãcõrẽ leyd̶e b̶ʌra dji ley ẽpẽ b̶earãa jara b̶ʌa. Mãwã ni ab̶aʌba poya jarad̶aẽ́a cadjirua neẽ́ b̶ʌda. Maʌ̃ leyd̶eba cawa panʌa jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarãra Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e panʌda. 20 Wãrãda Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o b̶ʌd̶eba ni ab̶aʌda Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶aẽ́a. Maʌ̃ leyba cawabi b̶ʌa dadjia cadjiruada obadada. 21 Baribʌrʌ id̶ira Ãcõrẽba cawabisia maʌ̃ ley od̶aẽ́ne sãwã ẽberãrãra jipa unubarida. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a cartad̶e bid̶a maʌ̃nebemada b̶ʌ́ b̶ʌa. 22 Ab̶aʌba Jesucritoda ĩjãsira Ãcõrẽba idjira jipa unubaria. Jesu ĩjãbʌdara idjia jũma mãwã jipa unubaria. Ni ab̶aʌda quĩrã awara unucaa. 23 Wãrãda jũmarãba cadjiruada obadaa. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ biya quirud̶ebemada ãĩ b̶eaa. 24 Baribʌrʌ Ãcõrẽba ni cãrẽ sid̶a obiẽ́ne idji biad̶eba ẽberãra jipa unubaria. Mãwã unubaria Jesucritoba idji beud̶ad̶eba cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌd̶a bẽrã. 25 Ãcõrẽba Jesucritora b̶ʌsia cadjirua carea beumãrẽã. Dadjirã carea idji oara erozoasia. Maʌ̃ ĩjãbʌdad̶e Ãcõrẽba dadji cadjiruara quĩrãdoabaria. Jesucrito dadjirã cadjirua carea beud̶aba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽba jipa cawa obarida. Crito zei naẽna cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba jũma droa b̶ʌd̶eba cawa oẽ́ b̶asia. 26 Baribʌrʌ id̶ira Jesucritod̶eba Ãcõrẽba cadjiruara jũma jipa cawa obaria. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba Jesu ĩjãbʌdara jũma jipa unubaria. Mãwã ebud̶a b̶ʌa Ãcõrẽra ne jũmane jipa b̶ʌda. 27 Maʌ̃ bẽrã ¿cãrẽã ara dadjid̶ebemada bia bed̶ead̶i? Poya bia bed̶ead̶aẽ́a. ¿Sãwãẽrã? Poya bia bed̶ead̶aẽ́a, Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o panʌneba idji quĩrãpita jipa panʌẽ́ bẽrã, ãtebʌrʌ Jesu ĩjã panʌneba dadjirãra idji quĩrãpita jipa panʌa. 28 Dadjirãba jaradia panʌa Jesuda ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba dadjirãra jipa unubarida. Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o panʌneba dadjirãra idji quĩrãpita jipa b̶ead̶acaa. 29 ¿Ãcõrẽra ab̶abe judiorã Ãcõrẽca? ¿Idjira judiorãẽ́ Ãcõrẽẽ́ca? Wãrãda Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌ bẽrã idjab̶a judiorãẽ́ Ãcõrẽa. Idjia jũma Jesu ĩjãbʌdara jipa unubaria. Cacua wẽãgo b̶eaba, cacua wẽãgoẽ́ b̶ea bid̶a Jesuda ĩjãsid̶ara jipa unubaria. 31 Jesuda ĩjã panʌ bẽrã ¿Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra igara panʌca? Mãwãẽ́a, ãtebʌrʌ maʌ̃ leyba jara b̶ʌra obadaa.

Romanos 4

1 ¿Cãrẽda jarad̶i drõã naẽnabema Abrahaʌ̃nebemada? ¿Sãwã Ãcõrẽba jipa unusi? 2 Abrahaʌ̃ba ne bia o b̶ʌd̶eba Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ad̶abara, ara idjid̶ebemada poya bia bed̶eacasia. Baribʌrʌ wãrã arada ni cãrẽ sid̶a oẽ́ basía Ãcõrẽ quĩrãpita bia bed̶eai carea. 3 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: “Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra ĩjãsia. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba idjira jipa unusia.” 4 Ab̶aʌba trajuda oibʌrʌ, idjia edabʌrʌra bari edaẽ́a, ãtebʌrʌ idji trajubari dji boroba diaya. 5 Baribʌrʌ Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ai carea ne oẽ́ b̶ʌba Ãcõrẽda ĩjãibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra jipa unuya. Cadjirua o b̶eaba Ãcõrẽda ĩjãsid̶ara Ãcõrẽba jipa unubaria. 6 Ara maʌ̃ quĩrãca Daviba jarasia: Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ai carea ne oẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽba jipa unusira bio bia b̶aya. 7 Nãwã jarasia: Ẽberãrãba Ãcõrẽ ley ĩjã od̶aẽ́ pananada idjab̶a cadjirua oped̶ad̶ada Ãcõrẽba quĩrãdoasira bio bia panania. 8 Ẽberãba cadjirua od̶a carea Ãcõrẽba bed̶ead̶e b̶ʌẽ́ana aibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra bio bia b̶aya. 9 Maʌ̃ba ¿ab̶abe cacua wẽãgo b̶eadrʌ bio bia pananica? ¿Cacua wẽãgoẽ́ b̶ea sid̶a bio bia pananaẽ́ca? Daiba jarasid̶aa Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra ĩjãna bẽrã Ãcõrẽba idjira jipa unusida. 10 Baribʌrʌ ¿Ãcõrẽba idjira sãʌ̃be jipa unusi? ¿Jipa unusica idji cacua wẽãgod̶acarea wa wẽãgoi naẽna? Wãrãda idji cacua wẽãgoi naẽna Ãcõrẽba idjira jipa unusia. 11 Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra ĩjãna bẽrã, cacua wẽãgoẽ́ b̶ad̶amĩna Ãcõrẽba idjira jipa unusia. Maʌ̃ cawabi carea Abrahaʌ̃ba jĩrũare idji cacuara wẽãgosia. Cacua wẽãgoẽ́ b̶eaba Ãcõrẽda ĩjãnibʌrʌ, Abrahaʌ̃ra ãdjirã zezaa, ab̶ari quĩrãca ĩjã panʌneba Ãcõrẽba jipa unu b̶ʌ bẽrã. 12 Idjab̶a Abrahaʌ̃ba idji cacua wẽãgoi naẽna ĩjã b̶ad̶a quĩrãca cacua wẽãgo b̶eaba ĩjãnibʌrʌ Abrahaʌ̃ra ãdjirã zezaa. 13 Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a, idjid̶eba zed̶i ẽberãrãa bid̶a naʌ̃ ẽjũãra diayad̶a asia. Baribʌrʌ mãwã jaraẽ́ basía Abrahaʌ̃ba idji leyda ĩjã od̶a bẽrã. Ãtebʌrʌ mãwã jarasia Abrahaʌ̃ra jipa ununa bẽrã. Mãwã jipa unusia Abrahaʌ̃ba idjida ĩjãna bẽrã. 14 Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o b̶eaba Ãcõrẽba diai jarad̶ara edabʌdabara, dadji quĩrĩãbe Critora ĩjã panacasid̶aa idjab̶a Ãcõrẽba diai jarad̶ara edad̶aẽ́ bacasia. 15 Maʌ̃ leyd̶eba Ãcõrẽba cawa oya. Wãrãda leyda neẽ́ bad̶abara, dadjirãra maʌ̃ ley igarabʌda carea bed̶ead̶e pananaẽ́ bacasia. 16 Ãcõrẽba diai jarad̶ara dadjirãba edad̶ia idjida ĩjã panʌ bẽrã. Ãcõrẽba idji biad̶eba maʌ̃ra bari dia b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã jũma Abrahaʌ̃ ẽberãrãba maʌ̃ra wãrãda edad̶ia. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba panʌba Ãcõrẽda ĩjã panʌbʌrʌ maʌ̃ra edad̶ia. Baribʌrʌ ab̶abe ãdjiabʌrʌ edad̶aẽ́a, ãtebʌrʌ judiorãẽ́ bid̶a Abrahaʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽda ĩjãnibʌrʌ edad̶ia. Mãwã Abrahaʌ̃ra jũma dadjirã, dji Ãcõrẽ ĩjã b̶ea zezaa. 17 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃a bʌra b̶ʌsia zocãrã puru b̶ea zezada b̶amãrẽã.” Wãrãda Ãcõrẽ quĩrãpita Abrahaʌ̃ra jũma dadjirã, dji Ãcõrẽ ĩjã b̶ea zezaa. Ãcõrẽba beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbabibaria idjab̶a ne neẽ́nebemada obaria. Ara maʌ̃ Ãcõrẽda Abrahaʌ̃ba ĩjã b̶asia. 18 Ãcõrẽba nãwã jarasia: “Bʌd̶eba yõbʌdarãda zocãrã duanania.” Abrahaʌ̃ba poya warra unuẽ́da cawa b̶ʌmĩna ĩjãsia Ãcõrẽba warra unubida idjia jarad̶a quĩrãca. Mãwã ĩjã b̶ʌd̶eba zocãrã puru b̶ea zezada b̶esia Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca. 19 Warra unui carea jũmawãyã drõãda b̶ʌmĩna Abrahaʌ̃ba maʌ̃gʌra wad̶ibid̶a bio ĩjã b̶asia. Idjira berara cien poa b̶asia. Idji quima Sara sid̶a warra tocada cawa b̶ʌmĩna Abrahaʌ̃ba wad̶ibid̶a bio ĩjã b̶asia. 20 Idjia ni maãrĩ bid̶a crĩchaẽ́ basía Ãcõrẽba diai jarad̶ara diaẽ́da. Ãtebʌrʌ sod̶eba wãrãda bio ĩjã b̶asia idjab̶a Ãcõrẽa bia bed̶eabadjia. 21 Idjia cawa b̶asia Ãcõrẽba oi jarad̶ara wãrãda jũma poya oida. 22 Abrahaʌ̃ba mãwã ĩjãna bẽrã Ãcõrẽba jipa unusia. 23 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e mãwã b̶ʌ́ b̶ʌa. Baribʌrʌ maʌ̃ bed̶eara ab̶abe idjid̶ebemada bed̶ea b̶ʌẽ́a. 24 Ãtebʌrʌ dadjirãnebema sid̶a bed̶ea b̶ʌa, dadjirãba ĩjã panʌneba Ãcõrẽba jipa unu b̶ʌ bẽrã. Ãcõrẽba dadji Boro Jesura beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia. Ara maʌ̃ Ãcõrẽda dadjirãba ĩjã panʌa. 25 Idjia Jesura b̶ʌsia dadjirã cadjirua carea beumãrẽã. Maʌ̃be beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia dadjirãra idji quĩrãpita jipa b̶ʌi carea.

Romanos 5

1 Jesucritoda ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba dadjirãra jipa unu b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã dadjirã Boro Jesucritod̶eba Ãcõrẽ ume necai duanʌa. 2 Maʌ̃ awara Jesucrito ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba idji biad̶eba dadjirãra ewariza carebabaria. Idjab̶a b̶ʌsrid̶a panʌa cawa panʌ bẽrã Ãcõrẽ biya quirud̶ebemada edad̶ida. 3 Maʌ̃ awara dadjirã bia mĩga panʌne b̶ʌsrid̶a panabadaa cawa panʌ bẽrã maʌ̃gʌd̶eba biara droa cawad̶ida. 4 Maʌ̃ droa panʌneba cawa panʌa Ãcõrẽba dadjirãra bia unu b̶ʌda. Maʌ̃gʌd̶eba cawa panʌa Ãcõrẽ bia quirud̶ebemada edad̶ida. 5 Maʌ̃ra sewaẽ́a, ãtebʌrʌ wãrãda edad̶ia. Mãwã cawa panʌa Ãcõrẽba idji Jaureda dadjirãa diad̶a bẽrã. Idji Jaured̶eba dadjirã sod̶e cawabi b̶ʌa dadjirãra wãrãda bio quĩrĩã b̶ʌda. 6 Dadjirã cadjiruad̶ebemada poya ẽdrʌd̶aẽ́ panasid̶ad̶e Ãcõrẽba b̶ʌd̶a ewarid̶e Critora dadjirã dji cadjiruarã carea beusia. 7 Zarea b̶ʌa ẽberã jipa b̶ʌ carea ab̶aʌba ara idjida idu beabida. Ãĩbẽrã ẽberã bia carea ab̶aʌba ara idjida idu beabisicada. 8 Baribʌrʌ Ãcõrẽba dadjirãra bio quĩrĩã b̶ʌda unubisia wad̶i cadjiruad̶e panʌne Critora dadjirã carea beud̶a bẽrã. 9 Crito oa erozoad̶ad̶eba Ãcõrẽba dadjirãra jipa unu b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã Critod̶eba dadjirãra Ãcõrẽba cawa oid̶ebemada wãrãda ẽdrʌd̶ia. 10 Dadjirã wad̶ibid̶a Ãcõrẽ ume dji quĩrũda b̶easid̶e idji Warra beud̶ad̶eba dadjirãra idji ume bia b̶ʌsia. Mãwã dadjirãra wãrãda ẽdrʌd̶ia Critora zocai b̶ʌ bẽrã. 11 Maʌ̃ awara dadjirã Boro Jesucritod̶eba Ãcõrẽ ume bia panʌ bẽrã idjid̶eba Ãcõrẽ ume b̶ʌsrid̶a panʌa. 12 Ẽberã ab̶aʌd̶eba cadjiruara naʌ̃ ẽjũãne zesia. Idjab̶a maʌ̃ cadjiruad̶eba dadji beud̶ira zesia. Jũmarãba cadjiruada obada bẽrã beubadaa. 13 Ãcõrẽba Moisea idji ley diai naẽna ẽberãrãba naʌ̃ ẽjũãne cadjiruara obadjid̶aa. Baribʌrʌ maʌ̃ ley neẽ́ b̶ad̶a bẽrã jaraca basía ẽberãba cadjirua o panʌ carea bed̶ead̶e panʌda. 14 Mãwãmĩna Adaʌ̃ ewarid̶eba ab̶a Moise ewarid̶aa ẽberãrãda beusid̶aa cadjiruara obadjid̶a bẽrã. Baribʌrʌ Adaʌ̃ba cadjirua od̶a quĩrãca od̶aẽ́ basía. Adaʌ̃ba igarasia Ãcõrẽba idjía ebud̶a jarad̶ara baribʌrʌ ãdjirãba mãwã od̶aẽ́ basía. Adaʌ̃neba jũmarãda biẽ́ panena quĩrãca dji zeida b̶ad̶ad̶eba jũmarãda poya bia panesid̶aa. 15 Wãrãda ẽberã ab̶aʌba cadjirua od̶a carea jũmarãda beusid̶aa. Baribʌrʌ ẽberã ab̶aʌd̶eba Ãcõrẽba idji biad̶eba zocai b̶aida bari diasia jũmarãda zocai b̶ead̶amãrẽã. Jesucritoba idji biad̶eba dadjirã itea od̶ara Adaʌ̃ba cadjirua od̶ad̶eba zed̶a cãyãbara ʌb̶ʌara b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba bari dia b̶ʌra Adaʌ̃ba cadjirua od̶ad̶eba zed̶a quĩrãca b̶ʌẽ́a. Maʌ̃ awara Adaʌ̃ba cadjirua ab̶abe od̶a carea Ãcõrẽba cawa oped̶a jũmarãda bed̶ead̶e panʌana asia. Baribʌrʌ ẽberãrãba cadjiruada zocãrã oped̶ad̶amĩna Ãcõrẽba ni cãrẽ sid̶a obiẽ́ne idji biad̶eba ãdjirãra jipa unubaria. 17 Wãrãda ẽberã ab̶aʌba cadjirua od̶ad̶eba jũmarãda beubadaa. Baribʌrʌ dewara ẽberãda b̶ʌa, Jesucritoda. Idjid̶eba Ãcõrẽba ni cãrẽ sid̶a obiẽ́ne ẽberãrãra jipa unubaria. Idji biad̶eba bio carebabaria. Ãcõrẽba mãwã erob̶ʌra Jesucritod̶eba ewariza idji ume zocai panania. 18 Wãrãda ẽberã ab̶aʌba cadjirua od̶a carea Ãcõrẽba cawa oped̶a jũmarãda bed̶ead̶e panʌana asia. Idjab̶a ẽberã ab̶aʌba jipa od̶a carea Ãcõrẽba jũmarãda poya jipa unuya ewariza idji ume zocai pananamãrẽã. 19 Wãrãda ẽberã ab̶aʌba Ãcõrẽba jarad̶ara ĩjã od̶aẽ́ bẽrã zocãrã ẽberãra dji cadjiruarãda panesid̶aa. Idjab̶a ẽberã ab̶aʌba jũma ĩjã od̶a bẽrã zocãrã ẽberãra Ãcõrẽba jipa unuya. 20 Ãcõrẽba Moisea idji leyra diasia ẽberãrãba cawad̶amãrẽã cadjiruara zocãrã obadada. Baribʌrʌ ẽberãrãba cadjiruara biara osid̶ad̶e Ãcõrẽba idji biad̶eba biara quĩrã djuburiasia. 21 Wãrãda ẽberãrãba cadjiruada obada bẽrã beubadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idji biad̶eba ẽberãrãra jipa unubaria dadjirã Boro Jesucritod̶eba ewariza idji ume zocai pananamãrẽã.

Romanos 6

1 ¿Maʌ̃nebemada sãwã crĩcha panʌ? ¿Dadjirãra wad̶ibid̶a cadjiruad̶e nĩbad̶ica Ãcõrẽba idji biad̶eba biara quĩrã djuburiamãrẽã? 2 ¡Wãrãda mãwã od̶iẽ́ panʌa! Dadjirãra cadjiruad̶ebemada beusid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ¿sãwã cadjiruad̶e nĩbad̶i? 3 Bãrãba cawa panʌa borocuesid̶ad̶e unubisid̶ada Crito ume ãbaa panʌda. Mãwã unubisid̶aa idji ume beusid̶ada idjab̶a jousid̶ada. Maʌ̃be dadjirã Zeza Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌa waib̶ʌa b̶ʌd̶eba Crito ʌ̃rẽbabid̶a quĩrãca dadjirã sid̶a ʌ̃rẽbabisia zocai b̶ai djiwid̶id̶e nĩbad̶amãrẽã. 5 Dadjirãra Crito ume beusid̶a bẽrã idji ʌ̃rẽbad̶a quĩrãca zocai b̶ai djiwid̶id̶e nĩbad̶ia. 6 Dadjirãba cawa panʌa dadji crĩcha drõãra beusida Crito ume crud̶e cachid̶a quĩrãca. Mãwãbʌrʌ dadjirã crĩcha drõãba naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda waa poya obiẽ́a. Dadjirãra waa cadjirua nezocarãẽ́a. 7 Wãrãda ab̶aʌda Crito ume ãbaa beusibʌrʌ, cadjiruad̶ebemada ẽdrʌsia. 8 Dadjirãra Crito ume ãbaa beuped̶ad̶a bẽrã ĩjã panʌa idji ume zocai pananida. 9 Dadjirãba cawa panʌa Critora beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbad̶a bẽrã waa beuẽ́da. Beuba idjira waa poyaẽ́a. 10 Crito b̶arima ab̶a beud̶aba jũma cadjiruada poyasia. Idjira waa beuẽ́a ãtebʌrʌ Ãcõrẽ itea zocai b̶ʌa. 11 Ara maʌ̃ quĩrãca cawad̶ida panʌa bãrãra cadjiruad̶ebemada beusid̶ada idjab̶a dadjirã Boro Jesud̶eba Ãcõrẽ itea zocai panʌda. 12 Maʌ̃ bẽrã cadjiruara idu bãrã boro babirãnadua. Mãwã bãrã cacua beuida b̶ʌba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda od̶aẽ́a. 13 Bãrã cacuaa idu cadjiruara obirãnadua. Ãtebʌrʌ ara bãdjida Ãcõrẽa diad̶adua. Bãrãra cadjiruad̶e beu pananada Ãcõrẽ itea zocai panesid̶aa. Maʌ̃ bẽrã bãrã cacuada Ãcõrẽa diad̶adua jipa od̶i carea. 14 Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra ẽdrʌ b̶ʌd̶a bẽrã idjab̶a Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba panʌẽ́ bẽrã, cadjiruara bãrã boroda b̶aiẽ́ b̶ʌa. 15 ¿Maʌ̃nebemada sãwã crĩcha panʌ? Ãcõrẽba idji biad̶eba dadjirãra ẽdrʌ edad̶a bẽrã idjab̶a dadjirãra Moisea diad̶a leyd̶eba panʌẽ́ bẽrã ¿cadjiruada od̶ida panʌca? ¡Mãwãẽ́a! 16 Bãrãba cawa panʌa ara bãdjida djãrã nezocada b̶ead̶i carea diad̶ibʌrʌ, dji boroba jarabʌrʌra jũma ĩjã od̶ida panʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba cadjiruara bãrã boroda b̶ʌd̶ibʌrʌ, cadjiruara od̶aped̶a beud̶ia. Baribʌrʌ Ãcõrẽda bãrã boroda b̶ʌd̶ibʌrʌ, idji bed̶ea ĩjã obʌdad̶e jipa nĩbad̶ia. 17 Naẽna bãrãra cadjirua nezocarã basía. Baribʌrʌ jũma Ãcõrẽnebema jaradiaped̶ad̶ara sod̶eba ĩjã o panʌ bẽrã mʌ̃a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abaria. 18 Bãrãra cadjiruad̶ebemada ẽdrʌd̶aped̶a Ãcõrẽ nezocarãda panesid̶aa jipa od̶i carea. 19 Mʌ̃a mãwã nezocad̶ebemada bed̶ea b̶ʌa naʌ̃ crĩchada jaradiai carea. Ara bãdjid̶eba cawad̶ida zarea b̶ʌ bẽrã mãwã jaradia b̶ʌa. Wãrãda naẽna bãrãba ara bãdjida b̶ʌsid̶aa cadjirua nezocada b̶ead̶i carea. Mãwã bãrãba mĩã peraid̶ebemada, jũma cadjirua sid̶a ewariza wetara o panabadjid̶aa. Baribʌrʌ id̶ira Ãcõrẽ nezocarã bẽrã ara bãdjida b̶ʌd̶adua jipa od̶i carea. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽ itea bia b̶ead̶ia. 20 Bãrãra cadjirua nezocarã basid̶e jipa od̶ida crĩchad̶aca basía. 21 Baribʌrʌ cadjirua o panʌneba ¿cãrẽ biada edasid̶a? ¿Mãwã o panana carea id̶ira quĩrã pera panʌẽ́ca? Cadjirua o panʌ carea ẽberãrãra beud̶ia. 22 Id̶ira bãrãra cadjiruad̶ebemada ẽdrʌped̶ad̶a bẽrã Ãcõrẽ nezocada panesid̶aa. Mãwã bãrãra Ãcõrẽ itea bia panesid̶aa. Maʌ̃ bẽrã idji ume ewariza zocai panania. 23 Wãrãda cadjirua o panʌ carea ẽberãrãra beud̶ia. Baribʌrʌ dadjirã Boro Jesucritod̶eba Ãcõrẽba ewariza zocai b̶aida bari dia b̶ʌa.

Romanos 7

1 Djabarã, Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra cawa panʌ bẽrã maʌ̃ leyd̶eba mʌ̃a bãrãa bed̶eaya. Bãrãba cawa panʌa ab̶abe zocai panʌnebʌrʌ dadjirãra maʌ̃ leyd̶eba panʌda. 2 Naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ leyba jara b̶ʌa wẽrã quima bara b̶ʌra idji quima zocai b̶ʌd̶e idji ume b̶aida b̶ʌda. Idji quima wad̶i zocai b̶ʌd̶e maʌ̃ wẽrãba dewara umaquĩrãda edaibʌrʌ, leyba jara b̶ʌa wẽrãra daunemasida. Baribʌrʌ idji quimada beusira wẽrãra idji quima ume b̶aida b̶ʌ leyd̶ebemada ẽdrʌsia. Maʌ̃ne idjia dewara umaquĩrãda edaibʌrʌ, daunemaẽ́ b̶ʌa. 4 Djabarã, ara maʌ̃ quĩrãca Crito beud̶ad̶eba bãrãra Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶ebemada beusid̶aa. Mãwã dewarad̶eba poya panania. Id̶ira bãrãra Crito dji ʌ̃rẽbad̶ad̶ea. Idjid̶eba panʌ bẽrã Ãcõrẽ itea poya bia od̶ia. 5 Dadjirãra naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩbasid̶ad̶e Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba jara b̶ʌ carea wetara cadjiruada o quĩrĩãsid̶aa. Maʌ̃ne cadjirua o panʌ carea beud̶ida panasid̶aa. 6 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba pananada dadjirãra ẽdrʌsid̶aa. Maʌ̃ leyd̶ebemada beusid̶a bẽrã id̶ira Ãcõrẽra idji Jaured̶eba ẽpẽnia. Waa crĩchad̶aẽ́a Moiseba b̶ʌd̶a leyd̶eba ẽpẽnida. 7 ¿Maʌ̃nebemada sãwã crĩcha panʌ? ¿Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra cadjiruaca? ¡Mãwãẽ́a! Maʌ̃ ley neẽ́ bad̶abara mʌ̃a adua b̶acasia cãrẽda cadjiruada. Maʌ̃ leyba djãrãnera awuarãduad̶a ad̶aẽ́bara, mʌ̃a djãrãne awuaira cadjiruada adua b̶acasia. 8 Baribʌrʌ awuarãduad̶a ad̶a bẽrã cadjirua o quĩrĩã b̶ʌd̶eba mʌ̃a ne jũmada wetara awuasia. Wãrãda Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley neẽ́ bad̶abara wetara cadjiruara o quĩrĩãẽ́ bacasia. 9 Naẽna maʌ̃ ley adua b̶asid̶e mʌ̃ra necai b̶abadjia. Baribʌrʌ cawasid̶e mʌ̃a cadjiruada o quĩrĩãsia. Maʌ̃be cadjirua carea beuida b̶asia. 10 Maʌ̃ ley ĩjã o b̶ʌd̶eba mʌ̃ra Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aida b̶asia. Baribʌrʌ oca bẽrã maʌ̃ leyba cawabisia mʌ̃ra beuida b̶ʌda. 11 Maʌ̃ leyba jara b̶ʌ carea mʌ̃a cadjiruada wetara o quĩrĩãsia. Maʌ̃be cadjiruaba mʌ̃ra cũrũgasia crĩchamãrẽã maʌ̃ leyd̶eba jipa b̶aida. Baribʌrʌ ĩjã oca bẽrã beuida b̶asia. 12 Wãrãda maʌ̃ leyra Ãcõrẽnea. Maʌ̃ leyba jara b̶ʌra jũma bio bia b̶ʌa, jipa b̶ʌa, idjab̶a arid̶e b̶ʌa. 13 Mãwãra ¿ley bia b̶ʌba mʌ̃ra beubisica? ¡Mãwãẽ́a! Ãtebʌrʌ cadjirua o b̶ʌ carea mʌ̃ra mãwã beuida b̶asia. Mʌ̃a cadjirua o b̶ʌ carea maʌ̃ ley bia b̶ʌba jara b̶ʌa mʌ̃ra beuida b̶ʌda. Mãwã ebud̶a b̶ʌa cadjiruara sãwãbʌrʌ b̶ʌda. Mʌ̃a cadjirua o b̶ʌra wãrãda bio cadjirua b̶ʌa. 14 Dadjirãba cawa panʌa Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra Ãcõrẽ Jaured̶eba zesida. Baribʌrʌ mʌ̃ra naʌ̃ djarad̶e b̶ʌa. Mʌ̃ra cadjiruaba nẽdod̶a quĩrãca b̶ʌa idji nezocada b̶amãrẽã. 15 Mʌ̃a adua b̶ʌa cãrẽ cãrẽã jãwã obarida. Mʌ̃a ne bia o quĩrĩã b̶ʌra ocaa, ãtebʌrʌ mʌ̃a cadjirua o quĩrĩãẽ́ b̶ʌda obaria. 16 Baribʌrʌ mʌ̃a cadjirua o b̶ʌra o quĩrĩãẽ́ b̶ʌ bẽrã ebud̶a b̶ʌa Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra mʌ̃a bia unu b̶ʌda. 17 Maʌ̃ bẽrã ara mʌ̃djia quĩrĩã b̶ʌd̶eba cadjiruara o b̶ʌẽ́a, ãtebʌrʌ cadjirua mʌ̃ sod̶e b̶ʌba mãwã obibaria. 18 Mʌ̃a cawa b̶ʌa mʌ̃ sod̶era biada neẽ́da. Biara jaraibʌrʌ, mʌ̃ra naʌ̃ djarad̶e b̶ʌ bẽrã ara mʌ̃djia quĩrĩã b̶ʌd̶eba biada poya ocaa. Mʌ̃a biada o quĩrĩã b̶ʌmĩna poya ocaa. 19 Wãrãda mʌ̃a bia o quĩrĩã b̶ʌra ocaa, ãtebʌrʌ cadjirua o quĩrĩãẽ́ b̶ʌda obaria. 20 Mʌ̃a cadjirua o quĩrĩãẽ́ b̶ʌda o b̶ʌmĩna, ara mʌ̃djia quĩrĩã b̶ʌd̶eba mãwã o b̶ʌẽ́a. Ãtebʌrʌ cadjirua mʌ̃ sod̶e b̶ʌba mãwã obi b̶ʌa. 21 Maʌ̃ bẽrã naʌ̃da cawa b̶ʌa: mʌ̃a biada o quĩrĩã b̶ʌmĩna cadjirua mʌ̃ sod̶e b̶ʌba cadjiruada obibaria. 22 Wãrãda mʌ̃a sod̶eba Ãcõrẽ leyra bio bia unu b̶ʌa. 23 Mãwãmĩna dewara crĩcha sid̶a mʌ̃ sod̶e b̶ʌa. Maʌ̃gʌba mʌ̃ preso erob̶ʌ quĩrãca mʌ̃́a cadjiruada obibaria. Mʌ̃a bia o quĩrĩã b̶ʌra maʌ̃ crĩchaba idu obi quĩrĩãcaa ne bia oi crĩcha ume djõ b̶ʌ quĩrãca. 24 ¡Mʌ̃ra mĩã djuburi b̶ʌa! ¿Caiba mʌ̃ra ẽdrʌ b̶ʌi naʌ̃ cacua beuida b̶ʌba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌd̶ebemada? 25 Ab̶abe Ãcõrẽbʌrʌ dadjirã Boro Jesucritod̶eba mʌ̃ra ẽdrʌ b̶ʌya. Maʌ̃ carea mʌ̃a idjía bia b̶ʌad̶a aya. Wãrãda mʌ̃ crĩchad̶e Ãcõrẽ leyra ĩjã o quĩrĩã b̶ʌa, baribʌrʌ naʌ̃ djarad̶e b̶ʌ bẽrã cadjirua mʌ̃ sod̶e b̶ʌba cadjiruada obibaria.

Romanos 8

1 Id̶ira dadjirãra Jesucrito ume panʌ bẽrã ni maãrĩ bid̶a bed̶ead̶e panʌẽ́a. Ãcõrẽ Jaureba dadjirãa zocai b̶ai djiwid̶ida Jesucritod̶eba diasia. Dadjirãra cadjiruad̶ebemada idjab̶a beud̶id̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌsia. 3 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba dadjirãra cadjiruad̶ebemada poya ẽdrʌ b̶ʌẽ́ basía. Naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩnaba maʌ̃ ley ĩjã od̶i cãyãbara cadjiruada obadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idji Warrada diabuesia dadjirã dji cadjiruarã quĩrãca b̶amãrẽã. Maʌ̃ne idji Warrara dadjirã cadjirua carea beusia. Mãwã Ãcõrẽba idji Warrad̶eba dadjirãra cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌsia. 4 Idjia mãwã osia dadjirãba poya jipa od̶amãrẽã idji leyba jara b̶ʌ quĩrãca. Id̶ira dadjirãra poya jipa nĩbad̶ia naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩnaẽ́ bẽrã, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Jaured̶eba nĩna bẽrã. 5 Naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩnaba ab̶abe naʌ̃ djaraba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌdrʌ crĩchabadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaured̶eba nĩnaba Ãcõrẽ Jaureba quĩrĩã b̶ʌdrʌ crĩchabadaa. 6 Naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌda ab̶aʌba crĩcha b̶aibʌrʌ beuya. Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba quĩrĩã b̶ʌda crĩcha b̶aibʌrʌ necai b̶aya idjab̶a ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aya. 7 Ab̶aʌba naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌda crĩcha b̶aibʌrʌ, Ãcõrẽ ume dji quĩrũa. Ãcõrẽ leyra ĩjã o quĩrĩãẽ́a, ni poya ĩjã oẽ́a. 8 Naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩnara Ãcõrẽba bia unucaa. 9 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureda wãrãda bãrã sod̶e b̶ʌbʌrʌ, idjid̶eba nĩnaa. Naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩnaẽ́a. Wãrãda Crito Jaure neẽ́ b̶ʌra Critod̶eẽ́a. 10 Baribʌrʌ Critoda bãrã sod̶e b̶ʌbʌrʌ, bãrã jaurera zocai b̶ʌa Ãcõrẽba bãrãra jipa unu b̶ʌ bẽrã. Mãwãmĩna bãrãba cadjirua o panana carea naʌ̃ djarad̶e beud̶ia. 11 Baribʌrʌ idji Jaureda bãrã sod̶e b̶ʌ bẽrã, idjid̶eba bãrã cacua beuida b̶ʌra ʌ̃rẽbabiya Jesu ʌ̃rẽbabid̶a quĩrãca. 12 Djabarã, dadjirãra wãrãda Ãcõrẽ Jaured̶eba nĩbad̶ida panʌa. Naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩbad̶iẽ́ panʌa. 13 Bãrãda naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩbad̶ibʌrʌ beud̶ia. Baribʌrʌ naʌ̃ djaraba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda Ãcõrẽ Jaured̶eba igarad̶ibʌrʌ, ewariza Ãcõrẽ ume zocai panania. 14 Jũma Ãcõrẽ Jaured̶eba nĩnara Ãcõrẽ warrarãa. 15 Bãrãba Ãcõrẽ Jaure edasid̶ad̶e nezocada b̶ʌẽ́ basía. Ãtebʌrʌ b̶ʌsia Ãcõrẽ warrarãda b̶ead̶amãrẽã. Idjid̶eba ne wayad̶acaa ãtebʌrʌ Ãcõrẽa “mʌ̃ Zeza” abadaa. 16 Dadjirã sod̶e Ãcõrẽ Jaureba cawabi b̶ʌa wãrãda Ãcõrẽ warrarãda. 17 Idji warrarã bẽrã Crito ume ãbaa idjia erob̶ʌd̶ebemada edad̶ia. Dadjirãda wãrãda Crito bia mĩgad̶a quĩrãca bia mĩga pananibʌrʌ, Ãcõrẽba Crito ume ãbaa bio bia b̶ʌya. 18 Dadjirã naʌ̃ ewarid̶e bia mĩga panʌnebemada mʌ̃a mãcua crĩchacaa, nocoarebema ewarid̶e Ãcõrẽba dadjirãra bia b̶ʌi bẽrã. 19 Ne jũma Ãcõrẽba ocuad̶aba quĩrĩã b̶ʌa idji warrarã bia panebʌdada isabe unubida. 20 Naẽna ne jũma Ãcõrẽba bia ocuad̶ara biẽ́ b̶esia. Baribʌrʌ idub̶a mãwã biẽ́ b̶eẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽba biẽ́ b̶ʌsia. Mãwãmĩna ne jũma biẽ́ b̶ed̶aba jʌ̃ã b̶ʌa Ãcõrẽba idji warrarã bia b̶ʌi quĩrãca bia b̶ʌmãrẽã. Maʌ̃be waa b̶erawaẽ́a. 22 Dadjirãba cawa panʌa wẽrãba warra tobʌrʌd̶e pua carea isabe to quĩrĩãbarida. Ara maʌ̃ quĩrãca ne jũma Ãcõrẽba ocuad̶ara puad̶eba b̶eaca b̶ʌa. Maʌ̃ carea isabe bia b̶e quĩrĩã b̶ʌa. Ãcõrẽba ocuad̶a biẽ́ b̶ed̶a ewarid̶eba ab̶a id̶id̶aa mãwã b̶ʌa. 23 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba dadjirã cacuara bia b̶ʌmãrẽã jʌ̃ã panʌmisa dadjirã sid̶a puad̶eba panʌa. Idji warrarã edabʌrʌd̶e mãwã oya. Idji Jaureda dadjirãa naãrã diasia wãrãda idji warrarãda cawad̶amãrẽã. 24 Ãcõrẽba dadjirãra ẽdrʌ edad̶a bẽrã maʌ̃gʌra jʌ̃ã panʌa. Dadjia jʌ̃ã panʌra wad̶ibid̶a neẽ́ panʌa. Eropanʌbara ¿cãrẽ cãrẽã jʌ̃ã panacasid̶a? ¿Caiba idjia erob̶ʌ edai carea jʌ̃ã b̶ai? 25 Baribʌrʌ dadjirãba jʌ̃ã panʌra wad̶ibid̶a neẽ́ panʌ bẽrã jũma droa panʌneba cawa panʌa wãrãda edad̶ida. 26 Maʌ̃ awara ara dadjidub̶a ʌb̶ʌaẽ́ panʌ bẽrã Ãcõrẽ Jaureba dadjirãra careba b̶ʌa. Wãrãda adua panʌa sãwã Ãcõrẽa arid̶e iwid̶id̶ida. Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba dadjia poya jarad̶aca bed̶ead̶eba dadjirã carea Ãcõrẽa iwid̶ibaria. 27 Maʌ̃ne Ãcõrẽ dadji so acʌbariba idji Jaureba iwid̶i b̶ʌra cawa b̶ʌa, idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca idjid̶erã carea iwid̶ibari bẽrã. 28 Ãcõrẽba crĩcha b̶ad̶a quĩrãca idji quĩrĩã b̶eada trʌ̃sia. Dadjirãba cawa panʌa maʌ̃gʌrã itea Ãcõrẽba ne jũmaneba biada obarida. 29 Idjia naẽnaed̶a cawa b̶asia cairãda idjid̶erã baida. Ãdjirãra b̶ʌsia idji Warra Jesu quĩrãca b̶ead̶amãrẽã. Mãwã idji Warra Jesura djabarã zocãrã panʌnebemada dji nabemaa. 30 Ãcõrẽba idji Warra Jesu quĩrãca b̶ead̶amãrẽã naẽnaed̶a b̶ʌd̶ara idjimaa trʌ̃cuasia. Idjia trʌ̃cuad̶ara jipa unusia. Idjia jipa ununarãa idji biya quirud̶ebemada diaya. 31 ¿Maʌ̃gʌd̶ebemada sãwã crĩcha panʌ? Ãcõrẽra dadjirãare b̶ʌ bẽrã ¿caiba dadjirãra poyai? 32 Wãrãda Ãcõrẽba idji Warra arada wãgaẽ́ basía ãtebʌrʌ jũma dadjirã carea idu beabisia. Maʌ̃ bẽrã ¿idjia dadjirãa ne jũma biada Crito ume ãbaa diaẽ́ca? 33 ¿Caiba Ãcõrẽa idjia edad̶arãda poya biẽ́ jarai? Ãcõrẽba dadjirãra jipa unubaria. 34 ¿Caiba dadjirãra bed̶ead̶e panʌana ad̶i? Ni ab̶aʌba mãwã jarad̶aẽ́a Jesucritora dadjirã carea beud̶a bẽrã. Idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasia. Id̶ira Ãcõrẽ jʌwa araare b̶ʌa. Mama dadjirã carea Ãcõrẽa bed̶ea djuburia b̶ʌa. 35 ¿Caiba dadjirãra Crito quĩrĩãnebemada poya ãyã b̶ʌi? Ewari zarea zebʌrʌd̶e, bia mĩga panʌne, ẽberãrãba dadjirã biẽ́ od̶i carea ẽpẽ panʌne, jarraba zebʌrʌd̶e, cacuad̶e jʌ̃ni carea neẽ́ panʌne, minijĩchiad̶e panʌne, ẽberãrãba bea quĩrĩã panʌne ni ab̶aʌba dadjirãra Crito quĩrĩãnebemada poya ãyã b̶ʌẽ́a. 36 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ewariza bʌ carea daira bea quĩrĩã panʌa. Oveja beabʌda quĩrãca bead̶ida crĩcha panʌa. 37 Baribʌrʌ Critoba dadjirãra quĩrĩã b̶ʌa. Idjid̶eba jũma maʌ̃gʌra dadjirãba poyabadaa. 38 Maʌ̃ carea mʌ̃a cawa b̶ʌa dadjirãda beud̶ibʌrʌ wa zocai pananibʌrʌ, Ãcõrẽ quĩrĩãnebemada jĩga pananaẽ́da. Naʌ̃ ewarid̶e, nubema ewarid̶e bid̶a jĩga pananaẽ́a. Idjab̶a bajãnebema nezocarãba, jairãba, dji droma b̶eaba, naʌ̃ ded̶aad̶e ʌ̃tʌara b̶eaba, naʌ̃ ded̶aad̶e jewed̶aara b̶eaba, ni cãrẽ Ãcõrẽba od̶ad̶ebema bid̶a dadjirãra idji quĩrĩãnebemada poya ãyã b̶ʌd̶aẽ́a. Ara maʌ̃ quĩrĩãra dadjirã Boro Jesucritod̶eba unubisia.

Romanos 9

1 Mʌ̃ra Critod̶e bẽrã wãrã bed̶eada jaraya. Sewa oẽ́a. Ãcõrẽ Jaureba mʌ̃ sod̶e naʌ̃ bed̶eara wãrã arada cawabi b̶ʌa. 2 Naʌ̃da jaraya: mʌ̃ ẽberãrã judiorã carea ewariza bio sopua b̶abaria. Ãdjirãra Ãcõrẽ ume biẽ́ panʌnebemada poya bia b̶ʌibara, mʌ̃da ãdjirã cacuabari Critod̶ebemada jĩga b̶ecasia. 4 Ãdjirãra Israeld̶ebemaa. Ãcõrẽba ãdjirãra naãrã edasia idji warrarãda b̶ead̶amãrẽã. Idji quĩrãwãrẽã dorrodorroada ãdjirãa unubisia. Ãdji drõã naẽnabemarã ume bed̶ea b̶ʌsia. Idji ley sid̶a Moised̶eba ãdjirãa diasia. Ãdjirãa cawabisia idji ded̶e cãrẽda od̶ida panʌda idjab̶a jũma idjia diai jarad̶ara ãdjirã itea b̶asia. 5 Ãdji drõã naẽnabemarãra dji dromarãda b̶easia. Ãdjirãneba Critora naʌ̃ djarad̶e zesia. Idjidrʌ jũmarã Ãcõrẽa. Idjíabʌrʌ dadjirãba ewariza bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida. 6 Mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽba israelerã itea oyad̶a ad̶ara oẽ́ b̶ʌda. Ãtebʌrʌ mʌ̃a jara b̶ʌa jũma Israeld̶eba yõped̶ad̶ara Ãcõrẽ quĩrãpita israelerãẽ́da. 7 Idjab̶a jũma Abrahaʌ̃neba yõped̶ad̶ara Ãcõrẽ quĩrãpita Abrahaʌ̃ warrarã araẽ́a. Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a nãwã jarasia: “Mʌ̃a warrarã diai jarad̶ara bʌ warra Isad̶eba zed̶ia.” 8 Maʌ̃ bed̶eaba dadjirãa cawabi b̶ʌa jũma Abrahaʌ̃neba naʌ̃ djarad̶e toped̶ad̶ara Ãcõrẽ warrarãẽ́da. Ãcõrẽba diai jarad̶a warrarãdrʌ Abrahaʌ̃ warrarã araa. 9 Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a diai jarad̶a bed̶eara naʌ̃gʌa: “Za zei poad̶e ara naʌ̃ ewari quĩrãca mʌ̃ra wayacusa zeya. Maʌ̃ne Saraba warrada to erob̶aya.” 10 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba cawabisia idjia eda quĩrĩã b̶ʌda edabarida. Idjab̶a cawabisia ni ab̶aʌda edacada ãdjia o panʌra bia unu b̶ʌ bẽrã ãtebʌrʌ edabaria idjia trʌ̃na bẽrã. Nãwã cawabisia: Rebecaba mĩguisoda tosia. Dji zezara dadji drõã naẽnabema Isa basía. Baribʌrʌ maʌ̃ warrarã tod̶i naẽna idjab̶a biada ni cadjiruada od̶i naẽna Ãcõrẽba Rebecaa jarasia: “Dji nabemada dji tẽãbema jʌwaed̶a b̶aya.” 13 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃a Jacoboda quĩrĩãsia, maʌ̃ne Esaúra unu amasia.” 14 ¿Maʌ̃nebemada sãwã crĩcha panʌ? ¿Ãcõrẽba jipa ocada crĩcha panʌca? ¡Mãwãẽ́a! 15 Ãcõrẽba Moisea nãwã jarasia: Mʌ̃a quĩrã djuburia quĩrĩã b̶ʌ ẽberãda quĩrã djuburiaya idjab̶a mʌ̃a quĩrĩãneba careba quĩrĩã b̶ʌ ẽberãda quĩrĩãneba carebaya. 16 Wãrãda Ãcõrẽba edabʌrʌ ẽberãra edacaa maʌ̃ ẽberãba o b̶ʌda bia unu b̶ʌ bẽrã ni dji ẽberãba mãwã quĩrĩã b̶ʌ bẽrã. Ãtebʌrʌ idjia quĩrã djuburia quĩrĩã b̶ʌdrʌ edabaria. 17 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e idjia Egiptod̶ebema boroa jarad̶ada nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Mʌ̃a bʌra dji boroda b̶ʌsia bʌ mĩgabi b̶ʌd̶eba mʌ̃ ʌb̶ʌada unubi carea. Mãwã mʌ̃ra jũma naʌ̃ ẽjũãne trʌ̃ b̶ʌga b̶aya. 18 Maʌ̃ba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽba ab̶aʌda quĩrã djuburia quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ mãwã obarida idjab̶a ab̶aʌda cʌwʌrʌ zarea b̶ʌ quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ mãwã b̶ʌbarida. 19 Maʌ̃ bed̶ea carea ab̶aʌba nãwã jaraisicada: “Ãcõrẽba mãwã obari bẽrã ¿cãrẽ cãrẽã dadjirãra bed̶ead̶e panʌana a b̶ʌ? ¿Idjia dadjirã b̶ʌd̶a quĩrãca panʌẽ́ca?” 20 Baribʌrʌ dji mãwã bed̶ea b̶ʌra ¿cai mãwã Ãcõrẽa bed̶eai carea? Zocoba dji cad̶aa jaraida b̶ʌca: “Bʌa ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra jãwã osi?” 21 ¿Dji egoro cabariba o quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca oiẽ́ b̶ʌca? ¿Ab̶ari egoroba zoco ewari droma careabemada, baridua ewari careabema sid̶a oida b̶ʌẽ́ca? 22 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba o quĩrĩãnada osia. Ẽberãrãba cadjirua o panʌ carea Ãcõrẽba idji quĩrũbid̶eba idjab̶a idji ʌb̶ʌad̶eba cawa oped̶a tʌbʌ uruad̶e b̶atabueida b̶asia. Baribʌrʌ ãdjia cadjirua o panʌra jũma droasia. 23 Mãwã droasia idji biya quiru waib̶ʌa b̶ʌd̶ebemada idjia quĩrã djuburia b̶ʌ ẽberãrãa cawabi carea. Ãdjirãra idjia naẽna edasia idji bia quirud̶ebemada erob̶ead̶amãrẽã. 24 Dadjirãra maʌ̃ ẽberãrãnebemaa. Ʌ̃cʌrʌ judiorãa idjab̶a ʌ̃cʌrʌra judiorãẽ́a. Baribʌrʌ Ãcõrẽba jũma dadjirãra trʌ̃sia. 25 Ãcõrẽba jarad̶ada Osea cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Mʌ̃ puruẽ́ bad̶ada mʌ̃ puruad̶a aya. Mʌ̃a quĩrĩãẽ́ b̶ad̶a puruda mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ puruad̶a aya. 26 Idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Mʌ̃a jarasia bãrãra mʌ̃ ẽberãrãẽ́da. Mãwã jarad̶ama mʌ̃a bãrãra mʌ̃ warrarãana aya. 27 Idjab̶a Isaíaba israelerãnebemada nãwã jarasia: Israelerãra zocãrã panʌa pusa ĩbʌ quĩrãca. Mãwãmĩna ãdjirãra zocãrãẽ́be ẽdrʌd̶ia dadjirã Boro Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãne b̶eara isabe jũma cawa oi bẽrã. 29 Idjab̶a maʌ̃ naẽna Isaíaba nãwã jarasia: Dadjirã Boro jũma poya b̶ʌba dadji israelerãra ʌ̃cʌrʌ zocai b̶ʌd̶aẽ́bara, Sodomanebemarã, Gomorrad̶ebemarã quĩrãca ni ab̶a bid̶a neẽ́ bacasia. 30 ¿Maʌ̃ba cãrẽda jara b̶ʌ? Judiorãẽ́ba jʌrʌd̶aca basía Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶i carea. Baribʌrʌ Critora ĩjãped̶ad̶a bẽrã Ãcõrẽba ãdjirãra jipa unusia. 31 Maʌ̃ne israelerãba Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶i carea leyd̶eba jʌrʌ pananamĩna Ãcõrẽba jipa unuẽ́ basía. 32 ¿Cãrẽ cãrẽã ãdjirãra jipa unuẽ́ basi? Jipa unuẽ́ basía Crito ĩjãni cãyãbara ãdjia o panʌneba idji quĩrãpita jipa b̶ead̶i carea jʌrʌ panana bẽrã. Wãrãda ãdjirãba Critora ĩjãnaẽ́ basía mõgarad̶e tẽnedrʌbʌda quĩrãca. 33 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e maʌ̃nebemada nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ũrĩnadua. Mʌ̃a Sioʌ̃ purud̶e de oi careabema mõgarada b̶ʌbʌrʌa. Maʌ̃ mõgarad̶e ẽberãrãra tẽnedrʌd̶aped̶a b̶aed̶ia. Baribʌrʌ idji ĩjã b̶ʌba idji quĩrĩãbe ĩjã b̶aẽ́a.

Romanos 10

1 Djabarã, mʌ̃a sod̶eba quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba israelerãra ẽdrʌ edaida. Maʌ̃ carea mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶i b̶abaria. 2 Mʌ̃a jaraya ãdjirãba Ãcõrẽra wãrãda ẽpẽ quĩrĩã panʌda. Mãwãmĩna Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌd̶ebemada ãĩ crĩcha panʌa. 3 Ãcõrẽba sãwã ẽberãrã jipa unubarida ãdjirãba cawad̶acaa. Maʌ̃da igarad̶aped̶a ara ãdjia o panʌneba jʌrʌ panʌa Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶i carea. 4 Baribʌrʌ Crito ĩjãbʌdara Ãcõrẽba jipa unubaria. Maʌ̃ bẽrã ley ĩjã o panʌneba jipa b̶ead̶i carea waa jʌrʌd̶iẽ́ panʌa. 5 Moiseba b̶ʌsia sãwã ẽberãrãra Ãcõrẽba diad̶a leyd̶eba poya jipa b̶ead̶ida. Nãwã b̶ʌsia: “Ẽberãba naʌ̃ leyba jara b̶ʌra ĩjã o b̶aibʌrʌ, zocai b̶aya.” 6 Baribʌrʌ Crito ĩjãbʌrʌda Ãcõrẽba jipa unubaria. Maʌ̃ ẽberãba jarabaria: “Bʌ sod̶e crĩcharãdua ab̶aʌda bajãnaa wãida b̶ʌda Crito naʌ̃ dud̶aa zebi carea. 7 Crĩcharãdua ab̶aʌda beud̶arã panabadamaa wãida b̶ʌda Crito ʌ̃rẽbabi carea.” 8 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bʌa Ãcõrẽ bed̶eara cawaicha b̶ʌa. Bʌ iteba idji bed̶eara jaraida b̶ʌa idjab̶a bʌ sod̶eba ĩjãida b̶ʌa.” Idji bed̶eara daiba nãwã jaradia panʌa jũmarãba ĩjãnamãrẽã: 9 bʌ iteba Jesura jũmarã Boroad̶a aibʌrʌ, idjab̶a Ãcõrẽba idjira ʌ̃rẽbabisida bʌ sod̶eba ĩjãibʌrʌ, Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya. 10 Wãrãda ab̶aʌba sod̶eba ĩjãibʌrʌ, Ãcõrẽba jipa unuya. Iteba Jesura jũmarã Boroad̶a aibʌrʌ Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya. 11 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Idji ĩjã b̶ʌba idji quĩrĩãbe ĩjã b̶aẽ́a.” 12 Ãcõrẽra jũmarã Boro bẽrã judiorãra, judiorãẽ́ sid̶a ab̶arica obaria. Idjía quĩrã djuburia iwid̶ibʌdara bio carebabaria. 13 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Dadjirã Boro Ãcõrẽa quĩrã djuburia iwid̶ibʌdara jũma ẽdrʌ edaya.” 14 Baribʌrʌ ẽberãrãba wad̶i dadjirã Boro Jesucrito ĩjãnaẽ́ panʌne ¿sãwã idjía quĩrã djuburiada iwid̶id̶i? Idjid̶ebemada wad̶i ũrĩnaẽ́ panʌne ¿sãwã ĩjãni? Idjab̶a ni ab̶aʌba ãdjía jaradiad̶e wãẽ́bʌrʌ ¿sãwã idjid̶ebemada ũrĩni? 15 Ãcõrẽba ni ab̶aʌda diabueẽ́bʌrʌ, ¿sãwã jaradiad̶e wãni? Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bed̶ea bia jarad̶e zebʌdara bio bia b̶eaa.” 16 Baribʌrʌ jũma judiorãba bed̶ea bia Critod̶ebemada ĩjãnaẽ́ basía. Isaía cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃ Boro, daiba jaraped̶ad̶ara ¿caiba ĩjãsi?” 17 Wãrãda ẽberãrãba Critod̶ebemada naãrã ũrĩnida panʌa poya ĩjãni carea. 18 Baribʌrʌ mʌ̃a iwid̶iya: ¿Judiorãba maʌ̃ bed̶eara ũrĩnaẽ́ basica? Wãrãda ũrĩsid̶aa. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Idjid̶ebemada jũma naʌ̃ ẽjũãne jarasid̶aa. Maʌ̃ bed̶eara tʌmʌed̶a jara wãsid̶aa. 19 Mʌ̃a wayacusa iwid̶iya: ¿judiorãba maʌ̃ bed̶eara cawad̶aca basica? Mãẽ, cawasid̶aa judiorãẽ́ba cawaped̶ad̶a quĩrãca. Maʌ̃ carea Moiseba Ãcõrẽneba judiorãa naãrã jarasia: Mʌ̃a edad̶aẽ́ puru careba b̶ʌd̶eba mʌ̃a bãrãra jiwaid̶a b̶ʌya mʌ̃da quĩrĩãnamãrẽã. Mʌ̃ adua b̶ad̶a puru careba b̶ʌd̶eba mʌ̃a bãrãra quĩrũbigaya mʌ̃da quĩrĩãnamãrẽã. 20 Idjab̶a Isaíaba Ãcõrẽneba ne wayaa neẽ́ nãwã jarasia: Mʌ̃ jʌrʌd̶aẽ́ pananaba mʌ̃ra unusid̶aa. Mʌ̃nebema iwid̶id̶aẽ́ pananarãa ara mʌ̃djid̶ebemada cawabisia. 21 Baribʌrʌ israelerãnebemada Isaíaba Ãcõrẽneba nãwã jarasia: Ewariza mʌ̃a jʌwa wabadjia ẽberãrã cʌwʌrʌ zarea b̶ea, mʌ̃ ĩjãẽ́ b̶eara mʌ̃maa zed̶amãrẽã.

Romanos 11

1 Maʌ̃ carea mʌ̃a naʌ̃da iwid̶iya: ¿Ãcõrẽba israelerã idji ẽberãrãda igarasica? ¡Mãwãẽ́a! Mʌ̃da israelerãnebemaa, Abrahaʌ̃ ẽberãrãnebemaa, Benjamiʌ̃neba yõnaa. 2 Ãcõrẽba naẽna israelerãra edasia idji puruda b̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãra igaraẽ́ b̶ʌa. Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶ead̶e Elíad̶ebema b̶ʌd̶ada cawa panʌa. Elíaba Ãcõrẽa israelerãra nãwã biẽ́ jarasia. 3 “Mʌ̃ Boro, bʌd̶eba bed̶eabadarãda jũma quenasid̶aa idjab̶a bʌ́a animarã babue diabadada jũma ãrĩsid̶aa. Ab̶abe mʌ̃drʌ b̶ʌa, baribʌrʌ mʌ̃ sid̶a bead̶i carea jʌrʌ panʌa.” 4 Maʌ̃ne Ãcõrẽba nãwã panusia: “Mʌ̃a siete mil ẽberãrãda mʌ̃ itea waga erob̶ʌa. Ãdjirãra Baal quĩrãpita chĩrãborod̶e b̶arru cob̶ead̶acaa.” 5 Ara maʌ̃ quĩrãca naʌ̃ ewarid̶e bid̶a Ãcõrẽba idji biad̶eba dai judiorãda zocãrãẽ́be edasia idjid̶erãda b̶ead̶amãrẽã. 6 Mãwã Ãcõrẽba idji biad̶eba edasibʌrʌ, daiba o panʌ carea edaẽ́ basía. Daiba o panʌ carea edad̶abara, mãwãra idji biad̶eba edaẽ́ bacasia. 7 ¿Maʌ̃nebemada sãwã crĩcha panʌ? Israelerãba Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶i carea jʌrʌ pananamĩna jipa b̶ead̶aẽ́ basía. Baribʌrʌ israelerã zocãrãẽ́ panʌba ĩjãsid̶aa, Ãcõrẽba edad̶a bẽrã. Ãdjirãda Ãcõrẽba jipa unusia. Waabemarãba ĩjã quĩrĩãnaẽ́ basía. 8 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ãcõrẽba ãdjirã crĩchara b̶ʌsia poya cawarãnamãrẽã, ãdji dauba ununara poya cawarãnamãrẽã, idjab̶a ãdji cʌwʌrʌba ũrĩnara poya cawarãnamãrẽã. Ãdjirãra wad̶ibid̶a ara mãwã panʌa. 9 Idjab̶a judiorã boro Daviba maʌ̃gʌd̶ebemada Ãcõrẽa jarasia: Ãdjirã bia ne cobʌda carea idu crĩchabidua bʌa cawa oẽ́da. Mãwã ãdub̶a cũrũgad̶ia animarã jidabadad̶e ed̶aa b̶aebʌda quĩrãca. Maʌ̃ne ãdjirãra cawa odua. 10 Ãdjirãra daub̶errea b̶ea quĩrãca b̶ʌdua ãdjia unu panʌra cawarãnamãrẽã. Idjab̶a ewariza bia mĩgabidua. 11 Naʌ̃da mʌ̃a iwid̶iya: ¿judiorãba Critora igarasid̶a bẽrã ab̶ed̶a waa Ãcõrẽ ume poya bia b̶ead̶aẽ́ca? ¡Mãwãẽ́a! Ãtebʌrʌ Crito igaraped̶ad̶a bẽrã Ãcõrẽba judiorãẽ́da ẽdrʌ edabaria. Mãwã judiorãra jiwaid̶a b̶ead̶aped̶a idjida quĩrĩãnia. 12 Judiorãba Crito igaraped̶ad̶a bẽrã ãdjirã cãyãbara Ãcõrẽba jũma naʌ̃ ẽjũãnebema judiorãẽ́ra bio careba b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã judiorã wayacusa Ãcõrẽ ume bia panebʌda ewarid̶e ¿Ãcõrẽba jũmarãda biara carebaẽ́ca? 13 Mʌ̃a judiorãẽ́a ne jaraya. Ãcõrẽba mʌ̃ra bãrãmaa diabuesia jaradia b̶amãrẽã. Maʌ̃da mʌ̃a jũma jipa o quĩrĩã b̶ʌa. 14 Mʌ̃a judiorãẽ́a jaradia b̶ʌd̶eba quĩrĩã b̶ʌa mʌ̃ ẽberãrã judiorã bid̶a maʌ̃ bed̶eara ũrĩ quĩrĩãnida jiwaid̶a panʌ quĩrãca. Mãwã Ãcõrẽba ãdjirãra ʌ̃cʌrʌ ẽdrʌ edaya. 15 Ãcõrẽba judiorãra igarad̶a bẽrã ʌ̃cʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãra idji ume bia b̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba judiorã wayacusa bia edabʌrʌd̶e ¿cãrẽda sãwãi? Ãdjirã sid̶a beud̶arã quĩrãca pananada Ãcõrẽ ume zocai b̶ead̶ia. 16 Trigo naãrã ewabʌdad̶e paʌ̃da ocuad̶aped̶a maʌ̃ paʌ̃nebemada Ãcõrẽa ab̶a diad̶ibʌrʌ, waabema paʌ̃ sid̶a Ãcõrẽnea. Ara maʌ̃ quĩrãca jũma judiorãra Ãcõrẽnea, ãdji drõã naẽnabemarãda idjid̶e bad̶a bẽrã. Idjab̶a bacuru carrada bia b̶ʌbʌrʌ, dji jʌwate sid̶a bia b̶eaa. Ara maʌ̃ quĩrãca jũma judiorãra Ãcõrẽnea, ãdji drõã naẽnabemarãda idjid̶e bad̶a bẽrã. 17 Ʌ̃cʌrʌ judiorãra Ãcõrẽnebemada jĩga panesid̶aa olivo bacuru jʌwate tẽtacuad̶a quĩrãca. Bãrã judiorãẽ́ra Ãcõrẽ neẽ́ panasid̶aa olivo bacuru idub̶a mẽã warid̶a quĩrãca. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ bãrã judiorãẽ́ra ʌ̃cʌrʌ judiorã cacuabari Ãcõrẽ ẽberãrãda panesid̶aa idub̶a mẽã warid̶a olivo bacuru jʌwatera dji tẽtacuad̶ad̶e cara b̶ʌcuad̶a quĩrãca. Mãwã id̶ira Ãcõrẽba bãrã sid̶a careba b̶ʌa judiorã careba b̶ad̶a quĩrãca. 18 Baribʌrʌ crĩcharãnadua bãrã judiorãẽ́ra judiorã cãyãbara Ãcõrẽ quĩrãpita biara b̶eada. Quĩrãnebad̶adua bãrãra dji carrad̶eba zocai panʌda. Dji carrara bãrãneba zocai b̶ʌẽ́a. 19 Ãĩbẽrã bãrã judiorãẽ́ba crĩchad̶isicada Ãcõrẽba judiorãra igarasida bãrãda ãdjirã cacuabari edai carea. 20 Wãrãda mãwã b̶ʌa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba ãdjirãra igarasia Critoda ĩjãped̶ad̶aẽ́ bẽrã. Maʌ̃be bãrãda edasia Critoda ĩjãped̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ carea bãrãra judiorã cãyãbara biara b̶eada crĩcharãnadua, ãtebʌrʌ Ãcõrẽra waya pananadua. 21 Judiorãba ĩjãnaẽ́ panʌ carea Ãcõrẽba ãdjirãra igarasia bacuru jʌwate tẽtacuabʌrʌ quĩrãca. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã judiorãẽ́ba ĩjãnaẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba bãrã sid̶a igaraya. 22 Bio crĩchad̶adua sãwã Ãcõrẽba idji biad̶eba carebabarida idjab̶a sãwã cawa obarida. Judiorãba ĩjãped̶ad̶aẽ́ bẽrã Ãcõrẽba cawa oped̶a ãdjirãra igarasia. Maʌ̃ne bãrã judiorãẽ́ra idji biad̶eba careba b̶ʌa idjab̶a careba b̶aya. Baribʌrʌ maʌ̃neba pananida panʌa. Bãrãba ĩjã pananaẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba bãrã sid̶a cawa oped̶a igaraya bacuru jʌwate tẽtacuabʌrʌ quĩrãca. 23 Idjab̶a judiorã Crito ĩjãnaẽ́ pananaba ĩjãnibʌrʌ, Ãcõrẽba ãdjirãra wayacusa bia edaya dji jʌwate tẽtad̶ad̶e wayacusa cara b̶ʌbʌrʌ quĩrãca. Idji ʌb̶ʌad̶eba mãwã poya oya. 24 Wãrãda bãrã judiorãẽ́ra olivo bacuru idub̶a mẽã warid̶a quĩrãca panasid̶aa. Ãcõrẽba maʌ̃ bacurud̶ebemada tẽtacuaped̶a olivo bacuru ud̶ad̶e cara b̶ʌcuasia. Mãwã b̶aiẽ́ b̶ʌmĩna Ãcõrẽba osia. Maʌ̃ bẽrã ¿judiorãra wayacusa poya edaẽ́ca dji ud̶a bacuru jʌwatera wayacusa cara b̶ʌcuabʌrʌ quĩrãca? 25 Djabarã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ada bãrãba cawad̶ida. Mãwã judiorã cãyãbara biara b̶eada crĩchad̶aẽ́a. Ãcõrẽba naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ara naʌ̃gʌa: zocãrã judiorãda cʌwʌrʌ zarea panesid̶aa idjab̶a cʌwʌrʌ zarea panenia ab̶a jũma dji Crito ĩjãnida panʌ judiorãẽ́ba ĩjãbʌdad̶aa. 26 Mãwãnacarea Israel purura Ãcõrẽba jũma ẽdrʌ edaya. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Dadjirã Ẽdrʌ Edabarira Sioʌ̃ purud̶eba zeya. Idjia Jacobod̶eba yõped̶ad̶arãba cadjirua oped̶ad̶ara jũma quĩrãdoaya. 27 Mʌ̃a ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌd̶ara oya. Ãdjia cadjirua oped̶ad̶ara quĩrãdoaya. 28 Judiorãba bed̶ea bia Jesud̶ebemada igara panʌ bẽrã Ãcõrẽ ume dji quĩrũa. Maʌ̃ bẽrã bãrã judiorãẽ́ra Ãcõrẽ ẽberãrãda poya b̶ead̶ia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba ãdjirã drõã naẽnabemarãra edad̶a bẽrã wad̶ibid̶a quĩrĩã b̶ʌa. 29 Wãrãda Ãcõrẽba diad̶ara jãrĩcaa. Idjia trʌ̃nara igaracaa. 30 Bãrã judiorãẽ́ba naẽna Ãcõrẽra ĩjãnaca basía. Baribʌrʌ judiorãba ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã id̶ira Ãcõrẽba bãrãra quĩrã djuburia b̶ʌa. 31 Ãdjirãba id̶ira ĩjãnacaa nocoarebema ewarid̶e Ãcõrẽba quĩrã djuburiamãrẽã bãrã judiorãẽ́ quĩrã djuburia b̶ʌ quĩrãca. 32 Wãrãda Ãcõrẽba iduaribisia jũmarãda cʌwʌrʌ zarea b̶ead̶amãrẽã. Mãwã jũmarãda quĩrã djuburiaya. 33 Ãcõrẽra bio ne cawa b̶ʌa idjab̶a crĩcha cawa b̶ʌa. Idjia oi crĩcha b̶ʌra ni ab̶aʌba poya cawad̶aẽ́a. Idjia o b̶ʌ sid̶a poya cawad̶aẽ́a. 34 ¿Caiba Ãcõrẽ crĩchara cawa b̶ʌ? ¿Caiba idjía crĩchada jaradiabari? 35 ¿Caiba Ãcõrẽa ne diasi jẽda diamãrẽã? 36 Ãcõrẽbʌrʌ ne jũmada osia. Ne jũmada idjid̶eba b̶ʌa idjab̶a idji itea b̶ʌa. Dadjirãba ewariza idjía bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.

Romanos 12

1 Maʌ̃ba djabarã, Ãcõrẽba bãrãra quĩrã djuburiad̶a bẽrã, mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya ara bãdjida Ãcõrẽa diad̶amãrẽã. Idji itea bia b̶ead̶adua bãrãra bia unumãrẽã. Mãwã bãrãba wãrãda idji itea bia od̶ia. 2 Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba quĩrĩã panʌ quĩrãca nĩbarãnadua, ãtebʌrʌ crĩcha djiwid̶i Ãcõrẽba dia b̶ʌd̶eba jipa nĩbad̶adua. Mãwã Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌra bãrãba cawad̶ia. Jũma idjia quĩrĩã b̶ʌra bia b̶ʌa, jipa b̶ʌa, idjab̶a idjia bia unu b̶ʌa. 3 Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃ra b̶ʌsia idji itea ne o b̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãa naʌ̃da jaraya: ni ab̶aʌba crĩchaiẽ́ b̶ʌa ara idjida dji dromaara b̶ʌda. Bãrãba Critora ĩjãped̶ad̶a bẽrã Ãcõrẽba bãdjiza awara awara diasia ne od̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã idjia diad̶a quĩrãca bãdjia o panʌnebemada jipa crĩchad̶adua. 4 Dadji cacuara ab̶a b̶ʌmĩna dadji cacuad̶e zocãrã eropanʌa, jʌwada, jĩrũda, boroda, ne jũmaa. Baribʌrʌ dadji cacuad̶e b̶eaba ab̶arida od̶acaa. 5 Ara maʌ̃ quĩrãca dadjirãra zocãrã panʌmĩna, Crito ume panʌ bẽrã cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌa. Mãwã dadjirã jũmarãda cacua ab̶aʌd̶e ãbaa panʌa. 6 Ãcõrẽba idji biad̶eba dadjirãza ne od̶amãrẽã awara awara diasia. Idjia ʌ̃cʌrʌa diasia idjid̶eba bed̶ead̶amãrẽã. Mãwã diasibʌrʌ, ãdjia wãrãda ĩjã panʌneba mãwã bed̶ead̶ida panʌa. 7 Idjia ʌ̃cʌrʌa diasia djãrã carebad̶amãrẽã. Mãwã diasibʌrʌ, djãrãra carebad̶ida panʌa. Idjia ʌ̃cʌrʌa diasia idji bed̶eada jaradiad̶amãrẽã. Mãwã diasibʌrʌ, idji bed̶eara jaradiad̶ida panʌa. 8 Idjia ʌ̃cʌrʌa diasia djabarã careba panʌneba biara ĩjãnamãrẽã. Mãwã diasibʌrʌ, djabarãra carebad̶ida panʌa biara ĩjãnamãrẽã. Ʌ̃cʌrʌa diasia ne dia panʌneba djãrã carebad̶amãrẽã. Mãwã diasibʌrʌ, sobiad̶eba diad̶ida panʌa. Ʌ̃cʌrʌa diasia djabarã boroda b̶ead̶amãrẽã. Mãwã diasibʌrʌ, quĩrãcuita jipa o b̶ead̶ida panʌa. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌa diasia djãrã quĩrã djuburiad̶amãrẽã. Mãwã diasibʌrʌ, b̶ʌsrid̶ad̶eba quĩrã djuburiad̶ida panʌa. 9 Sod̶eba dji quĩrĩã b̶ead̶adua. Jũma cadjiruara igarad̶adua. Biadrʌ ẽpẽnadua. 10 Wãrã quĩrĩãneba dji quĩrĩã b̶ead̶adua. Crĩcha biad̶eba dji waya b̶ead̶adua idjab̶a djãrãda biara crĩchad̶adua. 11 Coa b̶earãnadua, ãtebʌrʌ zoquea b̶ead̶adua. Dadjirã Boro Jesuba quĩrĩã b̶ʌra sod̶eba jũma od̶adua. 12 Ãcõrẽneba ne edad̶ida cawa panʌ bẽrã b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua. Bia mĩga panʌne droad̶adua. Ewariza Ãcõrẽa iwid̶id̶adua. 13 Ãcõrẽ ẽberãrã dji ne neẽ́ qued̶eara carebad̶adua. Bãrã ded̶e zebʌdara bia edad̶adua. 14 Bãrã biẽ́ od̶i carea ẽpẽ b̶earãa bia jarad̶adua. Wãrãda biyabʌrʌ jarad̶adua. Biẽ́ b̶ead̶ida jararãnadua. 15 B̸ʌsrid̶a b̶ea ume b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua. Sopua b̶ea ume sopua b̶ead̶adua. 16 Jũmarã ume bia b̶ead̶adua. Djãrã cãyãbara biara b̶eada crĩcharãnadua, ãtebʌrʌ mĩã djuburi qued̶ea ume bia b̶ead̶adua. Crĩcharãnadua bãrãba djãrã cãyãbara biara cawa panʌda. 17 Ab̶aʌba bãrãda biẽ́ oibʌrʌ, ab̶ari quĩrãca orãnadua. Jũmarã quĩrãpita biada od̶adua. 18 Bãrãareba jʌrʌd̶adua jũmarã ume necai panani carea. 19 Djabarã, ab̶aʌba bãrãda biẽ́ osira ab̶arica biẽ́ orãnadua. Ãtebʌrʌ iduaribid̶adua Ãcõrẽba cawa omãrẽã. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃abʌrʌ cadjirua o b̶eara cawa oya. Mʌ̃abʌrʌ cawa oya ãdjia cadjirua oped̶ad̶a quĩrãca.” 20 Idjab̶a Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bʌ dji quĩrũda jarra b̶ʌd̶e ne cobidua. Opichia b̶ʌd̶e baido diadua. Mãwã oibʌrʌ, idjira bio peraya.” 21 Ab̶aʌba bãrãda biẽ́ o b̶aibʌrʌ ab̶arica orãnadua. Ãtebʌrʌ bia od̶adua idjira peraped̶a idjia biẽ́ o b̶ʌra idu b̶ʌmãrẽã.

Romanos 13

1 Jũmarãda naʌ̃ ẽjũãnebema bororã jʌwaed̶a b̶ead̶ida panʌa Ãcõrẽba b̶ʌd̶a bẽrã. Neẽ́a Ãcõrẽba b̶ʌd̶aẽ́ra. 2 Maʌ̃ bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebema bororã igara b̶ʌba Ãcõrẽba b̶ʌd̶ada igara b̶ʌa. Dji mãwã igara b̶eara ãdji boroba cawa oya. 3 Wãrãda jipa o b̶eaba ãdji boroba cawa oida wayad̶acaa, ãtebʌrʌ cadjirua o b̶eabʌrʌ wayabadaa. Maʌ̃ bẽrã bãrã bororã ume ne wayaa neẽ́ b̶a quĩrĩã panʌbʌrʌ, biada od̶adua ãdjia bia ununamãrẽã. 4 Wãrãda bãrã bororãra Ãcõrẽba idji nezocarã quĩrãca b̶ʌsia bãrãda carebad̶amãrẽã. Baribʌrʌ bãrãba cadjiruada od̶ibʌrʌ, ãdjida wayad̶adua wãrãda bio cawa od̶ida panʌ bẽrã. Ãdjira Ãcõrẽ nezocarã quĩrãca panʌa cadjirua o b̶eara cawa od̶i carea. 5 Maʌ̃ bẽrã bãrãra naʌ̃ ẽjũãnebema bororã jʌwaed̶a b̶ead̶ida panʌa cawa orãnamãrẽã. Maʌ̃ awara ãdjirã jʌwaed̶a b̶ead̶ida panʌa, cawa panʌ bẽrã mãwã b̶aira jipa b̶ʌda. 6 Maʌ̃ carea bãrãba parata diad̶ida panʌra bãrã bororãa diabadaa. Jũma dadjirã druara ãdjid̶e b̶ʌ bẽrã idjab̶a ãdjirãra Ãcõrẽ nezocarã quĩrãca panʌ bẽrã, bãrãba maʌ̃ paratara diad̶ida panʌa. 7 Jũmarãa diad̶adua bãrãba ãdjiza diad̶ida panʌ quĩrãca. Bãrã bororãa parata diad̶ida panʌra diad̶adua. Bãrãba wayad̶ida panʌra wayad̶adua. Bãrãba bia jarad̶ida panʌra bia jarad̶adua. 8 Bãrãba diai bara panʌbʌrʌ, jẽda diad̶aẽ́ b̶earãnadua. Ab̶abe dji quĩrĩã b̶ead̶adua. Djãrã quĩrĩã b̶ʌba jũma Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra ĩjã o b̶ʌa. 9 Maʌ̃ leyba jara b̶ʌa: “Daunemarãdua, mĩã bearãdua, ne drʌarãdua, djãrãba erob̶ʌra awuarãdua.” Maʌ̃ra idjab̶a jũma maʌ̃ leyba jara b̶ʌ sid̶a naʌ̃ crĩcha ab̶aʌba jũma jara b̶ʌa: “Djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.” 10 Quĩrĩã erob̶ʌba djãrãra biẽ́ ocaa. Djãrã quĩrĩã b̶ʌd̶e jũma Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra ĩjã o b̶ʌa. 11 Jũma maʌ̃gʌra o pananadua cawa panʌ bẽrã naʌ̃ ewarira sãwã b̶ʌda. Ʌ̃rʌ̃manadua. Waa cãĩ b̶earãnadua. Dadjirã naʌ̃ ẽjũã cadjiruad̶ebema ẽdrʌd̶i ewarira caitaara b̶ʌa dadjia naãrã ĩjãped̶ad̶a cãyãbara. 12 Naʌ̃ ewari cadjiruara jõbod̶oa diamasi nũmanada ʌ̃nadrʌbod̶o quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã dadjirãba cadjiruada idu b̶ʌd̶aped̶a biada od̶ida panʌa. Mãwã dadjirãra cadjiruad̶ebemada jũma jũãtrʌ b̶ead̶ia sordaoba jũãtrʌbariba idji cacua jũãtrʌ erob̶ʌ quĩrãca. 13 Dadjirãra quĩrãipa nĩbad̶ida panʌa ãsa nĩbabada quĩrãca. B̸ʌsrid̶a obadad̶e beu nĩbad̶iẽ́ panʌa, aud̶uada o nĩbad̶iẽ́ panʌa, caicaya b̶ead̶iẽ́ panʌa, idjab̶a djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ crĩchad̶iẽ́ panʌa. 14 Ãtebʌrʌ dadjirã Boro Jesucrito nĩbad̶a quĩrãca nĩbad̶adua. Naʌ̃ djaraba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌra iduaribirãnadua.

Romanos 14

1 Djaba ab̶aʌba dadjia Jesucrito ĩjã panʌnebemada wad̶i bio adua b̶ʌbʌrʌ, idjira bia edad̶adua. Baribʌrʌ idjia adua b̶ʌd̶ebema carea idji ume caicayarãnadua. 2 Mʌ̃a naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ djabarãba cawa panʌa ne jũmada cod̶ida panʌda. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ djabarãba dadjia Jesucrito ĩjã panʌnebemada wad̶i bio adua panʌ bẽrã crĩcha panʌa ab̶abe néud̶ebemada cod̶ida panʌda. 3 Baribʌrʌ ne jũma cobariba ne jũma cocada igaraiẽ́ b̶ʌa. Idjab̶a ne jũma cocaba ne jũma cobarida biẽ́ jaraiẽ́ b̶ʌa, umena Ãcõrẽba edad̶a bẽrã. 4 ¿Bʌra cai mãwã djãrã nezocada biẽ́ jarai carea? Idji borobʌrʌ jaraya bia o b̶ʌda wa biẽ́ o b̶ʌda. Baribʌrʌ dadjirã Boro Ãcõrẽba jaraya jũma idji nezocarãba bia o panʌda, idji ʌb̶ʌad̶eba careba b̶ʌ bẽrã bia o pananamãrẽã. 5 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ djabarãba crĩcha panʌa ʌ̃cʌrʌ ewarira ewari dromada. Ʌ̃cʌrʌ djabarãba crĩcha panʌa ewarira jũmaena ab̶arida. Baribʌrʌ ãdjiza sod̶eba crĩcha panʌ quĩrãca od̶ida panʌa. 6 Ewari droma waga b̶ʌba dadjirã Boro Ãcõrẽ itea mãwã o b̶ʌa. Ne jũma cobariba mãwã cobaria dadjirã Boro Ãcõrẽra waya b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃ carea ne cobʌrʌd̶e idjia Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abaria. Idjab̶a ne jũma cocaba mãwã cocaa dadjirã Boro Ãcõrẽra waya b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃ carea ne cobʌrʌd̶e idjia bid̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abaria. 7 Ni ab̶aʌda ara idji itea zocai b̶ʌẽ́a. Idjab̶a ni ab̶aʌda ara idji itea beuẽ́a. 8 Zocai panʌne dadjirã Boro Ãcõrẽ itea zocai panʌa. Idjab̶a beusid̶ara dadjirã Boro Ãcõrẽ itea beud̶ia. Mãwã zocai panʌne wa beubʌdad̶e bid̶a dadjirã Boro Ãcõrẽnea. 9 Critora beusia beud̶arã Boro bai carea. Idjab̶a ʌ̃rẽbasia zocai b̶ea Boro bai carea. 10 Maʌ̃ bẽrã ¿cãrẽ cãrẽã bʌ djabada biẽ́ jara b̶ʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã idjira igara b̶ʌ? Jũma dadjirãra Ãcõrẽ quĩrãpita panania dadjiza oped̶ad̶ara cawa omãrẽã. 11 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Dadjirã Boroba nãwã jara b̶ʌa: mʌ̃ra wãrãda zocai b̶ʌ bẽrã wãrãneba jaraya jũmarãda mʌ̃ quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶ead̶ida mʌ̃́a bia bed̶ead̶i carea. Idjab̶a jũmarãba jarad̶ia mʌ̃ra Ãcõrẽda. 12 Wãrãda dadjiza oped̶ad̶ara Ãcõrẽa jũma jarad̶ia. 13 Maʌ̃ bẽrã djãrãba o b̶ʌ carea waa biẽ́ bed̶ead̶iẽ́ panʌa. Ãtebʌrʌ sod̶eba nãwã crĩchad̶ida panʌa: dadjia o panʌneba djaba ab̶aʌda cadjiruad̶e b̶aebid̶ibʌrʌ, biara b̶ʌa od̶aẽ́da. 14 Mʌ̃ra dadjirã Boro Jesucrito ume b̶ʌ bẽrã wãrãda cawa b̶ʌa ni ab̶aʌ djicoda cadjirua b̶ʌẽ́da. Baribʌrʌ ab̶aʌba baridua djico coida cadjiruada crĩchaibʌrʌ, maʌ̃gʌra cocara b̶ʌa. 15 Bʌa co b̶ʌd̶eba bʌ djabada idji sod̶e biẽ́ b̶eibʌrʌ, bʌra quĩrĩãneba nĩẽ́a. Bʌa co b̶ʌd̶eba bʌ djaba crĩchara ãrĩrãdua Critora idji carea beud̶a bẽrã. 16 Bãrãba o panʌra biada cawa panʌa. Baribʌrʌ djãrãba maʌ̃da biẽ́ jarad̶ibʌrʌ, orãnadua biẽ́ bed̶earãnamãrẽã. 17 Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemarãa jaracaa cãrẽda cod̶ida panʌda idjab̶a cãrẽda dod̶ida panʌda. Ãtebʌrʌ quĩrĩã b̶ʌa ãdjirãba idji Jaured̶eba jipa o pananida, necai pananida, idjab̶a b̶ʌsrid̶a pananida. 18 Crito mãwã ẽpẽ b̶eara Ãcõrẽba bia unu b̶ʌa. Ẽberãrã bid̶a bia unubadaa. 19 Maʌ̃ carea jʌrʌd̶ida panʌa djabarã ume necai b̶ead̶i carea. Mãwã dji careba panania biara ĩjãni carea. 20 Bãrãba co panʌneba Ãcõrẽba djãrã sod̶e od̶ara ãrĩrãnadua. Wãrãda Ãcõrẽ quĩrãpita jũma djicora bia b̶ʌa. Baribʌrʌ biẽ́ b̶ʌa dadjia co panʌneba dewaraʌda cadjiruad̶e b̶aebid̶ida. 21 Biara b̶ʌa nedjara coẽ́da, uva b̶a doẽ́da, wa ni cãrẽ sid̶a oẽ́da bʌ djabara cadjiruad̶e b̶aebi amaaba. 22 Bʌa ne jũmada coida b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, wa ne jũmada cocara b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, ab̶abe bʌabʌrʌ Ãcõrẽ ume bʌ crĩchara cawaida b̶ʌa. Bʌa crĩcha b̶ʌ quĩrãca djãrãa õgo crĩchabirãdua. Wãrãda dadjia o panʌ carea dadji sod̶e biẽ́ crĩchad̶aẽ́bʌrʌ, bio b̶ʌsrid̶a panania. 23 Baribʌrʌ ab̶aʌba nãwã crĩchaisicada: “Ãĩbẽrã naʌ̃gʌra cocara b̶ʌa.” Dji mãwã crĩcha b̶ʌba maʌ̃da coibʌrʌ, idji sod̶e biẽ́ b̶eya, biẽ́ o b̶ʌda crĩcha b̶ʌ bẽrã. Wãrãda ab̶aʌba o b̶ʌra ãĩbẽrã jipa b̶ʌẽ́da crĩchaibʌrʌ, cadjiruada o b̶ʌa.

Romanos 15

1 Dadjia ĩjã b̶ʌd̶ebema bio cawa b̶eaba mãcua adua qued̶eara carebad̶ida panʌa. Ab̶abe dadjia quĩrĩã panʌda od̶iẽ́ panʌa. 2 Ãtebʌrʌ djãrãba quĩrĩã panʌdrʌ od̶ida panʌa ãdjida bia b̶ead̶amãrẽã idjab̶a biara ĩjãnamãrẽã. 3 Wãrãda Crito bid̶a ara idjia quĩrĩã b̶ʌra oẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca mãwãsia. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽ, ãdjirãba bʌ biẽ́ jarasid̶ad̶e mʌ̃ sid̶a biẽ́ jarasid̶aa.” 4 Ne jũma Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌd̶ara dadjirãa jaradiai carea b̶ʌa. Dadjirãra sobiabibaria idjab̶a carebabaria jũma droad̶amãrẽã. Mãwã dadjirãba wãrãda cawa panʌa Ãcõrẽ ume ewariza bia pananida. 5 Ãcõrẽba dadjirãra sobiabibaria idjab̶a carebabaria jũma droad̶amãrẽã. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa ara maʌ̃ Ãcõrẽba bãrãra careba b̶aida ab̶arica crĩchad̶amãrẽã Jesucritoba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. 6 Mãwã bãrãba dadjirã Boro Jesucrito Zeza Ãcõrẽa ãbaa bia bed̶ea panania. 7 Critoba bãrã bia edad̶a quĩrãca dji bia edad̶adua. Maʌ̃ unubʌdad̶e ẽberãrãba Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ia. 8 Mʌ̃a jaraya: Critora zesia dai judiorã carebai carea. Mãwã Ãcõrẽba judiorã drõã naẽnabemarã ume bed̶ea b̶ʌd̶ara Jesucritoba osia. Maʌ̃ba unubisia Ãcõrẽra wãrãda bed̶ea ab̶a b̶ʌda. 9 Idjab̶a Critora zesia judiorãẽ́ba Ãcõrẽa bia bed̶ead̶amãrẽã ãdjirãra quĩrã djuburiad̶a bẽrã. Maʌ̃nebemada Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Mʌ̃a bʌda judiorãẽ́ tãẽna bia jaraya. Mʌ̃a bʌ́a bia jara trʌ̃ãya. 10 Idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Bãrã judiorãẽ́, Ãcõrẽ puru ume b̶ʌsrid̶ad̶adua. 11 Idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Jũma bãrã judiorãẽ́, dadjirã Boro Ãcõrẽa bia bed̶ead̶adua. Jũma puru b̶ea, idjía bia bed̶ead̶adua. 12 Idjab̶a Isaíaba idji cartad̶e nãwã b̶ʌsia: Jeséd̶eba ab̶a zeya. Maʌ̃gʌra jũma puru b̶ea Boroda b̶eya. Israelerãẽ́ba idjira ĩjãnia ne jũma bia ãdjia jʌ̃ã panʌra diamãrẽã. 13 Ne jũma bia dadjia jʌ̃ã panʌra Ãcõrẽba diaya. Bãrãba idjida ĩjã panʌ bẽrã mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa idjia bãrãra bio b̶ʌsrid̶abida idjab̶a necai b̶ʌida. Mãwã Ãcõrẽ Jaure ʌb̶ʌad̶eba bãrãba biara cawad̶ia ne jũma bia dadjia jʌ̃ã panʌra wãrãda edad̶ida. 14 Djabarã, mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba biada wãrãda o panʌda idjab̶a bio cawa panʌ bẽrã poya dji jaradiad̶ida. 15 Mãwãmĩna naʌ̃ cartad̶e mʌ̃a ʌ̃cʌrʌ crĩchada ebud̶a b̶ʌsia bãrãba quĩrãdoarãnamãrẽã. Mãwã b̶ʌsia Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃ra b̶ʌd̶a bẽrã judiorãẽ́ tãẽna Jesucrito nezocada b̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã bed̶ea bia Ãcõrẽnebemada ãdjirãa jaradia b̶ʌa. Ĩjãsid̶ara sacerdoteba animarã babue diabʌrʌ quĩrãca mʌ̃a ãdjirãra Ãcõrẽa dia b̶ʌa bia unumãrẽã. Maʌ̃ne Ãcõrẽ Jaureba ãdjirãra Ãcõrẽ itea bia b̶ʌya. 17 Jesucrito ume b̶ʌ bẽrã mʌ̃a Ãcõrẽ itea o b̶ʌ carea bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. 18 Baribʌrʌ ara mʌ̃djid̶ebemada ni maãrĩ bid̶a bia bed̶eaẽ́a. Ab̶abe Critoba mʌ̃neba od̶ad̶ebemada bia bed̶eaya. Wãrãda mʌ̃neba Critoba carebasia judiorãẽ́ba Ãcõrẽra ĩjãnamãrẽã. Mʌ̃a jaradia b̶ʌd̶eba, o b̶ʌd̶eba, ne ununaca o b̶ʌd̶eba bid̶a mãwã carebasia. Mʌ̃a Ãcõrẽ Jaure ʌb̶ʌad̶eba jũma maʌ̃gʌra osia. Jerusaleʌ̃neba ab̶a Ilirico druad̶aa bed̶ea bia Critod̶ebemada mʌ̃a jũma jaradiaida b̶ad̶ama jaradiasia. 20 Wãrãda bed̶ea bia Critod̶ebemada mʌ̃a jaradia quĩrĩã b̶ʌa wad̶i ũrĩnacama. Dewaraʌba jaradia b̶ʌma mʌ̃a jaradia quĩrĩãẽ́a. 21 Mãwã mʌ̃a Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca o b̶ʌa. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Idjid̶ebema jarad̶aca bad̶ama ẽberãrãba ũrĩnia. Idjid̶ebema ũrĩnaca bad̶aba cawad̶ia. 22 Maʌ̃ carea b̶arima zocãrã mʌ̃ra bãrãmaa wã quĩrĩã b̶ʌmĩna poya wãẽ́ b̶ʌa. 23 Baribʌrʌ namara jũma jaradiad̶a bẽrã ara nama caitara neẽ́a sãma Critod̶ebema jaradiaida. Maʌ̃ba mʌ̃ra España druad̶aa wãida crĩcha b̶ʌa. Wãbʌrʌd̶e bãrãma wib̶ariya. Mãwã crĩcha b̶ʌa dãrãbʌrʌ bẽrã bãrã acʌd̶e wã quĩrĩã b̶ʌda. Bãrã ume dãrã b̶ʌsrid̶ad̶acarea ãĩbẽrã bãrãba poya carebad̶isicada mʌ̃ bia wãmãrẽã. 25 Baribʌrʌ ara nawena mʌ̃ra Jerusaleʌ̃naa wãya paratada Ãcõrẽ ẽberãrãa diai carea. 26 Maʌ̃ paratara djabarã Macedonia druad̶ebemarãba, Acaya druad̶ebemarã bid̶a b̶ʌsrid̶a jʌrʌ pesid̶aa Ãcõrẽ ẽberãrã Jerusaleʌ̃nebema dji ne neẽ́ qued̶eara carebad̶i carea. 27 Maʌ̃ djabarã judiorãẽ́ba b̶ʌsrid̶a maʌ̃ paratara djabarã judiorã itea jʌrʌ pesid̶aa. Wãrãda mãwã od̶ida panasid̶aa judiorãa diai bara panʌ quĩrãca. Judiorãẽ́ba ne jũma bia Ãcõrẽnebemada judiorãneba edasid̶a bẽrã, djabarã judiorãa ne bia naʌ̃ ẽjũãnebemada diad̶ida panʌa. 28 Maʌ̃ parata djabarã Jerusaleʌ̃nebemarãa diad̶acarea mʌ̃ra España druad̶aa wãya. Wãbʌrʌd̶e bãrãma wib̶ariya. 29 Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãma jũẽbʌrʌd̶e Critoba dadjirãra bio carebaida. 30 Djabarã, Ãcõrẽ Jaured̶eba dadjirãra dji quĩrĩã panʌa. Maʌ̃ bẽrã dadjirã Boro Jesucritod̶eba mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya mʌ̃ careba Ãcõrẽa iwid̶id̶amãrẽã. 31 Idjía iwid̶id̶adua Judea druad̶ebema Jesu ĩjãẽ́ b̶eaba mʌ̃ra biẽ́ orãnamãrẽã. Idjab̶a iwid̶id̶adua mʌ̃a parata Ãcõrẽ ẽberãrã Jerusaleʌ̃nebema itea edebʌrʌra bia edad̶amãrẽã. 32 Mãwãnacarea Ãcõrẽba quĩrĩãibʌrʌ, mʌ̃ra bãrãmaa b̶ʌsrid̶a wãya idjab̶a bãrã tãẽna bia ʌ̃nãũ b̶aya. 33 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽ dadji necai b̶ai diabarira jũma bãrã ume b̶aida. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.

Romanos 16

1 Mʌ̃a bãrãa dadjirã djabawẽrã Pebeda bia jaraya. Idjira Cencrea purud̶e djabarã carebabaría. 2 Dadjirã Boro trʌ̃neba bia edad̶adua Ãcõrẽ ẽberãrãba od̶ida panʌ quĩrãca. Idjia ẽberãrãda zocãrã carebasia. Mʌ̃ sid̶a bio carebasia. Maʌ̃ bẽrã ne jũmaneba idjira carebad̶adua. 3 Djabawẽrã Priscilaa, djaba Aquilaa bid̶a jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjira bia pananida. Ãdjia mʌ̃ quĩrãca ab̶arica Jesucrito trajura o panʌa. 4 Ãdjira mʌ̃ carebad̶i carea minijĩchiad̶e panasid̶aa. Mʌ̃a, jũma djabarã judiorãẽ́ bid̶a ãdjía bia b̶ʌad̶a abadaa. 5 Idjab̶a djabarã ãdji ded̶e dji jʌrebadarãa jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida. Mʌ̃ djaba bio quĩrĩã b̶ʌ Epenetoa ab̶ari quĩrãca jarad̶adua. Acaya druad̶e idjiabʌrʌ naãrã Jesucritora ĩjãsia. 6 Djabawẽrã Mariaa jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda idjira bia b̶aida. Idjia bãrãra bio careba b̶ʌa. 7 Mʌ̃ djabarã judiorã Andronicoa, Juniaa bid̶a ab̶ari quĩrãca jarad̶adua. Ãdjira mʌ̃ ume ãbaa preso panasid̶aa. Ãdjid̶ebemada Jesuba diabued̶arãba bia crĩcha panʌa. Mʌ̃a Crito ĩjãi naẽna ãdjia ĩjãsid̶aa. 8 Mʌ̃ djaba Ampliatoa jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda idjira bia b̶aida. Dadjirã Boro Jesucritod̶eba idjira bio quĩrĩã b̶ʌa. 9 Djaba Urbanoa jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda idjira bia b̶aida. Idjia dai ume ãbaa Jesucritod̶ebemada jaradia b̶ʌa. Djaba Estaquía bid̶a ab̶arica jarad̶adua. Idji sid̶a mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa. 10 Djaba Apelea jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda idjira bia b̶aida. Idjia unubisia Critora wãrãda ĩjã b̶ʌda. Jũma Aristobulo ẽberãrãa bid̶a ab̶ari quĩrãca jarad̶adua. 11 Mʌ̃ djaba judio Herodioʌ̃a jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda idjira bia b̶aida. Narciso ẽberãrã dadjirã Boro ĩjã b̶eaa jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida. 12 Djabawẽrã Tripenaa, Triposaa bid̶a jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjira bia pananida. Ãdjia dadjirã Boro itea bia o panʌa. Idjab̶a djabawẽrã Persidáa ab̶arica jarad̶adua. Idjia bid̶a dadjirã Boro itea bia o b̶ʌa. 13 Djaba Rupo dadjirã Boroba edad̶aa, idji papaa bid̶a jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjira bia pananida. Idji papara mʌ̃ papaca b̶ʌa. 14 Djaba Asincritoa, Plegontea, Hermaa, Patrobáa, Hermea, idjab̶a djabarã ãdjirã ume duanʌ́a bid̶a jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida. 15 Idjab̶a djaba Pilologoa, Juliaa, Olimpaa, Nereóa, idji djabawẽrãa, idjab̶a jũma Ãcõrẽ ẽberãrã ãdjirã ume duanʌ́a bid̶a jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida. 16 Wãrã quĩrĩãneba dji bia edad̶adua. Jũma Crito ẽberãrãba quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida. 17 Djabarã, mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya quĩrãcuita b̶ead̶amãrẽã. Ʌ̃cʌrʌba djabarãa awara awara crĩchabibadaa. Bãrãba wãrã bed̶ea cawaped̶ad̶ara ãdjirãba quĩrã awara jaradiabadaa. Maʌ̃ ẽberãrã ume ãbaa b̶earãnadua. 18 Ãdjirãba dadjirã Boro Jesucritoba quĩrĩã b̶ʌra o panʌẽ́a, ãtebʌrʌ ãdjia quĩrĩã panʌdrʌ o panʌa. Ãdji bed̶ea biya quirud̶eba dji cũrũgaicha b̶eara cũrũgabadaa. 19 Jũmarãba cawa panʌa bãrãba Ãcõrẽ bed̶eara wãrãda ĩjã o panʌda. Maʌ̃ carea mʌ̃ra b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Wãrãda mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba biada o cawad̶ida idjab̶a cadjiruada od̶aẽ́da. 20 Ãcõrẽ dadji necai b̶ai diabariba dãrãẽ́ne diaurura poyaped̶a bãrã jʌwaed̶a b̶ʌya. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida. 21 Djaba Timoteo mʌ̃ ume ãbaa jaradia b̶ʌba quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida. Idjab̶a mʌ̃ djabarã judiorã Lucioba, Jasoʌ̃ba, Sosipatero bid̶a quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida. 22 Mʌ̃ra Tercioa. Pauloba mʌ̃́a naʌ̃ cartara b̶ʌbi b̶ʌa. Dadjirã Boro Jesucritod̶eba mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida. 23 Djaba Gayo bid̶a quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida. Mʌ̃ra idji ded̶e b̶ʌa. Djabarã jũmarãda idji ded̶e ãbaa dji jʌrebadaa. Naʌ̃ purud̶ebema parata wagabari Erastoba, djaba Cuarto bid̶a quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida. 24 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida. 25 Mʌ̃a bed̶ea bia Jesucritod̶ebemada jaradia b̶abaria. Ara maʌ̃ bed̶ead̶eba Ãcõrẽba bãrãra poya carebaya zarea b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ bed̶eara Ãcõrẽba naẽna cawabiẽ́ b̶asia baribʌrʌ id̶ira cawabisia. Idjid̶eba bed̶eabadarãba maʌ̃ra cartad̶e b̶ʌsid̶aa. Ãcõrẽ beucaba mãwã b̶ʌbisia druazabemarãba ũrĩnaped̶a Jesucritoda ĩjãnamãrẽã. Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida panʌa. 27 Idjira ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Ne jũmada cawa b̶ʌa. Jesucritod̶eba dadjirãba ewariza idjía bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.

1 Corintios 1

1 Mʌ̃ra Pauloa. Ãcõrẽba quĩrĩãna bẽrã mʌ̃ra trʌ̃sia Jesucritoba diabued̶ada b̶amãrẽã. Dadjirã djaba Sosteneda mʌ̃ ume b̶ʌa. 2 Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa Ãcõrẽ ẽberãrã Corinto purud̶ebema itea. Jesucritod̶eba Ãcõrẽba bãrãra edasia idji itea bia b̶ead̶amãrẽã. Ara maʌ̃ quĩrãca idjia druaza jũma dadjirã Boro Jesucritoa iwid̶ibadara edasia. Idjira ãdjirã Boroa idjab̶a dadjirã Boroa. 3 Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida idjab̶a necai b̶aira dia pananida. 4 Bãrãra Jesucrito ume panʌ bẽrã Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌza bãrã carea bia b̶ʌad̶a abaria. 5 Jesucrito ume panʌ bẽrã Ãcõrẽba bãrãa jũma diasia bia od̶amãrẽã. Idji bed̶eara poya cawa jaradia panania idjab̶a idjid̶ebemada poya bio cawa panania. 6 Jũma Ãcõrẽba bãrãa diad̶aba unubi b̶ʌa Crito bed̶ea daiba jaradiaped̶ad̶ara wãrã arada. 7 Bãrãba dadjirã Boro Jesucrito ununi carea jʌ̃ã panʌmisa Ãcõrẽba idji Jaured̶eba dia b̶ʌra jũma eropanʌa. 8 Maʌ̃ba Ãcõrẽba bãrãra zarea erob̶aya ab̶a naʌ̃ ewari jõbʌrʌd̶aa. Mãwãra dadjirã Boro Jesucritoba cawa od̶e zebʌrʌd̶e bãrãra biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶ead̶ia. 9 Ãcõrẽra bed̶ea ab̶a b̶ʌa. Idjia bãrãra trʌ̃sia idji Warra dadjirã Boro Jesucrito ume ãbaa b̶ead̶amãrẽã. 10 Djabarã, dadjirã Boro Jesucritod̶eba mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya ãbaa bia duananamãrẽã. Crĩcha awara awara duananiẽ́ panʌa, ãtebʌrʌ crĩcha ab̶aʌd̶eba ãbaa bia duananida panʌa. 11 Djabarã, mʌ̃a ũrĩna carea mãwã jara b̶ʌa. Djabawẽrã Cloe ẽberãrãba mʌ̃́a jarasid̶aa bãrãra ijara duanabarida. 12 Ebud̶a jaraibʌrʌ, ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemaba jarabadaa: “Mʌ̃ra Paulod̶ea.” Dewararãba jarabadaa: “Mʌ̃ra Apolod̶ea.” Dewararãba jarabadaa: “Mʌ̃ra Pedrod̶ea.” Idjab̶a dewararãba jarabadaa: “Mʌ̃ra Critod̶ea.” 13 Mãwãra ¿Critora zocãrã b̶ʌca? ¿Mʌ̃da bãrã carea crud̶e cachisid̶aca? ¿Bãrãra mʌ̃ trʌ̃neba borocuesid̶aca? 14 Mʌ̃a ni ab̶aʌ bãrãnebemada borocued̶aẽ́ bẽrã b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Mʌ̃a ab̶abe djaba Crispoda, Gayo sid̶a borocuesia. 15 Mãwã ni ab̶aʌba poya jarad̶aẽ́a mʌ̃ trʌ̃neba borocuesid̶ada. 16 Idjab̶a mʌ̃a djaba Estepana ẽberãrã sid̶a borocuesia. Ãdjirã awara dewarada borocuesibʌrʌ mʌ̃a quĩrãnebaẽ́a. 17 Critoba mʌ̃ra diabueẽ́ basía ẽberãrã borocue b̶amãrẽã, ãtebʌrʌ diabuesia bed̶ea bia idjid̶ebemada jaradiamãrẽã. Baribʌrʌ naʌ̃ dud̶abema necawaad̶eba mʌ̃a jaradiaẽ́ b̶ʌa Crito crud̶e beud̶ada ara idji quĩrĩãbe beud̶a quĩrãca b̶erãmãrẽã. 18 Tʌbʌ uruad̶aa wãni ẽberãrãmaarã Crito crud̶e beud̶ad̶ebema bed̶eara siriẽ́ b̶ʌa. Baribʌrʌ dadjirã, dji Ãcõrẽba ẽdrʌ edad̶arãba cawa panʌa maʌ̃ bed̶eaba Ãcõrẽ ʌb̶ʌara cawabi b̶ʌda. 19 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ne cawa b̶ea necawaada mʌ̃a siriẽ́ b̶ʌda unubiya. Crĩcha cawa b̶ea crĩchara biẽ́ tab̶ʌda cawabiya. 20 Wãrãda Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãnebema necawaara siriẽ́ b̶ʌda cawabisia. Jãʌ̃be ¿ne cawa b̶eara sãwãsid̶a? ¿Judiorã ley jaradiabadara sãwãsid̶a? ¿Naʌ̃ ewarid̶e necawaad̶eba bed̶eabadara sãwãsid̶a? 21 Ãcõrẽba idji necawaad̶eba od̶aba idjida cawabi b̶ʌa. Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãba ara ãdji necawaad̶eba idjira cawad̶acaa. Ãdjirãmaarã daiba jaradia panʌra siriẽ́ b̶ʌmĩna Ãcõrẽmaarã bia b̶asia maʌ̃neba jũma idji ĩjãbʌdara ẽdrʌ edaida. 22 Crito ĩjãni carea judiorãba ne ununacada unu quĩrĩãbadaa. Judiorãẽ́ba naʌ̃ ẽjũãnebema necawaada jʌrʌbadaa. 23 Baribʌrʌ daiba Crito crud̶e beud̶ada jaradia panʌa. Maʌ̃ bed̶eara judiorãba bia ũrĩnacaa. Idjab̶a judiorãẽ́ba maʌ̃ bed̶eara siriẽ́ b̶ʌda crĩchabadaa. 24 Baribʌrʌ Ãcõrẽba ʌ̃cʌrʌ judiorãda, ʌ̃cʌrʌ judiorãẽ́ sid̶a trʌ̃sia Critod̶eba ẽdrʌ edai carea. Maʌ̃gʌrãba cawa panʌa Ãcõrẽba Critod̶eba idji ʌb̶ʌada, necawaa sid̶a unubisida. 25 Ẽberãrãmaarã Critora crud̶e beud̶a bẽrã Ãcõrẽra ne cawa b̶ʌẽ́a, ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌa. Baribʌrʌ ne adua b̶ʌ quĩrãca b̶ʌmĩna Ãcõrẽra jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarã cãyãbara ne cawaara b̶ʌa. Idjab̶a Ãcõrẽra ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌca b̶ʌmĩna jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarã cãyãbara ʌb̶ʌara b̶ʌa. 26 Djabarã, crĩchad̶adua Ãcõrẽba bãrã edasid̶e sãwã b̶easida. Ẽberãmaarã zocãrã bãrãnebemada ne cawa b̶ead̶aẽ́ basía, dji dromada b̶ead̶aẽ́ basía, dji droma b̶ead̶eba tod̶aẽ́ basía. 27 Maʌ̃ bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebema ne cawa b̶eamaarã bãrãra ne adua qued̶eaa. Baribʌrʌ ãdjirãba ne adua qued̶ea abadara Ãcõrẽba edasia. Mãwã naʌ̃ ẽjũãnebema ne cawa b̶eara perabibaria. Ara maʌ̃ quĩrãca naʌ̃ ẽjũãnebema ʌb̶ʌa b̶eamaarã bãrãra ʌb̶ʌaẽ́ b̶eaa. Baribʌrʌ ãdjirãba ʌb̶ʌaẽ́ b̶ea abadara Ãcõrẽba edasia. Mãwã naʌ̃ ẽjũãnebema ʌb̶ʌa b̶eara perabibaria. 28 Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba dji ed̶aara qued̶ea abadara, ãdjia igarabada sid̶a Ãcõrẽba edasia. Mãwã dji dromaẽ́ b̶eara edasia dji droma b̶ea ed̶aara b̶ʌi carea. 29 Maʌ̃ bẽrã ni ab̶aʌba ara idjid̶ebemada Ãcõrẽ quĩrãpita poya bia bed̶ead̶aẽ́a. 30 Baribʌrʌ Ãcõrẽba bãrãra Jesucrito ume ãbaa b̶ʌsia. Mãwã Critod̶eba Ãcõrẽba idji necawaada dadjirãa cawabisia. Idjia dadjirãra jipa b̶ʌsia, ara idji itea bia b̶ʌsia, idjab̶a cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ edasia. 31 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca dadjia od̶ida panʌa. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ab̶aʌda bia bed̶eaibʌrʌ, dadji Borod̶ebemada bia bed̶eaida b̶ʌa.”

1 Corintios 2

1 Djabarã, mʌ̃a Ãcõrẽnebemada bãrãmaa jaradiad̶e wãsid̶e bed̶ea bia quirud̶eba ni mʌ̃ necawaad̶eba jaradiaẽ́ basía. 2 Bãrã tãẽna b̶asid̶e mʌ̃a ab̶abe Jesucritod̶ebemada, idji crud̶e beaped̶ad̶ada cawabi quĩrĩã b̶asia. 3 Maʌ̃ne mʌ̃ra ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌda crĩchasia. Idjab̶a poya bia jaradiaẽ́da crĩcha b̶ad̶a bẽrã ne wayaaba cacua ure nũmabadjia. 4 Mʌ̃a Jesud̶ebema nẽbʌrʌ b̶asid̶e idjab̶a jaradia b̶asid̶e mʌ̃ necawaad̶eba mãwã oẽ́ basía bãrãba ĩjãnamãrẽã. Ãtebʌrʌ jaradia b̶ʌd̶e Ãcõrẽ Jaureba idji ʌb̶ʌad̶eba cawabisia maʌ̃ bed̶eara wãrã arada. 5 Mãwã bãrãba naʌ̃ ẽjũãnebema necawaad̶eba Jesucritora ĩjãnaẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba ĩjãsid̶aa. 6 Mãwãmĩna daiba necawaada Ãcõrẽ bio ĩjã b̶eaa jaradia panʌa. Maʌ̃ necawaara naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a, naʌ̃ ẽjũãnebema bororã necawaẽ́a. Ãdjirãra dãrã pananaẽ́a. 7 Daiba Ãcõrẽ necawaa naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ada jaradia panʌa. Naʌ̃ ẽjũã oi naẽna Ãcõrẽba maʌ̃ necawaad̶eba ne oida b̶ʌsia dadjirãra idji ume ãbaa bia b̶ead̶amãrẽã. 8 Naʌ̃ ẽjũãnebema bororã ni ab̶aʌba maʌ̃ necawaara cawad̶aẽ́ basía. Cawa pananabara dadjirã Boro biya quirura crud̶e bead̶aẽ́ bacasia. 9 Baribʌrʌ cawad̶aẽ́ basía Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ãcõrẽba idji quĩrĩã b̶ea itea bia o erob̶ʌra ni ab̶aʌba wad̶i ununacaa, cʌwʌrʌba ũrĩnacaa, ni cawa crĩchad̶acaa. 10 Jũma maʌ̃gʌra Ãcõrẽba idji Jaured̶eba dadjirãa cawabisia. Idji Jaureba ne jũmada cawa b̶ʌa. Ãcõrẽ crĩcha sid̶a jũma cawa b̶ʌa. 11 ¿Ẽberã crĩchara caiba cawa b̶ʌ? Ara idjidub̶abʌrʌ cawa b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca ni ab̶aʌba Ãcõrẽ crĩchara poya cawad̶aẽ́a. Ab̶abe Ãcõrẽ Jaurebʌrʌ cawa b̶ʌa. 12 Dadjirãba naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchada edad̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Jauredrʌ edasid̶aa jũma Ãcõrẽba idji biad̶eba diad̶ada cawad̶amãrẽã. 13 Ara maʌ̃gʌd̶ebemada daiba bed̶ea panʌa. Baribʌrʌ daiba naʌ̃ ẽjũãnebema necawaad̶eba bed̶ea panʌẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba daia jaradia b̶ʌ quĩrãca bed̶ea panʌa. Mãwã Ãcõrẽ Jaureba cawabi b̶ʌra daiba jaradia panʌa idjia bed̶eabi b̶ʌ quĩrãca. 14 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba cawabi b̶ʌra Ãcõrẽ Jaure neẽ́ b̶ʌba cawa quĩrĩãcaa, idjimaarã siriẽ́ b̶ʌ bẽrã. Idjab̶a poya cawacaa, ab̶abe Ãcõrẽ Jaured̶eba cawaida b̶ʌ bẽrã. 15 Ãcõrẽ Jaure neẽ́ b̶ʌba Ãcõrẽ Jaure erob̶ʌ crĩchara poya cawaẽ́a. Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaure erob̶ʌba Ãcõrẽnebemada poya bio cawaya. 16 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “¿Caiba dadjirã Boro crĩchara cawa b̶ʌ? ¿Caiba idjía jaradiai?” Baribʌrʌ dadjirãba Crito crĩchada eropanʌa.

1 Corintios 3

1 Djabarã, mʌ̃a bãrãa jaradiasid̶e Ãcõrẽ Jaured̶eba nĩbabadarãa jaradia b̶ʌ quĩrãca poya jaradiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãa, Crito ĩjãna djiwid̶i b̶earãa jaradiaida b̶ʌ quĩrãca jaradiasia. 2 Mʌ̃a Critod̶ebema zareaẽ́ b̶ʌda jaradiasia warra zaquerãa jub̶a dobi b̶ʌ quĩrãca. Djico cobi b̶ʌ quĩrãca zareara b̶ʌda jaradiaẽ́ basía, bãrãba poya cawad̶aẽ́ basi bẽrã. Idjab̶a wad̶ibid̶a poya cawad̶aẽ́a. 3 Bãrãra wad̶ibid̶a naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩnaa: djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ crĩchabadaa idjab̶a caicayabadaa. Mãwã b̶ea bẽrã ebud̶a b̶ʌa wad̶ibid̶a naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩnada naʌ̃ ẽjũãnebemarã quĩrãca. 4 Ab̶aʌba jarabaria: “Mʌ̃ra Paulod̶ea.” Dewaraba jarabaria: “Mʌ̃ra Apolod̶ea.” Bãrãba mãwã jarabada bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebemarã quĩrãca b̶eaa. 5 Baribʌrʌ ¿Paulora cai? ¿Apolora cai? Ab̶abe daira Ãcõrẽ nezocaa. Daid̶eba bãrãba dadjirã Borora ĩjãsid̶aa. Ãcõrẽba daiza obid̶a quĩrãca osid̶aa. 6 Ne ubʌrʌ quĩrãca mʌ̃a bãrãa Jesud̶ebemada naãrã jaradiasia. Maʌ̃be mʌ̃a ud̶a cuebʌrʌ quĩrãca Apoloba Ãcõrẽ bed̶eara biara jaradiasia. Baribʌrʌ Ãcõrẽbʌrʌ carebasia bãrãba ĩjãnamãrẽã mʌ̃a ud̶a waribibʌrʌ quĩrãca. 7 Maʌ̃ bẽrã ne ubarira dji dromaẽ́a. Cuebari sid̶a dji dromaẽ́a. Ãcõrẽdrʌ dji dromaa. Idjiabʌrʌ néura waribibaria. 8 Ne ubarira, cuebari sid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita ab̶aria. Idjia dadjiza ne biada diaya dadjia o b̶ad̶a quĩrãca. 9 Mʌ̃a Apolo ume ab̶arica Ãcõrẽ trajura o panʌa. Bãrãra Ãcõrẽ néua. Maʌ̃ awara bãrãra Ãcõrẽba de quĩrãca o b̶ʌa. 10 Mʌ̃ra de obari bia quĩrãca b̶ʌa. Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃́a diad̶aba de jĩrũda bio ed̶u jousia. Dewararãba carawabadaa. Baribʌrʌ dadjiza quĩrãcuita b̶aida b̶ʌa sãwã idji trajura o b̶ʌda. 11 De jĩrũra ed̶u joud̶a bẽrã ni ab̶aʌba dewara de jĩrũda poya b̶ʌd̶aẽ́a. Jesucritoda dji de jĩrũa. 12 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eara arid̶e jaradiabadaa de bia o panʌ quĩrãca. Ãdjia o panʌra oro, parata, mõgara bia qued̶ea ãrĩca quĩrãca b̶aya. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eara arid̶e jaradiad̶acaa de biẽ́ o panʌ quĩrãca. Ãdjia o panʌra bacuru, quedua, chaba od̶a de quĩrãca b̶aya. 13 Critoba cawa oi ewarid̶e dadjiza od̶ara tʌbʌ uruaba acʌ zaya droai cawaya. Maʌ̃ba ebud̶a cawabiya dadjia od̶ara sãwã b̶asida. 14 Dadjia od̶aba maʌ̃ tʌbʌ uruada droasira Critoba dji o b̶ad̶aa ne biada diaya. 15 Baribʌrʌ dadjia od̶ara bá wãsira dji o b̶ad̶aba ni cãrẽ bia sid̶a edaẽ́a. Idjira ẽdrʌimĩna de babʌrʌd̶e ẽdrʌbʌrʌ quĩrãca ẽdrʌya. 16 ¿Adua panʌca Ãcõrẽ Jaurera bãrã sod̶e b̶ʌda? ¿Adua panʌca bãrãra Ãcõrẽ deda? 17 Bariduaba Ãcõrẽ dera ãrĩbʌrʌ, maʌ̃gʌ ẽberãra Ãcõrẽba bio cawa oya idji dera ab̶abe idji itea b̶ʌ bẽrã. Idji dera bãrãa. 18 Ara bãdjidub̶a cũrũgarãnadua. Naʌ̃ ẽjũãnebema necawaada wãrãda b̶ʌa. Ab̶aʌba maʌ̃ quĩrãca ne cawa b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, waa mãwã crĩchaiẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ wãrã necawaara erob̶ai carea naʌ̃ ẽjũãnebemarã quĩrãpita ne adua b̶ʌ quĩrãca b̶aida b̶ʌa. 19 Naʌ̃ ẽjũãnebema necawaara Ãcõrẽmaarã siriẽ́ b̶ʌa. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãne ne cawa b̶eara ara ãdji necawaad̶eba cawabibaria ne cawa panʌẽ́da.” 20 Idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽba cawa b̶ʌa naʌ̃ ẽjũãne ne cawa b̶ea crĩchara siriẽ́ b̶ʌda.” 21 Maʌ̃ carea crĩcharãnadua ab̶aʌ ẽberã ẽpẽ panʌneba dewararã cãyãbara biara b̶eada. Ãcõrẽneba bãrãba ne jũmada eropanʌa bia b̶ead̶i carea. 22 Bãrãba mʌ̃da, Apoloda, Pedro sid̶a eropanʌa. Jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌ sid̶a eropanʌa. Ara nawenabema, nubema sid̶a eropanʌa. Dadjirãra zocai pananibʌrʌ wa beud̶ibʌrʌ Ãcõrẽneba ne jũmada eropanania bia b̶ead̶i carea. 23 Jũma bãrãra Critod̶erãa. Idjab̶a Critora Ãcõrẽnea.

1 Corintios 4

1 Bãrãba crĩchad̶ida panʌa daira Crito nezocarãda. Ãcõrẽba daira b̶ʌsia idjid̶ebema cawabiẽ́ b̶ad̶ada ebud̶a jaradiad̶amãrẽã. 2 Wãrãda nezocaba idji boroba obi b̶ʌra jũma jipa o b̶aida b̶ʌa dji boroba bia unumãrẽã. 3 Maʌ̃ bẽrã bãrãba wa baridua ẽberãba mʌ̃nebema biẽ́ jarabʌdad̶e mãcua crĩchacaa. Idjab̶a ara mʌ̃djidub̶a jaraẽ́a mʌ̃a o b̶ʌra sãwã b̶ʌda. 4 Mʌ̃a ni maãrĩ bid̶a ãĩ oẽ́ b̶ʌda cawa b̶ʌmĩna maʌ̃ba jaraẽ́ b̶ʌa mʌ̃a jũma jipa osida. Dadjirã Borobʌrʌ cawa jaraya. 5 Maʌ̃ carea idjia cawa oi ewari naẽna dadjia jarad̶iẽ́ panʌa idji traju o b̶ʌba jipa o b̶ʌda wa jipa oẽ́ b̶ʌda. Dadjirã Boro zebʌrʌd̶e dadjia sod̶e crĩcha b̶ad̶ada, ne jũma dadji sod̶e mẽrã b̶ead̶ada ebud̶a cawabiya. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽbʌrʌ dadjirãza bia jaraya dadjia bia oped̶ad̶a quĩrãca. 6 Djabarã, mʌ̃nebemada Apolod̶ebema sid̶a b̶ʌsia bãrã carebai carea. Daid̶eba cawad̶ida panʌa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ aud̶u crĩchad̶iẽ́ panʌda. Mãwãra bãrãba ni ab̶aʌda dewara cãyãbara biara b̶ʌda crĩchad̶aẽ́a. 7 ¿Caiba bʌra dewara cãyãbara biara b̶ʌsi? Ãcõrẽba diad̶a awara ¿bʌa cãrẽda erob̶ʌ? Bʌa Ãcõrẽneba ne jũmada edasibʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã ara bʌdub̶a edad̶a quĩrãca bed̶ea b̶ʌ? 8 Ãcõrẽneba eda quĩrĩã pananara bãrãba jũma eropanʌana abadaa. Ãcõrẽba dia b̶ʌra ad̶uba eropanʌana abadaa. Dai neẽ́ bãdub̶a Ãcõrẽ quĩrãpita dji dromarãda panesid̶ada crĩcha panʌa. Baribʌrʌ mãwãẽ́a. Bãrãra wãrãda dji dromarãda panenabara bia b̶acasia. Mãwãra dai sid̶a bãrã ume ãbaa dji dromarãda panecasid̶aa. 9 Baribʌrʌ mʌ̃a crĩcha b̶ʌa dairã dji Jesucritoba diabued̶arãda Ãcõrẽba jũmarã cãyãbara ed̶aara b̶ʌsida. Dairãra dji cawa obariba jũmarã quĩrãpita bead̶e edebʌrʌ quĩrãca panʌa. Ẽberãrãba, bajãnebema nezocarãba, jũmarãba acʌ duanʌa beud̶i cawaya. 10 Ẽberãrãmaarã daira Crito carea ne adua b̶eaa idjab̶a ʌb̶ʌaẽ́ b̶eaa. Baribʌrʌ bãrãra Crito ume panʌ bẽrã dji ne cawaara b̶ead̶a abadaa idjab̶a dji ʌb̶ʌa b̶ead̶a abadaa. Ẽberãrãba bãrãnebemada bia bed̶ea panʌa, baribʌrʌ daira igara panʌa. 11 Wad̶i ara naʌ̃ ewarid̶e daiba jarrabada droa panʌa, opichiada droa panʌa, idjab̶a soresorea qued̶eadrʌ jʌ̃ni carea eropanʌa. Dai de arada neẽ́ panʌa idjab̶a ẽberãrãba daira biẽ́ obadaa. 12 Daira ʌ̃nãũnaẽ́ traja panʌa ne eropanani carea. Ẽberãrãba daia biẽ́ bed̶eabʌdad̶e daiba ãdjía bia bed̶eabadaa. Dai biẽ́ obʌdad̶e droabadaa. 13 Sewad̶eba dai biẽ́ jarabʌdad̶e bed̶ea biad̶eba panubadaa. Wad̶i ara naʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãba daira ne b̶atabued̶a quĩrãca unubadaa, ne mititia quĩrãca unubadaa. 14 Mʌ̃a maʌ̃gʌra b̶ʌẽ́ b̶ʌa bãrã perabi carea. Ãtebʌrʌ mʌ̃ warrarã quĩrãca bãrãra quĩrĩã b̶ʌ bẽrã mãwã b̶ʌ́ b̶ʌa jipa crĩchabi carea. 15 Bãrãba Critod̶ebema jaradiabadarãda zocãrã eropanʌbara wad̶i zezada ab̶a eropanacasid̶aa. Mʌ̃neba bãrãba bed̶ea bia Jesucritod̶ebema ĩjãped̶ad̶a bẽrã idjid̶eba mʌ̃ra bãrã zezaa. 16 Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya mʌ̃ nĩbabari quĩrãca nĩbad̶amãrẽã. 17 Maʌ̃ bẽrã Timoteoda bãrãmaa diabuebʌrʌa. Idjira dadjirã Boro ume jipa nĩbabaria. Dadjirã Borod̶eba mʌ̃ warraca b̶ʌa. Mʌ̃a idjira bio quĩrĩã b̶ʌa. Idjia bãrãa quĩrãnebabiya mʌ̃ra Jesucrito ume sãwã jipa nĩda. Mʌ̃a mãwã nĩbaira Jesucrito ẽberãrã b̶eaza jaradia b̶ʌa. 18 Ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemada dji dromarã quĩrãca nĩnaa, crĩcha panʌ bẽrã mʌ̃ra bãrãmaa wãẽ́da. 19 Baribʌrʌ dadjirã Boroba quĩrĩãibʌrʌ, mʌ̃ra bãrãmaa isabe wãya. Maʌ̃ne dji dromaana abadaba jara panʌ awa ũrĩne wãẽ́a, ãtebʌrʌ acʌd̶e wãya ãdjia wãrãda Ãcõrẽ ʌb̶ʌada eropanʌ cawaya. 20 Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemarãba ara jãwã idjid̶ebemada bed̶ead̶acaa, ãtebʌrʌ idji ʌb̶ʌad̶eba jipa obadaa. 21 Maʌ̃da ¿bãrãba sãwã quĩrĩã panʌ? ¿Quĩrĩã panʌca mʌ̃a quẽãne wãida wa quĩrĩãneba, ibiad̶eba wãida?

1 Corintios 5

1 Ẽberãrãba jara panʌa bãrã tãẽna ab̶aʌda daunemaya b̶ʌda. Jara panʌa maʌ̃ba dji papacauda erob̶ʌda. Wãrãda Jesucrito ĩjãẽ́ b̶ea bid̶a maʌ̃ cadjiruara od̶acaa. 2 Mãwãmĩna bãrãba wad̶ibid̶a jara panʌa dewararã cãyãbara biara b̶eada. Baribʌrʌ ¿maʌ̃ cadjirua carea bio sopua b̶ead̶ida panʌẽ́ca? ¿Maʌ̃ cadjirua o b̶ʌra bãrã umebemada ãyã b̶ʌd̶ida panasid̶aẽ́ca? 3 Mʌ̃ra bãrã ume b̶ʌẽ́mĩna crĩchad̶eba bãrã ume ãbaa b̶ʌa. Maʌ̃ carea bãrã ume b̶ʌ quĩrãca maʌ̃ cadjirua o b̶ʌ ẽberãra dadjirã Boro Jesu trʌ̃neba cawa osia. 4 Bãrã ãbaa dji jʌrebʌdad̶e mʌ̃ra crĩchad̶eba bãrã ume b̶aya. Idjab̶a dadjirã Boro Jesuba ʌb̶ʌada bãrãa diaya maʌ̃ ẽberãra jipa cawa od̶amãrẽã. 5 Idjira ãyã b̶ʌd̶ida panʌa diauruba bia mĩgabimãrẽã. Mãwãra naʌ̃ djaraba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda igaraya. Idjab̶a Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e idjira ẽdrʌ edaya. 6 Ara bãdjida dewararã cãyãbara biara b̶ead̶a abadaa. Baribʌrʌ mãwã jaraira biẽ́ b̶ʌa. ¿Bãrãba adua panʌca harina ẽsãbibari maãrĩ b̶ʌba harinara jũma ẽsãbibarida? Ara maʌ̃ quĩrãca cadjirua maãrĩ b̶ʌba jũmarãda ãrĩbaria. 7 Maʌ̃ bẽrã harina ẽsãbibari drõã ãyã b̶atabuebʌda quĩrãca maʌ̃ cadjirua o b̶ʌra bãrã tãẽnabemada ãyã b̶ʌd̶adua. Mãwã bãrãra cadjirua neẽ́ b̶ead̶ia harina djiwid̶i bʌratʌd̶a ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ quĩrãca. Bãrãra maʌ̃ quĩrãca b̶eaa, Critora dadjirã cadjirua carea beud̶a bẽrã. Idjira dadjirã ẽdrʌ edai carea beaped̶ad̶a oveja basía. 8 Dadjirãba cadjiruad̶ebema ẽdrʌped̶ad̶ara quĩrãnebabada bẽrã crĩcha biad̶eba, wãrãneba nĩbad̶ida panʌa. Mãwã nĩbaira paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. Djãrã quĩrãma b̶ʌd̶eba idjab̶a biẽ́ o b̶ʌd̶eba waa nĩbad̶iẽ́ panʌa. Mãwã nĩbaira harina ẽsãbibari drõã quĩrãca b̶ʌa. 9 Naẽna mʌ̃a cartad̶e b̶ʌsia bãrãra dji aud̶ua b̶ea ume ãbaa b̶ead̶iẽ́ panʌda. 10 Baribʌrʌ maʌ̃ba jaraẽ́ b̶ʌa naʌ̃ ẽjũãnebema aud̶ua b̶ea ume, parata awua b̶ea ume, ne drʌabada ume, idjab̶a jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽbada ume b̶ead̶iẽ́ panʌda. Ãdjirã ume pana quĩrĩãnaẽ́bʌrʌ, naʌ̃ ẽjũãnebemada ẽdrʌd̶ida panʌa. 11 Ãtebʌrʌ mʌ̃a bãrã itea b̶ʌsia bariduaba ara idjida djabaad̶a aibʌrʌ, baribʌrʌ aud̶uada o nĩbaibʌrʌ, parata awua b̶aibʌrʌ, jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽ b̶aibʌrʌ, sewad̶eba djãrãda biẽ́ jara b̶aibʌrʌ, beu nĩbaibʌrʌ, wa ne drʌa b̶aibʌrʌ, maʌ̃gʌ ẽberã ume ãbaa b̶ead̶iẽ́ panʌda idjab̶a ãbaa ne cod̶iẽ́ panʌda. 12 Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶eara cawa oi carea mʌ̃ra b̶ʌẽ́a. Ãcõrẽbʌrʌ idji ĩjãẽ́ b̶eara cawa oya. Baribʌrʌ bãrã tãẽna b̶eara bãrãba cawa od̶ida panʌa. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Cadjirua o b̶ʌra bãrã tãẽnabemada ãyã b̶ʌd̶adua.”

1 Corintios 6

1 Bãrã ijarabʌdad̶e ¿cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽ adua b̶ea cawa obadamaa jarad̶e wãbada? ¿Biara b̶ʌẽ́ca Ãcõrẽ ẽberãrãba cawa od̶ida? 2 ¿Bãrãba adua panʌca Jesu zebʌrʌd̶e Ãcõrẽ ẽberãrãba naʌ̃ ẽjũãne b̶eara cawa od̶ida? Bãrãba naʌ̃ ẽjũãne b̶eara cawa od̶i bẽrã ¿sãwãẽrã nẽbʌra maãrĩ qued̶eada poya cawa od̶aẽ́? 3 ¿Adua panʌca dadjirãba bajãnebema nezocarã sid̶a cawa od̶ida? Mãwã b̶ʌ bẽrã ¿naʌ̃ ewarid̶e nẽbʌra bãrã tãẽna b̶eara poya cawa od̶aẽ́ca? 4 Bãrãda ijarad̶ibʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽ adua b̶eamaa wãbadaa cawa od̶amãrẽã? 5 Mʌ̃a maʌ̃gʌra jara b̶ʌa bãrã perad̶amãrẽã. ¿Bãrã tãẽna crĩcha cawa b̶ʌra ni ab̶a bid̶a neẽ́ca djabarã ijara panʌra ibiabi carea? 6 Baribʌrʌ djabada djaba ume ijarad̶aped̶a naʌ̃ ẽjũãnebema cawa obadarãmaa wãbadaa. Mãwã od̶ira wãrãda bio biẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶ea quĩrãpita ijarabada bẽrã. 7 Wãrãda ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemada ijarabada bẽrã unubi panʌa jipa nĩbad̶acada. ¿Biara b̶ʌẽ́ca bʌ biẽ́ od̶ara droaida cawa obadamaa edei cãyãbara? ¿Biara b̶ʌẽ́ca bʌa erob̶ʌra bʌ djabaa idu drʌabida cawa obadamaa edei cãyãbara? 8 Baribʌrʌ bãrãba ẽberãrãra biẽ́ obadaa idjab̶a ne drʌabadaa. Wãrãda bio biẽ́ o panʌa ara bãrã djabarãda mãwã obada bẽrã. 9 ¿Bãrãba adua panʌca cadjirua obadara Ãcõrẽ purud̶e b̶ead̶aẽ́da? Ara bãdjidub̶a cũrũgarãnadua. Aud̶ua nĩbabadara, jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽ b̶eara, daunemabadara, umaquĩrã wẽrã quĩrãca b̶eabadara, umaquĩrãda ab̶ari umaquĩrã ume b̶eabadara, ne drʌabadara, parata awua b̶eara, beu nĩbabadara, sewad̶eba djãrã biẽ́ jarabadara, djãrã cũrũgabada sid̶a Ãcõrẽ purud̶e b̶ead̶aẽ́a. 11 Ʌ̃cʌrʌ bãrãra naẽna mãwã b̶easia. Baribʌrʌ bãrãba cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba sʌgʌsia, idji itea bia b̶ʌsia, idjab̶a jipa unusia dadjirã Boro Jesucritod̶eba idjab̶a idji Jaured̶eba. 12 Ʌ̃cʌrʌba jarabadaa: “Crito ĩjã b̶ʌ bẽrã mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca jũma oida b̶ʌa.” Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda jũma oida b̶ʌmĩna, jũma mʌ̃a o quĩrĩã b̶ʌba mʌ̃ra carebacaa. Maʌ̃ bẽrã jũma mʌ̃a o quĩrĩã b̶ʌ́a iduaribiẽ́a. 13 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba jarabadaa: “Djicora dadji b̶i itea b̶ʌa, idjab̶a dadji b̶ira djico itea b̶ʌa.” Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya mãwã b̶ʌmĩna Ãcõrẽba umena jõbiya. Dadji cacuara b̶ʌẽ́a aud̶ua o b̶amãrẽã, ãtebʌrʌ dadjirã Boro Ãcõrẽ itea b̶ʌa. Idjab̶a dadjirã Boro Ãcõrẽra dadji cacua wagai carea b̶ʌa. 14 Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba dadjirã Boro Jesura beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia. Ara maʌ̃ quĩrãca idji ʌb̶ʌad̶eba dadjirã sid̶a ʌ̃rẽbabiya. 15 ¿Bãrãba adua panʌca bãrã cacuara Critod̶eda? Mãwãra ¿mʌ̃a Critod̶eda wẽrã aud̶ua ume b̶ʌica? Wãrãda mãwã oira biẽ́ b̶ʌa. 16 ¿Bãrãba adua panʌca wẽrã aud̶ua ume b̶ʌra maʌ̃ wẽrã ume cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca b̶ʌda? Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: “Ãdjira cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panania.” 17 Baribʌrʌ dadjirã Boro Crito ume ãbaa b̶ʌra idji ume jaure ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌa. 18 Ni maãrĩ bid̶a aud̶ua nĩbarãnadua. Dewara cadjiruada oibʌrʌ, maʌ̃gʌba dadji cacuara ãrĩẽ́a. Baribʌrʌ aud̶uada oibʌrʌ, dadji cacuada biẽ́ b̶eya. 19 ¿Bãrãba adua panʌca bãrã cacuara Ãcõrẽ Jaure deda? Ãcõrẽba idji Jaurera bãrãa diasia. Idjira bãrã sod̶e b̶ʌa. Bãrãra ara bãrãneẽ́a ãtebʌrʌ Ãcõrẽnea. 20 Ãcõrẽba bãrãra nẽbʌa nẽdosia. Ãcõrẽne bẽrã bãrã cacuad̶e, jaured̶e bid̶a quĩrãipa b̶ead̶adua.

1 Corintios 7

1 Jãʌ̃bebʌrʌ bãrãba cartad̶eba iwid̶iped̶ad̶ada mʌ̃a panuya. Wãrãda biara b̶ʌa umaquĩrãba wẽrã edaẽ́da. 2 Baribʌrʌ bãrã tãẽna aud̶ua obadara bara bẽrã umaquĩrãba idji quimada erob̶aida b̶ʌa, idjab̶a wẽrãba idji quimada erob̶aida b̶ʌa. 3 Umaquĩrãda idji quima ume cãĩda b̶ʌa. Wẽrã sid̶a idji quima ume cãĩda b̶ʌa. 4 Wẽrãra ara idji cacua djibariẽ́a, ãtebʌrʌ dji quimadrʌ djibaria. Ara maʌ̃ quĩrãca umaquĩrãra ara idji cacua djibariẽ́a, ãtebʌrʌ idji quimadrʌ djibaria. 5 Bãrã cacuara bãrã quimaa wãgarãnadua. Baribʌrʌ bãrãba ãbaa cãĩnaẽ́da bed̶ea aud̶ibʌrʌ, mãwã pananira bia b̶ʌa. Baribʌrʌ dãrã mãwã pananiẽ́ panʌa idjab̶a ab̶abe Ãcõrẽa iwid̶id̶i carea mãwã pananida panʌa. Mãwãnacarea wayacusa ãbaa cãĩnida panʌa bãrã cacuaba quĩrĩã b̶ʌra droad̶aẽ́ne diauruba aud̶ua obirãmãrẽã. 6 Mʌ̃a jaraya: bãrãba mãwã o quĩrĩã panʌbʌrʌ, bia b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃a õgo obiẽ́a. 7 Mʌ̃maarã jũmarãda mʌ̃ quĩrãca poya deu b̶ead̶ibara bia b̶acasia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba dadjiza diasia sãwã b̶aida. Ãcõrẽba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa poya deu b̶ead̶amãrẽã. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa quima edad̶amãrẽã. 8 Mʌ̃a deu b̶earãa, pẽdrarãa bid̶a jaraya: biara b̶ʌa mʌ̃ quĩrãca quima neẽ́ b̶ead̶ida. 9 Baribʌrʌ bãrã cacuaba quĩrĩã b̶ʌda poya droad̶aẽ́bʌrʌ, quima edad̶ida panʌa. Bãrã cacuaba quĩrĩã b̶ʌd̶ebemada jũmawãyã crĩcha b̶ai cãyãbara biara b̶ʌa quima edad̶ida. 10 Quima bara b̶earãa mʌ̃a naʌ̃da jaraya. Naʌ̃ bed̶eara mʌ̃reẽ́a, ãtebʌrʌ dadjirã Borod̶ea. Wẽrãba idji quimara amaiẽ́ b̶ʌa. 11 Baribʌrʌ idji quimara amaibʌrʌ, dewara umaquĩrãda edaiẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ deu b̶aida b̶ʌa wa dji quima ume waya bed̶eaida b̶ʌa. Ab̶ari quĩrãca umaquĩrãba idji quimara amaiẽ́ b̶ʌa. 12 Waabema djabarãa mʌ̃a naʌ̃da jaraya. Naʌ̃gʌra dadjirã Boro Jesuba jaradiad̶aẽ́a: djababa wẽrã Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌda erob̶ʌbʌrʌ, idjab̶a maʌ̃ wẽrãra idji ume b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ djababa idjira amaiẽ́ b̶ʌa. 13 Djabawẽrãba quima Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌda erob̶ʌbʌrʌ, idjab̶a maʌ̃ umaquĩrãba idjida ama quĩrĩãẽ́bʌrʌ, maʌ̃ djabawẽrãba idjira amaiẽ́ b̶ʌa. 14 Maʌ̃ umaquĩrã Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽ itea b̶esia idji quimaba ĩjã b̶ʌ bẽrã. Ab̶ari quĩrãca wẽrã Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽ itea b̶esia idji quimaba ĩjã b̶ʌ bẽrã. Mãwãẽ́bara bãrã warrarãra Ãcõrẽ itea b̶ead̶aẽ́ bacasia. Baribʌrʌ djibarirãra Ãcõrẽ itea panʌ bẽrã ãdjirã sid̶a Ãcõrẽ itea panʌa. 15 Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌba idji quimada ama quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, amaida b̶ʌa. Mãwã djabada wa djabawẽrãda mĩã amaiẽ́ b̶ʌ leyd̶ebemada ẽdrʌya. Ãcõrẽba dadjirãra necai b̶ead̶amãrẽã trʌ̃sia. 16 Djabawẽrã, bʌa adua b̶ʌa. Ãĩbẽrã bʌ quimaba bʌd̶eba Jesura ĩjãisicada Ãcõrẽba ẽdrʌ edamãrẽã. Djaba, bʌa bid̶a adua b̶ʌa. Ãĩbẽrã bʌ quimaba bʌd̶eba Jesura ĩjãisicada Ãcõrẽba ẽdrʌ edamãrẽã. 17 Ãcõrẽba dadjirã trʌ̃sid̶e ara dadji panana quĩrãca b̶ead̶ida panʌa. Cacua wẽãgo b̶asibʌrʌ ara mãwã b̶aida b̶ʌa. Cacua wẽãgoẽ́ b̶asibʌrʌ ara mãwã b̶aida b̶ʌa. Dadjirãza b̶ead̶ida panʌa dadjirã Boro Ãcõrẽba b̶ʌd̶a quĩrãca. Mʌ̃a Ãcõrẽ ẽberãrã b̶eaza mãwã jaradia b̶ʌa. 19 Cacua wẽãgo b̶aida biara b̶ʌẽ́a. Cacua wẽãgoẽ́ b̶ai sid̶a biara b̶ʌẽ́a. Ãcõrẽba obi b̶ʌra ĩjã o b̶aida biara b̶ʌa. 20 Ãcõrẽba dadjirã trʌ̃sid̶e ara dadji panana quĩrãca b̶ead̶ida panʌa. 21 Ãcõrẽba bʌ trʌ̃sid̶e nezocada b̶asibʌrʌ, jũmawãyã sopua b̶arãdua. Baribʌrʌ bʌ nezoca b̶ʌd̶ebemada poya ẽdrʌibʌrʌ, mãwã odua. 22 Nezoca Ãcõrẽba trʌ̃nara dadjirã Boro Critoba cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌsia idji itea ne o b̶amãrẽã. Maʌ̃ne nezocaẽ́ Ãcõrẽba trʌ̃nara Crito nezocaa. 23 Ãcõrẽba bãrãra nẽbʌa nẽdosia. Maʌ̃ carea djãrã nezocada b̶earãnadua. 24 Djabarã, Ãcõrẽba dadjirã trʌ̃sid̶e ara dadji panana quĩrãca b̶ead̶ida panʌa. Maʌ̃ne ara dadji panʌ quĩrãca Ãcõrẽ quĩrãpita jipa nĩbad̶ida panʌa. 25 Maʌ̃ awara quima wad̶i edad̶acad̶ebemada mʌ̃a jaraya. Dadjirã Boro Jesucritoba maʌ̃gʌd̶ebemada jaradiad̶aẽ́ bẽrã mʌ̃a crĩcha b̶ʌda jaraya. Bãrãba cawa panʌa dadjirã Boroba mʌ̃ra quĩrã djuburiad̶a bẽrã mʌ̃a wãrãda jarabarida. 26 Nãwã jaraya: mʌ̃maarã naʌ̃ ewarid̶e bia mĩga panʌ bẽrã dadji umaquĩrã deu b̶eara ara dadji b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶ida panʌa. 27 Baribʌrʌ quima erob̶ʌbʌrʌ, bʌ quima amaida crĩcharãdua. Quima neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, quima edaida crĩcharãdua. 28 Baribʌrʌ quima edaibʌrʌ cadjiruaẽ́a. Wẽrãda quima edaibʌrʌ cadjiruaẽ́a. Baribʌrʌ quima edabʌrʌra naʌ̃ ẽjũãne bia mĩga b̶aya. Bãrã mãwã bia mĩga pananida mʌ̃a quĩrĩãẽ́ b̶ʌa. 29 Djabarã, mʌ̃a naʌ̃gʌda jara quĩrĩã b̶ʌa: naʌ̃ ewarira jõbod̶oa. Maʌ̃ carea djabarã quima erob̶eaba ãdjia Ãcõrẽ ẽpẽ panʌra igarad̶iẽ́ panʌa ãdji quima ume b̶ead̶i carea. Ãtebʌrʌ quima neẽ́ b̶ʌba ẽpẽida b̶ʌ quĩrãca ẽpẽnida panʌa. 30 Ara maʌ̃ quĩrãca djabarã sopua b̶eara sopuaẽ́ b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶ida panʌa Ãcõrẽda bio ẽpẽni carea. B̸ʌsrid̶a b̶eara b̶ʌsrid̶aẽ́ b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶ida panʌa. Ne nẽdod̶aba idjia nẽdod̶ara ewariza erob̶aida crĩcha b̶aiẽ́ b̶ʌa. 31 Naʌ̃ ẽjũã dadjia unu panʌra jũma jõbod̶o bẽrã ne bara b̶eaba ne neẽ́ b̶ʌ quĩrãca crĩcha b̶ead̶ida panʌa. 32 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba naʌ̃ ẽjũãnebemada jũmawãyã crĩchad̶aẽ́da. Umaquĩrã quima neẽ́ b̶ʌba biara crĩcha b̶abaria dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌda oi carea. Dadjirã Borora b̶ʌsrid̶abi quĩrĩã b̶ʌa. 33 Baribʌrʌ umaquĩrã quima erob̶ʌba naʌ̃ ẽjũãne idji quima bia erob̶aida biara crĩcha b̶abaria. Idji quimada b̶ʌsrid̶abi quĩrĩã b̶ʌa. 34 Mãwã quima bara b̶ʌba crĩchada umé erob̶abaria. Ab̶ari quĩrãca wẽrã quima erob̶ʌba naʌ̃ ẽjũãne idji quima bia erob̶aida biara crĩcha b̶abaria. Idji quimada b̶ʌsrid̶abi quĩrĩã b̶ʌa. Baribʌrʌ wẽrã quima neẽ́ b̶ʌba dadjirã Borod̶ebemada biara crĩcha b̶abaria. Naʌ̃ cacuad̶e, jaured̶e bid̶a idji itea bia b̶a quĩrĩã b̶ʌa. 35 Maʌ̃gʌra mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa bãrãba quĩrĩã panʌ quĩrãca b̶earãnamãrẽã ãtebʌrʌ bia b̶ead̶amãrẽã. Mʌ̃a ab̶abe quĩrĩã b̶ʌa bãrãra quĩrãipa b̶ead̶ida idjab̶a jũma bãrã sod̶eba dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌda od̶ida. 36 Ab̶aʌ djabada awẽrã djora ume dji edad̶i carea bed̶ea bia panʌbʌrʌ, dji edad̶i naẽna poya droaẽ́da crĩchaibʌrʌ idjab̶a isabe eda quĩrĩãibʌrʌ, edaida b̶ʌa. Maʌ̃ra cadjiruaẽ́a. 37 Baribʌrʌ djabada dji edad̶i carea bed̶ea b̶ʌd̶acarea maʌ̃ wẽrãra edaẽ́da idji sod̶eba wãrãda crĩcha b̶ʌbʌrʌ idjab̶a idji cacuaba quĩrĩã b̶ʌra poya droaibʌrʌ, bia b̶ʌa maʌ̃ wẽrãra edaẽ́da. 38 Wãrãda quima edabʌrʌba bia o b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃maarã quima edaẽ́ba biara o b̶ʌa. 39 Djabawẽrã quima bara b̶ʌra dji quima zocai b̶ʌmisa idji ume b̶aida b̶ʌa. Baribʌrʌ dji quimara beuibʌrʌ, dewara umaquĩrãda eda quĩrĩãibʌrʌ, edaida b̶ʌa. Baribʌrʌ ab̶abe dadjirã Boro Jesucrito ĩjã b̶ʌdrʌ edaida b̶ʌa. 40 Mʌ̃a crĩcha b̶ʌa idjira quima edaẽ́bʌrʌ b̶ʌsrid̶aara b̶aida. Mʌ̃maarã Ãcõrẽ Jaureba mãwã crĩchabi b̶ʌda.

1 Corintios 8

1 Idjab̶a jʌwaba od̶a ãcõrẽa djico diad̶ad̶ebemada mʌ̃a jaraya. Dadjirãba cawa panʌa jũmarãda crĩcha cawa panʌda. Mãwãmĩna crĩcha cawaaba dadjira djãrã cãyãbara biara b̶ʌda crĩchabibaria. Baribʌrʌ quĩrĩãba djãrãra carebabaria. 2 Ab̶aʌba bio cawa b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, wad̶ibid̶a adua b̶ʌa idjia cawaida b̶ʌ quĩrãca. 3 Baribʌrʌ ab̶aʌba Ãcõrẽda quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽba idjira cawa b̶ʌa. 4 Maʌ̃ bẽrã jʌwaba od̶a ãcõrẽa djico diad̶a cobadad̶ebemada mʌ̃a jaraya. Dadjirãba cawa panʌa jʌwaba od̶a ãcõrẽra wãrãẽ́da. Idjab̶a cawa panʌa wãrã Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌda. 5 Bajãne, naʌ̃ ẽjũãne bid̶a ẽberãrãba ãcõrẽ abadara baraa. Wãrãda maʌ̃gʌrãra idjab̶a ẽberãrãba ãdji boro abada sid̶a zocãrã baraa. 6 Baribʌrʌ dadjirãmaarã Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Idjira dadjirã Zezaa. Idjiabʌrʌ ne jũmada osia. Dadjirãra idji itea zocai panʌa. Idjab̶a dadjirã Boro Jesucritora ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Idjid̶eba Ãcõrẽba ne jũmada osia. Idjid̶eba dadjirãra zocai panʌa. 7 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba maʌ̃gʌra cawad̶aẽ́ panʌa. Ʌ̃cʌrʌ djabarãba wad̶ibid̶a crĩcha panʌa jʌwaba od̶a ãcõrẽ ãdjia naẽna ẽpẽ pananara zocai b̶eada. Maʌ̃ bẽrã jʌwaba od̶a ãcõrẽa djico diad̶ada cosid̶ara crĩchabadaa jʌwaba od̶a ãcõrẽra wayacusa ẽpẽbʌdada. Wãrã bed̶eada bio adua panʌ bẽrã maʌ̃ djico co panʌneba crĩchabadaa Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ panebʌdada. 8 Baribʌrʌ djicoba dadjirãra Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ʌcaa. Maʌ̃ bẽrã dadjia co panʌneba, cod̶aẽ́ panʌneba bid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita biara b̶ead̶aẽ́a. 9 Wãrãda dadjia co quĩrĩã panʌra cod̶ida panʌa. Baribʌrʌ quĩrãcuita b̶ead̶adua bãrãba co panʌneba djaba bio adua b̶ʌra cadjiruad̶e b̶aerãmãrẽã. 10 Ne jũma coida b̶ʌ cawa b̶ʌ djabada jʌwaba od̶a ãcõrẽ ded̶e ed̶a ne co chũmeibʌrʌ, maʌ̃ne ne jũma coida b̶ʌ adua b̶ʌba idjira mama chũmʌda unuibʌrʌ, idjia bid̶a jʌwaba od̶a ãcõrẽa djico diad̶ara coida crĩchaya. Baribʌrʌ jʌwaba od̶a ãcõrẽra ẽpẽbʌrʌda crĩcha b̶ʌ bẽrã idjimaa cadjiruada o b̶ʌa. 11 Mãwã ne jũma coida b̶ʌ cawa b̶ʌba dji bio adua b̶ʌ djabara cadjiruad̶e b̶aebiya. Baribʌrʌ quĩrãnebad̶adua Critora beusida maʌ̃ adua b̶ʌ djaba carea. 12 Bãrãba maʌ̃ adua b̶ea djabarã cadjiruad̶e b̶aebibʌdad̶e Crito quĩrãpita cadjiruada o panʌa. 13 Maʌ̃ carea mʌ̃a co b̶ʌd̶eba mʌ̃ djabada cadjiruad̶e b̶aebibʌrʌ, waa coẽ́a.

1 Corintios 9

1 ¿Mʌ̃djia o quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca ocara b̶ʌca? ¿Mʌ̃ra Jesucritoba diabued̶aẽ́ca? ¿Mʌ̃a bid̶a dadjirã Boro Jesura unusiẽ́ca? ¿Bãrãba mʌ̃neba dadjirã Borora ĩjãsid̶aẽ́ca? 2 Ʌ̃cʌrʌ djabarãba mʌ̃ra Jesucritoba diabued̶ada crĩchad̶aẽ́ panʌmĩna bãrãba cawad̶ida panʌa mʌ̃ra wãrãda idjia diabued̶ada mãwã b̶ʌda. Mʌ̃a jaradiad̶ad̶eba bãrãba dadjirã Boroda ĩjãsid̶a bẽrã maʌ̃gʌra ebud̶a b̶ʌa. 3 Mʌ̃ biẽ́ jarabadarãa mʌ̃a naʌ̃gʌda iwid̶iya: 4 ¿mʌ̃a jaradia b̶ʌbari ne coi carea edaiẽ́ b̶ʌca? ¿Doi carea bid̶a edaiẽ́ b̶ʌca? 5 Waabema Jesuba diabued̶arãda, dadjirã Boro Jesu djabarãda, Pedro sid̶a ãdji quima ume ãbaa nĩbabadaa. Ara ãdjirã quĩrãca ¿mʌ̃ra Jesu ĩjã b̶ʌ wẽrã ume dji edaped̶a mʌ̃ ume ãbaa eronĩbaiẽ́ b̶ʌca? 6 Bernabeba, mʌ̃a bid̶a Ãcõrẽ bed̶ea jaradia nĩnane dewara traju sid̶a obadaa ne eropanani carea. Baribʌrʌ ¿waabemarã quĩrãca daiba jaradia panʌneba ne edad̶ida panʌẽ́ca? 7 ¿Sordaora ara idji parataba djõne wãbarica? ¿Uva ud̶a erob̶ʌba idji uvara jõcaca? ¿Oveja wagabariba oveja jub̶ara docaca? 8 ¿Jũma maʌ̃gʌra ab̶abe mʌ̃dji crĩchad̶eba jara b̶ʌca? ¿Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba ab̶ari quĩrãca jaracaca? 9 Maʌ̃ leyd̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bʌa pacaa ne cʌradʌgabi b̶ʌd̶e idji itera jʌ̃rãdua.” Ãcõrẽba maʌ̃ bed̶ea jarasid̶e ¿ab̶abe pacad̶ebemada crĩcha b̶asica? 10 ¿Dadjirãnebema sid̶a crĩcha b̶asiẽ́ca? Wãrãda dadjirã careabʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ leyra diasia. Ẽjũã o b̶ʌra, dji ewa b̶ʌ sid̶a trajabadaa maʌ̃neba ne erob̶ead̶ida cawa panʌ bẽrã. 11 Ara maʌ̃ quĩrãca daiba bãrãa Ãcõrẽ bed̶eara jaradiasid̶a bẽrã ¿bia b̶ʌẽ́ca daiba bãrãneba ne edad̶ida? 12 Dewararãba bãrãneba ne edad̶ida panʌbʌrʌ, daiba ãdjirã cãyãbara biara ne edad̶ida panʌa. Mãwãmĩna ne iwid̶id̶acaa. Ãtebʌrʌ jũma droa panʌa ẽberãrãba bed̶ea bia Critod̶ebemada biẽ́ crĩcharãnamãrẽã. 13 Bãrãba cawa panʌa Ãcõrẽ de dromane trajabadarãba ãdjia o panʌneba cod̶ira edabadada. Animarã babue diabadarãba maʌ̃ djarad̶ebemada edabadaa cod̶i carea. 14 Ab̶ari quĩrãca dadjirã Boro Jesuba jarasia bed̶ea bia idjid̶ebema jaradia nĩnaba maʌ̃neba cod̶ira edad̶ida panʌda. 15 Mãwãmĩna mʌ̃a edacaa. Idjab̶a maʌ̃gʌd̶ebemada naʌ̃ cartad̶e b̶ʌẽ́ b̶ʌa bãrãba ne diad̶amãrẽã. Mʌ̃a jaradia b̶ʌbari ne edaca bẽrã b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Mʌ̃a quĩrĩãẽ́a ni ab̶aʌba ne dia b̶ʌd̶eba maʌ̃ b̶ʌsrid̶ara jõbida. Mʌ̃maarã bãrãneba ne edai cãyãbara beuida biara b̶ʌa. 16 Mʌ̃a bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradia b̶ʌmĩna mʌ̃ra dji dromaana acaa, Ãcõrẽbʌrʌ jaradiabi b̶ʌ bẽrã. Wãrãda bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradiaẽ́bʌrʌ, mʌ̃ra mĩã djuburi b̶eya. 17 Mʌ̃djiareba jaradia b̶aibʌrʌ, ne edaida b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃djiareba jaradiaẽ́ b̶ʌa. Ãcõrẽbʌrʌ mʌ̃ra b̶ʌsia jaradia b̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a jaradia b̶aida b̶ʌa. 18 Mãwãra ¿mʌ̃a jaradia b̶ʌbari cãrẽda edai? Ne edaẽ́a. Ab̶abe b̶ʌsrid̶a b̶aya ne iwid̶iẽ́ne bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradia b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃a jaradia b̶ʌbari ne edaida b̶ʌmĩna iwid̶icaa. 19 Mʌ̃ra djãrã nezocaẽ́mĩna ara mʌ̃djida jũmarã nezocada b̶esia zocãrãba mʌ̃neba Jesucritoda ĩjãnamãrẽã. 20 Mʌ̃ra judiorã tãẽna b̶ʌd̶e judiorã quĩrãca b̶abaria mʌ̃neba Jesucritoda ĩjãnamãrẽã. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba b̶ea tãẽna b̶ʌd̶e mʌ̃ra maʌ̃ leyd̶eba b̶ʌẽ́mĩna maʌ̃neba b̶ʌ quĩrãca b̶abaria. Mãwã b̶abaria ãdjirãba mʌ̃neba Jesucritoda ĩjãnamãrẽã. 21 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley adua b̶ea tãẽna b̶ʌd̶e mʌ̃ra ãdjirã quĩrãca b̶abaria mʌ̃neba Jesucritoda ĩjãnamãrẽã. Baribʌrʌ mʌ̃a Ãcõrẽ leyra igaracaa. Jũma Critoba obi b̶ʌra ẽpẽbaria. 22 Mʌ̃ra djabarã wãrã bed̶ea mãcua adua b̶ea tãẽna b̶ʌd̶e ãdjirã quĩrãca b̶abaria mʌ̃neba Jesucritod̶ebemada biara cawad̶amãrẽã. Mʌ̃ wãbʌrʌza ẽberãrã tãẽna b̶ʌd̶e ãdjirã quĩrãca b̶abaria mʌ̃neba ʌ̃cʌrʌba Critoda ĩjãnaped̶a cadjiruad̶ebemada ẽdrʌd̶amãrẽã. 23 Mʌ̃a jũma maʌ̃ quĩrãca obaria bed̶ea bia Critod̶ebemada cawabi carea. Mãwã mʌ̃a bid̶a Ãcõrẽneba ne biada edaya. 24 Bãrãba cawa panʌa ẽberãra pirabadada caida jĩrũ mẽsrãara b̶ʌ cawaya. Maʌ̃ne zocãrã pirabadamĩna ab̶abe dji naãrã jũẽnabʌrʌ ne edabaria. Bãrã sid̶a isabe pirabʌda quĩrãca jũma bia od̶adua Ãcõrẽba diai jarad̶ada edad̶i carea. 25 Jemenebadarãba ãdji cacuara quĩrãcuita wagabadaa zarea b̶ead̶i carea. Mãwã obadaa dewararã cãyãbara biara jemenenaped̶a borob̶arida edad̶i carea. Maʌ̃ borob̶arira isabe ãrĩbaria. Baribʌrʌ dadjirãba ne jũmada bia obadaa Ãcõrẽba diai jarad̶a ãrĩcada edad̶i carea. 26 Maʌ̃ bẽrã ẽberã baridua pira wãbʌrʌ quĩrãca mʌ̃a ocaa. Idjab̶a ẽberã djõ b̶ʌd̶e baridua djõbari quĩrãca ocaa. 27 Ãtebʌrʌ mʌ̃ cacua zarea o b̶ʌ quĩrãca idjab̶a mʌ̃ cacuaba o ama b̶ʌda obi b̶ʌ quĩrãca jũma o b̶ʌa Ãcõrẽba diai jarad̶ara edai carea. Mãwã oẽ́bʌrʌ, mʌ̃a ẽberãrãa jaradia b̶ad̶amĩna mʌ̃abʌrʌ Ãcõrẽba diai jarad̶ara poya edaẽ́a.

1 Corintios 10

1 Djabarã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba Moise ewarid̶e mãwãnada quĩrãdoad̶aẽ́da. Maʌ̃ ewarid̶e jũma dadji drõãenabemarã Moise ume nĩbaped̶ad̶ara Ãcõrẽba diabued̶a jʌ̃rãrã edre nĩbasid̶aa idjab̶a Pusa Purrud̶e chãsid̶aa. 2 Maʌ̃ pusad̶e, jʌ̃rãrã edre bid̶a jũma ãdjirãra Moise ume ãbaa panasid̶a bẽrã Moise trʌ̃neba borocueped̶ad̶a quĩrãca panasid̶aa. 3 Idjab̶a jũmarãba ab̶ari djico Ãcõrẽba bajãneba diabued̶ada cobadjid̶aa. 4 Jũmarãba ab̶ari baido Ãcõrẽba mõgarad̶eba weabid̶ada dobadjid̶aa. Maʌ̃ mõgarara Critoda mãwã b̶asia, ãdjirã wãbʌdaza Critora jaured̶eba ãdjirã ume b̶ad̶a bẽrã. 5 Baribʌrʌ Ãcõrẽba zocãrãda biẽ́ unusia ãdjia o panana carea. Maʌ̃ bẽrã ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e quinisid̶aa. 6 Maʌ̃ ewarid̶e mãwãnaba dadjirãa cawabi b̶ʌa ne cadjiruara awuad̶iẽ́ panʌda ãdjirãba awuaped̶ad̶a quĩrãca. 7 Jʌwaba od̶a ãcõrẽra ẽpẽrãnadua ʌ̃cʌrʌ ãdjirãba ẽpẽped̶ad̶a quĩrãca. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e ãdjirãnebemada nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ẽberãrãra chũpanenaped̶a b̶ʌsrid̶a ãbaa ne co duanasid̶aa idjab̶a itua do duanasid̶aa. Mãwãnacarea pirab̶arid̶aped̶a ãdji cacuaba o quĩrĩã b̶ʌra o duanesid̶aa.” 8 Dadjirãba aud̶uada od̶iẽ́ panʌa ʌ̃cʌrʌ ãdjirãba oped̶ad̶a quĩrãca. Ãdjia mãwã o panʌ carea ewari ab̶aʌd̶e veintitres mil quinisid̶aa. 9 Idjab̶a Ãcõrẽba sãwã oi cawaya dadjirãba biẽ́ od̶iẽ́ panʌa ʌ̃cʌrʌ ãdjirãba oped̶ad̶a quĩrãca. Maʌ̃ carea ãdjirãra damaba zocãrã cácuaped̶a quinisid̶aa. 10 Idjab̶a sobiẽ́ panʌneba Ãcõrẽnebemada biẽ́ bed̶earãnadua ʌ̃cʌrʌ ãdjirãba oped̶ad̶a quĩrãca. Maʌ̃ carea bajãnebema nezoca dadji quinibibariba ãdjirãra zocãrã quinibisia. 11 Jũma ãdjirã mãwãnaba unubi b̶ʌa sãwã Ãcõrẽba cadjiruara cawa obarida. Maʌ̃gʌra Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa dadjirã naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e b̶earãba ab̶ari quĩrãca orãnamãrẽã. 12 Maʌ̃ bẽrã ab̶aʌba bio ĩjã b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, ara idub̶a quĩrãcuita b̶aida b̶ʌa cadjiruad̶e b̶ae amaaba. 13 Dadji cadjiruad̶e b̶aebida b̶ʌ crĩchada bãrãmaa zebaria jũmarãmaa zebari quĩrãca. Baribʌrʌ Ãcõrẽra bed̶ea ab̶a b̶ʌa. Maʌ̃ crĩchara poya droad̶aẽ́bʌrʌ, idjia idu jũmawãyã zebiẽ́a. Idjab̶a maʌ̃ crĩcha zebʌrʌd̶e Ãcõrẽba carebaya droad̶aped̶a ẽdrʌd̶amãrẽã. 14 Maʌ̃ carea mʌ̃ djabarã, jʌwaba od̶a ãcõrẽra igarad̶adua. 15 Mʌ̃a bãrãa bed̶eabʌrʌa crĩcha cawa b̶earãa bed̶eabʌrʌ quĩrãca. Bio crĩchad̶adua mʌ̃a jara b̶ʌra wãrã cawaya. 16 Crito quĩrãnebad̶i carea cobadara co panʌne dadjirãba uva b̶a tazad̶e b̶ʌ carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶aped̶a dobadaa. Maʌ̃ dobʌdad̶e unubibadaa dadjirãra Crito oad̶eba idji ume ãbaa panʌda. Idjab̶a paʌ̃ cõrãcuad̶a cobʌdad̶e unubibadaa Crito naʌ̃ djarad̶e bia mĩgad̶ad̶eba dadjirãra idji ume ãbaa panʌda. 17 Dadjirãba paʌ̃ ab̶a b̶ʌda zocãrã cõrãcuaped̶a cobadaa. Ara maʌ̃ quĩrãca dadjirãra zocãrã panʌmĩna cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌa. 18 Israelerãba obadad̶ebemada crĩchad̶adua. Ãdjirãba animarã Ãcõrẽa babue diabʌdad̶e maʌ̃ djarad̶ebemada cobadaa. Maʌ̃ cobʌdad̶e unubibadaa Ãcõrẽra ẽpẽ panʌda. (Ara maʌ̃ quĩrãca ab̶aʌba jʌwaba od̶a ãcõrẽa nedjara diad̶ad̶ebemada coibʌrʌ, unubiya maʌ̃ jʌwaba od̶a ãcõrẽra ẽpẽ b̶ʌda.) 19 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa jʌwaba od̶a ãcõrẽra wãrã arada. Jʌwaba od̶a ãcõrẽa nedjara diad̶ara ara jãwãbema djara quĩrãca b̶ʌa. 20 Mãwãmĩna Ãcõrẽ adua b̶eaba nedjarada ãdji jʌwaba od̶a ãcõrẽa diabʌdad̶e wãrãda jairãa dia panʌa. Ãcõrẽa dia panʌẽ́a. Bãrãba maʌ̃ djarara cod̶ibʌrʌ, unubid̶ia jaida ẽpẽ panʌda. Maʌ̃gʌra mʌ̃a quĩrĩãẽ́a. 21 Jaia diad̶a tazad̶e b̶ʌda bãrãba dod̶ibʌrʌ, Jesucrito oa quĩrãnebad̶i careabema tazad̶e b̶ʌda dod̶iẽ́ panʌa. Jaia djico diad̶ada bãrãba cod̶ibʌrʌ, dadjirã Boro quĩrãnebad̶i careabema cobadara cod̶iẽ́ panʌa. 22 Mãwã od̶ibʌrʌ ¿dadjirã Borora quĩrũbid̶aẽ́ca? ¿Dadjirãra idji cãyãbara ʌb̶ʌara panʌca? 23 Ʌ̃cʌrʌba jara panʌa dadjia o quĩrĩã b̶ʌra jũma oida b̶ʌda. Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: ne jũma oida b̶ʌmĩna jũma dadjia o quĩrĩã b̶ʌba dadjira carebacaa. Wãrãda jũma dadjia o quĩrĩã b̶ʌra oida b̶ʌmĩna jũma maʌ̃gʌba djabarãra carebacaa. 24 Ni ab̶aʌba ara idji bia b̶aira jʌrʌ b̶aiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ dewararãda bia b̶ead̶amãrẽã jʌrʌ b̶aida b̶ʌa. 25 Nedjara nẽdobuebadama nẽdod̶ada cod̶ida panʌa. Baribʌrʌ bãrã crĩcha ãrĩna amaaba iwid̶irãnadua maʌ̃ nedjarara jʌwaba od̶a ãcõrẽa diad̶a basi cawaya. 26 Naʌ̃ ẽjũãra, ne jũma naʌ̃ ẽjũãne nũmʌ sid̶a dadjirã Boro Ãcõrẽba osia. Maʌ̃ bẽrã ne jũmada cod̶ida panʌa. 27 Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌba bʌda ne comãrẽã ed̶oibʌrʌ, maʌ̃ne wã quĩrĩãibʌrʌ, wãdua. Idjia diabʌrʌra codua. Bʌ crĩcha ãrĩ amaaba iwid̶irãdua maʌ̃ djicora jʌwaba od̶a ãcõrẽa diad̶a basi cawaya. 28 Baribʌrʌ ab̶aʌba nedjarara jʌwaba od̶a ãcõrẽa diad̶aad̶a aibʌrʌ, corãdua idji crĩcha ãrĩ amaaba. 29 Mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa bãrãmaarã maʌ̃ djicora cocara panʌda. Baribʌrʌ dewaraba mãwã crĩcha b̶ʌbʌrʌ, idji crĩchara ãrĩya. Ab̶aʌba nãwã crĩchaisicada: “Mʌ̃a o quĩrĩã b̶ʌda obʌrʌd̶e ab̶aʌba biẽ́ crĩchaibʌrʌ, ¿maʌ̃gʌra ocara b̶ʌca? ¿Mʌ̃a o quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca oida b̶ʌẽ́ca? 30 Mʌ̃a cobʌrʌ carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a aibʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã dewaraba mʌ̃da biẽ́ jaraida b̶ʌ? Biẽ́ jaraiẽ́ b̶ʌa.” 31 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: bãrã ne co panʌne, ne o panʌne bid̶a jũma od̶adua ẽberãrãba Ãcõrẽda bia jarad̶amãrẽã. 32 Bãrãba ne o panʌneba judiorãra, judiorãẽ́ra, Ãcõrẽ ẽberãrã sid̶a cadjiruad̶e b̶aebirãnadua. 33 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a o b̶ʌd̶eba jũmarãa bia crĩchabi quĩrĩã b̶ʌa. Ab̶abe mʌ̃djidrʌ bia b̶ai carea jʌrʌcaa, ãtebʌrʌ ẽberãrã zocãrã bia b̶ead̶amãrẽã jʌrʌbaria. Mãwã mʌ̃a o b̶ʌd̶eba ãdjirãba Critora ĩjãnia Ãcõrẽba ẽdrʌ edamãrẽã.

1 Corintios 11

1 Mʌ̃ra Crito nĩbad̶a quĩrãca nĩbabari bẽrã mʌ̃ quĩrãca nĩbad̶adua. 2 Djabarã, ewariza mʌ̃ra quĩrãneba panʌ bẽrã idjab̶a mʌ̃a jaradiad̶ara ẽpẽ panʌ bẽrã bãrãra bia jaraya. 3 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba cawad̶ida Critora umaquĩrã Boroda, umaquĩrãra dji wẽrã boroda, idjab̶a Ãcõrẽra Crito Boroda. 4 Djabarã ãbaa dji jʌre panʌne umaquĩrãda boro ãnẽb̶ariped̶a Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌ wa Ãcõrẽneba bed̶eaibʌrʌ, idji Boro Critora wayaẽ́ b̶ʌda unubi b̶ʌa. 5 Baribʌrʌ wẽrãba Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌd̶e wa Ãcõrẽneba bed̶ea b̶ʌd̶e boro ãnẽb̶ariẽ́bʌrʌ, idji quimara wayaẽ́ b̶ʌda unubi b̶ʌa. Mãwã o b̶ʌra borob̶ichia tʌ b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. 6 Wẽrãda boro ãnẽb̶ari quĩrĩãẽ́bʌrʌ, borob̶ichia tʌida b̶ʌa. Baribʌrʌ borob̶ichia tʌsira peraida b̶ʌ bẽrã boro ãnẽb̶arida b̶ʌa. 7 Djabarã ãbaa dji jʌre panʌne umaquĩrãrãda boro ãnẽb̶arid̶iẽ́ panʌa Ãcõrẽba ara idji quĩrãca od̶a bẽrã idjab̶a umaquĩrãrãba Ãcõrẽra ãdji boroda unubi panʌ bẽrã. Baribʌrʌ wẽrãrãba unubi panʌa umaquĩrãra ãdji boroda. 8 Ãcõrẽba umaquĩrãra wẽrãneba oẽ́ basía, ãtebʌrʌ wẽrãra umaquĩrãneba osia. 9 Idjab̶a umaquĩrãra oẽ́ basía wẽrã carebamãrẽã, ãtebʌrʌ wẽrãda osia umaquĩrã carebamãrẽã. 10 Maʌ̃ carea djabarã ãbaa dji jʌre panʌne wẽrãba idji borora ãnẽb̶arida b̶ʌa unubi carea dji quimara idji boroda. Mãwã oida b̶ʌa bajãnebema nezocarãba bia ununamãrẽã. 11 Baribʌrʌ Jesucrito ĩjã b̶ea bẽrã wẽrãba idji quimada carebaida b̶ʌa idjab̶a umaquĩrãba idji quimada carebaida b̶ʌa. 12 Naãrãbema wẽrãda umaquĩrãneba zesia. Mamaʌba ʌ̃taa umaquĩrãra wẽrãba tobaria. Baribʌrʌ wãrãda jũmaena Ãcõrẽneba ze panʌa. 13 Bãrãmaarã, ¿bia b̶ʌca wẽrãba boro ãnẽb̶ariẽ́ne Ãcõrẽa iwid̶ida? Bio crĩchad̶adua bia b̶ʌ cawaya. 14 Ara dadji b̶ead̶eba cawa panʌa umaquĩrãba bud̶a ureabisira peraida b̶ʌda. 15 Baribʌrʌ wẽrã bud̶a urea b̶ʌra bia unubadaa. Ãcõrẽba wẽrãa bud̶ara diasia boro ãnẽb̶arimãrẽã. 16 Bariduada maʌ̃gʌ carea caicaya b̶eibʌrʌ, mʌ̃a naʌ̃da idjía jaraya: daiba, Ãcõrẽ ẽberãrã bid̶a awara od̶acaa. 17 Naʌ̃ b̶ʌbʌrʌd̶e mʌ̃a bãrãra poya bia jaraẽ́a. Bãrã ãbaa dji jʌrebʌdad̶e quĩrãipa od̶acaa. Bia panani cãyãbara biẽ́ panebadaa. 18 Naãrã jaraya mʌ̃a ũrĩ b̶ʌda bãrãra ãbaa dji jʌre duanʌne crĩcha awara awara duanabarida. Maʌ̃ bed̶eara jũma wãrãẽ́ sid̶a mʌ̃a ĩjãbaria. 19 Wãrãda bãrãra crĩcha awara awara duanʌneba ebud̶a b̶aya cairãdrʌ Ãcõrẽba bia unu b̶ʌda. 20 Bãrã ãbaa dji jʌre duanʌne Crito quĩrãnebad̶i carea cobadara quĩrãipa cod̶acaa. Ãcõrẽmaa maʌ̃ co panʌra wãrã araẽ́a. 21 Jũmarã jũẽni naẽna bãdjiza eneped̶ad̶ara cobadaa. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌra jarra duanebaria idjab̶a ʌ̃cʌrʌra beu duanebaria. 22 ¿Bãrãra de neẽ́ b̶eaca mama ne cod̶i carea? ¿Bãrãba Ãcõrẽ ẽberãrãra igara panʌẽ́ca? ¿Maʌ̃ba dji ne neẽ́ qued̶eara perabi panʌẽ́ca? ¿Mʌ̃a cãrẽda jarai? ¿Maʌ̃gʌ carea mʌ̃a bãrãra bia jaraica? Maʌ̃ carea bia jaraẽ́a. 23 Mʌ̃a bãrãa jaradiad̶ara dadjirã Boro Jesud̶eba cawasia. Maʌ̃gʌra nãwã b̶ʌa: diamasi dadjirã Boro Jesu jidabi naẽna idji jʌwad̶e paʌ̃da edasia. 24 Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a aped̶a cõrãcuabʌrʌd̶e jarasia: “Edad̶adua. Cod̶adua. Naʌ̃ra mʌ̃ cacuaa, bãrã carea diabʌrʌa. Mʌ̃ quĩrãnebad̶i carea ara naʌ̃ quĩrãca o pananadua.” 25 Ara maʌ̃ quĩrãca ne coped̶ad̶acarea tazara idji jʌwad̶e edaped̶a jarasia: “Naʌ̃ tazad̶e b̶ʌra mʌ̃ oaa. Mʌ̃ oad̶eba Ãcõrẽba bãrã ume bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌbʌrʌa. Naʌ̃ dobʌdaza mʌ̃ quĩrãnebad̶i carea dod̶adua.” 26 Dadjirã Boro Jesu zebʌrʌmisa maʌ̃ paʌ̃ cobʌdaza idjab̶a maʌ̃ tazad̶e b̶ʌ dobʌdaza bãrãba idji beud̶ad̶ebemada jara panʌa. 27 Maʌ̃ carea bariduaba dadjirã Boro wayaẽ́ maʌ̃ paʌ̃da coibʌrʌ, maʌ̃ tazad̶e b̶ʌda doibʌrʌ, cadjiruada o b̶ʌa. Dadjirã Boro cacuara, oa sid̶a siriẽ́ b̶ʌda crĩcha b̶ʌa. 28 Maʌ̃ paʌ̃ coi naẽna, maʌ̃ tazad̶e b̶ʌ doi naẽna dadjiza bio acʌida b̶ʌa wãrãda dadjirã Boro waya b̶ʌ cawaya. 29 Dadjirã Boro Jesu cacua wayaẽ́ b̶ʌba maʌ̃ paʌ̃da coibʌrʌ, maʌ̃ tazad̶e b̶ʌda doibʌrʌ, Ãcõrẽba cawa oya. 30 Maʌ̃ carea zocãrã bãrãra cacua biẽ́ b̶eaa, cacua norrab̶ari b̶eaa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌ beusid̶aa. 31 Baribʌrʌ ara dadjiza bio quĩrãcuita acʌd̶ida panʌa jipa o panʌ cawaya. Mãwãra Ãcõrẽba cawa oẽ́a. 32 Dadjirã Boroba ubaria jipa nĩbad̶amãrẽã. Mãwã dadjirãra naʌ̃ ẽjũãne b̶ea ume biẽ́ b̶ʌẽ́a. 33 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ djabarã, dadjirã Boro quĩrãnebad̶i carea cobadara obʌdad̶e jũmarãda jʌ̃ãnadua ãbaa cod̶i carea. 34 Ab̶aʌda jarra b̶ʌbʌrʌ idji diguid̶a ne coida b̶ʌa. Mãwã ãbaa dji jʌrebʌdad̶e Ãcõrẽba bãrãra cawa oẽ́a biẽ́ o panʌ carea. Mʌ̃a wad̶i jaradiaida b̶ʌra jãmaa wãbʌrʌd̶e jũma jaradiaya.

1 Corintios 12

1 Djabarã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽ Jaureba obi b̶ʌd̶ebemada bãrãba bio cawad̶ida. 2 Bãrãba cawa panʌa Ãcõrẽ adua b̶easid̶e baridua carea ãĩ crĩchabadjid̶ada. Maʌ̃ bẽrã jʌwaba od̶a ãcõrẽ b̶eada ẽpẽbadjid̶aa. Maʌ̃ra zocai b̶eaẽ́ bẽrã bed̶ead̶acaa. 3 Maʌ̃ carea mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba naʌ̃da cawad̶ida: Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea b̶ʌba Jesura biẽ́ b̶ʌad̶a acaa. Idjab̶a Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶eaẽ́ b̶ʌba Jesura jũmarã Boroad̶a acaa. 4 Ãcõrẽ Jaure ab̶a b̶ʌba dadjirãa dia b̶ʌa ne quĩrãtanoa od̶amãrẽã. 5 Dadjirã Boro ab̶a b̶ʌ itea ne quĩrãtanoa obadaa. 6 Ãcõrẽ ab̶a b̶ʌba dadjirãa ne quĩrãtanoa obi b̶ʌa. Idjiabʌrʌ dadjirãneba maʌ̃ra jũma obaria. 7 Ãcõrẽ Jaureba dadjirãza ne obibaria djabarã jũmarãda carebad̶amãrẽã. 8 Ãcõrẽ Jaureba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa idji necawaad̶eba poya bed̶ead̶amãrẽã. Ab̶ari Ãcõrẽ Jaureba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa idjid̶eba cawaped̶ad̶ada poya jaradiad̶amãrẽã. 9 Ab̶ari Ãcõrẽ Jaureba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa poya bio ĩjã pananamãrẽã. Idjab̶a ab̶ari Ãcõrẽ Jaureba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa cacua biẽ́ b̶eara poya biabid̶amãrẽã. 10 Idjab̶a Ãcõrẽ Jaureba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa ne ununacada poya od̶amãrẽã. Ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa poya Ãcõrẽneba bed̶ead̶amãrẽã. Ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa poya cawad̶amãrẽã ab̶aʌba Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea b̶ʌda wa jaid̶eba bed̶ea b̶ʌda. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa quĩrãtanoa dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ead̶amãrẽã. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e jarad̶ara cawa jarad̶amãrẽã. 11 Ab̶ari Ãcõrẽ Jaureba jũma maʌ̃ra obi b̶ʌa. Idjia dadjirãza obi b̶ʌa idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. 12 Dadji cacuara ab̶a b̶ʌa. Baribʌrʌ dadji cacuad̶e ne jũmada eropanʌa. Critora idji ĩjã b̶ea ume ara maʌ̃ quĩrãca panʌa. 13 Ʌ̃cʌrʌ dadjirãra judiorãa, ʌ̃cʌrʌra judiorãẽ́a, ʌ̃cʌrʌra nezocarãa, ʌ̃cʌrʌra nezocarãẽ́a. Baribʌrʌ ab̶ari Ãcõrẽ Jaureba dadjirã jũmarãda cacua ab̶aʌd̶e b̶ʌsia. Jũma dadjirãba ab̶ari Ãcõrẽ Jaureda edasid̶aa. 14 Dadji cacuad̶e ne jũmada eropanʌa. Baribʌrʌ dadji cacuad̶e b̶eara ab̶arica b̶eaẽ́a. 15 Dadji jĩrũba jaraibʌrʌ: “Mʌ̃ra jʌwaẽ́ bẽrã naʌ̃ cacuad̶ebemaẽ́a,” maʌ̃ba ¿wãrãda dadji cacuad̶ebemaẽ́ca? 16 Idjab̶a cʌwʌrʌba jaraibʌrʌ: “Mʌ̃ra dauẽ́ bẽrã naʌ̃ cacuad̶ebemaẽ́a,” maʌ̃ba ¿wãrãda dadji cacuad̶ebemaẽ́ca? 17 Dadji cacuad̶e ab̶abe dauda b̶ʌbara ¿cãrẽba ũrĩcasi? Dadji cacuad̶e ab̶abe cʌwʌrʌda b̶ʌbara ¿cãrẽba ʌ̃casi? 18 Ãcõrẽba dadji cacuad̶e ne jũmada b̶ʌsia idjia quĩrĩã b̶ad̶a quĩrãca. 19 Dadji cacuad̶e b̶eara jũma ab̶arica b̶ad̶abara cacuara neẽ́ bacasia. 20 Dadji cacuad̶e ne jũmada eropanʌmĩna dadji cacuara ab̶a b̶ʌa. 21 Maʌ̃ bẽrã dauba jʌwaa poya jaraẽ́a: “Bʌ neẽ́ mʌ̃ra bia b̶aya.” Idjab̶a boroba jĩrũa poya jaraẽ́a: “Bãrã neẽ́ mʌ̃ra bia b̶aya.” 22 Wãrãda naʌ̃ cacuad̶e b̶eara ʌ̃cʌrʌ dadjirãmaarã mãcua siriẽ́ b̶eaa. Baribʌrʌ maʌ̃gʌ neẽ́ dadji cacuara bia b̶acaa. 23 Idjab̶a naʌ̃ cacuad̶e b̶ea dadjirãmaarã mãcuaẽ́ b̶eara biara djiobadaa bia ununamãrẽã. Idjab̶a naʌ̃ cacuad̶e b̶ea dadjia unubid̶iẽ́ panʌra quĩrãcuita mẽrãbadaa. 24 Baribʌrʌ dadji cacuad̶e quĩrãwãrẽã b̶eara mẽrãnacaa. Ãcõrẽba dadji cacuad̶e b̶eara jũma arid̶e osia. Dadjia unubid̶aca sid̶a osia bia wagad̶amãrẽã. 25 Mãwã osia dadji cacuara biẽ́ b̶erãmãrẽã, ãtebʌrʌ dadji cacuad̶e b̶eara dji careba pananamãrẽã. 26 Dadji cacuad̶ebemada ab̶a puaibʌrʌ, jũmaena puabaria. Ara maʌ̃ quĩrãca dadji cacuad̶ebemada ab̶a bia jarad̶ibʌrʌ, jũmaena capipia b̶abaria. 27 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãra jũma ãbaa Crito cacua quĩrãca panʌa. Bãrãra idji cacuad̶ebemarãa. 28 Ãcõrẽba djabarã tãẽna Jesucritoba diabued̶arãda naãrã b̶ʌsia. Maʌ̃are idjid̶eba bed̶eabadarãda b̶ʌsia. Maʌ̃are idji bed̶ea jaradiabadarãda b̶ʌsia. Maʌ̃are ʌ̃cʌrʌda b̶ʌsia ne ununacada poya od̶amãrẽã, ʌ̃cʌrʌda b̶ʌsia cacua biẽ́ b̶eara poya biabid̶amãrẽã, ʌ̃cʌrʌda b̶ʌsia djabarã carebad̶amãrẽã, ʌ̃cʌrʌda b̶ʌsia djabarã cawa jipa eded̶amãrẽã, idjab̶a ʌ̃cʌrʌda b̶ʌsia quĩrãtanoa dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ead̶amãrẽã. 29 ¿Jũmarãda Jesucritoba diabued̶arãca? ¿Jũmarãda Ãcõrẽneba bed̶eabadarãca? ¿Jũmarãda Ãcõrẽ bed̶ea jaradiabadarãca? ¿Jũmarãba ne ununacada poya obadaca? 30 ¿Ãcõrẽba jũmarãa diasica cacua biẽ́ b̶eara poya biabid̶amãrẽã? ¿Ãcõrẽba jũmarãa diasica dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e poya bed̶ead̶amãrẽã? ¿Jũmarãba dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e jarad̶ara poya cawa jarad̶ica? 31 Ãcõrẽ Jaureba obi b̶ʌd̶ebema dji biara carebaida b̶eadrʌ jʌrʌd̶adua. Jãʌ̃be mʌ̃a bãrãa cawabiya sãwã ne jũmada poya biara o pananida.

1 Corintios 13

1 Mʌ̃da naʌ̃ ẽjũãne b̶ea bed̶ead̶e bed̶eaibʌrʌ idjab̶a bajãnebema nezoca bed̶ead̶e bed̶eaibʌrʌ, maʌ̃ne quĩrĩãda neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra jiorro od̶a jĩguabari quĩrãca wa pĩrãchiru jĩguabari quĩrãca b̶ʌa. 2 Mʌ̃da Ãcõrẽneba bed̶eaibʌrʌ, Ãcõrẽba crĩcha cawabiẽ́ b̶ad̶ada jũma cawa b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽ necawaada jũma cawa b̶ʌbʌrʌ, idjab̶a sod̶eba wãrãda ĩjã b̶ʌd̶eba eyada poya ãyã b̶ʌibʌrʌ, maʌ̃ne quĩrĩãda neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra ara jãwãbema quĩrãca b̶ʌa. 3 Ne jũma mʌ̃a erob̶ʌda ne neẽ́ qued̶eaa diaibʌrʌ idjab̶a Ãcõrẽ carea ara mʌ̃djida idu bá beabibʌrʌ, baribʌrʌ quĩrĩãda neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra ara jãwãbema quĩrãca b̶ʌa. 4 Quĩrĩã erob̶ʌba jũma droa b̶ʌa, djãrãra quĩrã djuburiabaria, djãrãba erob̶ʌra awuacaa, djãrã cãyãbara biara b̶ʌda jaracaa ni dji dromada crĩchacaa. 5 Quĩrĩã erob̶ʌba djãrãra wayabaria, ab̶abe idji iteabʌrʌ crĩchacaa, maãrĩã carea quĩrũcaa, djãrãba idji biẽ́ od̶ara quĩrãdoabaria. 6 Quĩrĩã erob̶ʌra ne cadjirua carea b̶ʌsrid̶acaa, ãtebʌrʌ jũma wãrã careabʌrʌ b̶ʌsrid̶abaria. 7 Quĩrĩã erob̶ʌba djãrãba biẽ́ od̶ara jũma droabaria, ne jũma biada ĩjãbaria, jũma bia odjamãrẽã jʌ̃ãbaria, idjab̶a ne jũmane droa b̶abaria. 8 Quĩrĩãra jõcaa. Baribʌrʌ ewari ab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadara waa bed̶ead̶aẽ́a, dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eabadara waa bed̶ead̶aẽ́a, Ãcõrẽ Jaured̶eba cawaped̶ad̶a jaradiabadaba waa jaradiad̶aẽ́a. 9 Dadjirãba ab̶abe maãrĩ cawa panʌa idjab̶a Ãcõrẽneba maãrĩ bed̶eabadaa. 10 Baribʌrʌ dji biara b̶ʌ zebʌrʌd̶e maʌ̃ maãrĩ b̶ʌra jõya. Maʌ̃ne ne jũmada cawad̶ia. 11 Mʌ̃ wad̶i caibe querasid̶e warra zaque quĩrãca bed̶eabadjia idjab̶a warra zaque quĩrãca crĩchabadjia. Baribʌrʌ drõã b̶ed̶acarea warra zaque quĩrãca b̶ad̶ara idu b̶ʌsia. 12 Ara nawena dadjirãba Ãcõrẽnebemada jarijaria unu panʌa quĩrã acʌbadad̶e unu panʌ quĩrãca. Baribʌrʌ ewari ab̶a dadjirãba jũma ebud̶a ununia sãwãbʌrʌ b̶ʌda. Ara nawena mʌ̃a maãrĩ cawa b̶ʌa, baribʌrʌ ewari ab̶a jũma cawaya Ãcõrẽba mʌ̃ cawa b̶ʌ quĩrãca. 13 Naʌ̃ ũbea panʌra jõcaa: ne jũma biada ĩjã b̶aida, jũma bia odjamãrẽã jʌ̃ã b̶aida idjab̶a quĩrĩãda. Baribʌrʌ maʌ̃ ũbead̶ebemada quĩrĩãda biara b̶ʌa.

1 Corintios 14

1 Quĩrĩãda biara ẽpẽnadua. Idjab̶a Ãcõrẽ Jaureba obi b̶ʌra jũma o quĩrĩãnadua. Baribʌrʌ biara Ãcõrẽneba bed̶ead̶ida quĩrĩãnadua. 2 Dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea b̶ʌba ẽberãrãa bed̶ea b̶ʌẽ́a, idjia jarabʌrʌra ni ab̶aʌba cawa ũrĩnaca bẽrã. Ab̶abe Ãcõrẽa bed̶ea b̶ʌa. Dadjia cawad̶acada Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea b̶ʌa. 3 Baribʌrʌ Ãcõrẽneba bed̶ea b̶ʌba ẽberãrãa bed̶ea b̶ʌa biara ĩjãnamãrẽã, zareaara b̶ead̶amãrẽã, idjab̶a sobiad̶amãrẽã. 4 Dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea b̶ʌba ara idjida careba b̶ʌa biara ĩjãi carea. Baribʌrʌ Ãcõrẽneba bed̶ea b̶ʌba djabarãda careba b̶ʌa biara ĩjãnamãrẽã. 5 Mʌ̃maarã jũma bãrãra dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e poya bed̶eabʌdabara bia b̶acasia. Baribʌrʌ jũmarãda Ãcõrẽneba poya bed̶eabʌdabara biara b̶acasia. Wãrãda dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eai cãyãbara Ãcõrẽneba bed̶eaida biara b̶ʌa. Baribʌrʌ ab̶aʌba dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eaped̶a cawa jaraibʌrʌ, maʌ̃ sid̶a bia b̶ʌa. Djabarãba cawa ũrĩnaped̶a Ãcõrẽra biara ĩjãnia. 6 Maʌ̃ carea djabarã, mʌ̃da bãrãmaa wãped̶a dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eaibʌrʌ, ¿bãrãda sãwã carebai? Carebaẽ́a. Baribʌrʌ dadjia ũrĩbada bed̶ead̶e Ãcõrẽba mʌ̃́a cawabid̶ada jaraibʌrʌ, wa Ãcõrẽ necawaad̶eba bed̶eaibʌrʌ, wa Ãcõrẽneba bed̶eaibʌrʌ, wa Ãcõrẽ bed̶eada jaradiaibʌrʌ poya carebaya. 7 Ara maʌ̃ quĩrãca ab̶aʌba chiruda wa arpada zaibʌrʌ baribʌrʌ jipa zaẽ́bʌrʌ, jĩgua b̶ʌmĩna dadjia cawad̶aẽ́a cãrẽ trʌ̃ãbida za b̶ʌda. 8 Cachiru sid̶a jipa zaẽ́bʌrʌ, ¿sordaorãda sãwã isabe cob̶ead̶i djõni carea? 9 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba ũrĩbada bed̶ead̶e bed̶ead̶aẽ́bʌrʌ, ẽberãrãba ¿sãwã cawad̶i bãrãba jara panʌda? Mãwã bed̶ead̶ibʌrʌ, bãrãra ara jãwã bed̶ea panʌa. 10 Naʌ̃ ẽjũãne bed̶ea quĩrãtanoa baraa. Maʌ̃ bed̶eaza dji cawa b̶ʌba cawa ũrĩbaria. 11 Baribʌrʌ mʌ̃a maʌ̃ bed̶eada adua b̶ʌbʌrʌ, dji bed̶eabʌrʌmaarã mʌ̃ra drua ãĩbema quĩrãca b̶ʌa, idjab̶a mʌ̃maarã idjida drua ãĩbema quĩrãca b̶ʌa. 12 Bãrãra ara maʌ̃ quĩrãca b̶eaa. Ãcõrẽ Jaureba obi b̶ʌra bãrãba bio o quĩrĩã panʌ bẽrã djabarã carebai careabemada biara o quĩrĩãnadua ãdjirãba biara Ãcõrẽra ĩjãnamãrẽã. 13 Maʌ̃ carea dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea b̶ʌba Ãcõrẽa iwid̶ida b̶ʌa ara idjia jarad̶ara poya cawa jarai carea. 14 Dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌ, mʌ̃ jaureba iwid̶i b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃a adua b̶ʌa cãrẽda iwid̶i b̶ʌda. 15 Mãwãra ¿sãwã jipaara oi? Mʌ̃ jaureba Ãcõrẽa iwid̶iya baribʌrʌ mʌ̃a cawa b̶ʌ bed̶ead̶e bid̶a iwid̶iya. Mʌ̃ jaureba Ãcõrẽa bia jara trʌ̃ãya, baribʌrʌ mʌ̃a cawa b̶ʌ bed̶ead̶e bid̶a trʌ̃ãya. 16 Bʌ jaureba Ãcõrẽa bia bed̶eaibʌrʌ, bʌa jarad̶a cawa ũrĩcaba ¿sãwã wãrãana ai? 17 Wãrãda bʌa mãwã bed̶eabʌrʌd̶e Ãcõrẽa bia bed̶ea b̶ʌa, baribʌrʌ dewararãda carebaẽ́ b̶ʌa biara ĩjãnamãrẽã. 18 Mʌ̃a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abaria mʌ̃ra bãrã cãyãbara dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e aud̶uara bed̶eabari bẽrã. 19 Baribʌrʌ djabarã dji jʌre duanʌne mʌ̃maarã dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e dãrã bed̶eai cãyãbara biara b̶ʌa dadjia ũrĩbada bed̶ead̶e dãrãẽ́ jaradiaida. 20 Djabarã, warra zaquerã quĩrãca b̶ead̶adua. Ãdjirãba cadjiruada bio adua panʌa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba obi b̶ʌd̶ebemada drõãrã quĩrãca crĩcha b̶ead̶adua. Waa warra zaquerã quĩrãca crĩcharãnadua. 21 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Dadjirã Boroba jara b̶ʌa: mʌ̃ra naʌ̃ puru ume drua ãĩbemarã ited̶eba, ãdjia ũrĩnaca bed̶eabada ẽberãrãneba bed̶eaya. Mãwãmĩna mʌ̃ bed̶eara ũrĩ ama panania.” 22 Maʌ̃ba cawa panʌa dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eaira Jesu ĩjã b̶ea carea b̶ʌẽ́da, ãtebʌrʌ Jesu ĩjãẽ́ b̶eaa unubi b̶ʌa Ãcõrẽba cawa oida. Baribʌrʌ Ãcõrẽneba bed̶eaira Jesu ĩjã b̶ea carea b̶ʌa, Jesu ĩjãẽ́ b̶ea carea b̶ʌẽ́a. 23 Maʌ̃ carea djabarã ãbaa dji jʌre duanʌne jũmarãda dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea duananibʌrʌ, maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ Jesu ĩjãẽ́ b̶eada wa Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩ quĩrĩã b̶eada ed̶a zesid̶ara ¿ãdjia jarad̶aẽ́ca bãrãra quĩrãẽ́ duanʌda? 24 Baribʌrʌ jũmarãda Ãcõrẽneba bed̶ead̶ibʌrʌ, maʌ̃ne Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌda wa Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩ quĩrĩã b̶ʌda ed̶a zesira bãrãba jara panʌ ũrĩ b̶ʌd̶eba idjia cawaya cadjirua obarida idjab̶a Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e b̶ʌda. 25 Idji sod̶e mẽrã erob̶ad̶ara ebud̶a cawaya. Maʌ̃ne chĩrãborod̶e cob̶eped̶a Ãcõrẽa bia bed̶eaya idjab̶a jaraya Ãcõrẽra wãrãda bãrã ume b̶ʌda. 26 Maʌ̃ carea djabarã, ¿sãwã jipaara od̶i? Bãrã ãbaa dji jʌre panʌne ʌ̃cʌrʌba trʌ̃ãbi Ãcõrẽ Bed̶ead̶ebemada trʌ̃ãnida panʌa, ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eara jaradiad̶ida panʌa, ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽba cawabid̶ada jarad̶ida panʌa, ʌ̃cʌrʌba dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ead̶ida panʌa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba maʌ̃ bed̶ead̶ara cawa jarad̶ida panʌa. Baribʌrʌ jũma maʌ̃gʌra od̶ida panʌa djabarãba biara ĩjãnamãrẽã. 27 Dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ead̶ibʌrʌ, djaba umé wa ũbeabe mãwã bed̶ead̶ida panʌa. Baribʌrʌ ab̶a ab̶a bed̶ead̶ida panʌa. Bed̶ead̶acarea ab̶aʌba maʌ̃ bed̶ead̶ara cawa jaraida b̶ʌa. 28 Baribʌrʌ djabarã ãbaa dji jʌre panʌne maʌ̃ bed̶ead̶a cawa jarabarida neẽ́bʌrʌ, dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea quĩrĩã b̶ʌra chupea b̶aida b̶ʌa. Idji crĩchad̶e Ãcõrẽa chupea bed̶eaida b̶ʌa. 29 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽneba bed̶eabadara umé wa ũbea bed̶ead̶ida panʌa. Maʌ̃ne jũmarãba ãdjia bed̶ea panʌra quĩrãcuita ũrĩnida panʌa wãrã cawaya. 30 Djaba ab̶a bed̶ea b̶ʌd̶e Ãcõrẽba dji ũrĩ duanʌnebema ab̶aʌa ne cawabisira, dji bed̶ea b̶ʌba maʌ̃ djabara idu bed̶eabida b̶ʌa. 31 Jũmarãda ab̶a ab̶a Ãcõrẽneba bed̶ead̶ida panʌa cawa wãnamãrẽã idjab̶a biara ĩjãnamãrẽã. 32 Ãcõrẽneba bed̶eabarira cawaẽ́ne bed̶ea nũmecaa, ãtebʌrʌ poya jʌ̃ãbaria bed̶eai carea. 33 Ãcõrẽba b̶ʌga nũmebicaa, ãtebʌrʌ necai b̶aida diabaria. 34 Ãcõrẽ ẽberãrã ãbaa dji jʌrebʌdaza wẽrãrãra bed̶ead̶iẽ́ panʌa, ãtebʌrʌ chupea ũrĩnida panʌa. Ãdji quima bed̶eara ĩjã b̶ead̶ida panʌa judiorã leyba jara b̶ʌ quĩrãca. 35 Wẽrãrãba iwid̶i quĩrĩãnibʌrʌ, diguid̶a panʌne ãdji quimaa iwid̶id̶ida panʌa. Djabarã ãbaa dji jʌre duanʌne wẽrã bed̶eaira biẽ́ b̶ʌa. 36 ¿Ãcõrẽ bed̶eara bãrãneba zesica? ¿Ab̶abe bãrãmaa zesica? 37 Bariduaba Ãcõrẽneba bed̶eabarida crĩcha b̶ʌbʌrʌ, wa Ãcõrẽ Jaured̶eba ne o b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba jaraya mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e b̶ʌbʌrʌra dadjirã Boroba obi b̶ʌda. 38 Bariduaba maʌ̃gʌda igaraibʌrʌ, idji sid̶a igarad̶adua. 39 Maʌ̃ba djabarã, biara jʌrʌd̶adua Ãcõrẽneba bed̶ead̶ida. Idjab̶a dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eabadara idu bed̶eabid̶adua. 40 Baribʌrʌ jũmaena quĩrãcuita quĩrãipa od̶adua.

1 Corintios 15

1 Maʌ̃ awara djabarã, mʌ̃a bãrãa quĩrãnebabiya bed̶ea bia Jesucritod̶ebema mʌ̃a bãrãa jaradiad̶ada. Maʌ̃ bed̶eara bãrãba mʌ̃neba cawasid̶aa idjab̶a bio ĩjã panʌa. 2 Mʌ̃a jaradiad̶ara wãrãda ĩjã pananibʌrʌ, Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya. Ĩjã pananaẽ́bʌrʌ, bãdji quĩrĩãbe ĩjãsid̶aa. 3 Mʌ̃a cawad̶a crĩcha dromaara b̶ʌda naãrã bãrãa jaradiasia. Naʌ̃gʌ basía: Critora dadjirã cadjirua carea beusia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. 4 Idjira tʌb̶arisid̶aa, maʌ̃be ewari ũbead̶e beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. 5 Ʌ̃rẽbad̶acarea ara idjida Pedroa unubisia. Maʌ̃are idjia doce edad̶arãa ara idjida unubisia. 6 Mãwãnacarea ara idjida djabarã quiniento aud̶u ãbaa panʌ́a unubisia. Ãdjirãnebemada ʌ̃cʌrʌ jaid̶asid̶aa baribʌrʌ zocãrã wad̶ibid̶a zocai panʌa. 7 Maʌ̃ quiniento djabarãba Jesu unuped̶ad̶acarea ara idjida Santiagoa unubisia. Mãwãnacarea ara idjida jũma idjia diabued̶arãa unubisia. 8 Jĩrũare mʌ̃́a unubisia. Mʌ̃ra warra ʌradʌgad̶a quĩrãca dji biẽ́ bad̶amĩna mãwã unubisia. 9 Wãrãda mʌ̃ra Jesucritoba diabued̶ad̶ebema dji ed̶aara b̶ʌa. Ãcõrẽ ẽberãrã biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ad̶a bẽrã bia b̶ʌẽ́a ẽberãrãba mʌ̃ra idjia diabued̶ada jarad̶amãrẽã. 10 Baribʌrʌ Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃ra b̶ʌsia Jesucritoba diabued̶ada b̶amãrẽã. Idji quĩrĩãbe mʌ̃ra mãwã b̶ʌẽ́ basía. Ãtebʌrʌ jũma Jesucritoba diabued̶arã cãyãbara mʌ̃a idji itea aud̶uara o b̶ʌa. Baribʌrʌ ara mʌ̃djid̶eba mãwã oẽ́ b̶ʌa. Ãcõrẽbʌrʌ idji biad̶eba mʌ̃ra careba b̶ʌa mãwã omãrẽã. 11 Waabema Jesuba diabued̶arãba idjid̶ebemada jaradia panʌbʌrʌ wa mʌ̃a jaradia b̶ʌbʌrʌ, ab̶arida jaradia panʌa. Idjab̶a bãrãba ara maʌ̃ bed̶eara ĩjãsid̶aa. 12 Dairãba Crito ʌ̃rẽbad̶ad̶ebemada jaradia panʌa. Maʌ̃da ¿sãwã ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemaba beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbad̶aẽ́ana a panʌ? 13 Beuped̶ad̶ada ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, maʌ̃ba jara b̶ʌa Crito sid̶a ʌ̃rẽbaẽ́ basida. 14 Critoda ʌ̃rẽbaẽ́ basibʌrʌ, mãwãra dadji quĩrĩãbe jaradia panʌa idjab̶a bãrãba bãdji quĩrĩãbe idjira ĩjã panʌa. 15 Critoda ʌ̃rẽbaẽ́ basibʌrʌ, Ãcõrẽba idji ʌ̃rẽbabisiad̶a abʌdad̶e daiba Ãcõrẽnebemada sewada jara panʌa. Wãrãda beuped̶ad̶ada ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, maʌ̃ba jara b̶ʌa Crito sid̶a ʌ̃rẽbaẽ́ basida. 17 Critoda ʌ̃rẽbaẽ́ basibʌrʌ, bãdji quĩrĩãbe idjira ĩjã panʌa idjab̶a wad̶ibid̶a cadjiruad̶e panʌa. 18 Mãwãra jũma Crito ĩjã b̶ea beuped̶ad̶ara aduasid̶aa. 19 Dadjirãba Critod̶eba ab̶abe naʌ̃ ẽjũãne bia b̶ead̶ida crĩcha panʌbʌrʌ, jũmarã cãyãbara mĩã djuburiara panʌa. 20 Baribʌrʌ Ãcõrẽba wãrãda Critora beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia. Beuped̶ad̶ad̶ebemada idjidrʌ dji naãrã ʌ̃rẽbad̶aa. Mãwã Ãcõrẽba unubisia jũma idjid̶erã sid̶a wãrãda ʌ̃rẽbad̶ida. 21 Ẽberã ab̶aʌba cadjirua od̶a carea dadjirãra beud̶ia. Ara maʌ̃ quĩrãca ẽberã ab̶aʌba bia od̶a carea dadjirãra ʌ̃rẽbad̶ia. 22 Jũmarãda Adaʌ̃neba zeped̶ad̶a bẽrã beubadaa. Ara maʌ̃ quĩrãca Critod̶eba jũma idjid̶erãda wayacusa zocai panania. 23 Critoda naãrã ʌ̃rẽbasia. Idji waya zebʌrʌd̶e idjid̶erãda ʌ̃rẽbad̶ia. 24 Mãwãnacarea naʌ̃ ẽjũãra jõya. Maʌ̃ ewarid̶e Critoba jai bororãda, jai dromarãda, jai mẽsrã b̶ea sid̶a jũma poyaya. Maʌ̃be idji puruda dadji Zeza Ãcõrẽa diaya. 25 Wãrãda Critora jũmarã boroda b̶aida b̶ʌa ab̶a jũma idji dji quĩrũra poyabʌrʌd̶aa. 26 Jĩrũare idjia dadji beuira jõbiya, maʌ̃gʌ sid̶a idji ume dji quĩrũ bẽrã. 27 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌa: “Bʌa ne jũmada idji jʌwaed̶a b̶ʌsia.” Ne jũma Crito jʌwaed̶a b̶ʌsida jara b̶ʌmĩna ebud̶a b̶ʌa Ãcõrẽba ara idjida Crito jʌwaed̶a b̶ʌẽ́ basida. Ãcõrẽbʌrʌ ne jũmada Crito jʌwaed̶a b̶ʌsia. 28 Ãcõrẽ Warra Critoba ne jũma poyad̶acarea ara idjida Ãcõrẽ jʌwaed̶a b̶eya Ãcõrẽba ne jũmada idji jʌwaed̶a b̶ʌd̶a quĩrãca. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽba ne jũmada idji jʌwaed̶a erob̶aya. 29 Beuped̶ad̶ada ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã ʌ̃cʌrʌra beuped̶ad̶a cacuabari borocue panʌ? Ãcõrẽba beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbabiẽ́bʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã ãdjirã cacuabari borocued̶i? 30 Idjab̶a beuped̶ad̶ada ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, ¿daira cãrẽ cãrẽã Jesucrito bed̶ea carea ewariza minijĩchiad̶e bia mĩga panʌ? 31 Djabarã, bãrãba dadjirã Boro Jesucrito ĩjã panʌ carea mʌ̃ra wãrãda b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Wãrãda jaraya: ewariza crĩcha b̶ʌa ẽberãrãba mʌ̃ra Jesu bed̶ea carea bead̶ida. 32 Epeso purud̶e Ãcõrẽ bed̶ea jaradiai carea mʌ̃ra bia mĩgasia animarã cadjirua b̶ea ume djõ b̶ʌ quĩrãca. Beuped̶ad̶ada ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, ¿mʌ̃ bia mĩgad̶a carea cãrẽ biada edasi? Wãrãda dadjirãra ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, biara b̶ʌa od̶ida ʌ̃cʌrʌba jarabada quĩrãca: “Bia ne cod̶ia, itua dod̶ia nu beud̶i bẽrã.” 33 Idu cũrũgabirãnadua. Bãrãda cadjirua obadarã ume ãbaa nĩbad̶ibʌrʌ, ãdjirãba bãrã bia nĩbabadara ãrĩnia. 34 Jipa crĩchad̶adua. Cadjiruada waa orãnadua. Ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemaba Ãcõrẽra adua b̶eaa. Maʌ̃ carea bãrãra perad̶ida panʌa. 35 Ʌ̃cʌrʌba iwid̶id̶isicada: “¿Beuped̶ad̶ada sãwãbʌrʌ ʌ̃rẽbad̶i? ¿Ãdjirã cacuara sãwã b̶ead̶i?” 36 ¡Dji mãwã iwid̶i b̶ʌra crĩcha neẽ́ tab̶ʌa! Ne ud̶a tunubʌrʌd̶e dji tara b̶erawabaria. 37 Trigoda uibʌrʌ wa baridua tada uibʌrʌ, dji b̶ʌwʌrʌda ucaa ãtebʌrʌ dji tadrʌ ubaria. 38 Baribʌrʌ maʌ̃ tad̶eba Ãcõrẽba dji b̶ʌwʌrʌda tunubibaria idji b̶aida b̶ʌ quĩrãca. 39 Naʌ̃ ẽjũãne zocai b̶eara ab̶ari cacua quĩrãca b̶eaẽ́a. Ẽberã cacuara awara b̶ʌa, animarã cacuara awara b̶ʌa, ĩbana cacuara awara b̶ʌa, b̶eda cacuara awara b̶ʌa. 40 Idjab̶a bajãne ne quĩrãtanoa baraa. Naʌ̃ ẽjũãne bid̶a ne quĩrãtanoa baraa. Baribʌrʌ bajãne ne biya qued̶eara awara b̶eaa. Naʌ̃ ẽjũãne ne biya qued̶eara awara b̶eaa. 41 Ʌ̃mãdau ʌ̃naara awara b̶ʌa, jed̶eco ʌ̃naara awara b̶ʌa, chĩdau ʌ̃naara awara b̶ʌa. Chĩdauza ʌ̃naara awara b̶eaa. 42 Beuped̶ad̶a ʌ̃rẽbad̶ira ne ud̶a quĩrãca b̶ʌa. Cacua b̶erawabarida joubadaa baribʌrʌ cacua b̶erawacada ʌ̃rẽbaya. 43 Cacua biaẽ́da joubadaa baribʌrʌ cacua biya quiruda ʌ̃rẽbaya. Cacua ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌda joubadaa baribʌrʌ cacua ʌb̶ʌa b̶ʌda ʌ̃rẽbaya. 44 Naʌ̃ ẽjũãnebema cacuada joubadaa baribʌrʌ bajãnebema cacuada ʌ̃rẽbaya. Naʌ̃ ẽjũãnebema cacuada b̶ʌbʌrʌ bajãnebema cacua sid̶a b̶ʌa. 45 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Nabema ẽberã Adaʌ̃ abadara Ãcõrẽba zocai b̶abisia.” Baribʌrʌ Crito dji jĩrũarebema Adaʌ̃ abadada b̶ʌsia idji jaured̶eba zocai b̶aida diamãrẽã. 46 Bajãnebema cacuada naãrãbema cacuaẽ́a, ãtebʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebema cacuadrʌ dji naãrãbemaa. Dji naãrãbema cacua jõnacarea bajãnebema cacuada edaya. 47 Nabema ẽberã Adaʌ̃ abadara egoro od̶a basía. Jĩrũarebema ẽberã Jesucrito abadara bajãnebemaa. 48 Adaʌ̃ cacuara egoro od̶a basía. Ara maʌ̃ quĩrãca naʌ̃ ẽjũãnebemarãba eropanʌa. Baribʌrʌ Critoba bajãnebema cacuada erob̶ʌ quĩrãca bajãnaa wãbʌda ẽberãrãba eropanania. 49 Dadjirãra nabema ẽberã egoro od̶a quĩrãca panʌa idjab̶a bajãneba zed̶a ẽberã Crito quĩrãca panania. 50 Djabarã, mʌ̃a naʌ̃da jaraya: naʌ̃ ẽjũãnebema cacuara Ãcõrẽ bajãnebema purud̶e poya b̶aẽ́a. Cacua b̶erawabarira cacua b̶erawacama poya b̶aẽ́a. 51 Ũrĩnadua. Ãcõrẽba naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ara mʌ̃a cawabiya: jũma dadjirãra beud̶aẽ́a, ãtebʌrʌ cacua quĩrã awara panenia. 52 Cawaẽ́ne, daupica edabʌrʌd̶e, jĩrũarebema cachiru jĩguabʌrʌd̶e mãwã quĩrã awara panenia. Wãrãda Ãcõrẽ cachirura jĩguaya. Maʌ̃ne beuped̶ad̶ada cacua ãrĩnacad̶e ʌ̃rẽbad̶ia. Idjab̶a dadjirã wad̶i zocai b̶eara cacua quĩrã awara panenia. 53 Dadjirã cacua ãrĩbarira cacua ãrĩcada b̶eya. Dadji beuida b̶ʌ cacuara beuca cacuada b̶eya. 54 Naʌ̃ cacua beuida b̶ʌra cacua beuca b̶ebʌrʌd̶e Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca wãrãda b̶aya. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽba dadji beuira jõbisia.” 55 Idjab̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: Beuba waa poya beubiẽ́a. Beuba waa poya puabiẽ́a. 56 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba cawabi b̶ʌa dadjirãba cadjirua obadada. Cadjiruada obada bẽrã beud̶ia. 57 Baribʌrʌ Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa dadjirã Boro Jesucritod̶eba beud̶id̶ebemada ẽdrʌ edad̶a bẽrã. 58 Maʌ̃ carea mʌ̃ djabarã, bio ĩjã pananadua. Dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌra bio ẽpẽ od̶adua. Bãrãba cawa panʌa dadjirã Boro itea o panʌra bãdji quĩrĩãbe o panʌẽ́da.

1 Corintios 16

1 Maʌ̃ awara bãrãba djabarã Jerusaleʌ̃nebema itea parata jʌrʌ pebʌdad̶ebemada mʌ̃a jaraya. Mʌ̃a djabarã Galacia druad̶ebemarãa jarad̶a quĩrãca od̶adua. 2 Nabema ewari domiaza bãdjiza edabʌdad̶ebemada waga b̶ʌd̶adua. Mãwãra mʌ̃ jũẽbʌrʌd̶e bãrãba ewabe jʌrʌ ped̶aẽ́a. 3 Mʌ̃ jũẽbʌrʌd̶e djabarã bãrãba edabʌdada mʌ̃a Jerusaleʌ̃naa parata diad̶e diabueya. Djabarã Jerusaleʌ̃nebemarãba ãdjira bia edad̶amãrẽã mʌ̃a ãdji ume cartada b̶ʌ́ diabueya. 4 Baribʌrʌ bãrãmaarã mʌ̃ sid̶a wãida bia b̶ʌbʌrʌ, ãdji ume wãya. 5 Mʌ̃ra naãrã Macedonia druad̶aa wãida b̶ʌa. Maʌ̃be bãrãmaa wãya. 6 Mʌ̃ra bãrã ume dãrãisicada. Ãĩbẽrã jũma naʌ̃ doid̶aara b̶aisicada. Maʌ̃be bãrãba mʌ̃ra poya carebad̶ia mʌ̃dji wãbʌrʌmaa bia wãmãrẽã. 7 Ara nawena poya dãrã b̶aẽ́ bẽrã mʌ̃a bãrãra acʌd̶e wã quĩrĩãẽ́a. Baribʌrʌ dadjirã Boroba quĩrĩãibʌrʌ, bãrãmaa wãbʌrʌd̶e dãrãica b̶ʌa. 8 Nama Epeso purud̶e b̶aya ab̶a Pentecoste ewari droma jõbʌrʌd̶aa. 9 Nama mʌ̃ ume dji quĩrũda baramĩna nawena poya Ãcõrẽ bed̶eara bia jaradia b̶aya idjab̶a zocãrãba ĩjãbʌdaa. 10 Djaba Timoteoda bãrãma jũẽibʌrʌ, idjira bãrã tãẽna bia edad̶adua wayarãmãrẽã. Dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌra idjia bia o b̶ʌa mʌ̃a o b̶ʌ quĩrãca. 11 Maʌ̃ carea idjira igararãnadua, ãtebʌrʌ carebad̶adua mʌ̃ acʌd̶e zebʌrʌd̶e necai zemãrẽã. Mʌ̃a, dewara djabarã bid̶a idji zeida jʌ̃ã panʌa. 12 Dadjirã djaba Apoloa mʌ̃a bed̶ea djuburiasia dewara djabarã ume bãrã acʌd̶e wãnamãrẽã. Baribʌrʌ ara nawena idjira wã quĩrĩãẽ́ b̶ʌa. Poya wãbʌrʌd̶e wãya. 13 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Jesucritora bio ĩjã pananadua. Idjid̶eba sozarra b̶ead̶adua idjab̶a zarea b̶ead̶adua. 14 Ne jũma bãrãba obʌdara quĩrĩãneba od̶adua. 15 Djabarã, bãrãba cawa panʌa Acaya druad̶e Estepanaba, idji ẽberãrã bid̶a naãrã Jesura ĩjãsid̶ada idjab̶a ãdji crĩchara b̶ʌcãdada jũma djabarã carebad̶i carea. 16 Mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya ãdjira, jũma ãdji quĩrãca b̶ea sid̶a ẽpẽnamãrẽã. Jũma Ãcõrẽ traju o panʌra, djabarã careba panʌ sid̶a ẽpẽnadua. 17 Djaba Estepanada, Portunatoda, Acaico sid̶a mʌ̃ma jũẽped̶ad̶a bẽrã b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Ãdjirãba bãrã cacuabari mʌ̃ra careba panʌa. 18 Ãdjirãba mʌ̃ sora b̶ʌsrid̶abisid̶aa bãrã so b̶ʌsrid̶abiped̶ad̶a quĩrãca. Ãdjirãnebemada, djabarã ãdjirã quĩrãca panʌ sid̶a bia crĩchad̶adua. 19 Djabarã Asia druad̶ebemaba quĩrĩã panʌa bãrãra bia pananida. Djaba Aquilaba, djabawẽrã Priscilaba, djabarã ãdji ded̶e ãbaa dji jʌrebada bid̶a dadjirã Borod̶eba quĩrĩã panʌa bãrãra bia pananida. 20 Djabarã jũmarãba quĩrĩã panʌa bãrãra bia pananida. Wãrã quĩrĩãneba dji bia edad̶adua. 21 Mʌ̃ra Pauloa. Naʌ̃gʌ bed̶eara ara mʌ̃dji jʌwaba b̶ʌbʌrʌa. 22 Bariduaba dadjirã Boro Jesucritoda quĩrĩãẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra biẽ́ b̶ʌya. ¡Zedua, dadjirã Boro! 23 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida. 24 Jesucritod̶eba mʌ̃a bãrãra wãrãda quĩrĩã b̶ʌa.

2 Corintios 1

1 Mʌ̃ra Pauloa. Ãcõrẽba quĩrĩãna bẽrã mʌ̃ra Jesucritoba diabued̶aa. Dadjirã djaba Timoteora mʌ̃ ume b̶ʌa. Naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa Ãcõrẽ ẽberãrã Corinto purud̶ebema itea, jũma idji ẽberãrã Acaya druad̶e b̶ea itea bid̶a. 2 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida idjab̶a necai b̶aira bãrãa dia pananida. 3 Dadjirã Boro Jesucrito Zeza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida panʌa. Idjira dadjirã quĩrã djuburiabari Zezaa, dadjirã sobiabibari Ãcõrẽa. 4 Ne jũmane bia mĩga panʌne idjia daira sobiabibaria dewara bia mĩga b̶eada sobiabid̶amãrẽã idjia dai sobiabid̶a quĩrãca. 5 Wãrãda Crito carea daira bio bia mĩgabadamĩna idjid̶eba ne jũmane sobiabadaa. 6 Baribʌrʌ daira mãwã bia mĩga panʌa bãrã sobiad̶amãrẽã idjab̶a cadjiruad̶ebemada ẽdrʌd̶amãrẽã. Ãcõrẽba dai sobiabibʌrʌd̶e bãrã sid̶a daid̶eba sobiabadaa. Mãwã bãrãra dai quĩrãca bia mĩgabʌdad̶e poya droad̶ia. 7 Daiba cawa panʌa bãrãba Ãcõrẽra wãrãda bio ĩjã panʌda. Cawa panʌa bãrãra dai quĩrãca bia mĩgabadamĩna Ãcõrẽba bãrãra dai quĩrãca sobiabibarida. 8 Djabarã, daiba quĩrĩã panʌa bãrãba cawad̶ida daira Asia druad̶e wãrãda bia mĩga panasid̶ada. Jãcua mĩga panana bẽrã waa poya droad̶aẽ́da crĩchasid̶aa. Ab̶ed̶a poya zocai ẽdrʌd̶aẽ́da crĩchasid̶aa. 9 Wãrãda daira bead̶ida crĩchasid̶aa. Baribʌrʌ jũma mãwãsia ara dadub̶a poya ẽdrʌd̶ida crĩcharãnamãrẽã ãtebʌrʌ beuped̶ad̶a ʌ̃rẽbabibari Ãcõrẽba ẽdrʌ b̶ʌida ĩjãnamãrẽã. 10 Idjia dai bead̶id̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌsia idjab̶a wayacusa bead̶ida crĩchasid̶ara ẽdrʌ b̶ʌya. Daiba wãrãda ĩjã panʌa idjia dai bead̶id̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌ b̶aida. 11 Bãrã bid̶a dai carea Ãcõrẽ iwid̶i panʌneba careba panʌa. Zocãrãba mãwã iwid̶i panʌ bẽrã zocãrãba Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶ia idji biad̶eba dai careba b̶ʌ carea. 12 Naʌ̃ carea b̶ʌsrid̶a panʌa: daiba cawa panʌa so jipa panʌneba, crĩcha biad̶eba naʌ̃ ẽjũãnebemarã tãẽna, bãrã tãẽna bid̶a bia nĩnada. Maʌ̃ so jipa b̶aira, crĩcha bia sid̶a Ãcõrẽbʌrʌ diabaria. Daira naʌ̃ ẽjũãnebema necawaad̶eba mãwã nĩnaẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌ bẽrã mãwã nĩnaa. 13 Daiba cartad̶e b̶ʌd̶acaa bãrãba poya cawad̶aẽ́da. Mʌ̃a crĩcha b̶ʌa bãrãba maãrĩ cawaped̶ad̶ara biara cawa wãnida. Mãwã bãrãra dai carea b̶ʌsrid̶ad̶ia idjab̶a dadjirã Boro Jesu zebʌrʌd̶e daira bãrã carea b̶ʌsrid̶ad̶ia. 15 Bãrãra mʌ̃ carea wãrãda b̶ʌsrid̶ad̶ida crĩcha b̶ʌ bẽrã, naãrã mʌ̃a crĩcha b̶asia b̶arima umé bãrã acʌd̶e wãida biara carebai carea. 16 Mʌ̃a crĩcha b̶asia Macedonia druad̶aa wãbʌrʌd̶e naãrã bãrãda acʌd̶e wãida. Maʌ̃be Macedonianaa wãped̶a jẽda bãrã acʌd̶e wãida crĩcha b̶asia. Mãwã Judea druad̶aa wãbʌrʌd̶e bãrãba mʌ̃ra poya carebad̶ida crĩcha b̶asia. 17 Baribʌrʌ mʌ̃a crĩcha b̶ad̶a quĩrãca od̶aẽ́ bẽrã ¿bãrãmaarã mʌ̃a wariwaria jarasica? ¿Bãrãmaarã mʌ̃a oyad̶a ad̶ara waya oẽ́ana abarica mʌ̃djia o quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca oi carea? 18 Ãcõrẽra bed̶ea ab̶a b̶ʌa. Idjia cawa b̶ʌa daiba jaraped̶ad̶ara wãrã basida. Daiba bãrãmaa wãniana ad̶aped̶a ara maʌ̃ne wãnaẽ́ana ad̶aẽ́ basía. 19 Silvanoba, Timoteoba, mʌ̃a bid̶a bãrãa Ãcõrẽ Warra Jesucritod̶ebemada jaradia panasid̶aa. Jesucritoba oyad̶a ad̶ara waya oẽ́ana acaa. Idjia oyad̶a ad̶ara jũma obaria. (Ara maʌ̃ quĩrãca daira panʌa.) 20 Wãrãda Ãcõrẽba oi jarad̶ara jũma Critod̶eba obaria. Maʌ̃ carea dadjia Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e Critod̶eba wãrãana abadaa. Mãwã idjida bia jara panʌa. 21 Ãcõrẽbʌrʌ daira, bãrã sid̶a Crito ume bio waga erob̶ʌa. Idjia dadjirãra edasia. 22 Idji Jaureda dadjirãza diasia sẽyãda b̶amãrẽã. Mãwã cawabi b̶ʌa dadjirãra idjid̶eda. Idjab̶a dadjirã sod̶e b̶ʌsia cawad̶amãrẽã jũma idjia diai jarad̶ara wãrãda edad̶ida. 23 Mʌ̃a Ãcõrẽ quĩrãpita jaraya: Corintod̶aa wad̶i wãẽ́ b̶ʌa bãrã quẽã b̶ʌd̶eba sopuabi amaaba. 24 Bãrãba Critora bio ĩjã panʌ bẽrã daiba jara panʌra õgo obid̶aẽ́a. Ab̶abe bãrãra careba quĩrĩã panʌa b̶ʌsrid̶a pananamãrẽã.

2 Corintios 2

1 Maʌ̃ carea mʌ̃a crĩchasia bãrãra acʌd̶e wãẽ́da. Wayacusa bãrã quẽã b̶ʌd̶eba sopuabi quĩrĩãẽ́ basía. 2 Mʌ̃a bãrãda sopuabibʌrʌ ¿caiba mʌ̃ra b̶ʌsrid̶abi? ¿Bãrã sopua b̶eaba mʌ̃ra b̶ʌsrid̶abid̶ica? 3 Maʌ̃ carea bãrã acʌd̶e wãi cãyãbara cartada diabuesia. Mãwã mʌ̃ wãbʌrʌd̶e bãrãba mʌ̃ra sopuabid̶aẽ́a. Bãrãba mʌ̃ra b̶ʌsrid̶abid̶ida panʌa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba mãwã od̶i bẽrã mʌ̃ ume ãbaa b̶ʌsrid̶a pananida. 4 Wãrãda maʌ̃ cartara b̶ʌsia bãrã quẽãi carea. Baribʌrʌ mãwã b̶ʌẽ́ basía bãrã sopuad̶amãrẽã, ãtebʌrʌ cawad̶amãrẽã mʌ̃a bãrãra wãrãda quĩrĩã b̶ʌda. Maʌ̃ carea mʌ̃a sopuad̶eba, jũmawãyã crĩcha b̶ʌd̶eba, idjab̶a jĩã b̶ʌd̶eba maʌ̃ cartara b̶ʌ́ b̶asia. 5 Wãrãda ab̶aʌba cadjirua o b̶ʌd̶eba mʌ̃ra sopuabisia. Baribʌrʌ ab̶abe mʌ̃drʌ sopuabiẽ́ basía, ãtebʌrʌ berara jũma bãrã sid̶a sopuabisia. (Berara jũma bãrãda jara b̶ʌa, idjia od̶ara jũmawãyã cadjirua b̶ʌad̶a a quĩrĩãẽ́ bẽrã.) 6 Berara jũmarãba maʌ̃ ẽberã cadjirua od̶ara quẽãnaped̶a ãĩ b̶ʌsid̶aa. Ara maʌ̃ba bia b̶ʌa. 7 Maʌ̃ bẽrã idjia od̶ara quĩrãdoad̶ida panʌa idjab̶a sobiabid̶ida panʌa jũmawãyã sopua b̶ʌba biẽ́ b̶erãmãrẽã. 8 Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya wayacusa cawabid̶amãrẽã bãrãba idjira quĩrĩã panʌda. 9 Mʌ̃a naẽna maʌ̃nebemada b̶ʌsia bãrãba wãrãda jũma mʌ̃a jarad̶ada ĩjã od̶i cawaya. 10 Ab̶aʌba cadjirua od̶ada bãrãba quĩrãdoasid̶ara mʌ̃a bid̶a quĩrãdoaya. Cadjirua mʌ̃a quĩrãdoaida b̶ʌda wãrãda b̶asibʌrʌ, maʌ̃ cadjiruara Crito quĩrãpita jũma quĩrãdoasia bãrã bia duananamãrẽã. 11 Mãwã quĩrãdoasia diauruba dadjirãra cũrũgarãmãrẽã. Idjia sãwã obarida dadjirãba bio cawa panʌa. 12 Mʌ̃ra Troa purud̶aa wãsia bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradiai carea. Mama dadjirã Boroba ed̶a wãbadara ewabʌrʌ quĩrãca osia ẽberãrãba ũrĩ quĩrĩãnamãrẽã. 13 Baribʌrʌ mʌ̃ djaba Titoda unuẽ́ bẽrã sod̶e necai b̶aẽ́ basía. Maʌ̃ carea djabarã ume dji jʌreped̶a mʌ̃ra wãyaana asia. Ara maʌ̃da Macedonia druad̶aa Tito jʌrʌd̶e wãsia. 14 Baribʌrʌ Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa. Jesucritoba jũma poyaped̶a daira jũmarã quĩrãpita nocod̶aa edebʌrʌa idjab̶a daid̶eba druaza idjid̶ebemada cawabi b̶ʌa. Critod̶ebema jaradia panʌne Ãcõrẽ quĩrãpita daira quera quĩrãca tũãpa panʌa. Idjab̶a idjid̶ebema cawaira quera quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ querara dji ẽdrʌd̶i ẽberãrãba, dji aduad̶i ẽberãrã bid̶a ʌ̃badaa. 16 Dji aduad̶imaarã maʌ̃ querara ẽberã beud̶a mĩguiaca b̶ʌa, Jesu ĩjãnaẽ́ panʌneba beud̶i bẽrã. Baribʌrʌ dji ẽdrʌd̶imaarã maʌ̃ querara bio tũãpa b̶ʌa, Jesu ĩjã panʌneba zocai panani bẽrã. ¿Caiba ara idji ʌb̶ʌad̶eba Ãcõrẽ bed̶eara poya jaradiai? 17 Daiba parata edad̶i carea Ãcõrẽ bed̶eara jaradia nĩnaẽ́a zocãrãba obada quĩrãca. Ãtebʌrʌ Crito ume panʌ bẽrã Ãcõrẽba daira diabuesia. Maʌ̃ne idji quĩrãpita crĩcha biad̶eba jaradiabadaa.

2 Corintios 3

1 ¿Maʌ̃ jara panʌneba wayacusa ara daid̶ebemada bia bed̶ea panʌca? ¿Dai bia nĩnanebema cartada bãrãa acʌbid̶ida panʌca jaradiad̶i carea? ¿Daiba bãrãa cartada iwid̶id̶ida panʌca jaradiad̶e wãni carea ʌ̃cʌrʌba obada quĩrãca? 2 Bãrãdrʌ carta dai sod̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca panʌa. Jũmarãba maʌ̃ carta acʌd̶aped̶a cawa panʌa daiba jipa jaradiabadada. 3 Daid̶eba bãrãba Crito ĩjãped̶ad̶a bẽrã bãrãra carta Critoba b̶ʌ́ diad̶a quĩrãca panʌa. Idjia maʌ̃ cartara tintaba b̶ʌẽ́ basía, ãtebʌrʌ zocai b̶ʌ Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶ʌsia. Mõgara pewed̶ead̶e b̶ʌẽ́ basía, ãtebʌrʌ dadjirã sod̶e b̶ʌsia. 4 Ãcõrẽ quĩrãpita daiba Critod̶eba cawa panʌa maʌ̃gʌra wãrãda. 5 Daiba poya jarad̶aẽ́a ara dadub̶a Ãcõrẽ trajura poya od̶ida. Ãtebʌrʌ cawa panʌa Ãcõrẽneba jũma poya od̶ida. 6 Ãcõrẽba daira b̶ʌsia idjia ẽberãrã ume bed̶ea b̶ʌd̶a djiwid̶ida poya jaradiad̶amãrẽã. Maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶a djiwid̶ira Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley quĩrãca jʌwaba b̶ʌd̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba cawabid̶aa. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba cawabi b̶ʌa cadjirua o panʌ carea ẽberãrãra beud̶ida panʌda, baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba dadjirãa zocai b̶aida diabaria. 7 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra mõgara pewed̶ead̶e b̶ʌd̶a basía. Maʌ̃ leyba cawabisia cadjirua o panʌ carea ẽberãrãra beud̶ida panʌda. Ãcõrẽba maʌ̃ ley diasid̶e idji dorrodorroaba Moise quĩrãra dorrodorroabisia. Maʌ̃ carea israelerãba Moise quĩrãra poya acʌd̶aẽ́ basía. Maʌ̃ dorrodorroa b̶ʌra pĩãca jõbʌrʌ bad̶amĩna wad̶ibid̶a poya acʌd̶aẽ́ panasid̶aa. Wãrãda Ãcõrẽba idji dorrodorroaba unubisia maʌ̃ leyra bio bia b̶ʌda. Baribʌrʌ idjia bed̶ea b̶ʌd̶a djiwid̶ira idji Jaureba cawabi b̶ʌ bẽrã ¿Moisea diad̶a ley cãyãbara biara b̶ʌẽ́ca? 9 Wãrãda maʌ̃ leyba ẽberãrãra beud̶ida panʌda jara b̶ʌmĩna bio bia b̶ʌa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba bed̶ea b̶ʌd̶a djiwid̶ira biara b̶ʌa. Maʌ̃ba cawabi b̶ʌa sãwã Ãcõrẽba dadjirãra jipa unubarida. 10 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra bio bia b̶ad̶amĩna id̶ira mãcuaẽ́ b̶ʌa idjia bed̶ea b̶ʌd̶a djiwid̶ira biara b̶ʌ bẽrã. 11 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra naẽna bio bia b̶ad̶amĩna ewariza b̶ai careabemaẽ́ basía. Baribʌrʌ idjia bed̶ea b̶ʌd̶a djiwid̶ira jõca bẽrã biara b̶ʌa. 12 Maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶a djiwid̶ira wãrãda jõcada cawa panʌ bẽrã daiba maʌ̃gʌra ebud̶a jaradiabadaa. 13 Daiba ni cãrẽ sid̶a mẽrãnacaa Moiseba idji quĩrã mẽrãna quĩrãca. Moiseba idji quĩrãra bʌrabadjia israelerãba idji quĩrã dorrodorroa jõbʌrʌda unurãnamãrẽã. 14 Baribʌrʌ ãdjirãba maʌ̃gʌd̶ebemada cawad̶aẽ́ basía. Ãdji crĩchara wuaba bʌrá eropanʌ quĩrãca b̶asia. Id̶i bid̶a Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley acʌbʌdad̶e judiorãba cawad̶acaa. Ãdji crĩchara wad̶ibid̶a wuaba bʌrá eropanʌ quĩrãca b̶ʌa. Ab̶abe Critod̶eba poya cawad̶ia. Idjiabʌrʌ ãdji crĩcha wuaba bʌrá eropanʌra ẽrã b̶ʌya. 16 Wãrãda ab̶aʌba ĩjãbʌrʌd̶e idji crĩcha wuaba bʌrá erob̶ʌ quĩrãca b̶ʌra dadjirã Boroba ẽrã b̶ʌya. 17 Dadjirã Boro abʌrʌd̶e Ãcõrẽ Jaureda jara b̶ʌa. Dadjirã Boro Jaured̶eba nĩbabarira cadjiruad̶ebemada, Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶ebema sid̶a ẽdrʌsia. 18 Dadjirãba Critoda ĩjã panʌ bẽrã dadji quĩrãra wuaba bʌrá eropanʌ quĩrãca panʌẽ́a. Maʌ̃ bẽrã dadjirãneba dewararãba dadjirã Boro quĩrãwãrẽãra unu panʌa quĩrã acʌbadad̶e acʌ panʌ quĩrãca. Maʌ̃ne dadjirã Boro Jaureba dadjirãra ewariza biara o wãa dadjirã Boro quĩrãca pananamãrẽã.

2 Corintios 4

1 Ãcõrẽba quĩrã djuburiad̶eba idji bed̶eara idu jaradiabi b̶ʌ bẽrã daiba poyad̶aẽ́da crĩchad̶acaa. 2 Ne jũma cadjirua ẽberãrãba mẽrã obadada, mĩã pera obada sid̶a daiba igarasid̶aa. Djãrãra cũrũgad̶acaa. Ãcõrẽ bed̶eara ãĩ jaradiad̶acaa, ãtebʌrʌ wãrã bed̶eara ebud̶a jaradiabadaa. Mãwã Ãcõrẽ quĩrãpita daiba jũmarãa cawabibadaa jipa o panʌda. 3 Baribʌrʌ bed̶ea bia Critod̶ebema daiba jaradia panʌda wad̶ibid̶a ebud̶a b̶ʌẽ́bʌrʌ, ab̶abe dji aduad̶imaarã mãwã b̶ʌa. 4 Jipa jaraibʌrʌ, Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶eamaarã ebud̶a b̶ʌẽ́a. Naʌ̃ ẽjũãne diauruda ãdjirã boroa. Diauruba ãdjirãa wãrã bed̶ea bia Critod̶ebemada idu cawabiẽ́ b̶ʌa daub̶errea o b̶ʌ quĩrãca. Mãwã ãdjirãba Crito bia quirud̶ebemada poya cawad̶aẽ́a. Critora Ãcõrẽ bẽrã mãwã bia quirua. 5 Ara daid̶ebemada jaradia panʌẽ́a, ãtebʌrʌ jaradia panʌa Jesucritora jũmarã Boroda. Idjab̶a daiba jara panʌa Jesura quĩrĩã panʌ bẽrã daira bãrã nezocada. 6 Naʌ̃ ẽjũãra jũma pãĩma b̶ad̶ada Ãcõrẽba ʌ̃nabisia. Ara maʌ̃ quĩrãca idji ʌ̃naada dadjirã sod̶e ʌ̃nabisia. Maʌ̃ba jara b̶ʌa idji biya quirud̶ebemada Critod̶eba dadjirãa cawabisida. 7 Critod̶ebema bed̶ea biya quirura daiba eropanʌa. Mãwãmĩna naʌ̃ cacuara ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌa idjab̶a ãrĩcha b̶ʌa zoco quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã jũmarãba cawa panʌa dai ʌb̶ʌad̶eba maʌ̃ bed̶eara jaradia panʌẽ́da, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ ʌb̶ʌa waib̶ʌa b̶ʌd̶eba jaradia panʌda. 8 Daira ne jũmane bia mĩga panʌmĩna poya ẽdrʌd̶aẽ́da crĩchad̶acaa. Sãwã od̶ida cawad̶aẽ́ panʌne poya od̶aẽ́da crĩchad̶acaa. 9 Ẽberãrãba daira biẽ́ o panʌmĩna Ãcõrẽba igaraẽ́ b̶ʌa. Ãdjirãba daira bia mĩgabi panʌmĩna poya bead̶aẽ́a. 10 Dai wãbʌdaza ẽberãrãba daira bea quĩrĩã panʌa Jesu beaped̶ad̶a quĩrãca. Baribʌrʌ Jesuba daira careba b̶ʌ bẽrã ãdjia daid̶eba Jesu zocai b̶ʌda unubadaa. 11 Wãrãda dai wad̶i zocai panʌne Jesu carea ẽberãrãba daira bea quĩrĩã panania. Mãwã dai cacua beuida b̶ʌd̶eba jũmarãba Jesu zocai b̶ʌda ununia. 12 Wãrãda ẽberãrãba daira bea quĩrĩã panʌmĩna daiba jaradia panʌra bãrãba ĩjãsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ewariza Ãcõrẽ ume zocai panania. 13 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃a Ãcõrẽra ĩjãna bẽrã bed̶easia.” Ab̶ari quĩrãca daiba Ãcõrẽra wãrãda ĩjã panʌ bẽrã idjid̶ebemada bed̶ea panʌa. 14 Ãcõrẽba dadjirã Boro Jesura ʌ̃rẽbabisia. Daiba cawa panʌa ara maʌ̃ Ãcõrẽba dai sid̶a Jesu quĩrãca ʌ̃rẽbabida. Maʌ̃be daira bãrã ume ãbaa idji quĩrãpita b̶ʌya. 15 Daira bia mĩga panʌa bãrã bia b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ne Ãcõrẽba idji biad̶eba ẽberãrãda zocãrã ẽdrʌ edabʌrʌa. Mãwã zocãrãba idjía bia b̶ʌad̶a ad̶ia idjab̶a idjida bia jarad̶ia. 16 Maʌ̃ bẽrã daiba waa jaradiad̶aẽ́da crĩchad̶acaa. Daira ewariza cacua ʌb̶ʌaẽ́ara wãnamĩna Ãcõrẽba careba b̶ʌa dai sod̶e ʌb̶ʌara b̶ead̶amãrẽã. 17 Dai ara nawena bia mĩgabadara dãrãẽ́ne jõya. Baribʌrʌ daiba bajãnebema crĩcha panʌne jũma maʌ̃gʌ droa panʌra mãcua zarea b̶ʌẽ́a. Wãrãda dai bia mĩga panʌ carea bajãne bio bia panania. Maʌ̃ bia pananira ewariza b̶aya. 18 Maʌ̃ carea dauba unubadara daiba crĩcha panʌẽ́a, ãtebʌrʌ dauba ununacada crĩcha panʌa. Dadji dauba unubadara isabe jõbaria, baribʌrʌ dauba ununacara jõcaa.

2 Corintios 5

1 Naʌ̃ ẽjũãne naʌ̃ cacuara dãrã droaca bẽrã wua de quĩrãca b̶ʌa. Dadjirãba cawa panʌa naʌ̃ cacua beud̶acarea Ãcõrẽba dadjirãa cacua beucada bajãne diaida. Maʌ̃ cacuara ẽberãba od̶aẽ́a. 2 Maʌ̃ carea naʌ̃ cacuad̶e panʌne dadjirãba cacua bajãnebemada bio eda quĩrĩã panʌa. 3 Maʌ̃ cacuara dadjirãba bajãne eropanania. Bajãne cacua neẽ́ b̶ead̶aẽ́a. 4 Wãrãda dadjirã naʌ̃ cacuad̶e panʌne bia mĩgabadaa idjab̶a mĩã sopua bed̶eabadaa. Baribʌrʌ mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa dadjirãra beu quĩrĩã panʌda naʌ̃ cacua erob̶ead̶a amaaba. Ãtebʌrʌ bajãnebema cacuada eda quĩrĩã panʌa. Mãwã dadji cacua beuida b̶ʌra jõped̶a dadji cacua beucadrʌ b̶eya. 5 Wãrãda Ãcõrẽba dadjirãra maʌ̃ carea osia. Idji Jaurera dadjirãa diasia cawad̶amãrẽã jũma idjia diai jarad̶ara wãrãda edad̶ida. 6 Maʌ̃ bẽrã dadjirã crĩchara Ãcõrẽmaa wãrãda b̶ʌcãrĩnaa. Dadjirãba cawa panʌa naʌ̃ cacuad̶e panʌne dadjirã Boro b̶ʌma panʌẽ́da. 7 Dadji dauba unu panʌneba nĩnaẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ ĩjã panʌneba nĩnaa. 8 Maʌ̃ carea dadjirã crĩchara Ãcõrẽmaa wãrãda b̶ʌcãrĩnaa. Dadjirãra biara naʌ̃ cacuad̶ebemada ẽdrʌ quĩrĩã panʌa dadjirã Boro ume ãbaa b̶ead̶i carea. 9 Maʌ̃ carea naʌ̃ cacuad̶e panʌne wa beusid̶ara, dadjirãba jũma o quĩrĩã panʌa Ãcõrẽba bia unumãrẽã. 10 Wãrãda Critoba jũma dadjirãra cawa oya. Idjia dadjiza diaya dadjia naʌ̃ cacuad̶e o b̶ad̶a quĩrãca. Bia o b̶asibʌrʌ, ara maʌ̃ quĩrãca diaya. Biẽ́ o b̶asibʌrʌ, ara maʌ̃ quĩrãca diaya. 11 Dadjirã Borora waya panʌ bẽrã daiba ẽberãrãa jara panʌa idjida ĩjãnamãrẽã. Ãcõrẽba cawa b̶ʌa daiba crĩcha biad̶eba jaradia nĩnada. Mʌ̃a crĩcha b̶ʌa bãrã bid̶a cawa panʌda. 12 Wayacusa daid̶ebemada bãrãa bia bed̶ea panʌẽ́a, ãtebʌrʌ quĩrĩã panʌa bãrãba daid̶ebemada poya bia crĩchad̶ida. Mãwã ʌ̃cʌrʌba dai biẽ́ jarabʌdad̶e bãrãba daid̶ebemada poya bia jarad̶ia. Maʌ̃gʌrãba ãdji dauba bia unu b̶ʌda biara crĩchabadaa. Sod̶ebemada crĩchad̶acaa. 13 Ʌ̃cʌrʌba jara panʌa daira quĩrãẽ́ panʌda. Daida mãwã panʌbʌrʌ, Ãcõrẽba jara b̶ʌ od̶i carea mãwã panʌa. Daida quĩrã biabʌrʌ, bãrã carebad̶i carea mãwã panʌa. 14 Critoba daira quĩrĩã b̶ʌ bẽrã idjia quĩrĩã b̶ʌdrʌ daiba o panʌa. Daiba cawa panʌa Ẽberã Ab̶a beusida jũmarã carea. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ quĩrãpita jũmarãda beusid̶aa. 15 Wãrãda Critora jũmarã carea beuped̶a ʌ̃rẽbasia dadji zocai b̶eaba ara dadjia o quĩrĩã panʌ quĩrãca waa orãnamãrẽã, ãtebʌrʌ idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca o pananamãrẽã. 16 Maʌ̃ carea naʌ̃ ẽjũãnebemarãba djãrã acʌbada quĩrãca id̶ira daiba ni ab̶aʌda acʌd̶acaa. Naẽna daiba Critod̶ebemada mãwã crĩcha pananamĩna id̶ira mãwã od̶acaa. 17 Wãrãda ab̶aʌda Crito ume b̶ʌbʌrʌ, idjira ẽberã djiwid̶ida mãwã b̶ʌa. Idji naẽna b̶ad̶a quĩrãca b̶ʌẽ́a ãtebʌrʌ ẽberã djiwid̶ia. 18 Jũma maʌ̃gʌra Ãcõrẽba osia. Critod̶eba dadjirãra idji ume bia b̶ʌsia idjab̶a daira b̶ʌsia maʌ̃gʌd̶ebemada ẽberãrãa jaradiad̶amãrẽã. 19 Wãrãda Critod̶eba Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãnebemarãra idji ume bia b̶ʌsia. Dadjia cadjirua oped̶ad̶ara jũma quĩrãdoasia. Idjab̶a maʌ̃ bed̶ea idji ume bia b̶aid̶ebemada daia diasia jaradiad̶amãrẽã. 20 Maʌ̃ bẽrã daira Critoba diabued̶arãa. Daid̶eba Ãcõrẽba bãrãa bed̶ea djuburia b̶ʌa idji ume ibiad̶amãrẽã. Daiba Crito trʌ̃neba bãrãa bed̶ea djuburiabʌdaa: Ãcõrẽ ume ibiad̶adua. 21 Critoba cadjiruada oca basía. Baribʌrʌ dadjirã carea Ãcõrẽba idjira dji cadjirua quĩrãca unusia. Mãwã Critod̶eba Ãcõrẽba dadjirãra jipa unu b̶ʌa.

2 Corintios 6

1 Daiba Ãcõrẽ ume ãbaa idji trajuda o panʌa. Maʌ̃ bẽrã daiba bãrãa bed̶ea djuburiad̶ia Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌda igararãnamãrẽã. 2 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: Mʌ̃a carebai carea b̶ʌd̶a ewarid̶e bʌa iwid̶id̶ara mʌ̃a ũrĩsia. Bʌ ẽdrʌ edad̶a ewarid̶e mʌ̃a bʌra carebasia. Wãrã arada mʌ̃a jaraya: id̶i Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌa. Id̶i Ãcõrẽba ẽdrʌ edabaria. 3 Ni cãrẽneba daid̶ebemada biẽ́ unubid̶aẽ́ panʌa daiba jaradia panʌnebemada, ni ab̶aʌba biẽ́ bed̶earãnamãrẽã. 4 Ãtebʌrʌ ne jũmane unubi panʌa daira Ãcõrẽ nezocarãda. Bia mĩga panʌne, ne neẽ́ panʌne, minijĩchiad̶e panʌne bid̶a jũma droa panʌneba mãwã unubi panʌa. 5 Ẽberãrãba u eropanʌne, jida eropanʌne, dai ume quĩrũbʌca duanʌne bid̶a mãwã unubi panʌa. Jũmawãyã traja panʌne, cãĩnaẽ́ panʌne, ne cod̶aẽ́ panʌne bid̶a mãwã unubi panʌa. 6 Dai jipa nĩnaneba, wãrã crĩcha cawaad̶eba, jũma droa panʌneba, sobiad̶eba, Ãcõrẽ Jaure dai sod̶e b̶ʌd̶eba, wãrã quĩrĩãneba, wãrã bed̶ea jaradia panʌneba, idjab̶a Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba bid̶a mãwã unubi panʌa. Dai jipa panʌneba cadjiruara poyabadaa idjab̶a ara maʌ̃ba daida cadjiruad̶ebemada jũãtrʌbadaa. 8 Ed̶aud̶e ʌ̃cʌrʌba daida bia jarabadaa. Ed̶aud̶e biẽ́ jarabadaa. Ed̶aud̶e daira biẽ́ trʌ̃ b̶ʌgabibadaa. Ed̶aud̶e bia trʌ̃ b̶ʌgabibadaa. Daiba wãrã bed̶eada jara panʌmĩna ʌ̃cʌrʌba jara panʌa daira sewaid̶a panʌda. 9 Daira bio cawa panʌmĩna ãdjia ununaca ẽberãrã quĩrãca obadaa. Daira beubod̶od̶ada crĩcha panʌmĩna wad̶i zocai panʌa. Daira puobadamĩna bead̶acaa. 10 Daira sopuabadamĩna ewariza b̶ʌsrid̶a panʌa. Daira ne neẽ́ panʌa. Mãwãmĩna daiba zocãrã ẽberãrãa Ãcõrẽnebemada cawabibadaa ãdjirãra ne bara b̶ea quĩrãca b̶ead̶amãrẽã. Daira ne neẽ́ panʌmĩna Ãcõrẽneba ne jũmada eropanʌa. 11 Djabarã Corintod̶ebema, daiba sod̶eba bãrãra bio quĩrĩã panʌ bẽrã ebud̶a mãwã jara panʌa. 12 Wãrãda daiba bãrãra sod̶eba quĩrĩã panʌa, baribʌrʌ bãrãba daira sod̶eba quĩrĩãẽ́ panʌa. 13 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya zezaba idji warrarãa bed̶ea djuburiabari quĩrãca: daiba sod̶eba bãrã quĩrĩã panʌ quĩrãca bãrã bid̶a daira sod̶eba quĩrĩã pananadua. 14 Crito ĩjãẽ́ b̶ea ume bed̶ea b̶ʌrãnadua. ¿Ẽberã jipa b̶ʌda sãwã ẽberã cadjirua ume bia b̶ai? ¿Ʌ̃naada sãwã pãĩma ume bia b̶ai? 15 ¿Critoda sãwã diauru ume bia b̶ai? ¿Crito ĩjã b̶ʌra sãwã Crito ĩjãẽ́ b̶ʌ ume bia nĩbai? 16 ¿Jʌwaba od̶a ãcõrẽda Ãcõrẽ ded̶e b̶aida b̶ʌca? Wãrãda dadjirãra Ãcõrẽ zocai b̶ʌ de dromaa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba idji bed̶ead̶e nãwã jarasia: Mʌ̃ra ãdjirã ume b̶aya. Ãdjirã tãẽna nĩbaya. Mʌ̃ra ãdji Ãcõrẽ baya idjab̶a ãdjirãra mʌ̃ ẽberãrãda b̶ead̶ia. 17 Idjab̶a dadjirã Boroba nãwã jarasia: Ãdjirãmabemada ãyã wãnadua. Ãdjirã ume ãbaa b̶earãnadua. Mʌ̃a bia unucara igarad̶adua. Maʌ̃be mʌ̃a bãrãra bia edaya. 18 Mʌ̃ra bãrã Zeza baya. Bãrãra mʌ̃ warrarãda b̶ead̶ia idjab̶a mʌ̃ caurãda b̶ead̶ia. Dadjirã Boro jũma poya b̶ʌba mãwã jara b̶ʌa.

2 Corintios 7

1 Djabarã, Ãcõrẽba dadjirãa maʌ̃gʌra jũma oyad̶a ad̶a bẽrã naʌ̃ cacuaba cadjirua obarira, dadji crĩchad̶eba obari sid̶a jũma igarad̶ida panʌa. Ãcõrẽ bio waya panʌneba idji itea bia b̶ead̶ida panʌa. 2 Sod̶eba daira quĩrĩãnadua. Daiba ni ab̶aʌda biẽ́ od̶aẽ́ panʌa, cadjiruada crĩchabid̶aẽ́ panʌa, cũrũgad̶aẽ́ panʌa. 3 Mʌ̃a maʌ̃gʌra jaraẽ́ b̶ʌa bãrã biẽ́ jarai carea. Mʌ̃a naẽna jarasia daiba bãrãra sod̶eba quĩrĩã panʌda. Idjab̶a mãwã quĩrĩã panania bãrã ume ãbaa panʌne wa beubʌdad̶e bid̶a. 4 Mʌ̃a bãrãa ebud̶a bed̶ea b̶ʌa cawa b̶ʌ bẽrã jipa od̶ida. Bãrã carea mʌ̃ra b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Dai bia mĩga panʌne mʌ̃ra bãrã carea sobia b̶abaria idjab̶a bio b̶ʌsrid̶a b̶abaria. 5 Macedonia druad̶e jũẽsid̶ad̶e daira poya ʌ̃nãũnaẽ́ panasid̶aa, ãtebʌrʌ ne jũmane bia mĩga panasid̶aa. Daira ne waya nĩbabadjid̶aa idjab̶a ẽberãrãra dai ume caicayabadjid̶aa. 6 Baribʌrʌ Tito jũẽsid̶e daira sobiasid̶aa Ãcõrẽba sopua b̶eara sobiabibari bẽrã. 7 Daira ab̶abe idji jũẽna carea b̶ʌsrid̶ad̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ bãrã carea b̶ʌsrid̶asid̶aa. Idjia jarasia bãrã ume b̶asid̶e bãrãba idjira sobiabisid̶ada. Maʌ̃ awara nẽbʌrʌsia bãrãba daira unu quĩrĩã panʌda, cadjirua oped̶ad̶a carea sopuaba jĩã panʌda, idjab̶a quĩrĩãneba mʌ̃ra crĩcha panʌda. Maʌ̃ carea mʌ̃ra biara b̶ʌsrid̶asia. 8 Mʌ̃a carta naẽna b̶ʌd̶aba bãrãra sopuabid̶amĩna mʌ̃ra sopuaẽ́ b̶ʌa. Naãrã sopua b̶asia. Cawasia bãrãra dãrã sopuaẽ́ pananamĩna maʌ̃ cartad̶eba bãrãra sopuabisida. 9 Baribʌrʌ id̶ira mʌ̃ra b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. B̸ʌsrid̶a b̶ʌẽ́a bãrãra sopuabid̶a bẽrã, ãtebʌrʌ b̶ʌsrid̶a b̶ʌa bãrãba cadjirua o pananara sopuad̶eba igarad̶aped̶a wayacusa Ãcõrẽmaa zesid̶a bẽrã. Wãrãda Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca bãrãra sopuasid̶aa. Mãwã daiba quẽãped̶ad̶a carea bãrãra biẽ́ b̶ead̶aẽ́ basía. 10 Ab̶aʌba cadjirua od̶a carea Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca sopuaibʌrʌ, idjia cadjirua od̶ara igaraped̶a Ãcõrẽmaa zeya. Maʌ̃be Ãcõrẽba idjira ẽdrʌ edaya. Ãcõrẽ ume bia b̶ed̶a bẽrã maʌ̃ sopuad̶ebemada biẽ́ crĩchacaa. Baribʌrʌ ab̶aʌda naʌ̃ ẽjũãnebemarã sopuabada quĩrãca sopuaibʌrʌ, cadjiruara igaraẽ́ bẽrã beuya. 11 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca bãrãra sopuasid̶a bẽrã maʌ̃ sopuaba bãrãa jipa crĩchabisia idjab̶a jipaara obisia. Maʌ̃ bẽrã bãrãba jipa o panʌda jũmarãa cawabi quĩrĩã panʌa. Djababa cadjirua od̶a carea bãrãra quĩrũsid̶aa idjab̶a Ãcõrẽba cawa oid̶ebemada wayasid̶aa. Maʌ̃ carea ara maʌ̃da dji cadjirua od̶a ẽberãda quẽãnaped̶a ãĩ b̶ʌsid̶aa. Ne jũmaneba bãrãba unubisid̶aa maʌ̃ cadjirua od̶a carea bed̶ead̶e panʌẽ́da. Maʌ̃ awara mʌ̃ra unu quĩrĩã panʌa. 12 Mʌ̃a maʌ̃ cartara ab̶abe dji cadjirua od̶a ẽberãa quẽãi carea b̶ʌẽ́ basía. Idjab̶a dji biẽ́ b̶ed̶a ẽberã carebai carea b̶ʌẽ́ basía. Ãtebʌrʌ b̶ʌsia bãrãba ĩjã o panʌneba Ãcõrẽ quĩrãpita cawad̶amãrẽã wãrãda daiare panʌda. 13 Jũma maʌ̃gʌba daira sobiabisia. Maʌ̃ awara bãrãba Titora b̶ʌsrid̶abisid̶aa. Idjira bãrãmaʌba b̶ʌsrid̶a zed̶a bẽrã daira biara b̶ʌsrid̶asid̶aa. 14 Tito bãrãmaa wãi naẽna mʌ̃a bãrãnebemada idjía bia jarasia. Mʌ̃a jarad̶a quĩrãca Titoba unune wãna bẽrã mʌ̃ra bãrã carea quĩrã peraẽ́ b̶ʌa. Jũma daiba bãrãa jaradiaped̶ad̶ara wãrã basía. Ara maʌ̃ quĩrãca jũma daiba Titoa bãrãnebema bia jaraped̶ad̶ara wãrã basía. 15 Titoba quĩrãneba b̶abaria bãrãba idji bed̶eara ĩjã osid̶ada idjab̶a waya panʌneba idjira bia edasid̶ada. Maʌ̃ bẽrã bãrãra biara quĩrĩã b̶ʌa. 16 Id̶ira mʌ̃ sid̶a b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba wãrãda jipa o pananida.

2 Corintios 8

1 Maʌ̃ awara djabarã, daiba cawabi quĩrĩã panʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba djabarã Macedonia druad̶ebemada careba b̶ʌda. 2 Ãdjirãra bio bia mĩga panʌmĩna b̶ʌsrid̶a panʌa. Ne neẽ́ panʌmĩna b̶ʌsrid̶aba Ãcõrẽa paratada waib̶ʌa diasid̶aa. 3 Mʌ̃a jaraya: ãdjia poya diabʌda quĩrãca sobiad̶eba diasid̶aa. Idjab̶a ãdjia poya diad̶ida panana aud̶u diasid̶aa. 4 Ãdjirãba daia bio bed̶ea djuburiasid̶aa ãdjia bid̶a djabarã Jerusaleʌ̃nebemada carebad̶i carea. 5 Maʌ̃ne ãdjia ab̶abe daiba crĩcha panana quĩrãca od̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ naãrã ara ãdjida diasid̶aa dadjirã Boro Jesucritoba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca od̶i carea. Maʌ̃are daiba jaraped̶ad̶ara osid̶aa. Mãwã Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca arid̶e osid̶aa. 6 Djaba Titoba naãrã bãrãa crĩchada diasia bãrã bid̶a paratada djabarã Jerusaleʌ̃nebema itea jʌrʌ ped̶amãrẽã. Maʌ̃ carea daiba Titoa bed̶ea djuburiasid̶aa bãrãa jarad̶e wãmãrẽã jũma bãrãba sobiad̶eba diad̶iad̶a aped̶ad̶ara wãrãda jʌrʌ ped̶amãrẽã. 7 Bãrãba ne jũmane bio bia o panʌa; Jesura bio ĩjã panʌa, bio bed̶ea cawa panʌa, Ãcõrẽneba bio ne cawa panʌa, Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca bio o quĩrĩã panʌa, idjab̶a daira bio quĩrĩã panʌa. Maʌ̃ bẽrã bãrãba sobiad̶eba parata jʌrʌ pe panʌra waib̶ʌa diad̶adua. 8 Mʌ̃a maʌ̃gʌra õgo obiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba acʌbid̶ida djabarã wãrãda quĩrĩã panʌda. Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa cawabi b̶ʌa sãwã dewararãba paratara djabarã Jerusaleʌ̃nebema itea jʌrʌ pe panʌda. Bãrã bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca od̶ibʌrʌ, acʌbid̶ia wãrãda djabarãra quĩrĩã panʌda. 9 Bãrãba bio cawa panʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrã carea od̶ada. Idjira bajãne ne jũma bara b̶ʌmĩna, bãrã carea naʌ̃ djarad̶e ne neẽ́ b̶ʌ quĩrãca b̶asia bãrãba ne jũma Ãcõrẽba dia b̶ʌd̶ebemada erob̶ead̶amãrẽã. 10 Bãrãba parata jʌrʌ pe panʌnebemada mʌ̃a jaraya. Mʌ̃maarã bãrãba nãwã od̶ibʌrʌ bia panania: za wãsi poad̶e bãrãbʌrʌ naãrã jʌwa osid̶aa parata jʌrʌ ped̶i carea idjab̶a maʌ̃gʌra o quĩrĩãsid̶aa. 11 Bãrãba naãrã parata jʌrʌ pe panasid̶ad̶e sobiad̶eba mãwã o panasid̶aa. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba sobiad̶eba diad̶iad̶a aped̶ad̶ara jũma daucha diad̶adua. Bãdjiza poya diabʌda quĩrãca diad̶adua. 12 Wãrãda ab̶aʌba poya diabʌrʌ quĩrãca sobiad̶eba diaibʌrʌ, maʌ̃ diad̶ara Ãcõrẽba bia unuya. Dadjia neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽba diabicaa. 13 Mʌ̃a mãwã jaraẽ́ b̶ʌa dewararã careba panʌneba bãrãra bia mĩgad̶amãrẽã. Ãtebʌrʌ mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa ab̶arica dji carebad̶ida. 14 Mʌ̃a jara b̶ʌa id̶ira bãrãba ad̶uba eropanʌ bẽrã djabarãra carebad̶ida panʌda. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã ne neẽ́ panʌne ãdjirãba ad̶uba eropanʌba bãrãra carebad̶ida panʌa. Mãwã jũmarãda ab̶arica dji careba b̶ead̶ia. 15 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: “Dji waitabeara jʌrʌ ped̶aba ad̶uba erob̶aẽ́ basía idjab̶a dji maãrĩara jʌrʌ ped̶aba cʌrebaeẽ́ basía.” 16 Mʌ̃a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abaria. Idjia djaba Tito sod̶e b̶ʌsia bãrãra quĩrĩã b̶amãrẽã mʌ̃a bãrã quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. 17 Daiba idjía jarasid̶aa bãrã acʌd̶e wãmãrẽã. Maʌ̃ne idjia bia b̶ʌad̶a asia. Idjira wãrãda bãrã acʌd̶e wã quĩrĩã b̶ʌa. 18 Idji ume daiba djabada ab̶a diabuebʌdaa. Maʌ̃ djababa bed̶ea bia Critod̶ebemada careba jaradia nĩbabari bẽrã djabarã puruzabemaba idjira bia jarabadaa. 19 Maʌ̃ awara djabarã puruzabemaba idjira edasid̶aa dai ume parata djabarã itea jʌrʌ peped̶ad̶a Jerusaleʌ̃naa diad̶e wãmãrẽã. Maʌ̃gʌra daiba o panʌa djabarãba dadjirã Boroa bia bed̶ead̶amãrẽã idjab̶a daiba wãrãda careba quĩrĩã panʌda acʌbid̶i carea. 20 Daiba quĩrãcuita o panʌa maʌ̃ parata waib̶ʌa jʌrʌ peped̶ad̶a edebʌdad̶e ni ab̶aʌba biẽ́ jararãnamãrẽã. 21 Wãrãda daiba Ãcõrẽ quĩrãpita, ẽberãrã quĩrãpita bid̶a jipa o quĩrĩã panʌa. 22 Umébema djabarã bãrãmaa wãbʌdad̶e dewara djabada ãdji ume diabued̶ia. Maʌ̃ djababa b̶arima zocãrã daia unubisia djabarãra bio careba quĩrĩã b̶ʌda. Id̶ira bãrãra biara careba quĩrĩã b̶ʌa bãrãba jipa od̶ida cawa b̶ʌ bẽrã. 23 Bariduaba Titod̶ebemada iwid̶isid̶ara jarad̶adua idjira mʌ̃ ume nĩbabarida idjab̶a mʌ̃ ume bãrã tãẽna Ãcõrẽ trajura o b̶ʌda. Bariduaba dewara djabarãnebemada iwid̶isid̶ara jarad̶adua ãdjira djabarãba diabueped̶ad̶arãda idjab̶a ãdji carea ẽberãrãba Critod̶ebemada bia bed̶ea panʌda. 24 Maʌ̃ djabarãa unubid̶adua bãrãba ãdjira wãrãda quĩrĩã panʌda. Mãwã ãdjia cawad̶ia daiba bãrãnebema bia jaraped̶ad̶ara wãrã basida. Maʌ̃ne djabarã b̶eaza bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca cawad̶ia.

2 Corintios 9

1 Bãrãba djabarã Jerusaleʌ̃nebema itea parata jʌrʌ pe panʌnebemada mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e waa b̶ʌiẽ́ b̶ʌa. 2 Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba careba quĩrĩã panʌda. Maʌ̃ carea nama Macedonia druad̶e mʌ̃a djabarãa bãrãnebemada bia bed̶eabaria. Mʌ̃a ãdjirãa jarabaria poa ab̶a b̶abʌrʌda bãrã Acaya druad̶e panʌba carebad̶i carea panʌda. Mãwã ũrĩped̶ad̶a bẽrã zocãrã djabarã Macedonianebemaba ab̶ari quĩrãca careba quĩrĩã panʌa. 3 Maʌ̃ carea mʌ̃a naʌ̃ djabarãda bãrãmaa diabuebʌrʌa bãrãba diad̶iad̶a aped̶ad̶ara wãrãda jũma jʌrʌ ped̶amãrẽã. Mãwã mʌ̃a bãrãnebema bia jarad̶ara sewa baẽ́a, ãtebʌrʌ bãrãba wãrãda diad̶i carea panania. 4 Mãwã od̶aẽ́bʌrʌ, ʌ̃cʌrʌ Macedonianebema djabarã mʌ̃ ume bãrãmaa wãbʌdad̶e ãĩbẽrã ununisicada bãrãba paratara jʌrʌ ped̶aẽ́ panʌda. Mãwãra daira quĩrã perad̶ia, crĩcha panana bẽrã bãrãba wãrãda jʌrʌ ped̶ida. Idjab̶a bãrã sid̶a biara quĩrã perad̶ia. 5 Maʌ̃ carea mʌ̃a naʌ̃ djabarãa bed̶ea djuburiasia mʌ̃ na bãrãa jarad̶e wãnamãrẽã bãrãba sobiad̶eba diad̶iad̶a aped̶ad̶ara jũma jʌrʌ ped̶amãrẽã. Mãwã mʌ̃ jũẽbʌrʌd̶e bãrãba sobiad̶eba diad̶iad̶a aped̶ad̶ara jũma eropanania. Maʌ̃ba cawabid̶ia daiba õgo diabid̶aẽ́ panʌda ãtebʌrʌ bãrãba sobiad̶eba diasid̶ada. 6 Naʌ̃da quĩrãnebad̶adua: “Maãrĩ ubʌrʌba maãrĩ ewaya. Waib̶ʌa ubʌrʌba waib̶ʌa ewaya.” 7 Ẽberãza diaida b̶ʌa idji sod̶e crĩcha b̶ʌ quĩrãca. Dia amaaneba diaiẽ́ b̶ʌa, idjab̶a õgo diabi panʌ carea diaiẽ́ b̶ʌa. B̸ʌsrid̶a dia b̶ʌra Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌa. 8 Wãrãda Ãcõrẽba ne jũmada bãrãa ad̶uba poya diaya. Mãwã ewariza ne jũmane bãrãba erob̶ead̶ida panʌda wãrãda eropanania maʌ̃neba ne jũma biada od̶i carea. 9 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Idjia jed̶ecasid̶e ne neẽ́ qued̶eaa waib̶ʌa diasia. Ewariza idjia jipa obaria. 10 Ãcõrẽba netada diabaria ud̶amãrẽã. Cod̶i careabema sid̶a diabaria. Neta ud̶amãrẽã ad̶uba diabʌrʌ quĩrãca idjia ne jũmada ad̶uba bãrãa diaya djãrãra bio carebad̶amãrẽã. Maʌ̃ne jipa o panʌneba ne biada zocãrã ununia ne ud̶a bio zau b̶ʌ quĩrãca. 11 Wãrãda Ãcõrẽba bãrãa ne jũmada ad̶uba diaya djãrãra sobiad̶eba poya carebad̶amãrẽã. Maʌ̃be bãrãba dai ume parata diabuebʌda carea djabarãba Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶ia. 12 Bãrãba parata diabʌdaba ab̶abe carebaẽ́a djabarã ne neẽ́ panʌba erob̶ead̶amãrẽã, ãtebʌrʌ maʌ̃gʌ carea djabarãba Ãcõrẽa bio bia b̶ʌad̶a a panania. 13 Bãrãba careba panʌneba unubi panʌa bed̶ea bia Critod̶ebemada wãrãda ĩjã panʌda. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ia. Maʌ̃ awara Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ia bãrãba sobiad̶eba ãdjirã itea diaped̶ad̶a carea idjab̶a dewararã sid̶a sobiad̶eba carebabada bẽrã. 14 Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra bio carebasia ãdjirã carebad̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba bãrã bio quĩrĩã panʌneba Ãcõrẽa bãrã carea iwid̶i panania. 15 Wãrãda Ãcõrẽba diad̶a carea dadjirãba Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa. Maʌ̃ diad̶ara jãcua bio biya quiru bẽrã dadjirãba poya cawa jarad̶aẽ́a sãwã b̶ʌda.

2 Corintios 10

1 Mʌ̃ra Pauloa. Crito quĩrĩãneba, idji biad̶eba bid̶a mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya jipa od̶amãrẽã. Ʌ̃cʌrʌba jara panʌa bãrã ume b̶ʌd̶e bãrã quẽãi carea mʌ̃a waya b̶abarida, baribʌrʌ bãrã ume b̶ʌẽ́ne cartad̶eba quẽãi carea wayacada. 2 Mãwã jara panʌmĩna bãrãma jũẽbʌrʌd̶e dai biẽ́ jara panʌra mʌ̃a wãrãda quẽãya. Ãdjia jara panʌa daira naʌ̃ djaraba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca nĩnada. Maʌ̃ bẽrã bãrã sid̶a quẽã amaaba mʌ̃a bed̶ea djuburiaya jipa od̶amãrẽã. 3 Daira naʌ̃ djarad̶e panʌa baribʌrʌ cadjirua poyad̶i carea naʌ̃ djarad̶eba djõ panʌẽ́a. 4 Daiba djõni carea eropanʌra naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba jũma idjid̶ebema idu cawabid̶acara daiba poyabadaa. 5 Jũma crĩcha ãĩ b̶eara, jũma Ãcõrẽnebema idu cawabid̶aca crĩcha droma b̶ea sid̶a daiba sewada cawabibadaa. Preso jidabʌda quĩrãca daiba mãwã crĩcha b̶eara jipa crĩchabibadaa Crito ĩjãnamãrẽã. 6 Daiba djabarã cʌwʌrʌ zarea b̶eara quẽãni carea panʌa. Baribʌrʌ naãrã jʌ̃ã panʌa bãrãba ne jũmane ĩjã od̶amãrẽã. 7 Bãrãba ʌ̃rʌ̃bemada acʌ panʌa. Bariduada wãrãda Critod̶eda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, cawa b̶aida b̶ʌa dai sid̶a Critod̶erãda. 8 Ãcõrẽba daia obi b̶ʌd̶ebemada mʌ̃a ãĩbẽrã jũmawãyã bed̶ea b̶ʌmĩna maʌ̃gʌ carea quĩrã pera b̶ʌẽ́a. Dadjirã Boroba daia mãwã obi b̶ʌa bãrãba biara ĩjãnamãrẽã. Idjia daira b̶ʌẽ́ basía bãrã biẽ́ b̶ead̶amãrẽã. 9 Mʌ̃a quĩrĩãẽ́a bãrãba crĩchad̶ida mʌ̃ cartad̶eba bãrãra dauperabi quĩrĩã b̶ʌda. 10 Ʌ̃cʌrʌba jara panʌa cartad̶eba mʌ̃a bio quẽãbarida idjab̶a jũmawãyã obibarida. Baribʌrʌ bãrã ume b̶ʌd̶e mʌ̃ra, mʌ̃ bed̶ea sid̶a mãcuaẽ́ b̶ʌad̶a abadaa. 11 Mãwã jara panʌba cawad̶ida panʌa daiba tʌmʌba cartad̶eba jara panʌ quĩrãca bãrã ume panʌne od̶ida. 12 Ʌ̃cʌrʌba ara ãdjid̶ebemada bia bed̶eabadaa. Ãdjirãra crĩcha neẽ́ b̶eaa. Ara ãdjida acʌbadaa cãrẽda biara b̶ʌ cawaya. Baribʌrʌ daiba jara quĩrĩãnaẽ́a ãdji quĩrãca panʌda wa ãdji cãyãbara biara panʌda. 13 Ara daid̶ebemada jũmawãyã bed̶ead̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽba daia obi b̶ʌd̶ebemada bia bed̶ead̶ia. Idjia obi b̶ʌra jũma o panʌ bẽrã daiba bãrãa bid̶a jaradiabadaa. 14 Daibʌrʌ bãrãa naãrã bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradiad̶e wãsid̶aa. Mãwãnaẽ́bara id̶ira bãrãa jaradiabʌdad̶e Ãcõrẽba diabued̶aẽ́ma jaradia panacasid̶aa. 15 Djãrãba oped̶ad̶a carea ara daid̶ebemada bia bed̶ead̶acaa daibʌrʌ oped̶ad̶a quĩrãca. Ãtebʌrʌ daiba quĩrĩã panʌa bãrãba Critora biara ĩjãnida. Mãwã daiba bãrã druad̶e poya biara jaradiad̶ia ara Ãcõrẽba obi b̶ʌ quĩrãca. 16 Maʌ̃be bed̶ea bia Critod̶ebemara dewara druad̶e bid̶a jaradiad̶ia. Baribʌrʌ djãrãba jaradiaped̶ad̶amaa wãnaẽ́a dewaraba od̶ara daibʌrʌ osid̶aad̶a ad̶a amaaba. 17 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ab̶aʌda bia bed̶eaibʌrʌ, dadji Borod̶ebemada bia bed̶eaida b̶ʌa.” 18 Ab̶aʌba ara idjida bia jaraibʌrʌ, maʌ̃ba jara b̶ʌẽ́a Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra bia unu b̶ʌda. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽba bia jara b̶ʌ ẽberãdrʌ bia unu b̶ʌa.

2 Corintios 11

1 Mʌ̃ra crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca bed̶ea b̶ʌmĩna quĩrĩã b̶ʌa bãrãba droad̶ida. Mʌ̃ djuburia mʌ̃a jara b̶ʌra ũrĩnadua. 2 Ãcõrẽba wagabi b̶ʌ quĩrãca mʌ̃a bãrãra bio waga quĩrĩã b̶ʌa. Ẽberãba idji cau quima diabʌrʌ quĩrãca mʌ̃a bãrãra Critoa dia quĩrĩã b̶ʌa ab̶abe idjid̶erãda b̶ead̶amãrẽã. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãra idji itea bio bia b̶ead̶ida awẽrã umaquĩrã adua quiru quĩrãca. 3 Baribʌrʌ mʌ̃a waya b̶ʌa ʌ̃cʌrʌba bãrãra cũrũgad̶ida damaba crĩcha cawaad̶eba Eva cũrũgad̶a quĩrãca. Mãwãra bãrãba Crito wãrãda sod̶eba ĩjã panʌra igarad̶ia. 4 Ãĩba zed̶aba Jesud̶ebemada daiba jaradiaped̶ad̶a awara jaradiabʌrʌd̶e bãrãba iduaribibadaa. Idjab̶a Ãcõrẽ Jaure bãrãba edaped̶ad̶ad̶ebemada awara jaradiabʌrʌd̶e bãrãba iduaribibadaa. Idjab̶a bed̶ea bia bãrãba ĩjãped̶ad̶a awara jaradiabʌrʌd̶e bãrãba iduaribibadaa. 5 Mãwã jaradia b̶eara ¿bãrãmaarã Jesucritoba diabued̶a dji dromarãca? Mʌ̃maarã ãdjirã cãyãbara mʌ̃ra ni maãrĩ bid̶a ed̶aara b̶ʌẽ́a. 6 Mʌ̃ra bed̶ea biya quirud̶eba bed̶eacamĩna wãrã bed̶eara bio cawa b̶ʌa. Maʌ̃ wãrã bed̶eara daiba ne jũmaneba bãrãa ebud̶a cawabisid̶aa. 7 Mʌ̃a bed̶ea bia Ãcõrẽnebemada bãrãa bari jaradiad̶a bẽrã mʌ̃ra bãrã quĩrãpita ed̶aara b̶esia Ãcõrẽ ume bia b̶ead̶amãrẽã. ¿Mãwãra cadjirua osica? 8 Dewara djabarãba paratada mʌ̃́a diasid̶aa bãrãa poya bio jaradia b̶amãrẽã. 9 Mʌ̃ bãrãma b̶asid̶e ne jũma erob̶ad̶aẽ́mĩna bãrãa ne iwid̶iẽ́ basía. Ãtebʌrʌ mʌ̃a neẽ́ b̶ad̶ara djabarã Macedonianebema zeped̶ad̶aba jũma diasid̶aa. Mʌ̃a ni maãrĩ bid̶a bãrãa iwid̶iẽ́ basía idjab̶a iwid̶iẽ́ b̶aya. 10 Wãrã bed̶ea Critod̶ebemada mʌ̃ sod̶e b̶ʌ bẽrã wãrãneba jaraya: bãrã drua Acayad̶e mʌ̃a ni ab̶aʌa paratada iwid̶iẽ́a. Mãwã bãrãneba parata edaẽ́ b̶ʌad̶a abʌrʌd̶e ni ab̶aʌba poya jarad̶aẽ́a maʌ̃ra jaracara b̶ʌda. 11 ¿Mʌ̃ra cãrẽ cãrẽã mãwã bed̶ea b̶ʌ? ¿Bãrãda quĩrĩãẽ́ b̶ʌ bẽrã mãwã bed̶ea b̶ʌca? Ãcõrẽba cawa b̶ʌa mʌ̃a bãrãra quĩrĩã b̶ʌda. 12 Ara mʌ̃djia obari quĩrãca o b̶aya. Mãwã dai quĩrãca o panʌana abadaba ni maãrĩ bid̶a poya jarad̶aẽ́a dai quĩrãca o panʌda. 13 Ãdjira Critoba diabued̶arãẽ́a, ãtebʌrʌ djãrã cũrũgabadarãa. Sewad̶eba ãdjia crĩchabibadaa ãdjira Critoba diabued̶arãda. 14 Baribʌrʌ bãrãba crĩchad̶iẽ́ panʌa ãdjira mãwã zed̶aẽ́da. Diauru sid̶a bajãnebema nezoca ʌ̃naanebema quĩrãca zebaria. 15 Maʌ̃ bẽrã idji nezocarã bid̶a jipa o panʌ quĩrãca zed̶ibʌrʌ bãrãba crĩchad̶iẽ́ panʌa sãwã jãwã zebʌdada. Baribʌrʌ ãdjirã beubʌda ewarid̶e ãdjia cadjirua oped̶ad̶a quĩrãca edad̶ia. 16 Mʌ̃a wayacusa jaraya: ni ab̶aʌba crĩchaiẽ́ b̶ʌa mʌ̃ra crĩcha neẽ́ b̶ʌda. Baribʌrʌ mãwã crĩchad̶ibʌrʌ, mʌ̃ra crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca idu bed̶eabid̶adua mʌ̃a bid̶a ara mʌ̃djid̶ebemada maãrĩ bia bed̶eai carea. 17 Ara mʌ̃djid̶ebemada bia bed̶ea b̶ʌd̶e dadjirã Boroba mãwã bed̶eabiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ mʌ̃ra crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca bed̶ea b̶ʌa. 18 Zocãrãba ara ãdjid̶ebemada bia bed̶eabadaa naʌ̃ ẽjũãnebemarãba obada quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bid̶a ara mʌ̃djid̶ebemada bia bed̶eaya. 19 Bãrãmaarã bãrãra crĩcha bara b̶eaa. Baribʌrʌ crĩcha neẽ́ b̶eaba jaradia panʌra bãrãba bia ũrĩbadaa. 20 Ara ãdji bed̶eada õgo ĩjã obibʌdad̶e, bãrã orrod̶eba ne cobʌdad̶e, bãrã cũrũgabʌdad̶e, bãrã igarabʌdad̶e, bãrã uridarrad̶e ubʌdad̶e bid̶a bãrãba iduaribibadaa. 21 Mʌ̃a jaraya: jãʌ̃ ẽberãrãba jãcua bia o panʌ bẽrã ãdjidrʌ dji dromaca b̶eaa. Mãwãra mʌ̃ra pera b̶ʌa daira ʌb̶ʌaẽ́ qued̶ea bẽrã. Maʌ̃ carea ãdjia obada quĩrãca poya od̶aẽ́ca b̶ʌa. Ab̶aʌba ara idjid̶ebemada poya bia bed̶eaibʌrʌ, mʌ̃a bid̶a ara mʌ̃djid̶ebemada poya bia bed̶eaya. Baribʌrʌ mãwã bed̶eaira crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca bed̶eaida b̶ʌa. 22 Ãdjira hebreorãana a panʌa. ¿Mʌ̃ sid̶a ab̶ariẽ́ca? Ãdjira israelerãana a panʌa. ¿Mʌ̃ sid̶a ab̶ariẽ́ca? Ãdjira Abrahaʌ̃ warrarãana a panʌa. ¿Mʌ̃ sid̶a ab̶ariẽ́ca? 23 Ãdjira Crito nezocaad̶a a panʌa. Baribʌrʌ ãdjirã cãyãbara mʌ̃a biara Critoba quĩrĩã b̶ʌda obaria. Mãwã bed̶ea b̶ʌd̶e crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca bed̶ea b̶ʌa. Wãrãda ãdjirã cãyãbara mʌ̃a Ãcõrẽ trajura aud̶uara obaria. Ãdjirã cãyãbara ẽberãrãba mʌ̃ra b̶arima zocãrã usid̶aa. Ãdjirã cãyãbara mʌ̃ra b̶arima zocãrã preso b̶ʌsid̶aa. B̸arima zocãrã mʌ̃ra beuidia b̶asia. 24 B̸arima juesuma judiorãba mʌ̃ra jidasid̶aa. Jidabʌdaza soaba b̶arima 39 usid̶aa. 25 B̸arima ũbea mʌ̃ra jidad̶aped̶a bacuruba usid̶aa. B̸arima ab̶a mʌ̃ra mõgaraba tab̶ari jidasid̶aa bead̶i carea. B̸arima ũbea mʌ̃ra pusad̶e b̶arrusia. Maʌ̃ne b̶arima ab̶a ãsa, diamasi bid̶a mʌ̃ra pusad̶e ũmasia. 26 Mʌ̃ra pi b̶aca basía, ãtebʌrʌ baridua pʌrrʌa nĩbabadjia. Do minijĩchiad̶e nĩbabadjia idjab̶a ne drʌabada barama minijĩchiad̶e nĩbabadjia. Ara mʌ̃ ẽberãrã judiorã tãẽna, judiorãẽ́ tãẽna bid̶a mʌ̃ra minijĩchiad̶e b̶asia. Purud̶e, puru jĩga bid̶a mʌ̃ra minijĩchiad̶e b̶asia. Pusad̶e bid̶a minijĩchiad̶e b̶asia. Wãrãẽ́ djabarãma bid̶a mʌ̃ra minijĩchiad̶e b̶asia. 27 Traja b̶ʌd̶e mʌ̃ra bia mĩgabadjia. B̸arima zocãrã cãĩẽ́ b̶abadjia, jarra b̶abadjia, opichia b̶abadjia, ne coẽ́ b̶abadjia. Cũrãsaba mʌ̃ra jĩsua b̶abadjia, idjab̶a jʌ̃i carea neẽ́ b̶abadjia. 28 Maʌ̃ awara ewariza jũma djabarã druazabema carea mʌ̃a bio crĩcha b̶abaria. 29 Ab̶a cacua biẽ́ b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ sid̶a cacua biẽ́ b̶ʌca b̶abaria. Ab̶aʌba dewara djabada cadjiruad̶e b̶aebibʌrʌ, mʌ̃ra maʌ̃ ẽberã ume quĩrũbaria. 30 Ara mʌ̃djid̶ebemada bia bed̶eaibʌrʌ, mʌ̃ ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌd̶ebemada bia bed̶eaya. 31 Dadjirã Boro Jesucrito Zeza Ãcõrẽa ewariza bia bed̶ead̶ida panʌa. Idjia cawa b̶ʌa mʌ̃ra sewa oẽ́ b̶ʌda. 32 Damasco purud̶e b̶asid̶e dji nocoba idji zarrarãa mʌ̃ra jʌrʌbisia preso b̶ʌi carea. Dji nocora dji druad̶ebema boro Aretaba b̶ʌd̶a basía. 33 Purura mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶asia. Maʌ̃ne dajadaa acʌbadada ʌ̃tʌ b̶asia. Djabarãba mʌ̃ra ẽ waib̶ʌad̶e b̶ʌd̶aped̶a maʌ̃gʌd̶eba ud̶aa ʌrab̶ari b̶ʌsid̶aa puru dajada. Mãwã mʌ̃ra dji noco jʌwad̶ebemada ẽdrʌsia.

2 Corintios 12

1 Waya ara mʌ̃djid̶ebemada bia bed̶eaya, maʌ̃ba djãrãra carebacamĩna. Dadjirã Boroba mʌ̃́a cãĩmocara quĩrãca unubid̶ada idjab̶a cawabid̶a sid̶a mʌ̃a jaraya. 2 Mʌ̃a ẽberãda unubaria Crito ĩjã b̶ʌda. Catorce poa babʌrʌa Ãcõrẽba maʌ̃ djabara bajãnaa idji b̶ʌmaa ede b̶ad̶ada. Mʌ̃a adua b̶ʌa Ãcõrẽba idji cacuada ede b̶asida wa ab̶abe idji jaureda ede b̶asida. Ãcõrẽbʌrʌ cawa b̶ʌa. 3 Baribʌrʌ mʌ̃a cawa b̶ʌa Ãcõrẽba maʌ̃ djabara idji bajã biya quirumaa ede b̶asida. Mama maʌ̃ djababa ũrĩsia bed̶ea biya quiru dadjia poya cawa jarad̶aẽ́da idjab̶a naʌ̃ ẽjũãne jaracara panʌda. Wãrãda mʌ̃a adua b̶ʌa Ãcõrẽba idji cacuada ede b̶asida wa ab̶abe idji jaureda ede b̶asida. Ãcõrẽbʌrʌ cawa b̶ʌa. 5 Maʌ̃ djabad̶ebemada mʌ̃a bia bed̶eaya, baribʌrʌ ara mʌ̃djid̶ebemada bia bed̶eaẽ́a. Ab̶abe mʌ̃ ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌd̶ebemada bia bed̶eaya. 6 Wãrãda ara mʌ̃djid̶ebemada bia bed̶ea quĩrĩã b̶ʌbara mʌ̃ra crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca bed̶eaẽ́ bacasia, wãrã bed̶eada bed̶ea b̶ʌ bẽrã. Baribʌrʌ mʌ̃ra mãwã bed̶eaẽ́a ni ab̶aʌba crĩcharãnamãrẽã mʌ̃ra biara b̶ʌda. Ãtebʌrʌ mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba mʌ̃nebemada arid̶e crĩchad̶ida mʌ̃a o b̶ʌda unu panʌ bẽrã idjab̶a mʌ̃a jaradia b̶ʌda ũrĩ panʌ bẽrã. 7 Ãcõrẽba mʌ̃́a bajãne unubid̶ara bio biya querasia. Mãwãmĩna ara mʌ̃djid̶ebemada jũmawãyã bia crĩcharãmãrẽã Ãcõrẽba mʌ̃́a puada idu unubi b̶ʌa. Maʌ̃ puara ʌrʌba su nũmʌ quĩrãca b̶ʌa. Diauru nezocaba mãwã o b̶ʌa. 8 Mʌ̃a b̶arima ũbea dadjirã Boro Jesucritoa bed̶ea djuburiasia maʌ̃ puara jõbimãrẽã. 9 Baribʌrʌ idjia jarasia: “Mʌ̃ biad̶eba bʌra carebaya jũma droa b̶amãrẽã. Bʌ ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌd̶e mʌ̃ ʌb̶ʌara bʌd̶eba biara unubi b̶ʌa.” Mʌ̃ ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌd̶e Crito ʌb̶ʌara erob̶abari bẽrã mʌ̃ ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌd̶ebemada b̶ʌsrid̶aba bia bed̶eaya. 10 Crito carea bia mĩga b̶ʌd̶e, ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌd̶e, ne neẽ́ b̶ʌd̶e, ẽberãrãba biẽ́ jara panʌne idjab̶a biẽ́ od̶i carea ẽpẽ panʌne mʌ̃ra b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Wãrãda mʌ̃ ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌd̶e Critod̶eba ʌb̶ʌa b̶ʌa. 11 Mʌ̃ra crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca ara mʌ̃djid̶ebemada bia bed̶ea b̶ʌa, baribʌrʌ bãrãbʌrʌ mʌ̃ra mãwã bed̶eabisid̶aa. Bãrãba mʌ̃nebemada bia bed̶ead̶ida panʌmĩna bia bed̶ead̶aẽ́ panʌa. Crĩcha panʌa bãrãba ẽpẽ panʌ ẽberãrãra Jesucritoba diabued̶arã dji dromarãda. Mʌ̃ra dji dromaẽ́mĩna ãdjirã cãyãbara ed̶aara b̶ʌẽ́a. 12 Mʌ̃ bãrã tãẽna b̶asid̶e jũma droa b̶asia. Idjab̶a ne ununaca waib̶ʌa b̶eada obadjia Jesucritoba diabued̶arãba obada quĩrãca. Mãwã cawabisia mʌ̃ra wãrãda Jesucritoba diabued̶ada. 13 ¿Mʌ̃a cãrẽneba bãrãra dewara purud̶ebema djabarã cãyãbara biẽ́ara osi? Ab̶abe bãrãba mʌ̃ra carebad̶amãrẽã iwid̶id̶aẽ́ bẽrã biẽ́ osisicadame. Mãẽteara ¡maʌ̃ biẽ́ od̶ara mʌ̃ quĩrã djuburia quĩrãdoad̶adua! 14 Mʌ̃ra bãrãmaa wãi carea b̶ʌa. Naʌ̃ba b̶arima ũbea wãya. Baribʌrʌ mʌ̃a iwid̶iẽ́a bãrãba carebad̶amãrẽã. Bãrãba erob̶eara jʌrʌ b̶ʌẽ́a, ãtebʌrʌ quĩrĩã b̶ʌa bãrãba mʌ̃ra ẽpẽnida. Warra zaquerãba ne jʌrʌd̶acaa ãdji djibarirãa ne diad̶i carea, ãtebʌrʌ djibarirãba ne jʌrʌbadaa ãdji warrarãa diad̶i carea. 15 Ara mʌ̃djida, jũma mʌ̃a erob̶ʌ sid̶a b̶ʌsrid̶a diaya bãrã carebai carea. Mʌ̃a bãrãra bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã ¿bãrãba mʌ̃ra quĩrĩãẽ́ panebʌdaca? Mʌ̃maarã mãwãẽ́a. 16 Bãrãba cawa panʌa mʌ̃a bãrã paratara ni maãrĩ bid̶a edaẽ́ basida. Mãwãmĩna ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemaba jara panʌa mʌ̃ crĩcha cawaad̶eba bãrãra cũrũgasida parata edai carea. 17 Mʌ̃a djabarã diabuesid̶e ¿ãdjid̶eba bãrãra cũrũgasica parata edai carea? 18 Mʌ̃a Titoa bed̶ea djuburiasia bãrã acʌd̶e wãmãrẽã. Dewara djaba sid̶a idji ume diabuesia. Ãdji wãsid̶ad̶e ¿Titoba bãrãra cũrũgasica parata edai carea? ¿Daiba ab̶ari crĩchada eropananaẽ́ basica? ¿Ab̶ari quĩrãca nĩbad̶aẽ́ basica? 19 ¿Bãrãmaarã daiba mãwã jara panʌca daid̶ebemada biẽ́ crĩcharãnamãrẽã? Mãwãẽ́a. Djabarã, daira Critod̶e bẽrã Ãcõrẽ quĩrãpita jũma maʌ̃gʌra jara panʌa bãrãba biara ĩjãnamãrẽã. 20 Mʌ̃a waya b̶ʌa bãrãma jũẽbʌrʌd̶e bãrãba jipa o panʌda unune wãẽ́da mʌ̃a unu quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. Maʌ̃ne bãrãba quĩrĩãnaẽ́mĩna mʌ̃a quẽãya. Wãrãda mʌ̃a waya b̶ʌa unune wãida bãrãra caicaya duanʌda, djãrãba ne erob̶ea carea biẽ́ duanʌda, quĩrũ duanʌda, ara bãdji bia panani carea jʌrʌ duanʌda, nẽbʌra o duanʌda, djãrã biẽ́ jara duanʌda, dji dromaca crĩcha duanʌda, idjab̶a quĩrãipa od̶aẽ́ duanʌda. 21 Mʌ̃a waya b̶ʌa bãrãma jũẽbʌrʌd̶e Ãcõrẽba mʌ̃ra bãrã carea wayacusa quĩrã perabida. Maʌ̃ne zocãrã bãrãba naẽna cadjirua o pananada wad̶ibid̶a o panʌ bẽrã mʌ̃ra jĩãya. Bãrãba cadjirua obadara, aud̶ua nĩbabadara, naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌ obada sid̶a wad̶ibid̶a igarad̶aẽ́ panʌ bẽrã jĩãya.

2 Corintios 13

1 Ãcõrẽ Bed̶eaba nãwã jara b̶ʌa: “Ab̶aʌba biẽ́ od̶a cawa obʌdad̶e ẽberãda umé wa ũbea arima pananida panʌa. Maʌ̃ne idjia biẽ́ od̶ad̶ebemada ab̶arida jarad̶ibʌrʌ, cawad̶ia wãrãda biẽ́ osida.” Naʌ̃ba b̶arima ũbea mʌ̃ra bãrãmaa wãbʌrʌ bẽrã cawa oya Ãcõrẽ Bed̶eaba jara b̶ʌ quĩrãca. 2 B̸arima umé bãrãmaa wãsid̶e mʌ̃a cadjirua o b̶earãa jarasia waa orãnamãrẽã. Mãwã od̶aẽ́bʌrʌ, wayacusa zebʌrʌd̶e mʌ̃a ãdjirãra quĩrã djuburiaẽ́ana asia. Idjab̶a ara nawena mʌ̃ra bãrã ume b̶ʌẽ́mĩna ab̶arida jaraya: cadjirua o b̶earãba igarad̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃ wayacusa wãbʌrʌd̶e ãdjirãra quĩrã djuburiaẽ́a. 3 Mãwã mʌ̃a unubiya Critora wãrãda mʌ̃neba bed̶ea b̶ʌda. Bãrãba maʌ̃da cawa quĩrĩã panʌa. Critoba ara idjida ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌda bãrãa unubicaa, ãtebʌrʌ ʌb̶ʌa b̶ʌda unubi b̶ʌa. 4 Idjira ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌ quĩrãca crud̶e cachiped̶ad̶amĩna Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba zocai b̶ʌa. Dai sid̶a ʌb̶ʌaẽ́ panʌa idji ʌb̶ʌaẽ́ b̶ad̶a quĩrãca, baribʌrʌ idji ume daira Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba panania bãrã carebad̶i carea. 5 Ara bãdjiza bio crĩchad̶adua wãrãda Jesura ĩjã panʌ cawaya. Ara bãdjiza bio acʌd̶adua jipa nĩna cawaya. ¿Bãrãba adua panʌca Jesucritora bãrã sod̶e b̶ʌda? Bãrã sod̶e b̶ʌẽ́bʌrʌ idjid̶erãẽ́a. 6 Baribʌrʌ bãrã sod̶e b̶ʌda cawasid̶ara mʌ̃a crĩcha b̶ʌa bãrãba cawad̶ida daira wãrãda Jesucritoba diabued̶arãda. 7 Daiba Ãcõrẽa iwid̶i panʌa bãrãba cadjirua orãnamãrẽã. Baribʌrʌ mãwã iwid̶i panʌẽ́a acʌbid̶i carea daira Jesucritoba diabued̶arãda. Ãtebʌrʌ iwid̶i panʌa bãrãba jũma biada od̶amãrẽã, daira Jesucritoba diabued̶arãda crĩchad̶aẽ́ panʌ sid̶a. 8 Daiba wãrã bed̶eara poya quĩrã awara od̶aẽ́a, ãtebʌrʌ wãrã bed̶eara jũma ĩjã od̶ida panʌa. 9 Bãrãba bio ĩjã pananibʌrʌ daira ʌb̶ʌaẽ́ panʌmĩna b̶ʌsrid̶a panʌa. Maʌ̃ awara daiba Ãcõrẽa iwid̶i panʌa bãrãba jipaara o pananamãrẽã. 10 Maʌ̃ carea bãrãmaa wãi naẽna mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌ́ diabuebʌrʌa. Bãrãba ĩjãsid̶ara bãrãma jũẽbʌrʌd̶e mʌ̃a quẽãẽ́a. Wãrãda dadjirã Boro Jesuba mʌ̃ra b̶ʌẽ́ basía bãrãra biẽ́ b̶ead̶amãrẽã, ãtebʌrʌ mʌ̃ra b̶ʌsia bãrãba biara ĩjãnamãrẽã. 11 Djabarã, jĩrũare mʌ̃a nãwã b̶ʌya: b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua, wayacusa jipa o pananadua, mʌ̃a jara b̶ʌra ĩjã o pananadua, ab̶ari crĩchada erob̶ead̶adua, idjab̶a ãbaa necai b̶ead̶adua. Mãwãra Ãcõrẽra bãrã ume b̶aya. Idjid̶eba quĩrĩãda, necai b̶ai sid̶a ze b̶ʌa. 12 Wãrã quĩrĩãneba dji bia edad̶adua. 13 Jũma namabema djabarãba quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida. 14 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida, Ãcõrẽba bio quĩrĩã b̶aida, idjab̶a ewariza Ãcõrẽ Jaureba ãbaa bia erob̶aida.

Gálatas 1

1 Mʌ̃ra Pauloa, Jesucritoba diabued̶aa. Ẽberãrãba mʌ̃ra b̶ʌd̶aẽ́ basía idjab̶a edad̶aẽ́ basía Jesucritoba diabued̶ada b̶amãrẽã. Ãtebʌrʌ Jesucritoba idjab̶a idji Zeza Ãcõrẽ, idji beu b̶ad̶a ʌ̃rẽbabid̶aba mʌ̃ra mãwã b̶ʌsid̶aa. 2 Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa djabarã Galacia druad̶ebema itea. Mʌ̃a, jũma djabarã mʌ̃ ume panʌ bid̶a quĩrĩã panʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida idjab̶a necai b̶ai sid̶a bãrãa dia pananida. 4 Dadjirã Boro Jesucritoba ara idjida dadjirã cadjirua carea idu beabisia naʌ̃ ewari cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ edai carea. Mãwã osia dadjirã Zeza Ãcõrẽba quĩrĩãna bẽrã. 5 Ewariza idjía bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida. 6 Mʌ̃a cawa crĩchaẽ́a sãwã bãrãra dãrãẽ́ne Ãcõrẽnebemada ãĩ wãbʌdada. Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃sia Crito biad̶eba ẽdrʌ edai carea, baribʌrʌ bãrãba biara ẽpẽ panʌa dewararãba bed̶ea bia quĩrãca jara panʌda. 7 Wãrãda ãdjia jaradia panʌra bed̶ea biaẽ́a. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba bãrãa ãĩ crĩchabibadaa bed̶ea bia Critod̶ebemada ãĩ jaradia panʌ bẽrã. 8 Bariduaba bed̶ea bia Critod̶ebemada daiba bãrãa jaradiaped̶ad̶a awara jaradiaibʌrʌ, Ãcõrẽba idjira ewariza biẽ́ b̶ʌya; daiba wa bajãnebema nezoca bid̶a awara jaradiad̶ibʌrʌ, dai sid̶a Ãcõrẽba ewariza biẽ́ b̶ʌya. 9 Daiba naãrã jaraped̶ad̶ara mʌ̃a wayacusa jaraya: bãrãba bed̶ea bia Critod̶ebema ĩjãped̶ad̶ada bariduaba awara jaradiaibʌrʌ, Ãcõrẽba idjira ewariza biẽ́ b̶ʌya. 10 Mãwã jara b̶ʌd̶eba mʌ̃a jʌrʌẽ́ b̶ʌa ẽberãrãba mʌ̃ra bia ununida, ãtebʌrʌ quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba mʌ̃ra bia unuida. Crito ĩjãi naẽna mʌ̃a jʌrʌ b̶abadjia ẽberãrãba mʌ̃ra bia ununamãrẽã. Wad̶ibid̶a mãwã o b̶ʌbara, mʌ̃ra Crito nezocaẽ́ bacasia. 11 Djabarã, cawad̶adua bed̶ea bia Critod̶ebema mʌ̃a bãrãa jaradiad̶ara ẽberã crĩchaẽ́da. 12 Maʌ̃ bed̶eara mʌ̃a ni ab̶aʌ ẽberãneba cawaẽ́ basía. Ni ab̶aʌ ẽberãba mʌ̃́a jaradiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Jesucritobʌrʌ mʌ̃́a cawabisia. 13 Bãrãba ũrĩsid̶aa mʌ̃ra sãwã nĩbasida judiorãba jaradiabada jũma ĩjã o b̶asid̶e. Bãrãba cawa panʌa mʌ̃a Ãcõrẽ ẽberãrãra bio biẽ́ obadjida. Ab̶ed̶a jũma jõbi quĩrĩã b̶asia. 14 Judiorãba jaradiabadara mʌ̃a biara cawabʌrʌ basía mʌ̃ daucharã cãyãbara. Dai drõã naẽnabemaba obadara mʌ̃a bio ĩjã obadjia. 15 Baribʌrʌ mʌ̃ tod̶i naẽna Ãcõrẽba mʌ̃ra edasia. Idji biad̶eba mʌ̃ra trʌ̃sia idji nezocada b̶amãrẽã. Idjia crĩchad̶a quĩrãca idji Warrara mʌ̃́a cawabisia judiorãẽ́a idjid̶ebemada jaramãrẽã. Maʌ̃ne mʌ̃a ni ab̶aʌa iwid̶iẽ́ basía sãwã oida b̶ʌ cawaya. 17 Idjab̶a Jesucritoba mʌ̃ naẽna diabued̶arãa Jerusaleʌ̃naa iwid̶id̶e wãẽ́ basía. Ãtebʌrʌ mʌ̃ra Arabia druad̶aa wãsia. Mãwãnacarea Damasco purud̶aa jẽda wãsia. 18 Poa ũbea bad̶acarea mʌ̃ra Jerusaleʌ̃naa Pedro cawai carea wãsia. Mama quince ewari idji ume b̶asia. 19 Pedro awara dadji Boro Jesucritoba diabued̶arãnebemada ab̶abe idji djaba Santiagoda unusia. Dewararãra mʌ̃a unuẽ́ basía. 20 Ãcõrẽ quĩrãpita mʌ̃a bãrãa jaraya: mʌ̃nebema b̶ʌbʌrʌra sewaẽ́a. 21 Jerusaleʌ̃naa wãnacarea mʌ̃ra Siria druad̶aa idjab̶a Cilicia druad̶aa wãsia. 22 Crito ĩjã b̶ea Judea druad̶ebemarãba mʌ̃ra ununaca basía. 23 Ãdjirãba ab̶abe ũrĩbadjid̶aa djabarãba nãwã jara panʌda: “Dadjirã biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ad̶aba id̶ira jaradia nĩa jũmarãba Jesu ĩjãnamãrẽã. Naẽna maʌ̃gʌra idjia ab̶ed̶a jõbi quĩrĩã b̶asia.” 24 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ carea ãdjirãba Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa.

Gálatas 2

1 Catorce poa bad̶acarea mʌ̃ra Bernabe ume wayacusa Jerusaleʌ̃naa wãsia. Tito sid̶a wãsia. 2 Mʌ̃ra wãsia Ãcõrẽba cawabid̶a bẽrã mama wãida b̶ʌda. Jũẽped̶a naãrã mʌ̃a ab̶abe djabarã dji dromarãa jarasia bed̶ea bia Critod̶ebema mʌ̃a judiorãẽ́a sãwã jaradia b̶ʌda. Mãwã osia mʌ̃a o b̶ʌra ãdjirãba bia unu panʌ cawaya. 3 Maʌ̃ne Tito mʌ̃ ume b̶ʌra judioẽ́mĩna ãdjia jarad̶aẽ́ basía idji cacuara wẽãgoida b̶ʌda. 4 Maʌ̃nebemada bed̶easid̶aa ʌ̃cʌrʌ wãrã djabarãẽ́ba jarabadjid̶a bẽrã jũmarãda cacua wẽãgod̶ida panʌda Ãcõrẽ ẽberãrã b̶ead̶i carea. Ãdjirãra djabarã quĩrãca djabarãmaa zed̶aped̶a Jesucritoba ẽdrʌ b̶ʌd̶ada igarabi quĩrĩã panasid̶aa. Ãdjirãba dadjirãa wayacusa judiorã leyda ĩjã obi quĩrĩã panasid̶aa nezoca quĩrãca. 5 Baribʌrʌ ãdjia jaraped̶ad̶ara daiba ni maãrĩ bid̶a ĩjãnaẽ́ basía bãrãba bed̶ea bia Critod̶ebema dji wãrã arada ewariza erob̶ead̶amãrẽã. 6 Djabarã dji dromarãba dewara crĩchada jarad̶aẽ́ basía mʌ̃a jaradiamãrẽã. Ãtebʌrʌ cawasid̶aa Ãcõrẽba mʌ̃ra diabuesida bed̶ea bia Critod̶ebemada judiorãẽ́a jaradiamãrẽã Pedro judiorãmaa diabued̶a quĩrãca. (Ãdjirãra dji dromarãda dãrãbʌdamĩna mʌ̃a quĩrãcuitaẽ́ b̶ʌa, Ãcõrẽba dadjira quĩrã awara unuca bẽrã.) 8 Wãrãda Ãcõrẽba Pedrora edaped̶a judiorãmaa jaradiamãrẽã diabuesia. Ara maʌ̃ Ãcõrẽba mʌ̃ra edaped̶a judiorãẽ́maa diabuesia. 9 Djabarã dji dromarã Santiagoba, Pedroba, Juaʌ̃ bid̶a cawasid̶aa Ãcõrẽba idji biad̶eba wãrãda mʌ̃ra judiorãẽ́maa diabuesida. Maʌ̃ne ãdjira mʌ̃ ume, Bernabe ume bid̶a jʌwa jidasid̶aa cawabid̶i carea ab̶ari crĩchada eropanʌda. Ãdjia jarasid̶aa daiba judiorãẽ́ma jaradia pananida, maʌ̃ne ãdjia judiorãma jaradia pananida. 10 Ab̶abe daia jarasid̶aa djabarã ne neẽ́ qued̶eara carebad̶amãrẽã. Maʌ̃gʌra mʌ̃maarã bio bia b̶asia mãwã o quĩrĩã b̶ad̶a bẽrã. 11 Ewari ab̶a Pedrora Antioquía purud̶aa djabarã acʌd̶e wãsia. Mama mʌ̃a idjira jũmarã djabarã quĩrãpita quẽãsia, idjia wãrãda biẽ́ od̶a bẽrã. 12 Nãwã biẽ́ osia: ʌ̃cʌrʌ djabarã judiorãra Santiago b̶ʌmaʌba Antioquía purud̶aa wãsid̶aa. Ãdjirãba jarabadjid̶aa judiorãẽ́ra cacua wẽãgod̶ida panʌda Ãcõrẽ ẽberãrã b̶ead̶i carea. Ãdji jũẽni naẽna Pedrora djabarã judiorãẽ́ ume ne cobadjia, baribʌrʌ maʌ̃ djabarã judiorã jũẽped̶ad̶acarea idjira waa djabarã judiorãẽ́ ume ne coẽ́ basía. Ãtebʌrʌ jĩga nĩbad̶e wãsia. Idjia wayasia djabarã judiorãba idjira biẽ́ jarad̶ida judiorãẽ́ ume ne co b̶ʌ carea. 13 Idjab̶a dewararã djabarã judiorã bid̶a djabarã judiorãẽ́ra igarasid̶aa Pedroba sewad̶eba o b̶ʌ quĩrãca. Mãwã o panʌ bẽrã Bernabe bid̶a ab̶ari quĩrãca biẽ́ osia. 14 Baribʌrʌ mʌ̃a unusia ãdjirãra wãrã bed̶ea bia Critod̶ebemaba jara b̶ʌ quĩrãca nĩnaẽ́da. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a Pedrora jũmarã djabarã quĩrãpita nãwã quẽãsia: “Bʌra judiomĩna judio quĩrãca b̶acaa. Ãtebʌrʌ judioẽ́ quĩrãca b̶abaria. Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã judiorãba obadara bʌa djabarã judiorãẽ́a obi b̶ʌ? 15 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra judiorãẽ́ba neẽ́ panʌ bẽrã dadji judiorãba ãdjirãra cadjirua obadarãana abadaa. Dadjirãra tod̶ad̶eba judiorã bẽrã maʌ̃ leyra eropanʌa. 16 Baribʌrʌ dadjirãba cawa panʌa maʌ̃ ley ĩjã o b̶ʌd̶eba ni ab̶aʌda Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶aẽ́da, ãtebʌrʌ Jesucrito ĩjã b̶ʌ carea Ãcõrẽba jipa unuya. Dadjirã bid̶a Jesucritora ĩjãsid̶aa Ãcõrẽba bia unumãrẽã. Wãrãda Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o panʌneba dadjirãra Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶aẽ́a, ni ab̶aʌda maʌ̃ ley ĩjã o b̶ʌd̶eba idji quĩrãpita jipa b̶aẽ́ bẽrã. 17 Ãcõrẽba Moisea ley diad̶a cãyãbara dadjirãba jʌrʌsid̶aa Critod̶eba Ãcõrẽba jipa unumãrẽã. Maʌ̃ bẽrã ʌ̃cʌrʌmaarã dadjirãra cadjirua obadarãa. Mãwãra ¿Critoba dadjirãa cadjiruada obi b̶ʌca? ¡Mãwãẽ́a! 18 Mʌ̃a ley naẽna ẽpẽ b̶ad̶ada wayacusa ẽpẽibʌrʌ, mʌ̃drʌ bed̶ead̶e b̶eya. 19 Naẽna mʌ̃ra Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba b̶asia. Baribʌrʌ maʌ̃ leyd̶ebemada ẽdrʌsia. Mãwã mʌ̃ra Ãcõrẽ itea zocai b̶esia. 20 Mʌ̃ra Crito ume ãbaa crud̶e cachisid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ara mʌ̃djid̶eba b̶ʌẽ́a, ãtebʌrʌ Critodrʌ mʌ̃ sod̶e b̶ʌa. Naʌ̃ djarad̶e zocai b̶ʌmisa mʌ̃ra Ãcõrẽ Warra Jesu ĩjã b̶ʌd̶eba b̶aya. Ara maʌ̃ Jesuba mʌ̃ra quĩrĩãsia idjab̶a mʌ̃ carea ara idjida idu beabisia. 21 Ãcõrẽba idji biad̶eba dadji jipa b̶ʌd̶ada mʌ̃a igaraẽ́a. Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o panʌneba idji quĩrãpita poya jipa b̶ead̶ibara, Critora idji quĩrĩãbe beucasia.”

Gálatas 3

1 Djabarã Galacia druad̶ebema, ¡bãrãra crĩcha neẽ́ b̶eaa! ¿Caiba bãrãra cũrũgasi wãrã bed̶eara idu b̶ʌd̶amãrẽã? Daiba bãrã quĩrãpita ebud̶a jaradiabadjid̶aa Jesucritora bãrã carea crud̶e cachi beasid̶ada. 2 Mʌ̃a naʌ̃da bãrãa iwid̶iya: ¿Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o panʌneba bãrãba Ãcõrẽ Jaurera edasid̶aca? ¿Bed̶ea bia Jesucritod̶ebemada ũrĩnaped̶a ĩjãsid̶ad̶e edasid̶aẽ́ca? 3 ¡Bãrãra wãrãda crĩcha neẽ́ b̶eaa! Crito ĩjãsid̶ad̶e naãrã Ãcõrẽ Jaured̶eba bia nĩbasid̶aa. ¿Id̶ira ara bãdjia o panʌneba jũma jipa b̶ead̶ica? 4 Crito ĩjã panʌ carea bãrãra bio bia mĩgasid̶aa. Maʌ̃da Critoda igarad̶ibʌrʌ, ¿bãdji quĩrĩãbe bia mĩgasid̶aẽ́ca? Mʌ̃maarã bãdji quĩrĩãbe bia mĩgad̶aẽ́ basía. 5 Ãcõrẽba idji Jaurera bãrãa diasia idjab̶a bãrã tãẽna ne ununacada o b̶ʌa. ¿Ãcõrẽba cãrẽ cãrẽã mãwã o b̶ʌ? Mãwã o b̶ʌa bãrãba bed̶ea bia Critod̶ebemada ũrĩnaped̶a ĩjãsid̶a bẽrã. Ãcõrẽba mãwã oẽ́ b̶ʌa idjia Moisea diad̶a leyra bãrãba ĩjã o panʌ bẽrã. 6 Abrahaʌ̃nebemada crĩchad̶adua. “Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra wãrãda ĩjãsia. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba idjira jipa unusia.” 7 Maʌ̃ba cawad̶adua wãrãda Ãcõrẽ ĩjã b̶eadrʌ Abrahaʌ̃ warrarãda. 8 Naẽnaed̶aʌba Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa judiorãẽ́ba Ãcõrẽda ĩjãsid̶ara idjia ãdjirã sid̶a jipa unuida. Maʌ̃ carea naẽnaed̶a Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a bed̶ea bia dadji ẽdrʌd̶id̶ebemada bed̶easia. Idjia nãwã jarasia: “Bʌd̶eba mʌ̃a naʌ̃ ẽjũãne b̶ea purura jũma carebaya.” 9 Maʌ̃ bẽrã Abrahaʌ̃ba ĩjãna quĩrãca ĩjã b̶eara Ãcõrẽba jũma carebaya Abrahaʌ̃ carebad̶a quĩrãca. 10 Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o panʌneba jipa b̶ead̶ida crĩcha b̶eara Ãcõrẽba biẽ́ b̶ʌya. Maʌ̃ leyd̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Naʌ̃ ley jũma ĩjã oẽ́ b̶eara Ãcõrẽba biẽ́ b̶ʌya.” 11 Wãrãda ebud̶a b̶ʌa Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o b̶ʌd̶eba ni ab̶aʌda Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶aẽ́da. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ʌ ẽberãra Ãcõrẽ ĩjã b̶ʌd̶eba b̶aya.” 12 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o b̶ʌd̶eba jipa b̶aida crĩcha b̶ʌba crĩchacaa Ãcõrẽ ĩjã b̶ʌd̶eba jipa b̶aida. Ãtebʌrʌ idjid̶ebemada nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Naʌ̃ ley ĩjã o b̶ʌra maʌ̃gʌd̶eba b̶aya.” 13 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba biẽ́ b̶ʌid̶ebemada Jesucritoba dadjirãra ẽdrʌ b̶ʌsia. Idjidrʌ Ãcõrẽba dadjirã cacuabari biẽ́ b̶ʌsia. Ãcõrẽ leyd̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ab̶aʌda bacurud̶e jira b̶ʌd̶ibʌrʌ, Ãcõrẽba idjira biẽ́ b̶ʌya.” 14 Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽba Jesucritod̶eba judiorãẽ́ sid̶a carebamãrẽã idjia naẽna Abrahaʌ̃a carebayad̶a ad̶a quĩrãca. Dadjirãba Jesucritoda ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba idji Jaure diai jarad̶ara edasid̶aa. 15 Djabarã, mʌ̃ra ne jara b̶ʌd̶eba bed̶eaya: ẽberãba dewara ume bed̶ea b̶ʌd̶ara cartad̶e b̶ʌped̶a idji trʌ̃da maʌ̃ cartad̶e b̶ʌsira, ni ab̶aʌba maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶ara poya ãyã b̶ʌd̶aẽ́a, idjab̶a dewara crĩchada poya ed̶a b̶ʌd̶aẽ́a. Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba wãrãneba jarad̶ara quĩrã awara oẽ́a. 16 Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a, idjid̶eba yõida b̶ʌ́a bid̶a jarasia idjia jũmarãda carebaida. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌẽ́ b̶ʌa “Abrahaʌ̃neba yõni ẽberãrãda” zocãrã ẽberãrã jara b̶ʌ quĩrãca. Ãtebʌrʌ b̶ʌ́ b̶ʌa Ãcõrẽba Abrahaʌ̃neba yõida b̶ʌ́a mãwã jarasida ab̶aʌd̶ebemada bed̶ea b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃ra Critoa. 17 Mʌ̃a jara b̶ʌra naʌ̃gʌa: Ãcõrẽra Abrahaʌ̃ ume bed̶ea b̶ʌsia. 430 poa bad̶acarea idji leyra Moisea diasia. Baribʌrʌ idjia Abrahaʌ̃ ume naãrã bed̶ea b̶ʌd̶ara maʌ̃ leyba ãyã b̶ʌẽ́ basía. Ãyã b̶ʌd̶abara idjia carebayad̶a ad̶ara oẽ́ bacasia. 18 Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã o panʌ carea idjia dadjirãda carebaibʌrʌ, idjia carebayad̶a ad̶a quĩrãca carebaẽ́a. Baribʌrʌ Ãcõrẽba Abrahaʌ̃ra carebayad̶a ad̶a bẽrã idji biad̶eba carebasia. 19 Maʌ̃da ¿Ãcõrẽba cãrẽ cãrẽã idji leyra Moisea diasi? Idji leyra diasia ẽberãrãba cadjirua obadada cawad̶amãrẽã. Ẽberãrãra maʌ̃ leyd̶eba panasid̶aa ab̶a Abrahaʌ̃neba yõida b̶ad̶a zebʌrʌd̶aa, idjid̶eba Ãcõrẽba carebayad̶a ad̶a bẽrã. Ãcõrẽba Moisea maʌ̃ leyra bajãnebema nezocarãneba diasia. Maʌ̃be Moiseba ẽberãrãa diasia. 20 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a carebayad̶a asid̶e ni ab̶aʌda maʌ̃ bed̶ea jarad̶e diabueẽ́ basía, ãtebʌrʌ ara idjiabʌrʌ Abrahaʌ̃a mãwã jarasia. 21 Mãẽteara Ãcõrẽba idji ley Moisea diasid̶e ¿idjia Abrahaʌ̃ ume bed̶ea b̶ʌd̶ara igarasica? ¡Mãwãẽ́a! Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba dadjirãda ewariza Ãcõrẽ ume poya zocai b̶ead̶ibara, maʌ̃ ley ĩjã o panʌneba Ãcõrẽ quĩrãpita jipa panacasid̶aa. 22 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa cadjiruaba jũmarãda preso erob̶ʌda. Mãwã Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a ẽberãrã carebayad̶a ad̶ara poya oya. Wãrãda Jesucrito ĩjãbʌdara mãwã careba b̶ʌa. 23 Crito zei naẽna dadjirãba idjida poya ĩjãnaẽ́ basía. Maʌ̃ne dadjirãra Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley jʌwaed̶a panasid̶aa. Maʌ̃ leyd̶ebemada poya ẽdrʌd̶aẽ́ basía ab̶a Ãcõrẽba Crito cawabibʌrʌd̶aa. 24 Wãrãda Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba dadjirãra pe eronĩbasia ab̶a Crito zebʌrʌd̶aa. Crito zed̶acarea idji ĩjã panʌ carea Ãcõrẽba dadjirãra jipa unu b̶ʌa. 25 Id̶ira dadjirãba Critoda ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba pe eronĩẽ́a. 26 Jesucritoda ĩjã panʌ bẽrã jũma bãrãra Ãcõrẽ warrarãa. 27 Bãrã borocuesid̶ad̶e unubisid̶aa Crito ume ãbaa panʌda. Maʌ̃ bẽrã idji quĩrãca panesid̶aa. 28 Jũma bãrãra Jesucrito ume ãbaa panʌ bẽrã Ãcõrẽ quĩrãpita judiora griego ume ab̶aria, nezocara nezocaẽ́ ume ab̶aria, idjab̶a umaquĩrãra wẽrã ume ab̶aria. 29 Bãrãra Critod̶e bẽrã wãrãda Abrahaʌ̃ warrarãa. Maʌ̃ba Ãcõrẽba bãrãra carebasia idjia Abrahaʌ̃a carebayad̶a ad̶a bẽrã.

Gálatas 4

1 Mʌ̃a jara b̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa: warraba idji zezad̶era jũma edaida b̶ʌmĩna caibe b̶ʌd̶e nezoca quĩrãca b̶ʌa. 2 Caibe b̶ʌra warra wagabada jʌwaed̶a b̶ʌa, idjab̶a idji zezad̶e edaida b̶ʌra dewararãba wagabadaa ab̶a dji zezaba jarad̶a ewarid̶aa. 3 Ara maʌ̃ quĩrãca Crito ĩjãni naẽna dadjirãra warra zaque quĩrãca b̶easia. Maʌ̃ ewarid̶e dadjirãba naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchara ĩjã o panasid̶aa nezoca quĩrãca. 4 Baribʌrʌ Ãcõrẽba jarad̶a ewari jũẽsid̶e idji Warrara naʌ̃ ẽjũãnaa diabuesia. Maʌ̃ Warrara wẽrãba tosia, idjab̶a Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra ĩjã oida b̶asia. 5 Ãcõrẽba idjira diabuesia dadjirã maʌ̃ ley jʌwaed̶a b̶ead̶ara ẽdrʌ b̶ʌped̶a idji warrarãda b̶ʌi carea. 6 Bãrãra Ãcõrẽ warrarã bẽrã idji Warra Jaureda diabuesia bãrã sod̶e b̶amãrẽã. Idji Jaure dadjirã sod̶e b̶ʌba Ãcõrẽa “¡Mʌ̃ Zeza!” abaria cawad̶amãrẽã dadjirãra Ãcõrẽ warrarãda. 7 Maʌ̃ bẽrã id̶ira bãrãra nezocarãẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ warrarãa. Ãcõrẽ warrarã bẽrã idji warrarã itea erob̶ʌda edad̶ia. 8 Naẽna bãrãba Ãcõrẽ adua panasid̶ad̶e wãrãẽ́ ãcõrẽda ẽpẽ panasid̶aa ãdji nezoca quĩrãca. 9 Baribʌrʌ id̶ira bãrãba Ãcõrẽra cawa panʌa. Jipa jaraibʌrʌ, Ãcõrẽba bãrãra cawa b̶ʌa. Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã crĩcha ʌb̶ʌaẽ́ b̶eada wayacusa ẽpẽ panʌ nezoca quĩrãca? Maʌ̃ba bãrãra carebacaa. 10 Bãrãba quĩrãtanoa ewarida, jed̶ecoda, poa sid̶a wagabadaa Ãcõrẽba bia unumãrẽã. 11 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a crĩcha b̶ʌa mʌ̃dji quĩrĩãbe bãrãa jaradiasida. 12 Djabarã, bãrã judiorãẽ́ quĩrãca b̶ai carea mʌ̃ra Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶ebemada ẽdrʌsia. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya mʌ̃ quĩrãca maʌ̃ leyd̶e b̶earãnamãrẽã. Naẽna bãrãba mʌ̃ra biẽ́ od̶aẽ́ basía. 13 Bãrãba cawa panʌa mʌ̃a bãrãma bed̶ea bia Critod̶ebemada naãrã jaradiasid̶e cacua biẽ́ b̶ʌ bẽrã bãrã druad̶e jaradia b̶esida. 14 Cacua biẽ́ b̶ʌmĩna bãrãba mʌ̃ra igarad̶aẽ́ basía idjab̶a jʌretad̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ bia edasid̶aa Ãcõrẽ nezoca bajãnebema edabʌda quĩrãca, Jesucrito edabʌda quĩrãca. 15 ¿Sãwãsi bãrã b̶ʌsrid̶a naẽna erob̶ead̶ara? Mʌ̃a wãrãda jaraya bãrãba poya oped̶ad̶abara ara bãdji daura nuẽtacasid̶aa mʌ̃́a diad̶i carea. 16 Mʌ̃a wãrã bed̶ead̶eba quẽã b̶ʌ bẽrã ¿mʌ̃ra bãrã ume dji quĩrũca? 17 Bãrã tãẽna ãĩ jaradia b̶eaba ne jũma o panʌa bãrãba ãdji bed̶eara ĩjãnamãrẽã. Baribʌrʌ ãdjia jaradia panʌba bãrãra carebacaa. Bãrãra dai umebemada ãĩ ede quĩrĩã panʌa ãdjidrʌ sod̶eba ẽpẽnamãrẽã. 18 Wãrãda bia b̶ʌa ewariza crĩcha biada sod̶eba ẽpẽ pananida. Baribʌrʌ mãwã ẽpẽniẽ́ panʌa ab̶abe mʌ̃ bãrã ume b̶ʌd̶ebʌrʌ. Ãtebʌrʌ mʌ̃ neẽ́ne bid̶a ewariza sod̶eba ẽpẽ pananida panʌa. 19 Djabarã mʌ̃ warrarãca b̶ea, mʌ̃ra wayacusa bãrã carea bia mĩga b̶ʌa wẽrã warra pua nũmʌ quĩrãca. Mʌ̃ra mãwã bia mĩga b̶aya ab̶a bãrã Crito quĩrãca panebʌdad̶aa. 20 ¡Mʌ̃da ara nawena bãrã ume b̶ad̶abara cawacasia sãwã bãrã ume bed̶eaida b̶ʌda! Mʌ̃a wãrãda adua b̶ʌa bãrãnebemada sãwã crĩchaida. 21 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e b̶a quĩrĩã b̶eaba mʌ̃́a jarad̶adua: ¿Ãcõrẽ leyd̶e b̶ʌ́ b̶ʌra adua panʌca? 22 Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Abrahaʌ̃ba warrada umé erob̶asia. Ab̶a nezocawẽrã Agaraba tosia. Dewarabemara idji quima Saraba tosia. Sarara nezocawẽrãẽ́ basía. 23 Nezoca wẽrãba warrara tosia Abrahaʌ̃ba naʌ̃ djarad̶eba mãwã quĩrĩãna bẽrã. Baribʌrʌ dji quimaba tod̶ara Ãcõrẽba diai jarad̶a basía. 24 Maʌ̃gʌba crĩcha dromada dia b̶ʌa. Ãcõrẽba bed̶ea b̶ʌd̶ada umé panʌa. Maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶a umé panʌra Sara idjab̶a Agara quĩrãca panʌa. Ãcõrẽba bed̶ea b̶ʌd̶ara ab̶a Sinai eyad̶e diasia. Maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶ara nezocawẽrã Agara quĩrãca b̶ʌa, maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶a ẽpẽ b̶eara nezoca quĩrãca panʌ bẽrã. 25 Sinai eya Arabia druad̶e b̶ʌra Agara quĩrãca b̶ʌa maʌ̃ eyad̶e diad̶a leyd̶e b̶eara nezoca quĩrãca panʌ bẽrã. Idjab̶a Jerusaleʌ̃ naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌra Agara quĩrãca b̶ʌa maʌ̃ purud̶ebemarãra nezoca quĩrãca panʌ bẽrã. Nezoca quĩrãca panʌa Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e panʌ bẽrã. 26 Baribʌrʌ bajãnebema Jerusaleʌ̃ra Sara quĩrãca b̶ʌa maʌ̃ purud̶ebemarãra nezoca quĩrãca panʌẽ́ bẽrã. Mãwã panʌa Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e panʌẽ́ bẽrã. Dadjirãra mamabema bẽrã Sara warrarãca panʌa. 27 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Wẽrã warra tocara, b̶ʌsrid̶adua. Warra pua unucara, bio b̶ʌsrid̶adua. Wẽrã umaquĩrãba igarad̶aba warrarãda aud̶uara erob̶aya wẽrã quima bara b̶ʌ cãyãbara. 28 Djabarã, dadjirãra Isa quĩrãca panʌa. Isara tosid̶aa Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a mãwã jarad̶a bẽrã. Ara maʌ̃ quĩrãca dadjirãra Ãcõrẽ warrarãda panesid̶aa idjia mãwã jarad̶a bẽrã. 29 Abrahaʌ̃ ewarid̶e Ismael, baridua warra quĩrãca tod̶aba Isa, Ãcõrẽ Jaure ʌb̶ʌad̶eba tod̶ara biẽ́ obadjia. Ara maʌ̃ quĩrãca id̶i bid̶a Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e b̶eaba Crito ĩjã b̶eara biẽ́ obadaa. 30 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Nezoca wẽrãra, idji warra sid̶a ãyã jʌretadua. Nezoca wẽrã warraba nezocaẽ́ wẽrã warra ume dji zezaba erob̶ʌra poya edaẽ́a.” 31 Maʌ̃ bẽrã djabarã, dadjirãra nezocawẽrã warrarã quĩrãca panʌẽ́a. Ãtebʌrʌ nezocaẽ́ warrarã quĩrãca panʌa.

Gálatas 5

1 Critoba dadjirãra ẽdrʌ b̶ʌsia maʌ̃ ẽdrʌ b̶ʌd̶ad̶e nĩbad̶amãrẽã. Maʌ̃gʌra bio ĩjã pananadua. Wayacusa nezoca quĩrãca b̶earãnadua. 2 ¡Ũrĩnadua! Mʌ̃ra Pauloa. Mʌ̃a naʌ̃gʌda bãrãa jaraya: Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶i carea bãrã cacuada wẽãgod̶ida panʌda crĩcha panʌbʌrʌ, Critoba bãrã carea od̶aba carebaẽ́a. 3 Wayacusa mʌ̃a jaraya: baridua umaquĩrãba idji cacuada wẽãgobibʌrʌ, Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra jũma ĩjã o b̶aida b̶ʌa. 4 Maʌ̃ ley ĩjã o panʌneba Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶ida crĩcha b̶eara Crito jĩga wãsid̶aa. Idji biad̶eba jipa b̶ʌd̶ara ãdjirãba igarasid̶aa. 5 Baribʌrʌ dadjirãba Critoda ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽ Jaured̶eba wãrãda cawa panʌa Ãcõrẽba dadjirãra jipa unuida. 6 Cacua wẽãgo b̶ʌd̶eba dadjira Jesucrito ume ãbaa b̶acaa idjab̶a cacua wẽãgoẽ́ b̶ʌd̶eba idji ume ãbaa b̶acaa. Ãtebʌrʌ idji ĩjã b̶ʌd̶eba idji ume ãbaa b̶ʌa. Mãwã ĩjã b̶ʌba djãrãra quĩrĩã b̶ʌa. 7 Bãrãba wãrã bed̶eara bia ẽpẽ panasid̶aa. ¿Caiba mĩã sẽsi bãrãba maʌ̃ bed̶eara igarad̶amãrẽã? 8 Ãdjia jaradia panʌra Bãrã Trʌ̃naneba zeẽ́ b̶ʌa. 9 Quĩrãnebad̶adua: harina ẽsãbibari maãrĩ b̶ʌba harinara jũma ẽsãbibaria. Ara maʌ̃ quĩrãca maãrĩ ãĩ jaradia b̶ʌba ab̶ed̶a jũma ãĩ crĩchabibaria. 10 Mãwãmĩna dadjirã Boro Jesucritod̶eba mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba mʌ̃a jara b̶ʌ awara crĩchad̶aẽ́da. Baribʌrʌ bariduaba bãrãda mãwã mĩã sẽibʌrʌ Ãcõrẽba cawa oya. 11 Djabarã, Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶i carea cacua wẽãgod̶ida panʌda mʌ̃a wad̶i jaradia b̶ʌbara, dji mãwã jaradia b̶eaba mʌ̃ra biẽ́ od̶i carea ẽpẽnaẽ́ bacasia. Mʌ̃a mãwã jaradia b̶ʌbara ãdjirãba Jesu crud̶e beud̶ad̶ebemada biẽ́ crĩchad̶aẽ́ bacasia. 12 Mʌ̃maarã biara b̶acasia bãrã mãwã mĩã sẽ b̶eaba ãdji umaquĩrã cacuara ab̶ed̶a jũma tʌtad̶ida. 13 Djabarã, Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃sia idjia ẽdrʌ b̶ʌd̶ad̶e nĩbad̶amãrẽã. Baribʌrʌ ẽdrʌped̶ad̶a bẽrã crĩcharãnadua bãdji cacuaba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca od̶ida panʌda. Ãtebʌrʌ wãrã quĩrĩãneba dji carebad̶adua. 14 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra naʌ̃ bed̶ea ab̶aʌba jũma jara b̶ʌa: “Djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.” 15 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ijara duananibʌrʌ, djõ duananibʌrʌ, ara bãdub̶a jũma ãrĩnia. 16 Maʌ̃ carea mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽ Jaured̶eba nĩbad̶adua. Mãwãbʌrʌ bãrã cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌra od̶aẽ́a. 17 Naʌ̃ djaraba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌra Ãcõrẽ Jaureba quĩrĩãcaa. Idjab̶a Ãcõrẽ Jaureba obi quĩrĩã b̶ʌra naʌ̃ djaraba quĩrĩãcaa. Ãdjira ãbaa bia pananaca bẽrã bãrãba o quĩrĩã panʌra poya od̶aẽ́a. 18 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba bãrãda eronĩbʌrʌ, Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e panʌẽ́a. 19 Naʌ̃ cacuaba cadjirua obarira ebud̶a b̶ʌa. Maʌ̃ra naʌ̃gʌa: daunemabadara, aud̶ua nĩbabadara, baridua ume aud̶ua o quĩrĩãbadara, 20 jʌwaba od̶a ãcõrẽa iwid̶ibadara, jãĩbanaba obadara, djãrã quĩrãmabadara, ijarabadara, djãrãne awuabadara, maãrĩã carea quĩrũbadara, ara ãdji bia b̶aidrʌ jʌrʌbadara, caicayabadara, Ãcõrẽ bed̶ea quĩrã awara jaradia panʌneba awara wãbadara, 21 djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ crĩchabadara, mĩã beabadara, beu nĩbabadara, b̶ʌsrid̶a ewari o panʌne jũmawãyã cadjirua obadara, idjab̶a ne jũma cadjirua maʌ̃ quĩrãca b̶ea sid̶a. Mʌ̃a bãrãa naẽna jarad̶a quĩrãca wayacusa jaraya: maʌ̃ cadjirua o b̶eara Ãcõrẽ purud̶e b̶ead̶aẽ́a. 22 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba naʌ̃gʌda diabaria: djãrã quĩrĩã b̶ead̶ida, b̶ʌsrid̶aada, necai b̶ead̶ida, jũma droa b̶ead̶ida, ẽberã biada b̶ead̶ida, sobiada, bed̶ea ab̶a b̶ead̶ida, jũmarã ume aduá b̶ead̶ida, idjab̶a dadji cacua jipa erob̶ead̶i sid̶a. Jũma maʌ̃gʌra ni ab̶aʌ leyba cadjiruad̶a acaa. 24 Naʌ̃ djaraba ne jũma cadjirua o quĩrĩã b̶abarira Critod̶erãba crud̶e cachi beasid̶aa. 25 Dadjirãra Ãcõrẽ Jaured̶eba zocai panʌ bẽrã idjid̶eba nĩbad̶ida panʌa. 26 Djãrã cãyãbara biara b̶eada crĩchad̶iẽ́ panʌa, caicaya duananiẽ́ panʌa, idjab̶a djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ crĩchad̶iẽ́ panʌa.

Gálatas 6

1 Djabarã, djabada cawaẽ́ne cadjiruad̶e b̶aesira, bãrã dji Ãcõrẽ Jaured̶eba nĩnaba biad̶eba carebad̶ida panʌa wayacusa jipa nĩbamãrẽã. Baribʌrʌ quĩrãcuita b̶ead̶adua bãrã sid̶a ab̶ari quĩrãca cadjiruad̶e b̶aed̶a amaaba. 2 Bia mĩga panʌne dji carebad̶adua. Mãwãbʌrʌ Critoba obi b̶ʌra bãrãba jũma od̶ia. 3 Dji dromaẽ́ b̶ʌba idjida dji dromada crĩcha b̶ʌbʌrʌ, ara idjidub̶a cũrũga b̶ʌa. 4 Djãrãba o b̶ʌ acʌi cãyãbara ara dadjia o b̶ʌdrʌ acʌida b̶ʌa jipa o b̶ʌ cawaya. Mãwã ara dadjia o b̶ʌ carea b̶ʌsrid̶a b̶aya. 5 Dadjiza od̶ida panʌra jũma jipa od̶ida panʌa. 6 Ãcõrẽ bed̶ea cawabʌrʌba dji jaradiabaría ne jũma bia idjia erob̶ʌd̶ebemada diaida b̶ʌa. 7 Ara bãdub̶a cũrũgarãnadua. Ni ab̶aʌba Ãcõrẽra poya cũrũgaẽ́a. Quĩrãnebad̶adua: ne u b̶ʌba idjia ubʌrʌ quĩrãca ewaya. 8 Maʌ̃ carea naʌ̃ djaraba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda ab̶aʌba o b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra biẽ́ b̶ʌya. Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba quĩrĩã b̶ʌda ab̶aʌba o b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra ewariza idji ume zocai b̶ʌya. 9 Maʌ̃ bẽrã sẽnaẽ́ ne biada o pananadua. Sẽnaẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba b̶ʌd̶a ewarid̶e dadjirãba biada edad̶ia. 10 Maʌ̃ carea dadjirãba poya obʌdaza jũmarãda bia carebad̶ida panʌa. Biara Jesu ĩjã b̶eada mãwã carebad̶ida panʌa. 11 Acʌd̶adua, ara mʌ̃dji jʌwaba letra waib̶ʌaba naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa. 12 Bãrã cacua wẽãgobi quĩrĩã b̶eaba Crito crud̶e beud̶ad̶ebemada jaradiabadaa baribʌrʌ cacua wẽãgobi panʌa judiorãba bia ununamãrẽã idjab̶a ãdjia jaradia panʌ carea biẽ́ orãnamãrẽã. 13 Baribʌrʌ dji cacua wẽãgoped̶ad̶aba Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra jũma ĩjã od̶acaa. Mãwãmĩna ãdjirãba bãrã cacuada wẽãgobi quĩrĩã panʌa, bãrãba mãwã osid̶ara ara ãdjid̶ebemada bia bed̶ead̶i carea. 14 Baribʌrʌ mʌ̃ra mãwã b̶ʌẽ́a. Mʌ̃nebemada ni maãrĩ bid̶a bia bed̶eaẽ́a. Ãtebʌrʌ ab̶abe dadjirã Boro Jesucrito crud̶e beud̶ad̶ebemada bia bed̶eaya. Critora crud̶e beud̶a bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebemaba bia unubadara mʌ̃maarã jũma beusia. Idjab̶a naʌ̃ ẽjũãne b̶eamaarã mʌ̃ra beusia. 15 Ãcõrẽmaarã cacua wẽãgo b̶aida wa cacua wẽãgoẽ́ b̶ai sid̶a biara b̶ʌẽ́a. Idjia ẽberã djiwid̶i od̶adrʌ bia unu b̶ʌa. 16 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa jũma mʌ̃a jara b̶ʌ quĩrãca ĩjã b̶eara Ãcõrẽba quĩrã djuburia b̶aida, necai b̶ai sid̶a ãdjirãa dia b̶aida. Maʌ̃gʌrãra Ãcõrẽ ẽberãrã araa. 17 Id̶iba ʌ̃taa mʌ̃a quĩrĩãẽ́a ab̶aʌba mʌ̃ra mĩã sẽida. Jesud̶ebema jaradia b̶ʌ carea ẽberãrãba mʌ̃ra biẽ́ osid̶aa. Mʌ̃ djara cõãcuad̶a aninada erob̶ʌa unubi carea mʌ̃ra idjid̶eda. 18 Djabarã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba jũma bãrãra careba b̶aida. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.

Efesios 1

1 Mʌ̃ra Pauloa. Ãcõrẽba quĩrĩãna bẽrã mʌ̃ra Jesucritoba diabued̶aa. Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa jũma Ãcõrẽ ẽberãrã Jesucrito ĩjã b̶ea Epeso purud̶ebema itea. 2 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida idjab̶a necai b̶ai sid̶a bãrãa dia pananida. 3 Dadjirã Boro Jesucrito Zeza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida panʌa. Crito ume panʌ bẽrã idji Jaured̶eba ne jũma biada dadjirãa bajãneba dia b̶ʌa. 4 Naʌ̃ ẽjũã oi naẽna Critod̶eba dadjirãra edasia idji itea bia b̶ead̶amãrẽã idjab̶a idji quĩrãpita cadjirua neẽ́ b̶ead̶amãrẽã. 5 Naẽnaed̶a Jesucritod̶eba dadjirãra edasia idji warrarãda b̶ead̶amãrẽã, mãwã o quĩrĩã b̶ad̶a bẽrã idjab̶a dadjirãra quĩrĩãna bẽrã. 6 Idji bia waib̶ʌa b̶ʌd̶eba dadjirãra bio carebasia idjia quĩrĩã b̶ʌ Warrad̶eba. Maʌ̃ carea idjía bia bed̶ead̶ida panʌa. 7 Idji Warra oa erozoad̶ad̶eba Ãcõrẽba dadjirãra cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ edasia. Dadjirãba cadjirua oped̶ad̶ara idji biad̶eba jũma quĩrãdoasia. 8 Idji biad̶eba dadjirãra bio carebasia jũma idji necawaada, crĩcha cawaa sid̶a diad̶a bẽrã. 9 Idjia o quĩrĩã b̶ʌda naẽna cawabiẽ́ b̶asia. Baribʌrʌ dadjirãa cawabisia idji biad̶eba quĩrĩãna bẽrã. Idjia Critod̶eba naẽnaed̶a oi crĩcha b̶ad̶ara idjia b̶ʌd̶a ewarid̶e jũma oya. Maʌ̃ ewarid̶e ne jũma bajãnebemada, naʌ̃ ẽjũãnebema sid̶a Crito jʌwaed̶a b̶ʌya. 11 Ãcõrẽba naẽnaed̶a crĩcha b̶ad̶a quĩrãca Critod̶eba dadjirãra edasia idjia diaid̶ebemada edad̶amãrẽã. Mãwã osia ne jũmada idjia o quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca obari bẽrã. 12 Idjia quĩrĩãsia dai judiorã dji naãrã Crito ĩjãped̶ad̶aba idji biya quirud̶ebemada bia bed̶ead̶ida. 13 Maʌ̃ awara bãrã judiorãẽ́ bid̶a wãrã bed̶ea bia dadji ẽdrʌd̶id̶ebemada ũrĩnaped̶a Critora ĩjãsid̶aa. Mãwã bãrã sid̶a idji ẽberãrãda panesid̶aa. Crito ĩjãsid̶ad̶e Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca idji Jaureda bãrãa diasia sẽyãda b̶amãrẽã. Maʌ̃ba cawabi b̶ʌa bãrãra idjid̶erãda. 14 Ãcõrẽ Jaurera edaped̶ad̶a bẽrã dadjirãba cawa panʌa jũma Ãcõrẽba diai jarad̶ara wãrãda edad̶ida idjid̶erã jũma bia b̶ʌi ewarid̶e. Maʌ̃ carea idji biya quirud̶ebemada bia bed̶ead̶ida panʌa. 15 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a ewariza bãrã carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abaria. Dãrãbʌrʌa mʌ̃a ũrĩ b̶ʌda bãrãba dadjirã Boro Jesura ĩjã panʌda idjab̶a jũma Ãcõrẽ ẽberãrãra quĩrĩã panʌda. Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa mʌ̃a bãrã carea Ãcõrẽa iwid̶ibaria. 17 Mʌ̃a dadjirã Boro Jesucrito Ãcõrẽa, dadjirã Zeza biya quirúa iwid̶ibaria idji Jaured̶eba bãrãa necawaada diamãrẽã idjab̶a idjid̶ebemada cawabimãrẽã. Mãwã bãrãba idjida biara cawad̶ia. 18 Idjab̶a iwid̶ibaria Ãcõrẽba bãrã crĩchara ewamãrẽã. Mãwã bãrãba cawad̶ia cãrẽda idjid̶eba edad̶i carea jʌ̃ã panʌda, maʌ̃ edad̶amãrẽã trʌ̃na bẽrã. Maʌ̃ne bãrãba cawad̶ia idji ẽberãrãba edad̶ira waib̶ʌa bio biya quiruda. 19 Idjab̶a mʌ̃a iwid̶ibaria bãrãba cawad̶amãrẽã idji ʌb̶ʌara jũmarã cãyãbara ʌb̶ʌara b̶ʌda. Maʌ̃ ʌb̶ʌad̶eba idjia dadjirã idji ĩjã b̶eara careba b̶ʌa. Ara maʌ̃ ʌb̶ʌa waib̶ʌa b̶ʌd̶eba Ãcõrẽba Critora beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabiped̶a bajãne idji jʌwa araare chumebisia. 21 Ãcõrẽba idjira jũma jai bororã cãyãbara, bajãnebema dji droma b̶ea cãyãbara, dji mẽsrã b̶ea cãyãbara, idjab̶a dji ʌb̶ʌa b̶ea cãyãbara dji dromaara b̶ʌsia. Naʌ̃ ewarid̶e idjira jũmarã cãyãbara dji dromaara b̶ʌa, tẽãbema ewarid̶e bid̶a mãwã b̶aya. 22 Ãcõrẽba ne jũmada Crito jʌwaed̶a b̶ʌsia, idjab̶a Critora b̶ʌsia ne jũmane idji ẽberãrã Boroda b̶amãrẽã. 23 Crito ẽberãrãra idji cacuaa. Ãdjirãra ne jũmane idjid̶eba panʌa. Idjab̶a ne jũmada idjid̶eba b̶ʌa.

Efesios 2

1 Naẽna bãrãra Ãcõrẽnebemada beu b̶easia, ĩjãnaẽ́ panʌneba cadjiruada obadjid̶a bẽrã. 2 Mãwã nĩbasid̶aa naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchada ẽpẽ panana bẽrã idjab̶a naʌ̃ ẽjũã ded̶aad̶e panʌ jairã boro sid̶a ẽpẽ panana bẽrã. Naʌ̃ ewarid̶e idjia Ãcõrẽ bed̶ea ĩjãẽ́ b̶eara idji jʌwaed̶a erob̶ʌa. 3 Naẽna jũma dadjirãda ãdji quĩrãca nĩbasid̶aa naʌ̃ cacuaba cadjirua oya b̶ʌda ẽpẽ panana bẽrã. Naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda, cadjirua dadji crĩchad̶e b̶ʌ sid̶a o panasid̶aa. Dji cadjiruarã bẽrã Ãcõrẽba idji quĩrũbid̶eba dadjirãra cawa oida b̶asia jũma cadjirua obadarã cawa obari quĩrãca. 4 Baribʌrʌ Ãcõrẽba bio quĩrã djuburiabaria. Idjia dadjirãra bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã cadjiruad̶e beu b̶ead̶ada Crito ume ãbaa zocai b̶ʌsia. Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra ẽdrʌ edasia. 6 Jesucrito ume ãbaa panʌ bẽrã Ãcõrẽba dadjirãra idji ume ãbaa ʌ̃rẽbabisia idjab̶a idji ume ãbaa bajãne chũmebisia. 7 Maʌ̃gʌra jũma osia nocoarebema ewarid̶e unubi carea sãwã idji bia waib̶ʌa b̶ʌd̶eba carebasida dadjirãra Jesucrito ume panʌ bẽrã. 8 Jesuda ĩjãped̶ad̶a bẽrã Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra ẽdrʌ edasia. Ara bãdjia oped̶ad̶ad̶eba ẽdrʌd̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽbʌrʌ bari ẽdrʌ edasia. 9 Bãrãba bia o panʌ carea Ãcõrẽba ẽdrʌ edaẽ́ basía. Mãwã ni ab̶aʌda ara idjid̶ebemada poya bia bed̶ead̶aẽ́a. 10 Ãcõrẽba dadjirãra Jesucritod̶eba djiwid̶ida osia ne biada o pananamãrẽã. Maʌ̃ ne biara idjiabʌrʌ naẽna b̶ʌsia dadjirãba od̶amãrẽã. 11 Maʌ̃ carea quĩrãnebad̶adua bãrãra naʌ̃ djarad̶e judiorãẽ́ bẽrã judiorãba “cacua wẽãgoẽ́ b̶ea” abadaa Ãcõrẽ neẽ́ b̶ea ad̶i carea. Ara ãdjida “cacua wẽãgo b̶ea” abadaa Ãcõrẽ ẽberãrã ad̶i carea. Baribʌrʌ ãdji cacuara wẽãgosid̶a bẽrã ab̶abe naʌ̃ djarad̶e quĩrã awara b̶eaa. 12 Quĩrãnebad̶adua naẽna bãrãra Crito neẽ́ b̶easida idjab̶a Israeld̶ebemaẽ́ basida. Ãcõrẽ ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌsid̶e idjia bãrãa ni cãrẽ sid̶a diai jaraẽ́ basía. Maʌ̃ awara bãrãra sãwã bia b̶ead̶ida neẽ́ panasid̶aa idjab̶a naʌ̃ ẽjũãne Ãcõrẽ neẽ́ b̶easia. 13 Baribʌrʌ id̶ira Jesucrito ume panʌ bẽrã, bãrãra naẽna tʌmʌ b̶ead̶ada Ãcõrẽba Crito oad̶eba idji caita enesia. 14 Wãrãda Critoba dadjirãra necai b̶ʌsia. Idjia judiorãra judiorãẽ́ ume ãbaa b̶ʌsia puru ab̶a b̶emãrẽã. Idji beud̶ad̶eba dadjirãra awara pananada ãbaa b̶ʌsia. 15 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba ne zocãrã obibaria. Baribʌrʌ idji beud̶ad̶eba Critoba maʌ̃ leyra ãyã b̶ʌsia judiorãda, judiorãẽ́ ume ãbaa necai b̶ʌi carea. Idjia puru umé pananada puru djiwid̶ida ab̶a osia. 16 Idji crud̶e beud̶ad̶eba puru umé b̶ad̶ada puru ab̶a oped̶a umena Ãcõrẽ ume bia b̶ʌsia. Mãwã dadjirãra awara pananada idjia ãbaa bia b̶ʌsia. 17 Critoba bed̶ea bia Ãcõrẽ ume necai b̶aid̶ebemada bãrã dji Ãcõrẽnebema tʌmʌ b̶ead̶aa, dai dji Ãcõrẽ caita b̶eaa bid̶a jarad̶e zesia. 18 Critod̶eba dadji umérãba ab̶arica dadjirã Zeza Ãcõrẽa idji Jaure ab̶a b̶ʌd̶eba poya iwid̶id̶ia. 19 Maʌ̃ bẽrã bãrã judiorãẽ́ra waa Ãcõrẽ purud̶ebemada ãĩ b̶ead̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ purud̶ebemarã ume ãbaa panʌa. Id̶ira bãrãra Ãcõrẽ ẽberãrãa. 20 Bãrãra mõgara de quĩrãca panʌa. Jesuba diabued̶arãda, Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a maʌ̃ de edrebema mõgara quĩrãca panʌa. Bãrãra mõgara ãdjirã ʌ̃rʌ̃ ca wãbʌda quĩrãca panʌa. Maʌ̃ ded̶ebema dji biara b̶ʌ mõgarara Jesucritoa. 21 Idjid̶eba maʌ̃ dera biya cara b̶ebaria idjab̶a waib̶ʌara wari wãbaria dadjirã Boro itea bia b̶emãrẽã. 22 Crito ume panʌ bẽrã bãrã sid̶a jũma Ãcõrẽ ẽberãrã ume ãbaa de quĩrãca panʌa. Maʌ̃ ded̶e Ãcõrẽra idji Jaured̶eba b̶abaria.

Efesios 3

1 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a [bãrã carea Ãcõrẽa iwid̶ibaria.] Mʌ̃ra Pauloa. Bãrã judiorãẽ́a Jesucritod̶ebemada jaradia b̶ʌ carea preso b̶ʌa. 2 Mʌ̃maarã bãrãba bio cawa panʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃ra b̶ʌsida bãrãa jaradiamãrẽã. 3 Idjia naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ada mʌ̃́a cawabisia. Maʌ̃gʌd̶ebemada mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e maãrĩ b̶ʌsia. 4 Naʌ̃ carta acʌ panʌne bãrãba cawad̶ia Ãcõrẽba Critod̶ebema cawabiẽ́ b̶ad̶ara mʌ̃a cawa b̶ʌda. 5 Naãrãed̶a Ãcõrẽba ẽberãrãa maʌ̃ra cawabiẽ́ b̶asia, baribʌrʌ id̶ira idjid̶eba bed̶eabadarãa, Jesucritoba diabued̶arãa bid̶a idji Jaured̶eba cawabisia. 6 Idjia cawabiẽ́ b̶ad̶ara naʌ̃gʌa: judiorãẽ́ba bed̶ea bia Critod̶ebemada ĩjã panʌneba judiorã ume ãbaa Ãcõrẽba diaid̶ebemada edad̶ia, ab̶ari cacuad̶e duanʌa, idjab̶a Ãcõrẽba Jesucritod̶eba diai jarad̶ada ãbaa eropanʌa. 7 Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃ra idji nezocada b̶ʌsia bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradiamãrẽã. Idji ʌb̶ʌad̶eba mãwã osia. 8 Jũma Ãcõrẽ ẽberãrã tãẽna ed̶aara b̶ʌmĩna Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃ra b̶ʌsia judiorãẽ́ma Critoba bio careba b̶ʌd̶ebemada jaradiamãrẽã. Critoba bio careba b̶ʌra dadjirãba poya jũma cawa jarad̶aẽ́a. 9 Ãcõrẽ ne jũma od̶aba mʌ̃ra b̶ʌsia jũmarãa ebud̶a cawabimãrẽã sãwã osida idjia naẽna oi crĩcha b̶ad̶ara. Maʌ̃ oi crĩcha b̶ad̶ara naẽna cawabiẽ́ b̶asia. 10 Id̶ira judiorãra judiorãẽ́ ume ãbaa b̶ʌd̶a bẽrã ãdjirãneba bajãnebema dji droma b̶eaa, dji ʌb̶ʌa b̶eaa bid̶a cawabisia idjira ne jũmane bio ne cawa b̶ʌda. 11 Mãwã osia idjia naãrãed̶a dadjirã Boro Jesucritod̶eba oida crĩcha b̶ad̶a bẽrã. 12 Dadjirãba ara maʌ̃ Jesucritora ĩjã panʌ bẽrã idjab̶a idji ume ãbaa panʌ bẽrã Ãcõrẽa ne wayaa neẽ́ iwid̶id̶ida panʌa. 13 Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa nãwã bed̶ea djuburiaya: mʌ̃ra bãrã carea bia mĩga b̶ʌmĩna jũmawãyã sopuarãnadua. Mãwã bia mĩga b̶ʌa bãrãra Ãcõrẽ ume bia b̶ead̶amãrẽã. 14 Maʌ̃ carea mʌ̃ra dadjirã Boro Jesucrito Zeza quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶ebaria. 15 Idjia jũma bajãne b̶eara, naʌ̃ ẽjũãne b̶ea sid̶a osia idjab̶a idjid̶eba panʌa. 16 Idjid̶erã itea ne erob̶ʌra bio biya quirua. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a iwid̶i b̶ʌa idji Jaured̶eba idji ʌb̶ʌara bãrãa sod̶e diamãrẽã. Mãwã bãrãra zarea b̶ead̶ia. 17 Idjab̶a iwid̶i b̶ʌa ĩjã panʌ bẽrã Critora bãrã sod̶e b̶amãrẽã. Iwid̶i b̶ʌa bãrãra ne jũmane quĩrĩãneba pananamãrẽã. Mãwã zarea b̶ead̶ia bio carra jida panʌ quĩrãca. 18 Maʌ̃ne bãrãba jũma Ãcõrẽ ẽberãrã ume poya cawad̶ia Crito quĩrĩãra waib̶ʌa b̶ʌda, jed̶ea b̶ʌda, drasoa b̶ʌda, ʌ̃tʌ b̶ʌda, idjab̶a nãbua b̶ʌda. 19 Ara dadji crĩchad̶eba poya cawad̶acamĩna mʌ̃a iwid̶i b̶ʌa bãrãba maʌ̃ quĩrĩãra cawad̶amãrẽã. Cawasid̶ara ne jũmane Ãcõrẽ quĩrãca b̶ead̶ia. 20 ¡Ãcõrẽra bio bia quirua! Idji ʌb̶ʌa dadjirã sod̶e b̶ʌd̶eba waib̶ʌara poya oya dadjirãba crĩchabada cãyãbara wa idjía iwid̶ibada cãyãbara. Djabarã, Jesucrito ume panʌ bẽrã ¡ewariza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶adua! Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.

Efesios 4

1 Mʌ̃ra dadjirã Boro Jesu carea preso b̶ʌa. Mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya jipa nĩbad̶amãrẽã. Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃sia mãwã nĩbad̶amãrẽã. 2 Crĩcharãnadua bãrãra dji dromarãda, ãtebʌrʌ sobiad̶eba b̶ead̶adua. Quĩrĩãneba ab̶arica dji droad̶adua. 3 Jũma od̶adua ãbaa necai b̶ead̶i carea. Mãwã Ãcõrẽ Jaureba bãrã ãbaa bia b̶ʌd̶ara ãrĩnaẽ́a. 4 Dadjirãra cacua ab̶a panʌa. Ãcõrẽ Jaure ab̶a b̶ʌda eropanʌa. Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃sia ab̶arida jʌ̃ã pananamãrẽã. 5 Dadjirã Boro Jesura ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Dadjirãba ab̶ari Jesuda ĩjã panʌa. Idjab̶a ab̶ari trʌ̃neba borocuesid̶aa. 6 Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Idjira jũmarã Zezaa, jũmarã Boroa. Jũma idjid̶erã sod̶e b̶ʌa idjab̶a dadjirãneba idjia o quĩrĩã b̶ʌra obaria. 7 Baribʌrʌ Critoba dia quĩrĩã b̶ad̶a quĩrãca idji biad̶eba dadjirãza idji itea ne od̶amãrẽã awara awara diasia. 8 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Idji ʌ̃taa wãsid̶e idjia poyad̶ara preso edesia. Maʌ̃be ne biada ẽberãrãa diasia. 9 Idjira ʌ̃taa wãsiad̶a a b̶ʌba ¿cãrẽda jara b̶ʌ? Jara b̶ʌa ʌ̃taa wãi naẽna idjira ʌ̃tʌba naʌ̃ ẽjũãnaa zesida. 10 Dji ʌ̃tʌba ed̶aa zed̶adrʌ wayacusa bajã ʌ̃tʌara b̶ʌmaa wãsia ne jũmada idjid̶eba b̶ead̶amãrẽã. 11 Idjiabʌrʌ ʌ̃cʌrʌ b̶ʌsia idjia diabued̶arãda b̶ead̶amãrẽã, ʌ̃cʌrʌ b̶ʌsia Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda b̶ead̶amãrẽã, ʌ̃cʌrʌ b̶ʌsia bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradia nĩbad̶amãrẽã, idjab̶a ʌ̃cʌrʌ b̶ʌsia idji ẽberãrã wagabadada idjab̶a jaradiabadada b̶ead̶amãrẽã. 12 Idjia mãwã b̶ʌsia Ãcõrẽ ẽberãrã carebad̶amãrẽã, ãdjirã bid̶a Ãcõrẽ itea poya bia od̶amãrẽã. Mãwã jũma Crito ẽberãrã idji cacua abadara zareara wari wãnia ab̶a jũmarãda Ãcõrẽ Warra ĩjã panʌneba idjab̶a cawa panʌneba ãbaa bia panebʌdad̶aa. Maʌ̃ne dadjirãra ne jũmane Crito quĩrãca b̶ead̶ia. 14 Mãwãra waa warra zaque quĩrãca b̶ead̶aẽ́a. Warra zaqueba baridua bed̶eada ĩjãbaria. Maʌ̃ awara ẽberãrã cũrũga cawa b̶eaba jaradia panʌneba sewada ĩjãbibadaa nãũrãba jãba ãyã edebʌrʌ quĩrãca. Baribʌrʌ dadjirãra maʌ̃ quĩrãca b̶ead̶aẽ́a. 15 Ãtebʌrʌ quĩrĩãneba wãrã bed̶eada ẽpẽnida panʌa ne jũmane dadjirã Boro Crito quĩrãca b̶ead̶i carea. 16 Idjid̶eba jũma dadjirã idji cacua abadara ãbaa cara panʌa dji carebad̶i carea. Dadjirãza od̶ida panʌ quĩrãca obʌdad̶e jũmarãda quĩrĩãneba bia wari wãnia. 17 Bãrãba wãrãda od̶amãrẽã mʌ̃a dadjirã Boro trʌ̃neba naʌ̃da jaraya: waa Ãcõrẽ adua b̶ea quĩrãca nĩbarãnadua. Ãdjirãra crĩcha siriẽ́ b̶ead̶eba nĩbabadaa. 18 Ãdji crĩchara pãĩmane b̶ʌ bẽrã Ãcõrẽnebemada cawad̶acaa. Ãdji so zareaba Ãcõrẽra adua panʌ bẽrã idjia zocai b̶ai dia b̶ʌda neẽ́ panʌa. 19 Ãdjia cadjirua o panʌ carea perad̶acaa. Ab̶abe cadjiruada o quĩrĩãbadaa. Ne jũma mĩã perada o panʌba sẽnacaa. 20 Baribʌrʌ bãrãba Crito ĩjãsid̶ad̶e cawasid̶aa mãwã b̶ead̶iẽ́ panʌda. 21 Wãrãda bãrãba Jesucritod̶ebemada ũrĩnaped̶a ĩjãsid̶aa. Ĩjãped̶ad̶acarea djabarãba wãrã bed̶ea idjid̶ebemada biara jaradiasid̶aa. 22 Ãdjia jaradiaped̶ad̶ara naʌ̃gʌa: bãrã crĩcha drõãneba waa nĩbarãnadua naẽna o panana quĩrãca. Bãrã crĩcha drõãra jũma ãrĩ b̶ʌa naʌ̃ cacua cadjirua o awua b̶ʌba cũrũga erob̶ʌ bẽrã. 23 Ãtebʌrʌ idu Ãcõrẽa bãrã crĩchara djiwid̶ida obid̶adua. 24 Maʌ̃ crĩcha djiwid̶ira Ãcõrẽba osia bãrãra idji quĩrãca b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã wua djiwid̶i jʌ̃ panʌ quĩrãca crĩcha djiwid̶id̶eba nĩbad̶adua. Mãwã bãrãra Ãcõrẽ quĩrãpita jipa, biya nĩbad̶ia wãrã bed̶eaba jara b̶ʌ quĩrãca. 25 Maʌ̃ bẽrã sewara idu b̶ʌd̶adua. Ab̶abe wãrãdrʌ djãrã ume bed̶ead̶adua, jũma dadjirãra ab̶ari cacuad̶ebema bẽrã. 26 Quĩrũnibʌrʌ cadjiruada orãnadua. Maʌ̃ quĩrũbira sod̶e ewari ab̶a erob̶earãnadua. 27 Diaurua idu cũrũgabirãnadua. 28 Ne drʌabari bad̶ara waa ne drʌaiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ ara idji jʌwaba trajaida b̶ʌa ne erob̶ai carea. Mãwã idjia erob̶aya ne neẽ́ qued̶eara carebai carea. 29 Bed̶ea cadjiruara bed̶earãnadua. Ãtebʌrʌ djãrã carebad̶i carea ab̶abe bed̶ea biadrʌ bed̶ead̶adua. Mãwã bãrã bed̶ea ũrĩ b̶eara bia panania. 30 Cadjirua o panʌba Ãcõrẽ Jaurera sopuabirãnadua. Ãcõrẽba idji Jaureda bãrãa diasia sẽyãda b̶amãrẽã. Maʌ̃ba cawabi b̶ʌa bãrãra idjid̶erãda. Idji Jaurera bãrã ume b̶aya ab̶a Ãcõrẽba idji ẽberãrã jũma bia b̶ʌi ewarid̶aa. 31 Jũma bãrãba sod̶e biẽ́ crĩchabadara, sod̶eba quĩrũbadara, quẽguea bed̶eabadara, caicayabadara, djãrã biẽ́ jarabadara, idjab̶a jũma djãrã biẽ́ od̶i crĩchabada sid̶a ãyã b̶ʌd̶adua. 32 Sobia b̶ead̶adua. Quĩrã djuburiaya b̶ead̶adua. Bãrã biẽ́ oped̶ad̶ara quĩrãdoad̶adua Ãcõrẽba bãrã cadjirua Critod̶eba quĩrãdoad̶a quĩrãca.

Efesios 5

1 Ãcõrẽba bãrã, idji warrarãra bio quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã idji quĩrãca b̶ead̶adua. 2 Jũmarãda quĩrĩãnadua Critoba dadjirã quĩrĩã b̶ʌda unubid̶a quĩrãca. Quĩrĩãneba dadjirã carea ara idjida idu beabisia Ãcõrẽa animarã babue diabʌrʌ quĩrãca. Ãcõrẽba maʌ̃da bia unusia. 3 Bãrãra Ãcõrẽ ẽberãrã bẽrã daunemaniẽ́ panʌa, aud̶ua nĩbad̶iẽ́ panʌa, idjab̶a djãrãneda awuad̶iẽ́ panʌa. Maʌ̃nebemada ni maãrĩ bid̶a bed̶ead̶iẽ́ panʌa. 4 Bed̶ea cadjiruada, siriẽ́ b̶ʌ bed̶eada, ijaramia cadjirua sid̶a bed̶earãnadua mãwã bed̶eaira biẽ́ b̶ʌ bẽrã. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶adua. 5 Bãrãba cawa panʌa daunemabadara, aud̶ua nĩbabadara, ne jũma awuabada sid̶a Critoba, Ãcõrẽ bid̶a ãdji purud̶e edad̶aẽ́da. Ne jũma awua b̶aira jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽ b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa, Ãcõrẽ cãyãbara idjia awua b̶ʌda biara ẽpẽ b̶ʌ bẽrã. 6 Ab̶aʌba sewad̶eba cadjiruada od̶ida panʌana aibʌrʌ, idu cũrũgabirãnadua. Cadjirua o panʌ carea Ãcõrẽba idji bed̶ea ĩjãẽ́ b̶eara cawa oya. 7 Maʌ̃ bẽrã cadjirua obadarã ume ab̶arica orãnadua. 8 Naẽna bãrãra pãĩmanebema basía, baribʌrʌ id̶ira dadjirã Boro ume panʌ bẽrã bãrãra ʌ̃naanebemaa. Maʌ̃ bẽrã ʌ̃naanebema warrarã quĩrãca nĩbad̶adua. 9 Ʌ̃naane nĩbad̶ibʌrʌ sobia b̶ead̶ia, jipa od̶ia, idjab̶a wãrãneba nĩbad̶ia. 10 Dadjirã Boroba bia unu b̶ʌda cawad̶i carea jʌrʌd̶adua. 11 Pãĩmanebemarãba cadjirua obadad̶eba ne biada zecaa. Maʌ̃ bẽrã ab̶arica orãnadua, ãtebʌrʌ cawabid̶adua ãdjia obadara cadjiruada. 12 Wãrãda dadjira perad̶ida panʌa ãdjia cadjirua mẽrã obadad̶ebemada bed̶ead̶i carea. 13 Baribʌrʌ ne jũmada ʌ̃naane b̶ʌbʌdad̶e sãwãbʌrʌ b̶ʌda ebud̶a unubibadaa, ʌ̃naane ne jũmada ebud̶a unubada bẽrã. Maʌ̃ carea nãwã jarabadaa: Ʌ̃rʌ̃madua bʌ cãĩ b̶ʌra. Cadjiruad̶e beu b̶ad̶ada piradrʌdua. Maʌ̃be Critoba bʌra ʌ̃naane b̶ʌya. 15 Maʌ̃ bẽrã quĩrãcuita nĩbad̶adua. Adua b̶ea quĩrãca nĩbarãnadua, ãtebʌrʌ necawaad̶eba nĩbad̶adua. 16 Bãrãba poya obʌdaza bia od̶adua, naʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãba ne jũma cadjiruada obada bẽrã. 17 Crĩcha neẽ́ b̶ea quĩrãca b̶earãnadua, ãtebʌrʌ bio cawad̶adua cãrẽda dadjirã Boroba obi b̶ʌda. 18 Ituaba beu nĩbarãnadua. Maʌ̃gʌba cadjiruada wetara obibaria. Beu nĩbad̶i cãyãbara Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶ead̶adua. 19 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ trʌ̃ãbida, djabarãba trʌ̃ãbadada, idjab̶a Ãcõrẽ Jaureba trʌ̃ãbi b̶ʌ sid̶a dji carebad̶i carea ãbaa trʌ̃ãnadua. Dadjirã Boroa sod̶eba trʌ̃ãnadua bia bed̶ead̶i carea. 20 Dadjirã Boro Jesucrito trʌ̃neba ewariza dadjirã Zeza Ãcõrẽa ne jũma carea bia b̶ʌad̶a ad̶adua. 21 Crito waya panʌneba ab̶arica dji ĩjãnadua. 22 Wẽrã quima bara b̶ea, bãrãba dadjirã Boro Crito bed̶ea ĩjã obada quĩrãca bãrã quima bed̶eara ĩjã od̶adua. 23 Umaquĩrãda idji quima boroa. Ara maʌ̃ quĩrãca Critora idji ẽberãrã Boroa idjab̶a idji ẽberãrãra idji cacua quĩrãca panʌa. Idjira ãdjirã Ẽdrʌ Edabaria. 24 Crito ẽberãrãba idji bed̶ea ĩjã obada quĩrãca wẽrãba idji quima bed̶eara jũma ĩjã b̶aida b̶ʌa. 25 Umaquĩrãrã, bãrã quimara quĩrĩã b̶ead̶adua Critoba dadjirã quĩrĩã b̶ʌda unubid̶a quĩrãca. Quĩrĩãneba dadjirã carea ara idjida idu beabisia. 26 Idjia mãwã osia dadjirãra Ãcõrẽ itea bia b̶ʌi carea. Idji bed̶eaba dadjirã cadjiruara sʌgʌsia baidoba sʌgʌd̶a quĩrãca. 27 Jũma maʌ̃gʌra osia dadjirãra idji itea bio biya b̶ʌi carea, jaigua neẽ́, bidrubidrua neẽ́, ni baridua mititia neẽ́ bid̶a. Idjia quĩrĩã b̶asia dadjirãra idji itea biya b̶ead̶ida biẽ́ jarad̶i neẽ́. 28 Ara maʌ̃ quĩrãca umaquĩrãba idji quimara bio quĩrĩã b̶aida b̶ʌa ara idji cacua quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. Umaquĩrãba idji quimada quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, ara idjida quĩrĩã b̶ʌa. 29 Ni ab̶aʌba ara idji cacuada quĩrãmacaa, ãtebʌrʌ bia ne co b̶ʌd̶eba bio wagabaria. Ara maʌ̃ quĩrãca Critoba idji ẽberãrãra wagabaria, idji cacua quĩrãca panʌ bẽrã. 31 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Maʌ̃ carea umaquĩrãba dji zezara, dji papa sid̶a ameped̶a idji quima ume ãbaa b̶eya. Mãwã cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panania. 32 Maʌ̃ bed̶eaba crĩcha droma cawaẽ́ pananada cawabi b̶ʌa. Mʌ̃a jara b̶ʌa Crito idji ẽberãrã ume ãbaa panʌnebemada. 33 Maʌ̃nebemada cawabi b̶ʌmĩna bãdjiza bãrã quimara quĩrĩã b̶ead̶ida panʌa ara bãdji quĩrĩã panʌ quĩrãca. Idjab̶a wẽrãba idji quimara waya b̶aida b̶ʌa.

Efesios 6

1 Warrarã, bãrã djibarirã bed̶eara ĩjãnadua dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. Maʌ̃gʌra jipa b̶ʌa. 2 Ãcõrẽ leyd̶e nãwã jara b̶ʌa: “Bãrã zezara, bãrã papa sid̶a waya pananadua.” Maʌ̃da ĩjã osid̶ara Ãcõrẽba nãwã carebayad̶a asia: “Mãwã bãrãra naʌ̃ ẽjũãne dãrã bia duanania.” Maʌ̃ basía idji leyd̶e naãrã carebayad̶a ad̶ara. 4 Zezarã, bãrã warrarãra quĩrũbirãnadua. Ãtebʌrʌ quĩrãcuita jaradia panʌneba idjab̶a jipa obi panʌneba dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca daupẽnadua. 5 Nezocarã, bãrã boro naʌ̃ ẽjũãnebema waya panʌneba idjia jarabʌrʌra sod̶eba jũma ĩjã od̶adua Crito bed̶ea ĩjã o panʌ quĩrãca. 6 Ab̶abe idjia acʌ b̶ʌd̶e mãwã orãnadua idji ume bia b̶ead̶i carea. Ãtebʌrʌ sod̶eba ĩjã od̶adua bãrãra Crito nezocarã bẽrã. Ãcõrẽba mãwã quĩrĩã b̶ʌa. 7 Bãrã boroba jara b̶ʌ o panʌne crĩcha biad̶eba od̶adua dadjirã Boro Crito itea o panʌ quĩrãca. Crĩcharãnadua ab̶abe naʌ̃ dud̶abema boro itea mãwã o panʌda. 8 Bãrãba cawa panʌa nezocabʌrʌ wa nezocaẽ́bʌrʌ, dadji Boro Critoba dadjirãza bajãne diaya dadjia od̶a quĩrãca. 9 Nezoca bororã, bãrã bid̶a bãrã nezocara bia od̶adua. Ãdjira waragarãnadua. Quĩrãnebad̶adua ãdji Boro bajãne b̶ʌra idjab̶a bãrã Boroda. Idjia jũmarãda arid̶e cawa obaria. 10 Maʌ̃ awara djabarã, dadjirã Boro ʌb̶ʌa waib̶ʌa b̶ʌd̶eba zarea b̶ead̶adua. 11 Ãcõrẽba bãrãa diasia cadjiruad̶ebemada jũãtrʌd̶amãrẽã. Maʌ̃gʌba jũãtrʌ b̶ead̶adua sordaoba idji jũãtrʌbari jʌ̃bari quĩrãca. Mãwã bãrãra zarea b̶ead̶ia diauruba cũrũgarãmãrẽã. 12 Dadjirãra ẽberãrã ume djõ panʌẽ́a. Ãtebʌrʌ jairã cadjirua naʌ̃ ẽjũã ded̶aad̶e panʌ ume djõ panʌa. Ãdjirãra dji dromaa, ʌb̶ʌa b̶eaa, naʌ̃ ẽjũã cadjirua bororãa. 13 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba jũãtrʌd̶amãrẽã diad̶aba jũãtrʌ b̶ead̶adua. Mãwã diauruba mĩã sẽbʌrʌd̶e bãrãba poya droad̶ia. Poyad̶aped̶a biara zarea b̶ead̶ia. 14 Maʌ̃ bẽrã wãrã bed̶ea ĩjã panʌneba zarea b̶ead̶adua sordaoba jʌ̃ b̶ʌ bio trãjʌ̃ erob̶ʌ quĩrãca. Jipa nĩbad̶adua cadjiruad̶ebemada jũãtrʌd̶i carea sordaoba ne zareaba idji so ʌ̃rʌ̃ jũãtrʌbari quĩrãca. 15 Bed̶ea bia Ãcõrẽ ume necai b̶aid̶ebema jarad̶e wãni carea b̶ead̶adua sordaoba djõne wãi carea idji jĩrũne jʌ̃bari quĩrãca. 16 Maʌ̃ awara ne jũmane Critora ĩjã pananadua. Maʌ̃ra sordaoba jũãtrʌbari idji jʌwad̶e erob̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. Diauruba mĩã sẽbʌrʌd̶e cha uruaba drʌbʌrʌ quĩrãca b̶ʌa. Baribʌrʌ bãrãba Critoda ĩjã pananibʌrʌ, droad̶ia jũãtrʌbariba cha urua quiabʌda quĩrãca. 17 Idjab̶a sod̶eba bio cawad̶adua Ãcõrẽba bãrãra wãrãda ẽdrʌ edasida. Maʌ̃ cawa b̶ʌra sordaoba ne zarea idji borod̶e jʌ̃bari quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ awara Ãcõrẽ bed̶eara idji Jaured̶eba bio cawad̶adua. Ãcõrẽ bed̶eaba cadjiruara poyabari bẽrã djõbada neco quĩrãca b̶ʌa. 18 Ewariza ne jũma carea Ãcõrẽ Jaured̶eba idjía iwid̶i pananadua. Jũma idji ẽberãrã carea quĩrãcuita sẽnaẽ́ idjía iwid̶i pananadua. 19 Idjab̶a mʌ̃ carea Ãcõrẽa iwid̶i pananadua. Idjía iwid̶id̶adua mʌ̃́a cawabimãrẽã sãwã Critod̶ebemada bed̶eaida b̶ʌda. Mãwã mʌ̃a ne wayaa neẽ́ ẽberãrãa cawabiya bed̶ea bia Critod̶ebema Ãcõrẽba naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ada. 20 Critoba mʌ̃ra diabuesia maʌ̃ bed̶ea jaradiamãrẽã. Jaradia b̶ʌ carea id̶ira mʌ̃ra preso b̶ʌa. Ãcõrẽa iwid̶id̶adua mʌ̃a ne wayaa neẽ́ Critod̶ebemada bed̶eai carea mʌ̃a oida b̶ʌ quĩrãca. 21 Dadjia quĩrĩã panʌ djaba Tiquicoba mʌ̃nebemada bãrãa jũma nẽbʌrʌya cawad̶amãrẽã mʌ̃ra sãwã b̶ʌda idjab̶a cãrẽda o b̶ʌda. Idjira dadjirã Boro nezocaa. Dadjirã Boro trajura ne jũmane bia obaria. 22 Idjira mʌ̃a bãrãmaa diabuebʌrʌa cawad̶amãrẽã daira sãwã panʌda. Idjia bãrãra sobiabiya. 23 Djabarã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a bãrãra carebad̶ida dji quĩrĩã pananamãrẽã idjab̶a biara ĩjã pananamãrẽã. Idjab̶a quĩrĩã b̶ʌa ãdji necai b̶ai sid̶a bãrãa dia pananida. 24 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba jũma dadjirã Boro Jesucrito wãrãda bio quĩrĩã b̶eara careba b̶aida. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.

Filipenses 1

1 Mʌ̃ra Pauloa. Timoteora mʌ̃ ume b̶ʌa. Daira Jesucrito nezocaa. Mʌ̃a naʌ̃ cartara djabarã Pilipo purud̶ebemarã itea b̶ʌbʌrʌa: djabarã wagabadarã, djabarã carebabadarã, jũma Ãcõrẽ ẽberãrã Jesucrito ume b̶earã itea. 2 Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida idjab̶a ãdji necai b̶ai sid̶a dia pananida. 3 Mʌ̃a bãrã quĩrãnebabʌrʌza Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abaria. 4 Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌza mʌ̃a bãrã carea b̶ʌsrid̶a iwid̶ibaria, bãrãba idji bed̶ea ĩjãsid̶a ewarid̶eba ʌ̃taa bed̶ea bia Critod̶ebemada mʌ̃ careba jaradia panʌ bẽrã. 6 Mʌ̃a naʌ̃gʌda wãrãda cawa b̶ʌa: Ãcõrẽba bãrã sod̶e traju bia jʌwa od̶ara biara o wãya ab̶a Jesucrito zebʌrʌd̶aa. Maʌ̃ne idjia bãrãra jũma biya o erob̶aya. 7 Bia b̶ʌa mʌ̃a jũma bãrãnebemada mãwã crĩcha b̶aida, bãrãra bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃ preso b̶ʌd̶e wa bed̶ea bia Critod̶ebemada wãrã arada cawabi b̶ʌd̶e Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra mʌ̃ sid̶a careba b̶ʌa idji bed̶ea jaradia pananamãrẽã. 8 Ãcõrẽba cawa b̶ʌa mʌ̃a Jesucrito quĩrĩã waib̶ʌad̶eba jũma bãrãra bio quĩrĩã b̶ʌda. 9 Mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌa bãrãra biara dji quĩrĩã b̶ead̶amãrẽã, idjida biara cawad̶amãrẽã idjab̶a sãwã nĩbad̶ida panʌda cawad̶amãrẽã. 10 Mãwã bãrãba bio cawad̶ia cãrẽda biara b̶ʌda idjab̶a Crito zebʌrʌd̶e idji quĩrãpita cadjirua neẽ́ b̶ead̶ia, biẽ́ jarai sid̶a neẽ́ b̶ead̶ia. 11 Mʌ̃a iwid̶i b̶ʌa bãrãra Jesucritod̶eba ne jũmane jipa b̶ead̶amãrẽã, ẽberãrãba Ãcõrẽra dji dromaara b̶ʌad̶a ad̶amãrẽã idjab̶a idjía bia bed̶ead̶amãrẽã. 12 Djabarã, mʌ̃a bãrãa cawabi quĩrĩã b̶ʌa mʌ̃ preso b̶ʌra cadjiruaẽ́da, ãtebʌrʌ careba b̶ʌa ẽberãrãba bed̶ea bia Critod̶ebemada ĩjãnamãrẽã. 13 Romanebema boro de wagabada sordaorãba, dewararã bid̶a cawa panʌa mʌ̃ra Crito carea preso b̶ʌda. 14 Maʌ̃ carea zocãrã djabarãba dadjirã Boro Jesud̶eba biara Ãcõrẽ bed̶eara ne wayaa neẽ́ jara nĩnaa. 15 Wãrãda ʌ̃cʌrʌ mʌ̃ ume biẽ́ panʌ bẽrã Critod̶ebemada jara nĩnaa mʌ̃ cãyãbara cawaara panʌana ad̶i carea. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba crĩcha biad̶eba jara nĩnaa. 16 Maʌ̃gʌrãba quĩrĩãneba mãwã obadaa. Cawa panʌa Ãcõrẽba mʌ̃ra nama b̶ʌsida bed̶ea bia Critod̶ebemada wãrã arada cawabimãrẽã. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba idjid̶ebemada jara nĩnaa cawaara b̶eada crĩcha panʌ bẽrã. Crĩcha biad̶eba mãwã od̶acaa. Ãdjirãba crĩcha panʌa maʌ̃gʌd̶eba mʌ̃ nama preso b̶ʌra wetara sopuabid̶ida. 18 Baribʌrʌ ¿maʌ̃da sãwãi? Crĩcha biad̶eba wa crĩcha biẽ́ panʌneba jara nĩnabʌrʌ, Critod̶ebemada jara panʌa. Maʌ̃ carea mʌ̃ra b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Idjab̶a b̶ʌsrid̶a b̶aya. 19 Bãrãba Ãcõrẽa iwid̶i panʌ bẽrã idjab̶a Jesucritoba diad̶a Jaureba careba b̶ʌ bẽrã mʌ̃a cawa b̶ʌa mʌ̃ra namaʌba bia ẽdrʌida. 20 Crito carea mʌ̃ra ni maãrĩ bid̶a pera quĩrĩãẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ idjid̶ebemada bed̶eai carea sozarra b̶a quĩrĩã b̶ʌa. Mãwã mʌ̃a jũmarãa Critora dji dromaara b̶ʌda cawabiya ewariza o b̶abari quĩrãca. Zocai b̶eibʌrʌ wa bead̶ibʌrʌ, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa jũmarãba mʌ̃neba cawad̶ida Critora dji dromaara b̶ʌda. 21 Mʌ̃maarã zocai b̶ʌd̶e ab̶abe Crito carea b̶aida b̶ʌa, baribʌrʌ beuibʌrʌ biara b̶aya. 22 Mʌ̃ zocai b̶ʌd̶e Critod̶ebemada poya jaradia b̶aya. Maʌ̃ carea mʌ̃a adua b̶ʌa sãwã quĩrĩã b̶ʌda, zocai b̶aida wa beuida. 23 Zarea b̶ʌa jaraida maʌ̃ umébemarã sãʌ̃gʌda biara b̶ʌda. Mʌ̃maarã biara b̶ʌa beuida Crito ume b̶ai carea. 24 Baribʌrʌ bãrã carea biara b̶ʌa mʌ̃ra zocai b̶aida. 25 Maʌ̃ bẽrã cawa b̶ʌa bãrã carebai carea mʌ̃ra wad̶ibid̶a zocai b̶aida idjab̶a waya bãrã ume ãbaa b̶aida. Mãwã bãrãba Critora biara ĩjã panʌneba b̶ʌsrid̶a panania. 26 Jesucritoba mʌ̃ra wayacusa bãrãmaa edebʌrʌd̶e bãrãra idji carea biara b̶ʌsrid̶ad̶aped̶a bia jarad̶ia. 27 Jipa nĩbad̶adua bed̶ea bia Critod̶ebemaba jara b̶ʌ quĩrãca. Mãwãra mʌ̃a bãrãda acʌd̶e wãibʌrʌ, wa bãrã ume b̶ʌẽ́ne bãrãnebemada ũrĩbʌrʌ, cawaya bãrãba ab̶ari crĩchad̶eba ãbaa bio ĩjã panʌda idjab̶a ãbaa bio traja panʌda maʌ̃ bed̶ea biada cawabid̶i carea. 28 Bãrã ume dji quĩrũra ni maãrĩ bid̶a wayarãnadua. Maʌ̃ba cawabiya Ãcõrẽba ãdjirãra biẽ́ b̶ʌida, baribʌrʌ bãrãra ẽdrʌ b̶ʌida. Maʌ̃gʌra Ãcõrẽba jũma o b̶ʌa. 29 Ãcõrẽba bãrãra edaẽ́ basía ab̶abe Crito ĩjã pananamãrẽã, ãtebʌrʌ edasia Crito carea bia mĩgad̶amãrẽã. 30 Bãrãba unusid̶aa mʌ̃ra bia mĩga b̶ʌda idjab̶a id̶i ũrĩ panʌa wad̶ibid̶a mĩga b̶ʌda. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã sid̶a bia mĩga panʌa.

Filipenses 2

1 Critoba bãrã crĩchara careba b̶ʌ bẽrã, idji quĩrĩãba bãrã sora biabi b̶ʌ bẽrã, Ãcõrẽ Jaurera bãrã ume b̶ʌ bẽrã, idjia bãrãra quĩrĩã b̶ʌ bẽrã, idjab̶a quĩrã djuburia b̶ʌ bẽrã mʌ̃ra nãwã bio b̶ʌsrid̶abid̶adua: ab̶ari crĩchada erob̶ead̶adua, dji quĩrĩã pananadua, idjab̶a ab̶ari crĩchad̶eba jũma od̶adua. 3 Djãrã cãyãbara biara b̶eada crĩcha panʌneba ni cãrẽ sid̶a orãnadua. Idjab̶a orãnadua ab̶abe bãdji iteabʌrʌ bia b̶ead̶i carea. Ãtebʌrʌ crĩchad̶adua dewararãda bãrã cãyãbara biara b̶eada. 4 Ara bãdjiza bia b̶ead̶i carea jʌrʌrãnadua, ãtebʌrʌ jʌrʌd̶adua djãrã sid̶a bia b̶ead̶amãrẽã. 5 Jesucritoba crĩcha b̶ad̶a quĩrãca crĩchad̶adua: 6 Idjira Ãcõrẽmĩna Ãcõrẽca b̶aida crĩchaca basía. 7 Ãtebʌrʌ idji bad̶ada idu b̶ʌsia nezoca bai carea. Maʌ̃be dadjirã quĩrãca naʌ̃ djarad̶e b̶esia. 8 Maʌ̃be ed̶aara b̶esia. Ãcõrẽba beuida b̶ʌad̶a asid̶e idjia ĩjã osia. Crud̶e bia mĩga beuimĩna ĩjã osia. 9 Maʌ̃ carea bajãne Ãcõrẽba idjira dji dromaara b̶ʌsia. Idjira jũmarã Boroda b̶ʌsia. 10 Mãwã jũma bajãne b̶eara, naʌ̃ ẽjũãne b̶eara, beud̶arã panabadama b̶earã sid̶a Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶ead̶ia. 11 Maʌ̃ne jũmarãba ebud̶a jarad̶ia Jesucritora jũmarã Boroda idjab̶a jũmarãda dadjirã Zeza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ia. 12 Mʌ̃ djabarã, mʌ̃ bãrã ume b̶ad̶ad̶eba ʌ̃taa Ãcõrẽ bed̶eara ĩjã o panʌa. Id̶i mʌ̃ra bãrã ume b̶ʌẽ́mĩna Ãcõrẽ bio waya panʌneba ĩjã o pananadua idjia bãrãra ẽdrʌ edad̶a bẽrã. 13 Ãcõrẽbʌrʌ bãrãra careba b̶ʌa idjia quĩrĩã b̶ʌra o pananamãrẽã idjab̶a mãwã o quĩrĩã b̶ead̶amãrẽã. 14 Idarrad̶aẽ́ne, caicayad̶aẽ́ne jũma od̶adua. 15 Mãwã bãrãra biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶ead̶ia idjab̶a jipa b̶ead̶ia. Ẽberãrã bio cadjirua obada tãẽna panʌmĩna cadjirua neẽ́ b̶ead̶adua. Ãcõrẽ warrarã bẽrã ãdjirã tãẽna chĩdau udjizua b̶ea quĩrãca panʌa. 16 Bed̶ea zocai b̶aid̶ebemada ãdjirãa ebud̶a cawabi pananadua. Mãwã Crito zebʌrʌd̶e mʌ̃ra bãrã carea b̶ʌsrid̶aya. Maʌ̃ne mʌ̃a cawaya mʌ̃dji quĩrĩãbe nĩbaẽ́ basida idjab̶a mʌ̃dji quĩrĩãbe trajaẽ́ basida. 17 Dãrãẽ́ne mʌ̃ra Crito carea bead̶isicada. Mãwã uva b̶a Ãcõrẽa wea diad̶a quĩrãca b̶aya. Idjab̶a bãrãba Crito ĩjã panʌra animarã Ãcõrẽa babue diad̶a quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ carea mʌ̃ra bãrã ume bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. 18 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã sid̶a mʌ̃ ume ãbaa b̶ʌsrid̶a b̶ead̶ida panʌa. 19 Dadjirã Boro Jesuba quĩrĩãsira mʌ̃a Timoteoda isabe bãrãmaa wãbiya. Mãwã idji wayacusa mʌ̃maa zebʌrʌd̶e mʌ̃ sid̶a b̶ʌsrid̶a b̶aya bãrã sãwã duanʌda cawai bẽrã. 20 Nama mʌ̃ ume idji quĩrãca b̶ʌda dewara neẽ́a. Idjia bãrãra wãrãda careba quĩrĩã b̶ʌa. 21 Jũmarãba ara ãdji bia b̶ead̶ida jʌrʌbadaa Jesucritoba quĩrĩã b̶ʌ jʌrʌd̶i cãyãbara. 22 Baribʌrʌ bãrãba cawa panʌa Timoteoba biada obarida. Warraba idji zeza carebabari quĩrãca idjia bed̶ea bia Critod̶ebemada careba jaradia b̶ʌa. 23 Mʌ̃ sãwã od̶ida cawasira Timoteora bãrãmaa diabueida crĩcha b̶ʌa. 24 Baribʌrʌ crĩcha b̶ʌa dadjirã Boroba mʌ̃ra carebaida dãrãẽ́ne mʌ̃ sid̶a bãrãmaa wãmãrẽã. 25 Bãrãba djaba Epaproditoda mʌ̃ carebamãrẽã diabuesid̶aa. Idjia mʌ̃ ume ab̶arica Ãcõrẽ bed̶eara jaradia b̶ʌa sordao djõ b̶ʌ quĩrãca. Nawena mʌ̃a idjira jẽda wãbiya. 26 Idjia bãrãra wãrãda unu quĩrĩã b̶ʌa. Idjira bio sopua b̶ʌa, bãrãba idji cacua biẽ́ b̶ʌda ũrĩsid̶ad̶e sopuasid̶a bẽrã. 27 Wãrãda idjira cacua biẽ́ b̶asia. Berara beusia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira quĩrã djuburiasia. Ab̶abe idjida quĩrã djuburiaẽ́ basía, ãtebʌrʌ mʌ̃ sid̶a quĩrã djuburiasia wetara sopuarãmãrẽã. 28 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a idjira isabe jẽda wãbi quĩrĩã b̶ʌa bãrãba idji unubʌdad̶e wayacusa b̶ʌsrid̶ad̶amãrẽã. Mãwã mʌ̃ra bãrã carea mãcua sopua b̶aẽ́a. 29 Idjira bio b̶ʌsrid̶a edad̶adua dadjirã Boro Jesucritod̶e bẽrã. Idjida, djabarã idji quĩrãca b̶ea sid̶a bia wayad̶adua. 30 Critoba obi b̶ʌ carea idjira berara beusia. Bãrãba jãmaʌba mʌ̃ carea poya od̶aẽ́ panʌda idjia beui adua osia.

Filipenses 3

1 Maʌ̃ awara djabarã, dadjirã Boro Jesud̶eba b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua. Mʌ̃a naʌ̃gʌ bed̶eara naẽna b̶ʌd̶amĩna sẽcaa ab̶arida wayacusa b̶ʌi carea. Mãwã bãrãra cadjiruad̶ebemada waga b̶aya. 2 Ẽberãrã usa quĩrãca b̶ead̶ebemada quĩrãcuitad̶adua ãdjia obadara biẽ́ b̶ʌ bẽrã. Ãdjia jaradiabadaa umaquĩrã cacuada wẽãgod̶ida panʌda Ãcõrẽ ẽberãrã b̶ead̶i carea. 3 Baribʌrʌ dadjirãdrʌ dji wãrã wẽãgoped̶ad̶arãa. Dadjirãbʌrʌ Ãcõrẽ Jaured̶eba idjía bia bed̶eabadaa. Idjab̶a Jesucritoba dadjirã carea od̶ara bia jarabadaa. Dadjia naʌ̃ djarad̶e o panʌ carea Ãcõrẽba jipa unuida crĩchad̶acaa. 4 Mʌ̃a naʌ̃ djarad̶e bia od̶a carea mãwã crĩcha b̶aida b̶ʌmĩna mãwã crĩchacaa. Wãrãda bariduaba idjia o b̶ʌ carea Ãcõrẽba jipa unuida crĩcha b̶ʌbʌrʌ, idji cãyãbara mʌ̃abʌrʌ biara mãwã crĩcha b̶aida b̶ʌa. 5 Mʌ̃ toped̶ad̶acarea ocho ewari b̶ʌd̶e mʌ̃ra cacua wẽãgosid̶aa. Mʌ̃ra israelerãnebemaa, Benjamiʌ̃neba yõnaa. Mʌ̃da, mʌ̃ djibarirã sid̶a hebreorã araa. Pariseo bẽrã mʌ̃a judiorã leyra quĩrãcuitaara ĩjã obadjia. 6 Maʌ̃ ley bio ẽpẽ b̶ad̶a bẽrã Crito ĩjã b̶eara biẽ́ oi carea ẽpẽbadjia. Judiorã leyra jũma ĩjã o b̶ad̶a bẽrã ni ab̶aʌba poya jarad̶aca basía mʌ̃ra jipaẽ́ b̶ʌda. 7 Baribʌrʌ Critoda ĩjã b̶ʌ bẽrã ne jũma mʌ̃a bia unu b̶ad̶ara id̶ira bia unucaa. 8 Wãrãda mʌ̃ Boro Jesucrito cawaida ne jũma cãyãbara biara b̶ʌa. Mʌ̃a crĩcha b̶ad̶ara idji carea jũma igarasia. Jũma maʌ̃gʌra nejarra quĩrãca unusia Crito cawai carea idjab̶a idji ume b̶ai carea. Mʌ̃a crĩchacaa Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba mʌ̃ra idji quĩrãpita jipa b̶ʌda. Ãtebʌrʌ cawa b̶ʌa Crito ĩjã b̶ʌ carea Ãcõrẽba mʌ̃ra jipa unu b̶ʌda. 10 Mʌ̃a Critoda biara cawa quĩrĩã b̶ʌa. Idjira Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba ʌ̃rẽbasia. Mʌ̃ra ara maʌ̃ ʌb̶ʌad̶eba idji ume nĩba quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã idji bia mĩgad̶a quĩrãca mʌ̃ra mĩga quĩrĩã b̶ʌa, idjab̶a idji beud̶a quĩrãca beu quĩrĩã b̶ʌa. 11 Mãwã quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba mʌ̃ra ʌ̃rẽbabi bẽrã. 12 Mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa mʌ̃ra ab̶ed̶a mãwã b̶ʌda. Idjab̶a jaraẽ́ b̶ʌa mʌ̃ra ab̶ed̶a jipa b̶ʌda. Baribʌrʌ mãwã b̶ai carea mʌ̃ra nocod̶aa wãa Jesucritoba mʌ̃ra maʌ̃ carea edad̶a bẽrã. 13 Djabarã, mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa mʌ̃ra wãrãda mãwã b̶ʌda baribʌrʌ mʌ̃a naʌ̃da o b̶ʌa: mʌ̃a naẽna o b̶ad̶ara quĩrãdoaped̶a biara Crito quĩrãca b̶ai carea nocod̶aa wãa. 14 Idji quĩrãca b̶ai carea nĩa, Ãcõrẽba mʌ̃ra mãwã b̶amãrẽã Jesucritod̶eba trʌ̃na bẽrã. 15 Jũma dadjirã Crito bio cawa b̶eaba maʌ̃ quĩrãca crĩchad̶ida panʌa. Bãrãba quĩrã awara crĩcha panʌbʌrʌ, sãwã crĩchad̶ida panʌda Ãcõrẽba ebud̶a cawabiya. 16 Baribʌrʌ dadjirãba cawaped̶ad̶ara jũma ĩjã od̶ida panʌa. 17 Djabarã, mʌ̃ quĩrãca b̶ead̶adua. Bãrã tãẽna nĩbasid̶ad̶e daiba unubisid̶aa sãwã b̶ead̶ida panʌda. Djabarã mãwã b̶eada ẽpẽ pananadua. 18 Mʌ̃a naʌ̃da b̶arima zocãrã bãrãa jarasia idjab̶a jĩã b̶ʌba wayacusa jaraya: zocãrã ẽberãrãba ãdjia o panʌneba unubibadaa Crito crud̶e beud̶ad̶ebema bed̶eara quĩrĩãnacada. 19 Maʌ̃ bẽrã beubʌdad̶e Ãcõrẽba ãdjirãra jũma biẽ́ b̶ʌya. Ãdji cacuaba quĩrĩã b̶ʌdrʌ ãdji ãcõrẽa. Mĩã pera o panʌnebemada bia bed̶eabadaa. Ab̶abe naʌ̃ ẽjũãnebemada crĩchabadaa. 20 Baribʌrʌ dadjirãra bajãnebemaa. Dadjirã Ẽdrʌ Edabarira mamaʌba zeida jʌ̃ã panʌa. Idjira dadjirã Boro Jesucritoa. 21 Idji zebʌrʌd̶e dadjirã cacua beuida b̶ʌra quĩrã awara oya. Maʌ̃ne idji cacua quĩrãca bio biya b̶eya. Idji ʌb̶ʌad̶eba mãwã oya. Maʌ̃ ʌb̶ʌad̶eba idjia ne jũmada poyaya.

Filipenses 4

1 Maʌ̃ carea mʌ̃ djabarã, mʌ̃a jarad̶a quĩrãca dadjirã Boro Jesucritora bio ĩjã pananadua. Mʌ̃a bãrãra bio quĩrĩã b̶ʌa idjab̶a unu quĩrĩã b̶ʌa. Bãrã carea mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Bãrãra mʌ̃ b̶ʌsrid̶aa. 2 Mʌ̃a djabawẽrã Evodiaa, djabawẽrã Sintiquea bid̶a bed̶ea djuburiaya ibiad̶amãrẽã dadjirã Boro Jesucrito ume panʌ bẽrã. 3 Djaba, mʌ̃ ume Ãcõrẽ traju obari, mʌ̃a bʌ́a iwid̶iya maʌ̃ djabawẽrãrã carebamãrẽã. Ãdjida, Clementeda, waabemarã sid̶a mʌ̃ ume bio trajasid̶aa bed̶ea bia Critod̶ebemada cawabid̶i carea. Jũma ãdjirã trʌ̃ra Ãcõrẽba idji zocai b̶aid̶ebema cartad̶e b̶ʌ́ erob̶ʌa. 4 Dadjirã Boro Jesucrito ume panʌ bẽrã ewariza b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua. Mʌ̃a wayacusa jaraya: ¡B̸ʌsrid̶a b̶ead̶adua! 5 Bãrãra ẽberã biada jũmarãa unubid̶adua. Dadjirã Boro Jesucrito zei ewarira caita b̶ʌa. 6 Baridua carea jũmawãyã crĩcharãnadua, ãtebʌrʌ Ãcõrẽa iwid̶id̶adua, idjía bed̶ea djuburiad̶adua, idjab̶a ne jũma carea bia b̶ʌad̶a ad̶adua. 7 Maʌ̃ba Ãcõrẽba bãrã sora, bãrã crĩcha sid̶a necai b̶ʌya Jesucrito ume panʌ bẽrã. Maʌ̃ necai b̶aira ẽberãrãba ãdub̶a poya cawad̶aẽ́a. 8 Maʌ̃ awara djabarã, jũma wãrãnebemada, ne jũma dadjia bia unubadad̶ebemada, jũma jipa b̶ʌd̶ebemada, jũma cadjirua neẽ́ b̶ʌd̶ebemada, jũmarãba quĩrĩãbadad̶ebemada, jũma bia trʌ̃ b̶ʌga b̶ʌd̶ebemada, ne jũma biad̶ebemada, ne jũma dadjia bia jarabadad̶ebema sid̶a crĩcha pananadua. 9 Mʌ̃a jaradiad̶ara, bãrãba mʌ̃neba cawaped̶ad̶ara, mʌ̃neba ũrĩped̶ad̶ara, unuped̶ad̶a sid̶a jũma o pananadua. Maʌ̃ne Ãcõrẽra bãrã ume b̶aya idjab̶a bãrãra necai b̶ʌya. 10 Dadjirã Boro Jesucritod̶eba mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa, bãrãba mʌ̃ crĩcha panʌneba wayacusa ne diabuesid̶a bẽrã. Maʌ̃gʌra bãrãba naẽna o quĩrĩã pananamĩna poya od̶aẽ́ basía. 11 Mãwã jaraẽ́ b̶ʌa mʌ̃ra ne neẽ́ b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃a cawasia sãwãbʌrʌ necai b̶aida ara mʌ̃djia erob̶ʌba. 12 Ne neẽ́ b̶ʌd̶e idjab̶a ad̶uba erob̶ʌd̶e sãwã b̶aida cawa b̶ʌa. Mʌ̃a cawasia bariduad̶e sãwã necai b̶aida, jãwũã b̶ʌd̶e idjab̶a jarra b̶ʌd̶e, ad̶uba erob̶ʌd̶e idjab̶a ne neẽ́ b̶ʌd̶e bid̶a. 13 Critod̶eba jũma poya oya idjia mʌ̃́a ʌb̶ʌada dia b̶ʌ bẽrã. 14 Baribʌrʌ mʌ̃a bãrãa bia b̶ʌad̶a aya, mʌ̃ bia mĩga b̶ʌd̶e carebaped̶ad̶a bẽrã. Wãrãda bãrãba bia osid̶aa. 15 Djabarã Pilipod̶ebema, bãrãba cawa panʌa bed̶ea bia Critod̶ebemada naãrã ĩjãsid̶ad̶e mʌ̃ sãwãnada. Macedonia druad̶eba dewara druad̶aa jaradiad̶e wãsid̶e djabarã dewara purud̶ebemarãba mʌ̃́a ne diabued̶aẽ́ basía. Ab̶abe bãrãbʌrʌ mʌ̃́a ne diabuesid̶aa. 16 Mʌ̃ Tesalonica purud̶e b̶asid̶e bãrãba b̶arima zocãrã ne diabuesid̶aa carebad̶i carea. 17 Mʌ̃a iwid̶iẽ́ b̶ʌa bãrãba ne diabued̶amãrẽã, ãtebʌrʌ quĩrĩã b̶ʌa bia o panʌ carea Ãcõrẽba bãrãra biara carebaida. 18 Ne jũma bãrãba djaba Epaprodito ume diabueped̶ad̶ara mʌ̃a edasia. Maʌ̃ bẽrã ad̶uba erob̶ʌa. Maʌ̃gʌba mʌ̃ra bia b̶aya. Bãrãba diabueped̶ad̶ara quera tũãpa Ãcõrẽa diad̶a quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ra Ãcõrẽba bia unu b̶ʌa. 19 Wãrãda jũma bãrãba neẽ́ panʌda mʌ̃ Ãcõrẽba ne jũma erob̶ʌd̶ebemada Jesucritod̶eba diaya. 20 Maʌ̃ bẽrã ewariza dadjirã Zeza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida. 21 Jũma Ãcõrẽ ẽberãrã Jesucrito ume b̶eaa jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida. Djabarã mʌ̃ ume panʌ bid̶a quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida. 22 Jũma Ãcõrẽ ẽberãrã namabemarãba quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida. Djabarã Romanebema boro itea traja panʌba biara mãwã jara panʌa. 23 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida.

Colosenses 1

1 Mʌ̃ra Pauloa. Ãcõrẽba quĩrĩãna bẽrã mʌ̃ra Jesucritoba diabued̶aa. Dadjirã djaba Timoteora mʌ̃ ume b̶ʌa. 2 Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa Ãcõrẽ ẽberãrã Jesucrito ĩjã b̶ea Colosa purud̶ebema itea. Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida, necai b̶ai sid̶a dia b̶aida. 3 Dadjirã Boro Jesucrito Zeza Ãcõrẽa iwid̶ibʌdaza daiba bãrã carea bia b̶ʌad̶a abadaa. 4 Daiba ũrĩ panʌa bãrãba Jesucritora ĩjã panʌda idjab̶a jũma Ãcõrẽ ẽberãrãra bio quĩrĩã panʌda. 5 Bãrãra mãwã panʌa, cawa panʌ bẽrã Ãcõrẽba bãrã itea nebiada bajãne waga erob̶ʌda. Maʌ̃gʌra bãrãba naẽna ũrĩsid̶aa wãrã bed̶ea Jesucritod̶ebemada bãrãma jũẽsid̶e. Maʌ̃ bed̶eara jũma druaza wari wãa idjab̶a zau b̶ʌa bãrãma zau b̶ʌ quĩrãca. Bãrãba maʌ̃ bed̶ea naãrã ũrĩsid̶ad̶e Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra wãrãda ẽdrʌ edaida bio cawasid̶aa. Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa maʌ̃ bed̶eara bãrãma bio zau b̶ʌa. 7 Maʌ̃ bed̶eara djaba Epaproba bãrãa cawabisia. Idjira daiba wãrãda quĩrĩã panʌa. Dai ume ab̶arida o b̶ʌa. Idjira Crito nezocaa. Bãrã carebai carea ne jũmane jipa obaria. 8 Idjia daia jarasia bãrãra Ãcõrẽ Jaured̶eba wãrãda dji quĩrĩã panʌda. 9 Mãwã ũrĩped̶ad̶ad̶eba ʌ̃taa daiba bãrã carea ewariza Ãcõrẽa iwid̶i panʌa idjia obi quĩrĩã b̶ʌra bãrãa jũma cawabimãrẽã idjab̶a crĩcha cawaada, necawaa sid̶a idji Jaured̶eba jũma diamãrẽã. 10 Mãwã bãrãra poya jipa nĩbad̶ia dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca idjab̶a ne jũmane idjia bãrãra bia unuya. Wãrãda bãrãba ne jũma bia o panʌneba nejõ bia zau b̶ʌ quĩrãca duanania idjab̶a Ãcõrẽra biara cawa wãnia. 11 Daiba Ãcõrẽa iwid̶i panʌa idji ʌb̶ʌa waib̶ʌa b̶ʌd̶eba bãrãra zarea b̶ʌmãrẽã. Maʌ̃ba bãrã bia mĩga panʌra, bãrã biẽ́ o panʌ sid̶a bia droad̶ia. 12 Mãwã b̶ʌsrid̶a dadjirã Zeza Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶ia. Bãrãra jũma idji ẽberãrã ume bia b̶ʌsia idjia erob̶ʌd̶ebemada bajãne edad̶amãrẽã. 13 Ãcõrẽba dadjirãra diauru jʌwaed̶abemada ẽdrʌ edaped̶a b̶ʌsia idji Warra quĩrĩã b̶ʌba pe erob̶amãrẽã. 14 Idji Warrad̶eba Ãcõrẽba dadjirãra cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ edasia. Dadjirãba cadjirua oped̶ad̶ara jũma quĩrãdoasia. 15 Dadjia ununaca Ãcõrẽra Jesucritod̶eba unubadaa. Idjidrʌ Ãcõrẽ Warra iwina bẽrã ne jũma Ãcõrẽba od̶a Boroa. 16 Idjid̶eba Ãcõrẽba ne jũmada osia. Bajãne b̶eada, naʌ̃ ẽjũãne b̶eada, dadjia unubadada, dadjia ununaca sid̶a jũma osia. Jũma ununaca bororãda, dji dromarãda, dji ʌb̶ʌa b̶ea sid̶a osia. Ãcõrẽba ne jũmada Critod̶eba osia idjab̶a Crito itea osia. 17 Ne jũma oi naẽna Critoda b̶asia. Ne jũmada idjid̶eba b̶eaa. 18 Critora idji ẽberãrã boroa. Idjid̶eba ãdjirãra b̶eaa. Idjida ewariza zocai b̶ai carea naãrã ʌ̃rẽbasia. Maʌ̃ bẽrã ne jũma cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. 19 Ãcõrẽba quĩrĩãsia Critora ara idji quĩrãca b̶aida. 20 Idjab̶a quĩrĩãsia Critod̶eba ne jũma bajãnebemada, naʌ̃ ẽjũãnebema sid̶a idji ume bia b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã Crito crud̶e oa erozoad̶ad̶eba idji ume necai b̶ʌsia. 21 Cadjirua o panʌneba bãrãda naẽna Ãcõrẽnebemada jĩga b̶easia idjab̶a biẽ́ crĩcha panʌneba Ãcõrẽ ume dji quĩrũda b̶easia. 22 Baribʌrʌ Crito beud̶ad̶eba Ãcõrẽba bãrãra idji ume bia b̶ʌsia idji quĩrãpita cadjirua neẽ́, biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶ead̶amãrẽã. 23 Maʌ̃ bẽrã Crito bio ĩjã panʌneba zarea b̶ead̶ida panʌa. Bed̶ea bia Critod̶ebema bãrãba ũrĩped̶ad̶ara igarad̶iẽ́ panʌa, ãtebʌrʌ Ãcõrẽba diai jarad̶ada jʌ̃ã pananida panʌa. Maʌ̃ bed̶ea biara jũma naʌ̃ ẽjũãne jaradia panʌa. Ara maʌ̃ bed̶eada mʌ̃a bid̶a jaradia b̶ʌa. 24 Id̶ira mʌ̃a bãrã carebai carea bia mĩga b̶ʌmĩna b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Idjab̶a Crito carea wad̶ibid̶a wetara bia mĩgaida b̶ʌ bẽrã bia mĩga nĩbaya jũma idji ẽberãrã carebai carea. 25 Ãcõrẽba mʌ̃ra idji ẽberãrã nezocada b̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã idji bed̶eara jũma daucha bãrãa jaradia b̶ʌa. 26 Maʌ̃ bed̶eara drõã naẽnabema ewarid̶e Ãcõrẽba cawabiẽ́ b̶asia, baribʌrʌ id̶ira idji ẽberãrãa cawabisia. 27 Maʌ̃ bed̶ea bia quiru cawabiẽ́ b̶ad̶ara idjid̶erã dji judiorãẽ́a bid̶a cawabisia. Maʌ̃ cawabiẽ́ b̶ad̶ara naʌ̃gʌa: Critora bãrã sod̶e b̶ʌa. Idjid̶eba cawa panʌa idji bia quirud̶ebemada edad̶ida. 28 Jũma crĩcha cawaad̶eba daiba Critod̶ebemada jũmarãa jaradia panʌa jipa nĩbad̶amãrẽã. Mãwã daiba jũmarãda Critod̶eba ne jũmane jipa panʌda Ãcõrẽa unubid̶ia. 29 Maʌ̃ carea mʌ̃ra ʌ̃nãũẽ́ traja b̶ʌa Critoba idji ʌb̶ʌa waib̶ʌa dia b̶ʌd̶eba.

Colosenses 2

1 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba naʌ̃da cawad̶ida: mʌ̃ra bio traja b̶ʌa bãrã Colosad̶ebemarãda, djabarã Laodicea purud̶ebemada, jũma djabarã mʌ̃ ununaca sid̶a carebai carea. 2 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa jũmarãda sod̶eba zarea b̶ead̶ida, quĩrĩãneba ãbaa bia duananida, idjab̶a wãrã crĩcha cawaa eropanʌneba bia duananida. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽba naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ara cawad̶ia. Maʌ̃ra Critoa. 3 Idjiabʌrʌ Ãcõrẽ necawaada, crĩcha cawaa sid̶a poya diaya. Maʌ̃ necawaara, crĩcha cawaa sid̶a bio bia panʌa. 4 Jũma maʌ̃gʌra mʌ̃a jara b̶ʌa ni ab̶aʌba sewa jaradia panʌneba bãrãra cũrũgarãnamãrẽã. 5 Mʌ̃ra bãrã ume b̶ʌẽ́mĩna crĩchad̶eba bãrã ume b̶ʌa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãra ãbaa bia duanʌda idjab̶a Critora bio ĩjã panʌda. Maʌ̃ carea b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. 6 Bãrãba dadjirã Boro Jesucritora ĩjãped̶ad̶a bẽrã idjid̶eba nĩbad̶adua. 7 Idjid̶eba zarea pananadua bio carra jida panʌ quĩrãca, de b̶aub̶awa b̶ʌ quĩrãca. Idjira bio ĩjã pananadua djabarãba jaradiaped̶ad̶a quĩrãca. Maʌ̃ awara ewariza Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶adua. 8 Quĩrãcuita b̶ead̶adua ni ab̶aʌba bãrãra cũrũgarãnamãrẽã dadji carebaca wãrãẽ́ crĩchad̶eba. Jũma maʌ̃gʌra drõã naẽnabema crĩchaa, naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchaa. Bed̶ea Critod̶ebemaẽ́a. 9 Critora naʌ̃ djarad̶e b̶asimĩna wãrãda Ãcõrẽ basía. 10 Bãrãra Crito ẽberãrã bẽrã idjid̶eba ne jũmada eropanʌa Ãcõrẽ ume bia b̶ead̶i carea. Idjidrʌ jũma dadjia ununaca dji droma b̶ea Boroa. 11 Bãrãra idji ẽberãrã bẽrã cacua wẽãgoped̶ad̶a quĩrãca panʌa. Baribʌrʌ maʌ̃gʌra jʌwaba od̶aẽ́a. Ãtebʌrʌ jara b̶ʌa bãrãra naʌ̃ djaraba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌd̶ebemada ẽdrʌsid̶ada. Maʌ̃gʌ cacua wẽãgod̶ara Critobʌrʌ osia. 12 Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba Critora ʌ̃rẽbabisia. Bãrãba Ãcõrẽra mãwã ʌb̶ʌa b̶ʌda ĩjãped̶ad̶a bẽrã borocuesid̶ad̶e unubisid̶aa Crito ume jousid̶ada idjab̶a Ãcõrẽba bãrãra idji ume ʌ̃rẽbabisida. 13 Naẽna cadjirua o panʌneba bãrãra beu b̶easia. Maʌ̃ne naʌ̃ djaraba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌra ẽpẽbadjid̶aa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba bãrãra Crito ume zocai b̶ʌsia. Wãrãda cadjirua o panʌ carea dadjirãba Ãcõrẽa ne diai bara panasid̶aa. Ãcõrẽ leyd̶e b̶ʌ́ b̶ʌa dadjirãra beud̶ida panʌda. Baribʌrʌ Crito crud̶e beusid̶e Ãcõrẽba maʌ̃ diai bara pananara jũma jõbisia. Jũma dadjia cadjirua oped̶ad̶ara idjia quĩrãdoasia. 15 Crito crud̶e beusid̶e Ãcõrẽba jũma dadjia ununaca dji droma b̶eara poyasia. Mãwã poyad̶ara idjia jũmarãa cawabisia. 16 Maʌ̃ bẽrã bãrãba cobada carea, dobada carea bid̶a ẽberãrãba biẽ́ jarad̶ibʌrʌ, ãdji bed̶eara ĩjãrãnadua. Bãrãba ewari droma wagad̶aca carea, jed̶eco djiwid̶i wagad̶aca carea, ʌ̃nãũbada ewari wagad̶aca carea bid̶a ãdjirãba biẽ́ jarad̶ibʌrʌ, ĩjãrãnadua. 17 Jũma maʌ̃gʌba Ãcõrẽba oid̶ebemada jarijaria unubi b̶asia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba oi jarad̶ara Critod̶eba jũma osia. 18 Maʌ̃ carea ab̶aʌba bãrãba nebiada bajãne edad̶aẽ́ana ad̶ibʌrʌ, ĩjãrãnadua. Mãwã bed̶eabadara djãrã cãyãbara ed̶aara b̶ea quĩrãca nĩbabadamĩna dji dromarãda crĩchabadaa. Ãdjirãba bajãnebema nezocarãa bia bed̶eabadaa. Cãĩmocara quĩrãca unuped̶ad̶ada biara jaradiabadaa. Baribʌrʌ ara ãdji crĩchad̶eba mãwã jaradiabadaa idjab̶a mãwã crĩcha panʌneba djãrã cãyãbara biara b̶eada crĩchabadaa. 19 Ãdjirãra dadjirã Boro Crito ume panʌẽ́a. Baribʌrʌ Crito ẽberãrãba idjid̶eba ne jũmada eropanʌa idji ume ãbaa bia panani carea. Idjid̶eba dadjirãra waribadaa Ãcõrẽba waribi b̶ʌ quĩrãca. 20 Bãrãra Crito ume ãbaa beusid̶a bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchara ẽpẽniẽ́ panʌa. Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã wad̶ibid̶a maʌ̃ crĩchara ẽpẽ panʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãba ẽpẽbada quĩrãca? 21 Nãwã jarabadaa: “Jãʌ̃gʌra tãrãnadua, jari b̶ʌra corãnadua, jidarãnadua.” 22 Jũma maʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchaa. Maʌ̃ crĩcha b̶eara ẽpẽniẽ́ panʌa jũma dadjia coped̶ad̶ara, doped̶ad̶a sid̶a jõbari bẽrã. 23 Wãrãda maʌ̃ crĩcha ẽpẽ b̶eara ne cawa b̶eaca b̶eaa. Ãdjia jarabadaa ara dadjidub̶a ne obi panʌneba Ãcõrẽra poya bia ẽpẽnida, djãrã cãyãbara ed̶aara nĩbad̶ida panʌda, idjab̶a ara dadub̶a puad̶eba bia mĩga b̶ead̶ida panʌda. Baribʌrʌ jũma maʌ̃gʌba dadji cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌra jõbicaa.

Colosenses 3

1 Bãrãra Crito ume ʌ̃rẽbaped̶ad̶a bẽrã bajãnebemada jʌrʌ pananadua. Mama Critora Ãcõrẽ jʌwa araare chũmʌa. 2 Bajãnebemada crĩcha pananadua. Naʌ̃ ẽjũãnebemada crĩcharãnadua. 3 Bãrãra Crito ume beuped̶ad̶a bẽrã idji ume zocai panʌa. Maʌ̃ zocai b̶aid̶ebemada ẽberãrãba cawad̶acaa. Baribʌrʌ Critora Ãcõrẽ ume zocai b̶ʌ bẽrã, bãrã sid̶a Ãcõrẽ ume zocai panʌa. 4 Bãrãba Critod̶eba zocai b̶aira eropanʌa. Ara idjida waya unubibʌrʌd̶e bãrãra idji ume panania. Maʌ̃ne idji quĩrãca quĩrãwãrẽã panania. 5 Maʌ̃ bẽrã jũma naʌ̃ ẽjũãnebema crĩcha bãrã sod̶e b̶ʌra igarad̶adua. Aud̶ua nĩbarãnadua, mĩã perada orãnadua, bãrã cacuaba cadjirua o awua b̶ʌra orãnadua, crĩcha cadjiruara ẽpẽrãnadua, idjab̶a ne awua b̶earãnadua. Ne awua b̶ʌba Ãcõrẽ cãyãbara maʌ̃da biara ẽpẽbari bẽrã jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽ b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. 6 Jũma maʌ̃ cadjirua carea Ãcõrẽba idji ĩjãẽ́ b̶eara cawa oya. 7 Bãrã sid̶a naẽna mãwã nĩbabadjid̶aa. 8 Jãʌ̃be bãrã sod̶eba quĩrũbadara, quẽguea bed̶eabadara, djãrã biẽ́ obadara, djãrã biẽ́ jarabadara, bed̶ea cadjirua jarabada sid̶a jũma igarad̶adua. 9 Djãrãa sewa orãnadua. Bãrãra naẽna cadjiruad̶e pananada ẽdrʌsid̶aa. Bãrãba cadjirua obadaped̶ad̶ara idu b̶ʌsid̶aa. 10 Wua djiwid̶i jʌ̃bʌda quĩrãca bãrãra djiwid̶ida panesid̶aa. Ãcõrẽba mãwã osia. Maʌ̃ awara bãrãra biara o wãa idji quĩrãca b̶ead̶amãrẽã idjab̶a idjida biara cawad̶amãrẽã. 11 Ãcõrẽba mãwã od̶a bẽrã idji quĩrãpita griegora judio ume ab̶aria. Cacua wẽãgo b̶eara cacua wẽãgoẽ́ b̶ea ume ab̶aria. Drua ãĩbemada, ne adua b̶ʌ ẽberãda, nezocada, nezocaẽ́ sid̶a ab̶aria. Critoda dji biara b̶ʌa. Idjira jũmarã sod̶e b̶ʌa. 12 Ãcõrẽba bãrãra quĩrĩãneba edasia idji itea bia b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã djãrãra quĩrã djuburia b̶ead̶adua. Ẽberã biada b̶ead̶adua. Bãrãra djãrã cãyãbara biara b̶eada crĩcharãnadua. Jũmarã ume crĩcha biad̶eba b̶ead̶adua. Ne jũmane droad̶adua. 13 Jũmarã ume droa cawa b̶ead̶adua. Ab̶aʌba biẽ́ osira maʌ̃ biẽ́ od̶ara quĩrãdoad̶adua. Bãrãba biẽ́ oped̶ad̶ara dadjirã Boroba quĩrãdoad̶a quĩrãca bãrã bid̶a quĩrãdoad̶adua. 14 Maʌ̃ awara biara jũmarã ume dji quĩrĩã duananadua. Mãwã bãrãra jũmarã ume ãbaa bia duanania. 15 Bãrãra cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌ bẽrã Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃sia ãbaa necai duananamãrẽã. Critoba necai b̶aira bãrã sod̶e dia b̶ʌa. Maʌ̃ba cawabiya cãrẽda od̶ida panʌda. Maʌ̃neba b̶ead̶adua. Idjab̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶adua. 16 Bed̶ea Critod̶ebemara bãrã sod̶e erob̶ead̶adua. Jũma Ãcõrẽ necawaad̶eba dji jaradiad̶adua idjab̶a dji carebad̶adua biara ĩjãni carea. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ trʌ̃ãbida, djabarãba trʌ̃ãbadada, Ãcõrẽ Jaureba trʌ̃ãbi b̶ʌ sid̶a Ãcõrẽa trʌ̃ãnadua. Sod̶eba bia jara panʌneba trʌ̃ãnadua. 17 Bãrã bed̶eabʌdad̶e, ne obʌdad̶e bid̶a jũma od̶adua dadjirã Boro Jesuba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. Idjid̶eba dadjirã Zeza Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶adua. 18 Wẽrã quima bara b̶ea, bãrã quimaba jara b̶ʌra ĩjã od̶adua. Dadjirã Boro Jesu ume panʌ bẽrã mãwã od̶ida panʌa. 19 Umaquĩrã quima bara b̶ea, bãrã quimada quĩrĩãnadua. Ãdjirã ume quĩrũ b̶earãnadua. 20 Warrarã, bãrã djibarirã bed̶eara ne jũmane ĩjãnadua. Ãcõrẽba maʌ̃gʌra bia unu b̶ʌa. 21 Zezarã, bãrã warrarãra quĩrũbirãnadua so ãrĩrãnamãrẽã. 22 Nezocarã, bãrã boro naʌ̃ ẽjũãnebemaba obibʌrʌra jũma ĩjã od̶adua. Ab̶abe idjia acʌ b̶ʌd̶e idji ume bia b̶ead̶i carea orãnadua. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽra waya panʌ bẽrã biad̶eba jũma od̶adua. 23 Jũma bãrãba o panʌra zoquead̶eba od̶adua dadjirã Boro itea o panʌ quĩrãca. Ab̶abe ẽberãrãba bia ununamãrẽã orãnadua. Bãrãra dadjirã Boro Crito nezocarãa. Bãrãba cawa panʌa idji itea bia o panʌbari idjia bãrãa ne diaida. 25 Baribʌrʌ dji biẽ́ o b̶ʌra Ãcõrẽba cawa oya. Ãcõrẽba jũmarãda arid̶e cawa obaria.

Colosenses 4

1 Nezoca bororã, bãrã nezocarã ume jipa od̶adua. Bãrã bid̶a Boroda bajãne eropanʌda cawa panʌa. 2 Ewariza Ãcõrẽa iwid̶i pananadua. Iwid̶ibʌdad̶e dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua idjab̶a bia b̶ʌad̶a ad̶adua. 3 Dai carea iwid̶id̶adua Ãcõrẽba ed̶a wãbadara ewabʌrʌ quĩrãca idu Critod̶ebema naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ada jaradiabimãrẽã. Maʌ̃ jaradia b̶ʌ carea mʌ̃ra preso b̶ʌa. 4 Iwid̶id̶adua mʌ̃a ebud̶a jaradiai carea mʌ̃a oida b̶ʌ quĩrãca. 5 Crito ĩjãẽ́ b̶ea tãẽna crĩcha cawaad̶eba nĩbad̶adua. Ewariza jʌrʌd̶adua idjid̶ebemada ãdjirãa cawabid̶i carea. 6 Bed̶ea biad̶eba bed̶ead̶adua jũmarãba bia ũrĩnamãrẽã. Mãwã Critod̶ebema iwid̶ibʌdad̶e bãrãba cawa b̶ead̶ia sãwã panunida panʌda. 7 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ djaba Tiquicoda bãrãmaa diabuebʌrʌa mʌ̃nebemada cawad̶amãrẽã idjab̶a sobiad̶amãrẽã. Idjia mʌ̃ ume ãbaa Ãcõrẽ trajura ne jũmane bia o b̶ʌa. Idjia daid̶ebemada bãrãa jũma cawabiya. 9 Jãmabema djaba Onesimoda djaba Tiquico ume diabuebʌrʌa. Idjia ne jũmane jipa o b̶ʌa idjab̶a daiba idjira quĩrĩã panʌa. Tiquicoba, Onesimo bid̶a bãrãa nẽbʌrʌd̶ia jũma nama sãwã nũmʌda. 10 Djaba Aristarcoda mʌ̃ ume ãbaa preso b̶ʌa. Idjia quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida. Bernabe djabawarra Marcoba quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida. Idjid̶ebemada mʌ̃a naẽna cartad̶e b̶ʌsia. Idjira bãrãmaa wãibʌrʌ, bia edad̶adua. 11 Idjab̶a djaba Jesu, Justo abadaba quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida. Djabarã judiorãnebema maʌ̃ ũbeabe panʌba nama mʌ̃ careba jaradia panʌa ẽberãrãba Ãcõrẽra ãdjirã Boroda b̶ʌd̶amãrẽã. Maʌ̃ djabarãneba mʌ̃ra sobia b̶abaria. 12 Jesucrito nezoca jãmabema Epaproba quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida. Idjia ewariza Ãcõrẽa iwid̶i b̶abaria bãrãra ne jũmane zarea b̶ead̶amãrẽã, bio ĩjã pananamãrẽã, idjab̶a jũma Ãcõrẽba obi quĩrĩã b̶ʌda cawad̶aped̶a ĩjã od̶amãrẽã. 13 Mʌ̃a jaraya: djaba Epaproda wãrãda traja b̶ʌa bãrãra, jũma djabarã Laodicea purud̶ebemara, Hierapoli purud̶ebema sid̶a carebai carea. 14 Djaba nẽãrã diabari Lucaba quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida. Idjira daiba quĩrĩã panʌa. Djaba Demá bid̶a quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia duananida. 15 Dadjirã djabarã Laodicea purud̶ebemarãa jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida. Dadjirã djabawẽrã Ninpaa, jũmarã djabarã idji ded̶e ãbaa dji jʌrebadarãa bid̶a jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida. 16 Bãrãba naʌ̃ carta acʌped̶ad̶acarea djabarã Laodicea purud̶ebemarãa bid̶a acʌbid̶adua. Bãrã bid̶a carta mʌ̃a ãdjirãa diabued̶ara acʌd̶adua. 17 Djaba Arquipoa jarad̶adua: “Dadji Boroba obi b̶ʌra jũma quĩrãcuita o b̶adua.” 18 Mʌ̃ra Pauloa. Ara mʌ̃dji jʌwaba b̶ʌbʌrʌa mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda bãrãra bia duananida. Mʌ̃ preso b̶ʌ carea Ãcõrẽa iwid̶i pananadua. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida.

1 Tesalonicenses 1

1 Mʌ̃ra Pauloa. Naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa djabarã Tesalonica purud̶ebemarã itea. Bãrãra dadjirã Zeza Ãcõrẽnea, dadjirã Boro Jesucritod̶ea. Djaba Silvanoda, Timoteo sid̶a mʌ̃ ume panʌa. Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida, necai b̶ai sid̶a bãrãa dia pananida. 2 Daiba ewariza Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e bãrã carea bia b̶ʌad̶a abadaa. 3 Daiba dadjirã Zeza Ãcõrẽ quĩrãpita ewariza quĩrãneba panʌa bãrãba Ãcõrẽ ĩjã panʌneba biada o panʌda, quĩrĩãneba dji careba panʌda, idjab̶a bia mĩga panʌmĩna dadjirã Boro Jesucritoba nebia diamãrẽã jʌ̃ã panʌra quenatʌd̶aẽ́ panʌda. 4 Djabarã, Ãcõrẽba bãrãra bio quĩrĩã b̶ʌa. Daiba cawa panʌa idjia bãrãra edasida. 5 Daiba bed̶ea bia Critod̶ebema bãrãa jaradiasid̶ad̶e ara jãwã bed̶ead̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ maʌ̃ bed̶eara wãrã arada cawa panʌ bẽrã Ãcõrẽ Jaure ʌb̶ʌad̶eba bed̶easid̶aa. Bãrãba cawa panʌa daira sãwã bãrã tãẽna nĩbasid̶ada bia pananamãrẽã. 6 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba ẽpẽsid̶aa. Dadjirã Boro nĩbad̶a quĩrãca ẽpẽsid̶aa. Bãrãra bio bia mĩga panʌmĩna Ãcõrẽ Jaureba b̶ʌsrid̶a dia b̶ʌd̶eba bed̶ea Critod̶ebemara ĩjãsid̶aa. 7 Mãwã jũma Crito ĩjã b̶ea Macedonia druad̶ebemaba, Acaya druad̶ebema bid̶a bãrãneba unusid̶aa sãwã nĩbad̶ida panʌda. 8 Ãdjirã awa bãrãneba dadjirã Boro bed̶eara ũrĩnaẽ́ basía, ãtebʌrʌ druazabemaba cawasid̶aa bãrãba Ãcõrẽra ĩjã panʌda. Maʌ̃ bẽrã ¿daiba bãrãnebemada cãrẽda jarad̶i? 9 Ãdjirãbʌrʌ jara panʌa sãwã bãrãba daira bia edasid̶ada, idjab̶a jʌwaba od̶a ãcõrẽ b̶eara igarasid̶ada Ãcõrẽ wãrãda zocai b̶ʌ ĩjãni carea. 10 Ãdjirãba jara panʌa sãwã bãrãba Ãcõrẽ Warra Jesu bajãneba zeida jʌ̃ã panʌda. Ara maʌ̃ Jesuda Ãcõrẽba ʌ̃rẽbabisia. Idjia dadjirãra Ãcõrẽba cawa od̶e zeid̶ebemada ẽdrʌ edasia.

1 Tesalonicenses 2

1 Djabarã, bãrãba cawa panʌa dai bãrãma panasid̶ad̶e dadji quĩrĩãbe pananaẽ́ basida. 2 Cawa panʌa bãrãmaa wãni naẽna Pilipod̶ebemarãba daira biẽ́ jarasid̶ada idjab̶a biẽ́ osid̶ada. Maʌ̃ awara bãrãma jũẽsid̶ad̶e zocãrãba quĩrĩãnaẽ́ basía daiba jaradiad̶ida. Baribʌrʌ Ãcõrẽba carebasia idji bed̶ea biada bãrãa ne wayaa neẽ́ jaradiad̶amãrẽã. 3 Daiba crĩcha biaẽ́neba wa sewad̶eba bãrãa jaradiad̶aẽ́ basía. Idjab̶a bãrãra cũrũgad̶ida crĩchad̶aẽ́ basía. 4 Ãtebʌrʌ Ãcõrẽba bia ununa bẽrã daira b̶ʌsia idji bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradiad̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã daiba jaradia panʌa. Daiba jʌrʌd̶aẽ́ panʌa ẽberãrãba bia ununamãrẽã ãtebʌrʌ quĩrĩã panʌa dadji so acʌ b̶ʌ Ãcõrẽba bia unumãrẽã. 5 Bãrãba cawa panʌa daiba bed̶ea bia quirud̶eba jaradiad̶aẽ́ panasid̶ada. Idjab̶a parata edad̶i carea sewad̶eba jaradiad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ra Ãcõrẽba cawa b̶ʌa. 6 Daiba jʌrʌd̶aẽ́ panasid̶aa bãrãba, dewararã bid̶a daida bia jarad̶amãrẽã. Maʌ̃ awara daira Critoba diabued̶arã bẽrã iwid̶id̶ida panasid̶aa bãrãba ne diad̶amãrẽã. Baribʌrʌ iwid̶id̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ quĩrĩãneba daiba bãrãra careba panasid̶aa dji papaba warra zaquerã wagabari quĩrãca. 8 Daiba bãrãra bio quĩrĩã panʌ bẽrã ab̶abe bed̶ea bia Ãcõrẽnebemada bãrãa jaradiad̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ ne jũmaneba carebad̶i carea panasid̶aa. 9 Djabarã, bãrãba cawa panʌa daiba bed̶ea bia Ãcõrẽnebemada bãrãa jaradia panasid̶ad̶e ãsa diamasi bid̶a ʌ̃nãũnaẽ́ dewara traju sid̶a obadjid̶ada parata edad̶i carea. Quĩrĩãnaẽ́ basía bãrãba daia õgo ne dia panʌneba bia mĩgad̶ida. 10 Bãrãba cawa panʌa, Ãcõrẽ bid̶a cawa b̶ʌa daira bãrã dji Crito ĩjã b̶ea tãẽna biya, jipa, biẽ́ jarad̶i neẽ́ nĩbasid̶ada. 11 Maʌ̃ awara cawa panʌa zezaba idji warrarã ume obari quĩrãca daiba bãdjiza sobiabisid̶ada idjab̶a jipa nĩbad̶amãrẽã jara panasid̶ada. 12 Daiba jarasid̶aa bãrãra Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca nĩbad̶amãrẽã. Idjia bãrãra trʌ̃sia pe erob̶ai carea idjab̶a idji biya quirud̶ebemada erob̶ead̶amãrẽã. 13 Daiba ewariza bãrã carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abadaa. Bãrãba Ãcõrẽ bed̶eada daid̶eba ũrĩsid̶ad̶e ẽberã crĩcha quĩrãca ĩjãnaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ maʌ̃ bed̶eara wãrãda Ãcõrẽ bed̶eada cawaped̶ad̶a bẽrã ĩjãsid̶aa. Ara maʌ̃ bed̶eaba bãrã dji Crito ĩjã b̶ea crĩchara biara o wãa. 14 Djabarã, bãrãba ĩjã panʌ carea ara bãdji druad̶ebemarãba biẽ́ o panasid̶aa Ãcõrẽ ẽberãrã judiorã druad̶e mãwãna quĩrãca. Mama Jesucrito ĩjã b̶ea judiorãra dji ĩjãẽ́ b̶eaba biẽ́ o panasid̶aa. 15 Dadjirã Boro Jesura, Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a beasid̶aa. Maʌ̃ awara daira ãyã jʌretasid̶aa. Ãdjirãra Ãcõrẽba bia unucaa. Ãdjira jũmarã ume dji quĩrũa. 16 Ãcõrẽba ẽdrʌ edamãrẽã daiba judiorãẽ́a jaradia quĩrĩã panʌne ãdjirãba iduaribid̶acaa. Mãwã cadjiruara waib̶ʌada o panʌa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba idji quĩrũbid̶eba ãdjirãra cawa oya. 17 Djabarã, dãrãẽ́ b̶ʌa daira bãrã ume pananada ãyã wãped̶ad̶ada. Ara nawena daiba bãrãra ununaẽ́ panʌmĩna crĩchad̶eba bãrã ume panʌa. Daiba wãrãda bãrã acʌd̶e wã quĩrĩã panasid̶aa baribʌrʌ diauruba mĩã sẽ b̶asia wãrãnamãrẽã. Mʌ̃ra wãrãda b̶arima zocãrã bãrãmaa wãi carea b̶asia. 19 Bãrã carea b̶ʌsrid̶a panʌ bẽrã mãwã panʌa. Maʌ̃ awara cawa panʌa dadjirã Boro Jesucrito zebʌrʌd̶e daiba bãrãra jipa panʌda idjía unubid̶ida. Maʌ̃ne idji quĩrãpita bãrãda dai b̶ʌsrid̶aa baya. 20 Wãrãda bãrã carea b̶ʌsrid̶a panʌa. Bãrãra dai b̶ʌsrid̶aa.

1 Tesalonicenses 3

1 Daiba waa poya droad̶aẽ́ bẽrã crĩchasid̶aa dadub̶a Atena purud̶e panʌmisa djaba Timoteoda bãrãmaa wãida. Ara maʌ̃da idjira diabuesid̶aa Crito biara ĩjã panʌneba zarea b̶ead̶amãrẽã. Ãcõrẽ nezoca Timoteoba dai ume ab̶ari bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradiabaria. 3 Maʌ̃ awara idjira diabuesid̶aa bãrã bia mĩga panʌne jũmawãyã crĩcharãnamãrẽã. Bãrãba cawa panʌa Crito ĩjã panʌ carea dadjirãra bia mĩgad̶ida panʌda. 4 Bãrã ume panasid̶ad̶e daiba jarabadjid̶aa ẽberãrãba dadjirãra bia mĩgabid̶ida. Bãrãba cawa panʌa maʌ̃gʌra wãrãda mãwãsida. 5 Maʌ̃ carea mʌ̃a waa poya droaẽ́ bẽrã Timoteora bãrãmaa diabuesia wad̶i Critora ĩjã panʌ cawaya. Mʌ̃a crĩchasia ãĩbẽrã diauruba bãrãa Critora igarabisida. Mãwãnabara daiba bãrãa Critod̶ebema jaradiaped̶ad̶ara ara jãwã b̶ecasia. 6 Baribʌrʌ Timoteora bãrãma b̶ad̶ada daima jũẽsia. Bãrãba Crito ĩjã panʌnebemada, bãrã quĩrĩãnebema sid̶a idjia mĩã biya jarad̶e zesia. Idjia jarasia bãrãba quĩrĩãneba wad̶ibid̶a daira quĩrãnebabadada idjab̶a unu quĩrĩã panʌda daiba bãrã unu quĩrĩã panʌ quĩrãca. 7 Maʌ̃ba djabarã, daiba cawasid̶aa bãrãba Jesura wad̶i ĩjã panʌda. Maʌ̃ bẽrã daira bia mĩga panʌmĩna sobiasid̶aa. 8 Id̶ibʌrʌ daira wãrãda so aduá panesid̶aa, cawa panʌ bẽrã bãrãba wad̶ibid̶a dadjirã Borora ĩjã panʌda. 9 Bãrã carea daira Ãcõrẽ quĩrãpita bio b̶ʌsrid̶a panʌa. Jãcua b̶ʌsrid̶a panʌ bẽrã Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abʌdad̶e wad̶ibid̶a maʌ̃ra cʌrebae b̶ʌa. 10 Ãsa, diamasi bid̶a daiba Ãcõrẽa iwid̶ibadaa bãrã acʌd̶e wãni carea. Mãwã bãrãba Critod̶ebema wad̶i adua panʌra daiba poya jaradiad̶ia jũma daucha ĩjãnamãrẽã. 11 Daiba dadjirã Zeza Ãcõrẽa, dadjirã Boro Jesua iwid̶i panʌa bãrãmaa wayacusa wãbid̶amãrẽã. 12 Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Boroba bãrãra careba b̶aida jũmarã ume biara dji quĩrĩã b̶ead̶amãrẽã daiba bãrã bio quĩrĩã panʌ quĩrãca. 13 Idjab̶a iwid̶i panʌa Critoba bãrãra careba b̶aida sod̶eba bio ĩjãnamãrẽã. Mãwã dadjirã Boro Jesura jũma idjid̶erã ume zebʌrʌd̶e bãrãra dadjirã Zeza Ãcõrẽ quĩrãpita biya b̶ead̶ia biẽ́ jarad̶i neẽ́.

1 Tesalonicenses 4

1 Maʌ̃ awara djabarã, daiba bãrãa jaradiasid̶aa sãwã Ãcõrẽ quĩrãpita nĩbad̶ida panʌda idjia bia unumãrẽã. Dadjirã Boro Jesud̶eba daiba bãrãa bed̶ea djuburiad̶ia ara maʌ̃ quĩrãca nĩbad̶amãrẽã. Wãrãda bãrãba mãwã o panʌa, baribʌrʌ biara od̶adua. 2 Dadjirã Boro Jesud̶eba daiba jaradiaped̶ad̶ada bãrãba cawa panʌa. 3 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌa bãrãra idji itea bia b̶ead̶ida. Maʌ̃ bẽrã aud̶uada orãnadua. 4 Bãrã cacuara jipa cawa erob̶ead̶adua Ãcõrẽ quĩrãpita, ẽberãrã quĩrãpita bid̶a bia b̶ead̶amãrẽã. 5 Naʌ̃ djaraba cadjirua o awua b̶ʌra orãnadua Ãcõrẽ adua b̶eaba obada quĩrãca. 6 Maʌ̃gʌd̶eba djabarãda biẽ́ orãnadua idjab̶a cũrũgarãnadua. Jũma maʌ̃gʌra dadjirã Boroba cawa oya daiba bãrãa jaraped̶ad̶a quĩrãca. 7 Ãcõrẽba dadjirãra edaẽ́ basía cadjiruad̶e b̶ead̶amãrẽã, ãtebʌrʌ edasia idji itea bia b̶ead̶amãrẽã. 8 Maʌ̃ igara b̶ʌba ẽberãba jarad̶ada igaraẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ Ãcõrẽba jara b̶ʌda igara b̶ʌa. Ara maʌ̃ Ãcõrẽba idji Jaureda bãrãa diasia cadjirua neẽ́ b̶ead̶amãrẽã. 9 Maʌ̃ awara bãrãra sãwã djabarã ume dji quĩrĩãnida panʌda mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e ¿cãrẽã b̶ʌi? Ãcõrẽbʌrʌ bãrãa maʌ̃ra jaradiasia. 10 Bãrãba jũma djabarã Macedonia druad̶ebemara mãwã quĩrĩã panʌa. Baribʌrʌ djabarã, daiba bãrãa bed̶ea djuburiad̶ia biara dji quĩrĩã b̶ead̶amãrẽã. 11 Idjab̶a jʌrʌd̶adua jũmarã ume necai duanani carea. Djãrã nẽbʌrad̶e b̶earãnadua. Bãrã jʌwaba trajad̶adua daiba jaraped̶ad̶a quĩrãca. 12 Mãwãbʌrʌ bãrãba ne erob̶ead̶ia idjab̶a Jesu ĩjãẽ́ b̶eaba bãrãra bia ununia. 13 Djabarã, daiba quĩrĩã panʌa bãrãba Jesu ĩjã b̶ea jaid̶aped̶ad̶ad̶ebemada cawad̶ida. Mãwã bãrãra sopuad̶aẽ́a Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶ea sopuabada quĩrãca. Ãdjirãra sopuabadaa dji beuped̶ad̶ara sãwãbʌrʌ duananida cawad̶aẽ́ bẽrã. 14 Baribʌrʌ dadjirãba Jesura beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasida ĩjã panʌa. Maʌ̃ bẽrã cawa panʌa Jesu ĩjã b̶ea jaid̶aped̶ad̶ara Ãcõrẽba jũma ʌ̃rẽbabida idji ume b̶ead̶amãrẽã. 15 Maʌ̃ carea dadjirã Boroba jarad̶ara daiba bãrãa jarabʌdaa: dadjirã Boro zebʌrʌd̶e dadjirã, dji wad̶i zocai b̶eara dji jaid̶aped̶ad̶a na idjimaa wãnaẽ́a. 16 Bajãnaa dadjirã Borora bed̶eabʌrʌda jĩgua ũrĩnia, bajãnebema nezoca dji droma sid̶a bed̶eabʌrʌda ũrĩnia, idjab̶a Ãcõrẽ cachiru jĩgua sid̶a ũrĩnia. Maʌ̃ne dadjirã Borora bajãneba zeya. Idji ĩjã b̶ea jaid̶aped̶ad̶ada naãrã ʌ̃rẽbad̶ia. 17 Ara maʌ̃da dadjirã, dji zocai b̶eara, ãdjirã ume ãbaa ʌ̃taa wãnia dadjirã Boro ume jʌ̃rãrãne dji ununi carea. Maʌ̃be dadjirã Boro ume ewariza duanania. 18 Maʌ̃ bed̶eaba bãrãra dji sobiabid̶adua.

1 Tesalonicenses 5

1 Djabarã, mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e b̶ʌẽ́a sãʌ̃be dadjirã Borora zeida. 2 Bãrãba bio cawa panʌa dadjirã Boroba cawa oi ewarira cawaẽ́ne zeida diamasi ne drʌabari zebari quĩrãca. 3 Ẽberãrãba nãwã jara panania: “Jũma necai nũmʌa, dauperad̶ira neẽ́a.” Mãwã panʌne cawaẽ́ne ãdjirã jũma ãrĩ ewarira zeya wẽrã b̶iogoa b̶ʌ cawaẽ́ne puabari quĩrãca. Maʌ̃ne ãdjirãra ni ab̶aʌda ẽdrʌd̶aẽ́a. 4 Baribʌrʌ djabarã, bãrãra pãĩmane b̶eaẽ́a. Maʌ̃ bẽrã dadjirã Boroba cawa od̶e zebʌrʌ ewarid̶e bãrãra dauperad̶aẽ́a ne drʌabari zebʌrʌd̶e dauperabada quĩrãca. 5 Jũma bãrãra ʌ̃naanebemaa, ãsabemaa. Dadjirãra diamasibemaẽ́a, pãĩmanebemaẽ́a. 6 Maʌ̃ bẽrã dadjirãra cãĩ b̶ead̶aẽ́a dewararã cãĩ b̶ea quĩrãca, ãtebʌrʌ dau ʌb̶ʌa b̶ead̶ia, quĩrãcuita jipa b̶ead̶ia. 7 Cãĩ b̶eara diamasi cãĩ b̶eaa, beu nĩmira diamasi beu nĩa. 8 Baribʌrʌ dadjirãra ãsabema bẽrã quĩrãcuita jipa b̶ead̶ida panʌa. Critora ĩjã pananida panʌa, dji quĩrĩã b̶ead̶ida panʌa, idjab̶a Ãcõrẽba cawa oid̶ebema ẽdrʌd̶ira jʌ̃ã pananida panʌa. Mãwã ara dadjida cadjiruad̶ebemada jũãtrʌ b̶ead̶ia sordaoba idji jãare ne zareaba jũãtrʌbari quĩrãca, idji boro sid̶a ne zareaba jũãtrʌbari quĩrãca. 9 Ãcõrẽba dadjirãra trʌ̃ẽ́ basía cawa oi carea, ãtebʌrʌ trʌ̃sia dadjirã Boro Jesucritod̶eba ẽdrʌd̶amãrẽã. 10 Idjira dadjirã carea beusia. Maʌ̃ bẽrã dadjirãda zocai b̶ead̶ibʌrʌ wa beud̶ibʌrʌ, idji zebʌrʌd̶e idji ume ãbaa zocai panania. 11 Maʌ̃ carea dji sobiabid̶adua. Idjab̶a dji carebad̶adua biara ĩjãni carea bãrãba o panʌ quĩrãca. 12 Maʌ̃ awara djabarã, daiba bed̶ea djuburiad̶ia djabarã bãrã tãẽna Ãcõrẽ traju o panʌda bio wayad̶amãrẽã. Ãdjirãra dadjirã Boro Jesucritod̶eba bãrã bororãa. Bãrãra sãwã nĩbad̶ida panʌda jaradiabadaa. 13 Ãdjid̶ebemada bia crĩchad̶adua. Ãdjia o panʌ carea bio quĩrĩãnadua. Jũmarã ume bia duananadua. 14 Djabarã, daiba jarad̶ia bãrã tãẽna djuburia b̶eara quẽãnamãrẽã. Sod̶e b̶ʌsrid̶aẽ́ b̶eara sobiabid̶adua. Sod̶e ʌb̶ʌaẽ́ b̶eara carebad̶adua. Jũmarã ume droad̶adua. 15 ¡Ũrĩnadua! Ab̶aʌba bãrãda biẽ́ osira idjida ab̶arica biẽ́ orãnadua. Ãtebʌrʌ ewariza bãdjiza biadrʌ od̶adua. Jũmarã ume bia od̶adua. 16 Ne jũmane b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua. 17 Ʌ̃nãũnaẽ́ Ãcõrẽa iwid̶i pananadua. 18 Ne jũma carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶adua. Maʌ̃drʌ Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌa, bãrãra Jesucrito ĩjã b̶ea bẽrã. 19 Ãcõrẽ Jaureba o b̶ʌra idu obi ama b̶earãnadua. 20 Ãcõrẽneba bed̶eabariba jara b̶ʌra igararãnadua. 21 Jũma maʌ̃ra quĩrãcuita ũrĩnadua, maʌ̃be ab̶abe dji wãrãdrʌ ĩjãnadua. 22 Ni maãrĩ bid̶a cadjiruara orãnadua. 23 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadji necai b̶ai diabari Ãcõrẽba bãrãra biara o wãida ne jũmane idji itea bia b̶ead̶amãrẽã. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba bãrã jaureda, bãrã crĩchada, bãrã cacua sid̶a jũma wagaida. Mãwã dadjirã Boro Jesucrito zebʌrʌd̶e bãrãra ni maãrĩ bid̶a biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶ead̶ia. 24 Bãrã Trʌ̃nara bed̶ea ab̶a b̶ʌ bẽrã jũma maʌ̃gʌra oya. 25 Djabarã, dai carea Ãcõrẽa iwid̶id̶adua. 26 Wãrã quĩrĩãneba jũma djabarãa nãwã jarad̶adua: daiba quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida. 27 Mʌ̃a dadjirã Borod̶eba jaraya: naʌ̃ cartara jũma djabarã quĩrãpita led̶adua. 28 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida.

2 Tesalonicenses 1

1 Mʌ̃ra Pauloa. Naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa djabarã Tesalonica purud̶ebema itea. Bãrãra dadjirã Zeza Ãcõrẽnea, dadjirã Boro Jesucritod̶ea. Djaba Silvanoda, Timoteo sid̶a mʌ̃ ume panʌa. 2 Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida, necai b̶ai sid̶a bãrãa dia pananida. 3 Djabarã, daiba ewariza bãrã carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abadaa. Daiba mãwã obadara bia b̶ʌa. Bãrãba ewariza Critora biara ĩjã panʌa idjab̶a biara dji quĩrĩã panʌa. 4 Maʌ̃ carea daiba Ãcõrẽ ẽberãrã duanʌza bãrãnebemada b̶ʌsrid̶a nẽbʌrʌbadaa. Jarabadaa ẽberãrãba biẽ́ od̶i carea ẽpẽ panʌmĩna bãrãba Critora wad̶i ĩjã panʌda idjab̶a bia mĩga panʌmĩna jũma droa panʌda. 5 Maʌ̃ba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽba jipa cawa obarida. Idjia bãrãra bia unu b̶ʌa pe erob̶ai carea. Maʌ̃ carea ara nawena bia mĩga panʌa. 6 Ãcõrẽba jipa cawa obaria. Bãrã bia mĩgabi panʌra idjia bia mĩgabiya. 7 Baribʌrʌ bãrã, dji bia mĩga b̶eara ʌ̃nãũbiya dai ʌ̃nãũbi quĩrãca. Maʌ̃gʌra mãwãya dadjirã Boro Jesura idji nezocarã mẽsrã b̶ea ume urua eradrʌ nũmʌne bajãneba zebʌrʌd̶e. Maʌ̃ne jũma Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶eada, bed̶ea bia dadjirã Boro Jesud̶ebema ĩjãnacada cawa oya. 9 Ãdjirãra tʌbʌ uruad̶e ewariza bia mĩgabiya. Dadjirã Boro quĩrãpitabemada, idji ʌb̶ʌa dromanebema sid̶a tʌmʌ b̶ead̶ia. 10 Maʌ̃ ewarid̶e idjid̶erãba idjía bia bed̶ead̶ia. Ãdjirã ume bia od̶a carea jũma idji ĩjã b̶eaba idjira bio bia ununia. Daiba idjid̶ebema jaradiaped̶ad̶ara bãrãba ĩjãped̶ad̶a bẽrã bãrã sid̶a maʌ̃ ẽberãrãnebemaa. 11 Maʌ̃ carea daiba ewariza dadjirã Ãcõrẽa iwid̶ibadaa bãrãda bia unumãrẽã. Idjia bãrãra maʌ̃ carea trʌ̃sia. Daiba iwid̶i panʌa Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba bãrãra ne jũmane carebamãrẽã. Mãwã idji ĩjã panʌneba bia o quĩrĩã panʌra bãrãba jũma od̶ia. 12 Mãwãra bãrãneba jũmarãba dadjirã Boro Jesucritora bia jarad̶ia idjab̶a idjid̶eba bãrãda bia jarad̶ia. Dadjirã Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba careba panʌ bẽrã mãwã bia jarad̶ia.

2 Tesalonicenses 2

1 Maʌ̃ awara djabarã, daiba bãrãa bed̶ea djuburiad̶ia dadjirã Boro Jesucrito zeid̶ebemada idjab̶a dadjirã idji ume ãbaa dji jʌred̶id̶ebemada ãĩ crĩcharãnamãrẽã. Ab̶aʌba dadjirã Boroba cawa oi ewarira jũẽsiad̶a aibʌrʌ, dauperarãnadua. Bariduaba Ãcõrẽneba bed̶ea b̶ʌ quĩrãca mãwã jaraibʌrʌ, wa mãwã jaradiaibʌrʌ, wa daiba cartad̶e mãwã b̶ʌsid̶aad̶a aibʌrʌ, ĩjãrãnadua. 3 Ni maãrĩ bid̶a ab̶aʌa idu cũrũgabirãnadua. Dadjirã Boroba cawa oi ewari zei naẽna zocãrã ẽberãrãba Ãcõrẽra igarad̶ia. Maʌ̃ne cadjiruad̶ebema ẽberãda odjaya. Maʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽba tʌbʌ uruad̶e b̶atabueya. 4 Idjia Ãcõrẽra idjab̶a ne jũma ẽberãrãba ãcõrẽ abada sid̶a quĩrĩãca baya. Idjida jũma maʌ̃gʌ cãyãbara dji dromaara b̶ʌad̶a aya. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ de dromane chũmeped̶a jaraya idjidrʌ Ãcõrẽda. 5 Bãrãma b̶asid̶e mʌ̃a ¿maʌ̃gʌra jaraẽ́ basica? ¿Quĩrãnebad̶aẽ́ca? 6 Maʌ̃ bẽrã cawa panʌa cãrẽba maʌ̃ ẽberãra idu odjabiẽ́ b̶ʌda. Baribʌrʌ idji ewari jũẽbʌrʌd̶e odjaya. 7 Nawena cadjiruara mẽrã o nĩnaa, baribʌrʌ dji iduaribiẽ́ b̶ʌba maʌ̃ cadjiruad̶ebema ẽberãra idu odjabiẽ́ b̶ʌa. Mãwã b̶aya ab̶a Ãcõrẽba dji iduaribiẽ́ b̶ʌra ãyã edebʌrʌd̶aa. 8 Maʌ̃bebʌrʌ cadjiruad̶ebema ẽberãra odjaya. Baribʌrʌ dadjirã Boro Jesu quĩrãwãrẽã dorrodorroa zebʌrʌd̶e ara bed̶eabʌrʌba maʌ̃ ẽberãra beaya. 9 Cadjiruad̶ebema ẽberãra diauruba zebiya. Diauru ʌb̶ʌaba ne ununacada quĩrãtanoa ocuaya ẽberãrãba Ãcõrẽba mãwã o b̶ʌda crĩchad̶amãrẽã. 10 Ne quĩrãtanoa cadjirua o b̶ʌd̶eba ẽberãrã tʌbʌ uruad̶e bia mĩgad̶ida panʌra cũrũgaya. Ãdjirãba wãrã bed̶eada quĩrĩãnaca bẽrã Ãcõrẽba ẽdrʌ edaẽ́a. 11 Ãtebʌrʌ idu sewada ĩjãbiya. Mãwã ara ãdjidub̶a bio cũrũga b̶ead̶ia. 12 Maʌ̃ ẽberãrã wãrã bed̶ea ĩjãẽ́ b̶eaba cadjiruada b̶ʌsrid̶aa obada bẽrã Ãcõrẽba biẽ́ b̶ʌya. 13 Djabarã, daiba ewariza bãrã carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abadaa. Dadjirã Boroba bãrãra quĩrĩã b̶ʌa. Idjia bãrãra ẽdrʌ edai carea naẽnaed̶a edasia. Bãrãba idji wãrã bed̶ea ĩjã panʌ bẽrã idjab̶a idji Jaureba bãrãra idji itea bia b̶ʌd̶a bẽrã ẽdrʌ edaya. 14 Daiba bed̶ea bia Critod̶ebema jaradia panʌneba Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃sia dadjirã Boro Jesucrito bia quirud̶ebemada edad̶amãrẽã. 15 Maʌ̃ bẽrã djabarã, zarea b̶ead̶adua. Daiba jaradiaped̶ad̶ara, cartad̶e b̶ʌped̶ad̶a sid̶a quĩrãdoarãnadua. 16 Ãcõrẽba dadjirãra quĩrĩãsia. Idji biad̶eba sobiabicuasia ewariza mãwã b̶ead̶amãrẽã. Idjab̶a cawabisia wãrãda idjid̶eba nebiada edad̶ida. Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Boro Jesucritoba, dadjirã Zeza Ãcõrẽ bid̶a bãrãra sobiabid̶ida idjab̶a zarea b̶ʌd̶ida. Mãwã bãrãba bed̶ea panʌra, o panʌ sid̶a jũma bia b̶aya.

2 Tesalonicenses 3

1 Maʌ̃ awara djabarã, dai carea Ãcõrẽa iwid̶id̶adua dadjirã Boro bed̶eara druaza isabe jũẽmãrẽã idjab̶a ẽberãrãba maʌ̃nebemada bia jarad̶amãrẽã bãrã tãẽna mãwãna quĩrãca. 2 Ãcõrẽa iwid̶id̶adua daira ẽberã cadjiruarãba biẽ́ o quĩrĩã panʌnebemada wagamãrẽã. Ãcõrẽ ĩjã quĩrĩãẽ́ b̶eada baraa. 3 Baribʌrʌ dadjirã Borora bed̶ea ab̶a b̶ʌa. Idjia bãrãra careba b̶aya zarea b̶ead̶amãrẽã idjab̶a cadjiruad̶ebemada waga b̶aya. 4 Dadjirã Borod̶eba cawa panʌa daiba jaradiaped̶ad̶ara bãrãba wãrãda o panʌda idjab̶a o pananida. 5 Quĩrĩã panʌa dadjirã Boro Ãcõrẽba cawabida bãrãra bio quĩrĩã b̶ʌda. Idjab̶a quĩrĩã panʌa idjia carebaida Critoba droad̶a quĩrãca droad̶amãrẽã. 6 Djabarã, dadjirã Boro Jesucrito trʌ̃neba daiba bãrãa jarad̶ia djabarã coaid̶a b̶ea ume ãbaa b̶earãnamãrẽã. Daiba jaradiaped̶ad̶a quĩrãca od̶acaa. 7 Bãrãba cawa panʌa dai nĩbaped̶ad̶a quĩrãca bãrãra nĩbad̶ida panʌda. Bãrã tãẽna panasid̶ad̶e daira bari pananaca basía. 8 Daiba bãrãneda bari cod̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ ãsa, diamasi bid̶a ʌ̃nãũnaẽ́ dewara traju sid̶a o panasid̶aa bãrãba daia õgo ne diarãnamãrẽã. 9 Wãrãda bãrãba carebad̶amãrẽã iwid̶id̶ida pananamĩna iwid̶id̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ daira trajasid̶aa cawabid̶i carea bãrãba ab̶ari quĩrãca od̶ida panʌda. 10 Bãrã tãẽna panasid̶ad̶e daiba naʌ̃da jarasid̶aa: dji traja quĩrĩãẽ́ b̶ʌra ne cobirãnadua. 11 Daiba ũrĩ panʌa ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemada coaid̶a b̶eada. Ãdjirãra trajad̶acaa ãtebʌrʌ djãrã nẽbʌrad̶e panabadaa. 12 Maʌ̃ djabarãa daiba dadjirã Boro Jesucritod̶eba bed̶ea djuburiad̶ia necai trajad̶amãrẽã cod̶ira erob̶ead̶amãrẽã. 13 Baribʌrʌ djabarã, bia o panʌneba sẽrãnadua. 14 Daiba naʌ̃ cartad̶e jaradiaped̶ad̶ada ab̶aʌba ĩjãẽ́bʌrʌ, jũmarãa cawabid̶adua biẽ́ o b̶ʌda. Idji ume ãbaa b̶earãnadua peramãrẽã. 15 Baribʌrʌ idjira bãrã ume dji quĩrũ quĩrãca erob̶earãnadua, ãtebʌrʌ bãrã djaba bẽrã jarad̶adua jipa omãrẽã. 16 Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Boro necai b̶ai diabariba idji necai b̶aira bãrãa ewariza ne jũmane dia b̶aida. Quĩrĩã panʌa dadjirã Borora bãrã ume b̶aida. 17 Mʌ̃ra Pauloa. Naʌ̃gʌ bed̶eada mʌ̃ jʌwaba b̶ʌbʌrʌa. Jũma mʌ̃ cartad̶e nãwã b̶ʌbaria cawabi carea mʌ̃abʌrʌ b̶ʌbʌrʌda. Nãwã b̶ʌ́ b̶abaria. 18 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida.

1 Timoteo 1

1 Mʌ̃ra Pauloa, Jesucritoba diabued̶aa. Ãcõrẽ dadji Ẽdrʌ Edabariba dadji Boro Jesucrito ume mʌ̃ra mãwã b̶ʌsid̶aa. Ara maʌ̃ Jesucritod̶eba dadjira wãrãda bia b̶ead̶ida cawa panʌa. 2 Timoteo, mʌ̃a naʌ̃ cartara bʌ itea b̶ʌbʌrʌa. Mʌ̃neba Critora ĩjãna bẽrã bʌra wãrãda mʌ̃ warraca b̶ʌa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadji Zeza Ãcõrẽba dadji Boro Jesucrito bid̶a quĩrã djuburia pananida, ãdji biad̶eba careba pananida, idjab̶a necai b̶ai sid̶a dia pananida. 3 Macedonia druad̶aa wãi naẽna mʌ̃a bʌ́a bed̶ea djuburiasia Epesod̶e b̶emãrẽã. Mãwã osia bʌa quĩrã awara jaradia b̶eaa waa idu jaradiabirãmãrẽã. 4 Ãdjirãa jaradua drõã naẽnabema nẽbʌrʌbadara, dadji drõã naẽnabemarã trʌ̃ zocãrã jaradiabada sid̶a waa jaradiarãnamãrẽã. Maʌ̃ba ab̶abe caicaya duanebibaria. Dadjirãra carebacaa Ãcõrẽba obi b̶ʌda od̶amãrẽã. Ab̶abe idji bed̶ea ĩjã panʌneba poya od̶ia. 5 Mʌ̃a mãwã jara b̶ʌa djabarãba crĩcha biad̶eba, sobiad̶eba, wãrãda Ãcõrẽ ĩjã panʌneba dji quĩrĩã duananamãrẽã. 6 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌra maʌ̃nebemada ãĩ wãsid̶aa. Maʌ̃be baridua bed̶ea dadji carebacada ẽpẽsid̶aa. 7 Ãdjirãra Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley jaradiabadada b̶a quĩrĩã panʌa, baribʌrʌ bio cawa panʌ quĩrãca jaradiabadamĩna adua panʌa cãrẽda jaradia panʌda. 8 Dadjirãba cawa panʌa maʌ̃ leyra biada. Baribʌrʌ arid̶e jaradiad̶ida panʌa. 9 Maʌ̃ bẽrã cawad̶ida panʌa Ãcõrẽba maʌ̃ leyra diaẽ́ basida dji jipa o b̶ea carea, ãtebʌrʌ diasia dji ĩjã od̶aca carea, cʌwʌrʌ zarea b̶ea carea, Ãcõrẽ neẽ́ b̶ea carea, cadjirua o b̶ea carea, Ãcõrẽ wayad̶aca carea, Ãcõrẽ igarabada carea, ãdji djibarirã beabada carea, mĩã beabada carea, 10 daunemabada carea, ara ãdji ab̶aricarã ume mĩã perada obada carea, djãrã nẽdobuebada carea, sewaid̶a b̶ea carea, sewad̶eba djãrã biẽ́ jarabada carea, idjab̶a wãrã bed̶eaba jara b̶ʌra od̶aca carea. 11 Bed̶ea bia quiru Ãcõrẽnebemaba maʌ̃ wãrã bed̶eara cawabi b̶ʌa. Dadji Ãcõrẽ bia quiruba maʌ̃ra mʌ̃́a diasia jaradia b̶amãrẽã. 12 Dadjirã Boro Jesucritoba mʌ̃́a ʌb̶ʌada diasia idji bed̶ea jaradia b̶amãrẽã. Idjia cawasia mʌ̃a ne jũmada jipa oida. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra b̶ʌsia idjia quĩrĩã b̶ʌda o b̶amãrẽã. Maʌ̃ carea mʌ̃a idjía bia b̶ʌad̶a aya. 13 Naẽna mʌ̃a idjid̶ebemada biẽ́ bed̶eabadjia idjab̶a idjid̶erãda biẽ́ oi carea ẽpẽbadjia. Djãrãa biẽ́ bed̶eabadjia. Baribʌrʌ idjia mʌ̃ra quĩrã djuburiasia. Idjida wad̶i ĩjãẽ́ b̶ad̶a bẽrã adua b̶ʌd̶eba mãwã biẽ́ obadjia. 14 Dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba mʌ̃ra bio carebasia idjida ĩjãmãrẽã idjab̶a idji quĩrĩãda erob̶amãrẽã. 15 Naʌ̃ bed̶eara wãrã ara bẽrã jũmarãba ĩjãnida panʌa: Jesucritora naʌ̃ ẽjũãnaa zesia cadjirua obadarã ẽdrʌ edai carea. Cadjirua obadarãnebemada mʌ̃drʌ dji cadjiruaara b̶asia. 16 Baribʌrʌ Ãcõrẽba mʌ̃ra quĩrã djuburiasia. Mãwã Jesucritoba mʌ̃, dji cadjiruaara b̶ad̶ad̶eba unubisia idjia jũma bia droa b̶ʌda. Mʌ̃neba dji wad̶i ĩjãẽ́ b̶eaa cawabisia sãwã ẽberã cadjiruara quĩrã djuburiabarida zocai b̶ai jõcada erob̶ead̶amãrẽã. 17 Ãcõrẽda ewariza jũmarã Boroa. Idjira beucaa. Dadjirãba ununacaa. Ab̶abe idjidrʌ b̶ʌa. Idjíabʌrʌ dadjirãba ewariza bia bed̶ead̶ida panʌa idjab̶a wayad̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida. 18 Mʌ̃ warra Timoteo, bʌa oida b̶ʌra mʌ̃a jara b̶ʌbʌrʌa. Ãcõrẽneba bʌd̶ebema jaraped̶ad̶ara quĩrãnebadua. Mãwã Crito ĩjã b̶ʌd̶eba, crĩcha biad̶eba bʌa wãrã bed̶eara waga erob̶aya bia djõ b̶ʌ quĩrãca. Ʌ̃cʌrʌba crĩcha bia erob̶ead̶ada igarad̶aped̶a ãdjia Crito ĩjã panʌra idu b̶ʌsid̶aa. 20 Maʌ̃gʌ ẽberãrãnebemarã ab̶a Himeneo basía. Ab̶ara Alejandro basía. Ãdjira mʌ̃a diauru jʌwad̶e b̶ʌsia cawad̶amãrẽã Ãcõrẽnebemada waa biẽ́ bed̶ead̶iẽ́ panʌda.

1 Timoteo 2

1 Naʌ̃da biara jaraya: jũma ẽberãrã carea djabarãba Ãcõrẽa bed̶ea djuburiad̶ida panʌa, carebamãrẽã iwid̶id̶ida panʌa, idjab̶a bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa. 2 Jũma naʌ̃ ẽjũãnebema bororã carea, zarra b̶ea carea bid̶a Ãcõrẽa iwid̶id̶ida panʌa dadjirãra necai b̶ead̶i carea, aduá b̶ead̶i carea, Ãcõrẽ waya b̶ead̶i carea, idjab̶a ne jũmane jipa b̶ead̶i carea. 3 Mãwã iwid̶i pananida bia b̶ʌa. Ãcõrẽ dadji Ẽdrʌ Edabariba maʌ̃gʌra bia unu b̶ʌa. 4 Idjia quĩrĩã b̶ʌa jũmarãba wãrã bed̶eada cawad̶aped̶a cadjiruad̶ebemada ẽdrʌd̶ida. 5 Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Idjab̶a ẽberãrã Ãcõrẽ ume bia b̶ʌbarida ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Maʌ̃ ẽberãra Jesucritoa. 6 Ara idjida idu beabisia jũma ẽberãrãda ẽdrʌ b̶ʌi carea. Ãcõrẽba b̶ʌd̶a ewarid̶e Jesucritoba maʌ̃ra cawabisia. 7 Maʌ̃ carea mʌ̃ra idji bed̶ea jarabarida b̶ʌsia. Mʌ̃ra idjia diabued̶ada b̶ʌsia wãrã bed̶ea idji ĩjãnida panʌnebemada judiorãẽ́a jaradiad̶e wãmãrẽã. Mʌ̃a wãrã bed̶eada jara b̶ʌa. Sewada oẽ́ b̶ʌa. 8 Djabarã ãbaa dji jʌrebʌdaza mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa umaquĩrãrãba crĩcha biad̶eba Ãcõrẽa iwid̶id̶ida. Maʌ̃ne quĩrũ b̶ead̶iẽ́ panʌa, caicaya b̶ead̶iẽ́ panʌa. 9 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa wẽrãrãra quĩrãipa, arid̶e djiod̶ida. Ãdji bud̶ara jũmawãyã biya erud̶iẽ́ panʌa. Oroda wa neta nẽbʌa b̶eada jũmawãyã pẽũniẽ́ panʌa. Djio nẽbʌa b̶ʌ sid̶a jʌ̃niẽ́ panʌa. 10 Ãtebʌrʌ Ãcõrẽ waya b̶ea bẽrã wẽrãrãba bia o panʌneba bio djio panʌ quĩrãca b̶ead̶ida panʌa. 11 Djabarã ãbaa dji jʌre panʌne wẽrãrãba chupea ũrĩnida panʌa idjab̶a dji bororãda waya b̶ead̶ida panʌa. 12 Ãbaa dji jʌrebʌdad̶e mʌ̃a iduaribicaa wẽrãba jaradia b̶aida wa umaquĩrãda idji jʌwaed̶a erob̶aida. Ãtebʌrʌ wẽrãba chupea ũrĩ b̶aida b̶ʌa. 13 Mãwã b̶aida b̶ʌa Ãcõrẽba Adaʌ̃da naãrã od̶a bẽrã. Mãwãnacarea Evada osia. 14 Maʌ̃ awara diauruba Adaʌ̃ra cũrũgaẽ́ basía, ãtebʌrʌ wẽrãda cũrũgasia. Cũrũgasid̶e wẽrãba cadjiruada osia. 15 Baribʌrʌ warra to panʌneba wẽrãrãra ẽdrʌd̶ia Critoda ĩjã pananibʌrʌ, wãrã quĩrĩãda eropananibʌrʌ, idjab̶a Ãcõrẽ itea bia pananibʌrʌ. Jũma maʌ̃gʌra quĩrãipa ẽpẽnida panʌa.

1 Timoteo 3

1 Naʌ̃ bed̶eara wãrã araa: ab̶aʌda djabarã wagabarida b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, biada o quĩrĩã b̶ʌa. 2 Maʌ̃ bẽrã djabarã wagabarira biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶aida b̶ʌa, quima ab̶a erob̶aida b̶ʌa, jũmawãyã b̶aiẽ́ b̶ʌa, crĩcha biad̶eba b̶aida b̶ʌa, quĩrãipa b̶aida b̶ʌa, idji ded̶e jũẽbʌdara bia edaida b̶ʌa, idjab̶a jaradia cawa b̶aida b̶ʌa. 3 Idjira beu nĩbaiẽ́ b̶ʌa. Quĩrũbi jʌrʌya b̶aiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ aduá b̶aida b̶ʌa. Jũmarã ume necai b̶aida b̶ʌa. Paratada awua b̶aiẽ́ b̶ʌa. 4 Idji ded̶ebemarãra bio waga cawa b̶aida b̶ʌa, idji warrarãra cʌwʌrʌ ĩjã erob̶aida b̶ʌa, idjab̶a ãdjirãba idjira wayad̶ida panʌa. 5 Ara idji ded̶ebemarãda waga adua b̶ʌbʌrʌ, ¿sãwã Ãcõrẽ ẽberãrãda bia wagai? 6 Crito ĩjãẽ́ b̶ea bid̶a idjid̶ebemada bia crĩchad̶ida panʌa. Mãwã ẽberãrãba idjid̶ebemada biẽ́ bed̶ead̶aẽ́a idjab̶a diauruba idjira ẽberãrã quĩrãpita biẽ́ b̶ʌẽ́a. Ãcõrẽ bed̶ea ĩjãna djiwid̶i b̶ʌra djabarã wagabarida b̶aiẽ́ b̶ʌa dji dromada crĩcharãmãrẽã. Mãwã crĩchasira Ãcõrẽba idjira cawa oya diauru cawa od̶a quĩrãca. 8 Ara maʌ̃ quĩrãca djabarã carebabada sid̶a jipa nĩbad̶ida panʌa ẽberãrãba wayad̶amãrẽã. Ãdjirãba sewada o b̶ead̶iẽ́ panʌa, beu nĩbad̶iẽ́ panʌa, idjab̶a paratada awua b̶ead̶iẽ́ panʌa. 9 Dadjia ĩjã panʌ bed̶ea Ãcõrẽba cawabid̶ara crĩcha biad̶eba bio wagad̶ida panʌa. 10 Djabarã carebabada b̶ʌd̶i naẽna bio quĩrãcuita acʌd̶ida panʌa. Maʌ̃be biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶eabʌrʌ, djabarã carebabadada b̶ead̶ida panʌa. 11 Ab̶ari quĩrãca ãdji quima sid̶a jipa nĩbad̶ida panʌa ẽberãrãba wayad̶amãrẽã. Nẽbʌra o b̶ead̶iẽ́ panʌa. Jũmawãyã b̶ead̶iẽ́ panʌa ãtebʌrʌ ne jũmane jipa b̶ead̶ida panʌa. 12 Djabarã carebabariba wẽrãda ab̶a erob̶aida b̶ʌa. Idji warrarãra, idji ded̶ebemarã sid̶a bio waga cawa b̶aida b̶ʌa. 13 Djabarã carebabadaba od̶ida panʌra jipa od̶ibʌrʌ, jũmarãba ãdjirãnebemada bia bed̶ead̶ia. Mãwã ne wayaa neẽ́ ãdjirãba Jesucrito ĩjã panʌnebemada poya bed̶ead̶ia. 14 Mʌ̃ra isabe bʌ acʌd̶e wã quĩrĩã b̶ʌa. Mãwãmĩna mʌ̃ra dãrãisicada. Maʌ̃ bẽrã naʌ̃ cartara bʌ itea b̶ʌbʌrʌa Ãcõrẽ ẽberãrãra sãwã ãbaa b̶ead̶ida panʌda cawamãrẽã. Dadjirãra Ãcõrẽ zocai b̶ʌ ẽberãrãa. Idji wãrã bed̶eara quĩrãcuita jaradiabadaa ni ab̶aʌba quĩrã awara jaradiarãnamãrẽã. 16 Wãrãda Ãcõrẽba naʌ̃ bed̶ea cawabid̶ara bio bia b̶ʌa: Critora naʌ̃ djarad̶e zesia. Ãcõrẽ Jaureba cawabisia idjira jipa b̶ʌda. Bajãnebema nezocarãba idjira unusid̶aa. Djabarãba idjid̶ebemada judiorãẽ́ma jaradiasid̶aa. Zocãrãba naʌ̃ ẽjũãne idjira ĩjãsid̶aa. Ãcõrẽba idjira bajã bia quirud̶e wayacusa edasia.

1 Timoteo 4

1 Ãcõrẽ Jaureba ebud̶a jara b̶ʌa naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e ʌ̃cʌrʌba Crito ĩjã pananara igarad̶aped̶a jai cũrũgaya b̶eada, ãdjia jaradiabi panʌ sid̶a ẽpẽnida. 2 Maʌ̃ jairãba jaradiabi panʌra ẽberãrã dji biaca b̶ea sewaid̶a b̶eaba jaradiabadaa. Cadjirua obadad̶eba maʌ̃ ẽberãrã crĩchara jũma ãrĩ b̶eaa. 3 Ãdjirãba idu quima edabid̶acaa. Ne jũma cod̶i sid̶a idu cobid̶acaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba jũma diasia idji ĩjã b̶eaba, wãrã bed̶ea cawa b̶eaba idjía bia b̶ʌad̶a ad̶aped̶a cod̶amãrẽã. 4 Ne jũma Ãcõrẽba ocuad̶ara bia b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asid̶ara ni ab̶aʌ cod̶id̶ebemara igarad̶iẽ́ panʌa. 5 Maʌ̃ cod̶ira Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ʌa Ãcõrẽ bed̶eaba mãwã jara b̶ʌ bẽrã idjab̶a idjía bia b̶ʌad̶a abada bẽrã. 6 Bʌa jũma maʌ̃gʌda djabarãa jaradia b̶aibʌrʌ, Jesucrito nezoca biada b̶aya. Ãcõrẽ wãrã bed̶ea dadjia ĩjã panʌ ẽpẽ b̶ʌd̶eba bʌ jaurera ʌb̶ʌa wari b̶aya bia ne co b̶ʌ quĩrãca. 7 Drõã naẽnabema nẽbʌrʌbada biẽ́ b̶eara igaradua. Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca nĩbai carea cawa wãdua. 8 Wãrãda naʌ̃ cacuara zarea o pananibʌrʌ, ara dadji cacuada carebad̶ia. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ume nĩbad̶i carea cawa wãnibʌrʌ, maʌ̃ba dadjira ne jũmane carebaya. Id̶ibema ewarid̶e, tẽãbema ewarid̶e bid̶a carebaya. 9 Maʌ̃ bed̶eara wãrã araa. Jũmarãba maʌ̃ra ĩjãnida panʌa. 10 Maʌ̃ carea dadjira traja panʌa idjab̶a bia mĩga panʌa. Ãcõrẽ zocai b̶ʌba ẽdrʌ edamãrẽã jʌ̃ã panʌa. Idjia jũmarãda ẽdrʌ edabaria. Biara jaraibʌrʌ, idji ĩjãbʌdadrʌ ẽdrʌ edabaria. 11 Jũma maʌ̃gʌra jaradiadua idjab̶a ĩjã od̶amãrẽã jaradua. 12 Bʌra cũdramĩna ni ab̶aʌa idu igarabirãdua. Ãtebʌrʌ bʌa bed̶eabʌrʌd̶eba, ne o b̶ʌd̶eba, wãrã quĩrĩãneba, quĩrãipa b̶ʌd̶eba, idjab̶a Crito ĩjã b̶ʌd̶eba djabarãa unubidua sãwã b̶ead̶ida panʌda. 13 Jũmarã quĩrãpita Ãcõrẽ Bed̶eara jĩgua ledua, jaradia b̶adua, idjab̶a djabarãra careba b̶adua biara ĩjãnamãrẽã ab̶a mʌ̃ jũẽbʌrʌd̶aa. 14 Ãcõrẽba bʌa omãrẽã diad̶ara quĩrãdoarãdua. Djabarã wagabadaba ãdji jʌwa bʌ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶ad̶e Ãcõrẽneba jarasid̶aa idjia maʌ̃ra diabʌrʌda. 15 Jũma maʌ̃gʌra quĩrãipa o b̶adua jũmarãba cawad̶amãrẽã bʌa ewariza biara o wãda. 16 Ara bʌdjid̶ebemada, bʌa jaradia b̶ʌ sid̶a quĩrãcuita b̶adua. Jũma maʌ̃gʌra jipa o nĩbadua. Mãwã o b̶aibʌrʌ bʌra ẽdrʌya. Bʌa jaradia b̶ʌ ũrĩ b̶ea sid̶a ẽdrʌd̶ia.

1 Timoteo 5

1 Drõãrãra quẽãrãdua, ãtebʌrʌ bʌ zeza ume bed̶eabari quĩrãca ãdji ume biad̶eba bed̶eadua ĩjãnamãrẽã. Cũdrarãa bed̶eadua bʌ djabarã ume bed̶eabari quĩrãca. 2 Djorarãa bed̶eadua bʌ papa ume bed̶eabari quĩrãca. Awẽrãrãa crĩcha biad̶eba bed̶eadua bʌ djabawẽrã ume bed̶eabari quĩrãca. 3 Pẽdra wẽrãrã dji carebad̶i neẽ́ b̶eara carebadua. 4 Baribʌrʌ pẽdra wẽrãba warrarãda erob̶ʌbʌrʌ, wiuzaquerãda erob̶ʌbʌrʌ, maʌ̃gʌrãba carebad̶ida panʌa. Ãdjirãba bio cawad̶ida panʌa sãwã ãdji ẽberãrãra carebad̶ida panʌda. Ãdji djibarirãa ne diad̶ida panʌa djibarirãba ãdjirãa dia panana quĩrãca. Maʌ̃gʌra Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ʌa. 5 Pẽdra wẽrã wãrãda idub̶a b̶ʌba bio cawa b̶ʌa jũma idjia erob̶aida b̶ʌra Ãcõrẽbʌrʌ diaida. Ãsa, diamasi bid̶a Ãcõrẽa iwid̶ibaria carebamãrẽã. 6 Baribʌrʌ pẽdra wẽrãba ab̶abe b̶ʌsrid̶ada jʌrʌ b̶aibʌrʌ, zocai b̶ʌmĩna beud̶aca b̶ʌa. Maʌ̃ pẽdra wẽrãra djabarãba carebad̶iẽ́ panʌa. 7 Jũma maʌ̃gʌra djabarãa obidua pẽdra wẽrãrã carea biẽ́ jarad̶iẽ́ neẽ́ b̶ead̶amãrẽã. 8 Ab̶aʌba ara idji ẽberãrãda, idji ded̶ebemarã sid̶a carebaca baibʌrʌ, Ãcõrẽ bed̶eara igara b̶ʌa. Idjia Crito ĩjãẽ́ b̶ea cãyãbara biẽ́ara o b̶ʌa. 9 Djabarãba baridua pẽdra wẽrã trʌ̃da cartad̶e b̶ʌd̶iẽ́ panʌa carebad̶i carea. Ãtebʌrʌ nãwã b̶eadrʌ b̶ʌd̶ida panʌa: sesenta poa aud̶u b̶eada, umaquĩrã ab̶abe erob̶ead̶ada. 10 Ãdjia bia oped̶ad̶a carea trʌ̃ b̶ʌga b̶ead̶ida panʌa. Ãdji warrarãda bia daupẽbadjid̶abʌrʌ, ãdji ded̶e zeped̶ad̶ara bia edabadjid̶abʌrʌ, djabarã jĩrũra sʌgʌbadjid̶abʌrʌ, bia mĩga b̶eara carebabadjid̶abʌrʌ, idjab̶a ne jũma biada obadjid̶abʌrʌ, maʌ̃ pẽdra wẽrã trʌ̃ra cartad̶e b̶ʌd̶ida panʌa. 11 Baribʌrʌ pẽdra wẽrã wad̶i warrada b̶ea trʌ̃ra cartad̶e b̶ʌrãnadua. Ãdji cacuaba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba wayacusa quima eda quĩrĩãbadaa. Mãwã ãdjia Crito traju od̶i carea waa quima edad̶aẽ́ana aped̶ad̶ara igarabadaa. 12 Ãdjia naãrã bed̶ea b̶ʌped̶ad̶a quĩrãca b̶ead̶aca bẽrã bed̶ead̶e panebaria. 13 Maʌ̃ awara ãdjirãra deza nĩbabadaa idjab̶a coa panebadaa. Coa b̶ea awara nẽbʌrada o panebadaa, djãrã nẽbʌrad̶e panebadaa, idjab̶a ne jaraiẽ́ b̶eada bed̶ea panebadaa. 14 Maʌ̃ carea mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa pẽdra wẽrã wad̶i warra b̶eara quima edad̶ida, warra tod̶ida, idjab̶a ãdji de sid̶a bia wagad̶ida. Mãwãra dadjirã dji quĩrũba poya biẽ́ bed̶eaẽ́a. 15 Mʌ̃a maʌ̃da jara b̶ʌa ʌ̃cʌrʌ pẽdra wẽrãrãra ãĩ wãnaped̶a diauruda ẽpẽ panʌ bẽrã. 16 Crito ĩjã b̶ʌ wẽrãba pẽdra wẽrã idji ẽberãrã tãẽna b̶eada carebaida b̶ʌa. Maʌ̃ pẽdra wẽrãra djabarãba carebad̶iẽ́ panʌa. Ãtebʌrʌ pẽdra wẽrã ẽberãrã neẽ́ b̶ʌdrʌ carebad̶ida panʌa. 17 Djabarã wagabadarãba bia o panʌ carea djabarãba crĩcha biad̶eba ãdjirãda carebad̶ida panʌa ara jãwã b̶earãnamãrẽã. Biara Ãcõrẽ bed̶ea jaradiabadara, dadji sãwã nĩbaid̶ebema jaradiabada sid̶a carebad̶ida panʌa. 18 Ãcõrẽ Bed̶eaba nãwã jara b̶ʌa: “Bʌa pacaa ne cʌradʌgabi b̶ʌd̶e idji itera jʌ̃rãdua.” Idjab̶a nãwã jara b̶ʌa: “Ne o b̶ʌba paratada edaida b̶ʌa idjia o b̶ʌbari.” 19 Ab̶aʌba djabarã wagabarida biẽ́ jaraibʌrʌ, baribʌrʌ ẽberã uméba wa ũbeaba ab̶arida jarad̶aẽ́bʌrʌ, maʌ̃ bed̶eara ĩjãrãdua. 20 Baribʌrʌ djabarã wagabariba cadjiruada o b̶aibʌrʌ, jũmarã quĩrãpita quẽãdua waabemarãba wayad̶amãrẽã. 21 Ãcõrẽ quĩrãpita, Crito quĩrãpita, bajãnebema nezocarã quĩrãpita bid̶a mʌ̃a bʌ́a jaraya: jũma mʌ̃a jarad̶ara ĩjã odua. Ni ab̶aʌare b̶arãdua, ãtebʌrʌ jũmarã ume quĩrãipa o b̶adua. 22 Quĩrãcuita crĩchaẽ́ne bʌ jʌwara ni ab̶aʌ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌrãdua djabarã wagabarida b̶amãrẽã. Bʌa mãwã oibʌrʌ, idjia cadjiruada osira bʌ sid̶a maʌ̃ cadjirua carea bed̶ead̶e b̶aya. Jũma cadjiruad̶ebemada ãĩ b̶adua. 23 Bʌra baridua cacua biẽ́ b̶abari bẽrã ab̶abe baidoda dorãdua. Ãtebʌrʌ uva b̶a sid̶a bʌ b̶i carea maãrĩ dodua. 24 Ãcõrẽba cawa oi naẽna ʌ̃cʌrʌba cadjirua o panʌra dadjia ebud̶a unubadaa baribʌrʌ dewararãba cadjirua o panʌra tẽãbe cawad̶ia. 25 Ara maʌ̃ quĩrãca ʌ̃cʌrʌba bia o panʌra dadjia ebud̶a unubadaa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba bia o panʌra ebud̶a ununacamĩna mẽrã b̶eẽ́a.

1 Timoteo 6

1 Crito ĩjã panʌ nezocarãba ãdji borora waya b̶ead̶ida panʌa. Mãwãra dewararãba Ãcõrẽda, dadjia jaradia panʌ sid̶a biẽ́ jarad̶aẽ́a. 2 Ãdjirã boroba Critoda ĩjã b̶ʌbʌrʌ, crĩchad̶iẽ́ panʌa djaba bẽrã wayad̶aẽ́da. Ãtebʌrʌ idji itea biara trajad̶ida panʌa. Ãdji trajud̶eba Crito ĩjã b̶ʌba parata edabari bẽrã quĩrĩãneba idji itea trajad̶ida panʌa. Maʌ̃gʌra jaradia b̶adua. Idjab̶a mãwã od̶amãrẽã ãdjirãa jaradua. 3 Ab̶aʌba quĩrã awara jaradia b̶aibʌrʌ, dadjirã Boro Jesucritoba jipa jaradiad̶ada ãĩ b̶ʌad̶a aibʌrʌ, idjab̶a dadji jipa nĩbad̶id̶ebema sid̶a quĩrã awara jaradia b̶aibʌrʌ, jũma cawa b̶ʌda crĩcha b̶ʌmĩna wãrãda adua b̶ʌa. Sobiẽ́ b̶ʌd̶eba ijara bed̶ea b̶ebaria. Baridua bed̶ea carea caicaya b̶ebaria. Maʌ̃gʌd̶eba zebaria djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ b̶aida, djãrã ume quĩrũbi jʌrʌ b̶aida, djãrã ẽcarraare biẽ́ bed̶ea b̶aida, idjab̶a djãrã ume biẽ́ crĩcha b̶aida. 5 Maʌ̃ ẽberã crĩcha ãrĩ b̶eara, wãrã bed̶ea adua b̶ea sid̶a baridua ijara bed̶eabadaa. Ãdjirãba crĩchabadaa Ãcõrẽ ĩjã b̶ʌd̶eba parata edad̶ida. 6 Wãrãda Ãcõrẽ ĩjã b̶ʌd̶eba nebia waib̶ʌada eropanʌa. Baribʌrʌ ara dadjia naʌ̃ ẽjũãne eropanʌba necai b̶ead̶ida panʌa. 7 Tosid̶ad̶e dadjirãba naʌ̃ ẽjũãnaa ni cãrẽ sid̶a enenaẽ́ basía. Beubʌdad̶e ni cãrẽ sid̶a eded̶aẽ́a. 8 Maʌ̃ bẽrã cod̶ida eropanʌbʌrʌ, cacuad̶e jʌ̃nida eropanʌbʌrʌ, ara maʌ̃ba necai b̶ead̶ida panʌa. 9 Baribʌrʌ parata bara b̶a quĩrĩã b̶eaba ne jũma awua panʌneba cadjiruad̶e b̶aebadaa. Maʌ̃ne ne siriẽ́ b̶ea awua panʌneba, dadji ãrĩda b̶ea awua panʌneba bid̶a cadjiruad̶e panebadaa animarã jʌ̃caraba jidad̶a quĩrãca. Maʌ̃ne ãdjirãra bio ãrĩnaped̶a bio biẽ́ b̶eabaria. 10 Ne jũma cadjiruara parata awua b̶ʌd̶eba zebaria. Ara maʌ̃ awua panʌneba ʌ̃cʌrʌba Crito ĩjã pananara igarasid̶aa. Mãwã ãdjira bio biẽ́ara panesid̶aa. 11 Baribʌrʌ bʌa Critora ĩjã b̶ʌ bẽrã jũma maʌ̃gʌd̶ebemada ãĩ nĩbadua. Jipa nĩbadua. Ãcõrẽra ẽpẽdua. Sod̶eba wãrãda Critora ĩjã b̶adua. Jũmarãda quĩrĩã b̶adua. Jũma droadua. Jũmarã ume aduá b̶adua. 12 Ne jũmane Critora ĩjã b̶adua bia djõ b̶ʌ quĩrãca. Mãwã bʌra ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aya. Bʌa Crito ĩjã b̶ʌda zocãrã duanʌ quĩrãpita jarasid̶e Ãcõrẽba bʌra trʌ̃sia maʌ̃ zocai b̶aira erob̶amãrẽã. 13 Jũma zocai b̶eara Ãcõrẽneba zocai panʌa. Ara maʌ̃ Ãcõrẽ quĩrãpita mʌ̃a bed̶eada jaraya bʌa ĩjã o b̶amãrẽã. Jesucrito quĩrãpita bid̶a ab̶ari bed̶eada jaraya idjia wãrã bed̶eada Poncio Pilato quĩrãpita jarad̶a quĩrãca. Mʌ̃a naʌ̃gʌda jaraya: mʌ̃a jaradia b̶ʌra quĩrãipa ĩjã o b̶adua biẽ́ jarad̶i neẽ́ ab̶a dadjirã Boro Jesucrito zebʌrʌd̶aa. 15 Ãcõrẽba b̶ʌd̶a ewarid̶e idjira unubiya. Ãcõrẽ biya quiruda jũmarã Boroa. Idjira jũma bororã cãyãbara dji dromaara b̶ʌa idjab̶a jũma dji droma b̶ea Boroa. 16 Ab̶abe idjida beucaa. Idji b̶ʌma dorrodorroa nũmʌ bẽrã ni ab̶aʌda caita poya wãnaẽ́a. Idjira ni ab̶aʌba ununaẽ́ panʌa idjab̶a poya ununacaa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa ewariza jũmarãba idjía bia bed̶ea pananida idjab̶a jũmarãda poya erob̶aida. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida. 17 Naʌ̃ ẽjũãne parata bara b̶earãa jaradua dji dromarãda crĩcharãnamãrẽã. Ãdjia ne eropanʌra dãrã droaca bẽrã jaradua maʌ̃neba bia b̶ead̶ida crĩcharãnamãrẽã. Biara Ãcõrẽdrʌ crĩchad̶ida panʌda. Idjiabʌrʌ dadjirãa ne jũmada ad̶uba dia b̶ʌa necai b̶ead̶amãrẽã. 18 Dji ne bara b̶eaa jaradua jũmarã ume bia od̶amãrẽã. Idjab̶a jaradua ãdjia eropanʌnebemada sobiad̶eba dewararãa diad̶i carea b̶ead̶ida panʌda. 19 Mãwã bia o panʌneba ne waga wãbʌrʌ quĩrãca o panʌa nocoarebema ewarid̶e bia b̶ead̶i carea. Maʌ̃ne ãdjia wãrã zocai b̶aira erob̶ead̶ia. 20 Timoteo, jũma Ãcõrẽba jarad̶ara bio wagadua. Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶ea nẽbʌrʌbadara igaradua. Idjab̶a jũma crĩcha Ãcõrẽ bed̶ea ume quĩrã awara b̶eara igaradua. Ʌ̃cʌrʌba maʌ̃ crĩcha b̶eara necawaad̶a abadaa. Baribʌrʌ necawaẽ́a. 21 Ʌ̃cʌrʌba maʌ̃ necawaara eropanʌana abadaa. Maʌ̃ carea ãdjia Crito ĩjã pananara igarasid̶aa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba bʌra careba b̶aida.

2 Timoteo 1

1 Mʌ̃ra Pauloa. Ãcõrẽba quĩrĩãna bẽrã mʌ̃ra Jesucritoba diabued̶aa. Idjia mʌ̃ra diabuesia Ãcõrẽba diai jarad̶a zocai b̶aid̶ebemada jarad̶e wãmãrẽã. Maʌ̃ zocai b̶aira Jesucritod̶eba b̶ʌa. 2 Timoteo, naʌ̃ cartara bʌ itea b̶ʌbʌrʌa. Mʌ̃a bʌra bio quĩrĩã b̶ʌa mʌ̃ warra quĩrãca. Quĩrĩã b̶ʌa dadji Zeza Ãcõrẽba, dadji Boro Jesucrito bid̶a bʌra quĩrã djuburia pananida, ãdji biad̶eba careba pananida, necai b̶ai sid̶a dia pananida. 3 Ãsa, diamasi bid̶a mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌd̶e bʌ carea bia b̶ʌad̶a abaria. Ãcõrẽba jara b̶ʌra crĩcha biad̶eba obaria mʌ̃ drõã naẽnabemarãba oped̶ad̶a quĩrãca. 4 Mʌ̃ wãbʌrʌ carea bʌra jĩãsia. Maʌ̃ crĩchabʌrʌd̶e acʌd̶e wã quĩrĩã b̶abaria bio b̶ʌsrid̶a b̶ai carea. 5 Mʌ̃a quĩrãneba b̶abaria bʌa Critora wãrãda ĩjã b̶ʌda bʌ papadjora Loidaba, bʌ papa Eunice bid̶a bʌ naẽna ĩjã panana quĩrãca. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa bid̶a ab̶ari quĩrãca Critora ĩjã b̶ʌda. 6 Mʌ̃ jʌwara bʌ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶e Ãcõrẽba bʌ́a diasia idji itea ne omãrẽã. Maʌ̃ carea mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba diad̶ara biara ẽpẽ odua. 7 Ãcõrẽba dadjía ne waya b̶ai soda diaẽ́ basía, ãtebʌrʌ dadji sod̶e diasia jũma poya od̶amãrẽã, quĩrĩãda erob̶ead̶amãrẽã, idjab̶a dadji cacuara jipa erob̶ea cawad̶amãrẽã. 8 Maʌ̃ bẽrã dadji Boro Jesucritod̶ebemada jarai carea perarãdua. Mʌ̃ra Jesucrito carea preso b̶ʌmĩna perarãdua. Ãtebʌrʌ bed̶ea bia Jesucritod̶ebema jaradiabʌrʌd̶e Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba bʌ sid̶a bia mĩgai carea b̶adua. 9 Ãcõrẽba dadjirãra ẽdrʌ edasia idjab̶a trʌ̃sia idji itea bia b̶ead̶amãrẽã. Dadjia bia o panʌ carea mãwã oẽ́ basía, ãtebʌrʌ idji biad̶eba oida crĩcha b̶ad̶a bẽrã mãwã osia. Wãrãda naʌ̃ ẽjũã b̶ai naẽna Ãcõrẽba idji biad̶eba crĩchasia Jesucritod̶eba dadjirãra carebaida. 10 Maʌ̃be Jesucrito dadji Ẽdrʌ Edabari zesid̶e unubisia sãwã idji biad̶eba carebabarida. Dadji beuida b̶ad̶ara Jesucritoba jõbiped̶a ewariza zocai b̶aida diasia. Bed̶ea bia idjid̶ebemaba maʌ̃ra ebud̶a cawabi b̶ʌa. 11 Ãcõrẽba mʌ̃ra b̶ʌsia maʌ̃ bed̶ea bia jarabarida b̶amãrẽã, Jesucritoba diabued̶ada b̶amãrẽã, idjab̶a judiorãẽ́a jaradiabarida b̶amãrẽã. 12 Maʌ̃ carea mʌ̃ra bia mĩga b̶ʌa. Baribʌrʌ peraẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa caida ĩjã b̶ʌda. Idjab̶a cawa b̶ʌa mʌ̃a idji jʌwad̶e wagamãrẽã b̶ʌd̶ada idjia poya wagaida ab̶a idjia cawa oi ewarid̶aa. 13 Mʌ̃a jipa jaradia b̶ad̶a quĩrãca jaradia b̶adua. Jesucrito ĩjã b̶ʌd̶eba, quĩrĩãneba nĩbadua. 14 Ãcõrẽ Jaure dadji sod̶e b̶ʌba wãrã bed̶ea Ãcõrẽba bʌ́a diad̶ara bio waga b̶adua. 15 Bʌa cawa b̶ʌa berara jũma djabarã Asia druad̶ebemaba mʌ̃ra igarasid̶ada. Djaba Pigeloba, Hermogene bid̶a mãwã osid̶aa. 16 Baribʌrʌ mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadji Boroba djaba Onesiporo ẽberãrãra quĩrã djuburia b̶aida. Idjia mʌ̃ra b̶arima zocãrã carebasia. Mʌ̃ra carenaba jʌ̃ b̶ʌmĩna mʌ̃ carea quĩrã peraẽ́ basía. 17 Ãtebʌrʌ Roma purud̶e jũẽped̶a mʌ̃ra quĩrãcuita jʌrʌ nĩne unusia. 18 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadji Boroba cawa oi ewarid̶e idjira quĩrã djuburiaida. Bʌa cawa b̶ʌa Onesiporoba Epesod̶e bio carebasida.

2 Timoteo 2

1 Mʌ̃ warra, Jesucrito biad̶eba zarea b̶adua. 2 Mʌ̃a zocãrã ẽberãrã quĩrãpita jaradia b̶ad̶ada bʌa ũrĩsia. Ara maʌ̃ jaradia b̶ad̶ara bʌa bid̶a djabarã jipa b̶eaa jaradia b̶adua ãdjirãba ab̶ari quĩrãca dewararãa jaradiad̶amãrẽã. 3 Bʌra Jesucrito sordao bia bẽrã mʌ̃ quĩrãca bia mĩgai carea b̶adua. 4 Sordaoba ne baridua ocaa, ãtebʌrʌ idji boroba quĩrĩã b̶ʌdrʌ obaria bia unumãrẽã. 5 Idjab̶a dji jemenebarida idji jemeneida b̶ʌ quĩrãca jemeneẽ́bʌrʌ, idjia poyabʌrʌ sid̶a idjia edaida b̶ad̶ara edaẽ́a. 6 Ẽjũã o b̶ʌra bia mĩgabaria. Maʌ̃ bẽrã idjiabʌrʌ néu zaud̶ad̶ebemada naãrã edaida b̶ʌa. 7 Mʌ̃a jara b̶ʌra bio crĩchadua. Dadji Boro Jesuba bʌ́a jũma maʌ̃gʌra cawabiya. 8 Jesucritod̶ebemada quĩrãnebadua. Idjira David̶eba zed̶aa. Idjira beu b̶ad̶ada Ãcõrẽba ʌ̃rẽbabisia. Maʌ̃ bed̶ea bia idjid̶ebemada mʌ̃a jaradia b̶ʌa. 9 Maʌ̃ carea mʌ̃ra bia mĩga b̶ʌa. Mʌ̃ra ẽberã cadjirua quĩrãca carenaba jʌ̃ eropanʌa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ bed̶eara jʌ̃ eropanʌẽ́a. 10 Maʌ̃ carea mʌ̃a jũma droa b̶ʌa Ãcõrẽba edad̶a ẽberãrã carebai carea. Mãwã Ãcõrẽba ãdjirã sid̶a Jesucritod̶eba ẽdrʌ edaya ewariza idji bia quirud̶ebemada erob̶ead̶amãrẽã. 11 Naʌ̃ bed̶eara wãrã araa: Dadjirãda Crito ume beusid̶abʌrʌ, idji ume zocai panania. 12 Dadjirã bia mĩga panʌda droad̶ibʌrʌ, idji ume dji bororãda b̶ead̶ia. Dadjirãba Critoda adua panʌana ad̶ibʌrʌ, idjia bid̶a dadjirãra adua b̶ʌad̶a aya. 13 Dadjirãda idji ume jipa nĩbad̶aẽ́bʌrʌ, idjida jipa b̶abaria ara idjia jarad̶ara o ama b̶aca bẽrã. 14 Jũma maʌ̃gʌra djabarãa quĩrãnebabi b̶adua. Dadjirã Boro quĩrãpita jaradua ãdjirãra baridua bed̶ea carea caicaya b̶ead̶iẽ́ panʌda. Maʌ̃ caicayaba biada diacaa, ãtebʌrʌ dji ũrĩ b̶ea crĩchara ãrĩbaria. 15 Ãcõrẽ wãrã bed̶eara jipa jaradia b̶ʌda unubi b̶adua. Ne obari bia quĩrãca quĩrãcuita o b̶adua Ãcõrẽba bʌra quĩrã pera neẽ́ bia unumãrẽã. 16 Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶ea nẽbʌrʌbadara igaradua. Maʌ̃ ẽpẽ b̶eara Ãcõrẽnebemada tʌmʌara wãbadaa. 17 Ãdjia jaradia panʌba ẽberãrãra ãrĩ wãbaria aid̶aba pea co wãbari quĩrãca. Mãwã jaradiabadarã tãẽna Himeneoda, Pileto sid̶a panʌa. 18 Ãdjira wãrã bed̶ead̶ebemada ãĩ wãsid̶aa. Ãdjia jaradiabadaa ẽberãrã jaid̶aped̶ad̶ara ʌ̃rẽbacuasid̶ada. Maʌ̃gʌd̶eba ʌ̃cʌrʌba Crito ĩjã panʌra ãdjia ãrĩbʌdaa. 19 Baribʌrʌ Ãcõrẽ ẽberãrãba Critora bio ĩjã panʌa de jĩrũba dera zarea erob̶abari quĩrãca. Ãcõrẽba idjid̶erãda cawabi carea nãwã jarasia: “Dadjirã Boroba jũma idjid̶erãra cawa b̶ʌa.” Idjab̶a jarasia: “Dadjirã Boro ĩjã panʌana a b̶eaba jũma cadjiruara igarad̶ida panʌa.” 20 De waib̶ʌad̶e ab̶abe oro od̶ada, parata od̶a sid̶a b̶eaẽ́a, ãtebʌrʌ bacuru od̶ada, egoro cad̶a sid̶a b̶eaa. Ʌ̃cʌrʌra dji biara b̶ea bẽrã baridua ewari carea b̶eaẽ́a, baribʌrʌ waabemara baridua ewari carea b̶eaa. 21 Dadjirã sid̶a ara maʌ̃ quĩrãca panʌa. Dadjirãba cadjiruara igarad̶ibʌrʌ, dadjirã Boro itea dji biara b̶eada panania. Mãwã dadjirãneba idjia ne poya oya idjab̶a ne jũma biada od̶i carea b̶ead̶ia. 22 Cũdrarãba cadjirua awua panʌnebemada ãĩ b̶adua. Jipa oida ẽpẽ b̶adua. Jesura ĩjã b̶adua. Jũmarãda quĩrĩã b̶adua. Jũmarã ume necai b̶adua. Dadjirã Boro Ãcõrẽa iwid̶ibadarã ume so jipa b̶ʌd̶eba jũma maʌ̃gʌra ẽpẽ b̶adua. 23 Ẽberãrãba crĩcha siriẽ́ b̶ea bed̶ea panʌne ed̶a bed̶earãdua. Bʌa cawa b̶ʌa maʌ̃gʌd̶eba caicayabadada. 24 Dadjirã Boro nezocara ijara b̶aiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ jũmarã ume aduá b̶aida b̶ʌa. Jaradia cawa b̶aida b̶ʌa. Jũmarã ume droa b̶aida b̶ʌa. 25 Idjia jaradia b̶ʌ quĩrĩãnaca ẽberãrãa bed̶ea biad̶eba Ãcõrẽ bed̶eara cawabida b̶ʌa. Mãwãra Ãcõrẽba ãdjirãra carebaisicada idjimaa jẽda zed̶aped̶a wãrã bed̶eada cawad̶amãrẽã. 26 Quĩrãipa crĩchasid̶ara ãdjirãra diauruba jida erob̶ʌd̶ebemada ẽdrʌd̶ia. Ara nawena diauruba jida pe erob̶ʌa idjia quĩrĩã b̶ʌra od̶amãrẽã.

2 Timoteo 3

1 Bʌa naʌ̃gʌda cawa b̶aida b̶ʌa. Jĩrũarebema ewarid̶e minijĩchiada zeya. 2 Ẽberãrãba ne jũmada ãdji itea quĩrĩãnia, parata awua b̶ead̶ia, ãdjida biara b̶ead̶a ad̶ia, dji dromada crĩchad̶ia, djãrãda biẽ́ jarad̶ia, ãdji djibarirã bed̶eara ĩjãnaca baya, ãdji carebabʌrʌ ẽberãa bia b̶ʌad̶a ad̶aca baya, idjab̶a Ãcõrẽra wayad̶aca baya. 3 Ãdjirãba djãrãda quĩrĩãnaca baya, quĩrã djuburiad̶aca baya, nẽbʌra oya b̶ead̶ia, cadjirua od̶ira poya igarad̶aca baya, jʌwaichia b̶ead̶ia, idjab̶a ne jũma biada igarad̶ia. 4 Ãdji dji bia quĩrãca eropanʌra cũrũga b̶ʌd̶eba biẽ́ od̶ia. Bio crĩchad̶aẽ́ne ne bariduada o b̶ead̶ia. Jũmarã cãyãbara ne cawaara b̶ead̶a ad̶ia. Ãcõrẽ cãyãbara b̶ʌsrid̶ada biara quĩrĩã b̶ead̶ia. 5 Ãcõrẽ ĩjã b̶eaca b̶ead̶ia baribʌrʌ iduaribid̶aẽ́a Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba ãdjira jipa b̶ʌmãrẽã. Maʌ̃gʌrã ume ãbaa b̶arãdua. 6 Mãwã b̶eara djãrã deza wãbadaa wẽrã crĩcha neẽ́ b̶ea, cadjiruaba bira b̶eada cũrũgad̶i carea. Maʌ̃gʌ wẽrãrãba ne jũma cadjirua o quĩrĩã b̶ʌd̶eba bariduada ĩjãbadaa. 7 Ãdjirãra ewariza ne cawa wãnaa, baribʌrʌ wãrã bed̶eara poya cawad̶acaa. 8 Janéba, Jambre bid̶a Moise bed̶ea igaraped̶ad̶a quĩrãca ãĩ jaradia b̶ea bid̶a wãrã bed̶eara igarabadaa. Ãdji crĩchara cadjiruaba jũma ãrĩ b̶eaa. Wãrã bed̶eara cawad̶acaa. 9 Baribʌrʌ ãdjia o panʌra bia odjaẽ́a. Jũmarãba ãdjira crĩcha neẽ́ b̶eada ebud̶a cawad̶ia Moise ewarid̶e Jané, Jambre mãwãped̶ad̶a quĩrãca. 10 Baribʌrʌ bʌabʌrʌ jũma mʌ̃a jaradia b̶ʌra bio cawa b̶ʌa. Mʌ̃ nĩbada, mʌ̃a o quĩrĩã b̶ʌda, mʌ̃a Crito ĩjã b̶ʌda, mʌ̃a jũmarã ume droa b̶ʌda, mʌ̃a quĩrĩã erob̶ʌda, mʌ̃ biẽ́ od̶i carea ẽpẽbʌda jũma droa b̶ʌda, mʌ̃ bia mĩga b̶ʌ sid̶a bʌa cawa b̶ʌa. Antioquíad̶e, Iconione, Listrad̶e bid̶a mʌ̃ biẽ́ od̶i carea ẽpẽped̶ad̶ada bʌa bio cawa b̶ʌa. Mʌ̃ra bio bia mĩgasia. Baribʌrʌ dadji Boroba jũma maʌ̃gʌd̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌsia. 12 Wãrãda jũma Jesucrito ĩjã b̶ea Ãcõrẽ quĩrãpita bia nĩnada ẽberãrãba biẽ́ od̶i carea ẽpẽnia. 13 Baribʌrʌ ẽberã cadjiruarãba, djãrã cũrũgabada bid̶a wetara cadjiruara o wãnia. Djãrãra cũrũga b̶ead̶ia idjab̶a dewararãba ãdjira cũrũgad̶ia. 14 Baribʌrʌ bʌa cawad̶ara wãrã arada cawa b̶ʌ bẽrã maʌ̃ra ẽpẽ wãdua. Bʌa cawa b̶ʌa bʌ́a jaradiaped̶ad̶aba jipa jaradiasid̶ada. 15 Caibe ed̶a Ãcõrẽ Bed̶eara cawasia. Maʌ̃ bed̶eaba bʌ́a cawabi b̶aya ab̶aʌba Critoda ĩjãsira Ãcõrẽba ẽdrʌ edaida. 16 Ãcõrẽbʌrʌ jũma Idji Bed̶eara b̶ʌbisia. Jũma maʌ̃gʌra bia b̶ʌa jaradiai carea, cadjirua o b̶eara quẽãi carea, ãĩ o b̶eara jipa o cawabi carea, idjab̶a sãwã quĩrãipa nĩbad̶ida cawabi carea. 17 Mãwã Ãcõrẽ ẽberãrãba ne jũma biada o cawad̶aped̶a poya o panania.

2 Timoteo 4

1 Jesucritora zeya jũmarã Boroda b̶ai carea. Maʌ̃ne ẽberãrã zocai b̶eara, beuped̶ad̶a sid̶a cawa oya. Maʌ̃ bẽrã Jesucrito quĩrãpita, Ãcõrẽ quĩrãpita bid̶a mʌ̃a naʌ̃ bed̶eada jaraya bʌa omãrẽã. 2 Ãcõrẽ bed̶eara jaradia b̶adua. Ẽberãrãba ũrĩ quĩrĩã panʌne, ũrĩ quĩrĩãẽ́ panʌne bid̶a jaradiai carea b̶adua. Ãĩ o b̶eara jipa o cawabidua. Cadjirua o b̶eara quẽãdua. Idjab̶a djabarãra carebadua biara ĩjãnamãrẽã. Jũma droa b̶ʌd̶eba, quĩrãcuita jaradia b̶ʌd̶eba mãwã odua. 3 Ewari ab̶a ẽberãrãba wãrã bed̶eara ũrĩ quĩrĩãẽ́ panania. Ãtebʌrʌ ãdjia quĩrĩã panʌda ẽpẽnia. Maʌ̃ bẽrã jaradiabadada zocãrã jʌrʌd̶ia ãdjia ũrĩ quĩrĩã panʌra jaradiad̶amãrẽã. 4 Ãdjirãba wãrã bed̶eara ũrĩ ama b̶ead̶ia, maʌ̃ne naʌ̃ dud̶abemaba nẽbʌrʌbadada ẽpẽnia. 5 Baribʌrʌ bʌra ne jũmane quĩrãipa b̶adua. Bia mĩga b̶ʌd̶e droa b̶adua. Bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradia b̶adua. Jũma bʌa Ãcõrẽ itea oida b̶ʌra jipa o b̶adua. 6 Dãrãẽ́ne mʌ̃ra bead̶ia. Mʌ̃ beui ewarira caita b̶ʌa. 7 Mʌ̃a Ãcõrẽ itea oida b̶ad̶ara jũma osia. Jũma jipa osia bia djõna quĩrãca. Mʌ̃a Critora igaraẽ́ b̶ʌa. 8 Mʌ̃a jipa o b̶ʌ carea dadji Boroba mʌ̃ itea nepeda waga erob̶ʌa. Idjia jipa cawa obari bẽrã maʌ̃ nepera mʌ̃́a diaya idjia cawa obʌrʌd̶e. Baribʌrʌ ab̶abe mʌ̃́a diaẽ́a, ãtebʌrʌ jũma idji zei ewari unu quĩrĩã b̶earãa diaya. 9 Isabe mʌ̃ acʌd̶e zedua. 10 Djaba Cresentera Galacia druad̶aa wã b̶ʌa. Titora Dalmacia druad̶aa wã b̶ʌa. Maʌ̃ awara djaba Demába naʌ̃ ẽjũãnebemada biara quĩrĩãna bẽrã mʌ̃ra igaraped̶a Tesalonica purud̶aa wãsia. 11 Ab̶abe djaba Lucada mʌ̃ ume b̶ʌa. Bʌ zebʌrʌd̶e djaba Marcoda jʌrʌd̶e wãped̶a enedua. Mʌ̃a Ãcõrẽ itea o b̶ʌra idjia carebaida b̶ʌa. 12 Djaba Tiquicora mʌ̃a Epesod̶aa wãbisia. 13 Bʌ zebʌrʌd̶e mʌ̃a jĩsua carea jʌ̃barida enedua. Maʌ̃da Troa purud̶e, djaba Carpo ded̶e b̶esia. Idjab̶a mʌ̃ carta b̶eara enedua. Mʌ̃a biara quĩrĩã b̶ʌa mʌ̃ carta animarã ed̶e b̶ʌ́ b̶eada. 14 Jiorrod̶eba ne obari Alejandroba mʌ̃ biẽ́ od̶a carea dadjirã Boroba cawa oya. 15 Idji ume quĩrãcuita b̶adua. Dadjia jaradia panʌnebemada idjia bio biẽ́ jara b̶ʌa. 16 Ara mʌ̃dji carea dji dromarã quĩrãpita bed̶easid̶e ni ab̶aʌda mʌ̃are bed̶ead̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ jũmarãba mʌ̃ra igarasid̶aa. Mʌ̃a quĩrĩãẽ́a ãdjira maʌ̃ carea Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e b̶ead̶ida. 17 Baribʌrʌ dadji Borora mʌ̃ ume b̶asia. Idji ʌb̶ʌada mʌ̃́a diasia idji bed̶ea jaramãrẽã. Mãwã jũma judiorãẽ́ arima duanʌba ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ne dadjirã Boroba mʌ̃ra imama ited̶ebemada ẽdrʌ edasia. 18 Maʌ̃ awara dadjirã Boroba jũma mʌ̃ biẽ́ obʌdad̶ebemada ẽdrʌ edaya. Idjia mʌ̃ra waga edeya idji ẽberãra bajãne bia pe erob̶ʌmaa. Ewariza idjía bio bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida. 19 Djaba Aquilaa, Priscaa bid̶a jaradua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjira bia pananida. Ara maʌ̃ quĩrãca djaba Onesiporo ẽberãrãa jaradua. 20 Djaba Erastora Corinto purud̶e b̶esia. Djaba Tropimora cacua biẽ́ b̶ed̶a bẽrã idjira Mileto purud̶e amesia. 21 Cue jara bai naẽna isabe zedua. Djabarã Eubuloba, Pudenteba, Linoba, Claudiaba, jũma djabarã bid̶a quĩrĩã panʌa bʌra bia b̶aida. 22 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritora bʌ ume b̶aida idjab̶a Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.

Tito 1

1 Mʌ̃ra Pauloa, Ãcõrẽ nezocaa idjab̶a Jesucritoba diabued̶aa. Mʌ̃ra diabuesia Ãcõrẽba edad̶arãba idjida ĩjãnamãrẽã idjab̶a wãrã bed̶ea cawad̶aped̶a Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶amãrẽã. 2 Ãdjirãba ewariza Ãcõrẽ ume zocai panani carea jʌ̃ã panʌa. Naʌ̃ ẽjũã oi naẽna Ãcõrẽ sewa ocaba maʌ̃ zocai b̶aira diaida jarasia. 3 Maʌ̃be idjia b̶ʌd̶a ewarid̶e mʌ̃a jaradia b̶ʌd̶eba idji bed̶ea Critod̶ebemada ebud̶a cawabisia. Maʌ̃ bed̶eara Ãcõrẽ dadji Ẽdrʌ Edabariba mʌ̃́a jaradiabisia. 4 Tito, mʌ̃a naʌ̃ cartara bʌ itea b̶ʌbʌrʌa. Dadjia ab̶ari quĩrãca Critora ĩjã panʌ bẽrã bʌra wãrãda mʌ̃ warra quĩrãca b̶ʌa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadji Zeza Ãcõrẽba, dadji Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bʌra careba pananida, necai b̶ai sid̶a dia pananida. 5 Mʌ̃a bʌra Creta morro dromane amesia ota o b̶ed̶ara jũma omãrẽã. Mʌ̃a jarad̶a quĩrãca djabarã wagabadada puruza b̶ʌcuadua. 6 Djabarã wagabarira biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶aida b̶ʌa. Quima ab̶a erob̶aida b̶ʌa. Idji warrarãba Critora ĩjã b̶ead̶ida panʌa idjab̶a jipa nĩbad̶ida panʌa. Mãwãra ẽberãrãba jarad̶aẽ́a cadjirua o panʌda wa cʌwʌrʌ zarea panʌda. 7 Djabarã wagabariba Ãcõrẽ trajura obari bẽrã biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶aida b̶ʌa. Idjira cawaara b̶ʌ quĩrãca b̶aiẽ́ b̶ʌa, caicaya b̶aiẽ́ b̶ʌa, beu nĩbaiẽ́ b̶ʌa, jʌwaichia b̶aiẽ́ b̶ʌa idjab̶a parata awua b̶aiẽ́ b̶ʌa. 8 Ãtebʌrʌ idji ded̶e jũẽbʌdara jũma bia edaida b̶ʌa, ne jũma biada o quĩrĩã b̶aida b̶ʌa, crĩcha biad̶eba b̶aida b̶ʌa, jipa b̶aida b̶ʌa, Ãcõrẽ itea b̶aida b̶ʌa, idjab̶a idji cacuara jipa erob̶aida b̶ʌa. 9 Wãrã bed̶ea idjía jaradiaped̶ad̶ara bio ĩjã b̶aida b̶ʌa. Mãwã idjia wãrã bed̶ea jipa jaradia b̶ʌd̶eba ẽberãrãra poya carebaya biara ĩjãnamãrẽã, idjab̶a wãrã bed̶ea biẽ́ tab̶ʌad̶a abadarãa poya cawabiya ãĩ crĩcha panʌda. 10 Mʌ̃a mãwã jara b̶ʌa wãrã bed̶ea quĩrĩãnacada, dadji carebaca bed̶ea jaradiabadada, djãrã cũrũgabada sid̶a bara bẽrã. Dadji umaquĩrã cacua wẽãgod̶ida panʌana abadara maʌ̃ ẽberãrãnebemaa. 11 Ãdjia jaradiaiẽ́ b̶eada jaradia panʌneba deza ẽberãrã crĩchara jũma ãrĩbadaa. Ab̶abe parata carea jaradiabadaa. Maʌ̃gʌrãa idu jaradiabirãdua. 12 Cretad̶ebema drõã naẽnabema dji dromaba nãwã jarasia: “Cretad̶ebemarãra sewaid̶a b̶eaa, animarã cadrʌa quĩrãca b̶eaa, ne coya b̶eaa, djuburia b̶eaa.” 13 Maʌ̃ba jarad̶ara wãrãa. Maʌ̃ carea maʌ̃ ẽberãrãra quẽã b̶adua wãrã bed̶eada ĩjãnamãrẽã, judiorãba drõã naẽna nẽbʌrʌbadara igarad̶amãrẽã, idjab̶a wãrã bed̶ea ĩjãnacaba jaradia panʌda ĩjãrãnamãrẽã. 15 Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶eamaarã ne jũmada Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ʌa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶eamaarã ni cãrẽ sid̶a bia b̶ʌẽ́a. Ãdji crĩchara, ãdji so sid̶a cadjiruaba jũma ãrĩ b̶eaa. 16 Ãdjia jarabadaa Ãcõrẽra cawa panʌda, baribʌrʌ ãdjia o panʌneba unubibadaa idjira igara panʌda. Ãdjirãra cʌwʌrʌ zarea b̶eaa idjab̶a ne bia od̶i carea b̶ead̶acaa. Ãdjia obadara Ãcõrẽba quĩrĩãcaa.

Tito 2

1 Baribʌrʌ bʌabʌrʌ wãrã bed̶eara jipa jaradia b̶aida b̶ʌa. 2 Drõãrãa jaradiadua ãdji cacuara jipa erob̶ead̶amãrẽã, quĩrãipa b̶ead̶amãrẽã, crĩcha biad̶eba nĩbad̶amãrẽã, Critora bio ĩjã b̶ead̶amãrẽã, wãrã quĩrĩãneba b̶ead̶amãrẽã, idjab̶a jũma droad̶amãrẽã. 3 Idjab̶a djorarãa jaradiadua Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ead̶amãrẽã, nẽbʌra orãnamãrẽã idjab̶a beu nĩbarãnamãrẽã. Ãtebʌrʌ ne jũma biada jaradiad̶ida panʌa. 4 Ãdjirãba awẽrãrãa jaradiad̶ida panʌa ãdji quimara, ãdji warrarã sid̶a quĩrĩãnamãrẽã, crĩcha biad̶eba jipa nĩbad̶amãrẽã, wẽrã biada b̶ead̶amãrẽã, ãdji dera bia wagad̶amãrẽã, sobia b̶ead̶amãrẽã, idjab̶a ãdji quimaba jara b̶ʌra ĩjã od̶amãrẽã. Mãwãra ni ab̶aʌba Ãcõrẽ bed̶eara biẽ́ jarad̶aẽ́a. 6 Cũdrarãa jaradiadua crĩcha biad̶eba jipa nĩbad̶amãrẽã. 7 Jũma bia o b̶ʌd̶eba jũmarãa unubi b̶adua sãwã nĩbad̶ida panʌda. Crĩcha biad̶eba jipa jaradia b̶adua. 8 Wãrã bed̶eada jaradia b̶adua ni ab̶aʌba bʌra biẽ́ jararãnamãrẽã. Mãwã jaradia b̶aibʌrʌ, bʌ ume dji quĩrũra perad̶ia. Ãdjia ni maãrĩ bid̶a dadjirãra poya biẽ́ jarad̶aẽ́a. 9 Nezocarãa jaradiadua ãdji boroba jara b̶ʌra jũma ĩjã od̶amãrẽã. Ne jũmada bia od̶ida panʌa ãdji boroba bia unumãrẽã. Ãdji boroba jarabʌrʌra daucha panuniẽ́ panʌa. 10 Ãdji borod̶eda drʌad̶iẽ́ panʌa, ãtebʌrʌ unubid̶ida panʌa ãdjia ne jũmada jipa o panʌda. Mãwãra ẽberãrãba cawad̶ia Ãcõrẽ dadji Ẽdrʌ Edabari bed̶eara bio bia b̶ʌda. 11 Ãcõrẽba jũmarãa unubisia idji biad̶eba ẽberãrãra ẽdrʌ edabarida. 12 Maʌ̃gʌba dadjirãa cawabi b̶ʌa ne jũma cadjiruara, naʌ̃ ẽjũãnebemarãba quĩrĩãbada sid̶a igarad̶ida panʌda. Idjab̶a cawabi b̶ʌa dadjirã naʌ̃ ẽjũãne panʌne crĩcha biad̶eba jipa nĩbad̶ida panʌda Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. 13 Dadjirã bia panani ewari jʌ̃ã panʌmisa mãwã pananida panʌa. Maʌ̃ ewarid̶e dadjirã Ẽdrʌ Edabari Jesucritora zeya. Maʌ̃ne idji quĩrãwãrẽãra ununia. Idjira dadjirã Ãcõrẽ dji dromaa. 14 Dadjirã carea Jesucritoba ara idjida idu beabisia ne jũma cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ edai carea. Dadjirãra ara idji itea bia b̶ʌsia idji puruda b̶ead̶amãrẽã idjab̶a ne jũma biada o quĩrĩã pananamãrẽã. 15 Jũma maʌ̃gʌra jaradia b̶adua. Carebadua djabarãba maʌ̃ bed̶eara ĩjã od̶amãrẽã. Ãĩ o b̶eara quẽãdua, Ãcõrẽba bʌra b̶ʌd̶a bẽrã mãwã omãrẽã. Djabarãa bʌra idu igarabirãdua.

Tito 3

1 Djabarãa quĩrãnebabidua naʌ̃ ẽjũãnebema bororã jʌwaed̶a pananamãrẽã. Ãdjia jarabʌdara ĩjã od̶ida panʌa idjab̶a ne jũma biada od̶i carea b̶ead̶ida panʌa. 2 Djabarãa jaradua: ni ab̶aʌd̶ebemada biẽ́ bed̶ead̶iẽ́ panʌa, caicaya b̶ead̶iẽ́ panʌa, ãtebʌrʌ sobia b̶ead̶ida panʌa, jũmarã ume aduá b̶ead̶ida panʌa. 3 Wãrãda naẽna dadjirã bid̶a crĩcha biada neẽ́ panasid̶aa, Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ panasid̶aa, ãĩ crĩcha panasid̶aa. Dadjia cadjirua o awua b̶eara, b̶ʌsrid̶a o quĩrĩã b̶ea sid̶a nezoca quĩrãca jũma obadjid̶aa. Baridua cadjiruad̶e nĩbabadjid̶aa, djãrãba erob̶ʌ carea sod̶e biẽ́ panebadjid̶aa, djãrãba dadjirãra quĩrãmabadjid̶aa, idjab̶a dadjirãba djãrãda quĩrãmabadjid̶aa. 4 Baribʌrʌ dadjirã Ẽdrʌ Edabari Ãcõrẽba idji biada, idji quĩrĩã sid̶a jũmarãa cawabisia. 5 Maʌ̃ba dadjirãra ẽdrʌ edasia. Dadjia bia oped̶ad̶a carea ẽdrʌ edaẽ́ basía, ãtebʌrʌ idji quĩrã djuburiad̶eba ẽdrʌ edasia. Dadjirã cadjiruara sʌgʌsia djiwid̶i tod̶a quĩrãca b̶ead̶amãrẽã idjab̶a Ãcõrẽ Jaureba dadjirãa zocai b̶ai djiwid̶ida diasia. 6 Dadji Ẽdrʌ Edabari Jesucritod̶eba Ãcõrẽba idji Jaurera dadjirãa wãgaẽ́ diasia. 7 Ãcõrẽba idji biad̶eba dadjirãra jipa unu b̶ʌ bẽrã ewariza idji ume zocai panania. Maʌ̃da jʌ̃ã panʌa. 8 Maʌ̃ bed̶eara wãrã araa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌa maʌ̃gʌra bio jaradia b̶aida Ãcõrẽ ĩjã b̶eaba ne jũma biada o wãnamãrẽã. Maʌ̃ bed̶eara bio bia b̶ʌa. Jũmarãda carebabaria. 9 Baribʌrʌ baridua bed̶ea siriẽ́ b̶ʌ carea caicayarãdua. Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley carea bid̶a caicayarãdua. Idjab̶a dadji drõã naẽnabemarã trʌ̃ jaradiabadara igaradua. Jũma maʌ̃gʌra biẽ́ b̶ʌ bẽrã carebacaa. 10 Ab̶aʌba djabarãda ijarabibʌrʌ, idjira quẽãdua waa mãwã orãmãrẽã. Idjia ĩjãẽ́bʌrʌ, wayacusa quẽãdua. Maʌ̃ne wad̶ibid̶a ĩjãẽ́bʌrʌ, idji ume b̶arãdua. 11 Bʌa bio cawa b̶ʌa maʌ̃ ẽberãba wãrã bed̶eara igaraped̶a biẽ́ o b̶ʌda. Cadjirua o b̶ʌd̶eba unubi b̶ʌa ara idjida Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e b̶ʌda. 12 Mʌ̃a djaba Artemada wa djaba Tiquicoda bʌmaa wãbiya. Jãma jũẽnacarea isabe Nicopoli purud̶aa mʌ̃ acʌd̶e zedua. Mʌ̃a za uru cue jara mama b̶aida crĩcha b̶ʌa. 13 Ẽberãare bed̶eabari Zenada, Apolo sid̶a bʌmaʌba wãbʌdad̶e ne jũmaneba carebadua bia wãnamãrẽã. 14 Dadjirã dji Crito ĩjã b̶eaba biada o cawa wãnida panʌa ne neẽ́ qued̶ea carebad̶i carea. Mãwãra ara dadji quĩrĩãbe b̶ead̶aẽ́a. 15 Jũma mʌ̃ ume duanʌba quĩrĩã panʌa bʌra bia b̶aida. Dai quĩrĩã panʌ Crito ĩjã b̶eaa jaradua daiba quĩrĩã panʌda ãdjirãra bia duananida. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba jũma bãrãra careba b̶aida.

Filemón 1

1 Mʌ̃ra Pauloa. Jesucrito carea preso b̶ʌa. Dadji djaba Timoteoda nama b̶ʌa. Djaba Pilemoʌ̃, daiba bʌra quĩrĩã panʌa. Bʌa dai quĩrãca Ãcõrẽ trajura o b̶ʌ bẽrã mʌ̃a naʌ̃ cartara bʌ itea b̶ʌbʌrʌa. 2 Idjab̶a b̶ʌbʌrʌa jũma djabarã bʌ ded̶e ãbaa dji jʌrebadarã itea, dadji djabawẽrã Apia itea, dadji djaba Arquipo itea bid̶a. Arquipoba Ãcõrẽ bed̶eara dai careba jaradiabaria. 3 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida idjab̶a necai b̶ai sid̶a bãrãa dia pananida. 4 Mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌza bʌ carea bia b̶ʌad̶a abaria. 5 Mʌ̃a ũrĩsia bʌa dadjirã Boro Jesura bio ĩjã b̶ʌda idjab̶a jũma Ãcõrẽ ẽberãrãra quĩrĩã b̶ʌda. 6 Mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌa Crito ĩjã b̶ea ume bʌra bio bia b̶amãrẽã. Mãwã jũma ne bia dadjia Jesucritod̶eba eropanʌda bʌa bio cawaya. 7 Djaba, bʌa Ãcõrẽ ẽberãrãra quĩrĩãneba sobiabid̶a bẽrã mʌ̃ sid̶a sobiabisia idjab̶a bio b̶ʌsrid̶abisia. 8 Maʌ̃ carea bʌ́a iwid̶iya mʌ̃a jarabʌrʌ quĩrãca omãrẽã. Critod̶eba mʌ̃a obida b̶ʌmĩna obiẽ́a. 9 Ãtebʌrʌ mʌ̃a bed̶ea djuburiaya quĩrĩãneba mãwã omãrẽã. Mʌ̃ra drõã Pauloa. Jesucrito carea preso b̶ʌa. 10 Bʌ nezoca Onesimo carea mʌ̃a bed̶ea djuburiaya. Idjira mʌ̃ warra quĩrãca b̶ʌa. Mʌ̃ nama preso b̶ʌd̶e idjia mʌ̃neba Critora ĩjãna bẽrã mʌ̃ warra quĩrãca b̶esia. 11 Naẽna bʌ nezoca dji biaẽ́ basía, baribʌrʌ id̶ira nezoca biada b̶esia. Mãwã idjia bʌ itea bia trajaya idjab̶a mʌ̃ra bia carebaya. 12 Idjira bʌmaa jẽda diabuebʌrʌa. Mʌ̃a idjira bio quĩrĩã b̶ʌa. Mʌ̃ quĩrã djuburia idjira bia edadua mʌ̃ edabʌrʌ quĩrãca. 13 Bed̶ea bia Critod̶ebema carea mʌ̃ preso b̶ʌd̶e idjira mʌ̃ ume erob̶a quĩrĩã b̶asia jũma bʌa mʌ̃ carea jãmaʌba poya oẽ́ b̶ʌda omãrẽã. 14 Baribʌrʌ bʌa bia b̶ʌad̶a aẽ́ne mãwã o quĩrĩãẽ́ basía. Mʌ̃a quĩrã djuburia iwid̶i b̶ʌra bʌ́a õgo obiẽ́a ãtebʌrʌ quĩrĩã b̶ʌa bʌabʌrʌ mãwã o quĩrĩã b̶aida. 15 Dãrãẽ́ b̶ʌa bʌ nezoca Onesimora bʌ ume b̶ad̶ada mĩrũ wãnada. Ãĩbẽrã mãwãsia idji jẽda wãbʌrʌd̶e bʌa ewariza erob̶amãrẽã. 16 Baribʌrʌ idjira nezoca quĩrãca erob̶aiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ nezoca cãyãbara biara erob̶aida b̶ʌa. Critod̶eba bʌ djaba bẽrã quĩrĩãneba erob̶aida b̶ʌa. Mʌ̃a idjira bio quĩrĩã b̶ʌa, baribʌrʌ maʌ̃ cãyãbara bʌa idjira biara quĩrĩãida b̶ʌa, bʌ nezoca bẽrã idjab̶a dadjirã Borod̶eba bʌ djaba bẽrã. 17 Bʌmaarã dadjia Ãcõrẽ itea ab̶arida o panʌbʌrʌ, Onesimora bia edadua mʌ̃ edabʌrʌ quĩrãca. 18 Idjia bariduad̶eba bʌda biẽ́ osibʌrʌ wa bʌ́a jẽda diai bara b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃́a iwid̶idua. 19 Ara mʌ̃ jʌwaba nãwã b̶ʌbʌrʌa: idjia jẽda diaida b̶ʌra mʌ̃a diaya. Quĩrãnebadua mʌ̃neba Crito ĩjãna bẽrã bʌa mʌ̃́a diai bara b̶ʌda. 20 Djaba, dadji Boro carea mʌ̃ quĩrã djuburia iwid̶i b̶ʌra odua. Dadjira Critod̶eba djabarã bẽrã mʌ̃ sora b̶ʌsrid̶abidua. 21 Mʌ̃a mãwã b̶ʌbʌrʌa cawa b̶ʌ bẽrã bʌa mʌ̃ bed̶eara ĩjãida. Cawa b̶ʌa mʌ̃a jara b̶ʌ cãyãbara bʌa biara oida. 22 Maʌ̃ awara mʌ̃a crĩcha b̶ʌa bãrãba Ãcõrẽa iwid̶i panʌneba mʌ̃ra ẽdrʌida. Mãwã mʌ̃ra bãrãmaa poya wãya. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ cãĩ sid̶a waga erob̶adua. 23 Djaba Epaproda Jesucrito carea mʌ̃ ume preso b̶ʌa. Idjia quĩrĩã b̶ʌa bʌra bia b̶aida. 24 Marcoba, Aristarcoba, Demába, Luca bid̶a quĩrĩã panʌa bʌra bia b̶aida. Ãdjirãba mʌ̃ ume Ãcõrẽ trajura o panʌa. 25 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida.

Hebreos 1

1 Naẽnaed̶a Ãcõrẽba dadji drõã naẽnabemarãa b̶arima zocãrã quĩrãtanoaneba bed̶eabadjia. Idjid̶eba bed̶eabadarãneba mãwã osia. 2 Baribʌrʌ naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e idji Warrad̶eba dadjirãa bed̶easia. Idji Warrad̶eba Ãcõrẽba ne jũmada osia idjab̶a idjida b̶ʌsia ne jũma erob̶amãrẽã. 3 Idji Warraba Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroada unubibaria. Idjiabʌrʌ Ãcõrẽra sãwã b̶ʌda cawabibaria. Idji bed̶ea ʌb̶ʌa b̶ʌd̶eba ne jũma od̶ara ara mãwã b̶ʌa. Idjia dadjirã cadjiruara sʌgʌped̶a Ãcõrẽ dji droma b̶ʌ jʌwa araare bajãne chũmesia. 4 Ãcõrẽba idjira bajãnebema nezocarã cãyãbara dji dromaara b̶ʌsia. Ãcõrẽba idjira trʌ̃ b̶ʌsia “mʌ̃ Warra,” maʌ̃ne ãdjirãra trʌ̃ b̶ʌsia “mʌ̃ nezocarã.” Mãwã Ãcõrẽba idji trʌ̃ b̶ʌd̶ara ãdjirã trʌ̃ b̶ʌd̶a cãyãbara biara b̶ʌa. 5 Ãcõrẽba ni ab̶aʌ bajãnebema nezocaa nãwã jaraẽ́ basía: Bʌra mʌ̃ Warraa. Id̶i bʌra mʌ̃ Warraad̶a abʌrʌa. Idjab̶a ãdjid̶ebemada nãwã jaraẽ́ basía: Mʌ̃ra idji zeza baya, idjab̶a idjira mʌ̃ warra baya. 6 Ãcõrẽba idji Warra iwina naʌ̃ ẽjũãnaa diabuebʌrʌd̶e nãwã jarasia: Jũma Ãcõrẽ bajãnebema nezocarãba idjía bia bed̶ead̶ida panʌa. 7 Bajãnebema nezocarãnebemada Ãcõrẽba nãwã jarasia: Bajãnebema nezocarãda osia nãũrã quĩrãca b̶ead̶amãrẽã. Ãdjirãra osia tʌbʌ urua quĩrãca b̶ead̶amãrẽã. 8 Baribʌrʌ idji Warrad̶ebemada Ãcõrẽba nãwã jarasia: Ãcõrẽ, bʌra ewariza jũmarã boroda b̶aya. Bʌ purura jipa pe erob̶aya. 9 Bʌa biadrʌ quĩrĩãsia. Cadjiruara quĩrãmasia. Maʌ̃ carea Ãcõrẽ, bʌ Ãcõrẽba jũma bʌ ume panʌ cãyãbara bʌdrʌ dji dromaara b̶ʌsia. Mãwã bʌra bio b̶ʌsrid̶abisia. 10 Idjab̶a nãwã jarasia: Jũmarã Boro, naãrãed̶a bʌa naʌ̃ ẽjũãda, bajã sid̶a osia. 11 Jũma maʌ̃gʌra jõya baribʌrʌ bʌra ara mãwã b̶aya. Jũma maʌ̃gʌra dji sore baya wua dji sore babari quĩrãca. 12 Wua sore ẽrãped̶a djiwid̶i jʌ̃bʌrʌ quĩrãca bʌa jũma maʌ̃gʌra ãyã b̶ʌped̶a djiwid̶ida oya. Baribʌrʌ bʌra ara bʌdji b̶ʌda b̶aya. Bʌra beucaa. 13 Ãcõrẽba ni ab̶aʌ bajãnebema nezocaa jaraẽ́ basía: Mʌ̃ jʌwa araare chũmedua ab̶a bʌ dji quĩrũra mʌ̃a jũma bʌ jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa. 14 Jũma bajãnebema nezocarãda Ãcõrẽba zocabaria. Ãcõrẽba ãdjirãra diabuebaria dji ẽdrʌd̶irã carebad̶amãrẽã.

Hebreos 2

1 Maʌ̃ bẽrã ãĩ wãna amaaba dadjirãba wãrã bed̶ea ũrĩped̶ad̶ara quĩrãcuita biara ẽpẽnida panʌa. 2 Ãcõrẽba naẽna obi b̶ad̶a bed̶eara bajãnebema nezocarãneba diasia. Maʌ̃ bed̶eara ẽberãrãba jũma ĩjã od̶ida panasid̶aa. Jũma ĩjã oẽ́ b̶eara, igara b̶ea sid̶a Ãcõrẽba arid̶e cawa obadjia. 3 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba ẽdrʌ edaid̶ebema bed̶eada dadjirãba igarad̶ibʌrʌ, ¿Ãcõrẽba cawa oid̶ebemada sãwã ẽdrʌd̶i? Maʌ̃ bed̶ea bio bia b̶ʌra dadjirã Boro Jesuba naãrã jaradiasia. Maʌ̃ ũrĩped̶ad̶aba dadjirãa jarasid̶aa maʌ̃gʌra wãrãda. Maʌ̃ awara Ãcõrẽba ne ununaca waib̶ʌada quĩrãtanoa obisia. Idjia quĩrĩã b̶ad̶a quĩrãca idji Jaureba obi b̶ʌra idjid̶erãza diasia. Jũma maʌ̃gʌd̶eba cawabisia maʌ̃ bed̶eara wãrãda. Maʌ̃da dadjirãba igarad̶ibʌrʌ, ¿sãwã ẽdrʌd̶i? 5 Ẽjũã djiwid̶i zeida b̶ʌ daiba jara panʌra Ãcõrẽba bajãnebema nezocarã jʌwaed̶a b̶ʌẽ́ basía. 6 Ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Mʌ̃ Ãcõrẽ, ẽberãda ¿cãrẽ? ¿Cãrẽã dairãma crĩchabari? Ẽberãda ¿cãrẽ? ¿Cãrẽã dairãda wagabari? 7 Bʌa daira bajãnebema nezocarã cãyãbara ed̶aara b̶ʌsia. Mãwãmĩna daira naʌ̃ ẽjũãne bia b̶ʌsia idjab̶a dji dromarãda b̶ʌsia. 8 Bʌa ne jũmada dai jʌwaed̶a b̶ʌsia. Ãcõrẽba ne jũmada dadji jʌwaed̶a b̶ʌsia. Dadji jʌwaed̶a b̶ʌd̶aẽ́ra neẽ́a. Mãwãmĩna wad̶ibid̶a ununaẽ́a ne jũma dadji jʌwaed̶a b̶ʌda. 9 Baribʌrʌ Jesud̶ebemada cawa panʌa. Ãcõrẽba idjira bajãnebema nezocarã cãyãbara naʌ̃ ẽjũãne ed̶aara b̶ʌsia. Ãcõrẽba idji biad̶eba mãwã osia Jesura jũmarã carea beumãrẽã. Bia mĩga beud̶a bẽrã Ãcõrẽba idjira bia b̶ʌsia idjab̶a dji dromada b̶ʌsia. 10 Ãcõrẽba ne jũmada osia. Idjid̶eba ne jũmada b̶eaa. Ãcõrẽmaarã bia b̶asia Jesura bia mĩgaida. Mãwã idjira ẽberãrã Ẽdrʌ Edabarida arid̶e b̶ʌsia. Idjid̶eba Ãcõrẽba idji warrarãda zocãrã edasia idji biya quirud̶ebemada edad̶amãrẽã. 11 Jesuba ẽberãrãda Ãcõrẽ itea bia b̶ʌbaria. Idjia, maʌ̃ ẽberãrã bid̶a ab̶ari Zezada eropanʌa. Maʌ̃ carea Jesura peracaa ãdjirãra idji djabarã ai carea. 12 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Mʌ̃a bʌd̶ebemada mʌ̃ djabarãa bed̶eaya. Jũmarã ãbaa dji jʌre duanʌne mʌ̃a bʌda bia jaraya. 13 Idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Mʌ̃a idjidrʌ ĩjã b̶aya. Idjab̶a naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: Mʌ̃ra nama b̶ʌa, idjab̶a warrarã Ãcõrẽba mʌ̃́a diad̶ara mʌ̃ ume ãbaa panʌa. 14 Maʌ̃ warrarãba djarada, oa sid̶a eropanʌ bẽrã Jesu bid̶a ab̶arida edasia idji beud̶ad̶eba diauru poyai carea. Diaurura beu djibaria. 15 Jesuba diaurura poyad̶a bẽrã, beud̶i carea waya b̶ead̶ara idjia jũma ẽdrʌ b̶ʌsia. Ewariza beud̶i waya panʌneba ãdjirãra biẽ́ panasid̶aa nezoca quĩrãca. 16 Wãrãda Jesura bajãnebema nezocarã carebad̶e zeẽ́ basía, ãtebʌrʌ Abrahaʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽ ĩjã b̶eadrʌ carebad̶e zesia. 17 Idji zesid̶e ne jũmane dadji quĩrãca b̶asia djãrã quĩrã djuburiabari Sacerdote dji Droma bai carea. Wãrãda Ãcõrẽ quĩrãpita sacerdote dji droma jũma arid̶e obarida b̶esia. Maʌ̃ba ara idjida idu beabisia ẽberãrãba cadjirua obadara Ãcõrẽba quĩrãdoamãrẽã. 18 Diauruba mĩã sẽ b̶asid̶e Jesura bia mĩgasia. Maʌ̃ bẽrã diauruba mĩã sẽ b̶eara careba cawa b̶ʌa.

Hebreos 3

1 Djabarã, bãrãra Ãcõrẽ ẽberãrã bẽrã idjab̶a Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃na bẽrã, Jesucritod̶ebemada bio quĩrãcuita crĩchad̶adua. Idjira Ãcõrẽba diabued̶aa idjab̶a Sacerdote dji Dromaa. Dadjirãba ebud̶a jarabadaa idjidrʌ wãrãda ĩjã panʌda. 2 Ãcõrẽba obid̶ara Jesuba jũma arid̶e osia Moiseba Ãcõrẽ ẽberãrã ume od̶a quĩrãca. 3 Ẽberãrãba de bia obarid̶ebemada dji de cãyãbara biara bed̶eabadaa. Ara maʌ̃ quĩrãca dadjirãba Moised̶ebema cãyãbara Jesud̶ebemada biara bed̶ead̶ida panʌa. 4 Dera dji od̶a bara b̶eaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba ne jũmada osia. 5 Moisera Ãcõrẽ nezoca bẽrã Ãcõrẽ ẽberãrã ume jũma arid̶e osia. Maʌ̃ne idjia cawabisia Ãcõrẽba nocoarebema ewarid̶e cãrẽda jaraida. 6 Baribʌrʌ Ãcõrẽ warra Critora idji ẽberãrã boroa. Ãdjirã ume jũma arid̶e o b̶ʌa. Dadjirãba Critoda ĩjã pananibʌrʌ idjab̶a idjid̶eba edad̶ira b̶ʌsrid̶a jʌ̃ã pananibʌrʌ, Ãcõrẽ ẽberãrãa. 7 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ Jaureba nãwã jara b̶ʌa: Id̶i Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e bãrã sora zarearãnadua bãrã drõã naẽnabemarã so zareaped̶ad̶a quĩrãca. Ãdjirã ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e duanasid̶ad̶e Ãcõrẽba jarad̶ara igarasid̶aa idjia sãwã oi cawaya. 9 Mama idjia od̶ara cuarenta poa unusid̶amĩna ãdjirãba ĩjãnaẽ́ basía sãwã oi cawaya. 10 Maʌ̃ carea ãdjirã ume quĩrũped̶a Ãcõrẽba nãwã jarasia: “Ãdjirãba mʌ̃ra sod̶eba wãrãda ẽpẽnacaa. Mʌ̃ ora cawa quĩrĩãnacaa.” 11 Idjab̶a quĩrũ b̶ʌd̶e wãrãneba nãwã jarasia: “Mʌ̃a ʌ̃nãũbima ãdjirãra jũẽnaẽ́a.” 12 Djabarã, quĩrãcuita b̶ead̶adua. So cadjiruaba Ãcõrẽ ĩjãnaẽ́ b̶earãnadua. So cadjiruaba Ãcõrẽ zocai b̶ʌra igarabaria. 13 Wad̶i ewari b̶ʌd̶e ed̶a ewariza dji carebad̶adua biara ĩjãni carea. Mãwã ni ab̶aʌda cadjiruaba cũrũgaped̶a so zarea b̶ead̶aẽ́a. 14 Dadjirãba naãrã ĩjãped̶ad̶ad̶eba ab̶a beubʌdad̶aa Critoda ĩjã pananibʌrʌ, idji ume panania. 15 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: Id̶i Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e bãrã sora zarearãnadua bãrã drõã naẽnabemarã so zareaped̶ad̶a quĩrãca. 16 Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩped̶ad̶acarea ¿cairãda so zareasid̶a? ¿Jũma Moiseba Egiptod̶eba ẽdrʌ edad̶arãda mãwã so zareasid̶aẽ́ca? 17 ¿Ãcõrẽra cairã ume cuarenta poa quĩrũ b̶asi? ¿Cadjirua oped̶ad̶arã ume quĩrũ b̶asiẽ́ca? ¿Maʌ̃ carea ãdjirãra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e quinisid̶aẽ́ca? 18 ¿Ãcõrẽba cairãa wãrãneba jarasi idjia ʌ̃nãũbima jũẽnaẽ́da? ¿Idji bed̶ea ĩjãnaẽ́ b̶ead̶arãa mãwã jarasiẽ́ca? 19 Maʌ̃gʌd̶eba dadjirãba cawa panʌa ãdjirãba ĩjãped̶ad̶aẽ́ bẽrã Ãcõrẽba ʌ̃nãũbida b̶ad̶ama poya jũẽnaẽ́ basida.

Hebreos 4

1 Ãcõrẽba wãrãda jara b̶ʌa dadjirãra wad̶ibid̶a idjia ʌ̃nãũbima poya jũẽnida panʌda. Baribʌrʌ quĩrãcuita b̶ead̶adua. Mãwãẽ́ra ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemada mama jũẽnaẽ́a. 2 Bed̶ea bia Ãcõrẽba ʌ̃nãũbid̶ebemada dadjirãba ũrĩsid̶aa drõã naẽnabemarãba ũrĩped̶ad̶a quĩrãca. Dadjirãba sod̶eba ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba ʌ̃nãũbima jũẽnia. Baribʌrʌ drõã naẽnabemarãba ũrĩnaped̶a ĩjãped̶ad̶aẽ́ bẽrã maʌ̃ bed̶eaba carebaẽ́ basía. Ãdjirãnebemada Ãcõrẽba nãwã jarasia: Quĩrũ b̶ʌd̶e mʌ̃a wãrãneba nãwã jarasia: “Mʌ̃a ʌ̃nãũbima ãdjirãra jũẽnaẽ́a.” Mãwã jarasia naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa idjia oida b̶ad̶ara jũma o erob̶ʌmĩna. 4 Ãcõrẽba idji bed̶ead̶e ʌ̃nãũbada ewarid̶ebemada nãwã jarasia: Sietebema ewarid̶e Ãcõrẽba jũma pãrã erob̶asia. Maʌ̃ bẽrã sietebema ewarid̶e ʌ̃nãũsia. 5 Idjab̶a Ãcõrẽba idji bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: Mʌ̃a ʌ̃nãũbima ãdjirãra jũẽnaẽ́a. 6 Bed̶ea bia Ãcõrẽba ʌ̃nãũbid̶ebema naãrã ũrĩped̶ad̶aba ĩjãnaẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã idjia ʌ̃nãũbida b̶ad̶ama jũẽnaẽ́ basía. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãda wad̶ibid̶a Ãcõrẽba ʌ̃nãũbima poya jũẽnia. 7 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba dewara ewarida b̶ʌsia idjia ʌ̃nãũbima jũẽnamãrẽã. Maʌ̃ ewarira Ãcõrẽba trʌ̃ b̶ʌsia “id̶i.” Maʌ̃ ewari b̶ʌd̶acarea dãrãbʌrʌd̶e idjia David̶eba maʌ̃nebemada bed̶easia. Maʌ̃ bed̶eara mʌ̃a naẽna naʌ̃ cartad̶e b̶ʌsia. Nãwã b̶ʌa: Id̶i Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e bãrã sora zarearãnadua. 8 Josueba israelerãra Ãcõrẽba wãrãda ʌ̃nãũbimaa eded̶abara Ãcõrẽba dewara ʌ̃nãũbid̶ebemada bed̶eaẽ́ bacasia. 9 Maʌ̃ bẽrã ʌ̃nãũbada ewarida Ãcõrẽ ẽberãrã itea wad̶ibid̶a b̶ʌa. 10 Ab̶aʌda Ãcõrẽba ʌ̃nãũbima b̶ʌbʌrʌ, idjia o b̶ad̶ad̶ebemada ʌ̃nãũsia Ãcõrẽba ne jũma oped̶a ʌ̃nãũna quĩrãca. 11 Maʌ̃ bẽrã dadjirãba biara jʌrʌd̶ida panʌa Ãcõrẽba ʌ̃nãũbima jũẽni carea. Mãwãra ni ab̶aʌda b̶aed̶aẽ́a drõã naẽnabemarã ĩjãnaẽ́ panʌneba b̶aeped̶ad̶a quĩrãca. 12 Wãrãda Ãcõrẽ bed̶eara zocai b̶ʌa idjab̶a ʌb̶ʌa b̶ʌa. Idji bed̶eara djõbada neco quid̶a umé era b̶ʌ cãyãbara pewed̶eara b̶ʌa. Idji bed̶eaba dadji crĩchara, dadji soba o quĩrĩã b̶ʌ sid̶a jũma ebud̶a cawabibaria dadji crĩcha, dadji jaure, dadji so sid̶a ed̶u cõbʌrʌ quĩrãca. 13 Ãcõrẽba ne jũmada unubaria. Idjia unuẽ́ b̶ʌra neẽ́a. Idjia od̶ara, dadjia mẽrã erob̶ʌ sid̶a ebud̶a unu b̶ʌa. Idjia cawa obʌrʌd̶e jũma dadjia od̶ara idjía jarad̶ida panʌa. 14 Ãcõrẽ Warra Jesura bajãnaa wãsia. Idjira dadjirã Sacerdote dji Dromaa. Dadjirãba idjira ĩjã panʌana a panʌ bẽrã wãrãda ĩjã pananida panʌa. 15 Jesu dadjirã Sacerdote dji Dromaba cawa b̶ʌa dadjirãra ʌb̶ʌaẽ́ panʌda. Diauruba idjira mĩã sẽsia dadjirã mĩã sẽbari quĩrãca. Baribʌrʌ Jesuba cadjiruara oẽ́ basía. 16 Dadji ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌd̶ebemada cawa b̶ʌ bẽrã dadjirã idji bugue caita wãbʌda quĩrãca ne wayaa neẽ́ Ãcõrẽa iwid̶id̶ida panʌa. Mãwã idjia dadjirãra quĩrã djuburiaya idjab̶a idjia carebamãrẽã iwid̶ibʌdad̶e idji biad̶eba carebaya.

Hebreos 5

1 Ãcõrẽba sacerdote dji droma b̶ʌbʌrʌza ẽberãda ab̶a edaped̶a b̶ʌbaria. Maʌ̃ bẽrã ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea sacerdoteba Ãcõrẽa ne diabaria idjab̶a animarãda babue diabaria. 2 Ẽberãrãba adua panʌneba ãĩ oped̶ad̶ara sacerdote dji dromaba poya cawa quĩrã djuburiaya idjia bid̶a ab̶arica obari bẽrã. 3 Ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea animarã babue diabʌrʌd̶e idjia od̶a carea bid̶a animarã babue diaida b̶ʌa. 4 Ni ab̶aʌda ara idjidub̶a sacerdote dji dromada b̶ecaa, ãtebʌrʌ Ãcõrẽbʌrʌ ab̶a trʌ̃ped̶a b̶ʌbaria Aaroʌ̃ b̶ʌd̶a quĩrãca. 5 Ara maʌ̃ quĩrãca Critora ara idjidub̶a Sacerdote dji Dromada b̶eẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽbʌrʌ idjira mãwã b̶ʌsia. Ãcõrẽba idjía nãwã jarasia: Bʌra mʌ̃ Warraa. Id̶i bʌra mʌ̃ Warraad̶a abʌrʌa. 6 Idjab̶a nãwã jarasia: Bʌra ewariza sacerdoteda b̶aya Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca. 7 Crito naʌ̃ djarad̶e b̶asid̶e jĩã b̶ʌba Ãcõrẽa jĩgua bed̶ea djuburiasia, Ãcõrẽba idji beuida b̶ʌd̶ebemada poya ẽdrʌ b̶ʌida b̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ne Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca ĩjã oyad̶a ad̶a bẽrã, Ãcõrẽba idji bed̶eara ũrĩsia. 8 Critora Ãcõrẽ Warramĩna idji bia mĩga b̶ʌd̶eba ĩjã o cawasia. 9 Ne jũmane daucha ĩjã od̶a bẽrã, idjia jara b̶ʌ ĩjã o b̶eara jũma ẽdrʌ edaya ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã. 10 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba idjira Sacerdote dji Dromada b̶ʌsia Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca. 11 Maʌ̃gʌd̶ebemada daiba zocãrã jaradia quĩrĩã panʌa. Baribʌrʌ zarea b̶ʌa ebud̶a cawabid̶ida, bãrãba isabe cawad̶aca bẽrã. 12 Bãrãba Jesu ĩjãped̶ad̶ara dãrãbʌdaa. Maʌ̃ bẽrã id̶ira bãrãra Ãcõrẽ bed̶ea jaradiabadada b̶ead̶ida panasid̶aa. Mãwãmĩna Ãcõrẽ bed̶eara mãcua adua panʌ bẽrã poya bia jaradiad̶acaa. Ab̶aʌba bãrãa Ãcõrẽ bed̶ead̶ebema cawaichaara b̶ʌda wayacusa jaradiaida b̶ʌa jub̶a dawabʌrʌ quĩrãca. Bãrãra warra zaque quĩrãca b̶ea bẽrã djico cod̶i cãyãbara jub̶adrʌ dod̶ida panʌa. 13 Jub̶a do b̶eara wad̶i djuburi qued̶ea bẽrã sãwã jipa oira adua b̶eaa. 14 Baribʌrʌ djico zareara drõãrã iteaa. Ãdjirãba Ãcõrẽ bed̶ea quĩrãcuita crĩcha panʌneba cawa panʌa cãrẽda biada idjab̶a cãrẽda cadjiruada.

Hebreos 6

1 Maʌ̃ bẽrã nocod̶aa wãnia Critoda biara cawad̶i carea. Dadjirãba idjid̶ebema naãrã cawaped̶ad̶a awa jaradiad̶aẽ́a. Wayacusa jaradiad̶aẽ́a cadjirua o panʌ carea beud̶ida panʌda, cadjirua igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶ida panʌda, Ãcõrẽ ĩjãninebemada, borocued̶id̶ebemada, djabarã ʌ̃rʌ̃ jʌwa b̶ʌd̶id̶ebemada, beud̶arã ʌ̃rẽbad̶id̶ebemada, idjab̶a Ãcõrẽba cawa od̶arã ewariza bia mĩgad̶id̶ebema sid̶a. 3 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, jũma maʌ̃gʌd̶ebemada wayacusa jaradiad̶i cãyãbara dadjirãra nocod̶aa wãnia Critoda biara cawad̶i carea. 4 Ʌ̃cʌrʌba wãrã bed̶eara cawa panasid̶aa. Ãcõrẽba dia b̶ʌ carea b̶ʌsrid̶a panasid̶aa. Idji Jaured̶eba ne edasid̶aa. 5 Idji bed̶ea bio bia b̶ʌda, idji ʌb̶ʌa nocoarebema ewarid̶e unubi sid̶a cawa panasid̶aa. 6 Ãdjirãba Critoda igaraped̶ad̶a bẽrã wayacusa poya jẽda idjimaa zed̶aẽ́a. Zesid̶ara Ãcõrẽ Warra wayacusa crud̶e cachibʌda quĩrãca idjid̶ebemada jũmarãa biẽ́ bed̶eabid̶ia. 7 Cue zebʌrʌza egoroba dobaria. Maʌ̃ba egoro biad̶e ne ud̶ara dji ud̶a itea bia zaubaria. Ãcõrẽba maʌ̃ ẽjũãra bia jarabaria. Crito igaraẽ́ b̶eara maʌ̃ ẽjũã quĩrãca panʌa. 8 Baribʌrʌ cue zed̶acarea ʌrʌda, chirua cadjirua sid̶a tunuibʌrʌ, maʌ̃ egorora biẽ́ b̶ʌa. Ãcõrẽba maʌ̃ ẽjũãra biẽ́ jaraped̶a jĩrũare jũma babueya. Crito igara b̶eara maʌ̃ ẽjũã cadjirua quĩrãca panʌa. 9 Djabarã, daira mãwã bed̶ea panʌmĩna cawa panʌa Ãcõrẽba bãrãra ẽdrʌ edad̶a bẽrã o biad̶e wãbʌdada. 10 Ãcõrẽra jipa b̶ʌ bẽrã bãrãba bia o panʌra idjab̶a idji quĩrĩã panʌra quĩrãdoaẽ́a. Idji ẽberãrã careba panʌneba unubisid̶aa idjira quĩrĩã panʌda. Id̶i bid̶a careba panʌa. 11 Daiba quĩrĩã panʌa bãdjiza mãwã o pananida ab̶a beubʌdad̶aa. Mãwãbʌrʌ bãrãba Ãcõrẽneba edad̶i carea jʌ̃ã panʌra jũma edad̶ia. 12 Daiba quĩrĩãnaẽ́a bãrãra coa b̶ead̶ida, ãtebʌrʌ quĩrĩã panʌa bãrãra dewararã djabarã quĩrãca b̶ead̶ida. Ãdjirãba Critoda ĩjã panʌ bẽrã idjab̶a jũma droa panʌ bẽrã, Ãcõrẽba diai jarad̶ara jũma edad̶ia. 13 Ãcõrẽ cãyãbara dji dromaara b̶ʌda neẽ́a. Maʌ̃ bẽrã Abrahaʌ̃ ume bed̶ea b̶ʌsid̶e ara idji trʌ̃neba wãrãda carebayad̶a asia. 14 Nãwã jarasia: “Wãrãda mʌ̃a bʌra carebaya idjab̶a bʌd̶eba zocãrã yõbiya.” 15 Abrahaʌ̃ba jũma droa b̶ʌd̶eba jʌ̃ã b̶aped̶a Ãcõrẽba warra diai jarad̶ada unusia. 16 Ẽberãrãba wãrãneba jarabʌdad̶e ãdji cãyãbara dji dromaara b̶ʌ trʌ̃neba mãwã jarabadaa. Maʌ̃ne ni ab̶aʌba poya sewaad̶a ad̶acaa. 17 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba ebud̶a cawabi quĩrĩãsia idjia diai jarad̶a edad̶i ẽberãrãba maʌ̃ra wãrãda edad̶ida idjab̶a idjia crĩcha b̶ʌ quĩrãca wãrãda obarida. Maʌ̃ carea ara idji trʌ̃neba diayad̶a asia. 18 Ãcõrẽra sewa oca bẽrã idjia diai jarad̶ara wãrãda diaya idjab̶a idji trʌ̃neba jarad̶ara quĩrã awara oẽ́a. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba dadjirã waga b̶amãrẽã jʌrʌsid̶aa. Idjia jarad̶ara wãrãda oida cawa panʌ bẽrã dadjirãba poya sozarra ĩjã panania. Maʌ̃ba Jesud̶eba edad̶i carea jʌ̃ã panʌra quenab̶arid̶aẽ́a. 19 Dadjia jʌ̃ã panʌra wãrãda edad̶ida cawa panʌa. Maʌ̃ba dadjirãra careba b̶ʌa bio ĩjã pananamãrẽã anclaba barco ero ũmabari quĩrãca. Dadjia jʌ̃ã panʌra wãrãda edad̶ida cawa panʌa Jesura bajãnaa dadjirã na wãna bẽrã. Idjira Ãcõrẽ ded̶e wuaba eatʌ jira b̶ʌ ed̶aare wãsia dadjirã carebai carea. Mama idjira dadjirã Sacerdote dji Dromada b̶esia Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca. Ewariza mãwã b̶ʌa.

Hebreos 7

1 Maʌ̃ Melquisedéra Saleʌ̃ purud̶ebema boro basía idjab̶a Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌ sacerdote basía. Maʌ̃ ewarid̶e Abrahaʌ̃ra ʌ̃cʌrʌ puru bororã ume djõped̶a jũma poyasia. Abrahaʌ̃ jẽda zebʌrʌd̶e Melquisedéba audiab̶arid̶e wãped̶a idjira bia jarasia Ãcõrẽba carebamãrẽã. 2 Maʌ̃be Abrahaʌ̃ba djõ b̶aped̶a jãrĩnanebemada Melquisedéa diasia. Die juachabʌrʌza ab̶a diasia. Melquisedé trʌ̃ba jara b̶ʌa “ẽberãrã boro jipa b̶ʌ.” Idjab̶a idjira Saleʌ̃nebema boro abadjid̶aa. Maʌ̃ trʌ̃ba jara b̶ʌa “necai b̶aid̶ebema boro.” 3 Ni ab̶aʌba adua panʌa Melquisedé zezara, dji papa sid̶a cairã basida. Adua panʌa idji ẽberãrã drõã naẽnabemara cairã basida. Idji tod̶ad̶ebemada, beud̶ad̶ebema sid̶a adua panʌa. Mãwã idjira Ãcõrẽ Warra quĩrãca ewariza sacerdotea. 4 ¡Melquisedéd̶ebemada bio crĩchad̶adua! Idjira wãrãda dji droma basía. Dadjirã drõã naẽnabema dji droma b̶ʌ Abrahaʌ̃ba djõ b̶aped̶a jãrĩnanebemada idjía diasia. Die juachabʌrʌza ab̶a diasia. 5 Mãwãnacarea Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e jarasia jũma israelerãba edabʌdad̶ebemada Levid̶eba yõped̶ad̶a sacerdoterãa diad̶ida panʌda. Die edabʌdaza ab̶a diad̶ida panʌa. Israelerãra maʌ̃ sacerdoterã djabarãmĩna, ab̶ari Abrahaʌ̃neba yõped̶ad̶amĩna, mãwã diad̶ida panʌa. 6 Baribʌrʌ Melquisedéra Levid̶eba yõnaẽ́ basía. Mãwãmĩna Abrahaʌ̃ba jãrĩnanebemada idjía diasia. Die juachabʌrʌza ab̶a diasia. Maʌ̃ne Melquisedéba Abrahaʌ̃ra bia jarasia Ãcõrẽba carebamãrẽã. Mãwã osia Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a naẽna wãrãda carebayad̶a ad̶amĩna. 7 Jũmarãba cawa panʌa dji dromaara b̶ʌba dji ed̶aara b̶ʌra bia jarabarida Ãcõrẽba carebamãrẽã. 8 Israelerãba edabʌdad̶ebemada Levid̶eba yõped̶ad̶a sacerdoterãa diabadaa. Maʌ̃ sacerdoterã beud̶imĩna die edabʌdaza ãdjía ab̶a diabadaa. Baribʌrʌ Melquisedéra wad̶i zocai b̶ʌca b̶ʌa Ãcõrẽ bed̶eaba idjira beusida jaraẽ́ b̶ʌ bẽrã. Mãwã Abrahaʌ̃ba jãrĩnanebemada maʌ̃ beuca sacerdotea diasia. Die juachabʌrʌza ab̶a diasia. 9 Israelerãba die edabʌdad̶ebemada Levid̶eba yõped̶ad̶a sacerdoterãa ab̶a diabadaa. Baribʌrʌ Melquisedéba Abrahaʌ̃ audiab̶arisid̶e Abrahaʌ̃ wiuzaque Levira wad̶i neẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã dadjirãba nãwã jarad̶ida panʌa: Abrahaʌ̃ba die juachabʌrʌza Melquisedéa ab̶a diasid̶e idji wiuzaque Levid̶eba yõnirã bid̶a ara maʌ̃gʌda diasid̶aa. 11 Ãcõrẽba idji ley diasid̶e Levid̶eba yõped̶ad̶a sacerdoterãda b̶ʌsia israelerã maʌ̃ leyd̶eba pe eronĩbad̶amãrẽã. Naãrã Aaroʌ̃da sacerdote dji droma basía. Maʌ̃ sacerdoterãba o panʌneba ẽberãrãda poya jipa b̶ead̶ibara, ¿cãrẽ cãrẽã Aaroʌ̃ awara sacerdote Melquisedé quĩrãca b̶ʌda zeida b̶asi? 12 Maʌ̃ sacerdotera Levid̶eba yõped̶ad̶a sacerdoterã cacuabari b̶esia. Maʌ̃ bẽrã dji ley sid̶a awara b̶esia. 13 Jũma maʌ̃gʌba dadjirã Boro Jesud̶ebemada bed̶ea b̶ʌa. Idjira Levid̶eba yõnaẽ́ basía, ãtebʌrʌ Judad̶eba yõna basía. Maʌ̃ naẽna ni ab̶aʌ Judad̶eba yõnada sacerdote b̶ead̶aẽ́ basía. 14 Moiseba jaraca basía sacerdoterãra maʌ̃ ẽberãrãneba zed̶ida. Baribʌrʌ jũmarãba cawa panʌa dadjirã Boro Jesura Judad̶eba yõna basida. 15 Jũma mʌ̃a jarad̶ara ebud̶aara b̶ʌa naʌ̃da cawad̶ibʌrʌ: Levid̶eba yõped̶ad̶arã awara Jesuda sacerdoteda b̶esia Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca. 16 Idjira sacerdoteda b̶eẽ́ basía leyba b̶ʌd̶a bẽrã. Leyba ab̶abe Levid̶eba yõped̶ad̶adrʌ b̶ʌbaria. Jesura sacerdoteda b̶esia idji ʌb̶ʌad̶eba beuca bẽrã. 17 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Bʌra ewariza sacerdoteda b̶aya Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca. 18 Naãrã b̶ad̶a leyba ni ab̶aʌda carebad̶aẽ́ bẽrã Ãcõrẽba ãyã b̶ʌsia. 19 Maʌ̃ leyba ni ab̶a bid̶a jipa b̶ʌẽ́ basía. Maʌ̃ ley cãyãbara Ãcõrẽba ne biara b̶ʌda diasia dadjirã carebai carea. Maʌ̃gʌd̶eba dadjirãra Ãcõrẽ caita wãbadaa. 20 Ãcõrẽba dji naãrã panana sacerdoterã b̶ʌsid̶e ewariza b̶ead̶ida jaraẽ́ basía. Baribʌrʌ Ãcõrẽba Jesura sacerdoteda b̶ʌsid̶e wãrãneba jarasia ewariza mãwã b̶aida. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Dadjirã Boroba wãrãneba jarasia bʌra ewariza sacerdoteda b̶aida Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca. Idjia jarad̶ara quĩrã awara oẽ́a. 22 Maʌ̃gʌra Ãcõrẽba wãrãneba jarad̶a bẽrã dadjirãba cawa panʌa Ãcõrẽba Jesud̶eba dadjirã ume bed̶ea b̶ʌd̶ara wãrãda oida. Maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶ara idjia naãrã diad̶a ley cãyãbara biara b̶ʌa. 23 Naãrã b̶ead̶a sacerdoterãra beubadjid̶aa. Ab̶a jaid̶asira idjia o b̶ad̶ara waa poya oẽ́ bẽrã idji cacuabari dewarada b̶ebadjia. Mãwã zocãrãda sacerdote basid̶aa. 24 Baribʌrʌ Jesura beuca bẽrã ewariza sacerdote baya. 25 Maʌ̃ bẽrã idjid̶eba Ãcõrẽmaa zebʌdara jũma poya ẽdrʌ edaya ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã. Idjira beuca bẽrã ewariza dadjirã carea Ãcõrẽa bed̶ea djuburiabaria. 26 Dadji Sacerdote dji Droma Jesuba cadjiruara ocaa, ne jũmane jipa b̶ʌa. Ãcõrẽba idjira bia unu b̶ʌa. Cadjirua obadarã tãẽnabemada ãyã b̶ʌped̶a bajãne dji dromada b̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã ne jũmane dadjirãra poya carebaya. 27 Idjia ocaa dewararã sacerdote dji dromarãba ewariza obada quĩrãca. Maʌ̃ sacerdoterãba ara ãdjia cadjirua oped̶ad̶a carea naãrã Ãcõrẽa animarãda babue diabadaa. Maʌ̃bebʌrʌ dewara animarãda babue diabadaa ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea. Baribʌrʌ Jesuba animarã babue diabʌrʌ quĩrãca ara idjida idu beabisia ẽberãrãba cadjirua obada carea. B̸arima ab̶a mãwã od̶aba cadjiruara jũma sʌgʌsia. 28 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba ẽberãrã ne jũmane jipaẽ́ b̶eada b̶ʌbaria sacerdote dji dromarãda b̶ead̶amãrẽã. Baribʌrʌ maʌ̃ ley diad̶acarea Ãcõrẽba wãrãneba jarasia idji Warrara ewariza Sacerdote dji Dromada b̶aida. Mãwã idji Warrara b̶ʌsia dadjirã carea sacerdote arid̶e b̶ʌda b̶emãrẽã.

Hebreos 8

1 Dji crĩcha droma daiba jara panʌra naʌ̃gʌa: dadjirã Sacerdote dji Dromada bajãne Ãcõrẽ bugue biya quiru jʌwa araare chũmʌa. 2 Bajãne Ãcõrẽ de dji wãrã arad̶e idjira sacerdotea. Maʌ̃ dera ẽberãba od̶aẽ́a, ãtebʌrʌ dadjirã Boro Ãcõrẽba od̶aa. 3 Sacerdote dji dromarãda Ãcõrẽba jũma b̶ʌbaria idjía ne diad̶amãrẽã idjab̶a animarãda babue diad̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã Jesucrito bid̶a ne diaida b̶asia. 4 Idjida naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌbara sacerdote baẽ́ bacasia naʌ̃ ẽjũãne sacerdoterã bara bẽrã. Maʌ̃ sacerdoterãba Ãcõrẽa ne diabadaa idji leyd̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. 5 Sacerdoterãba o panʌneba unubibadaa bajãne sãwãbʌrʌ b̶ʌda. Maʌ̃ carea Moiseba Ãcõrẽ wua de oi naẽna Ãcõrẽba idjía nãwã jarasia: “Jũma daucha od̶adua mʌ̃a naʌ̃ eyad̶e unubid̶a quĩrãca.” 6 Baribʌrʌ Jesu dadjirã Sacerdote dji Dromaba bajãne o b̶ʌra sacerdoterãba naʌ̃ ẽjũãne o panʌ cãyãbara biara b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba Jesud̶eba bed̶ea b̶ʌd̶ara biara b̶ʌa Moised̶eba bed̶ea b̶ʌd̶a cãyãbara. Mãwã biara b̶ʌa maʌ̃ bed̶ea b̶ʌsid̶e Ãcõrẽba ẽberãrãra biara carebayad̶a ad̶a bẽrã. 7 Ãcõrẽba Moised̶eba naãrã bed̶ea b̶ʌd̶aba wãrãda carebad̶abara waya dewara bed̶eada b̶ʌẽ́ bacasia. 8 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Moised̶eba bed̶ea b̶ʌd̶ara ẽberãrãba jũma oped̶ad̶aẽ́ bẽrã idjia bed̶ead̶e panʌda unusia. Maʌ̃ carea nãwã jarasia: Jũmarã Boroba nãwã jara b̶ʌa: “Ewari ab̶a mʌ̃a israelerã ume, Judad̶ebemarã ume bid̶a bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌya. 9 Maʌ̃ bed̶ea djiwid̶ira bãrã drõã naẽnabemarã ume bed̶ea b̶ʌd̶a quĩrãca b̶aẽ́a. Bãrã drõã naẽnabemarã ume bed̶ea b̶ʌsia Egiptod̶eba quĩrãcuita waga ẽdrʌ enesid̶e. Baribʌrʌ wãrãda ĩjãped̶ad̶aẽ́ bẽrã mʌ̃a ãdjirãra igarasia.” Mãwã jara b̶ʌa jũmarã Boroba. 10 Idjab̶a jũmarã Boroba nãwã jara b̶ʌa: “Nocoarebema ewarid̶e mʌ̃a bed̶ea djiwid̶ida israelerã ume nãwã b̶ʌya: mʌ̃ leyra ãdjirã crĩchad̶e, ãdjirã sod̶e bid̶a b̶ʌya. Mʌ̃ra ãdjirã Ãcõrẽ baya, idjab̶a ãdjirãra mʌ̃ puru baya. 11 Maʌ̃ne jũmarãba mʌ̃ra cawa panania. Dji ed̶aara b̶eaba, dji dromarã bid̶a cawa panania. Maʌ̃ bẽrã ni ab̶aʌba idji druad̶ebemarãa, idji ẽberãrãa bid̶a waa jaradiad̶aẽ́a mʌ̃ jũmarã Boroda cawad̶amãrẽã. 12 Ãdjirãba biẽ́ oped̶ad̶ara mʌ̃a jũma quĩrãdoaya. Ãdjirãba cadjirua oped̶ad̶ara mʌ̃a waa crĩcha b̶aẽ́a.” 13 Ãcõrẽba bed̶ea djiwid̶i b̶ʌyad̶a asid̶e cawabisia idjia naãrã bed̶ea b̶ʌd̶ara dji drõãda. Dji drõã bẽrã dãrãẽ́ne ãyã b̶ʌya.

Hebreos 9

1 Ãcõrẽ israelerã ume naãrã bed̶ea b̶ʌsid̶e jarasia idji wua deda naʌ̃ ẽjũãne od̶ida panʌda, maʌ̃ ded̶e sãwã od̶ida panʌ sid̶a. 2 Maʌ̃ de od̶aped̶a dji nocoarebema dejãra “Ãcõrẽ itea b̶ʌ dejã” abadjid̶aa. Maʌ̃ dejãne ĩbĩrãda, mesa sid̶a b̶asia. Paʌ̃ Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ʌd̶a sid̶a b̶asia. 3 Dji ed̶aara b̶ʌ dejãne wuaba eatʌ jira b̶asia. Maʌ̃gʌ dejãra “Ãcõrẽ itea biara b̶ʌ dejã” abadjid̶aa. 4 Quera bá diabadada mama b̶asia. Maʌ̃ra oroba jũma bʌrá b̶asia. Ãcõrẽ baurude sid̶a b̶asia. Maʌ̃ sid̶a oroba jũma bʌrá b̶asia. Eped̶eco jũgurua oro od̶ada manába bira b̶ʌda maʌ̃ bauruded̶e ed̶a b̶asia. Aaroʌ̃ bacuru tununa sid̶a ed̶a b̶asia. Ãcõrẽba diad̶a ley mõgara pewed̶ead̶e b̶ʌd̶a sid̶a ed̶a b̶asia. 5 Baurude ʌ̃rʌ̃ bajãnebema nezoca quĩrãca i bara panʌda umé panasid̶aa. Ãdji iba dji baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌra jũãtrʌ eropanasid̶aa. Ãdji panʌmaa Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroada zebadjia. Maʌ̃ baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌmaa sacerdoteba oa jĩãpobʌrʌd̶e Ãcõrẽba ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶ara quĩrãdoabadjia. Maʌ̃gʌd̶ebemada ara nawena daiba naʌ̃ cartad̶e jũma jaradiad̶aẽ́a. 6 Jũma maʌ̃gʌ pãrãped̶ad̶acarea sacerdoterãra ewariza dji nocoarebema dejãne ed̶a wãbadjid̶aa ãdjia Ãcõrẽ itea od̶ida panʌra jũma od̶i carea. 7 Baribʌrʌ dji ed̶aara b̶ʌ dejãne ab̶abe sacerdote dji dromadrʌ poaza b̶arima ab̶a ed̶a wãbadjia. Ed̶a wãbʌrʌd̶e idjia cadjirua od̶a carea idjab̶a ẽberãrãba adua panʌneba cadjirua oped̶ad̶a carea bid̶a animarã oada Ãcõrẽ quĩrãpita jĩãpoi carea edebadjia. 8 Maʌ̃neba Ãcõrẽ Jaureba cawabi b̶asia ẽberãrãra wad̶i Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌd̶e poya ed̶a wãnaẽ́da. Sacerdoterãba wad̶i Ãcõrẽ de naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌd̶e ne od̶ida panʌmisa mãwã b̶asia. 9 Naʌ̃ ewarid̶e jũma maʌ̃gʌba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽa ne dia panʌneba idjab̶a animarã babue dia panʌneba bid̶a dji mãwã o b̶ea crĩchara poya jipa b̶ʌẽ́da. 10 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba ab̶abe cawabisia cãrẽda cod̶ida panʌda, cãrẽda dod̶ida panʌda, idjab̶a Ãcõrẽba sʌgʌbi b̶ʌra sãwã sʌgʌd̶ida panʌda. Jũma maʌ̃gʌra naʌ̃ djarad̶e obadjid̶aa ab̶a Ãcõrẽba jũma quĩrã awara obʌrʌd̶aa. 11 Baribʌrʌ Critora zesia dadjirã Sacerdote dji Droma bai carea. Jũma ne bia naʌ̃ ewarid̶e b̶ʌda idjia dadjirãa dia b̶ʌa. Idjira Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌd̶e dadjirã carea ne o b̶ʌa. Maʌ̃ dera dji araa. Ãcõrẽ de naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌ cãyãbara biara b̶ʌa. Ẽberãba od̶aẽ́a; naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a. 12 Critora Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌd̶e dji ed̶aara b̶ʌ dejãne b̶arima ab̶a ed̶a wãsia. Maʌ̃ dejãra “Ãcõrẽ itea biara b̶ʌ dejã” abadaa. Wãsid̶e chiwatu oada, paca zaque oa sid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita jĩãpoi carea edeẽ́ basía. Ãtebʌrʌ ara idji oada edesia. B̸arima ab̶a mãwã od̶aba dadjirãra ẽdrʌ b̶ʌsia ewariza bed̶ea neẽ́ b̶ead̶amãrẽã. 13 Sacerdoteba paca dji umaquĩrã oada, chiwatu oada, paca zaque wẽrã babue diad̶a pora sid̶a ẽberãrã ʌ̃rʌ̃ jĩãpobaria. Maʌ̃ba ẽberãrã Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶ead̶ara naʌ̃ djarad̶e bia b̶ʌbaria. 14 Mãwã baibʌrʌ, ¿Crito oaba dadjirãra biara b̶ʌẽ́ca? Critora cadjirua neẽ́ b̶asia. Ãcõrẽ Jaure beucaba carebad̶a bẽrã ara idjida idu beabisia animarã Ãcõrẽa babue diabʌrʌ quĩrãca. Cadjirua o panʌ carea dadjirãra beud̶ida panasid̶aa. Baribʌrʌ Critoba ara idjida idu beabid̶a bẽrã dadjirãba cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaped̶a dadjirã crĩchara jipa b̶ʌsia. Mãwã Ãcõrẽ zocai b̶ʌra dadjirãba poya ĩjãnia. 15 Ãcõrẽba naãrã bed̶ea b̶ʌd̶ad̶eba panasid̶ad̶e ẽberãrãba cadjiruada obadjid̶aa. Baribʌrʌ Critodrʌ beusia ãdjia cadjirua obadad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌi carea. Critora beud̶a bẽrã idjid̶eba Ãcõrẽba bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌsia. Mãwã Ãcõrẽba ne jũma bia jõca diai jarad̶ara idjia trʌ̃narãba Critod̶eba poya edad̶ia. 16 Naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa: ẽberãba cartad̶e b̶ʌbaria idji beud̶acarea caiba idjia erob̶ʌra edaida. Baribʌrʌ dji edaida b̶ʌba dji bed̶ea b̶ʌd̶ara wãrãda beusida acʌbiẽ́bʌrʌ, poya edaẽ́a. 17 Dji bed̶ea b̶ʌd̶a wad̶i zocai b̶ʌmisa dji edaida b̶ʌba maʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌra poya edaẽ́a. Ab̶abe beud̶acareabʌrʌ poya edaya. 18 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba israelerã ume naãrã bed̶ea b̶ʌsid̶e animarã oada erozoasia. Maʌ̃ba cawabisia ãdjirãba maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶ara ĩjã od̶ida panasid̶ada. 19 Maʌ̃ra nãwã b̶asia: Ãcõrẽba diad̶a leyra Moiseba naãrã ẽberãrãa jũma jarasia. Maʌ̃be paca zaque oada, chiwatu oa sid̶a baidod̶aa puerasia. Hisopo bacuru jʌwated̶e oveja cara purea od̶ada jʌ̃ped̶a oad̶e b̶eguea edasia. Maʌ̃ oaba idjia Ãcõrẽba diad̶a ley cartara, ẽberãrã sid̶a jĩãposia. 20 Jĩãpobʌrʌd̶e nãwã jarasia: “Naʌ̃ oaba jara b̶ʌa Ãcõrẽ bãrã ume bed̶ea b̶ʌd̶ara jũma ĩjã od̶ida panʌda.” 21 Ara maʌ̃ quĩrãca Moiseba Ãcõrẽ wua dera, jũma maʌ̃ ded̶e ed̶a b̶ea sid̶a oaba jĩãposia. 22 Wãrãda Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba jara b̶ʌa berara ne jũmada oaba jĩãpoida b̶ʌda Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶amãrẽã. Oada erozoaẽ́bʌrʌ dadjia cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaẽ́a. 23 Ãcõrẽ wua dera, maʌ̃ ded̶e ed̶a b̶ea sid̶a Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌ zaca b̶asia. Jũma maʌ̃gʌra animarã oaba jĩãpoida b̶asia Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶amãrẽã. Baribʌrʌ Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌra, maʌ̃ ded̶e ed̶a b̶ea sid̶a animarã oa cãyãbara oa biara b̶ʌba jĩãpoida b̶asia. 24 Critoba idji oara Ãcõrẽ de ẽberãba od̶ad̶e ed̶a edeẽ́ basía, maʌ̃gʌra ab̶abe Ãcõrẽ de ara bajãne b̶ʌ zaca b̶ad̶a bẽrã. Critoba idji oara bajãnebʌrʌ Ãcõrẽ quĩrãpita edesia. Id̶ira mama dadjirã carea Ãcõrẽa quĩrã djuburia iwid̶i b̶ʌa. 25 Idjira bajãnaa wãẽ́ basía idji oada b̶arima zocãrã jĩãpoi carea naʌ̃ ẽjũãnebema sacerdote dji dromaba poaza Ãcõrẽ itea biara b̶ʌ dejãne obari quĩrãca. 26 Mãwã b̶ad̶abara naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa Critora b̶arima zocãrã beuida b̶acasia. Baribʌrʌ naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e zeped̶a ara idjida idu beabisia. B̸arima ab̶a mãwã od̶aba dadjirãba cadjirua oped̶ad̶ara jũma ãyã b̶ʌsia. 27 Jũmarãda b̶arima ab̶a beud̶ia. Mãwãnacarea Ãcõrẽba cawa oya. 28 Ara maʌ̃ quĩrãca Critoba b̶arima ab̶a ara idjida idu beabisia zocãrãba cadjirua oped̶ad̶ara ãyã b̶ʌi carea. Idjira wayacusa zeya, baribʌrʌ maʌ̃ne dadjirãba cadjirua obadara ãyã b̶ʌi carea zeẽ́a. Ãtebʌrʌ zeya idji jʌ̃ã b̶eara ẽdrʌ edai carea.

Hebreos 10

1 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba jũma ne bia Critod̶eba zeid̶ebemada jarijaria unubi b̶ʌa. Maʌ̃ ne biara leyba diacaa. Maʌ̃ bẽrã poaza Ãcõrẽa animarã babue diad̶e wãbadara leyba poya jipa b̶ʌcaa. 2 Leyba ãdjirãra wãrãda jipa b̶ʌd̶abara, waa animarãra babue diad̶e wãnaẽ́ bacasia. Animarã babue dia panʌneba wãrãda cadjirua neẽ́ panenabara, waa crĩchad̶aẽ́ bacasia idji quĩrãpita bed̶ead̶e panʌda. 3 Baribʌrʌ paca dji umaquĩrã oaba, chiwatu oa bid̶a cadjiruara poya ãyã b̶ʌca bẽrã, poaza animarã babue dia panʌneba quĩrãnebabi b̶ʌa ãdjia cadjirua obadada. 5 Maʌ̃ carea Crito naʌ̃ ẽjũãnaa zesid̶e idjia Ãcõrẽa nãwã jarasia: Bʌa animarãra bʌ́a babue diad̶ida quĩrĩãẽ́ b̶ʌa. Ne diad̶i sid̶a quĩrĩãẽ́ b̶ʌa. Bʌa mʌ̃́a cacua diad̶adrʌ quĩrĩã b̶ʌa. 6 Ãdji cadjirua carea animarã babue diabʌdad̶e, ne diabʌdad̶e bid̶a bʌra b̶ʌsrid̶a b̶acaa. 7 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a jarasia: Ãcõrẽ, mʌ̃ra nama b̶ʌa bʌa quĩrĩã b̶ʌda oi carea. Bʌ Bed̶ead̶e mʌ̃nebemada mãwã b̶ʌ́ b̶ʌa. 8 Critoba naãrã jarasia Ãcõrẽba quĩrĩãẽ́ b̶ʌda ẽberãrãba ãdji cadjirua carea animarãda idjía babue diad̶ida idjab̶a ne diad̶ida. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba mãwã obi b̶ʌmĩna, maʌ̃neba Ãcõrẽra b̶ʌsrid̶a b̶acaad̶a asia. 9 Maʌ̃be Critoba Ãcõrẽa nãwã jarasia: “Mʌ̃ra nama b̶ʌa bʌa quĩrĩã b̶ʌda oi carea.” Maʌ̃ba cawabi b̶ʌa naãrã Ãcõrẽba animarã babue diabi b̶ad̶ara Critoba ãyã b̶ʌsida. Maʌ̃ cacuabari ara idjida idu beabid̶a bẽrã idjidrʌ b̶esia. 10 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌra Jesucritoba jũma osia. Ara idjida idu beabisia. B̸arima ab̶a mãwã od̶aba dadjirãra ewariza Ãcõrẽ itea bia b̶ʌsia. 11 Sacerdoterãba ewariza Ãcõrẽ itea ne obadaa idjab̶a animarãra babue diabadaa. Mãwãmĩna maʌ̃gʌba cadjiruara ãyã b̶ʌcaa. 12 Baribʌrʌ Jesucritoba cadjirua carea ara idjida idu beabisia. B̸arima ab̶a mãwã od̶aba jũma cadjiruara ãyã b̶ʌsia. Maʌ̃be Ãcõrẽ jʌwa araare chũmesia. 13 Mama jʌ̃ã b̶ʌa ab̶a Ãcõrẽba jũma idji ume dji quĩrũra idji jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa. 14 Critoba ara idjida idu beabisia. Mãwã b̶arima ab̶a od̶aba jũma Ãcõrẽ itea b̶eara jipa b̶ʌsia. Maʌ̃ jipa b̶ʌd̶ara ewariza b̶aya. 15 Ãcõrẽ Jaure bid̶a ab̶arida dadjirãa cawabi b̶ʌa. Naãrã jarasia: 16 Jũmarã Boro Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: “Nocoarebema ewarid̶e mʌ̃a bed̶ea djiwid̶ida israelerã ume nãwã b̶ʌya: mʌ̃ leyra ãdjirã crĩchad̶e, ãdjirã sod̶e bid̶a b̶ʌya.” 17 Maʌ̃are nãwã jarasia: Ãdjirãba biẽ́ oped̶ad̶ara mʌ̃a jũma quĩrãdoaya. Ãdjirãba cadjirua oped̶ad̶ara mʌ̃a waa crĩcha b̶aẽ́a. 18 Critod̶eba Ãcõrẽba dadjirã cadjiruara jũma quĩrãdoad̶a bẽrã, waa dadjirã cadjirua carea idjía ne diad̶iẽ́ panʌa. 19 Maʌ̃ bẽrã djabarã, Ãcõrẽ itea biara b̶ʌ dejãne ed̶a wãbʌda quĩrãca naʌ̃ ewarid̶e Jesucrito oad̶eba dadjirãra Ãcõrẽ caita ne wayaa neẽ́ wãnida panʌa. 20 Maʌ̃ dejãne wua eatʌ jira b̶ʌ cõãbʌrʌ quĩrãca Jesucritoba idji beud̶ad̶eba o djiwid̶ida jarisia dadjirã Ãcõrẽ caita poya wãnamãrẽã. Maʌ̃ od̶e wãbʌrʌra ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aya. 21 Dadjirãba Sacerdote dji Dromada bajãne eropanʌa. Idjia Ãcõrẽ ẽberãrãra jũma carebabaria. 22 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ caita wãnadrʌ. Critoba dadjirã crĩcha cadjirua b̶ad̶ada jipa b̶ʌsia dadjirã so idji oaba jĩãpobʌrʌ quĩrãca. Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ʌsia dadjirã cacuara baido pãpãrã quiruba sʌgʌd̶a quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã crĩcha ab̶a panʌneba idjab̶a wãrãda ĩjã panʌneba Ãcõrẽ caita wãnida panʌa. 23 Ãcõrẽra bed̶ea ab̶a b̶ʌ bẽrã dadjirãba jʌ̃ã panʌra idjab̶a maʌ̃nebema jũmarãa jara panʌ sid̶a ni maãrĩ bid̶a quenab̶arid̶iẽ́ panʌa. 24 Jʌrʌd̶ida panʌa sãwã dji carebad̶ida biara dji quĩrĩãni carea idjab̶a ne biada od̶i carea. 25 Ãbaa dji jʌrebadara idu b̶ʌd̶iẽ́ panʌa ʌ̃cʌrʌba idu b̶ʌbada quĩrãca. Ãtebʌrʌ dji carebad̶ida panʌa biara ĩjãni carea. Dadjirã Boro Ãcõrẽba cawa oi ewarira dãrãẽ́ne zeida cawa panʌ bẽrã biara mãwã od̶ida panʌa. 26 Wãrã bed̶ea cawaped̶ad̶acarea ara dadjiareba cadjiruada o pananibʌrʌ, waa neẽ́a Ãcõrẽa diad̶i carea maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoamãrẽã. 27 Mãwã o b̶ʌba ab̶abe ne wayaad̶eba jʌ̃ãida b̶ʌa Ãcõrẽba cawa omãrẽã. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba jũma idji ume dji quĩrũra tʌbʌ uruga nũmʌne b̶atabueya ewariza bá nũmamãrẽã. 28 Naẽna ab̶aʌba Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda igarasira, maʌ̃ne ẽberã uméba wa ũbeaba jarasid̶ara wãrãda mãwã b̶ʌda, idjira ab̶ed̶a quĩrã djuburia neẽ́ beabadjid̶aa. 29 Maʌ̃ba ¿sãwã crĩcha panʌ? ¿Ãcõrẽba idji Warra igarabadara wetara cawa oẽ́ca? Ãcõrẽba idji Warra oad̶eba bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌsia dadjirãra idji itea bia b̶ʌi carea. Mãwãra Ãcõrẽ Warra oa erozoad̶a siriẽ́ b̶ʌda crĩchabadara ¿idjia wetara cawa oẽ́ca? Maʌ̃ awara Ãcõrẽ Jaureba idji biad̶eba dadjirãra careba b̶ʌa. Mãwãra Ãcõrẽ Jaure biẽ́ jarabadara ¿idjia wetara cawa oẽ́ca? 30 Dadjirãba cawa panʌa Ãcõrẽba nãwã jarasida: “Mʌ̃abʌrʌ cawa oya. Jũmarãa diaya ãdjirãba oped̶ad̶a quĩrãca.” Idjab̶a nãwã jarasia: “Jũmarã Boro Ãcõrẽba idji ẽberãrãra cawa oya.” 31 Ãcõrẽ zocai b̶ʌba dadjida cawa oibʌrʌ wãrãda bio minijĩchia b̶ʌa. 32 Quĩrãnebad̶adua bãrãba naãrã wãrã bed̶ea cawasid̶ad̶e sãwã panasid̶ada. Maʌ̃ ewarid̶e bãrã bia mĩgaped̶ad̶ara jũma droasid̶aa. 33 Ed̶aud̶e jũmarã quĩrãpita Crito carea biẽ́ jarasid̶aa idjab̶a biẽ́ osid̶aa. Ed̶aud̶e djabarã Crito carea bia mĩga panʌ ume bia mĩgasid̶aa. 34 Crito carea preso b̶ʌped̶ad̶ara bãrãba quĩrã djuburiasid̶aa. Idjab̶a bãrãba ne erob̶ead̶ara b̶ʌsrid̶a idu jãrĩbisid̶aa, cawa panʌ bẽrã maʌ̃ cãyãbara ne biara b̶ʌ jõcada bajãne eropanʌda. 35 Maʌ̃ bẽrã bãrãba Ãcõrẽ ĩjã panʌra igararãnadua. Ĩjã pananibʌrʌ, Ãcõrẽba bajãne ne biada waib̶ʌa diaya. 36 Bãrãba jũma droad̶ida panʌa. Mãwã Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌda od̶aped̶a idjia diai jarad̶ara jũma edad̶ia. 37 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Dji zeida b̶ʌra dãrãẽ́ne zeya. Idjira wãrãda dãrãẽ́a. 38 Ẽberã jipa b̶ʌra mʌ̃ ĩjã b̶ʌd̶eba zocai b̶aya. Baribʌrʌ idjia ĩjã b̶ʌda igaraibʌrʌ, mʌ̃a idjira bia unuẽ́a. 39 Ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ ĩjã panʌra igarad̶aped̶a aduad̶ia. Baribʌrʌ dadjirãra maʌ̃ ẽberãrã quĩrãca panʌẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ ĩjã panʌneba ewariza zocai panania.

Hebreos 11

1 Dadjirãba Ãcõrẽda ĩjã panʌ bẽrã cawa panʌa dadjia jʌ̃ã panʌra wãrãda edad̶ida idjab̶a ununaẽ́ panʌ sid̶a wãrãda. 2 Dadji drõã naẽnabemarãba Ãcõrẽra ĩjã panana bẽrã Ãcõrẽba bia unusia. 3 Dadjirãba Ãcõrẽda ĩjã panʌ bẽrã cawa panʌa Ãcõrẽ bed̶eabʌrʌba naʌ̃ ẽjũãra, bajã sid̶a jũma osida. Mãwã dadjia ununacad̶eba idjia ne jũma dadjia unubadara osia. 4 Abelba Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã Caiʌ̃ba diad̶a cãyãbara ne biara b̶ʌda diasia. Ĩjãna bẽrã idjia diad̶ara Ãcõrẽba bia unuped̶a jarasia idjira jipa b̶ʌda. Abelera beud̶amĩna idjia wãrãda ĩjã b̶ad̶aba dadjirãa wad̶ibid̶a cawabi b̶ʌa Ãcõrẽra ĩjãnida panʌda. 5 Enocoba Ãcõrẽra ĩjã b̶ad̶a bẽrã beurãmãrẽã Ãcõrẽba zocai edesia. Ãcõrẽba eded̶a bẽrã idjira waa ununaẽ́ basía. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa Enoco edei naẽna Ãcõrẽba idjira bia unusida. 6 Baribʌrʌ Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽba bia unucaa. Ãcõrẽmaa ze quĩrĩã b̶ʌba ĩjãida b̶ʌa Ãcõrẽra wãrãda b̶ʌda idjab̶a jũma idji jʌrʌbʌdara carebabarida. 7 Noéba wad̶i unuca zeid̶ebemada Ãcõrẽba idjía jarasia. Maʌ̃ra Noéba ĩjãsia. Ara maʌ̃da Ãcõrẽra waya b̶ad̶a bẽrã idji ẽberãrãra ẽdrʌ edai carea jãba dromada osia. Ãcõrẽda ĩjãna bẽrã Noéba cawabisia naʌ̃ ẽjũãne b̶eara dji cadjiruarãda. Noéba ĩjãna bẽrã Ãcõrẽba jipa unusia. 8 Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a jarasia idjia diai jarad̶a druad̶aa wãmãrẽã. Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra ĩjãna bẽrã sãma wãda adua b̶ʌmĩna idji druara ameped̶a wãsia. 9 Ãcõrẽra ĩjãna bẽrã idjira Ãcõrẽba diai jarad̶a druad̶e ãĩbema quĩrãca wua ded̶e b̶abadjia. Idji warra Isara, idji wiuzaque Jacobo sid̶a ara maʌ̃ quĩrãca panabadjid̶aa, Ãcõrẽba ãdjía bid̶a maʌ̃ druara diai jarad̶a bẽrã. 10 Abrahaʌ̃ra mãwã b̶abadjia, bajãne b̶ʌ puru jõcad̶aa wãi carea jʌ̃ã b̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ purura Ãcõrẽba bio crĩcha b̶aped̶a jũma osia. 11 Abrahaʌ̃ra drõãda b̶asia. Idji quima Sarara warra toca basía. Baribʌrʌ Abrahaʌ̃ba ĩjãsia Ãcõrẽba idjía warrara unubida. Ãcõrẽba diai jarad̶ara ĩjãna bẽrã warrada unusia. 12 Mãwã Abrahaʌ̃ra beuyama b̶ad̶amĩna idjid̶eba ẽberãrãra zocãrã yõsid̶aa chĩdau zocãrã b̶ʌ quĩrãca, pusa ĩbʌ poya juachaiẽ́ b̶ʌ quĩrãca. 13 Jũma nama trʌ̃ odjaped̶ad̶ara Ãcõrẽ ĩjã panʌda beusid̶aa. Mãwãmĩna Ãcõrẽba diai jarad̶ara ãdjirãba naʌ̃ ẽjũãne edad̶aẽ́ basía. Baribʌrʌ cawasid̶aa nocoarebema ewarid̶e idjia jũma diaida. Maʌ̃ carea b̶ʌsrid̶asid̶aa idjab̶a ebud̶a jarasid̶aa naʌ̃ ẽjũãne ãdjirãra drua ãĩbemarãda, djãrã druad̶e pʌrrʌa b̶eada. 14 Mãwã jara panʌneba ebud̶a cawabisid̶aa ãdji drua arada edad̶i carea jʌ̃ã panʌda. 15 Ãdji ẽdrʌped̶ad̶a druada jẽda crĩchaped̶ad̶abara poya jẽda wãnida panacasid̶aa. 16 Baribʌrʌ drua biara b̶ʌ bajãne b̶ʌda quĩrĩã panasid̶aa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽra peracaa idjira ãdjirã Ãcõrẽ abʌdad̶e. Idjia puruda ãdjirã itea bajãne o erob̶ʌa. 17 Abrahaʌ̃ba wãrãda ĩjã b̶ʌ cawaya Ãcõrẽba jarasia idji warrada babue diamãrẽã. Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra ĩjã b̶ad̶a bẽrã idji warra Isara babue diad̶e wãsia. Baribʌrʌ maʌ̃ naẽna Ãcõrẽba idjía nãwã jarad̶oasia: “Bʌ warra Isad̶eba bʌ warrarãra zocãrã yõnia.” Ãcõrẽba mãwã jarad̶amĩna Abrahaʌ̃ba idji warra ab̶abe quiruda babue diai carea b̶asia. 19 Abrahaʌ̃ba crĩchasia idji warra Isa bead̶acarea Ãcõrẽba idjira poya ʌ̃rẽbabida. Wãrãda Ãcõrẽba Isa ʌ̃rẽbabibʌrʌ quĩrãca idu beabiẽ́ basía. Mãwã Abrahaʌ̃ba Isara zocai erob̶esia. 20 Isaba Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã idji warra Jacobora, Esaú sid̶a bia jarasia Ãcõrẽba nocoarebema ewarid̶e carebamãrẽã. 21 Jacobo beuyama b̶asid̶e Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã idjia Jose warrarãra ab̶a ab̶a bia jarasia Ãcõrẽba carebamãrẽã. Maʌ̃be idji bardonane jida nũmʌba Ãcõrẽa bia bed̶easia. 22 Jose beuyama b̶asid̶e Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã israelerãra Egipto druad̶eba ẽdrʌd̶iad̶a asia. Ẽdrʌbʌdad̶e idji b̶ʌwʌrʌra Canaaʌ̃ druad̶aa joud̶e eded̶aduad̶a asia. 23 Moise tosid̶a ewarid̶e Egiptod̶ebema boroba israelerã warra umaquĩrã zaquerãda jũma quenabisia. Baribʌrʌ Moise djibarirãba Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã dji boroba jarad̶ara wayad̶aẽ́ basía. Moise tod̶acarea unusid̶aa idjira warra quĩrãwãrẽã b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã dji boroba bearãmãrẽã jed̶eco ũbea mẽrã eropanasid̶aa. 24 Moiseba Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã drõã bad̶acarea quĩrĩãẽ́ b̶asia ẽberãrãba idjira Egiptod̶ebema boro cau warraad̶a ad̶ida. 25 Idjimaarã cadjirua o b̶ʌd̶eba warrewarrea b̶ʌsrid̶a b̶ai cãyãbara biara b̶asia Ãcõrẽ ẽberãrã ume ãbaa bia mĩga b̶aida. 26 Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara wãrãda zeida ĩjãna bẽrã, idjia crĩchasia Egiptod̶ebema ne biada erob̶ai cãyãbara biara b̶ʌda bia mĩga b̶aida. Ãcõrẽba nocoarebema ewarid̶e diai jarad̶ada biara eda quĩrĩãna bẽrã mãwã crĩcha b̶asia. 27 Moiseba Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã Egiptod̶ebema boro quĩrũbi wayaẽ́ ẽdrʌsia. Ãcõrẽ ununacara unu b̶ʌ quĩrãca idjia ĩjã b̶ʌra igaraẽ́ basía. 28 Moiseba Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã israelerã Egiptod̶eba ẽdrʌd̶i ewarida obisia. Maʌ̃ne deza dji ed̶a wãbada icawa oada jĩãpobisia dji beabariba ãdji umaquĩrã warra dji nabemarãda bearãmãrẽã. 29 Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã israelerãra Ãcõrẽba Pusa Purru ẽsi ewad̶a od̶e põãsa chãsid̶aa. Baribʌrʌ Egiptod̶ebemarã ab̶ari od̶e chãbʌdad̶e jũma nãbʌrʌ quinisid̶aa. 30 Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã israelerãra siete ewari Jerico puru aud̶u pʌrrʌgabʌdad̶e maʌ̃ puru aud̶u jũrã ca b̶ʌra jũma tod̶ogozoasia. 31 Israelerã uméba Jerico puru sãwã b̶ʌ cawaya acʌd̶e wãsid̶ad̶e wẽrã aud̶ua Rahába Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã ãdjira bia edasia. Maʌ̃ carea israelerãba Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶eara jũma quenasid̶ad̶e idjira bead̶aẽ́ basía. 32 ¿Ãcõrẽ ĩjã b̶ead̶ad̶ebemada mʌ̃a cãrẽda wad̶i jarai? Sansoʌ̃nebemada, Gedeoʌ̃nebemada, Baracod̶ebemada, Jepted̶ebemada, David̶ebemada, Samueld̶ebemada, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãnebema sid̶a bed̶eai carea ewariba araẽ́a. 33 Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã ʌ̃cʌrʌba drua b̶eara poyasid̶aa, ʌ̃cʌrʌba ãdji druara jipa erob̶easia, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba naʌ̃ ẽjũãne Ãcõrẽba diai jarad̶ara edasid̶aa. Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã ʌ̃cʌrʌra Ãcõrẽba imamaa idu cobiẽ́ basía. 34 Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã ʌ̃cʌrʌra tʌbʌ uruga nũmʌba baẽ́ basía, ʌ̃cʌrʌra necoba bead̶id̶ebemada ẽdrʌsid̶aa, ʌ̃cʌrʌ cacua ʌb̶ʌaẽ́ b̶ead̶ada cacua ʌb̶ʌasid̶aa idjab̶a mẽsrã b̶easia dji quĩrũ ume djõni carea. Maʌ̃ba ãdji dji quĩrũra poyasid̶aa. 35 Ʌ̃cʌrʌ wẽrãrãba Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã ãdji ẽberãrã beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbasid̶aa. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌda Ãcõrẽ ĩjã panʌ carea ẽberãrãba bio puod̶aped̶a beasid̶aa. Ãcõrẽda igarad̶ibʌrʌ ẽdrʌ b̶ʌd̶iad̶a asid̶ad̶e igarad̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ idu beabisid̶aa ʌ̃rẽbad̶aped̶a zocai b̶ai biara b̶ʌda edad̶i carea. 36 Ʌ̃cʌrʌda Ãcõrẽ ĩjã panʌ carea ẽberãrãba ipid̶a biẽ́ jarasid̶aa, soaba usid̶aa, idjab̶a carenaba jʌ̃naped̶a preso b̶ʌsid̶aa. 37 Ʌ̃cʌrʌda mõgaraba tab̶ari beasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌda ẽsidra b̶ʌá ʌrrasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌda necoba beasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌda de neẽ́ b̶ea bẽrã pʌrrʌa wãsid̶aa. Maʌ̃ne ãdjia jʌ̃ni carea neẽ́ b̶ead̶a bẽrã oveja e od̶ada, chiwatu e od̶a sid̶a jʌ̃badjid̶aa. Ãdjirãra ab̶ed̶a ne neẽ́ b̶easia. Ẽberãrãba ãdjirãra bia mĩga eropanabadjid̶aa idjab̶a biẽ́ obadjid̶aa. 38 Maʌ̃ ẽberãrãra Ãcõrẽ quĩrãpita dji biara b̶easia. Maʌ̃ bẽrã naʌ̃ ẽjũãne b̶ead̶iẽ́ panasid̶aa. Ãdjirãra de neẽ́ b̶ea bẽrã ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e, eyad̶e bid̶a pʌrrʌa nĩbabadjid̶aa. Eya uriad̶e, egoro uriad̶e bid̶a panabadjid̶aa. 39 Jũma maʌ̃ ẽberãrãba Ãcõrẽra ĩjã panana bẽrã Ãcõrẽba ãdjirãra bia unusia. Mãwãmĩna idjia diai jarad̶ara naʌ̃ ẽjũãne edad̶aẽ́ basía. 40 Ãcõrẽba dadjirã itea ne biara b̶ʌda erob̶ʌ bẽrã quĩrĩãsia ãdjirãra dadjirã ume ne jũmane bia pananida.

Hebreos 12

1 Maʌ̃ ẽberãrã zocãrãba unubisid̶aa Ãcõrẽra wãrãda ĩjãsid̶ada. Maʌ̃da cawa panʌ bẽrã dadjirã bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca ĩjã pananida panʌa. Dadjirãa idu ĩjãbicara, cadjiruaba dadjirã bʌrá edabari sid̶a ãyã b̶ʌd̶aped̶a jũma droa panʌneba nocod̶aa wãnadrʌ dadjirã jũẽnida panʌmaa. 2 Jesudrʌ biara crĩchad̶ida panʌa. Idjiabʌrʌ carebasia dadjirãba naãrã ĩjãnamãrẽã idjab̶a carebabaria ewariza ĩjã pananamãrẽã. Crĩchad̶adua sãwã idjira crud̶e bia mĩgasida. Maʌ̃ carea peraida b̶ad̶amĩna peraẽ́ basía. Idjia cawasia mãwãnacarea bio b̶ʌsrid̶a b̶aida. Id̶ira Ãcõrẽ bugue biya quiru jʌwa araare chũmʌa. 3 Bio crĩchad̶adua ẽberã cadjiruarãba Jesu biẽ́ osid̶ad̶e sãwã droasida. Mãwã bãrãra sẽnaẽ́a idjab̶a bãrãba ĩjã panʌra igarad̶ida crĩchad̶aẽ́a. 4 Bãrãra cadjirua ume djõ panʌa. Baribʌrʌ wad̶ibid̶a bãrãra bead̶aẽ́ panʌa Jesu beaped̶ad̶a quĩrãca. 5 Biara ĩjãnamãrẽã Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌra ¿bãrãba quĩrãdoasid̶aca? Idji warrarãa nãwã jarasia: Mʌ̃ warra, Jũmarã Boroba quẽãbʌrʌd̶e sopuarãdua. Jipa omãrẽã quẽãbʌrʌd̶e biẽ́ crĩcharãdua. 6 Jũmarã Boro Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ ẽberãrãra quẽãbaria jipa od̶amãrẽã. Idji warrarã b̶ead̶amãrẽã edad̶arãba cadjirua osid̶ara idjia ubaria. 7 Bãrã bia mĩga panʌra droad̶adua Ãcõrẽba maʌ̃gʌd̶eba jipa obi b̶ʌ bẽrã. Bãrãra idji warrarã bẽrã, Ãcõrẽba mãwã idu bia mĩgabi b̶ʌa cawa jipa od̶amãrẽã. ¿Warraba jipa omãrẽã dji zezaba quẽãcaca? 8 Ãcõrẽba idji warrarãra jũma quẽãbaria jipa od̶amãrẽã. Mãwã oẽ́bʌrʌ, bãrãra idji warrarã araẽ́a. 9 Dadjirãba naʌ̃ djarad̶e zezada eropanasid̶aa. Ãdjirãba dadjirãra quẽãbadjid̶aa jipa od̶amãrẽã. Maʌ̃ carea ãdjirãra wayabadjid̶aa. Maʌ̃ba ¿ewariza zocai b̶ead̶i carea dadjirã Zeza bajãnebemara biara wayad̶iẽ́ panʌca? 10 Dadjirã zeza naʌ̃ ẽjũãne zocai panasid̶ad̶e dadjirãra quẽãbadjid̶aa jipa od̶amãrẽã ara ãdjia crĩcha panana quĩrãca. Baribʌrʌ Ãcõrẽba mãwã obaria idji quĩrãca cadjirua neẽ́ bia b̶ead̶amãrẽã. 11 Jipa od̶amãrẽã quẽãbʌdad̶e dadjirãra b̶ʌsrid̶ad̶acaa ãtebʌrʌ sopuabadaa. Baribʌrʌ tẽã bad̶acarea dji ĩjãped̶ad̶aba jipa obadaa idjab̶a necai b̶eabadaa. 12 Maʌ̃ carea sẽ panʌmĩna bãrã jʌwa norrab̶ari b̶eada, bãrã chĩrãboro ureurea b̶ea sid̶a wayacusa ʌb̶ʌabibʌda quĩrãca biara ĩjã pananadua. 13 O jipa b̶ʌd̶e nĩbad̶adua. Mãwã dji sẽ panʌra ãĩ wãnaẽ́a ãtebʌrʌ biara ĩjã panania. 14 Jũmarã ume necai b̶ead̶adua. Idjab̶a Ãcõrẽ itea bia b̶ead̶adua. Ãcõrẽ itea bia b̶eaẽ́ba idjira poya ununaẽ́a. 15 Quĩrãcuita b̶ead̶adua Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌra ni ab̶aʌba igararãnamãrẽã. Idjab̶a quĩrãcuita b̶ead̶adua bãrã tãẽna ni ab̶aʌda ne carra asea quĩrãca b̶earãnamãrẽã. Maʌ̃ba djabarãa biẽ́ crĩchabiped̶a ãrĩbaria. 16 Quĩrãcuita b̶ead̶adua bãrã tãẽna ni ab̶aʌda aud̶ua nĩbarãnamãrẽã ni Esaú quĩrãca Ãcõrẽnebemada crĩchad̶aẽ́ b̶earãnamãrẽã. Esaúra warra iwina bẽrã dji zezaba erob̶ʌd̶ebemada waib̶ʌara edaida b̶asia. Mãwãmĩna idji djababa b̶arima ab̶a ne cobid̶abari idjia edaida b̶ad̶ara jũma idji djabaa diasia. 17 Bãrãba cawa panʌa mãwãnacarea Esaúba quĩrĩã b̶asida dji zezaba idjira bia jaraida Ãcõrẽba carebamãrẽã. Mãwãmĩna dji zezaba idjira igarasia. Esaúra jĩãnamĩna idjia naãrã od̶ara poya bia b̶ʌẽ́ basía. 18 Bãrã Ãcõrẽmaa zeped̶ad̶ara israelerã zeped̶ad̶a quĩrãca b̶ʌẽ́a. Israelerãra Sinai eyad̶aa wãsid̶aa. Maʌ̃ eyara ãdji dauba unusid̶aa. Maʌ̃ne eyara uruga nũmasia, ewarira pãĩsosoa nũmesia, idjab̶a nãũrãda minijĩchia pua nũmesia. 19 Ãdjirãba cachiru jĩguara, Ãcõrẽba jĩgua bed̶eabʌrʌ sid̶a ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e ne wayaaba bed̶ea djuburiasid̶aa Ãcõrẽra waa bed̶earãmãrẽã. 20 Bio ne wayasid̶aa Ãcõrẽba nãwã jarad̶a bẽrã: “Baridua ẽberãda, animarã sid̶a naʌ̃ eya caita zeibʌrʌ, mõgaraba tab̶ari bead̶ida panʌa wa chaba drʌ bead̶ida panʌa.” 21 Israelerãba unu panʌra bio minijĩchia b̶ʌ bẽrã Moiseba nãwã jarasia: “Mʌ̃ra ne wayaaba ure nũmʌa.” 22 Baribʌrʌ bãrãra Ãcõrẽmaa zesid̶ad̶e bajãnebema Sioʌ̃ eyad̶aa, bajãnebema Jerusaleʌ̃naa zesid̶aa. Maʌ̃ purura Ãcõrẽ zocai b̶ʌd̶ea. Mama bajãnebema nezocarãda mil zocãrã ãbaa b̶ʌsrid̶a dji jʌre duanʌa. 23 Bãrãra Ãcõrẽ warrarã dji jʌre duanʌmaa zesid̶aa. Ãcõrẽmaarã jũmarãda warra iwinaa. Bajãnebema bẽrã ãdji trʌ̃ra mama b̶ʌ́ b̶ʌa. Bãrãra jũmarã Cawa Obari Ãcõrẽmaa zesid̶aa. Ẽberãrã jipa b̶ea Ãcõrẽba bia b̶ʌd̶amaa zesid̶aa. 24 Bãrãra Jesumaa zesid̶aa. Idjid̶eba Ãcõrẽra ẽberãrã ume bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌsia. Bãrãra idji oa jĩãpod̶amaa zesid̶aa. Jesu oa erozoad̶aba cawabi b̶ʌra Abel oa erozoad̶aba cawabi b̶ʌ cãyãbara biara b̶ʌa. Jesu oa erozoad̶aba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽba cadjiruara sʌgʌbarida. Baribʌrʌ Abel oa erozoad̶aba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽba cadjiruara cawa obarida. 25 Maʌ̃ carea quĩrãcuita b̶ead̶adua Ãcõrẽba jara b̶ʌra igarad̶a amaaba. Idjia Sinai eyad̶e jarad̶a igaraped̶ad̶ara cawa osid̶e ẽdrʌd̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã idjia bajãneba dadjirã sod̶e jara b̶ʌda igarad̶ibʌrʌ ¿ẽdrʌd̶ica? Ẽdrʌd̶aẽ́a. 26 Sinai eyad̶e Ãcõrẽ bed̶easid̶e de uremiada wãsia. Baribʌrʌ naʌ̃ ewarid̶e idjia nãwã jara b̶ʌa: Wayacusa mʌ̃a de uremiara wãbiya. Maʌ̃ne ab̶abe naʌ̃ ẽjũãda urebiẽ́a, ãtebʌrʌ bajã sid̶a urebiya. 27 Wayacusa urebiyad̶a asid̶e Ãcõrẽba cawabisia ne jũma idjia ocuad̶ara ureped̶a jõbida. Maʌ̃ne ab̶abe jõcadrʌ b̶eya. 28 Dadjirãra Ãcõrẽ puru jõcad̶e panani bẽrã idjía bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa. Bio waya panʌneba idjía bia bed̶ead̶ida panʌa idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. 29 Mãwã wayad̶ida panʌa dadji Ãcõrẽba idji ĩjãẽ́ b̶eara cawa oi bẽrã tʌbʌ uruaba jũma bábari quĩrãca.

Hebreos 13

1 Bãrãra djabarã bẽrã ab̶arica dji quĩrĩã b̶ead̶adua. 2 Quĩrãdoarãnadua bãrã ded̶e zebʌdara bia edad̶ida panʌda. Ʌ̃cʌrʌba cawad̶aẽ́ne bajãnebema nezocarãda ãdji ded̶e bia edasid̶aa. 3 Preso b̶eara quĩrãdoarãnadua bãrã sid̶a ãdjirã ume preso panʌ quĩrãca. Ẽberãrãba biẽ́ o panʌneba bia mĩga b̶eara quĩrãdoarãnadua bãrã sid̶a ãdjirã ume bia mĩga panʌ quĩrãca. 4 Jũmarãba ãdji quimara waya b̶ead̶ida panʌa. Ãcõrẽba aud̶ua obadara, daunemabada sid̶a cawa oi bẽrã ab̶abe bãrã quima ume cãĩnida panʌa. 5 Paratara awua b̶earãnadua. Ãtebʌrʌ bãdjia erob̶eaba b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua Ãcõrẽba nãwã jarad̶a bẽrã: “Mʌ̃a bʌra ameẽ́a idjab̶a igaraẽ́a.” 6 Maʌ̃ carea dadjirãba ne wayaa neẽ́ nãwã jarad̶ida panʌa: Mʌ̃ Boroba mʌ̃ra careba b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra ne wayaẽ́ b̶ʌa. ¿Ẽberãba mʌ̃da sãwã biẽ́ oi? 7 Bãrã bororãda quĩrãnebad̶adua. Ãdjirãba Ãcõrẽ bed̶eara bãrãa jaradiasid̶aa. Crĩchad̶adua sãwã ãdjira nĩbasid̶ada idjab̶a maʌ̃gʌba cãrẽda sãwãsida. Ãdjia Crito ĩjã panana quĩrãca bãrã bid̶a ĩjã pananadua. 8 Jesucritora quĩrã awara b̶acaa. Nuena b̶ad̶a quĩrãca id̶i bid̶a ab̶arica b̶ʌa, idjab̶a ewariza mãwã b̶aya. 9 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba ne quĩrãtanoa ãĩ jaradiabadaa. Ãdjirãa idu cũrũgabirãnadua. Bãrãba co panʌneba wa cod̶aẽ́ panʌneba Ãcõrẽra biara ĩjãnaẽ́a. Maʌ̃ba ni ab̶aʌda carebacaa. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌa bãrãba biara sod̶eba ĩjãnamãrẽã. 10 Dadjirãba Jesuda eropanʌa animarã dadji cadjirua carea babue diaped̶ad̶a quĩrãca. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ded̶e wad̶ibid̶a ãdji cadjirua carea animarã babue diabadarãba Jesura poya edad̶aẽ́a. 11 Cadjirua carea sacerdote dji dromaba animarã oara Ãcõrẽ itea biara b̶ʌ dejãne ed̶a jĩãpod̶e wãbaria. Baribʌrʌ dji animarãra puru jĩga eded̶aped̶a babuebadaa. 12 Ara maʌ̃ quĩrãca Jesura puru jĩga bia mĩgasia idji oaba ẽberãrãra Ãcõrẽ itea bia b̶ʌi carea. 13 Maʌ̃ bẽrã puru jĩga Jesumaa wãbʌda quĩrãca idjira ẽpẽnida panʌa. Ẽberãrãba Jesu biẽ́ jaraped̶ad̶a quĩrãca dadjirã sid̶a biẽ́ jarabʌdad̶e droad̶ida panʌa. 14 Naʌ̃ ẽjũãne dadjirãra puru jõcad̶e panʌẽ́a, ãtebʌrʌ jʌ̃ã panʌa bajãnebema puru jõcad̶e panani carea. 15 Maʌ̃ carea Jesucritod̶eba dadjirãba ewariza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida panʌa. Dadji Ãcõrẽ ĩjã panʌana a panʌba idjía bia bed̶eabʌdad̶e animarã babue diabʌda quĩrãca o panʌa. 16 Quĩrãdoarãnadua bia od̶i carea idjab̶a bãrãba eropanʌneba dji careba panani carea. Jũma maʌ̃gʌra Ãcõrẽba bia unu b̶ʌa animarã babue diabʌda quĩrãca. 17 Djabarã, bãrã bororãba jara panʌra ĩjã od̶adua. Bãrãra waga panʌ bẽrã ãdji jʌwaed̶a b̶ead̶adua. Ãdjirãba cawa panʌa Ãcõrẽba cawa obʌrʌd̶e jũma ãdjia oped̶ad̶ara idjía ebud̶a jarad̶ida. Maʌ̃ bẽrã ãdjia jara panʌra ĩjã od̶adua. Mãwã ãdjirãba b̶ʌsrid̶a, sopua neẽ́ jũma od̶ia. Bãrãba ĩjã od̶aẽ́ panʌneba ãdjirãda sopuabid̶ibʌrʌ, bãrãra poya bia carebad̶aẽ́a. 18 Dai carea Ãcõrẽa iwid̶id̶adua. Daira ne jũmane jipa nĩba quĩrĩã panʌa. Cawa panʌa cadjiruara od̶aẽ́ panʌda. 19 Mʌ̃ djuburia, Ãcõrẽa iwid̶id̶adua wayacusa isabe bãrãmaa wãbimãrẽã. 20 Dadjirã Boro Jesucritora Oveja Wagabari dji Dromaa. Necai b̶ai diabari Ãcõrẽba idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia. Jesucrito oad̶eba Ãcõrẽra ẽberãrã ume bed̶ea b̶ʌsia. Maʌ̃ra ewariza b̶aya. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba ne jũma biada bãrãa o cawabida idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca poya od̶amãrẽã. Idjab̶a quĩrĩã b̶ʌa Jesucritod̶eba idjia dadjirã sod̶e ne jũma oida idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶amãrẽã. Dadjirãba ewariza Jesucritoa bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida. 22 Djabarã, mʌ̃a naʌ̃ carta zaqueda b̶ʌsia bãrãba biara ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya naʌ̃ bed̶eara bia edad̶amãrẽã. 23 Cawad̶adua dadjirã djaba Timoteo preso b̶ad̶ara ẽdrʌsida. Idjida isabe mʌ̃maa zeibʌrʌ, bãrã acʌd̶e wãbʌrʌd̶e mʌ̃a idjira edeya. 24 Djabarã, bãrã bororãa, jũma Ãcõrẽ ẽberãrãa bid̶a jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida. Djabarã Italia druad̶ebemarãba quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida. 25 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra jũma careba b̶aida.

Santiago 1

1 Mʌ̃ra Santiagoa, Ãcõrẽ nezocaa idjab̶a dadjirã Boro Jesucrito nezocaa. Naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa Israel doce warrarãneba yõped̶ad̶arã druaza b̶ea itea. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia pananida. 2 Djabarã, bariduad̶eba bia mĩga panʌne b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua. 3 Bãrãba cawa panʌa mãwã bia mĩga panʌne Ãcõrẽda ĩjã pananibʌrʌ, biara droa cawad̶ida. 4 Maʌ̃ bẽrã jũma bia droa pananadua. Mãwã ne jũmane biya, jipa b̶ead̶ia. Ni maãrĩ bid̶a biẽ́ b̶ead̶aẽ́a. 5 Bãrãnebemaba crĩcha cawaada neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽa iwid̶ida b̶ʌa. Maʌ̃ne Ãcõrẽba diaya. Idjía iwid̶isid̶ara quẽãẽ́ne jũmarãa ad̶uba diabaria. 6 Baribʌrʌ wãrãda ĩjã b̶ʌd̶eba iwid̶ida b̶ʌa. Ni maãrĩ bid̶a crĩchaiẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽba diaẽ́da. Mãwã crĩcha b̶ʌra nãũrãba pusa bogozoa ãyã edebari quĩrãca b̶ʌa. 7 Mãwã b̶ʌba crĩchaiẽ́ b̶ʌa dadjirã Borod̶eba ne edaida. 8 Idjira crĩcha umé b̶ʌ bẽrã ab̶ari crĩchad̶e b̶acaa. 9 Djaba mĩã djuburi b̶ʌra b̶ʌsrid̶a b̶aida b̶ʌa Ãcõrẽ quĩrãpita dji droma bẽrã. 10 Baribʌrʌ parata bara b̶ʌra b̶ʌsrid̶a b̶aida b̶ʌa Ãcõrẽba idjira mĩã djuburi unu b̶ʌ bẽrã. Parata bara b̶ʌra dãrã b̶aẽ́a nepõnõ dãrã b̶aca quĩrãca. 11 Ʌ̃mãdau odjad̶acarea jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba chiruara põpõnozoabaria. Maʌ̃be dji põnõ jurruped̶a idji biya quirura jõbaria. Ara maʌ̃ quĩrãca ne bara b̶ʌra ewariza parata edai carea b̶ʌd̶e beuya. 12 Ab̶aʌba bia mĩga b̶ʌd̶e jũma droa b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽ quĩrãpita bio bia b̶ʌa. Jũma droad̶acarea Ãcõrẽba borob̶ari diabʌrʌ quĩrãca idjira ewariza zocai b̶ʌya. Ãcõrẽba jũma idji quĩrĩã b̶earãa wãrãneba mãwã zocai b̶ʌyad̶a asia. 13 Cadjirua oi crĩcha zebʌrʌd̶e ni ab̶aʌba jaraiẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽba maʌ̃ra dia b̶ʌda. Cadjirua oi crĩchara Ãcõrẽmaa zeca bẽrã idjia ni ab̶aʌa maʌ̃ra diacaa. 14 Ãtebʌrʌ cadjirua oi crĩchara zebaria ara dadjia mãwã o quĩrĩã b̶ʌ bẽrã. 15 Cadjirua oi crĩchara zeped̶a maʌ̃da o b̶ebaria. Mãwã o b̶ed̶a bẽrã beud̶acarea Ãcõrẽnebemada ewariza jĩga b̶aya. 16 Djabarã, ara bãdub̶a cũrũgarãnadua. 17 Ʌ̃taareba dadjirã Zeza Ãcõrẽba ne jũma bio biya qued̶eadrʌ dadjirãa diabaria. Idjiabʌrʌ ne jũma bajãne uruabadara ocuasia. Maʌ̃ra ewariza ab̶arica uruad̶acaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽra quĩrã awara b̶acaa idjab̶a quĩrã awara ocaa. 18 Idjia quĩrĩãna bẽrã idji wãrã bed̶ead̶eba dadjirãra zocai b̶ʌsia. Mãwã néud̶ebema naãrã ewad̶a idjía diad̶a quĩrãca dadjirãra jũma idjia od̶ad̶ebemada idji itea biara panʌa. 19 Maʌ̃ bẽrã djabarã, jũmarãba quĩrãcuita ũrĩni carea b̶ead̶ida panʌa, quĩrãcuita bed̶ead̶ida panʌa, idjab̶a baridua carea isabe quĩrũniẽ́ panʌa. 20 Dadji quĩrũbʌdad̶e Ãcõrẽba jipa obi b̶ʌra od̶acaa. 21 Maʌ̃ bẽrã ne jũma cadjiruara, ne jũma jipaẽ́ b̶ʌ sid̶a igarad̶adua. Maʌ̃be Ãcõrẽba idji bed̶ea bãrã sod̶e b̶ʌd̶ada crĩcha biad̶eba ĩjãnadua. Ara maʌ̃ bed̶eaba bãrãra Ãcõrẽba cawa oid̶ebemada poya ẽdrʌ edaya. 22 Ãcõrẽ bed̶eara ĩjã o pananadua. Ab̶abe ũrĩbadada b̶earãnadua. Mãwã b̶ead̶ibʌrʌ, ara bãdub̶a cũrũga b̶ead̶ia. 23 Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩ b̶ʌba ĩjã oẽ́bʌrʌ, ẽberãba quĩrã acʌbadad̶e idji quĩrã acʌbʌrʌ quĩrãca b̶ʌa. 24 Acʌbʌrʌd̶e idjira sãwã b̶ʌda unubarimĩna, ãyã wãsira ab̶ed̶a quĩrãdoabaria. 25 Baribʌrʌ bariduaba Ãcõrẽ bed̶eada ũrĩped̶a quĩrãdoaẽ́bʌrʌ, bio bia b̶aya. Maʌ̃ bed̶ea jipa b̶ʌ dadji ẽdrʌ b̶ʌbarida ewariza quĩrãcuita crĩchaped̶a ĩjã o b̶aibʌrʌ, idjia o b̶ʌd̶eba bio bia b̶aya. 26 Ab̶aʌba Ãcõrẽda ĩjã b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, baribʌrʌ idji quĩrãmeda quĩrãcuita wagaẽ́bʌrʌ, ara idjidub̶a cũrũga b̶ʌa. Wãrãda ĩjãẽ́ b̶ʌa. 27 Wãrãda ĩjã b̶ʌba nãwã oida b̶ʌa dadji Zeza Ãcõrẽba idjia o b̶ʌra bia unumãrẽã idjab̶a jipa unumãrẽã: jẽrãmãrãda, pẽdra wẽrãrã sid̶a bia mĩga panʌne carebaida b̶ʌa, idjab̶a naʌ̃ ẽjũãne b̶ea cadjiruada oiẽ́ b̶ʌa.

Santiago 2

1 Djabarã, bãrãba dadjirã Boro biya quiru Jesucritoda ĩjã panʌ bẽrã ni ab̶aʌ ume quĩrã awara orãnadua. 2 Ãĩbẽrã ewari ab̶a bãrã ãbaa dji jʌre panʌne ẽberãba jʌwad̶e oro od̶a jʌ̃ b̶ʌda, djio nẽbʌa jʌ̃ b̶ʌda ed̶a zeisicada. Maʌ̃ne idjab̶a ẽberã ne neẽ́ b̶ʌba djio sore jʌ̃ b̶ʌda ed̶a zeisicada. 3 Bãrãba bio djio nũmʌda bia ununaped̶a idjía nama biara b̶ʌma chũmeduad̶a ad̶ibʌrʌ, maʌ̃ne dji ne neẽ́ quirúa jãma ʌ̃ta nũmeduad̶a ad̶ibʌrʌ, wa nama mʌ̃ jĩrũ caita egode chũmeduad̶a ad̶ibʌrʌ, ¿ara bãrã tãẽna quĩrã awara o panʌẽ́ca? ¿Crĩcha biẽ́ b̶ʌd̶eba mãwã o panʌẽ́ca? 5 Djabarã, ¡ũrĩnadua! ¿Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãne ne neẽ́ qued̶eara Jesucrito ĩjãnamãrẽã edasiẽ́ca? Mãwã ãdjirãra ne bara panʌ quĩrãca b̶eaa. Ãcõrẽba ãdjirãra bia pe erob̶aya idji quĩrĩã b̶earãa wãrãneba mãwã jarad̶a bẽrã. 6 Mãwãmĩna bãrãba ne neẽ́ qued̶eara biẽ́ obadaa. Parata bara b̶eadrʌ bia obadaa. Baribʌrʌ ¿parata bara b̶eabʌrʌ bãrãra biẽ́ od̶acaca? ¿Ãdjiabʌrʌ bãrãra cawa obadamaa õgo eded̶acaca? 7 Bãrãra Jesucritod̶ea. Baribʌrʌ ¿ãdjirãba idji trʌ̃ biya quiruda biẽ́ jarad̶acaca? 8 Bãrãba Ãcõrẽ leyd̶ebema dji dromaara b̶ʌda wãrãda ĩjã o panʌbʌrʌ, bia o panʌa. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e maʌ̃ leyba nãwã jara b̶ʌa: “Djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.” 9 Baribʌrʌ bãrãba ʌ̃cʌrʌda quĩrã awara o panʌbʌrʌ, cadjiruada o panʌa. Ãcõrẽ leyba jara b̶ʌa bãrãra maʌ̃ carea bed̶ead̶e panʌda. 10 Ab̶aʌba Ãcõrẽ leyd̶ebemada ab̶a ĩjã oẽ́bʌrʌ, jũma ĩjã oẽ́ b̶ʌ carea bed̶ead̶e b̶ʌa. 11 Naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Ãcõrẽba jarasia “daunemarãdua” idjab̶a “mĩã bearãdua.” Daunemaẽ́mĩna mĩã beaibʌrʌ, Ãcõrẽ leyra ĩjã oẽ́ b̶ʌa. 12 Quĩrãcuita bed̶ead̶adua idjab̶a jipa od̶adua, Ãcõrẽba dadji ẽdrʌ b̶ʌbari leyd̶eba cawa oi bẽrã. 13 Djãrã quĩrã djuburiacara Ãcõrẽba cawa obʌrʌd̶e quĩrã djuburiaẽ́a. Maʌ̃ne djãrã quĩrã djuburiabadara bia b̶ead̶ia. 14 Djabarã, ab̶aʌba Jesucritoda wãrãda ĩjã b̶ʌad̶a aibʌrʌ, baribʌrʌ biada oẽ́ b̶ʌbʌrʌ, ¿maʌ̃ba carebaica? ¿Maʌ̃ba idjira wãrãda ẽdrʌica? 15 Naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Djababa wa djabawẽrãba cacuad̶e jʌ̃i carea idjab̶a coi carea neẽ́ b̶ʌsicada. 16 Maʌ̃ne ab̶a bãrãnebemaba idjía jaraibʌrʌ, “mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌra bia wãida, cacuad̶e jʌ̃i careabemara erob̶aida, idjab̶a bia ne co b̶aida,” baribʌrʌ ni cãrẽ sid̶a diaẽ́bʌrʌ, ¿maʌ̃ jarad̶aba carebasica? Carebaẽ́ basía. 17 Ara maʌ̃ quĩrãca Jesucrito ĩjã b̶ʌad̶a a b̶ʌba biada oẽ́bʌrʌ, wãrãda ĩjãẽ́ b̶ʌa. Idjia ĩjã b̶ʌad̶a a b̶ʌra ẽberã beud̶a quĩrãca b̶ʌa. 18 Ab̶aʌba jaraisicada: “Bʌa Jesucritora ĩjã b̶ʌad̶a abaria, maʌ̃ne mʌ̃a biada obaria.” Mʌ̃a naʌ̃da jaraya: bʌa bia oẽ́ne acʌbidua Jesucritora wãrãda ĩjã b̶ʌda. Maʌ̃ne mʌ̃a bia o b̶ʌd̶eba acʌbiya Jesucritora wãrãda ĩjã b̶ʌda. 19 Bʌa ĩjã b̶ʌa Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌda. ¡Bio bia b̶ʌa! Jairã bid̶a mãwã ĩjã panʌa, baribʌrʌ Ãcõrẽ wayaaba urebadaa. 20 Bʌra crĩcha neẽ́ b̶ʌa. ¿Mʌ̃a bʌ́a cawabida b̶ʌca Jesucrito ĩjã b̶ʌad̶a a b̶ʌba biada oẽ́bʌrʌ wãrãda ĩjãẽ́ b̶ʌda? 21 ¿Dadji judiorã zeza Abrahaʌ̃ba od̶a carea Ãcõrẽba idjira jipa unuẽ́ basica? Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a idji warra Isara babue diaduad̶a asid̶e Abrahaʌ̃ba mãwã od̶e wãsia. ¿Ãcõrẽba idjira maʌ̃ carea jipa unuẽ́ basica? 22 Bʌa cawaida b̶ʌa Abrahaʌ̃ba wãrãda Ãcõrẽra ĩjãna bẽrã mãwã osida. Idjab̶a mãwã od̶a bẽrã unubisia Ãcõrẽra wãrãda ĩjã b̶ʌda. 23 Abrahaʌ̃ba od̶aba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌra wãrãda. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra ĩjãsia. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba idjira jipa unusia.” Idjab̶a Abrahaʌ̃ra Ãcõrẽ ume dji biaad̶a abadjid̶aa. 24 Maʌ̃gʌd̶eba bãrãba cawa panʌa Ãcõrẽba dadjira jipa unuẽ́ b̶ʌda ab̶abe idjida ĩjã panʌana a panʌ bẽrã, ãtebʌrʌ jipa unu b̶ʌa idjira ĩjãnaped̶a biada o panʌ bẽrã. 25 Ara maʌ̃ quĩrãca wẽrã aud̶ua Rahába od̶a carea Ãcõrẽba idjira jipa unusia. Josueba diabued̶arãra idji ded̶e bia edasia idjab̶a dewara óare jẽda wãbisia. 26 Beud̶ara jaure neẽ́ b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽ ĩjã b̶ʌad̶a a b̶ʌba biada oẽ́bʌrʌ, wãrãda ĩjãẽ́ b̶ʌa. Idjia ĩjã b̶ʌad̶a a b̶ʌra ẽberã beud̶a quĩrãca b̶ʌa.

Santiago 3

1 Djabarã, bãrãba cawa panʌa Ãcõrẽba dji jaradiabadada biara cawa oida. Maʌ̃ bẽrã zocãrã bãrãnebemaba jʌrʌd̶iẽ́ panʌa Ãcõrẽ bed̶ea jaradiabadada b̶ead̶i carea. 2 Jũma dadjirãba b̶arima zocãrã ãĩ obadaa. Ab̶aʌba bed̶ea b̶ʌd̶e dewara soda ãrĩcabʌrʌ, ne jũmane jipa b̶ʌa idjab̶a idji cacuara jũma jipa erob̶ʌa. 3 Dadjirãba cawayo quẽbʌra jʌ̃badaa ĩjã obid̶i carea. Mãwã cawayora dadji wã quĩrĩã panʌmaa edebadaa. 4 Idjab̶a barcod̶ebemada crĩchad̶adua. Barcora waib̶ʌa b̶eamĩna, nãũrã dji cãbãyã pua nũmʌba edebarimĩna, dji edebʌrʌba peratʌbari maãrĩ quiruba idji wã quĩrĩã b̶ʌmaa edebaria. 5 Ara maʌ̃ quĩrãca dadji quĩrãmera maãrĩ quirumĩna jũmawãyã bed̶eabaria. Crĩchad̶adua sãwã urua maãrĩ quiruba oi waib̶ʌada jũma bábibarida. 6 Dadji quĩrãmera tʌbʌ urua quĩrãca b̶ʌ bẽrã jũmarãda ãrĩda b̶ʌa. Ne jũma cadjiruada bed̶eabaria. Ara dadji cacuad̶e b̶ʌ bẽrã dadjira jũma ãrĩbaria ab̶a beubʌdad̶aa. Idjab̶a diauruba cadjiruada bed̶eabibaria tʌbʌ jidabibʌrʌ quĩrãca. 7 Quĩrãtanoa animarã b̶eada, ĩbana b̶eada, ãdji jãne wãbada b̶eada, pusad̶e b̶ea sid̶a ẽberãrãba jidad̶aped̶a ʌ̃mʌ̃mʌ̃rʌ̃ãbibadaa. 8 Baribʌrʌ dadji quĩrãmera ni ab̶aʌba poyad̶acaa. Dadji quĩrãmeba cadjiruada baridua bed̶eabaria. Nẽãrã cadjiruaba bira b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. 9 Dadji quĩrãmeba dadji Zeza Ãcõrẽa bia bed̶eabadaa, idjab̶a ab̶ari quĩrãmeba ẽberãrãda biẽ́ jarabadaa Ãcõrẽba ara idji quĩrãca od̶amĩna. 10 Ab̶ari iteba bed̶ea biada, bed̶ea cadjirua sid̶a bed̶eabaria. Djabarã, mãwã b̶aiẽ́ b̶ʌa. 11 Egorod̶eba ʌ̃taa bogadrʌ b̶ʌ baidod̶eba ¿baido cũãda idjab̶a baido cʌyada zebarica? 12 ¿Higojõ bacuruba olivoda zaubarica? ¿Uvaba higojõda zaubarica? Zaucaa. Ara maʌ̃ quĩrãca egorod̶eba ʌ̃taa bogadrʌ b̶ʌ baidod̶eba baido cũãda idjab̶a baido cʌyada zecaa. 13 Bãrãra crĩcha cawa b̶eada, ne cawa b̶eada crĩcha panʌbʌrʌ, bia nĩnaneba unubid̶adua wãrãda mãwã b̶eada. Dji dromada crĩchad̶aẽ́ne necawaad̶eba bia od̶ida panʌa. 14 Baribʌrʌ djãrãba erob̶ʌ carea wa o b̶ʌ carea sobiẽ́ b̶ead̶ibʌrʌ, idjab̶a djãrã cãyãbara biara b̶ead̶i carea jʌrʌd̶ibʌrʌ, jararãnadua bãrãra ne cawa b̶eada. Mãwã jarad̶ibʌrʌ, wãrã bed̶eara igara panʌa. 15 Bãrã necawaad̶eba mãwã crĩcha panʌbʌrʌ, maʌ̃ necawaara Ãcõrẽneba zecaa, ãtebʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebema necawaa, ẽberã necawaa, idjab̶a diauru necawaa. 16 Djãrãba erob̶ʌ carea wa o b̶ʌ carea sobiẽ́ b̶eara, djãrã cãyãbara biara b̶ead̶i carea jʌrʌ b̶ea sid̶a baridua caicayabadaa idjab̶a ne jũma cadjiruada obadaa. 17 Baribʌrʌ Ãcõrẽba dia b̶ʌ necawaa erob̶eaba ne jũmane jipa obadaa, jũmarãda ãbaa necai b̶ead̶amãrẽã jʌrʌbadaa, jũmarã ume bia panabadaa, dewaraba jara b̶ʌra ũrĩni carea panabadaa, djãrãra quĩrã djuburiabadaa idjab̶a ne jũma biada obadaa. Ni ab̶aʌ ume quĩrã awara od̶acaa. Idjia jaradia b̶ʌ quĩrãca wãrãda obaria. 18 Ẽberãrã ãbaa necai b̶ead̶amãrẽã jʌrʌbariba ãdjirãra ãbaa necai b̶ʌbaria necai b̶ai bed̶ea ubʌrʌ quĩrãca. Mãwã idjia unuya ẽberãrãba jipa o panʌda ne bia ewabʌrʌ quĩrãca.

Santiago 4

1 ¿Bãrãra cãrẽ cãrẽã djõbada idjab̶a ijarabada? Bãrãba o quĩrĩã panʌ cadjiruara bãrã sod̶e djõ b̶ʌa mãwã od̶amãrẽã. 2 Bãrãra ne eda quĩrĩãbadamĩna poya edad̶acaa. Maʌ̃ bẽrã mĩã beabadaa. Djãrãneda eda quĩrĩãbadaa. Baribʌrʌ poya edad̶aca bẽrã ijarabadaa idjab̶a djõbadaa. Bãrãba quĩrĩã panʌra edad̶acaa Ãcõrẽa iwid̶id̶aca bẽrã. 3 Idjab̶a bãrãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e edad̶acaa crĩcha biẽ́ b̶ʌd̶eba iwid̶ibada bẽrã. Bãrãba ab̶abe iwid̶ibadaa edad̶aped̶a bãdjia quĩrĩã panʌ quĩrãca od̶i carea. 4 Daunemabʌda quĩrãca bãrãba Ãcõrẽra igarasid̶aa naʌ̃ ẽjũãnebemada ẽpẽni carea. ¿Bãrãba wad̶ibid̶a adua panʌca naʌ̃ ẽjũãnebema quĩrĩã b̶ʌra Ãcõrẽ ume dji quĩrũda? Wãrãda bariduaba naʌ̃ ẽjũãnebemada quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽ ume dji quĩrũa. 5 Ãcõrẽba dadjirã sod̶e b̶ʌd̶a Jaureba quĩrĩã b̶ʌa ab̶abe Ãcõrẽdrʌ quĩrĩã pananida. ¿Bãrãba crĩcha panʌca Ãcõrẽ Bed̶ead̶e ara idji quĩrĩãbe mãwã b̶ʌbisida? 6 Baribʌrʌ Ãcõrẽba idji biad̶eba dadjirãra bio careba b̶ʌa. Maʌ̃ carea Idji Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Dji dromada crĩcha b̶eara Ãcõrẽba idu bia wãbicaa. Baribʌrʌ dji dromada crĩchaẽ́ b̶eara Ãcõrẽba idji biad̶eba carebabaria. 7 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ jʌwaed̶a b̶ead̶adua. Diaurura ĩjãrãnadua. Mãwã idjira bãrãmabemada ãyã wãya. 8 Ãcõrẽ caita zed̶adua, mãwãra idjira bãrã caita zeya. Bãrã dji cadjirua obadarã, ¡jʌwa sʌgʌbʌda quĩrãca waa cadjiruara orãnadua! Bãrã dji crĩcha umé erob̶ea, ¡crĩcha cadjirua igarad̶aped̶a ab̶abe Ãcõrẽdrʌ crĩchad̶adua! 9 Bãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea sopua b̶ead̶adua, jĩãnadua, aujĩãnadua. Waa b̶ʌsrid̶aba ipid̶arãnadua, ãtebʌrʌ bãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea wãrãda sopuad̶adua. 10 Crĩcha ed̶aara b̶ʌd̶eba dadjirã Boro Ãcõrẽ quĩrãpita zed̶adua. Mãwã bãrãra dji dromarãda b̶ʌya. 11 Djabarã, djãrãra biẽ́ jararãnadua. Ab̶aʌba idji djabada biẽ́ jaraibʌrʌ wa cadjiruad̶e b̶ʌad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽ leyda biẽ́ jara b̶ʌa, idjab̶a maʌ̃ leyra biẽ́ b̶ʌda crĩcha b̶ʌa. Ab̶aʌba Ãcõrẽ leyda biẽ́ b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ leyba jara b̶ʌra ĩjã oẽ́ b̶ʌa. Ãcõrẽ leyba jara b̶ʌ cãyãbara idjidrʌ djãrã cawa obarida b̶esia. 12 Baribʌrʌ maʌ̃ leyra Ãcõrẽbʌrʌ diasia. Idjiabʌrʌ cawa obaria. Ab̶abe idjiabʌrʌ ẽberãrãra poya ẽdrʌ edaya idjab̶a poya biẽ́ b̶ʌya. Maʌ̃ bẽrã ¿bʌra cai, bʌ djaba cawa oi carea? 13 ¡Mʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua! Ʌ̃cʌrʌba nãwã jarabadaa: “Nane wa nu dadjira dewara purud̶aa wãnia. Mama poa ab̶a panania. Maʌ̃ne ne od̶ia parata edad̶i carea.” 14 Baribʌrʌ bãrãba adua panʌa nubema ewarid̶e cãrẽda sãwãida. ¿Bãrãba cawa panʌca nubema ewarid̶e zocai b̶ead̶ida? Adua panʌa. Bãrãra jʌ̃rãrã towaa quĩrãca b̶eaa. Jʌ̃rãrã towaa odjaped̶a isabe nẽbabari quĩrãca bãrã sid̶a dãrã b̶ead̶aẽ́a. 15 Maʌ̃ bẽrã biara b̶ʌa bãrãba nãwã jarad̶ida: “Dadji Boro Ãcõrẽba quĩrĩãibʌrʌ, dadjirãra zocai b̶ead̶ia. Maʌ̃be ne ocuad̶ia.” 16 Baribʌrʌ bãrãba mãwã od̶acaa. Ãtebʌrʌ dji dromada crĩcha panʌ bẽrã jarabadaa bãdjia o quĩrĩã panʌra poya od̶ida. Wãrãda maʌ̃ quĩrãca bed̶ead̶ira biẽ́ b̶ʌa. 17 Bariduaba biada o cawa b̶ʌmĩna oẽ́bʌrʌ, cadjiruada o b̶ʌa.

Santiago 5

1 Parata bara b̶ea, ¡mʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua! ¡Jĩãnadua! Dãrãẽ́ne bãrãra biẽ́ b̶ead̶i bẽrã aujĩãnadua. 2 Jũma bãrãba eropanʌra b̶erawad̶a quĩrãca b̶ʌa. Bãrãba cacuad̶e jʌ̃badara chimiaba ãrĩna quĩrãca b̶ʌa. 3 Naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e bãrãba paratara waib̶ʌa waga panʌa. Baribʌrʌ bãrã oroda, parata sid̶a menazau b̶ʌa. Ãcõrẽba cawa obʌrʌd̶e bãrã parata menazau b̶ʌba cawabiya bãrãba biẽ́ osid̶ada. Maʌ̃ bẽrã tʌbʌ uruad̶e bia mĩga b̶ead̶ia. 4 Bãrã néu ewaped̶ad̶arãa paratada diad̶aẽ́ panʌa ãdji trajubari. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba Ãcõrẽa iwid̶i panʌa cawa omãrẽã. ¡Ũrĩnadua! Ãdjia iwid̶i panʌra dadjirã Boro Ãcõrẽ jũma poya o b̶ʌba ũrĩsia. 5 Naʌ̃ ẽjũãne bãrãba ne jũmada eropanʌa idjab̶a bãrãba o quĩrĩã panʌra obadaa. Mãwã bãrãra paca boreguea b̶ʌ quĩrãca panʌa. Baribʌrʌ paca beabʌrʌ quĩrãca dãrãẽ́ne Ãcõrẽba bãrãra biẽ́ b̶ʌya. 6 Bãrãba ẽberã jipa b̶eara cawa od̶aped̶a beasid̶aa. Maʌ̃ne bearãnamãrẽã ãdjia ni cãrẽ sid̶a od̶aẽ́ basía. 7 Maʌ̃ bẽrã djabarã, jũma droad̶adua ab̶a dadjirã Boro Jesucrito zebʌrʌd̶aa. Ẽberã pea o b̶ʌd̶ebemada crĩchad̶adua. Idji néu ud̶acarea cueda jʌ̃ãbaria tunuped̶a bia waragamãrẽã. Dãrã jʌ̃ãbaria zaumãrẽã. 8 Ara maʌ̃ quĩrãca jũma droa panʌneba jʌ̃ã pananadua idjab̶a sod̶eba ĩjã pananadua, dadjirã Boro Jesucrito zeira caita b̶ʌ bẽrã. 9 Djabarã, Jesucritoba bãrã cawa orãmãrẽã djãrãra biẽ́ jararãnadua. Jesucrito dadji cawa obarira dãrãẽ́ne zeya. 10 Djabarã, crĩchad̶adua sãwã Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba droasid̶ada. Dadjirã Boro Ãcõrẽ trʌ̃neba bed̶ea panʌ carea bia mĩgaped̶ad̶ara jũma droasid̶aa. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã bid̶a jũma droad̶ida panʌa. 11 Dadjirãba crĩchabadaa bia mĩga panʌne droa b̶eara bio bia b̶eada. Bãrãba ũrĩbadaa Joba idji dãrã bia mĩgad̶ara jũma droasida. Dãrã mĩgad̶acarea cawa panʌa dadjirã Boro Ãcõrẽba idjira bia b̶ʌsida. Dadjirã Boro Ãcõrẽra quĩrã djuburiaid̶a b̶ʌa idjab̶a quĩrĩãneba carebaya b̶ʌa. 12 Maʌ̃ awara djabarã, ni ab̶aʌ trʌ̃neba wãrãda od̶iad̶a arãnadua. Bajãnebema trʌ̃neba, naʌ̃ ẽjũãnebema trʌ̃neba, ni bariduad̶eba wãrãda od̶iad̶a arãnadua. Od̶iad̶a ad̶ibʌrʌ, wãrãda od̶adua. Idjab̶a od̶aẽ́ana ad̶ibʌrʌ, wãrãda orãnadua. Mãwã Ãcõrẽba cawa oẽ́a. 13 Bãrãnebemada ab̶a bia mĩga b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽa iwid̶ida b̶ʌa. Ab̶a b̶ʌsrid̶a b̶ʌbʌrʌ, trʌ̃ãbid̶eba Ãcõrẽa bia bed̶eaida b̶ʌa. 14 Bãrãnebemada ab̶a cacua biẽ́ b̶ʌbʌrʌ, djabarã wagabadarãda trʌ̃ida b̶ʌa idji carea Ãcõrẽa iwid̶id̶amãrẽã. Ãdjirãba iwid̶ibʌdad̶e dadjirã Boro Jesu trʌ̃neba nedragaba maãrĩ pʌrʌd̶ida panʌa. 15 Idjab̶a ĩjã pananida panʌa Ãcõrẽba idjira biabida. Mãwã iwid̶id̶ibʌrʌ dadjirã Boroba biabiya. Dji cacua biẽ́ b̶ad̶aba cadjiruada osibʌrʌ, dadjirã Boroba maʌ̃gʌra quĩrãdoaya. 16 Maʌ̃ carea bãrãba cadjirua oped̶ad̶ara dji jarad̶adua. Idjab̶a ãbaa Ãcõrẽa iwid̶id̶adua bia duanani carea. Ẽberã jipa b̶ʌba Ãcõrẽa iwid̶isira Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba ne waib̶ʌada obaria. 17 Elíara dadjirã quĩrãca ẽberã basía. Idjia sod̶eba Ãcõrẽa iwid̶isia cue zerãmãrẽã. Maʌ̃be Israel druad̶e poa ũbea ẽsidra cue zeẽ́ basía. 18 Mãwãnacarea idjia Ãcõrẽa iwid̶isia cuera zemãrẽã. Ara maʌ̃da cue zesia. Maʌ̃ba néura tunuped̶a zausia. 19 Djabarã, naʌ̃da cawad̶adua: wãrã bed̶ead̶ebemada ab̶a ãĩ wãibʌrʌ, maʌ̃ne ab̶aʌba idjía cadjiruada igarabiped̶a jẽda zebibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba cadjirua zocãrã o b̶ad̶ara Ãcõrẽa quĩrãdoabiya idjab̶a ewariza Ãcõrẽ jĩga b̶aid̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌya.

1 Pedro 1

1 Mʌ̃ra Pedroa, Jesucritoba diabued̶aa. Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa Ãcõrẽba edad̶arã Ponto druad̶e, Galacia druad̶e, Capadocia druad̶e, Asia druad̶e, Bitinia druad̶e bid̶a ãĩbemarã quĩrãca panabada itea. 2 Dadjirã Zeza Ãcõrẽba bãrãra edasia idjia naẽnaed̶a crĩcha b̶ad̶a quĩrãca. Ãcõrẽ Jaureba bãrãra idji itea b̶ʌsia Jesucritoda ĩjãnamãrẽã idjab̶a idji oad̶eba Ãcõrẽ quĩrãpita cadjirua neẽ́ b̶ead̶amãrẽã. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida, necai b̶ai sid̶a bãrãa dia b̶aida. 3 Dadjirã Boro Jesucrito Zeza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida panʌa. Idjia dadjirãra bio quĩrã djuburiad̶a bẽrã Jesucrito beu b̶ad̶a ʌ̃rẽbad̶ad̶eba zocai b̶ai djiwid̶ida diasia. Maʌ̃ bẽrã idji ume bajãne pananida jʌ̃ã panʌa. 4 Ãcõrẽba zocai b̶ai djiwid̶ida diad̶a bẽrã idjia dadjirã itea bajãne waga erob̶ʌra jũma edad̶ia. Maʌ̃gʌra ãrĩcaa, jõcaa, idjab̶a cadjirua neẽ́ b̶ʌa. 5 Jesucritoda ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba bãrãra waga erob̶aya ab̶a jĩrũarebema ewarid̶e ẽdrʌ edabʌrʌd̶aa. 6 Maʌ̃ carea ara nawena ne quĩrãtanoaneba bãrãra bia mĩga panʌmĩna bio b̶ʌsrid̶a panʌa. 7 Mãwã bia mĩgad̶ida panʌa maʌ̃ droa panʌneba unubid̶i carea Jesucritora wãrãda ĩjã panʌda. Bãrãba ĩjã panʌra oro quĩrãca b̶ʌa. Orora jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba dorrab̶aribibadaa idji awa b̶emãrẽã. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã bia mĩga panʌ droa panʌneba unubi panʌa Jesucritora wãrãda ĩjã panʌda. Maʌ̃gʌra oro cãyãbara biara b̶ʌa orora ãrĩbari bẽrã. Bãrãba Jesucritora wãrãda ĩjã panʌda unubi panʌ bẽrã, idji unubʌdad̶e Ãcõrẽba bãrãra bia unuya, bia jaraya idjab̶a dji dromarãda b̶ʌya. 8 Bãrãba ununacamĩna Jesucritora quĩrĩã panʌa. Nawena ununaẽ́ panʌmĩna idjida ĩjã panʌa. Idji carea bio b̶ʌsrid̶a panʌa. Jãcua b̶ʌsrid̶a panʌ bẽrã maʌ̃ b̶ʌsrid̶ara sãwãbʌrʌ b̶ʌda poya cawa jarad̶aẽ́a. 9 Mãwã b̶ʌsrid̶a panʌa Jesucrito ĩjã panʌneba Ãcõrẽba ẽdrʌ edai bẽrã. 10 Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba naẽnaed̶a jarabadjid̶aa Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrã ẽdrʌ edaida. Maʌ̃gʌd̶ebema cawad̶i carea ãdjirãba quĩrãcuita crĩchabadjid̶aa idjab̶a iwid̶ibadjid̶aa. 11 Crito Jaure ãdji sod̶e b̶ʌba bed̶eabibadjia Crito bia mĩgaped̶a Ãcõrẽba bia b̶ʌid̶ebemada. Bed̶eaped̶ad̶acarea cawa quĩrĩã panasid̶aa caid̶ebemada Crito Jaureba ãdjirãa bed̶eabisida idjab̶a sãʌ̃be jũma maʌ̃gʌra mãwãida. 12 Baribʌrʌ Ãcõrẽba cawabisia ãdjia bed̶eaped̶ad̶ara ãdji ewarid̶e mãwãẽ́da, ãtebʌrʌ nocoarebema ewarid̶e mãwãida jũma dadjirã carebai carea. Ãdjia bed̶eaped̶ad̶ara id̶ira bed̶ea bia Critod̶ebema jaradia panʌba dadjirãa ebud̶a cawabi panʌa Ãcõrẽ Jaure bajãneba diabued̶ad̶eba. Maʌ̃gʌra bajãnebema nezocarã bid̶a cawa quĩrĩã panʌa. 13 Maʌ̃ bẽrã bia od̶i carea crĩcha cawaad̶eba b̶ead̶adua. Quĩrãipa b̶ead̶adua. Sẽnaẽ́ jʌ̃ã pananadua Jesucrito unubʌda ewarid̶e Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra bia edamãrẽã. 14 Warra cʌwʌrʌ ĩjã b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶adua. Naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌra waa orãnadua Ãcõrẽ adua b̶easid̶e obadaped̶ad̶a quĩrãca. 15 Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃sia. Idjira ne jũmane jipa b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bãdjia obʌdaza jipa b̶ead̶adua. 16 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Jipa b̶ead̶adua mʌ̃ra jipa b̶ʌ bẽrã.” 17 Bãrãba Ãcõrẽa bed̶eabʌdad̶e bãrã Zeza abadaa. Dadjia oped̶ad̶a quĩrãca idjia jũmarãda cawa oya. Maʌ̃ bẽrã wad̶i naʌ̃ ẽjũãne ãĩbemarã quĩrãca panʌmisa ewariza idji waya panʌneba jipa nĩbad̶adua. 18 Bãrãra naẽna siriẽ́ b̶ea crĩchad̶eba nĩbabadjid̶aa bãrã drõã naẽnabemarãba mãwã jaradiabadjid̶a bẽrã. Baribʌrʌ cawa panʌa Ãcõrẽba bãrãra maʌ̃nebemada ẽdrʌ edasida. Idjia bãrãra nẽdoẽ́ basía oro ãrĩda b̶ʌba wa parata ãrĩda b̶ʌba, ãtebʌrʌ Crito oaba nẽbʌa nẽdosia. Critora dji biara b̶ʌ oveja zaque Ãcõrẽa babue diad̶a quĩrãca b̶asia. 20 Naʌ̃ ẽjũã oi naẽna Ãcõrẽba Critora edaped̶a naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e diabuesia bãrãra bia b̶ead̶amãrẽã. 21 Critod̶eba bãrãba Ãcõrẽra ĩjã panʌa. Ãcõrẽba idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabiped̶a dji dromada b̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã bãrãba Ãcõrẽra wãrãda ĩjã panʌa idjab̶a jʌ̃ã panʌa Ãcõrẽba jarad̶ara jũma omãrẽã. 22 Wãrã bed̶eada ĩjã o panʌ bẽrã bãrãra cadjirua neẽ́ panesid̶aa. Maʌ̃ bẽrã djabarãra wãrãda quĩrĩã panʌa. Sod̶eba wãrãda bio dji quĩrĩã b̶ead̶adua. 23 Naʌ̃ djara beuida b̶ʌd̶eba bãrãra djiwid̶ida tod̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ beucad̶eba djiwid̶ida tosid̶aa. Ãcõrẽ bed̶ea jõcaba zocai b̶aida diabaria. Maʌ̃ bed̶ead̶eba bãrãra djiwid̶ida tosid̶aa. 24 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Jũmarãda chirua quĩrãca b̶eaa. Ãdji quĩrãwãrẽãra nepõnõ quĩrãca b̶ʌa. Chiruara purrubaped̶a dji põnõra jurrubaria. 25 Baribʌrʌ dadjirã Boro bed̶eara jõcaa. Maʌ̃ bed̶ea jõcara bed̶ea bia Critod̶ebemaa. Maʌ̃gʌra djabarãba bãrãa jarasid̶aa.

1 Pedro 2

1 Djãrã biẽ́ od̶ira igarad̶adua. Djãrãra cũrũgarãnadua. Ʌ̃cʌrʌba ara ãdjia jarabada quĩrãca od̶acaa. Maʌ̃ ẽberãrã quĩrãca b̶earãnadua. Djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ crĩcharãnadua. Djãrãra biẽ́ jararãnadua. 2 Dadjirã Boroba biad̶eba bãrãra carebabarida cawasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã warra zaque djiwid̶i tod̶aba ju do quĩrĩã b̶abari quĩrãca Ãcõrẽ bed̶eara biara cawa quĩrĩãnadua. Idji bed̶eara jub̶a idji awa quiru quĩrãca b̶ʌa. Idji bed̶eada cawa wãnibʌrʌ warid̶ia ab̶a idjia bãrã ẽdrʌ edabʌrʌd̶aa. 4 Dadjirã Boro Jesucritomaa zed̶adua. Idjira zocai b̶ʌa, de oi careabema mõgara quĩrãca b̶ʌa. Ẽberãrãba idjira igarasid̶aa, baribʌrʌ Ãcõrẽba edasia mõgara biya quiru nẽbʌa b̶ʌ quĩrãca. 5 Bãrãra idjid̶eba zocai b̶ea bẽrã de oi careabema mõgara quĩrãca b̶eaa. Bãrãneba Ãcõrẽba idji deda obʌrʌa. Idjab̶a bãrãra sacerdoterã idji itea b̶ʌd̶aa. Bãrãba Jesucritod̶eba Ãcõrẽ itea ne o panʌne idjía animarã babue diabʌda quĩrãca o panʌa. Mãwã o panʌra idjia bia unu b̶ʌa. 6 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e Jesucritod̶ebemada nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Ũrĩnadua, Sioʌ̃ purud̶e mʌ̃a de oi careabema mõgara dji biara b̶ʌda b̶ʌbʌrʌa. Maʌ̃ mõgara biya quiru nẽbʌa b̶ʌda mʌ̃a edasia. Maʌ̃ bẽrã idji ĩjã b̶ʌba idji quĩrĩãbe ĩjã b̶ʌẽ́a. 7 Bãrã dji Crito ĩjã b̶eamaarã idjira bio bia b̶ʌa. Baribʌrʌ idji ĩjãẽ́ b̶eamaarã biẽ́ b̶ʌa. Ãdjid̶ebemada Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: De obadaba mõgara igaraped̶ad̶ara dji biara b̶ʌda b̶esia. 8 Idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Maʌ̃ mõgarad̶e ẽberãrãra tenedrʌd̶aped̶a b̶aed̶ia. Ãdjirãba Ãcõrẽ bed̶eara ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã mõgarad̶e tenedrʌbʌda quĩrãca panʌa. Ãcõrẽba ãdjirãra b̶ʌsia mãwã b̶ead̶amãrẽã. 9 Baribʌrʌ bãrãra Ãcõrẽba edad̶arãa, jũmarã Boro Ãcõrẽ sacerdoterãa, idji itea b̶ʌd̶a ẽberãrãa, idji purua. Mãwã Ãcõrẽba bio biya od̶ad̶ebemada bãrãba bed̶eabadaa. Ãcõrẽba bãrãra pãĩmanebemada trʌ̃sia idji ʌ̃naa bio biya quirud̶e b̶ead̶amãrẽã. 10 Naẽna bãrãra Ãcõrẽ puruẽ́ basía, baribʌrʌ id̶ira Ãcõrẽ purua. Naẽna Ãcõrẽba bãrãra quĩrã djuburiaẽ́ b̶asia, baribʌrʌ id̶ira quĩrã djuburia b̶ʌa. 11 Mʌ̃ djabarã, naʌ̃ ẽjũãne bãrãra drua ãĩbemarãa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda igarad̶amãrẽã. Maʌ̃gʌra dadji jaure ume djõ b̶ʌa. 12 Ãcõrẽ adua b̶ea tãẽna jipa nĩbad̶adua. Ara nawena ãdjirãba bãrãra cadjirua obadarãana a panʌmĩna, bãrãba bia o panʌra unu panʌa. Maʌ̃be Ãcõrẽ zebʌrʌd̶e bãrã carea idjía bia bed̶ead̶ia. 13 Dadjirã Boro Jesucrito carea jũma naʌ̃ ẽjũãnebema bororã bed̶eara ĩjãnadua. Naʌ̃ druad̶ebema boroba jarabʌrʌra ĩjãnadua idjira dji dromaara b̶ʌ bẽrã. 14 Idjiarebemarãba jarabʌda sid̶a ĩjãnadua. Dji boroba ãdjirãra b̶ʌsia cadjirua obadarãda cawa od̶amãrẽã idjab̶a bia obadarãda bia jarad̶amãrẽã. 15 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌa bãrãba biada o pananida. Mãwã bãrãba crĩcha neẽ́ b̶eada chupeabid̶ia adua panʌneba bãrãra biẽ́ jarabada bẽrã. 16 Critoba bãrãra ẽdrʌ b̶ʌd̶a bẽrã, maʌ̃ ẽdrʌ b̶ʌd̶ad̶e nĩbad̶adua. Baribʌrʌ ẽdrʌ b̶ʌd̶a bẽrã crĩcharãnadua cadjiruara od̶ida panʌda. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽ nezocarãda b̶ead̶adua. 17 Jũmarãda wayad̶adua. Djabarãra bio quĩrĩãnadua. Ãcõrẽra wayad̶adua. Naʌ̃ druad̶ebema boro dji droma sid̶a wayad̶adua. 18 Nezocarã, bãrã borora waya pananadua. Idji bed̶eara ĩjã od̶adua. Ab̶abe bãrã boro dji quĩrã djuburiabari ume mãwã b̶earãnadua, ãtebʌrʌ dji cadrʌa ume bid̶a mãwã b̶ead̶adua. 19 Ed̶aud̶e bia o b̶ʌ carea dadjira bia mĩgabaria. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idu mĩgabi b̶ʌda cawaped̶a jũma droaibʌrʌ, Ãcõrẽba bia unuya. 20 Bãrãba biẽ́ o panʌ carea dji boroba uibʌrʌ, bãrãba droad̶imĩna ¿caiba bãrãnebemada bia bed̶eai? Baribʌrʌ bia o panʌ carea mĩga panʌne droad̶ibʌrʌ, Ãcõrẽba bia unuya. 21 Critora bãrã carea bia mĩgad̶a bẽrã Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃sia bia mĩgad̶amãrẽã. Crito bia mĩgasid̶e unubisia bãrã mĩgabʌdad̶e sãwã nĩbad̶ida panʌda. 22 Critoba cadjiruara oca basía idjab̶a sewa oca basía. 23 Ẽberãrãba idji biẽ́ jarasid̶ad̶e ãdjirãra biẽ́ jaraẽ́ basía. Idji biẽ́ osid̶ad̶e ãdjirãra waragaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽba jipa cawa obari bẽrã idji biẽ́ o panʌra Ãcõrẽ jʌwad̶e b̶ʌbadjia. 24 Critoba dadjirã cadjiruara idji ʌ̃rʌ̃ crud̶e edesia dadjirãra cadjiruad̶ebemada beud̶aped̶a jipa b̶ead̶amãrẽã. Idji djara cõãdrʌcuaped̶ad̶ad̶eba bãrãra bia panesid̶aa. 25 Bãrãra naẽna oveja adua nĩna quĩrãca nĩbasid̶aa, baribʌrʌ id̶ira Critomaa jẽda zesid̶aa. Idjia bãrãra waga b̶ʌa oveja wagabariba idji oveja wagabari quĩrãca.

1 Pedro 3

1 Wẽrã quima bara b̶ea, bãrã quima bed̶eara ĩjã od̶adua. Mãwã ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶ea ĩjãnaẽ́ panʌmĩna bãrãra quĩrãipa b̶eada, Ãcõrẽ waya b̶eada ununaped̶a ĩjãnia. Bãrãba ãdjía ĩjãnamãrẽã jarad̶aẽ́mĩna bia o panʌ carea ĩjãbid̶ia. 3 Bãrã quĩrãwãrẽãra ab̶abe ʌ̃rʌ̃bemada b̶aiẽ́ b̶ʌa; bud̶a biya eruped̶a ne jũma pẽũ jʌ̃ b̶ʌd̶eba b̶aiẽ́ b̶ʌa, djio oro od̶a jʌ̃ b̶ʌd̶eba b̶aiẽ́ b̶ʌa, wua biya quiru jʌ̃ b̶ʌd̶eba b̶aiẽ́ b̶ʌa. 4 Ãtebʌrʌ bãrã quĩrãwãrẽãra sod̶ebʌrʌ b̶aida b̶ʌa; biya, necai b̶ʌd̶eba b̶aida b̶ʌa. Maʌ̃ quĩrãwãrẽãra ãrĩcaa idjab̶a Ãcõrẽba bia unu b̶ʌa. 5 Ara maʌ̃ quĩrãca drõã naẽnabema wẽrãrã Ãcõrẽ itea b̶ead̶ara quĩrãwãrẽã b̶easia. Ãcõrẽba jarad̶ara ãdjirãba sod̶eba wãrãda ĩjã panasid̶aa idjab̶a ãdji quima bed̶eara ĩjã obadjid̶aa. 6 Saraba Abrahaʌ̃ bed̶eara ĩjã obadjia idjab̶a mʌ̃ boroad̶a abadjia. Ne wayaa neẽ́ bãrãba ne jũma biada o pananibʌrʌ, Sara cauda b̶ead̶ia. 7 Umaquĩrãrã quima bara b̶ea, crĩcha biad̶eba bãrã quima ume bia b̶ead̶adua. Bãrã quima waya panʌneba ãdjira bia wagad̶adua, wẽrãra umaquĩrã cãyãbara ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌ bẽrã idjab̶a bãrã ume ãbaa Ãcõrẽ biad̶eba bajãne zocai b̶ead̶i bẽrã. Mãwã od̶aẽ́bʌrʌ, bãrãba iwid̶ibʌdara Ãcõrẽba bia ũrĩẽ́a. 8 Maʌ̃ awara djabarã, ab̶ari crĩchad̶eba jũma bãrãra ãbaa bia duananadua. Djãrã carebai crĩchad̶eba b̶ead̶adua. Djabarã bẽrã dji quĩrĩãnadua. Dji quĩrã djuburiad̶adua idjab̶a djãrã cãyãbara biara b̶eada crĩcharãnadua. 9 Ab̶aʌba bãrãda biẽ́ osira ab̶ari quĩrãca orãnadua. Biẽ́ jarasira ab̶ari quĩrãca biẽ́ jararãnadua. Ãtebʌrʌ iwid̶id̶adua Ãcõrẽba idjira carebamãrẽã. Cawa panʌa Ãcõrẽba bãrãra edasida mãwã b̶ead̶amãrẽã. Mãwã b̶ead̶ibʌrʌ, Ãcõrẽba bãrã sid̶a carebaya. 10 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Bariduada b̶ʌsrid̶a b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, cadjirua bed̶ea amaaba idji quĩrãmera wagaida b̶ʌa. Dãrã bia b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, sewa o amaaba idji itera wagaida b̶ʌa. 11 Idjia ne jũma cadjiruada igaraped̶a biada o b̶aida b̶ʌa. Djãrã ume necai b̶ai carea jʌrʌped̶a mãwã b̶aida b̶ʌa. 12 Jũmarã Boro Ãcõrẽba ẽberã jipa b̶eara waga b̶ʌa. Ãdjirãba iwid̶ibʌdara bia ũrĩ b̶ʌa. Baribʌrʌ cadjirua obadara idu bia wãbicaa. 13 Bãrãba biada o pananibʌrʌ, ¿caiba bãrãda biẽ́ oi? 14 Baribʌrʌ bãrãba bia o panʌ carea bia mĩgad̶ibʌrʌ, Ãcõrẽ quĩrãpita bio bia b̶eaa. Bãrã biẽ́ obʌdara wayarãnadua. Jũmawãyã crĩcharãnadua. 15 Critora bãrã Boro bẽrã sod̶eba idjidrʌ wayad̶adua. Bãrãba Critod̶eba edad̶i carea jʌ̃ã panʌnebemada ab̶aʌba iwid̶isira arid̶e panuni carea b̶ead̶adua. Wayaad̶eba ijarad̶aẽ́ panunadua. 16 Ara bãdub̶a cawa pananadua cadjiruada od̶aẽ́ panʌda. Mãwãra bãrã Critod̶eba bia nĩnanebema biẽ́ bed̶eabadara perad̶ia. 17 Ãcõrẽba bãrãda idu bia mĩgabibʌrʌ, biara b̶ʌa bia o panʌ carea bia mĩgad̶ida biẽ́ o panʌ carea bia mĩgad̶i cãyãbara. 18 Critora jipa b̶ʌmĩna cadjirua carea b̶arima ab̶a beusia. Maʌ̃ba dadjirã dji jipaẽ́ b̶eara Ãcõrẽ ume bia b̶ʌsia. Idjira naʌ̃ djarad̶e beusia, baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaured̶eba ʌ̃rẽbasia. 19 Idjab̶a Ãcõrẽ Jaured̶eba idjira jaure preso b̶eamaa wãsia. Wãped̶a jarasia jũma cadjiruara poyasida. 20 Maʌ̃gʌrã jaureba Noé ewarid̶e Ãcõrẽ bed̶eara ĩjãnaẽ́ basía. Maʌ̃ne Noéba jãba dromada o b̶ʌmisa Ãcõrẽba jũma droa b̶ʌd̶eba jʌ̃ã b̶asia ãdjirãba ĩjãnamãrẽã. Baribʌrʌ ẽberã zocãrãẽ́be dopapad̶ebemada ẽdrʌsid̶aa. Jipa jaraibʌrʌ, ochobe ẽdrʌsid̶aa. 21 Maʌ̃ dopapaba borocuebadad̶ebemada jara b̶ʌa. Borocuebʌdad̶e Jesucrito ʌ̃rẽbad̶ad̶eba dadjirãra ẽdrʌbadaa. Borocuebʌrʌba dadji cacua mititiara sʌgʌcaa ãtebʌrʌ mãwã obadaa dadjirãra Ãcõrẽ quĩrãpita waa bed̶ead̶e panʌẽ́da cawa panʌ bẽrã. 22 Jesucritora bajãnaa wãped̶a Ãcõrẽ jʌwa araare b̶ʌa. Jũma bajãnebema nezocarãra, jũma jairã dji dromarãra, dji ʌb̶ʌa b̶ea sid̶a idji jʌwaed̶a erob̶ʌa.

1 Pedro 4

1 Critora naʌ̃ djarad̶e bia mĩgad̶a bẽrã bãrã bid̶a ab̶ari crĩchada erob̶ead̶adua. Naʌ̃ djarad̶e bia mĩga b̶ʌba cadjiruada igarasia. 2 Maʌ̃ba wad̶i naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌd̶e naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌra o b̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌdrʌ o b̶aya. 3 Naẽna bãrãba cadjiruara o b̶easia Ãcõrẽ adua b̶eaba obada quĩrãca. ¡B̸esia! ¡Waa mãwã orãnadua! Jũmawãyã aud̶uada obadjid̶aa, naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda obadjid̶aa, beu nĩbabadjid̶aa, b̶ʌsrid̶a obadad̶e jũmawãyã cadjiruada obadjid̶aa, itua do awua b̶easia, idjab̶a jʌwaba od̶a ãcõrẽda ẽpẽbadjid̶aa. Maʌ̃ra Ãcõrẽba quĩrĩãcaa. 4 Id̶ira bãrãba waa Ãcõrẽ adua b̶ea ume cadjiruada od̶aca bẽrã ãdjirãba cawa crĩchad̶acaa. Maʌ̃ carea bãrãnebemada biẽ́ bed̶eabadaa. 5 Baribʌrʌ Ãcõrẽba cawa obʌrʌd̶e ãdjia oped̶ad̶ara idjía jũma jarad̶ia. Idjia zocai b̶eara, beud̶arã sid̶a cawa oi carea b̶ʌa. 6 Maʌ̃ bẽrã bed̶ea bia Critod̶ebemada beud̶arãa jaradiasid̶aa ãdji jaurera zocai b̶ead̶amãrẽã Ãcõrẽ zocai b̶ʌ quĩrãca. Mãwãmĩna ãdjirãra naʌ̃ djarad̶e beusid̶aa Ãcõrẽba jũmarãda beud̶ida panʌana ad̶a bẽrã. 7 Ne jũma jõi ewarira caita b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã jipa crĩcha b̶ead̶adua idjab̶a quĩrãcuita b̶ead̶adua. Mãwã Ãcõrẽa poya iwid̶id̶ia. 8 Bio dji quĩrĩã b̶ead̶adua. Maʌ̃gʌra ne jũma cãyãbara biara b̶ʌa. Quĩrĩã erob̶ʌba cadjiruara b̶arima zocãrã quĩrãdoabaria. 9 Bãdji diguid̶a biẽ́ crĩchad̶aẽ́ dji bia edad̶adua. 10 Ãcõrẽba idji biad̶eba dadjirãza djãrã carebad̶amãrẽã awara awara diasia. Ãcõrẽ nezoca biarã bẽrã idjia bãdjiza diad̶ad̶eba djãrãra carebad̶adua. 11 Ab̶aʌba jaradiaibʌrʌ, Ãcõrẽ bed̶eada jaradia b̶ʌ bẽrã quĩrãcuita jaradiaida b̶ʌa. Ab̶aʌba djãrãda carebaibʌrʌ, Ãcõrẽba dia b̶ʌ ʌb̶ʌad̶eba carebaida b̶ʌa. Ne jũma od̶adua jũmarãba Jesucritod̶eba Ãcõrẽa bia bed̶ead̶amãrẽã. Idjíabʌrʌ ewariza bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa ne jũmada idji jʌwaed̶a erob̶aida. Bio bia b̶ʌa mãwã b̶aida. 12 Djabarã, bãrã bia mĩga panʌ carea jũmawãyã crĩcharãnadua. Mãwã panʌa Critoda biara ĩjãni carea. Maʌ̃ bẽrã bia mĩgad̶iẽ́ panʌda crĩcharãnadua. 13 Ãtebʌrʌ Crito quĩrãca bia mĩga panʌ bẽrã b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua. Mãwã Ãcõrẽba Critora dji dromaara b̶ʌda unubibʌrʌd̶e bãrãra bio b̶ʌsrid̶ad̶ia. 14 Bãrãda Crito ĩjã panʌ carea biẽ́ jarad̶ibʌrʌ, Ãcõrẽ quĩrãpita bio bia b̶eaa. Ãcõrẽ Jaure quĩrãwãrẽã quirura bãrã ume b̶ʌa. 15 Bãrãra bia mĩgad̶imĩna ni ab̶aʌda mĩã bead̶a carea, ne drʌad̶a carea, djãrã nẽbʌrad̶e ed̶a b̶ad̶a carea, dewara cadjirua od̶a carea bid̶a mĩgaiẽ́ b̶ʌa. 16 Baribʌrʌ ab̶aʌda Crito ĩjã b̶ʌ carea bia mĩgaibʌrʌ, peraiẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ Critod̶e bẽrã Ãcõrẽa bia bed̶eaida b̶ʌa. 17 Ewarira jũẽsia Ãcõrẽba idjid̶erãda cawa omãrẽã. Ãcõrẽba dadjirãda naãrã cawa oibʌrʌ, ¿bed̶ea bia Ãcõrẽnebema ĩjãẽ́ b̶eara sãwã panani? 18 Ẽberã jipa b̶ʌda ẽdrʌi carea zarea b̶ʌbʌrʌ, ¿Ãcõrẽ igaraped̶a cadjirua obarira sãwã ẽdrʌi? 19 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca bia mĩga panʌba ara ãdjida idji jʌwad̶e b̶ʌd̶aped̶a ne biada od̶ida panʌa. Dadji Od̶ara bed̶ea ab̶a b̶ʌa.

1 Pedro 5

1 Bãrã wagabadarãa mʌ̃a bed̶ea djuburiaya, mʌ̃ sid̶a djabarã wagabari bẽrã. Crito bia mĩgad̶ara mʌ̃a unusia. Idjab̶a Ãcõrẽba Crito dji dromaara b̶ʌda unubibʌrʌd̶e mʌ̃ sid̶a idji ume b̶aya. Maʌ̃ bẽrã nãwã bed̶ea djuburiaya: 2 Ãcõrẽba djabarã bãrã jʌwad̶e b̶ʌd̶ara bio wagad̶adua. Mãwã orãnadua dewararãba õgo obi panʌ bẽrã. Ãtebʌrʌ waga quĩrĩã panʌ bẽrã mãwã od̶adua. Parata awua panʌneba wagarãnadua, ãtebʌrʌ sod̶eba waga quĩrĩã panʌ bẽrã mãwã od̶adua. 3 Bãrãba waga panʌra nezocarã quĩrãca erob̶earãnadua, ãtebʌrʌ bãdji nĩbad̶eba unubid̶adua sãwã nĩbad̶ida panʌda. 4 Maʌ̃be Crito dadjirã Wagabari dji Droma zebʌrʌd̶e bãrãra dji dromarãda b̶ʌya borob̶ari ãrĩcada diabʌrʌ quĩrãca. 5 Cũdrarã, drõãrãba jarabʌdara ĩjã od̶adua. Jũmarãda dji careba b̶ead̶ida panʌa djãrã cãyãbara dji dromaara b̶ʌda crĩchad̶aẽ́. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: Dji dromada crĩcha b̶eara Ãcõrẽba idu bia wãbicaa. Baribʌrʌ dji dromada crĩchaẽ́ b̶eara Ãcõrẽba idji biad̶eba carebabaria. 6 Maʌ̃ bẽrã ne jũma poya o b̶ʌ Ãcõrẽ quĩrãpita dji droma quĩrãca b̶earãnadua. Mãwãbʌrʌ idjia quĩrĩã b̶ʌ ewarid̶e bãrãra dji dromarãda b̶ʌya. 7 Bãrãba jũmawãyã crĩcha panʌra Ãcõrẽa jũma jarad̶adua, idjia bãrãra waga b̶ʌ bẽrã. 8 Quĩrãcuita b̶ead̶adua idjab̶a dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua. Diauru bãrã ume dji quĩrũra imama quĩrãca ʌrrʌa nĩa caia Ãcõrẽda poya igarabi cawaya. 9 Baribʌrʌ diaurura ĩjãrãnadua. Critodrʌ bio ĩjã pananadua, cawa panʌ bẽrã bãrã djabarã jũma druaza b̶eara ab̶ari quĩrãca bia mĩga panʌda. 10 Baribʌrʌ bãrãra dãrã mĩgad̶aẽ́a. Mãwãnacarea Ãcõrẽba ne jũmane bia b̶ʌya. Idjia bãrãra carebaya biara ĩjãnamãrẽã, jũma droad̶amãrẽã idjab̶a zarea b̶ead̶amãrẽã. Ãcõrẽba idji biad̶eba ne jũmane carebabaria. Idjia bãrãra Jesucritod̶eba trʌ̃sia idji ume ewariza bajãne dji dromada b̶ead̶amãrẽã. 11 Bia b̶ʌa ewariza ne jũmada idji jʌwaed̶a erob̶aida. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida. 12 Djaba Silvanoba naʌ̃ carta zaqueda careba b̶ʌsia. Mʌ̃a cawa b̶ʌa idjia ne jũmane jipa obarida. Naʌ̃ cartad̶eba mʌ̃a bãrãra careba quĩrĩã b̶ʌa biara ĩjãnamãrẽã. Idjab̶a cawabi quĩrĩã b̶ʌa wãrãda Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌda. Maʌ̃gʌra ĩjã pananadua. 13 Djabarã Babilonianebemaba quĩrĩã panʌa bãrãra bia pananida. Bãrã edad̶a quĩrãca ãdjirã sid̶a Ãcõrẽba edasia. Mʌ̃ warraca b̶ʌ Marco bid̶a quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia pananida. 14 Wãrã quĩrĩãneba dji bia edad̶adua. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa jũma bãrã, Jesucrito ume b̶eara necai b̶ead̶ida.

2 Pedro 1

1 Mʌ̃ra Simoʌ̃ Pedroa, Jesucrito nezocaa idjab̶a idjia diabued̶aa. Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa dai quĩrãca Jesucrito ĩjã b̶earã itea. Dadjirãba ĩjã panʌra bio biya quirua. Jesucritora dadjirã Ãcõrẽa idjab̶a Ẽdrʌ Edabaria. Idjira jipa b̶ʌ bẽrã dadjirãra carebasia ĩjãnamãrẽã. 2 Bãrãba Ãcõrẽra, dadjirã Boro Jesu sid̶a cawa panʌ bẽrã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa ãdji biad̶eba bãrãra bio careba pananida idjab̶a necai b̶ai sid̶a ad̶uba dia pananida. 3 Ãcõrẽda cawa panʌ bẽrã, idji ʌb̶ʌad̶eba dadjirãa ne jũma diasia idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca nĩbad̶amãrẽã idjab̶a ewariza idji ume zocai b̶ead̶amãrẽã. Idjira dji droma bẽrã idjab̶a jipa b̶ʌ bẽrã dadjirãra trʌ̃ped̶a ne waib̶ʌa bio bia b̶ʌda dadjirã itea oyad̶a asia. Mãwã o b̶ʌ bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebemarãba cadjirua o quĩrĩã panʌra bãrãba igarad̶aped̶a poya idji quĩrãca jipa b̶ead̶ia. 5 Maʌ̃ba bãrãba nãwã od̶ida panʌa: Critoda ĩjã panʌ bẽrã bio jʌrʌd̶adua jipa nĩbad̶i carea; jipa nĩnane jʌrʌd̶adua crĩcha cawaada erob̶ead̶i carea; 6 crĩcha cawaa eropanʌne jʌrʌd̶adua bãrã cacuara jipa erob̶ead̶i carea; bãrã cacua jipa eropanʌne jʌrʌd̶adua jũma droad̶i carea; jũma droa panʌne jʌrʌd̶adua Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶i carea; 7 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca panʌne jʌrʌd̶adua djabarã cʌ̃ãgad̶i carea; djabarã cʌ̃ãga panʌne jʌrʌd̶adua jũmarãda quĩrĩãni carea. 8 Bãrãba maʌ̃da jũma biara o wãnibʌrʌ, dadjirã Boro Jesucritoda cawa panʌ bẽrã ne bia od̶i carea zoquea b̶ead̶ia. 9 Baribʌrʌ mãwã oẽ́ b̶ʌra dau towa b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa, daub̶errea b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. Idjia quĩrãdoasia naẽna cadjirua o b̶ad̶ara Ãcõrẽba jũma sʌgʌsida. 10 Djabarã, Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃ped̶a edasia. Wãrãda mãwã b̶eada unubid̶i carea zoquea b̶ead̶adua. Mãwã od̶ibʌrʌ b̶aed̶aẽ́a. 11 Maʌ̃be Ãcõrẽba bãrãra dadjirã Boro Jesucrito purud̶e bio bia edaya. Mama dadjirã Ẽdrʌ Edabariba ewariza bia pe erob̶aya. 12 Jũma maʌ̃gʌra cawa panʌmĩna idjab̶a wãrã bed̶ea bãrãa jaradiaped̶ad̶ara bio ĩjã panʌmĩna, mʌ̃a jũma maʌ̃gʌra bãrãa quĩrãnebabi b̶aya. 13 Mʌ̃maarã jipa b̶ʌa wad̶i zocai b̶ʌmisa maʌ̃ra quĩrãnebabi b̶aida. 14 Dadjirã Boro Jesucritoba mʌ̃́a ebud̶a cawabisia dãrãẽ́ne mʌ̃ra beuida. 15 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a jũma oya mʌ̃ beud̶acarea bãrãba jũma maʌ̃gʌra ewariza quĩrãnebad̶amãrẽã. 16 Dadjirã Boro Jesucrito ʌb̶ʌad̶ebemada, idji waya zeid̶ebema sid̶a daiba bãrãa jaradiasid̶ad̶e ẽberãba ara ãdji crĩchad̶eba jaraped̶ad̶ada jaradiad̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ dadjirã Boro Jesu quĩrãwãrẽã dorrodorroada unuped̶ad̶a bẽrã mãwã jaradiasid̶aa. 17 Dadjirã Zeza Ãcõrẽba idjid̶ebema bia jarasid̶e idjab̶a dji dromada unubisid̶e daira aria panasid̶aa. Maʌ̃ne Ãcõrẽ dji droma bio quĩrãwãrẽã b̶ʌba nãwã jarasia: “Naʌ̃drʌ mʌ̃ Warraa. Mʌ̃a idjira bio quĩrĩã b̶ʌa. Mʌ̃ra idji carea b̶ʌsrid̶a b̶ʌa.” 18 Daiba maʌ̃ bed̶eara wãrãda bajãnaa ũrĩsid̶aa Jesu ume Ãcõrẽ eyad̶e panasid̶ad̶e. 19 Maʌ̃ awara cawa panʌa Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba jaraped̶ad̶ara wãrãda. Maʌ̃ bed̶eara ĩbĩrã pãĩmane urua b̶ʌ quĩrãca b̶ʌ bẽrã bãrãba bio quĩrãcuita ũrĩnida panʌa. Ĩbĩrãra urua b̶abaria ab̶a ʌ̃nadrʌbʌrʌd̶aa, ab̶a diaped̶abema chĩdau odjabʌrʌd̶aa. Ara maʌ̃ quĩrãca dadjirã naʌ̃ ẽjũã cadjiruad̶e panʌmisa maʌ̃ bed̶eaba dadjirã sod̶e cawabi b̶ʌa sãwã nĩbad̶ida panʌda ab̶a Crito zebʌrʌd̶aa. 20 Naʌ̃da bio cawad̶adua: Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba Idji Bed̶ead̶e b̶ʌped̶ad̶ara ara ãdji crĩchad̶eba ni maãrĩ bid̶a b̶ʌd̶aẽ́ basía. 21 Jũma ãdjia jaraped̶ad̶ara ẽberã crĩchad̶eba zeẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶easid̶aa.

2 Pedro 2

1 Israelerã tãẽna ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba jarabadjid̶aa Ãcõrẽneba bed̶eabadada. Bãrã tãẽna bid̶a sewa jaradiabadarãda baraya. Sewad̶eba ãdjirãba dadji ãrĩbari crĩchada Ãcõrẽ bed̶ea quĩrãca jaradiad̶ia. Dadjirã Boro Jesuba ãdjirã ẽdrʌ b̶ʌd̶ada igarad̶ia. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba isabe cawa oya. 2 Ãdjia mĩã pera obadara zocãrãba bio ẽpẽnia. Ãdjirã carea ẽberãrãba wãrã bed̶ea ẽpẽbadad̶ebemada biẽ́ bed̶ead̶ia. 3 Ãdjirãba paratada awua panʌ bẽrã, bãrã parata edad̶i carea ara ãdji crĩchad̶eba sewada jaradiad̶ia. Maʌ̃ carea dãrãẽ́ne Ãcõrẽba wãrãda cawa oya. Dãrãbʌrʌa Ãcõrẽba ãdjirã cawa oi carea b̶ʌda. 4 Bajãnebema nezocarãba cadjirua osid̶ad̶e Ãcõrẽba quĩrã djuburiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ preso b̶ʌbada uria pãĩsosoa b̶ʌd̶e b̶atacuasia. Mama carenaba jʌ̃ b̶eaa ab̶a Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶aa. 5 Idjab̶a drõã naẽnabemarãba Ãcõrẽ igarasid̶ad̶e idjia quĩrã djuburiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ dopapada zebisia maʌ̃ ẽberãrã jũma nãbʌrʌ quininamãrẽã. Baribʌrʌ Noéba dadji jipa nĩbaid̶ebemada jaradiabadjia. Idjida, idji ẽberãrã siete panʌ sid̶a Ãcõrẽba ẽdrʌ edasia. 6 Idjab̶a Ãcõrẽba Sodoma puru, Gomorra puru sid̶a cawa osid̶e jũma babuesia. Ab̶ed̶a jũma pora babisia. Maʌ̃gʌd̶eba idjia cawabisia idji quĩrĩãnacara sãwãnida. 7 Baribʌrʌ ẽberã jipa b̶ʌ Lo abadara Ãcõrẽba Sodoma babueid̶ebemada ẽdrʌ edasia. Lora sopua b̶abadjia maʌ̃ purud̶ebemarãba ne jũma cadjirua o panʌ carea. 8 Maʌ̃ ẽberã jipa b̶ʌra Sodomanebemarã tãẽna b̶abadjia. Jipa b̶ʌ bẽrã ãdjia cadjirua o panʌ unubʌrʌd̶e idjab̶a ũrĩbʌrʌd̶e ewariza sopua b̶abadjia. 9 Maʌ̃ba ebud̶a b̶ʌa jipa o b̶eara dadjirã Boro Ãcõrẽba bia mĩga panʌnebemada ẽdrʌ eda cawa b̶ʌda. Idjab̶a jipa oẽ́ b̶eara sãwã erob̶aida cawa b̶ʌa ab̶a idjia cawa oi ewarid̶aa. 10 Naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌ obadara idjab̶a Ãcõrẽ ãdji Boro bai quĩrĩãnaca sid̶a wetara cawa oya. Sewa jaradiabadara cadjirua od̶i carea perad̶acaa. Cawaara b̶ea quĩrãca panabadaa. Jairã dji droma b̶ea biẽ́ jarad̶i carea wayad̶acaa. 11 Bajãnebema nezocarãda ãdji cãyãbara ʌb̶ʌara b̶eamĩna idjab̶a ne waib̶ʌara obadamĩna, dadjirã Boro Ãcõrẽ quĩrãpita jairã dji droma b̶eara biẽ́ jarad̶acaa. 12 Baribʌrʌ sewa jaradiabadaba ãdjia adua panʌnebemada biẽ́ bed̶eabadaa. Animarã quĩrãca crĩcha neẽ́ b̶eaa. Ab̶abe ãdji cacuaba quĩrĩã b̶ʌdrʌ obadaa. Animarãda tobaria ẽberãba jidad̶aped̶a bead̶amãrẽã. Ara maʌ̃ quĩrãca sewa jaradiabadara jũma beud̶ia. 13 Ãcõrẽba ãdjirãra bio biẽ́ b̶ʌya ara ãdjia oped̶ad̶a quĩrãca. Ãdjirãra ne co awua b̶eaa idjab̶a itua awua b̶eaa. Maʌ̃drʌ ãdji b̶ʌsrid̶aa. Diamasi, ãsa bid̶a mãwã obadaa. Djabarã ume ãbaa ne co panʌne bid̶a mãwã obadaa. Mãwã bãrã tãẽna wua jaigua mititia quĩrãca b̶eaa. 14 Ãdjirãra daunemaya b̶eaa. Ne jũma cadjirua o panʌba sẽnacaa. Bio ĩjãẽ́ b̶eada cũrũgabadaa. Ne jũmada awuabadaa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra biẽ́ b̶ʌya. 15 Ãcõrẽ o jipa b̶ʌda igarad̶aped̶a ãĩ wãsid̶aa. Beor warra Balaaʌ̃ba od̶a quĩrãca obadaa. Balaaʌ̃ra parata awua b̶ad̶a bẽrã parata carea cadjiruada oida crĩchasia. 16 Baribʌrʌ cadjirua od̶e wãbʌrʌd̶e burroba idjira quẽãsia. Maʌ̃ animarã bed̶eacada ẽberã quĩrãca bed̶easia. Ãcõrẽneba bed̶eabari Balaaʌ̃ba crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca biẽ́ od̶e wãida crĩcha b̶ʌmĩna burroba idu wãbiẽ́ basía. 17 Sewa jaradiabadara do zaque baido neẽ́ b̶ʌ quĩrãca b̶eaa. Ãdjirãra jʌ̃rãrã nãũrãba ãyã edebʌrʌ quĩrãca b̶eaa. Nãũrãba jʌ̃rãrã ãyã edebʌrʌd̶e cue zecaa. Ara maʌ̃ quĩrãca ãdjia jaradia panʌba carebacaa. Ãcõrẽba uria bio pãĩsosoa b̶ʌda o b̶ʌsia ãdjirã biẽ́ b̶ʌi carea. 18 Ãdjirãba bed̶ea biya quirud̶eba jaradiabadaa. Baribʌrʌ maʌ̃ba carebacaa. Ãdjirãba jaradiabadaa naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌra od̶ida panʌda. Mãwã cadjiruad̶eba ẽdrʌped̶ad̶a dãrãẽ́ b̶eara ãdjirãba cũrũgabadaa wayacusa cadjiruada od̶amãrẽã. 19 Jarabadaa ãdjida ẽpẽnibʌrʌ, nezoca ẽdrʌ b̶ʌped̶ad̶a quĩrãca biara b̶ead̶ida. Mãwãmĩna cadjiruada poya igarad̶aca bẽrã biara b̶eaẽ́a. Maʌ̃ba ãdjirãda cadjirua nezocarãa. Wãrãda baridua cadjiruada poya igarad̶aẽ́bʌrʌ, dadjirãra maʌ̃gʌ nezocaa. 20 Jesucrito dadjirã Boro, dadji Ẽdrʌ Edabarira cawasid̶a bẽrã naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌ cadjiruad̶ebemada ẽdrʌsid̶aa. Baribʌrʌ jʌ̃carad̶e bʌrá panebʌda quĩrãca wayacusa cadjiruada od̶ibʌrʌ, naãrã panana cãyãbara biẽ́ara panenia. 21 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ bed̶ea cawaped̶ad̶a igarad̶i cãyãbara biara b̶acasia Ãcõrẽ o jipa b̶ʌd̶ebemada adua b̶ead̶ida. 22 Ãdjirãra ẽberãba jarabada quĩrãca b̶eaa. Nãwã jarabadaa: “Usaba wed̶ara wayacusa cobaria.” Idjab̶a nãwã jarabadaa: “Chinara cuiped̶a wayacusa egoro b̶a susuad̶e tab̶ebaria.”

2 Pedro 3

1 Djabarã, naʌ̃ba cartara b̶arima umé mʌ̃a bãrã itea b̶ʌbʌrʌa. Carta umerãne mʌ̃a wãrã bed̶eara quĩrãnebabi b̶ʌa jipa crĩchad̶amãrẽã. 2 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba naẽna jaraped̶ad̶ara bãrãba quĩrãnebad̶ida. Idjab̶a quĩrĩã b̶ʌa Jesucrito dadjirã Boro, dadji Ẽdrʌ Edabariba jarad̶ada quĩrãnebad̶ida. Maʌ̃ra idjia diabued̶arãba bãrãa jaradiasid̶aa. 3 Naʌ̃da bio cawad̶adua: jĩrũarebema ewarid̶e Ãcõrẽ ipid̶a biẽ́ jarabadara baraya. Ãdji cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda o b̶ead̶ia. 4 Nãwã ipid̶a jarad̶ia: “Crito zei jarad̶ara ¿sãwãsi? Dadji drõã naẽnabemarãra jũma beusid̶aa. Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba jũma ara mãwã b̶ʌa.” 5 Maʌ̃ ẽberãrãba ĩjã quĩrĩãnaẽ́a naẽnaed̶a Ãcõrẽ bed̶eabʌrʌba bajãda osida, ẽjũãda pusad̶e odjabisida, idjab̶a baidod̶eba mãwã osida. 6 Ara maʌ̃ baidoba jũma naʌ̃ ẽjũãne naẽna b̶ead̶ara ũped̶a nãbʌrʌ quinibisia. 7 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽ bed̶eabʌrʌba naʌ̃ ẽjũãda, bajã sid̶a waga erob̶ʌa idjab̶a idjia cawa oi ewarid̶e babueya. Maʌ̃ ewarid̶e idji quĩrĩãnacara cawa oped̶a jũma biẽ́ b̶ʌya. 8 Baribʌrʌ djabarã, naʌ̃da quĩrãdoarãnadua: dadjirã Boromaarã ewari ab̶ara mil poa quĩrãca b̶ʌa idjab̶a mil poara ewari ab̶a quĩrãca b̶ʌa. 9 Dadjirã Boro zeyad̶a ad̶ara dãrãbʌrʌ bẽrã ʌ̃cʌrʌba crĩcha panʌa zeẽ́da. Baribʌrʌ mãwãẽ́a. Ãtebʌrʌ bãrã carea jũma droa b̶ʌ bẽrã dãrãbʌrʌa. Idjia quĩrĩãẽ́ b̶ʌa ni ab̶aʌda aduaida. Quĩrĩã b̶ʌa jũmarãba cadjiruada igarad̶aped̶a idjimaa zed̶ida. 10 Dadjirã Boroba cawa oi ewarira cawaẽ́ne zeya ne drʌabari zebari quĩrãca. Maʌ̃ ewarid̶e minijĩchia jururuaped̶a bajãra nẽbaya. Ne jũma dadjia bajãne unubadara bá wãya. Idjab̶a naʌ̃ ẽjũãra, ne jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ea sid̶a bá wãya. 11 Ne jũmada jõi bẽrã bãrãra Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca jipa, cadjirua neẽ́ nĩbad̶ida panʌa. 12 Ãcõrẽba cawa oi ewarira jʌ̃ã pananida panʌa. Maʌ̃misa Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌra o pananadua maʌ̃ ewarira isabeara zemãrẽã. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba bajãra babueya. Maʌ̃ne ne jũma dadjia bajãne unubadara, naʌ̃ ẽjũãne unubada sid̶a jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba dorrab̶ariya. 13 Baribʌrʌ Ãcõrẽba bajã djiwid̶ida, ẽjũã djiwid̶i sid̶a oyad̶a asia. Maʌ̃da dadjirãba jʌ̃ã panʌa. Mama jũmarãba jipa o b̶ead̶ia. 14 Djabarã, bãrãba jũma maʌ̃ra jʌ̃ã panʌ bẽrã ne jũmane quĩrãipa nĩbad̶adua Ãcõrẽba bãrã biya, cadjirua neẽ́, idji ume necai panʌda unumãrẽã. 15 Quĩrãnebad̶adua dadjirã Boroba ẽberãrã ẽdrʌ edai carea jũma droa b̶ʌda. Dadji djaba Paulo bid̶a ab̶arida cartad̶e bãrãa b̶ʌ́ diabuesia Ãcõrẽba idjía diad̶a necawaad̶eba. 16 Cartaza maʌ̃gʌd̶ebemada b̶ʌsia. Ʌ̃cʌrʌ crĩcha idjia b̶ʌd̶ara cawad̶i carea zarea b̶ʌa. Wãrã bed̶ea cawad̶acaba, bio ĩjãẽ́ b̶eaba idjia b̶ʌd̶ara ãĩ jaradiabadaa jũma Ãcõrẽ Bed̶ea ãĩ jaradiabada quĩrãca. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra biẽ́ b̶ʌya. 17 Djabarã, bãrãba maʌ̃da cawa panʌ bẽrã quĩrãcuita b̶ead̶adua ẽberã cadjiruarãba ãĩ jaradia panʌneba cũrũgarãnamãrẽã. Mãwã bãrãba bio ĩjã panʌra igarad̶aẽ́a. 18 Jesucrito dadjirã Boro, dadji Ẽdrʌ Edabarira biara cawa wãnadua. Idji biad̶eba warid̶adua. Id̶i idjab̶a ewariza idjía bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.

1 Juan 1

1 Naãrãed̶a b̶asia Zocai B̸ai Diabari Bed̶ea abadada. Idjira wad̶ibid̶a b̶ʌa. Idjia jaradia b̶ʌda daiba ũrĩsid̶aa. Idjira dai dauba unusid̶aa idjab̶a jʌwaba tãsid̶aa. Idjia o b̶ʌra quĩrãcuita acʌsid̶aa. Idjid̶ebemada mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e b̶ʌbʌrʌa. 2 Maʌ̃ zocai b̶ai diabarira Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãne unubisia. Daiba idjira unusid̶aa idjab̶a idjid̶ebemada wãrãda bed̶ea panʌa. Daiba bãrãa jara panʌa maʌ̃ zocai b̶ai diabarira ewariza b̶abarida. Naãrãed̶a idjira dadji Zeza Ãcõrẽ ume bajãne b̶abadjia. Idji bajãne b̶ad̶ada Ãcõrẽba daia naʌ̃ ẽjũãne unubisia. 3 Daiba unuped̶ad̶ada, ũrĩped̶ad̶a sid̶a bãrãa jara panʌa bãrã sid̶a dai ume ãbaa ab̶arica dadjirã Zeza Ãcõrẽ ume idjab̶a idji Warra Jesucrito ume bia pananamãrẽã. 4 Jũma maʌ̃gʌra mʌ̃a b̶ʌbʌrʌa dadjirãra bio b̶ʌsrid̶ad̶i carea. 5 Daiba Jesucritod̶eba ũrĩped̶ad̶a bãrãa jara panʌra naʌ̃gʌa: Ãcõrẽra ʌ̃naa quĩrãca b̶ʌa ne jũmane jipa b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃ba idjima pãĩmara ni maãrĩ bid̶a neẽ́a. 6 Dadjirãda idji ume ãbaa bia panʌana a panʌbʌrʌ, baribʌrʌ pãĩmane nĩnabʌrʌ, sewa o panʌa. Wãrã bed̶eara ẽpẽnaẽ́ panʌa. 7 Baribʌrʌ idji ʌ̃naane b̶ʌ quĩrãca dadjirãda ʌ̃naane nĩbad̶ibʌrʌ, dadjirã djabarã ume ãbaa bia panania. Idjab̶a idji Warra Jesucrito oa erozoad̶aba dadjirã cadjiruara jũma sʌgʌbaria. 8 Dadjirãda cadjirua neẽ́ panʌana a panʌbʌrʌ, ara dadjidub̶a cũrũga panʌa idjab̶a wãrã bed̶eara adua panʌa. 9 Baribʌrʌ Ãcõrẽra bed̶ea ab̶a b̶ʌ bẽrã idjab̶a jipa obari bẽrã, dadjirãba cadjirua oped̶ad̶ada idjía jarad̶ibʌrʌ, maʌ̃ cadjiruara idjia quĩrãdoaya. Ab̶ed̶a jũma dadjirãba biẽ́ oped̶ad̶ara sʌgʌya. 10 Baribʌrʌ dadjirãba cadjiruada od̶acaad̶a ad̶ibʌrʌ, Ãcõrẽra sewaid̶a b̶ʌad̶a a panʌa idjab̶a idji bed̶eara ĩjãnaẽ́ panʌa.

1 Juan 2

1 Djabarã, bãrãra mʌ̃ warrarã quĩrãca b̶eaa. Mʌ̃a naʌ̃gʌra b̶ʌbʌrʌa bãrãba cadjiruara orãnamãrẽã. Baribʌrʌ ab̶aʌba cadjiruada oibʌrʌ, ab̶a eropanʌa dadji Zeza Ãcõrẽa dadjirã carea bed̶ea djuburiabarida. Maʌ̃ bed̶ea djuburiabarira Jesucritoa. Idjira ne jũmane jipa b̶ʌa. 2 Idjira beusia Ãcõrẽba dadjirã cadjiruada quĩrãdoamãrẽã. Ab̶abe dadjirã cadjirua carea beuẽ́ basía, ãtebʌrʌ beusia jũma naʌ̃ ẽjũãne duanʌrã cadjirua carea bid̶a. 3 Ãcõrẽba obi b̶ʌda dadjirãba ĩjã o panʌbʌrʌ, ebud̶a b̶ʌa idjira wãrãda cawa panʌda. 4 Baribʌrʌ ab̶aʌba jaraibʌrʌ: “Mʌ̃a idjira cawa b̶ʌa,” maʌ̃ne idjia obi b̶ʌda ĩjã oẽ́ b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra sewaid̶a b̶ʌa. Idjia wãrã bed̶eara adua b̶ʌa. 5 Baribʌrʌ Ãcõrẽ bed̶ea ĩjã o b̶ʌba Ãcõrẽra wãrãda quĩrĩã b̶ʌa. Ãcõrẽ ume ãbaa b̶ʌad̶a a b̶ʌra nĩbaida b̶ʌa Jesucrito nĩbad̶a quĩrãca. Dadjirãda mãwã nĩbad̶ibʌrʌ, cawa panʌa wãrãda idji ume ãbaa panʌda. 7 Djabarã, mʌ̃a bãrãa b̶ʌẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ea djiwid̶ida, ãtebʌrʌ b̶ʌ́ b̶ʌa idjia naẽna obi jarad̶ada. Maʌ̃ obi jarad̶ara bãrãba Crito ĩjãped̶ad̶ad̶eba ʌ̃taa cawa panʌa. Wãrãda bãrãba ũrĩped̶ad̶ara Ãcõrẽba naẽna obi jarad̶a basía. 8 Mãwãmĩna mʌ̃a b̶ʌbʌrʌra Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ea djiwid̶i quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ bed̶eara djiwid̶i quĩrãca b̶ʌa Critoba ĩjã od̶a bẽrã idjab̶a bãrã bid̶a wãrãda ĩjã o panʌ bẽrã. Djiwid̶i quĩrãca b̶ʌa pãĩma jãrãdrʌbʌrʌ quĩrãca bãrãba cadjiruara igara wãbʌda bẽrã. Idjab̶a djiwid̶i quĩrãca b̶ʌa wãrã ʌ̃naa odjabʌrʌ quĩrãca bãrãba quĩrĩãneba jipa o wãbʌda bẽrã. 9 Bariduaba ʌ̃naane b̶ʌad̶a aibʌrʌ, baribʌrʌ idji djabada quĩrãma b̶aibʌrʌ, wad̶ibid̶a pãĩmane b̶ʌa. 10 Idji djaba quĩrĩã b̶ʌra ʌ̃naane b̶ʌa. Idji sod̶e neẽ́a cãrẽba cadjiruad̶e b̶aebida. 11 Baribʌrʌ idji djaba quĩrãma b̶ʌra pãĩmane b̶ʌa. Pãĩmane nĩ bẽrã adua b̶ʌa sãmaa wãda, pãĩmaba idjira daub̶errea erob̶ʌ bẽrã. 12 Warrarã, mʌ̃a naʌ̃ cartara bãrãa b̶ʌbʌrʌa Ãcõrẽba Critod̶eba bãrã cadjiruara quĩrãdoad̶a bẽrã. 13 Drõãrã, mʌ̃a naʌ̃ cartara bãrãa b̶ʌbʌrʌa naãrãed̶a b̶ad̶ada wad̶ibid̶a b̶ʌda cawa panʌ bẽrã. Cũdrarã, mʌ̃a naʌ̃ cartara bãrãa b̶ʌbʌrʌa diaurura poyaped̶ad̶a bẽrã. Warrarã, mʌ̃a naʌ̃ cartara bãrãa b̶ʌbʌrʌa dadji Zeza Ãcõrẽra cawasid̶a bẽrã. 14 Drõãrã, mʌ̃a naʌ̃ cartara bãrãa b̶ʌbʌrʌa naãrãed̶a b̶ad̶ada wad̶ibid̶a b̶ʌda cawasid̶a bẽrã. Cũdrarã, mʌ̃a naʌ̃ cartara bãrãa b̶ʌbʌrʌa bio ĩjã panʌ bẽrã, Ãcõrẽ bed̶eara bãrã sod̶e b̶ʌ bẽrã, idjab̶a diaurura poyaped̶ad̶a bẽrã. 15 Naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchara, ne jũma cadjirua naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌ sid̶a quĩrĩãrãnadua. Naʌ̃ ẽjũãnebema cadjirua quĩrĩã b̶ʌba dadji Zeza Ãcõrẽra quĩrĩãẽ́ b̶ʌa. 16 Naʌ̃ ẽjũãnebema cadjiruara naʌ̃gʌa: naʌ̃ cacuaba awua b̶ʌ cadjirua o b̶aida, dadji dauba unu b̶ʌ awua b̶aida, idjab̶a dadjia erob̶ʌ carea wa o b̶ʌ carea ara dadjida dji biara b̶ʌda crĩcha b̶ai sid̶a. Jũma maʌ̃gʌra dadjirã Zeza Ãcõrẽneba zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ naʌ̃ ẽjũã cadjiruad̶eba ze b̶ʌa. 17 Naʌ̃ ẽjũã cadjiruara idjab̶a jũma cadjirua ẽberãrãba o awua panʌ sid̶a jõya. Baribʌrʌ Ãcõrẽba jara b̶ʌ ĩjã o b̶ʌra ewariza idji ume zocai b̶aya. 18 Djabarã mʌ̃ warrarãca b̶ea, naʌ̃ ewarira jõbod̶oa. Bãrãba ũrĩsid̶aa Crito ume dji quĩrũda zeida. Crito ume dji quĩrũrã id̶ira baraa. Maʌ̃ bẽrã dadjirãba cawa panʌa naʌ̃ ewarira jõbod̶oda. 19 Ãdjirãra dadjirã ume pananada ẽdrʌsid̶aa, baribʌrʌ wãrãda dadjirãnebemaẽ́ basía. Ãdjirãda wãrãda dadjirãnebema bad̶abara, dadjirã ume ãbaa wad̶i panacasid̶aa. Baribʌrʌ maʌ̃gʌra mãwãsia ebud̶a b̶amãrẽã jũmarãda dadjirãnebemaẽ́da. 20 Baribʌrʌ bãrãba Ãcõrẽ Jaure Critoba diad̶ada eropanʌa. Idjid̶eba jũma bãrãba wãrã bed̶eara cawa panʌa. 21 Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌẽ́ b̶ʌa bãrãba wãrã bed̶eada adua panʌ bẽrã ãtebʌrʌ b̶ʌbʌrʌa cawa panʌ bẽrã. Idjab̶a bãrãba cawa panʌa sewara wãrãneba zecada. 22 ¿Caida sewaid̶a b̶ʌ? Jesura Ãcõrẽba diai jarad̶a ẽdrʌ edabariẽ́ana a b̶ʌda sewaid̶a b̶ʌa. Idjira Crito ume dji quĩrũa. Idjia dadji Zeza Ãcõrẽra, Ãcõrẽ Warra sid̶a igara b̶ʌa. 23 Ãcõrẽ Warra igara b̶ʌba dadji Zeza Ãcõrẽra neẽ́ b̶ʌa. Jesura Ãcõrẽ Warraad̶a a b̶ʌba dadji Zeza Ãcõrẽ sid̶a erob̶ʌa. 24 Maʌ̃ bẽrã bãrãba ĩjãped̶ad̶ad̶eba ʌ̃taa Critod̶ebema ũrĩ panʌra bãrã sod̶e bio waga erob̶ead̶adua. Maʌ̃da bio waga panʌbʌrʌ, bãrãra dadji Zeza Ãcõrẽ ume, idji Warra ume bid̶a ãbaa panʌa. 25 Mãwã ãbaa panʌbʌrʌ, Critoba dadjirãa wãrãneba jarasia ewariza Ãcõrẽ ume zocai pananida. 26 Mʌ̃a maʌ̃ra b̶ʌsia ʌ̃cʌrʌba bãrãra cũrũga quĩrĩã panʌ bẽrã. 27 Baribʌrʌ bãrãba Ãcõrẽ Jaure Critoba diad̶ara eropanʌa. Maʌ̃ bẽrã jʌrʌd̶iẽ́ panʌa dewararãba bãrãa jaradiad̶amãrẽã. Ãcõrẽ Jaureba bãrãa ne jũmada jaradia b̶ʌa. Idjia jaradia b̶ʌra sewaẽ́a, ãtebʌrʌ wãrã araa. Maʌ̃ carea Crito ume ãbaa b̶ead̶adua Ãcõrẽ Jaureba bãrãa jaradiad̶a quĩrãca. 28 Djabarã mʌ̃ warrarãca b̶ea, Crito ume ãbaa b̶ead̶adua. Mãwã idji zebʌrʌd̶e dadjirãra ne wayaa neẽ́, quĩrã pera neẽ́ idji quĩrãpita b̶ead̶ia. 29 Bãrãba cawa panʌa Jesucritora jipa b̶ʌda. Idjab̶a cawa panʌa jũma jipa o b̶eara Ãcõrẽ warrarãda.

1 Juan 3

1 Crĩchad̶adua sãwã dadji Zeza Ãcõrẽba dadjirãra jãcua quĩrĩã b̶ʌda. Jãcua quĩrĩã b̶ʌ bẽrã dadjirãra idji warrarãana abaria. Wãrãda dadjirãra idji warrarãa. Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba dadjirãra Ãcõrẽ warrarãda adua panʌa, Ãcõrẽra adua panʌ bẽrã. 2 Djabarã, dadjirãra Ãcõrẽ warrarãa. Mãwãmĩna Ãcõrẽba wad̶ibid̶a cawabiẽ́ b̶ʌa dadjirãra sãwã b̶ead̶ida. Baribʌrʌ dadjirãba cawa panʌa Crito zebʌrʌd̶e idji quĩrãca b̶ead̶ida, maʌ̃ ewarid̶e idjira sãwãbʌrʌ b̶ʌda ununi bẽrã. 3 Crito quĩrãca b̶ai carea jʌ̃ã b̶ʌra cadjirua neẽ́ b̶abaria Crito cadjirua neẽ́ b̶ʌ quĩrãca. 4 Cadjirua o b̶ʌba Ãcõrẽ bed̶eara ĩjã ocaa. Idjia maʌ̃ bed̶eara ab̶ed̶a igara b̶ʌa. 5 Baribʌrʌ bãrãba cawa panʌa Jesucritora naʌ̃ ẽjũãnaa zesida dadjirã cadjirua ãyã b̶ʌi carea. Ni maãrĩ bid̶a idjira cadjirua neẽ́ b̶ʌa. 6 Idji ume ãbaa b̶ʌba cadjiruara ocaa. Baribʌrʌ cadjirua o b̶ʌba Jesucritora adua b̶ʌa idjab̶a sãwãbʌrʌ b̶ʌda cawacaa. 7 Djabarã mʌ̃ warrarãca b̶ea, ni ab̶aʌa idu cũrũgabirãnadua. Jipa o b̶ʌra Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ʌa Crito jipa b̶ʌ quĩrãca. 8 Baribʌrʌ cadjirua o b̶ʌra diaurud̶ea, diaurura naãrãed̶aʌba cadjirua obari bẽrã. Ãcõrẽ Warrara naʌ̃ ẽjũãnaa zesia diauruba o b̶ʌ poyai carea. 9 Ãcõrẽneba tod̶aba cadjiruara o b̶acaa, idji Zeza Ãcõrẽba obari quĩrãca o b̶ʌ bẽrã. Ãcõrẽneba tod̶a bẽrã cadjiruara o b̶aẽ́a. 10 Naʌ̃gʌd̶eba dadjirãba cawa panʌa cairãda Ãcõrẽ warrarãda idjab̶a cairãda diauru warrarãda. Jipa oẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽ warraẽ́a. Idjab̶a idji djaba quĩrĩãẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽ warraẽ́a. 11 Bãrãba ĩjãped̶ad̶ad̶eba ʌ̃taa ũrĩ panʌ bed̶eara naʌ̃gʌa: dadjirãra dji quĩrĩã b̶ead̶ida panʌa. 12 Caiʌ̃ quĩrãca b̶ead̶iẽ́ panʌa. Idjira diaurud̶e basía. Maʌ̃ bẽrã idji djabara beasia. ¿Cãrẽ cãrẽã idji djabara beasi? Beasia idji djababa o b̶ad̶ara Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ad̶a bẽrã baribʌrʌ idjia od̶ara biẽ́ b̶ad̶a bẽrã. 13 Djabarã, naʌ̃ ẽjũãnebemarãba bãrãda quĩrãmanibʌrʌ, jũmawãyã crĩcharãnadua. 14 Dadjirãba djabarãra quĩrĩã panʌ bẽrã cawa panʌa dadjirãra beu pananada zocai panesid̶ada. Idji djaba quĩrĩãẽ́ b̶ʌra wad̶ibid̶a beu b̶ʌa. 15 Idji djaba quĩrãma b̶ʌra Ãcõrẽ quĩrãpita mĩã beabaria. Bãrãba cawa panʌa mĩã beabarira ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aẽ́da. 16 Wãrã quĩrĩãra sãwãbʌrʌ b̶ʌda dadjirãba cawa panʌa naʌ̃gʌd̶eba: Jesucritora dadjirã carea beusia. Ara maʌ̃ quĩrãca dadjirã sid̶a quĩrĩãneba djabarã carea beud̶i carea b̶ead̶ida panʌa. 17 Naʌ̃ ẽjũãne ne bara b̶ʌ djababa ne neẽ́ b̶ʌ djabada unu b̶ʌda carebaẽ́bʌrʌ, ¿Ãcõrẽ quĩrĩãra idji sod̶e erob̶ʌca? Neẽ́ b̶ʌa. 18 Djabarã mʌ̃ warrarãca b̶ea, dadjirã quĩrĩãra ab̶abe bed̶ead̶eba b̶aiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ dadjia o panʌneba wãrãda quĩrĩã bara panʌda unubid̶ida panʌa. 19 Maʌ̃neba cawa panʌa dadjirãra wãrãda Ãcõrẽneda. Idjab̶a ara dadjirãda sod̶e dji biaẽ́da crĩchad̶ibʌrʌ, Ãcõrẽ quĩrãpita poya necai panania. Ãcõrẽba dadjirãnebemada biara cawa b̶ʌa dadjirã sod̶e crĩcha panʌ cãyãbara. Idjia ab̶ed̶a jũma cawa b̶ʌa. 21 Djabarã, dadjirã sod̶e cawa panʌbʌrʌ cadjiruad̶e panʌẽ́da, ne wayaa neẽ́ Ãcõrẽa poya iwid̶id̶ia. 22 Maʌ̃ne dadjirãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdara idjia diaya, idjia obi b̶ʌda idjab̶a bia unu b̶ʌda ĩjã o panʌ bẽrã. 23 Idjia obi b̶ʌra naʌ̃gʌa: idji Warra Jesucritora ĩjãnida idjab̶a dji quĩrĩã b̶ead̶ida idjia dadjirãa jarad̶a quĩrãca. 24 Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ea ĩjã o b̶ʌra Ãcõrẽ ume b̶ʌa, idjab̶a Ãcõrẽra idji ume b̶ʌa. Dadjirãba cawa panʌa Ãcõrẽra dadjirã ume b̶ʌda, idji Jaureda dadjirãa diad̶a bẽrã.

1 Juan 4

1 Djabarã, Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea panʌana abadara jũma ĩjãrãnadua, ãtebʌrʌ quĩrãcuita acʌd̶adua ãdjia wãrãda Ãcõrẽ Jaured̶eba wa dewarad̶eba bed̶ea panʌ cawaya. Mãwã od̶adua zocãrãba naʌ̃ ẽjũãne sewad̶eba ãdjia Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea panʌana abada bẽrã. 2 Nãwãbʌrʌ bãrãba cawad̶ia caida Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea b̶ʌda: ab̶aʌba Jesucritora naʌ̃ djarad̶e wãrãda zesiad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea b̶ʌa. 3 Baribʌrʌ ab̶aʌba Jesucritora naʌ̃ djarad̶e zeẽ́ basiad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea b̶ʌẽ́a. Crito ume dji quĩrũneba bed̶ea b̶ʌa. Bãrãba ũrĩsid̶aa Crito ume dji quĩrũra zeida b̶ʌda. Wãrãda idjira ara nawena naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌa. 4 Djabarã mʌ̃ warrarãca b̶ea, bãrãra Ãcõrẽnea. Bãrãba maʌ̃ sewaid̶a b̶eaa idu cũrũgabid̶aẽ́ basía bãrã sod̶e b̶ʌra naʌ̃ ẽjũãne b̶ea sod̶e b̶ʌ cãyãbara ʌb̶ʌara b̶ʌ bẽrã. 5 Maʌ̃ sewaid̶a b̶eara naʌ̃ ẽjũã cadjiruad̶ebemaa. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchada jaradiabadaa idjab̶a ãdjia jaradia panʌra naʌ̃ ẽjũãne Ãcõrẽ adua b̶eaba ĩjãbadaa. 6 Baribʌrʌ dadjirãra Ãcõrẽnea. Ãcõrẽ cawa b̶ʌba dadjia jaradia panʌra ĩjãbaria. Baribʌrʌ Ãcõrẽ adua b̶ʌba dadjia jaradia panʌra ĩjãcaa. Maʌ̃neba dadjirãba cawa panʌa caiba Ãcõrẽ Jaured̶eba wãrã bed̶eara jaradia b̶ʌda idjab̶a caiba dewara jaured̶eba sewara jaradia b̶ʌda. 7 Djabarã, dadjirãra dji quĩrĩã b̶ead̶ida panʌa, wãrã quĩrĩãra Ãcõrẽneba ze b̶ʌ bẽrã. Jũma dji quĩrĩã erob̶eara Ãcõrẽ warrarãa idjab̶a Ãcõrẽra cawa panʌa. 8 Ãcõrẽra ne jũmane quĩrĩã bara b̶ʌ bẽrã quĩrĩã neẽ́ b̶ʌba Ãcõrẽra adua b̶ʌa. 9 Ãcõrẽba dadjirãra quĩrĩã b̶ʌda unubisia idji Warra ab̶a b̶ʌda naʌ̃ ẽjũãnaa diabuesid̶e idjid̶eba ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã. 10 Wãrã quĩrĩãra nãwãbʌrʌ b̶ʌa: quĩrĩãneba Ãcõrẽba idji Warrara diabuesia beumãrẽã dadjirã cadjirua poya quĩrãdoai carea. Ãcõrẽba mãwã oẽ́ basía dadjirãba idjira quĩrĩã panana bẽrã, ãtebʌrʌ mãwã osia idjia dadjirãra quĩrĩãna bẽrã. 11 Djabarã, Ãcõrẽba dadjirãra mãwã quĩrĩãna bẽrã dadjirã sid̶a dji quĩrĩã b̶ead̶ida panʌa. 12 Ni ab̶aʌba Ãcõrẽra ununacaa. Baribʌrʌ dadjirãda dji quĩrĩã panʌbʌrʌ, Ãcõrẽra dadjirã ume b̶ʌa idjab̶a idji quĩrĩãneba dadjirãba wãrãda jũmarãda quĩrĩã panʌa. 13 Ãcõrẽba idji Jaureda dadjirãa diad̶a bẽrã cawa panʌa dadjirãra Ãcõrẽ ume panʌda idjab̶a idjira dadjirã ume b̶ʌda. 14 Daiba unusid̶aa idjab̶a jara panʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba idji Warrara wãrãda diabuesida naʌ̃ ẽjũãnebemarã ẽdrʌ edamãrẽã. 15 Bariduaba Jesura wãrãda Ãcõrẽ Warraad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽra idji ume b̶ʌa idjab̶a idjira Ãcõrẽ ume b̶ʌa. 16 Dadjirãba cawa panʌa idjab̶a ĩjã panʌa Ãcõrẽba dadjirãra quĩrĩã b̶ʌda. Ãcõrẽba ne jũmane quĩrĩã b̶ʌa. Wãrã quĩrĩã erob̶ʌra Ãcõrẽ ume b̶ʌa idjab̶a Ãcõrẽra idji ume b̶ʌa. 17 Mãwã dadjirãba Ãcõrẽra, jũma ẽberãrã sid̶a wãrãda quĩrĩã panʌa. Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e dadjirãra ne wayaa neẽ́ b̶ead̶ia, naʌ̃ ẽjũãne Jesucrito nĩbad̶a quĩrãca nĩbaped̶ad̶a bẽrã. 18 Dadjirãba Ãcõrẽda, jũma ẽberãrã sid̶a quĩrĩã panʌbʌrʌ, Ãcõrẽba cawa oid̶ebemada wayad̶aẽ́ panʌa, wãrã quĩrĩãba maʌ̃ wayad̶ira jõbibari bẽrã. Ãcõrẽba cawa oi waya b̶ʌba cawa b̶ʌa Ãcõrẽba idjira cawa oida. Idjia Ãcõrẽra, jũma ẽberãrã sid̶a wad̶ibid̶a wãrãda quĩrĩã b̶ʌẽ́a. 19 Dadjirãba Ãcõrẽra quĩrĩã panʌa idjia dadjirãra naãrã quĩrĩãna bẽrã. 20 Ab̶aʌba Ãcõrẽda quĩrĩã b̶ʌad̶a aibʌrʌ, maʌ̃ne idji djabada quĩrãma b̶aibʌrʌ, idjira sewaid̶a b̶ʌa. Idji djaba unu b̶ʌda quĩrĩãẽ́ b̶aibʌrʌ, ¿sãwã Ãcõrẽ unuẽ́ b̶ʌda quĩrĩã b̶ai? 21 Jesucritoba dadjirãa obi b̶ʌra naʌ̃gʌa: Ãcõrẽ quĩrĩã b̶ʌba idji djabara quĩrĩã b̶aida b̶ʌa.

1 Juan 5

1 Jesura Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada ab̶aʌba ĩjãibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽ warraa. Dadji Zeza Ãcõrẽ quĩrĩã b̶ʌba idji warrarã sid̶a quĩrĩã b̶ʌa. 2 Dadjirãba Ãcõrẽda quĩrĩã panʌbʌrʌ idjab̶a idjia obi b̶ʌda ĩjã o panʌbʌrʌ, cawa panʌa idji warrarã sid̶a quĩrĩã panʌda. 3 Dadjirãba Ãcõrẽda wãrãda quĩrĩã panʌbʌrʌ, idjia obi b̶ʌra jũma ĩjã od̶ia. Idjia obi b̶ʌra zareaẽ́ b̶ʌa. 4 Jũma Ãcõrẽ warrarãba naʌ̃ ẽjũãnebema cadjiruara igarabadaa. Wãrãda dadjia Jesucritoda ĩjã panʌ bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebema cadjiruara poya igarad̶ia. 5 ¿Caiba naʌ̃ ẽjũãnebema cadjiruara poya igarai? Ab̶aʌba Jesura wãrãda Ãcõrẽ Warrada ĩjã b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba naʌ̃ ẽjũãnebema cadjiruara poya igaraya. 6 Jesucritora naʌ̃ ẽjũãnaa zeped̶a baidod̶e borocuesia idjab̶a idji oara crud̶e erozoasia. Naʌ̃ ẽjũãnaa zeped̶a ab̶abe baidod̶e borocueẽ́ basía, ãtebʌrʌ idji oa sid̶a crud̶e erozoasia. Ãcõrẽ Jaureba cawabi b̶ʌa maʌ̃gʌra wãrãda, idjia wãrã bed̶eara cawabibari bẽrã. [ 7 Idjab̶a bajãne ũbea panʌba maʌ̃gʌra wãrã arada jara panʌa; dadji Zeza Ãcõrẽba mãwã jara b̶ʌa, “Bed̶ea” abadaba mãwã jara b̶ʌa, idji Jaure bid̶a mãwã jara b̶ʌa. Maʌ̃ ũbeara ab̶a b̶ʌda mãwã b̶ʌa.] 8 Naʌ̃ sẽyã ũbea panʌba cawabibadaa Jesud̶ebema bed̶eara wãrãda: Jesura borocued̶a bẽrã, idji oara crud̶e erozoad̶a bẽrã, idjab̶a Ãcõrẽ Jaureba cawabi b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃ ũbea panʌba ab̶arida cawabi panʌa. 9 Ẽberãba ununara wãrãana aibʌrʌ dadjirãba ĩjãbadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba jara b̶ʌra biara ĩjãnida panʌa, idji Warrad̶ebemada wãrãda jara b̶ʌ bẽrã. 10 Ãcõrẽ Warra ĩjã b̶ʌba idji sod̶e cawa b̶ʌa Ãcõrẽba jara b̶ʌra wãrãda. Baribʌrʌ Ãcõrẽba jara b̶ʌ ĩjãẽ́ b̶ʌba Ãcõrẽra sewaid̶a b̶ʌda crĩcha b̶ʌa, Ãcõrẽba idji Warrad̶ebema jara b̶ʌra ĩjãẽ́ b̶ʌ bẽrã. 11 Ãcõrẽba jara b̶ʌra naʌ̃gʌa: idji Warrad̶eba dadjirãa diasia ewariza idji ume zocai b̶ead̶ida. 12 Wãrãda Ãcõrẽ Warra ĩjã b̶ʌra idji ume ewariza zocai b̶aya. Baribʌrʌ Ãcõrẽ Warra ĩjãẽ́ b̶ʌba idji ume ewariza zocai b̶aida neẽ́ b̶ʌa. 13 Mʌ̃a naʌ̃ cartara bãrã dji Ãcõrẽ Warra ĩjã b̶ea itea b̶ʌbʌrʌa cawad̶amãrẽã ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶ead̶ida. 14 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca dadjirãba iwid̶id̶ibʌrʌ, cawa panʌa idjia bia ũrĩbarida. Maʌ̃ bẽrã poya ne wayaa neẽ́ idjía iwid̶id̶ida panʌa. 15 Dadjia iwid̶ibʌdara ũrĩbarida cawa panʌ bẽrã, idjab̶a cawa panʌa maʌ̃ iwid̶ibʌdara idjia diaida. 16 Cadjiruada b̶ʌa Ãcõrẽba quĩrãdoacada. Ab̶aʌba maʌ̃ cadjiruada osira beuya. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa ẽberã maʌ̃ cadjirua od̶a carea iwid̶id̶amãrẽã. Baribʌrʌ cadjiruada b̶ʌa Ãcõrẽba quĩrãdoabarida. Ab̶aʌba maʌ̃ cadjiruada osira wad̶ibid̶a poya ẽdrʌya ewariza Ãcõrẽ neẽ́ b̶aid̶ebemada. Maʌ̃ bẽrã ab̶aʌba idji djababa maʌ̃ cadjiruada o b̶ʌda unuibʌrʌ, idji carea Ãcõrẽa iwid̶ida b̶ʌa. Maʌ̃ne Ãcõrẽba dji ẽberã cadjirua od̶aa idji ume ewariza zocai b̶aida diaya. 17 Jũma Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ o b̶ʌra cadjiruaa. Baribʌrʌ cadjiruada b̶ʌa Ãcõrẽba quĩrãdoabarida. Ab̶aʌba maʌ̃ cadjiruada osira wad̶ibid̶a beud̶ebemada poya ẽdrʌya. 18 Dadjirãba cawa panʌa Ãcõrẽ warrarãba cadjiruara o pananacada, Ãcõrẽ Warra Jesucritoba ãdjirãra waga b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃ba diauruba ãdjirãra poya biẽ́ oẽ́a. 19 Dadjirãba cawa panʌa dadjirãra Ãcõrẽneda. Idjab̶a cawa panʌa jũma naʌ̃ ẽjũãne Ãcõrẽ adua b̶eara diauru jʌwaed̶a panʌda. 20 Dadjirãba cawa panʌa Ãcõrẽ Warrara zesida idjab̶a crĩcha cawaada dadjirãa diasida wãrã Ãcõrẽda cawad̶amãrẽã. Idji Warra Jesucrito ume panʌ bẽrã dadjirãra wãrã Ãcõrẽ ume panʌa. Ãcõrẽdrʌ dji wãrã Ãcõrẽa. Idjiabʌrʌ ẽberãrãa diabaria idji ume ewariza zocai b̶ead̶ida. 21 Djabarã mʌ̃ warrarãca b̶ea, jʌwaba od̶a ãcõrẽ b̶eara ẽpẽrãnadua.

2 Juan 1

1 Mʌ̃ra djabarã wagabari drõãa. Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa wẽrã Ãcõrẽba ẽdrʌ edad̶a itea, idji warrarã itea bid̶a. Mʌ̃a bãrãra wãrãda quĩrĩã b̶ʌa. Baribʌrʌ ab̶abe mʌ̃abʌrʌ bãrãra quĩrĩã b̶ʌẽ́a, ãtebʌrʌ jũma wãrã bed̶ea cawa b̶eaba bãrãra quĩrĩã panʌa. 2 Mʌ̃a bãrãra quĩrĩã b̶ʌa, wãrã bed̶eara dadjirã sod̶e b̶ʌ bẽrã. Wãrã bed̶eara dadjirã sod̶e ewariza b̶aya. 3 Dadjirãba wãrã bed̶eada ẽpẽ panʌ bẽrã idjab̶a dji quĩrĩã panʌ bẽrã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Zeza Warra Jesucrito ume ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida, quĩrã djuburia pananida, ãdji necai b̶ai sid̶a bãrã sod̶e b̶aida. 4 Mʌ̃a ʌ̃cʌrʌ bʌ warrarãnebemada ũrĩsia. Mʌ̃ra b̶ʌsrid̶asia ãdjirãra wãrãneba nĩna bẽrã dadjirã Zeza Ãcõrẽba jara b̶ʌ quĩrãca. 5 Djabawẽrã, mʌ̃a bed̶ea djuburiaya dadjirãra dji quĩrĩãnamãrẽã. Maʌ̃gʌra Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ea djiwid̶iẽ́a, ãtebʌrʌ maʌ̃ bed̶eara dadjirãba naãrãed̶a ũrĩsid̶aa. 6 Maʌ̃ wãrã quĩrĩãra naʌ̃gʌa: Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶eara ĩjã o pananida. Maʌ̃ obi b̶ʌ bed̶eara bãrãba naãrãed̶a ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ bed̶eaba jara b̶ʌa quĩrĩãneba nĩbad̶ida panʌda. 7 Djãrã cũrũgabadara naʌ̃ ẽjũãne zocãrã nĩnaa. Ãdjirãba ĩjãnacaa Jesucritora naʌ̃ djarad̶e dadjirã quĩrãca zesida. Dji mãwã b̶ʌra djãrã cũrũgabaria idjab̶a Crito ume dji quĩrũa. 8 Quĩrãcuita b̶ead̶adua maʌ̃gʌrãba cũrũgarãnamãrẽã. Mãwã bãrãba Ãcõrẽ itea o panʌbari idjia diaira aduad̶aẽ́a, ãtebʌrʌ jũma daucha edad̶ia. 9 Bariduaba idji crĩchada Critoba jaradiad̶a aud̶u jaradia nĩbaibʌrʌ, idjab̶a Critoba jaradiad̶ada ĩjã ama b̶aibʌrʌ, maʌ̃ba Ãcõrẽra neẽ́ b̶ʌa. Baribʌrʌ bariduaba Critoba jaradiad̶ada ĩjã b̶aibʌrʌ, dji Zezara, dji Warra sid̶a erob̶ʌa. 10 Bariduada bãrãmaa wãbʌrʌd̶e Critoba jaradiad̶a quĩrãca jaradiaẽ́bʌrʌ, maʌ̃gʌra bãrã ded̶e edarãnadua idjab̶a “bia b̶ʌa bʌra zesida” arãnadua. 11 “Bia b̶ʌa bʌra zesida” a b̶ʌba maʌ̃ ẽberãba cadjirua o b̶ʌra idji ume ãbaa o b̶ʌa. 12 Mʌ̃a ne quĩrãtanoa bãrãa jara quĩrĩã b̶ʌa. Baribʌrʌ naʌ̃ cartad̶e jũma b̶ʌẽ́a. Mʌ̃a bãrãra acʌd̶e wã quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ne bãrã ume ãbaa bed̶ead̶ia bio b̶ʌsrid̶ad̶i carea. 13 Bʌ djabawẽrã warrarã Ãcõrẽba ẽdrʌ edad̶aba quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida.

3 Juan 1

1 Mʌ̃ra djabarã wagabari drõãa. Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa mʌ̃ djaba Gayo itea. Mʌ̃a bʌra wãrãda quĩrĩã b̶ʌa. 2 Djaba, mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌa bʌra idji ume bia b̶ʌ bẽrã ne jũmane bia b̶amãrẽã idjab̶a cacua bia b̶amãrẽã. 3 Mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶asia, ʌ̃cʌrʌ djabarã mʌ̃ma jũẽped̶ad̶aba nẽbʌrʌsid̶a bẽrã bʌa wãrã bed̶eada ẽpẽ b̶ʌda. 4 Mʌ̃ djabarãba wãrã bed̶eara ẽpẽ panʌda ũrĩbʌrʌd̶e mʌ̃ra biara b̶ʌsrid̶a b̶abaria. 5 Djaba, bʌa djabarã careba b̶ʌd̶eba bia o b̶ʌa. Bʌa unuca djabarã sid̶a carebabari bẽrã wãrãda bio bia o b̶ʌa. 6 Maʌ̃gʌrãba bʌ quĩrĩãnebemada namabema djabarãa nẽbʌrʌsid̶aa ãbaa dji jʌre panasid̶ad̶e. Mʌ̃ quĩrã djuburia, ãdjirãra carebadua bia wãnamãrẽã Ãcõrẽba idji traju o b̶ea carebabibari quĩrãca. 7 Ãdjirãba Jesucritod̶ebemada jaradia nĩnaa. Maʌ̃ne ãdjia Ãcõrẽ adua b̶eaa iwid̶id̶acaa carebad̶amãrẽã. 8 Maʌ̃ carea dadjirãba maʌ̃ djabarãra bia edad̶ida panʌa. Mãwã ãdjirã ume ãbaa traja panʌa Ãcõrẽ wãrã bed̶eada cawabid̶i carea. 9 Mʌ̃a cartada jũma djabarã jãmabema itea naẽna b̶ʌsia. Baribʌrʌ djaba Diotrepeba dai bed̶eara ĩjãẽ́ b̶ʌa. Idjira djabarã tãẽna dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌa. 10 Maʌ̃ carea jãmaa wãbʌrʌd̶e mʌ̃a jũmarãa cawabiya idjia biẽ́ o b̶ʌda. Idjia daida sewad̶eba biẽ́ jarabaria. Maʌ̃ awara djabarã jãmaa wãbʌdara idjia bia edacaa idjab̶a djabarãba ãdji ded̶e eda quĩrĩã panʌne iduaribicaa. Bia edasid̶ara maʌ̃ djabarãra ãyã jʌretabaria. 11 Djaba, cadjiruara ẽpẽrãdua ãtebʌrʌ biadrʌ ẽpẽdua. Bia obarira Ãcõrẽnea, baribʌrʌ cadjirua obariba Ãcõrẽra adua b̶ʌa. 12 Djaba Demetriod̶ebemada jũmarãba bia bed̶ea panʌa. Wãrã bed̶ea ẽpẽ b̶ʌd̶eba unubi b̶ʌa idjira jipa b̶ʌda. Dai bid̶a idjid̶ebemada bia bed̶ea panʌa. Bãrãba cawa panʌa daiba jara panʌra wãrãda. 13 Mʌ̃a ne quĩrãtanoa bʌ́a jara quĩrĩã b̶ʌa baribʌrʌ cartad̶e b̶ʌẽ́a. 14 Dãrãẽ́ne bʌ acʌd̶e wã quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃be ãbaa bed̶ead̶ia. 15 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji necai b̶aira bʌ sod̶e dia b̶aida. Namabema djabarãba quĩrĩã panʌa bʌra bia b̶aida. Jãmabema djabarãza jaradua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida.

Judas 1

1 Mʌ̃ra Judaa, Santiago djabaa idjab̶a Jesucrito nezocaa. Naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa jũma dadjirã Zeza Ãcõrẽba trʌ̃narã itea. Idjia bãrãra quĩrĩã b̶ʌa idjab̶a Jesucritod̶eba waga erob̶ʌa. 2 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa idjia bãrãra bio quĩrã djuburia b̶aida, necai b̶aira ad̶uba dia b̶aida, idjab̶a bãrãra bio quĩrĩã b̶aida. 3 Djabarã, mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e Ãcõrẽba dadjirã ẽdrʌ edad̶ad̶ebemada b̶ʌ́ quĩrĩã b̶asia. Baribʌrʌ mʌ̃maarã biara b̶ʌa ara nawena b̶ʌida quĩrãcuita b̶ead̶amãrẽã. Bãrãba ĩjã panʌra ni ab̶aʌa idu quĩrã awara jaradiabirãnadua. Ãcõrẽba wãrã bed̶eara jũma idji ẽberãrãa b̶arima ab̶a diasia. Quĩrã awara diacaa. 4 Mãwã b̶ʌ́ b̶ʌa ʌ̃cʌrʌda djabarã quĩrãca zed̶aped̶a bãrã tãẽna panʌ bẽrã. Maʌ̃ ẽberãrãba sewad̶eba jaradiabadaa Ãcõrẽba idji biad̶eba dadjirãra ẽdrʌ edad̶a bẽrã dadji cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda od̶ida panʌda. Ãdjirãba dadjirã Boro ab̶a b̶ʌ Jesucritora igarabadaa. Naãrãed̶aʌba b̶ʌ́ b̶asia Ãcõrẽba ãdjirãra cawa oida. 5 Bãrãba cawa panʌmĩna mʌ̃a quĩrãnebabiya dadjirã Boroba idji purura Egiptod̶eba ẽdrʌ edasida. Baribʌrʌ ẽdrʌ edad̶acarea idji ĩjãped̶ad̶aẽ́ra quinibisia. 6 Idjab̶a quĩrãnebad̶adua ʌ̃cʌrʌ bajãnebema nezocarãda Ãcõrẽba b̶ʌd̶a quĩrãca b̶ead̶aẽ́ basida. Ãtebʌrʌ ãdji pananara igarasid̶aa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba uria pãĩsosoa b̶ʌd̶e preso b̶ʌcãrĩa ab̶a idjia cawa oi ewarid̶aa. 7 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba Sodomanebemarãda, Gomorrad̶ebemarãda, ãdji caita b̶ea purud̶ebemarã sid̶a cawa osia. Maʌ̃ ẽberãrãba aud̶uada obadjid̶aa. Ab̶ed̶a ne jũma cadjirua dadji cacuaba oiẽ́ b̶ʌda obadjid̶aa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra tʌbʌ urua quicad̶e ewariza bia mĩga erob̶ʌa. Maʌ̃ba cawabi b̶ʌa jũma cadjirua obadara mãwã bia mĩga pananida. 8 Bãrã tãẽna zeped̶ad̶ara maʌ̃ ẽberãrã quĩrãca panʌa. Ãdjirãba cãĩmocarad̶ada ẽpẽbadaa. Ãdji cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda obadaa, dadjirã Borora igarabadaa, idjab̶a jairã dji droma b̶eada biẽ́ jarabadaa. 9 Baribʌrʌ bajãnebema nezoca dji droma Miguelba mãwã oca basía. Moise beud̶acarea Miguelera idji cacua carea diauru ume caicayasia. Mãwãmĩna diaurura biẽ́ jaraida crĩchaẽ́ basía, ãtebʌrʌ jarasia: “Dadji Boroba bʌra quẽãya.” 10 Baribʌrʌ maʌ̃ ẽberãrã bãrã tãẽna zeped̶ad̶aba ãdjia adua panʌnebemada biẽ́ bed̶eabadaa. Ãdjia cawa panʌra animarã crĩcha quĩrãca b̶ʌa. Animarã quĩrãca ab̶abe ãdji cacuaba quĩrĩã b̶ʌda obadaa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba biẽ́ b̶ʌya. 11 Ãdjira mĩã djuburi b̶eaa. Caiʌ̃ba od̶a quĩrãca obadaa. Parata awua panʌneba Balaaʌ̃ba od̶a quĩrãca ãĩ o nĩnaa. Coreba Moise igarad̶a quĩrãca Ãcõrẽda igara panʌ bẽrã ãdjirã sid̶a biẽ́ b̶ʌya. 12 Quĩrĩãneba bãrã ãbaa ne co panʌne ãdjirã sid̶a ne wayaa neẽ́ b̶ʌsrid̶a ne cobadaa. Mãwã bãrãba o panʌra ãrĩbadaa. Ab̶abe ãdjidrʌ crĩchabadaa. Ãdjirãra jʌ̃rãrã nãũrãba ãyã edebari quĩrãca b̶eaa. Nãũrãba jʌ̃rãrã ãyã edebʌrʌd̶e cue zecaa. Ara maʌ̃ quĩrãca ãdjia jaradia panʌba carebacaa. Ãdjirãra bacuru zauca quĩrãca b̶eaa. Nejõ zauca cora wãna quĩrãca b̶eaa. Mãwã b̶arima ume beud̶a quĩrãca b̶eaa. 13 Ãdjirãra pusa bogozoa quĩrãca b̶eaa. Pusa bogozoaba cõpepea do icawa b̶atabuebari quĩrãca ãdjirãba mĩã perada baridua obadaa. Ãĩ wãped̶ad̶a bẽrã chĩdau b̶aebʌrʌ quĩrãca b̶eaa. Ãcõrẽba uria bio pãĩsosoa b̶ʌda o b̶ʌsia ãdjirã ewariza biẽ́ b̶ʌi carea. 14 Maʌ̃ ẽberãrãnebemada Enocoba bed̶easia. (Adaʌ̃neba ab̶a Enocod̶aa siete drõãenabemarã panasid̶aa.) Enocora Ãcõrẽneba nãwã bed̶easia: “¡Ũrĩnadua! Dadjirã Boroba jũmarã cawa oi carea idjid̶erã zocãrã panʌ ume zebʌrʌa. Maʌ̃ne jũma idji quĩrĩãnacara biẽ́ b̶ʌya. Idji quĩrĩãnacad̶eba cadjirua oped̶ad̶a bẽrã idjab̶a idjid̶ebemada bio biẽ́ bed̶eaped̶ad̶a bẽrã mãwã oya.” 16 Maʌ̃ ẽberãrãra baridua carea biẽ́ duanebaria, idjab̶a baridua carea djãrãra biẽ́ jarabadaa. Ab̶abe ãdjia quĩrĩã b̶eadrʌ jʌrʌbadaa. Dji droma quĩrãca bed̶eabadaa. Ãdji ẽpẽnamãrẽã djãrãa bia bed̶eabadaa. 17 Baribʌrʌ djabarã, dadjirã Boro Jesucritoba diabued̶arãba naẽna jaraped̶ad̶ara quĩrãnebad̶adua. 18 Bãrãa nãwã jarasid̶aa: “Jĩrũarebema ewarid̶e Ãcõrẽ ipid̶a biẽ́ jarabadara baraya. Ãcõrẽda quĩrĩãnaca bẽrã ãdji cacuaba o quĩrĩã b̶ʌda o b̶ead̶ia.” 19 Ãdjirãba djabarãa awara awara crĩchabibadaa, baridua ãdjia quĩrĩã panʌda obadaa, Ãcõrẽ Jaureda neẽ́ b̶eaa. 20 Baribʌrʌ djabarã, biara Critoda ĩjãni carea dji carebad̶adua. Ãcõrẽa idji Jaured̶eba iwid̶id̶adua. 21 Ãcõrẽ quĩrĩãneba nĩbad̶adua. Dadjirã Boro Jesucritoba quĩrã djuburiad̶eba zocai b̶ai jõcada diamãrẽã jʌ̃ãnadua. 22 Djabarã bio ĩjãẽ́ b̶eara quĩrã djuburiad̶adua. 23 Tʌbʌ uruad̶aa wãbʌdara ẽdrʌd̶amãrẽã carebad̶adua. Djãrãra quĩrã djuburiad̶adua, baribʌrʌ quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ãdjia cadjirua obadara jũma igarad̶adua. 24 Ãcõrẽba bãrãra poya wagaya cadjiruad̶e b̶aerãnamãrẽã. Idji quĩrãwãrẽã quĩrãpita cadjirua neẽ́ poya bia b̶ʌya. Mama bãrãra b̶ʌsrid̶a b̶ead̶ia. 25 Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Idjira dadjirã Ẽdrʌ Edabaria. Idjidrʌ dji dromaa, ne jũma poya o b̶ʌa. Idjira jũmarã Boroa. Naẽnaed̶a mãwã b̶asia, id̶i mãwã b̶ʌa, idjab̶a ewariza mãwã b̶aya. Dadjirã Boro Jesucritod̶eba idjíabʌrʌ bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.

Apocalipsis 1

1 Mʌ̃ra Jesucrito nezoca Juaʌ̃a. Naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa Jesucritoba bajãneba mʌ̃́a cawabid̶ada. Maʌ̃ cawabid̶ara Ãcõrẽba Jesucritoa cawabisia idji ĩjã b̶eaa cawabimãrẽã dãrãẽ́ne cãrẽda sãwãida. Jesucritoba bajãnebema nezocada mʌ̃maa diabuesia maʌ̃ra cawabimãrẽã. 2 Jũma mʌ̃a ununara wãrãda jara b̶ʌa. Mʌ̃a jaraya naʌ̃ bed̶eara Ãcõrẽneba ze b̶ʌda idjab̶a Jesucritoba wãrãda cawabisida. 3 Maʌ̃ sãwãinebema bed̶ea djabarã quĩrãpita lebʌrʌra bio bia b̶aya. Idjab̶a naʌ̃ bed̶ea ũrĩnaped̶a ĩjã o b̶eara bio bia b̶ead̶ia, naʌ̃ bed̶eara dãrãẽ́ne mãwãi bẽrã. 4 Mʌ̃ra Juaʌ̃a. Naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa djabarã Asia druad̶ebemarã itea. Siete purud̶aa diabuebʌrʌa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida idjab̶a necai b̶aira bãrãa dia b̶aida. Idjira b̶ʌa, naẽna b̶asia, idjab̶a ewariza b̶aya. Idjab̶a mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽ bugue biya quiru quĩrãpita siete jaure panʌba mãwã o pananida. 5 Maʌ̃ awara quĩrĩã b̶ʌa Jesucritoba mãwã o b̶aida. Idjia Ãcõrẽnebemada wãrãda jarabaria. Beu b̶ad̶ada naãrã ʌ̃rẽbasia ewariza zocai b̶ai carea. Jũma naʌ̃ ẽjũãnebema bororã cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. Idjia dadjirãra quĩrĩã b̶ʌa idjab̶a idji oad̶eba cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌsia. 6 Dadjirãra b̶ʌsia Ãcõrẽ purud̶e sacerdoteda b̶ead̶amãrẽã. Mãwã idji Zeza Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌra o panania. Idjía bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa idjidrʌ ewariza jũmarã Boroda b̶aida. Wãrãda bia b̶ʌa mãwã b̶aida. 7 Ũrĩnadua. Critora jʌ̃rãrãne zeya. Maʌ̃ne jũmarãba ununia. Idji suped̶ad̶a bid̶a ununia. Idji unubʌdad̶e jũma naʌ̃ ẽjũãnebemara jĩãnia. Wãrãda mãwã b̶aya. 8 Dadjirã Boroba jarasia: “Mʌ̃ra ne jũma poya o b̶ʌ Ãcõrẽa. Mʌ̃ra dji Alpaa idjab̶a dji Omegaa. Maʌ̃ba jara b̶ʌa mʌ̃ra dji naãrãbemada idjab̶a dji jĩrũarebemada. Mʌ̃ra b̶ʌa, naẽna b̶asia, idjab̶a ewariza b̶aya.” 9 Mʌ̃ra bãrã djaba Juaʌ̃a. Dadjirãra Jesucrito ume panʌ bẽrã mʌ̃ra bãrã ume Ãcõrẽ purud̶ebemaa, bãrã ume bia mĩga b̶ʌa, idjab̶a bãrã ume jũma droa b̶ʌa. Ãcõrẽ bed̶ea jaradia b̶ʌ carea idjab̶a Jesud̶ebema wãrãana a b̶ʌ carea mʌ̃ra morro droma Patmo abadad̶e b̶ʌsid̶aa. 10 Dadjirã Boro Jesucrito itea wagabada ewarid̶e mʌ̃ra Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶asia. Maʌ̃ne mʌ̃ ẽcarraare ab̶aʌba bed̶ea b̶ʌda ũrĩsia. Idji bed̶eara cachiru jĩgua quĩrãca b̶asia. 11 Maʌ̃ba jarasia: “Bʌa unubʌrʌda cartad̶e b̶ʌped̶a djabarã siete puru b̶ead̶e panʌmaa diabuedua: Epesod̶aa, Esmirnanaa, Pergamonaa, Tiatirad̶aa, Sardid̶aa, Piladelpiad̶aa, idjab̶a Laodicead̶aa.” 12 Maʌ̃ne mʌ̃a jẽda acʌsia caida bed̶ea b̶ʌ cawaya. Acʌbʌrʌd̶e siete ĩbĩrã oro od̶ada unusia. 13 Maʌ̃ siete ĩbĩrã ẽsi ẽberã zaca b̶ʌda unusia. Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra ed̶u jĩrũ daucha jũẽ b̶asia. Idji ju caita oro od̶ada trãjʌ̃ b̶asia. 14 Idji bud̶ara totroa querasia oveja cara quĩrãca wa nieve quĩrãca. Idji daura tʌbʌ urua quĩrãca b̶asia. 15 Idji jĩrũra bronce tʌbʌd̶e dorrab̶ariped̶a ʌrad̶a quĩrãca urua b̶asia. Idji bed̶eara do jururua b̶ʌ quĩrãca jĩguasia. 16 Idji jʌwa araare chĩdauda siete erob̶asia. Idji ited̶eba djõbada neco quid̶a umena pewed̶ea era b̶ʌda odja nũmasia. Idji quĩrãra ʌ̃mãdau dorrodorroa quĩrãca b̶asia. 17 Idji unusid̶e ne wayaaba mʌ̃ra idji jĩrũ caita beud̶a quĩrãca egode tab̶esia. Baribʌrʌ idji jʌwa araarebemada mʌ̃ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a jarasia: “Ne wayarãdua. Mʌ̃ra dji naãrãbemaa idjab̶a dji jĩrũarebemaa. 18 Mʌ̃ra dji Zocai B̸ʌa. Mʌ̃ra beud̶amĩna acʌdua zocai b̶ʌda, idjab̶a ewariza zocai b̶aya. Mʌ̃abʌrʌ beud̶arãra ʌ̃rẽbabida b̶ʌa. 19 Bʌa unu b̶ʌda cartad̶e b̶ʌdua. Id̶i sãwã nũmʌda idjab̶a jĩrũare sãwã nũmainebema sid̶a b̶ʌdua. 20 Mʌ̃a cawabiya bʌa ununa siete chĩdau mʌ̃ jʌwa araarebemane erob̶ʌba cãrẽda jara b̶ʌda idjab̶a maʌ̃ siete ĩbĩrã oro od̶aba cãrẽda jara b̶ʌda. Maʌ̃ siete chĩdauba jara b̶ʌa bajãnebema nezocarã siete panʌda. Maʌ̃ siete panʌba djabarã siete puru b̶ead̶e panʌda wagabadaa. Ãdjiza djabarã puru ab̶aʌd̶e panʌda wagabadaa. Dji ĩbĩrã siete panʌba jara b̶ʌa djabarã siete puru b̶ead̶e panʌnebemada.”

Apocalipsis 2

1 Idjia mʌ̃́a nãwã jarasia: “Djabarã Epeso purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: Idji jʌwa araarebemane chĩdau siete erob̶ʌba, siete ĩbĩrã oro od̶a tãẽna nĩba nãwã jara b̶ʌa: 2 Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. Mʌ̃ itea bio traja panʌda idjab̶a bia mĩga panʌne jũma droa panʌda cawa b̶ʌa. Bãrãba dji cadjirua obadarãa iduaribid̶acada cawa b̶ʌa. Ʌ̃cʌrʌ bãrãmaa wãnaped̶a Jesucritoba diabuesiad̶a abadjid̶aa. Baribʌrʌ bãrãba quĩrãcuita acʌ panʌneba cawasid̶aa ãdjirãra sewaid̶a b̶eada. 3 Bãrã mʌ̃ carea bia mĩga panʌne jũma droa panʌa idjab̶a sẽnaẽ́ mʌ̃ itea bia traja panʌa. 4 Baribʌrʌ naʌ̃gʌda mʌ̃a biẽ́ unu b̶ʌa: bãrãba naãrã quĩrĩã erob̶ead̶ara id̶ira mãcua neẽ́ panʌa. 5 Maʌ̃ bẽrã quĩrãnebad̶adua bãrãba naãrã quĩrĩã eropananada. Wayacusa Ãcõrẽmaa zed̶adua. Od̶adua bãrãba naãrã bia o panana quĩrãca. Bãrãda wayacusa Ãcõrẽmaa zed̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃a bãrã cawa od̶e wãya. Maʌ̃ne bãrã ĩbĩrãra ãyã b̶ʌya. 6 Baribʌrʌ naʌ̃gʌda bia o panʌa: Nicolá ẽpẽ b̶eaba biẽ́ obadara bãrãba quĩrĩãnacaa. Mʌ̃a bid̶a quĩrĩãcaa. 7 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra. Cadjirua poyaped̶ad̶arãa mʌ̃a bacuru zocai b̶ai diabarid̶ebema nejõda idu jõbiya. Maʌ̃ bacurura Ãcõrẽ ẽjũã biya quirud̶e b̶ʌa.” 8 “Djabarã Esmirna purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: Dji beuped̶a wayacusa zocai b̶ʌra dji naãrãbemaa idjab̶a jĩrũarebemaa. Idjia nãwã jara b̶ʌa: 9 Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. Bia mĩga panʌda idjab̶a ne neẽ́ b̶eada cawa b̶ʌa. Mãwãmĩna Ãcõrẽneba bãrãra ne bara b̶eaa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa ʌ̃cʌrʌ judiorãba bãrãnebemada biẽ́ bed̶eabadada. Ãdjirãra Ãcõrẽ ẽberãrãana abadamĩna mãwãẽ́a. Ãtebʌrʌ diauru ẽberãrãa. 10 Bãrã dãrãẽ́ne bia mĩgad̶ira wayarãnadua. ¡Ũrĩnadua! Diauruba ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemada preso jidabiya ĩjã panani cawaya. Bãrãra dãrãnaẽ́ bia mĩgad̶ia. Baribʌrʌ bãrã beabʌda sid̶a ĩjã pananadua. Maʌ̃be mʌ̃a bãrãra ewariza zocai b̶ʌya. 11 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra. Cadjirua poyaped̶ad̶ara ewariza Ãcõrẽnebemada jĩga b̶ead̶aẽ́a.” 12 “Djabarã Pergamo purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: Djõbada neco quid̶a umena pewed̶ea era erob̶ʌba nãwã jara b̶ʌa: 13 Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. Idjab̶a cawa b̶ʌa bãrã panabadama diaurura dji droma chũmebada bugued̶e chũmʌda. Mãwãmĩna bãrãba mʌ̃da wad̶ibid̶a ẽpẽ panʌa. Bãrã purud̶e diauru b̶abarima djaba Antipa mʌ̃ carea beasid̶ad̶e bãrãba mʌ̃ ĩjã panʌra igarad̶aẽ́ basía. Djaba Antipaba ne jũmane mʌ̃nebemada bed̶eabadjia. 14 Baribʌrʌ naʌ̃gʌda mʌ̃a biẽ́ unu b̶ʌa. Ʌ̃cʌrʌ bãrã tãẽnabemaba Balaaʌ̃ba jaradiad̶ara ẽpẽ panʌa. Balaaʌ̃ba Baláa jaradiasia sãwã israelerãra cadjiruad̶e b̶aebida. Jʌwaba od̶a ãcõrẽa nedjara diad̶ada cobibadjia idjab̶a aud̶uada obibadjia. 15 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ bãrã tãẽnabemaba Nicolá ẽpẽ b̶eaba jaradiabadara ẽpẽ panʌa. Maʌ̃ jaradiabadara mʌ̃a quĩrĩãcaa. 16 Maʌ̃ bẽrã wayacusa Ãcõrẽmaa zed̶adua. Mãwã od̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃a dãrãẽ́ne bãrã cawa od̶e wãya. Maʌ̃ne neco mʌ̃ ited̶eba odja nũmʌba maʌ̃ ẽberãrã ume djõya. 17 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra. Cadjirua poyaped̶ad̶arãa mʌ̃a maná mẽrã b̶ad̶ara cobiya idjab̶a mõgara zaque totroa quiruda diaya. Maʌ̃ mõgara zaqued̶e trʌ̃ djiwid̶ida b̶ʌ́ b̶ʌa. Ni ab̶aʌba maʌ̃ trʌ̃ra adua b̶ʌa. Baribʌrʌ dji edabʌrʌba cawaya.” 18 “Djabarã Tiatira purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: Ãcõrẽ Warra daura tʌbʌ urua quĩrãca b̶ʌa, idji jĩrũra bronce ʌrad̶a uruabari quĩrãca b̶ʌa. Idjia nãwã jara b̶ʌa: 19 Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. Bãrã quĩrĩãnebemada, mʌ̃ ĩjã panʌnebemada, mʌ̃ itea o panʌnebemada, idjab̶a jũma droa panʌnebema sid̶a cawa b̶ʌa. Bãrãba naãrã o panana cãyãbara id̶i biara o panʌda cawa b̶ʌa. 20 Baribʌrʌ naʌ̃gʌda mʌ̃a biẽ́ unu b̶ʌa. Wẽrã Jezabel abadaba sewa jaradia b̶ʌra bãrãba iduaribi panʌa. Idjira Ãcõrẽneba bed̶eabariad̶a abaria. Maʌ̃ne idjia jaradia b̶ʌd̶eba mʌ̃ nezocarãra cũrũgabaria aud̶ua nĩbad̶amãrẽã idjab̶a nedjara jʌwaba od̶a ãcõrẽa diad̶ada cod̶amãrẽã. 21 Mʌ̃a jʌ̃ã b̶asia idjia cadjiruara igaraped̶a Ãcõrẽmaa zemãrẽã baribʌrʌ idji aud̶ua nĩra igara quĩrĩãẽ́ basía. 22 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a idjira cacua piraba cʌd̶ad̶e b̶ʌya. Maʌ̃be jũma idji ume daunemabadaba idji quĩrãca cadjirua o panʌda igarad̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃a bia mĩgabiya. 23 Idji warrarãra mʌ̃a quinibiya. Mãwã djabarã duanʌza cawad̶ia mʌ̃a jũmarã crĩchara, jũmarãba sod̶eba o quĩrĩã panʌ sid̶a cawa b̶ʌda. Bãdjiza oped̶ad̶a quĩrãca mʌ̃a cawa oya. 24 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ bãrã Tiatirad̶ebemaba maʌ̃ wẽrãba jaradia b̶ʌra ẽpẽnaẽ́ panʌa. Maʌ̃ awara diauruba idjid̶erãa cawabid̶a mẽrã erob̶ʌra jʌrʌd̶aẽ́ panʌa cawad̶i carea. Mʌ̃a ab̶abe jaraya bãrãba naʌ̃ ewarid̶e ĩjã panʌ quĩrãca ĩjã pananamãrẽã ab̶a mʌ̃ zebʌrʌd̶aa. Dewara bed̶eada ĩjã obiẽ́a. 26 Cadjirua poyaped̶ad̶ara idjab̶a mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ ewariza oped̶ad̶ara mʌ̃a druazabema bororãda b̶ead̶amãrẽã b̶ʌcuaya mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra jũmarã boroda b̶ʌd̶a quĩrãca. Maʌ̃be ãdjirãba quĩrã djuburia neẽ́ jũmarãa ĩjã obid̶ia. Zoco tod̶ozoabibʌda quĩrãca jũmarãda poyad̶ia. 28 Mʌ̃a diaped̶abema chĩdauda ãdjirãa diaya. 29 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra.”

Apocalipsis 3

1 “Djabarã Sardi purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: Ãcõrẽ quĩrãpita jaureda siete panʌa. Ãdji zocabariba chĩdauda idji jʌwad̶e siete erob̶ʌa. Idjia nãwã jara b̶ʌa: Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. Ẽberãrãba jara panʌa bãrãba Ãcõrẽra bio ĩjã panʌ bẽrã zocai b̶eada. Baribʌrʌ wãrã arada bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã dji beud̶arãa. 2 ¡Quĩrãcuitad̶adua! Mʌ̃a unu b̶ʌa bãrãba o panʌra Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ʌẽ́da. Bãrãba bia o panʌra jũma idu b̶ʌbod̶od̶aa. Baribʌrʌ maʌ̃gʌra wayacusa bia ẽpẽnadua. 3 Wãrã bed̶ea bãrãba ũrĩped̶ad̶ara quĩrãnebad̶adua. Maʌ̃gʌra bio ĩjãnadua. Cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶adua. Bãrãra quĩrãcuita b̶ead̶aẽ́bʌrʌ, ne drʌabari quĩrãca mʌ̃ra cawaẽ́ne zeya bãrã cawa oi carea. 4 Baribʌrʌ bãrã Sardid̶ebemarã zocãrãẽ́be cadjiruad̶e nĩnaẽ́a bãrãba cacuad̶e jʌ̃ panʌra mititiabid̶aẽ́ panʌ quĩrãca. Bãrãdrʌ mʌ̃ ume ãbaa nĩbad̶i carea bia panʌ bẽrã totroa quiru jʌ̃ panʌda mʌ̃ ume ãbaa nĩbad̶ia. 5 Cadjirua poyaped̶ad̶aba ara maʌ̃ quĩrãca totroa quiruda jʌ̃nia. Ãdji trʌ̃ra ewariza zocai b̶ead̶i cartad̶e ed̶a b̶ʌ́ b̶ea bẽrã mʌ̃a ãyã b̶ʌẽ́a. Ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza quĩrãpita, idji nezocarã bajãnebema quĩrãpita bid̶a ãdjirãra mʌ̃reana aya. 6 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra.” 7 “Djabarã Piladelpia purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: Ãcõrẽ quĩrãpita Bio Biya Quirura, Wãrãda Bed̶ea Ab̶a B̸ʌra Davi puru boroa. Idjia ewabʌrʌra ni ab̶aʌba poya jũãtrʌ b̶ʌd̶aẽ́a. Idjia jũãtrʌ b̶ʌbʌrʌra ni ab̶aʌba poya ewad̶aẽ́a. 8 Idjia nãwã jara b̶ʌa: Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. ¡Ũrĩnadua! Ed̶a wãbadada mʌ̃a bãrã na ewa nũmʌsia. Maʌ̃gʌra ni ab̶aʌba poya jũãtrʌ b̶ʌd̶aẽ́a. Bãrãra mãcua ʌb̶ʌaẽ́ panʌmĩna mʌ̃ bed̶eara bio ĩjã panʌa. Mʌ̃ra igarad̶aẽ́ panʌa. 9 ¡Ũrĩnadua! Bãrã jĩrũ caita mʌ̃a diauru ẽberãrãda chĩrãborod̶e copanebiya. Maʌ̃ne ãdjirãba cawad̶ia mʌ̃a bãrãra quĩrĩã b̶ʌda. Ãdjirãra Ãcõrẽ ẽberãrãana abadamĩna wãrãẽ́a. Ãdjirãra sewaid̶a b̶eaa. 10 Bãrã mʌ̃ carea bia mĩga panʌra jũma droa panʌa mʌ̃a jarad̶a quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebemarã bia mĩgad̶i ewari zebʌrʌd̶e mʌ̃a bãrãra wagaya. Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃a jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eara bia mĩgabiya sãwã od̶i cawaya. 11 Mʌ̃ra dãrãẽ́ne zeya. Maʌ̃ bẽrã bãrãba id̶i ĩjã panʌ quĩrãca ĩjã pananadua. Mãwã ni ab̶aʌba bãrã nepeda jãrĩnaẽ́a. 12 Cadjirua poyaped̶ad̶ara mʌ̃ Ãcõrẽ ded̶ebema de jĩrũ quĩrãca b̶ʌya. Mãwã idji ded̶ebemada ãyã wãnaca baya. Ãdji dratud̶e mʌ̃ Ãcõrẽ trʌ̃da b̶ʌya idjid̶erãda cawabi carea. Idjab̶a mʌ̃ Ãcõrẽ puru trʌ̃ Jerusaleʌ̃ Djiwid̶i abada sid̶a ãdji dratud̶e b̶ʌya maʌ̃ purud̶ebemada cawabi carea. Maʌ̃ purura bajãneba mʌ̃ Ãcõrẽ b̶ʌmaʌba zeya. Idjab̶a ãdji dratud̶e mʌ̃ trʌ̃ djiwid̶ida b̶ʌya mʌ̃reda cawabi carea. 13 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra.” 14 “Djabarã Laodicea purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: Wãrã Bed̶ea trʌ̃ jarabadaba Ãcõrẽnebemada wãrãda jũma arid̶e jarabaria. Idjid̶eba Ãcõrẽba ne jũmada osia. Idjia nãwã jara b̶ʌa: 15 Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. Mʌ̃ra igarad̶aẽ́ panʌa baribʌrʌ sod̶eba ẽpẽnaẽ́ panʌa. Mãwã bãrãra baido cũrãsa quĩrãca panʌẽ́a ni baido jʌ̃wʌ̃rʌ̃ã quĩrãca panʌẽ́a. Sod̶eba wãrãda ẽpẽnaẽ́bʌrʌ, mʌ̃maarã biara b̶acasia mʌ̃ra ab̶ed̶a ẽpẽnaẽ́da. 16 Baribʌrʌ baido jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãjʌ̃wʌ̃rʌ̃ã b̶ʌ quĩrãca panʌa; mʌ̃ra igarad̶aẽ́ panʌmĩna sod̶eba wãrãda ẽpẽnaẽ́ panʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãra igaraya baido jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãjʌ̃wʌ̃rʌ̃ã b̶ʌ mʌ̃ ited̶eba webʌrʌ quĩrãca. 17 Bãrãba jara panʌa ne jũma eropanʌda, ne jũmada edasid̶ada. Bãrãba edad̶ida panʌra waa neẽ́ana a panʌa. Baribʌrʌ adua panʌa mĩã djuburi panʌda, biẽ́ panʌda, ne neẽ́ panʌda, daub̶errea panʌda, idjab̶a ãcad̶a panʌda. 18 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãa crĩcha biada diaya: oro tʌbʌd̶e dorrab̶arid̶a idji awa quiruda mʌ̃neba nẽdod̶adua. Mãwã bãrãra wãrã arada ne bara b̶ead̶ia. Idjab̶a wua totroa quiruda mʌ̃neba nẽdod̶adua jʌ̃ni carea. Mãwã bãrã ãcad̶a panana carea quĩrã perad̶aẽ́a. Idjab̶a dau tada mʌ̃neba nẽdod̶adua bãrã daud̶e tad̶aped̶a bia ununi carea. 19 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ ẽberãrãra quẽãbaria idjab̶a ubaria mʌ̃ bed̶ea ĩjã od̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã wayacusa mʌ̃maa zed̶aped̶a sod̶eba wãrãda ẽpẽ pananadua. 20 ¡Ũrĩnadua! Mʌ̃ra ded̶e ed̶a wãbadama b̶ʌa. Dajadaareba trʌ̃ b̶ʌa bãrãba ewad̶aped̶a mʌ̃ra idu ed̶a wãbid̶amãrẽã. Bariduaba mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶a dji ed̶a wãbadara ewaibʌrʌ, mʌ̃ra ed̶a wãped̶a idji ume ne coya. 21 Mʌ̃a cadjiruara poyad̶a bẽrã mʌ̃ Zeza ume idji bugue biya quirud̶e chũmesia. Ara maʌ̃ quĩrãca cadjirua poyaped̶ad̶ara mʌ̃ bugue biya quirud̶e mʌ̃ ume chũmebiya. 22 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra.”

Apocalipsis 4

1 Mãwãnacarea wayacusa cãĩmocara quĩrãca mʌ̃a unusia bajãne ed̶a wãbadada ewa nũmʌda. Maʌ̃ne mʌ̃a naãrã ũrĩna cachiru jĩgua quĩrãca bed̶ea b̶ʌba jarasia: “Nama ʌ̃taa zedua. Mʌ̃a cawabiya nocoarebema ewarid̶e cãrẽda sãwãida.” 2 Ara maʌ̃da mʌ̃ra Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶esia. Maʌ̃ne mʌ̃a unusia bugue biya quiru bajãne b̶ʌda. Maʌ̃ bugued̶e ab̶a chũmasia. 3 Maʌ̃ bugued̶e chũmʌra urua b̶asia jaspe mõgara quĩrãca idjab̶a cornalina mõgara urua b̶abari quĩrãca. Eumada maʌ̃ bugue biya quiru aud̶u jũrã b̶asia. Maʌ̃ eumara esmeralda mõgara quĩrãca urua b̶asia. 4 Bugue biya quiru aud̶u veinticuatro bugue biya qued̶eaba jũrã b̶asia. Maʌ̃ bugue biya qued̶ead̶e veinticuatro drõãrãda chũpanasid̶aa. Ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra totroa querasia. Idjab̶a oro od̶a nepeda jʌ̃ panasid̶aa. 5 Maʌ̃ne Ãcõrẽ bugue biya quiru ẽsi b̶ʌd̶eba baada purewa eda nũmabadjia, jururua nũmabadjia, dji cãbãyã b̶ae nũmabadjia. Maʌ̃ bugue quĩrãpita ĩbĩrãda siete urua nũpanasid̶aa. Siete jaure Ãcõrẽ quĩrãpita b̶eada mãwã panʌa. 6 Maʌ̃ bugue quĩrãpe pusa pãpãrã b̶ʌ quĩrãca b̶asia. Maʌ̃ra vidrio ẽsã quiru quĩrãca b̶asia. Bugue jʌwa araare, jʌwa acʌare, jẽdaare, nocoare bid̶a animarã zaca zocai b̶eada quĩmãrẽ panasid̶aa. Ãdjirãra jãare, ẽcarraare bid̶a dauba bira panasid̶aa. 7 Ab̶a imama zaca b̶asia. Ab̶a paca zaca b̶asia. Ab̶a dji quĩrãdarrara ẽberã quĩrãca b̶asia. Idjab̶a ab̶a nejõbʌ waib̶ʌa wãb̶ari b̶ʌ zaca b̶asia. 8 Maʌ̃ quĩmãrẽbema zocai panʌba ida sei eropanasid̶aa. Ãdji cacuara jũma dauba bira panasid̶aa. I edre bid̶a dauba bira panasid̶aa. Ãsa, diamasi bid̶a ãdjirãba ʌ̃nãũnaẽ́ nãwã jarabadaa: Bio bia quirua, bio bia quirua, bio bia quirua dadjirã Boro Ãcõrẽra. Idjia jũma poya o b̶ʌa. Idjira b̶asia, id̶i b̶ʌa, idjab̶a ewariza b̶aya. 9 Ãcõrẽ ewariza zocai b̶ʌra idji bugue biya quirud̶e chũmabaria. Maʌ̃ne dji animarã zaca zocai b̶eaba idjía bio bia quiruad̶a abadaa, bia bed̶eabadaa, idjab̶a bia b̶ʌad̶a abadaa. Mãwã jarabʌdaza veinticuatro drõãrãda Ãcõrẽ ewariza zocai b̶ʌ quĩrãpita chĩrãborod̶e copanenaped̶a bia bed̶eabadaa. Maʌ̃be ãdji nepeda dji bugued̶e chũmʌ quĩrãpita b̶ʌd̶aped̶a nãwã jarabadaa: 11 Dairã Boro Ãcõrẽ, bʌdrʌ bia b̶ʌa jũmarãba bio biya quiruad̶a ad̶ida, wayad̶ida, idjab̶a bʌa jũma poya erob̶aida bia b̶ʌad̶a ad̶ida. Bʌa ne jũmada od̶a bẽrã bia b̶ʌa jũmarãba mãwã jarad̶ida. Wãrãda bʌa quĩrĩãna bẽrã ne jũmada osia idjab̶a ne jũmada bʌd̶eba b̶ʌa.

Apocalipsis 5

1 Maʌ̃be mʌ̃a unusia bugue biya quirud̶e chũmʌba carta tuyad̶ada jʌwa araare erob̶ʌda. Maʌ̃ cartara quĩrã umena b̶ʌ́ b̶asia. Dji quĩrã tẽũne siete ceraba cara panasid̶aa ni ab̶aʌba ewararãnamãrẽã. 2 Maʌ̃ne mʌ̃a bajãnebema nezoca dji dromada unusia. Idjia jĩgua iwid̶isia: “¿Caida bia b̶ʌ naʌ̃ cartad̶e cara b̶eara oguecuaped̶a ewarai carea?” 3 Baribʌrʌ ni ab̶aʌda bia b̶aẽ́ basía maʌ̃ carta ewaraped̶a acʌi carea. Bajãne, naʌ̃ ẽjũãne, beud̶arã panabadama bid̶a neẽ́ basía. 4 Maʌ̃ne mʌ̃ra dji quĩãne jĩã b̶esia ẽberã biada neẽ́ bad̶a bẽrã maʌ̃ carta ewaraped̶a acʌi carea. 5 Baribʌrʌ veinticuatro drõãrãnebema ab̶aʌba mʌ̃́a nãwã jarasia: “Waa jĩãrãdua. Acʌdua, Juda ẽberãrãnebema Imama abadaba idji ume dji quĩrũda poyasia. Idjira David̶eba zed̶aa. Idjiabʌrʌ naʌ̃ cartad̶e siete cara b̶eara oguecuaped̶a ewaraida b̶ʌa.” 6 Maʌ̃ne Ãcõrẽ bugue biya quiru caita, animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌ caita, idjab̶a veinticuatro drõãrã panʌ ẽsi mʌ̃a Oveja Zaqueda ʌ̃ta nũmʌda unusia. Idjira beaped̶ad̶a quĩrãca b̶asia. Idjia cachuda siete erob̶asia. Dau sid̶a siete erob̶asia. Maʌ̃ siete dauba jara b̶ʌa Ãcõrẽ quĩrãpita siete jaure panʌda. Maʌ̃gʌrãra Ãcõrẽba jũma naʌ̃ ẽjũãne diabuebaria. 7 Maʌ̃ne Oveja Zaquera bugue biya quirud̶e chũmʌmaa wãped̶a carta idji jʌwa araare erob̶ʌra edasia. 8 Maʌ̃ carta edad̶acarea animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌra idjab̶a veinticuatro drõãrã sid̶a idji quĩrãpita chĩrãborod̶e copanesid̶aa. Jũma ãdjirãba arpada, eped̶eco jũgurua sid̶a eropanasid̶aa. Maʌ̃ eped̶eco jũguruara incienso queraba bira b̶easia. Maʌ̃ incienso queraba jara b̶ʌa Ãcõrẽ ẽberãrãba idjía iwid̶ibʌdada. 9 Veinticuatro drõãrãba, animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌ bid̶a naʌ̃ trʌ̃ãbi djiwid̶ida trʌ̃ãsid̶aa: Bʌra beaped̶ad̶a bẽrã bʌdrʌ bia b̶ʌa maʌ̃ carta edaped̶a dji cara b̶eara oguecuaida. Bʌ oa erozoad̶aba ẽberãrãda Ãcõrẽ itea nẽdosia. Bed̶eazabemada, puruzabemada, jũma druazabema sid̶a ʌ̃cʌrʌ nẽdosia. 10 Bʌa ãdjirãra b̶ʌsia dadji Ãcõrẽ purud̶e sacerdoterãda b̶ead̶amãrẽã. Idjab̶a naʌ̃ ẽjũãne dji bororãda b̶ead̶ia. 11 Maʌ̃be mʌ̃a acʌbʌrʌd̶e bajãnebema nezocarãda trʌ̃ã duanʌda unusia. Maʌ̃gʌrãra zocãrã panʌ bẽrã mʌ̃a poya juachaẽ́ basía. Ãdjirãra Ãcõrẽ bugue biya quiru, dji animarã zaca zocai b̶ea, idjab̶a veinticuatro drõãrã aud̶u jũrã panasid̶aa. 12 Nãwã jĩgua trʌ̃ã panasid̶aa: ¡Oveja Zaque beaped̶ad̶ada bio bia b̶ʌa! Jũmarãba idjía bia bed̶ead̶ida panʌa ne jũma poya erob̶ʌ bẽrã, ne jũmada erob̶ʌ bẽrã, jũma cawa b̶ʌ bẽrã idjab̶a bio ʌb̶ʌa b̶ʌ bẽrã. Idjidrʌ dji dromaara b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa idjab̶a bio bia quiruad̶a ad̶ida panʌa. 13 Maʌ̃ne mʌ̃a ũrĩsia jũma Ãcõrẽba od̶a bajãne b̶eaba, naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba, beud̶arã jaureba, pusad̶e b̶ea bid̶a nãwã trʌ̃ã duanʌda: Jũmarãba dji bugue biya quirud̶e chũmʌ́a, Oveja Zaquea bid̶a ewariza bia bed̶ead̶ida panʌa. Ãdjida dji dromaana ad̶ida panʌa, bio bia quiruad̶a ad̶ida panʌa, idjab̶a ãdjia jũma poya eropananida bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa. 14 Maʌ̃be animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌba nãwã jarasid̶aa: “Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.” Ara maʌ̃da veinticuatro drõãrãda chĩrãborod̶e copanenaped̶a dji ewariza zocai b̶ʌ́a bia bed̶easid̶aa.

Apocalipsis 6

1 Maʌ̃be mʌ̃a unusia Oveja Zaqueba cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌda. Idjab̶a ũrĩsia animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌnebema ab̶aʌba nãwã jara b̶ʌda: “Acʌd̶e zedua.” Idji bed̶eara baa jĩguabʌrʌ quĩrãca b̶asia. 2 Araa acʌd̶e wãsid̶e cawayo torroda unusia. Maʌ̃ cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌba idji jʌwad̶e enedrʌmada erob̶asia. Ab̶aʌba idjía nepeda diasia. Ara maʌ̃da ʌ̃cʌrʌ poyaped̶a dewararã poyai carea wãsia. 3 Mãwãnacarea Oveja Zaqueba wayacusa cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌd̶e mʌ̃a ũrĩsia dewarabema animarã zaca zocai b̶ʌba nãwã jara b̶ʌda: “Acʌd̶e zedua.” 4 Araa acʌd̶e wãsid̶e cawaẽ́ne cawayo purea b̶ʌda odjasia. Ab̶aʌba maʌ̃ cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌ́a djõbada neco waib̶ʌada diasia. Ãcõrẽba idjía idu ãrĩbisia ẽberãrã naʌ̃ ẽjũãne ãbaa necai duanʌda, mãwã djõ duanʌba dji quena duananamãrẽã. 5 Mãwãnacarea Oveja Zaqueba wayacusa cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌd̶e mʌ̃a ũrĩsia dewarabema animarã zaca zocai b̶ʌba nãwã jara b̶ʌda: “Acʌd̶e zedua.” Araa acʌd̶e wãsid̶e mʌ̃a cawayo pãĩmada unusia. Maʌ̃ cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌba ne zʌgʌa zabadada idji jʌwad̶e erob̶asia. 6 Maʌ̃ne mʌ̃a ũrĩsia animarã zaca zocai b̶ea ẽsi ab̶a bed̶ea b̶ʌda. Maʌ̃ba dji cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌ́a nãwã jarasia: “Trigoda idu bia zaubirãdua. Mãwã trigo libra ume nẽdoi carea ẽberãda ewari ab̶a trajaida b̶ʌa. Cebada sid̶a idu bia zaubirãdua. Mãwã cebada sei libra nẽdoi carea ẽberãda ewari ab̶a trajaida b̶ʌa. Baribʌrʌ nedraga diabarida, uva sid̶a idu bia zaubidua nedragada, uva b̶a sid̶a baramãrẽã.” 7 Mãwãnacarea Oveja Zaqueba wayacusa cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌd̶e mʌ̃a ũrĩsia dewarabema animarã zaca zocai b̶ʌba nãwã jara b̶ʌda: “Acʌd̶e zedua.” 8 Araa acʌd̶e wãsid̶e mʌ̃a unusia cawayo cuaracuara b̶ʌda. Maʌ̃ cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌ trʌ̃ra “Beuid̶ebema” abadaa. Idji caid̶u ab̶a nĩbabadjia “Beud̶arã panabada ẽjũã” abadada. Jũma naʌ̃ ẽjũãne ẽberãrã quĩmãrẽ b̶eaza Ãcõrẽba ãdjía ab̶a idu beabisia. Maʌ̃ ẽberãrãra beasid̶aa djõ duanʌba, jarrababa, cacua biẽ́ duanʌba, idjab̶a animarã naʌ̃ ẽjũãnebema minijĩchia b̶ea bid̶a. 9 Mãwãnacarea Oveja Zaqueba wayacusa cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌd̶e mʌ̃a unusia Ãcõrẽ bed̶ea jaradia panʌ carea beaped̶ad̶arã jaureda. Ãdjirãra bajãne Ãcõrẽa ne babue diabada edrecare duanasid̶aa. 10 Nãwã jĩgua jarasid̶aa: “Jũmarã Boro, bʌra bio bia quirua idjab̶a wãrãda bed̶ea ab̶a b̶ʌa. ¿Bʌa sãʌ̃be dud̶abemarãra cawa oi dairã beaped̶ad̶a carea?” 11 Ãcõrẽba ãdjiza wua torroda jʌ̃namãrẽã diasia. Maʌ̃be nãwã panusia: “Wad̶i necai jʌ̃ãnadua ab̶a ẽberãrãba bãrã beaped̶ad̶a quĩrãca bãrã djabarã Crito nezocarãda jũma daucha beabʌdad̶aa.” 12 Mãwãnacarea Oveja Zaqueba wayacusa cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌda mʌ̃a acʌ b̶asia. Maʌ̃ne de uremiada dji cãbãyã uresia. Sopua carea jʌ̃bada pãĩma b̶ʌ quĩrãca ʌ̃mãdaura pãĩmasia. Jed̶ecora oa quĩrãca jũma pureasia. 13 Nãũrã dji cãbãyã puábʌrʌd̶e nejõ dji ca jurrubari quĩrãca chĩdaura bajãneba egorod̶aa jurrusia. 14 Bajãra carta bʌratʌbʌrʌ quĩrãca nẽbasia. Jũma eyara, pusad̶e b̶ea morro sid̶a naãrã b̶ead̶ama panenaẽ́ basía. 15 Maʌ̃be naʌ̃ ẽjũãnebema bororãda, ãdjiarebemada, zarrarã bororãda, ne bara b̶eada, naʌ̃ ẽjũãne dji dromarãda, nezoca b̶eada, nezocaẽ́ b̶ea sid̶a eya uriad̶e idjab̶a eyad̶e mõgara cob̶ead̶e mĩrũcuasid̶aa. 16 Ãdjirãba nãwã jarasid̶aa: “Eya, mõgara, dai ʌ̃rʌ̃ b̶aed̶adua. Daida mẽrãnadua jãʌ̃ bugue biya quirud̶e chũmʌ quĩrãpitabemada idjab̶a Oveja Zaqueba cawa oid̶ebemada. 17 Ãdjia cawa od̶i ewari dromada jũẽsia. ¿Caiba maʌ̃gʌra droai?”

Apocalipsis 7

1 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnebema nezocarãda quĩmãrẽ unusia. Ãdjira naʌ̃ ẽjũã iquid̶aza nũmeasia. Ãdjia nãũrãda ni ab̶aʌareba naʌ̃ ẽjũãne, pusad̶e, ni ab̶aʌ bacurumaa bid̶a idu puabid̶aẽ́ basía. 2 Maʌ̃ne mʌ̃a unusia dewara nezoca bajãnebemada ʌ̃mãdau odjabariareba zebʌrʌda. Maʌ̃gʌba dji zocai b̶ʌ Ãcõrẽ sẽyã b̶ʌbarida erob̶asia. Idjia bajãnebema nezocarã quĩmãrẽ panʌ́a nãwã jĩgua jarasia: “Naʌ̃ ẽjũãra, pusara, bacuru sid̶a ãrĩrãnadua ab̶a daiba Ãcõrẽ sẽyãra idji nezocarã dratud̶e jũma b̶ʌbʌdad̶aa.” Mãwã jarasia Ãcõrẽba ʌb̶ʌada bajãnebema nezocarã quĩmãrẽ panʌ́a diad̶a bẽrã naʌ̃ ẽjũãra, pusa sid̶a ãrĩnamãrẽã. 4 Maʌ̃ne mʌ̃a ũrĩsia Ãcõrẽ sẽyã erob̶eara jũmasãwã panʌda. 144 mil panasid̶aa. Jũma ãdjirãra Israel ẽberãrãnebema basía. 5 Israel warra Judad̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Gad̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. 6 Aserd̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Neptalid̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Manased̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. 7 Simeoʌ̃neba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Levid̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Isacard̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. 8 Zabuloʌ̃neba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Josed̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Idjab̶a Benjamiʌ̃neba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. 9 Mãwãnacarea wayacusa cãĩmocara quĩrãca mʌ̃a ẽberãrãda zocãrã unusia. Ni ab̶aʌba ãdjirãra poya juachad̶aẽ́ basía. Druazabemada, puruzabemada, bed̶eazabema sid̶a ʌ̃cʌrʌ duanasid̶aa. Jũmarãba cacuad̶e jʌ̃bada torroada jʌ̃ b̶easia idjab̶a b̶ʌsrid̶a panʌ bẽrã uruta queduaca b̶eada ãdji jʌwad̶e erob̶easia. Ãdjirãra Ãcõrẽ bugue biya quiru quĩrãpita idjab̶a Oveja Zaque quĩrãpita bid̶a ʌ̃ta duanasid̶aa. 10 Maʌ̃ne jũmarãba nãwã jĩgua jarasid̶aa: “¡Dai Ãcõrẽ naʌ̃ bugue biya quirud̶e chũmʌba, Oveja Zaque bid̶a dairãra ẽdrʌ edasid̶aa!” 11 Maʌ̃ne animarã zaca b̶ea quĩmãrẽ panʌra, veinticuatro drõãrã sid̶a Ãcõrẽ bugue biya quiru caita panasid̶aa. Jũma bajãnebema nezocarãda ãdjirã aud̶u jũrã ʌ̃ta duanasid̶aa. Maʌ̃ne bugue biya quiru quĩrãpita maʌ̃ bajãnebema nezocarãra chĩrãborod̶e quĩrã ed̶aa b̶arru copanenaped̶a Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa. 12 Nãwã jarasid̶aa: ¡Bãrãba jara panʌ quĩrãca wãrãa! Ewariza jũmarãba dairã Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida panʌa dji dromaara b̶ʌ bẽrã, ne cawaara b̶ʌ bẽrã, ne jũma poya erob̶ʌ bẽrã idjab̶a bio ʌb̶ʌa b̶ʌ bẽrã. Idjía bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa idjab̶a bio biya quiruad̶a ad̶ida panʌa. ¡Wãrãda bia b̶ʌa mãwã b̶aida! 13 Maʌ̃be veinticuatro drõãrãnebema ab̶aʌba mʌ̃́a iwid̶isia: “¿Bʌa cawa b̶ʌca za cacuad̶e jʌ̃bada torroa jʌ̃ b̶eara cairãda jãwã b̶eada? ¿Cawa b̶ʌca sãmaʌba zesid̶ada?” 14 Mʌ̃a panusia: “Bʌabʌrʌ cawa b̶ʌa.” Maʌ̃ne idjia jarasia: “Naʌ̃ ẽberãrãra jĩrũarebema ewari bio minijĩchia b̶ʌd̶ebema ẽdrʌped̶ad̶arãa. Oveja Zaque oaba ãdjia cacuad̶e jʌ̃badara totroa tãtosid̶aa. 15 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ bugue biya quiru quĩrãpita duanʌa. Idji ded̶e ãsa, diamasi bid̶a idji itea ne o panʌa. Maʌ̃ bugue biya quirud̶e chũmʌba ãdjirãra waga b̶aya. 16 Waa jarra b̶ead̶aẽ́a ni opichia b̶ead̶aẽ́a. Beseaba waa baẽ́ b̶ead̶ia idjab̶a jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba mĩã sẽẽ́a. 17 Oveja Zaqueba ãdjirãra Ãcõrẽ bugue biya quiruma waga b̶aya. Ãdjirãra edeya zocai b̶ai dia b̶ʌ baido bogadrʌ nũmeamaa dod̶amãrẽã. Maʌ̃ne Ãcõrẽba ãdjirã daub̶ara jũma jareya.”

Apocalipsis 8

1 Oveja Zaqueba cartad̶e siete cara b̶ead̶a jĩrũarebema ogasid̶e bajãne dãrã chupea nũmesia. 2 Mãwãnacarea mʌ̃a unusia bajãnebema nezocarãda Ãcõrẽ quĩrãpita siete ʌ̃ta duanʌda. Siete cachiruda ãdjirãa diasia. 3 Maʌ̃be dewara nezoca bajãnebemada zeped̶a Ãcõrẽa quera babadama ʌ̃ta nũmesia. Maʌ̃ quera babada oro od̶ara Ãcõrẽ bugue quĩrãpita b̶ʌa. Bajãnebema nezocaba idji jʌwad̶e quera babada eped̶ecoda erob̶asia. Maʌ̃ eped̶ecora oro od̶a basía. Ab̶aʌba idjía incienso querada waib̶ʌa diasia jũma Ãcõrẽ ẽberãrãba iwid̶iped̶ad̶a ume ãbaa bá diamãrẽã. Ara maʌ̃da quera babada ʌ̃rʌ̃ incienso querara bá nũmʌsia. 4 Ãcõrẽ ẽberãrãba iwid̶iped̶ad̶ara maʌ̃ bajãnebema nezocaba incienso quera bá nũmʌ cowaa ume ãbaa Ãcõrẽmaa tũãpa cowasia. 5 Maʌ̃be bajãnebema nezocaba quera babada eped̶ecoda edaped̶a quera babada ʌ̃rʌ̃ tʌbʌdau urua b̶ʌba birasia. Maʌ̃ tʌbʌdau uruara naʌ̃ ẽjũãnaa peatasia. Maʌ̃ba baada jururuasia, dji cãbãyã jĩgua b̶ae nũmesia, purewa eda nũmesia, idjab̶a naʌ̃ ẽjũãra ure nũmesia. 6 Maʌ̃be bajãnebema nezocarã siete panʌba ãdji siete cachiru edaped̶ad̶ara zad̶i carea eronũpanesid̶aa. 7 Ab̶aʌba idji cachiruda zásia. Ara maʌ̃da hieloda cue quĩrãca naʌ̃ ẽjũãnaa jurrusia. Idjab̶a uruada oa ume puera b̶ʌda naʌ̃ ẽjũãnaa jurrusia. Maʌ̃ba naʌ̃ ẽjũãra, bacuru sid̶a berara ẽsidra bá wãsia. Mama chiruara jũma bá wãsia. 8 Mãwãnacarea dewarabema nezocaba idji cachiruda zásia. Ara maʌ̃da eya waib̶ʌa quĩrãca b̶ʌda purega jida nũmʌda ab̶aʌba pusad̶e b̶atabuesia. Maʌ̃ba pusara berara ẽsidra oa babisia. 9 Maʌ̃ne pusad̶ebema animarãda berara ẽsidra quinisid̶aa idjab̶a barcora berara ẽsidra jũma ãrĩsid̶aa. 10 Mãwãnacarea dewarabema nezocaba idji cachirura zásia. Ara maʌ̃ne chĩdau waib̶ʌa uruga jida nũmʌda bajãneba b̶aesia. Berara ẽsidra naʌ̃ ẽjũãne b̶ea dod̶e, baido bogadrʌ b̶ead̶e bid̶a b̶aesia. 11 Maʌ̃ chĩdau trʌ̃ra Asea abadaa. Idji b̶aed̶ama baidora jũma aseasia. Maʌ̃ baidoba ẽberãrãra zocãrã quinisid̶aa. 12 Mãwãnacarea dewarabema nezocaba idji cachirura zásia. Ara maʌ̃da ʌ̃mãdaura, jed̶eco sid̶a berara ẽsidra pãĩma nũmesia. Chĩdau b̶ea sid̶a berara ẽsidra pãĩmacuasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ãsa b̶aida b̶ad̶ada berara ẽsidra pãĩma nũmasia. Diamasi bid̶a jed̶ecora, chĩdau b̶ea sid̶a ʌ̃na b̶aida b̶ad̶ada berara ẽsidra ʌ̃naẽ́ basía. 13 Mʌ̃a ʌ̃taa acʌbʌrʌd̶e ũrĩsia nejõbʌ ʌ̃tʌ wãb̶ari b̶ʌba jĩgua jara b̶ʌda: “¡Mĩã djuburi b̶ead̶ia! ¡Mĩã djuburi b̶ead̶ia! ¡Mĩã djuburi b̶ead̶ia naʌ̃ ẽjũãne b̶eara dewarabema nezoca ũbea panʌba ãdji cachiru zabʌdad̶e!”

Apocalipsis 9

1 Mãwãnacarea dewarabema nezocaba idji cachiruda zásia. Maʌ̃ne mʌ̃a chĩdau bajãneba naʌ̃ ẽjũãnaa b̶aed̶ada unusia. Ab̶aʌba uria dau cʌre b̶ʌ jũãtrʌ b̶ʌ ewabarida maʌ̃ chĩdaúa diasia. 2 Maʌ̃ uria jũãtrʌ b̶ʌ ewasid̶e uriad̶eba nãrĩda ʌ̃taa cowasia pea bá wãbʌrʌ cowabari quĩrãca. Maʌ̃ cowaaba ʌ̃mãdaura, bajã pãwãrã b̶ʌ sid̶a jũma pãĩma nũmesia. 3 Maʌ̃ne ad̶ichichi waib̶ʌada maʌ̃ cowaad̶eba naʌ̃ ẽjũãnaa wãwãzoasia. Ãcõrẽba maʌ̃ ad̶ichichia ʌb̶ʌada diasia ẽberãrã cad̶amãrẽã drusõrẽba cabʌrʌ quĩrãca. 4 Idjia ad̶ichichia jarasia naʌ̃ ẽjũãnebema chiruara, bacuru sid̶a ãrĩrãnamãrẽã. Ãtebʌrʌ ab̶abe ẽberãrã Ãcõrẽ sẽyã ãdji dratud̶e neẽ́ b̶eada cabisia. 5 Ãcõrẽba ad̶ichichia ẽberãrãra idu beabiẽ́ basía, ãtebʌrʌ jed̶eco juesumabe idu puabisia. Maʌ̃ puara drusõrẽba cad̶a pua quĩrãca b̶asia. 6 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãra beu jʌrʌd̶ia baribʌrʌ beud̶aẽ́a. Wãrãda beu quĩrĩã pananimĩna beud̶aẽ́a. 7 Maʌ̃ ad̶ichichira cawayo sordaoba djõne edebari quĩrãca b̶easia. Ãdji borod̶e nepe oro od̶a quĩrãca b̶ʌda jʌ̃ b̶easia. Ãdji quĩrãdarrara ẽberã quĩrãca b̶easia. 8 Ãdji bud̶ara wẽrã bud̶aca b̶easia. Ãdji quid̶ara imama quid̶aca b̶easia. 9 Ãdji cacuara jiorro od̶aba jũãtrʌ b̶easia. Ãdji i jĩguara jururuga nũmasia cawayo zocãrã ãdji carreta bara ẽberãrã djõ panʌmaa pira wãbʌda quĩrãca. 10 Ãdji drura drusõrẽne quĩrãca quid̶a cũmia b̶easia. Jed̶eco juesuma ãdji druba ẽberãrãra poya biẽ́ o panania. 11 Maʌ̃ ad̶ichichi borora uria dau cʌre b̶ʌ wagabaria. Idji trʌ̃ra hebreo bed̶ead̶e Abadoʌ̃ abadaa. Griego bed̶ead̶e Apolioʌ̃ abadaa. 12 Nabema mĩã djuburi b̶ead̶i jarad̶ara jõsia, baribʌrʌ wad̶ibid̶a umé panʌa. 13 Mãwãnacarea dewarabema nezocaba idji cachiruda zásia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ quĩrãpita quera babada oro od̶a cachu quĩmãrẽ panʌareba ab̶a bed̶ea b̶ʌda mʌ̃a ũrĩsia. 14 Dji bed̶ea b̶ʌba bajãnebema nezoca cachiru zad̶aa nãwã jarasia: “Do waib̶ʌa Euprate abadama bajãnebema nezoca quĩmãrẽ jʌ̃ panʌda ẽrã b̶ʌdua.” 15 Ara maʌ̃da idjia maʌ̃ quĩmãrẽ panʌra ẽrã b̶ʌsia naʌ̃ ẽjũãne b̶eara berara ẽsidra quenanamãrẽã. Ãcõrẽba ãdjira erob̶asia ara maʌ̃ poad̶e, ara maʌ̃ jed̶ecod̶e, ara maʌ̃ ewarid̶e mãwã quenanamãrẽã. 16 Maʌ̃ne mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌba jarabʌrʌda cawayod̶e wãbada sordaorãda jũmasãwã enebʌdada. Dosciento miyoʌ̃ enebʌdaad̶a asia. 17 Mʌ̃a cãĩmocara quĩrãca ununa cawayora nãwã b̶easia: ãdji borora imama boro quĩrãca b̶easia. Ãdji ited̶eba uruada, azupreda, idjab̶a nãrĩda cowabadjia. Dji ʌ̃rʌ̃ chũmeaba ãdji jãare jũãtrʌbarida jʌ̃ b̶easia. Maʌ̃ jũãtrʌbarira purega b̶asia, zapiro mõgara quĩrãca pãwãrã b̶asia idjab̶a azupre quĩrãca cuara b̶asia. 18 Cawayo ited̶eba cowa b̶ʌ nãrĩba, uruaba, azupre bid̶a naʌ̃ ẽjũãne b̶eara berara ẽsidra quenasid̶aa. 19 Maʌ̃gʌrã cawayoba ãdji ited̶eba cowa b̶ʌba, ãdji dru bid̶a ẽberãrãra beabadjid̶aa. Ãdji drura dama quĩrãca b̶asia. Maʌ̃ba ẽberãrãra cad̶aped̶a beabadjid̶aa. 20 Mãwãmĩna ẽberãrã quininaẽ́ bad̶aba wad̶ibid̶a ãdjia cadjirua obadara igarad̶aẽ́ basía. Ãdjia jai ẽpẽbadara igarad̶aẽ́ basía. Jʌwaba od̶a ãcõrẽra igarad̶aẽ́ basía: dji oro od̶ada, parata od̶ada, bronce od̶ada, mõgara od̶ada, bacuru od̶a sid̶a igarad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ jʌwaba od̶a ãcõrẽba ununacamĩna, ũrĩnacamĩna, idjab̶a nĩbad̶acamĩna, ẽberãrãba maʌ̃ra igarad̶aẽ́ basía. 21 Idjab̶a mĩã beabadara, djãrã nʌ̃gʌbadara, aud̶ua nĩbabadara, ne drʌabada sid̶a ẽberãrãba igarad̶aẽ́ basía.

Apocalipsis 10

1 Mãwãnacarea cãĩmocara quĩrãca mʌ̃a unusia bajãnebema nezoca dji dromada ed̶aa zebʌrʌda. Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra jʌ̃rãrã basía. Idji boro ʌ̃rʌ̃ eumada b̶asia. Idji quĩrãra ʌ̃mãdau quĩrãca urua b̶asia. Idji jĩrũra tʌbʌ eradrʌ nũmʌ quĩrãca b̶asia. 2 Idji jʌwad̶e carta zaqueda ewara erob̶asia. Idji jĩrũ araarebemara pusad̶e tʌga nũmasia. Jĩrũ acʌarebemara drua tʌga nũmasia. 3 Maʌ̃be idjira imama jarragabari quĩrãca jĩgua b̶iasia. Mãwã b̶iabʌrʌd̶e baara b̶arima siete jururuasia. 4 Baa b̶arima siete jururuad̶acarea maʌ̃ jururuaba jarad̶ara mʌ̃a cartad̶e b̶ʌi basía. Maʌ̃ne bajãnaa mʌ̃a bed̶eada ũrĩsia nãwã jarabʌrʌda: “Baaba b̶arima siete jururua jarad̶ara mẽrã erob̶adua. Cartad̶e b̶ʌrãdua.” 5 Maʌ̃be mʌ̃a ununa bajãnebema nezoca pusad̶e idjab̶a drua tʌga nũmʌba idji jʌwa araarebemada ʌ̃taa bajãnaa wasia. 6 Mãwã b̶ʌd̶e idjira naʌ̃ ẽjũãnebema, bajãnebema, pusad̶ebema jũma od̶a Ãcõrẽ trʌ̃neba bed̶easia. Nãwã jarasia Ãcõrẽ ewariza zocai b̶ʌ trʌ̃neba: “Ãcõrẽba jarad̶ara dãrãẽ́ne jũma mãwãya. 7 Idjid̶eba bed̶eabadarãda idji nezocarãa. Naẽna Ãcõrẽba ãdjirãa jarabadjia idjia cawabiẽ́ b̶ʌda jĩrũare jũma mãwãida. Bajãnebema nezoca dji jĩrũarebemaba cachiru zabʌrʌd̶e wãrãda jũma mãwãya.” 8 Maʌ̃be bajãnaa bed̶ea mʌ̃a naẽna ũrĩnaba wayacusa nãwã jarasia: “Bajãnebema nezoca jĩrũ ab̶a pusad̶e jĩrũ ab̶a drua tʌga nũmʌba carta zaque idji jʌwad̶e ewara erob̶ʌda edad̶e wãdua.” 9 Ara maʌ̃da bajãnebema nezocamaa wãped̶a mʌ̃a iwid̶isia carta zaquera diamãrẽã. Idjia panusia: “Edadua. Codua. Bʌ ited̶era urrajõ quĩrãca cũã b̶aya, baribʌrʌ bʌ b̶ited̶a asea nũmeya.” 10 Maʌ̃ carta zaquera bajãnebema nezoca jʌwad̶ebemada edaped̶a cosia. Mʌ̃ ited̶e urrajõ quĩrãca cũã b̶asia baribʌrʌ cod̶acarea mʌ̃ b̶ited̶a asea nũmesia. 11 Maʌ̃be idjia mʌ̃́a jarasia: “Bʌa wayacusa Ãcõrẽneba bed̶eaida b̶ʌa zocãrã puru sãwãninebemada, zocãrã drua sãwãninebemada, bed̶eaza sãwãninebemada, idjab̶a ẽberãrã bororã sãwãninebema sid̶a.”

Apocalipsis 11

1 Mãwãnacarea ab̶aʌba de zabada bacuru quĩrãca b̶ʌda mʌ̃́a diasia. Idjia nãwã jarasia: “Ãcõrẽ de dromara, animarã babue diabada sid̶a zad̶e wãdua. Idjab̶a Ãcõrẽa mama bia bed̶ea panʌ sid̶a jũma juachadua. 2 Baribʌrʌ Ãcõrẽ de droma mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌ ed̶aarebema ẽjũãda zarãdua, maʌ̃gʌra Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶eaa diad̶a bẽrã. Ãdjirãba Ãcõrẽ puru Jerusaleʌ̃ra 42 jed̶eco poya eropanania. 3 Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃a ẽberãda umé diabueya mʌ̃nebemada ebud̶a bed̶ead̶amãrẽã. Ãdjia sopua carea jʌ̃bada jʌ̃ panʌne 1,260 ewari Ãcõrẽneba bed̶ead̶ia.” 4 Ãcõrẽ naʌ̃ ẽjũãnebema boro quĩrãpita olivo bacuruda umé panʌa, ĩbĩrã sid̶a umé panʌa. Maʌ̃ba idjid̶ebema bed̶eabada umé panʌda jara b̶ʌa. 5 Bariduaba ãdjida biẽ́ o quĩrĩãnibʌrʌ, ãdji ited̶eba urua eradrʌbʌrʌba ãdji ume dji quĩrũra bá bead̶ia. Jũma ãdji biẽ́ o quĩrĩãbʌdara ara maʌ̃ quĩrãca bead̶ia. 6 Maʌ̃ ẽberã umé panʌba Ãcõrẽneba bed̶ea panʌne bajãra poya jũãtrʌd̶ia cue zerãmãrẽã. Baido sid̶a ãdjia poya oa babid̶ia idjab̶a naʌ̃ ẽjũã ãrĩnira quĩrãtanoa poya zebid̶ia ãdjia o quĩrĩã panʌ quĩrãca. 7 Baribʌrʌ Ãcõrẽnebema jũma bed̶eaped̶ad̶acarea animarã cadjirua uria dau cʌre b̶ʌd̶eba zebʌrʌba ãdjira orraya. Maʌ̃ba ãdjira poyaped̶a beaya. 8 Dji bewãrãra Jerusaleʌ̃ puru dromane tapanania. (Jerusaleʌ̃ purud̶e dadjirã Boro Jesura crud̶e cachi beasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba maʌ̃ purura trʌ̃ jarabadaa “Sodoma” idjab̶a “Egipto”, Jerusaleʌ̃nebemaba cadjiruara ab̶arica obada bẽrã.) 9 Puruzabemaba, bed̶eazabemaba, druazabema bid̶a bẽwãrã mama tapanʌda ewari ũbea ẽsidra acʌ panania. Maʌ̃ bewãrãra idu joubid̶aẽ́a. 10 Ãdji beuped̶ad̶a carea naʌ̃ ẽjũãne b̶eara b̶ʌsrid̶ad̶ia. B̸ʌsrid̶a panʌba ãdjiza nebiada diadruad̶ia maʌ̃ Ãcõrẽneba bed̶eabada umé pananaba ãdjirãra bia mĩga eropanana bẽrã. 11 Baribʌrʌ ewari ũbea ẽsidra bad̶acarea Ãcõrẽba ãdjira ʌ̃rẽbabisia. Ãdji piradrʌbʌda unuped̶ad̶ara bio dauperasid̶aa. 12 Maʌ̃be dji Ãcõrẽneba bed̶eabadaba bed̶eada bajãnaa jĩgua ũrĩsid̶aa. Nãwã jarasia: “Nama ʌ̃taa zed̶adua.” Ara maʌ̃da ãdji ume dji quĩrũba acʌ panʌne jʌ̃rãrãne bajãnaa wãsid̶aa. 13 Maʌ̃be de uremiada dji cãbãyã uresia. Maʌ̃ba Jerusaleʌ̃ purud̶e deda zocãrã coracuasia. Ẽberãrãda siete mil quinisid̶aa. Maʌ̃ne dji zocai b̶eara bio daupera duanʌba Ãcõrẽ bajãne b̶ʌ́a bia bed̶easid̶aa. 14 Maʌ̃ mĩã djuburi b̶ead̶i jarad̶ara jõsia. Baribʌrʌ jĩrũarebema mĩã djuburi b̶ead̶i jarad̶ara dãrãẽ́ne zeya. 15 Bajãnebema nezoca dji jĩrũarebemaba idji cachirura zásia. Maʌ̃ne bajãne zocãrã nãwã jĩgua bed̶easid̶aa: Dadjirã Boro Ãcõrẽda, idjia ẽdrʌ edabari diai jarad̶a ume naʌ̃ ẽjũãnebema boroda panesid̶aa. Id̶iba ʌ̃taa Ãcõrẽra ewariza jũmarã Boroda b̶aya. 16 Maʌ̃be veinticuatro drõãrãda ãdji bugue biya quirud̶e Ãcõrẽ quĩrãpita chũmeanada chĩrãborod̶e b̶arru copanenaped̶a Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa. 17 Nãwã jarasid̶aa: Dairã Boro Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌ, bʌra naãrãed̶a b̶asia idjab̶a wad̶ibid̶a b̶ʌa. Bʌ ʌb̶ʌa waib̶ʌa b̶ʌda unubi b̶ʌ bẽrã idjab̶a jũmarã Boroda b̶ed̶a bẽrã daiba bia b̶ʌad̶a a panʌa. 18 Druazabemarãra bʌ ume quĩrũbucasid̶aa. Baribʌrʌ bʌa cawa oi ewarira jũẽsia. Id̶ibʌrʌ bʌa beud̶arãra cawa oya. Maʌ̃ne bʌ nezocarã bʌd̶eba bed̶eaped̶ad̶arãa, bʌ ẽberãrãa, bʌ waya b̶ea dji dromarãa, ed̶aara b̶earãa bid̶a bʌa ne biada diaya ãdjia oped̶ad̶a quĩrãca. Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãne cadjirua oped̶ad̶ara bʌa biẽ́ b̶ʌya. 19 Maʌ̃be Ãcõrẽ de droma bajãne b̶ʌra ewasia. Maʌ̃ ded̶e ed̶a Ãcõrẽ ley wagabada baurudeda mʌ̃a unusia. Maʌ̃ne baada purewa eda nũmesia, jururua nũmesia, idjab̶a dji cãbãyã b̶ae nũmesia. Naʌ̃ ẽjũãra ure nũmesia idjab̶a hieloda cue quĩrãca jurru nũmesia.

Apocalipsis 12

1 Ne jarai waib̶ʌada bajãne odjasia. Mʌ̃a unusia wẽrãba ʌ̃mãdauda wua quĩrãca jʌ̃ b̶ʌda. Idji jĩrũra jed̶eco ʌ̃rʌ̃ b̶asia. Doce chĩdauda borob̶ari quĩrãca jʌ̃ b̶asia. 2 Maʌ̃ wẽrãra b̶iogoa b̶asia. Warra toid̶e nũmʌ bẽrã puaba b̶iabadjia. 3 Maʌ̃be dewara ne jaraida bajãne odjasia. Mʌ̃a je droma purega b̶ʌda unusia. Maʌ̃ jeba boroda siete erob̶asia idjab̶a cachuda die erob̶asia. Nepeda boroza jʌ̃ b̶easia. 4 Idji druba jãrãwẽbʌrʌba chĩdauda berara ẽsidra bajãneba naʌ̃ ẽjũãnaa jurrubisia. Maʌ̃ jera wẽrã warra toi carea b̶ʌma nũmesia warra zaque ara tobʌrʌda mĩ carea. 5 Maʌ̃ne wẽrãba umaquĩrã warrada tosia. (Maʌ̃ warraba quĩrã djuburia neẽ́ jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eaa idji bed̶eada ĩjã obiya.) Baribʌrʌ jeba mĩ naẽna Ãcõrẽba maʌ̃ warrara ʌ̃taa edesia idji bugue biya quirud̶e chũmʌmaa. 6 Maʌ̃be wẽrãra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌmaa mĩrũ wãsia. Mama 1,260 ewari idjira waga erob̶ai carea Ãcõrẽba jũma o erob̶asia. 7 Mãwãnacarea bajãnebema nezoca dji droma Miguel abadada idjiare panʌ nezocarã sid̶a je ume bajãne djõbucasid̶aa. Maʌ̃ne jera idjiare panʌ sid̶a djõbucasid̶aa. 8 Baribʌrʌ jeba, idjiare panʌ bid̶a poyad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã ãdjira bajãne waa poya pananaẽ́ basía. 9 Maʌ̃ne je dromara, jũma idjiare panʌ sid̶a naʌ̃ ẽjũãnaa b̶atabuesid̶aa. Maʌ̃ jera naẽnaed̶a bad̶a dama basía. Idji trʌ̃ra Diauru idjab̶a Satana abadaa. Idjia naʌ̃ ẽjũãne b̶eara jũma cũrũga erob̶ʌa. 10 Maʌ̃be mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌda bajãne jĩgua bed̶ea b̶ʌda. Maʌ̃ba nãwã jarasia: Id̶ibʌrʌ dadji Ãcõrẽba idji ẽberãrãra ẽdrʌ edabʌrʌa. Id̶ibʌrʌ idji ʌb̶ʌad̶eba jũmarã boroda b̶aya. Crito idjia ẽdrʌ edabari diai jarad̶aba jũma poya erob̶aya. Dadji djabarã biẽ́ jarabarida bajãneba ud̶aa b̶atabuesid̶aa. Idjia ãsa, diamasi bid̶a dadji Ãcõrẽ quĩrãpita djabarãra biẽ́ jarabadjia. 11 Dadji djabarãba Oveja Zaque oa erozoad̶aba idjab̶a idji bed̶ea jara panʌneba poyasid̶aa. Ãdjirã Crito carea bead̶ira wayad̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ beud̶i carea panasid̶aa. 12 ¡Maʌ̃ bẽrã jũma bajãne b̶eara b̶ʌsrid̶ad̶adua! Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãne b̶eara, pusad̶e b̶ea sid̶a mĩã djuburi b̶ead̶ia diaurura bãrãmaa zed̶a bẽrã. Idjira dãrã b̶aẽ́da cawa b̶ʌ bẽrã bio quĩrũ b̶ʌa. 13 Jeba cawasia idjira naʌ̃ ẽjũãnaa b̶atabuesid̶ada. Maʌ̃ carea wẽrã warra tod̶ara biẽ́ oi carea ẽpẽsia. 14 Baribʌrʌ jeba biẽ́ orãmãrẽã Ãcõrẽba wẽrãa nejõbʌ droma ida diasia ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌmaa wãb̶ari wãmãrẽã. Mama Ãcõrẽba idjira poa ũbea ẽsidra waga erob̶ai carea jũma o erob̶asia. 15 Maʌ̃ bẽrã jeba idji ited̶eba baidoda do quĩrãca cumabuesia wẽrãra do b̶arrea edemãrẽã. 16 Baribʌrʌ egoroba wẽrãra carebasia. Egorora yã dogoped̶a jeba ited̶eba do quĩrãca cumabued̶ara jũma dosia. 17 Maʌ̃ carea jera wẽrã ume bio quĩrũsia. Ara maʌ̃da idjira wẽrãneba yõped̶ad̶a waabemarã ume djõne wãsia. Maʌ̃ yõped̶ad̶ara Ãcõrẽ bed̶ea ĩjã o b̶earãa, Jesucritoba jaradiad̶a ĩjã b̶earãa.

Apocalipsis 13

1 Mãwãnacarea jera pusa ĩbʌd̶e nũmesia. Maʌ̃ne mʌ̃a unusia animarã minijĩchia b̶ʌda pusad̶eba odjabʌrʌda. Maʌ̃ animarãra siete boroda idjab̶a die cachuda erob̶asia. Cachuza nepeda jʌ̃ b̶easia. Boroza Ãcõrẽ biẽ́ jara b̶ʌ bed̶eada trʌ̃ quĩrãca b̶ʌ́ erob̶easia. 2 Maʌ̃ animarã mʌ̃a ununara imama gorogoroa quĩrãca b̶asia. Idji jĩrũra wi jĩrũ quĩrãca b̶asia. Idji itera imama ite quĩrãca b̶asia. Jeba maʌ̃ animarãa idji ʌb̶ʌada diasia. Idjab̶a idji bugue biya quirud̶e chũmebisia naʌ̃ ẽjũãne b̶eara poya erob̶amãrẽã. 3 Maʌ̃ animarã boro ab̶a cõnara anina bara b̶asia. Maʌ̃ cõnaba idjira wãrãda beuida b̶asia baribʌrʌ dji cõnara ani b̶asia. Maʌ̃ carea jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã idjira ẽpẽsid̶aa. 4 Ãdjirãba jea bia bed̶eabadjid̶aa, idji ʌb̶ʌara maʌ̃ animarãa diad̶a bẽrã. Idjab̶a dji animarãa bid̶a bia bed̶eabadjid̶aa. Nãwã jarabadjid̶aa: “¿Caida naʌ̃ animarã quĩrãca b̶ʌ? ¿Caida idji ume poya djõi?” 5 Ãcõrẽba maʌ̃ animarãa idu jarabisia ara idjidrʌ dji dromada idjab̶a Ãcõrẽra biẽ́ tab̶ʌda. 42 jed̶eco naʌ̃ ẽjũãne b̶eada idu poyabisia. 6 Maʌ̃ne idjia Ãcõrẽda, Ãcõrẽ trʌ̃da, Ãcõrẽ b̶ʌmabemada, jũma bajãne b̶ea sid̶a biẽ́ jarabadjia. 7 Idjab̶a Ãcõrẽba iduaribisia maʌ̃ animarãra idji ẽberãrã ume djõnaped̶a poyamãrẽã. Iduaribisia puruzabemada, bed̶eazabemada, druazabema sid̶a poya erob̶amãrẽã. 8 Maʌ̃ne jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba maʌ̃ animarãa bia bed̶eabadjid̶aa. Naʌ̃ ẽjũã oi naẽna ãdji trʌ̃ra Oveja Zaqueba erob̶ʌ cartad̶e b̶ʌẽ́ b̶easia. Maʌ̃ cartad̶e ẽberãrã ewariza zocai b̶ead̶i trʌ̃da jũma b̶ʌ́ b̶ʌa. 9 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua: 10 Ab̶aʌda preso b̶eida Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, preso b̶eya. Ab̶aʌda necoba beuida quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, necoba beuya. Maʌ̃ carea Ãcõrẽ ẽberãrãba bio droad̶ida panʌa idjab̶a bio ĩjã pananida panʌa. 11 Mãwãnacarea mʌ̃a dewara animarã minijĩchia b̶ʌda egorod̶eba odjabʌrʌda unusia. Maʌ̃ animarãba cachu zaqueda umé erob̶asia oveja zaque cachu quĩrãca. Baribʌrʌ je bed̶eabʌrʌ quĩrãca bed̶eabadjia. 12 Idjira pusad̶eba odjad̶a animarãare b̶asia. Maʌ̃ne animarã pusad̶eba odjad̶aba jarabʌrʌra idjia ẽberãrãa jũma ĩjã obibadjia. Maʌ̃ bẽrã jarasia jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba animarã pusad̶eba odjad̶aa bia bed̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ animarã boro cõna aninara beuida b̶ad̶amĩna wad̶i zocai b̶asia. 13 Animarã egorod̶eba odjad̶aba ne ununaca waib̶ʌa b̶eada ocuabadjia. Ẽberãrãba acʌ panʌne urua sid̶a bajãneba naʌ̃ ẽjũãnaa b̶aebisia. 14 Ãcõrẽba iduaribisia egorod̶eba odjad̶a animarãba maʌ̃ ne ununacara pusad̶eba odjad̶a animarã trʌ̃neba poya o b̶amãrẽã. Mãwã egorod̶eba odjad̶a animarãba naʌ̃ ẽjũãne b̶eara cũrũgasia. Djõbada necoba animarã cõna wad̶i zocai b̶ʌ za quĩrãca b̶ʌda idjia obisia. Mãwã od̶acarea idjia jarasia jũmarãba maʌ̃gʌ́a bia bed̶ead̶amãrẽã. 15 Ãcõrẽba iduaribisia animarã egorod̶eba odjad̶aba animarã jʌwaba od̶aa zocai b̶aira diaida. Maʌ̃be animarã jʌwaba od̶ara bed̶easia. Maʌ̃ jʌwaba od̶a animarãba idjía bia bed̶ead̶aẽ́ra jũma quenabisia. 16 Maʌ̃ awara egorod̶eba odjad̶a animarãba jũmarãa sẽyãda ãdji jʌwa arad̶e wa dratud̶e b̶ʌbisia. Dji dromarãa, dji ed̶aara qued̶eaa, ne bara b̶eaa, ne neẽ́ qued̶eaa, nezocarãa, nezocarãẽ́a bid̶a maʌ̃ sẽyãda b̶ʌbisia. 17 Ab̶abe maʌ̃ sẽyã erob̶eaba poya ne nẽdod̶ida panasid̶aa idjab̶a poya nẽdobued̶ida panasid̶aa. Maʌ̃ sẽyãra pusad̶eba odjad̶a animarã trʌ̃a wa idji trʌ̃nebema numeroa. 18 Maʌ̃ numeroba caida jara b̶ʌ cawai careara ne cawa b̶aida b̶ʌa. Crĩcha cawa b̶ʌba poya cawaya caida jara b̶ʌda. Maʌ̃ numerora ẽberã trʌ̃da mãwã b̶ʌa. Idji numerora naʌ̃gʌa: 666.

Apocalipsis 14

1 Mãwãnacarea mʌ̃a unusia Oveja Zaquera Sioʌ̃ eya borod̶e nũmʌda. Idji ume ẽberãrãda 144 mil panasid̶aa. Ãdjirã dratud̶e Oveja Zaque trʌ̃da, dji Zeza trʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ erob̶easia. 2 Maʌ̃ne bajãnaa mʌ̃a ũrĩsia do bũga nũmʌ quĩrãca, baa jururua nũmʌ quĩrãca. Mʌ̃a ũrĩnara arpa zabadarãba biya zá duanʌ quĩrãca b̶asia. 3 Maʌ̃ne Ãcõrẽ bugue biya quiru quĩrãpita, animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌ quĩrãpita, veinticuatro drõãrã quĩrãpita bid̶a trʌ̃ãbi djiwid̶ida trʌ̃ã duanasid̶aa. Ni ab̶aʌba maʌ̃ trʌ̃ãbira poya trʌ̃ã cawad̶aẽ́ basía. Ab̶abe maʌ̃ 144 mil ẽberãrã Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãnebema ẽdrʌ edad̶aba trʌ̃ã cawasid̶aa. 4 Maʌ̃ ẽberãrãra wẽrã adua b̶easia. Ãcõrẽ itea ni maãrĩ bid̶a biẽ́ b̶ead̶aẽ́ basía. Oveja Zaque wãbʌrʌza ẽpẽbadaa. Ãcõrẽba ãdjirãra idji itea, Oveja Zaque itea bid̶a b̶ead̶amãrẽã naʌ̃ ẽjũãnebemada ẽdrʌ edasia. Néud̶ebema naãrã ewad̶a Ãcõrẽa diad̶a quĩrãca panʌa. 5 Sewara ni ab̶a bid̶a od̶acaa. Ab̶ed̶a cadjirua neẽ́ b̶eaa. 6 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnebema nezocada unusia bajãne wãb̶aribusida. Idjia bed̶ea biada erob̶asia jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarãa, druazabemarãa, bed̶eazabemarãa, puruzabemarãa bid̶a jarai carea. Maʌ̃ bed̶eara ewariza mãwã b̶aya. 7 Idjia nãwã jĩgua jarasia: “¡Ãcõrẽra wayad̶adua! Idjia cawa oi ewarira jũẽna bẽrã idjidrʌ dji dromaana ad̶adua. Bajãda, egoroda, pusada, baido bogadrʌ b̶ea sid̶a od̶a bẽrã idjía bia bed̶ead̶adua.” 8 Maʌ̃ bajãnebema nezoca caid̶u dewarada zeped̶a nãwã jarasia: “Babilonia puru dromara jũma ãrĩsia. Wãrãda jũma ãrĩsia. Maʌ̃ purud̶ebemarãba aud̶ua o duanʌba druazabemarãa ab̶arica cadjiruada obisid̶aa itua õgo diabʌda quĩrãca.” 9 Maʌ̃ bajãnebema nezoca wãnacarea dewarada wãb̶ari zesia. Idjia nãwã jĩgua jarasia: “Bariduaba animarã minijĩchia b̶ʌ́a, jʌwaba od̶a idji za quĩrãca b̶ʌ́a bid̶a bia bed̶eaibʌrʌ, idjab̶a dratud̶e wa jʌwad̶e maʌ̃ animarã sẽyãda idu b̶ʌbibʌrʌ, Ãcõrẽba quĩrũbid̶eba maʌ̃ ẽberãra bio biẽ́ b̶ʌya uva b̶a asega b̶ʌ dawabʌrʌ quĩrãca. Maʌ̃ ẽberãra jũma bajãnebema nezocarã quĩrãpita, Oveja Zaque quĩrãpita bid̶a azupre uruaba bio bia mĩga b̶aya. 11 Maʌ̃ ẽberã bia mĩga b̶ʌma tʌbʌ uruara quica baya. Ewariza cowa nũmaya. Bariduaba animarã minijĩchia b̶ʌ́a, jʌwaba od̶a idji za quĩrãca b̶ʌ́a bid̶a bia bed̶eaibʌrʌ, ʌ̃nãũnira neẽ́ b̶aya. Maʌ̃ animarã trʌ̃ idu b̶ʌbiped̶ad̶aba ãsa, diamasi bid̶a ʌ̃nãũnira neẽ́ panania.” 12 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ ẽberãrãba naʌ̃ ẽjũãne bio droad̶ida panʌa. Idjia ĩjã obi b̶ʌ bed̶eada ĩjã o b̶ead̶ida panʌa idjab̶a Jesura bio ĩjã pananida panʌa. 13 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnaa ũrĩsia ab̶a nãwã bed̶eabʌrʌda: “Cartad̶e nãwã b̶ʌdua: id̶iba ʌ̃taa bia b̶ead̶ia dadjirã Boro Jesu ĩjã panʌne beubʌdara.” Maʌ̃ne Ãcõrẽ Jaureba nãwã jarasia: “Wãrãda bia b̶ead̶ia. Ãdjirãra bia mĩga panananebemada ʌ̃nãũnia. Ãdjia bia oped̶ad̶a carea Ãcõrẽba ne biada bajãne diaya.” 14 Mãwãnacarea mʌ̃a ʌ̃taa acʌbʌrʌd̶e jʌ̃rãrã torroda unusia. Ẽberã zaca b̶ʌda maʌ̃ jʌ̃rãrã ʌ̃rʌ̃ chũmʌda unusia. Nepe oro od̶ada jʌ̃ b̶asia. Idji jʌwad̶e neco pewed̶ea era b̶ʌda erob̶asia. 15 Mãwã b̶ʌd̶e Ãcõrẽ de droma bajãne b̶ʌd̶eba nezocada ab̶a dajadaa zeped̶a dji jʌ̃rãrã ʌ̃rʌ̃ chũmʌ́a nãwã jĩgua jarasia: “Ẽjũãnebema néura jũma purea tab̶ʌa. Ewai jara nũmʌ bẽrã bʌ necoba ewadua.” 16 Ara maʌ̃da jʌ̃rãrã ʌ̃rʌ̃ chũmʌba idji necoba naʌ̃ ẽjũãnebema néura b̶arima ab̶abe orrawe tubʌrʌba jũma ewasia. 17 Maʌ̃be dewara nezocada Ãcõrẽ de droma bajãne b̶ʌd̶eba dajadaa zesia. Idjia bid̶a neco pewed̶ea era b̶ʌda erob̶asia. 18 Maʌ̃ne quera babada bajãne b̶ʌmaʌba dewara nezocada zesia. Maʌ̃ nezocaba quera babada uruada urua erob̶abaria. Idjia bajãnebema nezoca neco pewed̶ea era erob̶ʌ́a nãwã jĩgua jarasia: “Ẽjũãnebema uvara jũma purea nũmʌ bẽrã bʌ neco pewed̶ea era b̶ʌba uvara dji cʌmʌne ewadua.” 19 Ara maʌ̃da bajãnebema nezocaba idji necoba naʌ̃ ẽjũãnebema néura b̶arima ab̶abe orrawe tubʌrʌba uvara cʌmʌne jũma ewasia. Maʌ̃be uvara dji biwadʌgabadad̶e cuabuesia dji b̶a piai carea. Maʌ̃ba jara b̶ʌa Ãcõrẽba cawa oid̶ebemada. 20 Uvara Jerusaleʌ̃ puru dajada biwadʌgasia. Maʌ̃ne oada mamaʌba mĩga weab̶ari wãsia. Dji nãbuada cawayo ite jʌ̃bada ʌ̃tʌad̶e jũẽsia.

Apocalipsis 15

1 Wayacusa ne jarai waib̶ʌada mʌ̃a bajãne unusia. Maʌ̃ ne jarai carea mʌ̃a cawa crĩchaẽ́ b̶esia. Bajãnebema nezocarãda siete panasid̶aa. Ãdjirãza jĩrũarebema bia mĩgabid̶ira ab̶a eropanasid̶aa. Maʌ̃ bia mĩgabi siete panʌ jũma mãwãnacarea Ãcõrẽ quĩrũbid̶eba cawa oira jõya. 2 Maʌ̃ awara mʌ̃a pusa quĩrãca unusia vidrio quĩrãca ẽsã quiruda idjab̶a urua nũmʌda. Maʌ̃ icawa jũma dji animarã minijĩchia b̶ʌ ĩjãped̶ad̶aẽ́ra duanasid̶aa. Ãdjirãba maʌ̃ animarãa, jʌwaba od̶a idji za quĩrãca b̶ʌ́a bid̶a bia bed̶ead̶aẽ́ basía idjab̶a idji trʌ̃nebema numeroda ãdji dratud̶e, jʌwad̶e bid̶a idu b̶ʌbid̶aẽ́ basía. Ãcõrẽba arpa diad̶ada ãdjirãba eropanasid̶aa. 3 Arpa zabʌdad̶e Ãcõrẽ nezoca Moise trʌ̃ãbida, Oveja Zaque trʌ̃ãbi sid̶a nãwã trʌ̃ã panasid̶aa: Dairã Boro Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌ, bʌa o b̶ʌra waib̶ʌa b̶ʌa. Bʌa o b̶ʌ carea ẽberãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ panabadaa. Jũmarã Boro, bʌa o b̶ʌra jipa b̶ʌa idjab̶a arid̶e b̶ʌa. 4 Dairã Boro, ¿caiba bʌra wayaẽ́ b̶ai? ¿Caiba bʌra dji dromaana aẽ́? Bʌdrʌ dji wãrã Ãcõrẽa. Druazabemarãda zed̶aped̶a bʌ́a bia bed̶ead̶ia bʌa jipa o b̶ʌra unubid̶a bẽrã. 5 Mãwãnacarea ʌ̃taa acʌbʌrʌd̶e mʌ̃a Ãcõrẽ deda bajãne unusia. Dji ed̶aara b̶ʌ dejãne wua eatʌ jira b̶ʌra ewa nũmasia. 6 Maʌ̃ ded̶eba bajãnebema nezoca siete panʌra dajadaa zesid̶aa. Bia mĩgabid̶i siete panʌra eropanasid̶aa. Lino wua od̶a totroa dorrodorroa quiruda jʌ̃ panasid̶aa. Ãdji ju caita oro od̶aba trãjʌ̃ b̶easia. 7 Maʌ̃be animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌnebema ab̶aʌba ãdjirãa eped̶eco jũgurua oro od̶ada ab̶a ab̶a diasia. Maʌ̃ eped̶ecora ewariza zocai b̶ʌ Ãcõrẽ quĩrũbiba bira b̶easia. 8 Maʌ̃be Ãcõrẽ dorrodorroaba, ʌb̶ʌa bid̶a idji ded̶e ed̶a cowaga nũmesia. Maʌ̃ba ni ab̶aʌda maʌ̃ ded̶e ed̶a poya wãnaẽ́ basía ab̶a bajãnebema nezocarã siete panʌba bia mĩgabid̶i siete panʌ jõbʌrʌd̶aa.

Apocalipsis 16

1 Maʌ̃be mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌda Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌd̶eba jĩgua bed̶eabʌrʌda. Maʌ̃ba bajãnebema nezocarã siete panʌ́a nãwã jarasia: “Jãʌ̃ siete eped̶eco jũgurua Ãcõrẽ quĩrũbiba bira b̶eara ẽjũãnaa weabued̶e wãnadua.” 2 Ara maʌ̃da ab̶a wãped̶a idji eped̶ecod̶e b̶ʌda naʌ̃ ẽjũãnaa weabuesia. Maʌ̃ba animarã minijĩchia b̶ʌ trʌ̃ dratud̶e wa jʌwad̶e b̶ʌ́ erob̶eara, maʌ̃ animarã za quĩrãca b̶ʌ jʌwaba od̶aa bia bed̶eabada sid̶a aid̶a cadjirua minijĩchia b̶ʌba jũma birasia. 3 Mãwãnacarea dewara nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda pusad̶e weabuesia. Maʌ̃ba pusara oa babisia. Ẽberã beud̶a oa quĩrãca ũmesia. Maʌ̃ne jũma pusad̶e zocai b̶eara quinisid̶aa. 4 Mãwãnacarea dewara nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda doza idjab̶a baido bogadrʌ b̶eaza weabuesia. Maʌ̃ba baidora jũma oa bacuasia. 5 Maʌ̃ne mʌ̃a ũrĩsia baido wagabari bajãnebema nezocaba Ãcõrẽa nãwã jarabʌrʌda: ¡Bʌdrʌ dji wãrã Ãcõrẽa! Bʌra id̶i b̶ʌa idjab̶a naẽna b̶asia. Bʌa ẽberãrãra jipa cawa osia. 6 Ãdjirãba bʌ ẽberãrã oada, bʌd̶eba bed̶eabadarã oa sid̶a erozoabisid̶aa. Maʌ̃ carea bʌa ãdjirãa oada dobibʌrʌa ãdjia biẽ́ oped̶ad̶a quĩrãca. 7 Maʌ̃be mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌba bajãne b̶ʌ quera babadamaʌba nãwã jarabʌrʌda: “Dai Boro Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌ, wãrãda bʌa jipa arid̶e cawa obaria.” 8 Mãwãnacarea dewara nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda ʌ̃mãdau ʌ̃rʌ̃ weabuesia. Maʌ̃ba ʌ̃mãdaura wetara uruabisia ẽberãrãda bámãrẽã. 9 Ʌ̃mãdau jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba ãdjirã bio babʌda carea Ãcõrẽda biẽ́ jarabadjid̶aa, idjiabʌrʌ mãwã bia mĩgabi b̶ʌ bẽrã. Baribʌrʌ ãdjia cadjirua obadara igarad̶aẽ́ basía idjab̶a Ãcõrẽdrʌ dji dromaana ad̶aẽ́ basía. 10 Mãwãnacarea dewara nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda animarã minijĩchia b̶ʌ bugue ʌ̃rʌ̃ weabuesia. Ara maʌ̃da maʌ̃ animarãba poya b̶ʌ druad̶e ewarira pãĩma nũmesia. Maʌ̃ne puaba ẽberãrãba ãdji quĩrãmera cabadjid̶aa. 11 Ãdji pua carea, ãdji aid̶a carea Ãcõrẽ bajãne b̶ʌda biẽ́ jarabadjid̶aa. Baribʌrʌ ãdjia cadjirua obadara igarad̶aẽ́ basía. 12 Mãwãnacarea dewara nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda Euprate do waib̶ʌad̶e weabuesia. Ara maʌ̃da dora poasia ʌ̃mãdau odjabariareba druazabema bororã djõne zebʌdad̶e bia chãnamãrẽã. 13 Idjab̶a mʌ̃a jai cadjirua baujĩã quĩrãca b̶eada ũbea unusia. Ab̶a je ited̶eba ẽdrʌsia. Ab̶a animarã minijĩchia b̶ʌ ited̶eba ẽdrʌsia. Idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabari dji wãrãẽ́ b̶ʌ ited̶eba ab̶a ẽdrʌsia. 14 Maʌ̃ jairãba ne ununaca waib̶ʌada quĩrãtanoa obadjid̶aa. Idjab̶a jũma druazabema bororãmaa wãnaped̶a jarasid̶aa ãbaa Ãcõrẽ ume djõne wãnamãrẽã. Ãcõrẽ dji droma b̶ʌba jũmarã poyai ewarid̶e mãwã djõnia. 15 Maʌ̃ bororãra ẽjũã Armagedoʌ̃ abadamaa djõne edesid̶aa. Maʌ̃ trʌ̃ra hebreo bed̶eaa. (Jesuba nãwã jarasia:) “¡Ũrĩnadua! Ne drʌabari quĩrãca mʌ̃ra cawaẽ́ne zeya. Bio bia b̶ead̶ia dau ʌb̶ʌa b̶eara idjab̶a cacuad̶e jʌ̃bada jʌ̃ b̶eara. Mãwã mʌ̃ zebʌrʌd̶e ãdjira ãcad̶a b̶ead̶aẽ́a ni quĩrã perad̶aẽ́a.” 17 Mãwãnacarea jĩrũarebema nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda naʌ̃ ded̶aad̶e weabuesia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌd̶eba idji bugue biya quirumaʌba bed̶eaba nãwã jĩgua jarasia: “Ya jõsia. Waaẽ́a.” 18 Ara maʌ̃da baara purewa eda nũmesia, dji cãbãyã b̶ae nũmesia, jururua nũmesia, idjab̶a de uremiada dji cãbãyã ure nũmasia. Ãcõrẽba ẽberã od̶a ewarid̶eba maʌ̃ de uremia quĩrãca wad̶i urecaa. 19 Maʌ̃ de uremiaba egorora draped̶a puru droma b̶ad̶ada puru ũbea panʌ quĩrãca tab̶esia. Idjab̶a jũma naʌ̃ ẽjũãnebema purura ãrĩsid̶aa. Ãcõrẽba quĩrãdoaẽ́ basía Babilonia puru dromada cawa oi carea. Idji quĩrũbid̶eba maʌ̃ purura bio cawa osia uva b̶a bio asega b̶ʌ dawabʌrʌ quĩrãca. 20 De uremiaba pusad̶e morro b̶eara, eya b̶ea sid̶a jũma nẽbabisia. 21 Bajãneba hieloda mõgara waib̶ʌa quĩrãca ẽberãrã ʌ̃rʌ̃ jurrusia. Maʌ̃ hielo zʌgʌara berara cien libra b̶easia. Maʌ̃ hielo jurru nũmʌba bio mĩga panʌ bẽrã ẽberãrãba Ãcõrẽda biẽ́ jarasid̶aa.

Apocalipsis 17

1 Bajãnebema nezocarã siete eped̶eco eropananada ab̶a mʌ̃maa zeped̶a nãwã jarasia: “Wãna. Mʌ̃a acʌbiya sãwã Ãcõrẽba wẽrã aud̶ua trʌ̃ b̶ʌga b̶ʌda cawa oida. Maʌ̃ wẽrãra do zocãrã ʌ̃rʌ̃ chũmabaria. 2 Naʌ̃ ẽjũãnebema bororãba idji ume cadjiruada obadjid̶aa. Idjab̶a maʌ̃ wẽrãba aud̶ua o b̶ʌda unu panʌ bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebemarãba aud̶uada obadjid̶aa ituaba beu duanʌ quĩrãca.” 3 Ara maʌ̃da Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶ʌd̶e bajãnebema nezocaba mʌ̃ra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa edesia. Mama mʌ̃a unusia wẽrãda animarã minijĩchia b̶ʌ ʌ̃rʌ̃ chũmʌda. Maʌ̃ animarãra purea b̶asia idjab̶a trʌ̃ zocãrã Ãcõrẽ biẽ́ jara b̶ʌda idji cacuad̶e b̶ʌ́ erob̶asia. Maʌ̃ animarãba siete boroda idjab̶a die cachuda erob̶asia. 4 Maʌ̃ wẽrãba wua pursupursua b̶ʌda idjab̶a purea b̶ʌda jʌ̃ b̶asia. Oroba, mõgara nẽbʌaba, neta nẽbʌa b̶ʌ bid̶a djio b̶asia. Taza oro od̶ada idji jʌwad̶e erob̶asia. Maʌ̃ tazara ne jũma Ãcõrẽba quĩrĩãcaba idjab̶a jũma maʌ̃ wẽrãba aud̶ua o b̶ʌba bira b̶asia. 5 Ẽberãba cawaiẽ́ b̶ʌ trʌ̃da idji dratud̶e erob̶asia. Nãwã b̶ʌ́ b̶asia: Mʌ̃ra Babilonia puru dromaa. Mʌ̃ra wẽrã aud̶uarã papaa, idjab̶a ne jũma naʌ̃ ẽjũãne Ãcõrẽba quĩrĩãca papaa. 6 Acʌbʌrʌd̶e mʌ̃a cawasia maʌ̃ wẽrãra Ãcõrẽ ẽberãrã oaba, Jesud̶ebema jaradia panʌ carea beaped̶ad̶a oaba beu chũmʌda. Maʌ̃ wẽrã ununa carea mʌ̃a cawa crĩchaẽ́ b̶esia. 7 Maʌ̃be bajãnebema nezocaba mʌ̃́a nãwã iwid̶isia: “¿Sãwãẽrã cawa crĩchaẽ́ b̶ʌ? Maʌ̃ wẽrãnebemada, idji edebʌrʌ animarã minijĩchia b̶ʌd̶ebema sid̶a mʌ̃a cawabiya. Animarã siete boro erob̶ʌd̶ebemada, die cachu erob̶ʌd̶ebema sid̶a cawabiya. 8 Bʌa ununa animarã minijĩchia b̶ʌra naẽna zocai b̶asia, id̶ira neẽ́a, baribʌrʌ ewari ab̶a uria dau cʌre b̶ʌd̶eba ẽdrʌya. Mãwãnacarea Critoba idjira ewariza biẽ́ b̶ʌya. Naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba idji unubʌdad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ panenia. Naʌ̃ ẽjũã oi naẽna ãdjirã trʌ̃ra ewariza zocai b̶ead̶i cartad̶e b̶ʌẽ́ b̶easia. 9 Bʌa ununaba ne jara quĩrĩã b̶ʌ cawai careara ne cawa b̶aida b̶ʌa. Siete bororãba jara b̶ʌa siete eyada. Maʌ̃ siete eya ʌ̃rʌ̃ dji wẽrã aud̶uada chũmʌa. 10 Idjab̶a maʌ̃ siete bororãba jara b̶ʌa ẽberãrã bororãda siete panʌda. Maʌ̃ siete bororãnebemada juesuma beusid̶aa. Ab̶aʌba wad̶i ẽberãrãra poya erob̶ʌa. Idjab̶a ab̶abemada wad̶i odjaẽ́ b̶ʌa. Baribʌrʌ idji zebʌrʌd̶e ẽberãrã boroda b̶eimĩna dãrã b̶aẽ́a. 11 Animarã minijĩchia b̶ʌ naẽna b̶ad̶a id̶i neẽ́ba jara b̶ʌa ẽberãrã boro dewara zeid̶ebemada. Idjira maʌ̃ siete bororãnebemaa. Critoba idjira ewariza biẽ́ b̶ʌya. 12 Bʌa die cachu ununaba jara b̶ʌa ẽberãrã bororã die pananinebemada. Ãdjirãra wad̶ibid̶a ẽberãrã bororãẽ́a. Baribʌrʌ animarã minijĩchia b̶ʌra ẽberãrã boroda b̶ebʌrʌd̶e ãdjirã sid̶a ẽberãrã bororãda b̶ead̶ia. Mãwãmĩna dãrãnaẽ́a. 13 Maʌ̃ die bororãba ab̶ari crĩchada edad̶ia. Ãdji druara animarã minijĩchia b̶ʌ jʌwaed̶a b̶ʌd̶ia. 14 Maʌ̃ne ãdjirãra Oveja Zaque ume djõnia. Baribʌrʌ Oveja Zaqueba ãdjirãra poyaya idjida jũma dji droma b̶ea Boro bẽrã idjab̶a jũma bororã cãyãbara dji dromaara b̶ʌ bẽrã. Poyabʌrʌd̶e idji bio ĩjã panʌra idji ume panania. Ãdjirãra trʌ̃sia idjab̶a edasia.” 15 Maʌ̃be bajãnebema nezocaba mʌ̃́a nãwã jarasia: “Wẽrã aud̶ua chũmʌma bʌa doda zocãrã unusia. Maʌ̃ do zocãrãba jara b̶ʌa puruzabemada, bed̶eazabemada, druazabema sid̶a. 16 Bʌa die cachu ununaba, animarã minijĩchia b̶ʌ bid̶a maʌ̃ wẽrã aud̶ua b̶ʌra igarad̶aped̶a quĩrãmania. Maʌ̃ bẽrã jũma idjia erob̶ʌra jãrĩnia. Ab̶ed̶a ãcad̶a b̶ʌd̶ia. Ãdjirãba idji djarada cod̶ia idjab̶a babued̶ia. 17 Ãcõrẽba maʌ̃ die bororã sod̶e b̶ʌsia idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca od̶amãrẽã. Maʌ̃ carea ab̶ari crĩchada edad̶aped̶a ãdji druara animarã minijĩchia b̶ʌ jʌwaed̶a b̶ʌd̶ia ab̶a Ãcõrẽba jarad̶ara jũma mãwãbʌrʌd̶aa. 18 Bʌa ununa wẽrã aud̶uaba puru dromada jara b̶ʌa. Maʌ̃ purud̶ebema boroba druazabema bororãda idji jʌwaed̶a erob̶ʌa.”

Apocalipsis 18

1 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnebema nezocada unusia bajãneba ed̶aa zebʌrʌda. Maʌ̃ra dji droma basía. Idji dorrodorroaba naʌ̃ ẽjũãra ʌ̃naga nũmesia. 2 Idjia nãwã jĩgua jarasia: ¡Babilonia puru dromara ãrĩsia! ¡Wãrãda jũma ãrĩsia! Ẽberãrã neẽ́a, ãtebʌrʌ jairãda mama panabadaa. Jũma jai cadjirua b̶eara mama panabadaa. Jũma ĩbana Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶eara mama panabadaa. 3 Maʌ̃ purud̶ebemarãba aud̶ua o duanʌba druazabemarãa ab̶arica cadjiruada obisid̶aa itua õgo diabʌda quĩrãca. Druazabema bororãba ab̶ari quĩrãca obadjid̶aa wẽrã aud̶ua ume daunemabʌda quĩrãca. Maʌ̃ carea Babilonia purura jũma ãrĩsia. Maʌ̃ puruba ne bia waib̶ʌada jũmawãyã eda quĩrĩã b̶ad̶a bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebema ne nẽdobuebadarãda ne barasid̶aa. 4 Maʌ̃be mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌba bajãneba nãwã jarabʌrʌda: Mʌ̃ ẽberãrã, Babilonia purud̶ebemada ãyã wãbʌrʌd̶adua jãʌ̃ puruba cadjirua o b̶ʌ quĩrãca orãnamãrẽã. Mãwãra Ãcõrẽba jãʌ̃ puru cawa obʌrʌd̶e bãrãra cawa oẽ́a. 5 Jãʌ̃ puruba jũmawãyã cadjiruada o b̶ʌa. Ãdji cadjiruara mõgara pã buebʌda quĩrãca bajãnaa jũẽsia. Jũma ãdjia cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaẽ́ b̶ʌa. 6 Jãʌ̃ purura biẽ́ od̶adua djãrã biẽ́ od̶a quĩrãca. Idjia djãrã biẽ́ od̶a cãyãbara b̶arima umé biẽ́ara od̶adua. Idjia djãrãra biẽ́ osia uva b̶a asega b̶ʌ õgo diabʌrʌ quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã idjira b̶arima umé biẽ́ara od̶adua uva b̶a asega b̶ʌ b̶arima umé õgo diabʌda quĩrãca. 7 Jãʌ̃ purura bio bia mĩgabid̶adua idjab̶a bio sopuabid̶adua ãdji purura dji dromaana a panʌ bẽrã idjab̶a ne biada ad̶uba eropanʌana a panʌ bẽrã. Jãʌ̃ puruba nãwã crĩcha b̶ʌa: “Mʌ̃ra wẽrã dji droma idji bugued̶e chũmʌ quĩrãca b̶ʌa. Mʌ̃ra pẽdra wẽrã quĩrãca b̶ʌẽ́a. Mʌ̃ra sopua b̶aẽ́a.” 8 Mãwã crĩcha b̶ʌ bẽrã dãrãẽ́ne jãʌ̃ purud̶ebemarãra quininia, sopuaba jĩãnia, idjab̶a jarrababa biẽ́ duanania. Dadjirã Boro Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌba cawa obʌrʌd̶e jãʌ̃ purura babueya. 9 Jãʌ̃ puru ume druazabema bororãba cadjiruada obadjid̶aa daunemabʌda quĩrãca. Idjab̶a jãʌ̃ puruba ne bia ad̶uba erob̶ʌd̶ebemada edaped̶ad̶a bẽrã ne barasid̶aa. Maʌ̃ carea jãʌ̃ puru bá nũmʌ cowaa unubʌdad̶e jĩãnia. 10 Waya panania Ãcõrẽba Babilonia puru cawa od̶a quĩrãca ãdjirã sid̶a cawa oida. Maʌ̃ carea tʌmʌba acʌ panʌne nãwã jarad̶ia: ¡Mĩã djuburi, mĩã djuburi Babilonia puru droma ne jũma obari bad̶ara! Ãcõrẽba jãʌ̃ purura isabe cawa osia. 11 Naʌ̃ ẽjũãnebema ne nẽdobuebadara maʌ̃ puru carea aujĩãnia ãdjia nẽdobue panʌ nẽdod̶ira neẽ́ b̶ai bẽrã. 12 Maʌ̃ purud̶e ne jũmada nẽdobuebadjid̶aa: oroda, paratada, mõgara nẽbʌa b̶eada, neta nẽbʌa b̶eada, dji biara b̶ʌ lino wuada, seda wuada, wua pursupursua b̶ʌda, wua purea b̶ʌda, bacuru tũã qued̶eada, elepante quid̶a od̶ada, bacuru nẽbʌa b̶ʌ od̶ada, bronce od̶ada, jiorro od̶ada, marmol mõgara od̶a sid̶a nẽdobuebadjid̶aa. 13 Idjab̶a canelada, ne jũma tũãpa qued̶eada, incienso querada, mirra querada, olibano querada, uva b̶ada, olivo dragada, harina biada, trigoda, pacada, ovejada, cawayoda, carreta sid̶a nẽdobuebadjid̶aa. Ẽberãrã sid̶a nẽdobuebadjid̶aa nezocada b̶ead̶amãrẽã. 14 Jũma maʌ̃ nẽdobuebadarãba nãwã jarad̶ia: “Ne jũma jãʌ̃ puruba awua b̶ad̶ara neẽ́ b̶esia. Jãʌ̃ puruba parata waib̶ʌa erob̶ad̶ara, ne biya qued̶ea ad̶uba erob̶ad̶a sid̶a jũma jõsia. Waa edad̶aẽ́a.” 15 Wãrãda maʌ̃ purud̶aa ne jũma nẽdobued̶e wãbadaped̶ad̶ara bio ne barasid̶aa. Ãdjirãba waya panania Ãcõrẽba maʌ̃ puru cawa od̶a quĩrãca ãdjirã sid̶a cawa oida. Maʌ̃ carea tʌmʌba acʌ panʌne nãwã aujĩãnia: 16 ¡Mĩã djuburi, mĩã djuburi jãʌ̃ puru droma b̶ad̶ara! Jãʌ̃ purura wẽrã lino wua dji biara b̶ʌba djio b̶ʌ quĩrãca b̶asia. Wua pursupursua b̶ʌba idjab̶a purea b̶ʌba djio b̶ʌ quĩrãca b̶asia. Oro od̶aba, neta nẽbʌa b̶ʌba, mõgara nẽbʌa qued̶eaba djio b̶ʌ quĩrãca b̶asia. 17 Baribʌrʌ jãʌ̃ puruba ne bara b̶ad̶ara isabe jõsia. Jũma barcod̶ebema bororãba, barcod̶e wãbadaba, barcod̶e trajabadaba, pusad̶e trajabada bid̶a tʌmʌba acʌ duanania. 18 Maʌ̃ puru bá nũmʌ cowaa unubʌdad̶e nãwã jĩgua jarad̶ia: “¿Sãʌ̃gʌ puruda jãʌ̃ puru quĩrãca b̶ʌ?” 19 Maʌ̃be sopuaba ãdji boro ʌ̃rʌ̃ egoro porada jãmãpod̶aped̶a nãwã jĩgua aujĩãnia: ¡Mĩã djuburi, mĩã djuburi jãʌ̃ puru droma b̶ad̶ara! Jãʌ̃ purura ne bara b̶ad̶a bẽrã, barco erob̶eara jãma ne barasid̶aa. Baribʌrʌ jãʌ̃ purura isabe jũma ãrĩsia. 20 ¡Jũma bajãne b̶eara b̶ʌsrid̶ad̶adua jãʌ̃ purura ãrĩna bẽrã! Ãcõrẽ ẽberãrã, Jesuba diabued̶arã, Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a b̶ʌsrid̶ad̶adua. Jãʌ̃ puruba bãrã biẽ́ od̶a carea Ãcõrẽba cawa osia. 21 Maʌ̃be bajãnebema nezoca dji dromaba mõgara waib̶ʌada yu droma quĩrãca b̶ʌda edaped̶a b̶atabuesia. Mãwã obʌrʌd̶e nãwã jarasia: Maʌ̃ mõgara juerza pusad̶aa b̶atabued̶a quĩrãca Babilonia puru dromara isabe jũma ãrĩya. Maʌ̃ purura waa ununaẽ́a. 22 Maʌ̃ purud̶e arpa, chiru, cachiru zá duanʌ sid̶a waa ũrĩnaẽ́a. Ẽberãrãra trʌ̃ã duanʌ sid̶a waa ũrĩnaẽ́a. Maʌ̃ purud̶e ne obadara waa ununaẽ́a. Yud̶e ne b̶a duanʌ jĩguada waa ũrĩnaẽ́a. 23 Maʌ̃ purud̶e ĩbĩrã uruara waa ununaẽ́a. Quima edabʌdad̶e b̶ʌsrid̶a b̶ʌga nũmʌra waa ũrĩnaẽ́a. Mamabema ne nẽdobuebadara naʌ̃ ẽjũãne dji dromada b̶easia. Mamabema jãĩbanarãba druazabemarãda jũma cũrũgabadjid̶aa. Maʌ̃ carea purura jũma ãrĩsia. 24 Ãcõrẽneba bed̶eabadarã beaped̶ad̶a carea, Ãcõrẽ ẽberãrã beaped̶ad̶a carea, idjab̶a jũma naʌ̃ ẽjũãne beaped̶ad̶a carea bid̶a maʌ̃ purura bed̶ead̶e b̶ʌa.

Apocalipsis 19

1 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnaa zocãrã nãwã bed̶ea duanʌda ũrĩsia. ¡Biya quirua dadjirã Boro Ãcõrẽra! Idjiabʌrʌ ẽberãrãra ẽdrʌ edasia. Idjidrʌ dji dromaara b̶ʌa idjab̶a dji ʌb̶ʌara b̶ʌa. 2 Idjia jipa arid̶e cawa obaria. Wẽrã aud̶ua trʌ̃ b̶ʌga b̶ad̶ara cawa osia maʌ̃ wẽrãba cadjirua o b̶ʌd̶eba jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarãa ab̶arica cadjiruada obid̶a bẽrã. Ãcõrẽba maʌ̃ wẽrãra biẽ́ b̶ʌsia idji nezocarãda quenana bẽrã. 3 Wayacusa nãwã jĩgua jarasid̶aa: ¡Biya quirua dadjirã Boro Ãcõrẽra! Jãʌ̃ puru bá nũmʌ cowaara ewariza cowa nũmaya. 4 Maʌ̃ne veinticuatro drõãrãda, animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌ sid̶a chĩrãne b̶arru copanesid̶aa Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea. Ãcõrẽ idji bugue biya quirud̶e chũmʌne ãdjirãba nãwã bia bed̶easid̶aa: ¡Maʌ̃gʌra wãrãa! ¡Dadjirã Boro Ãcõrẽra biya quirua! 5 Idjab̶a mʌ̃a ũrĩsia Ãcõrẽ bugue biya quirumaʌba ab̶a nãwã bed̶eabʌrʌda: ¡Jũma Ãcõrẽ nezocarã, dadjirã Ãcõrẽa bia bed̶ead̶adua! ¡Ãcõrẽ waya b̶earã, idjía bia bed̶ead̶adua! ¡Dji droma b̶eaba, dji ed̶aara b̶ea bid̶a bia bed̶ead̶adua! 6 Maʌ̃be zocãrã jĩgua bed̶ea duanʌda mʌ̃a ũrĩsia. Maʌ̃ra do jururuga nũmʌ quĩrãca b̶asia, baa dji cãbãyã b̶aebʌrʌ quĩrãca b̶asia. Ãdjirãba nãwã jara duanasid̶aa: ¡Biya quirua dadjirã Boro Ãcõrẽra! ¡Dadjirã Boro Ãcõrẽba jũma poya o b̶ʌa! ¡Idjidrʌ jũmarã Boroa! 7 ¡B̸ʌsrid̶ad̶ia! ¡Capipiad̶ia! Idjidrʌ dji Dromaana ad̶ia, Oveja Zaque quima edai ewarira jũẽna bẽrã. Idji quima baira djiosia. 8 Ãcõrẽba idjira dji biara b̶ʌ lino wua totroa dorrodorroa quiruba djiobisia. (Maʌ̃ biara b̶ʌ lino wuaba jara b̶ʌa Ãcõrẽ ẽberãrãba jipa obadad̶ebemada.) 9 Bajãnebema nezocaba mʌ̃́a jarasia: “Cartad̶e nãwã b̶ʌdua: Oveja Zaque quima edabʌrʌ carea ne cobʌdamaa jʌred̶arãda bio bia b̶eaa.” Idjab̶a jarasia: “Maʌ̃gʌra wãrã bed̶ea Ãcõrẽba jarad̶aa.” 10 Ara maʌ̃da mʌ̃ra bajãnebema nezoca jĩrũ caita chĩrãne b̶arru cob̶esia idjía bia bed̶eai carea. Baribʌrʌ idjia mʌ̃́a jarasia: “Jãwã orãdua, ãtebʌrʌ Ãcõrẽabʌrʌ bia bed̶eadua. Mʌ̃ra Ãcõrẽ nezocada jãwã quirua bʌ quĩrãca idjab̶a djabarã Jesuba jaradiad̶a ĩjã b̶ea quĩrãca.” Jesuba jaradiad̶ara Ãcõrẽ Jaureba idji nezocarãa bed̶eabibaria. 11 Mãwãnacarea mʌ̃a unusia bajãne ed̶a wãbadada ewa nũmʌda. Cawaẽ́ne cawayo torroda odjasia. Maʌ̃ cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌra “Bed̶ea Ab̶a B̸ʌ” idjab̶a “Wãrã Ara” abadaa. Idjia ẽberãrãra jipa cawa obaria idjab̶a jipa o b̶ʌd̶eba dji quĩrũ ume djõbaria. 12 Idji daura tʌbʌ quĩrãca urua b̶asia. Nepeda zocãrã jʌ̃ b̶asia. Idji borod̶e trʌ̃da b̶ʌ́ erob̶asia baribʌrʌ ab̶abe idjiabʌrʌ maʌ̃ trʌ̃ra cawa b̶asia. 13 Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra oad̶e tʌ edad̶a basía. Idji trʌ̃ra Ãcõrẽ Bed̶ea abadaa. 14 Idji caid̶u bajãnebema sordaorãda cawayo torro b̶ea ʌ̃rʌ̃ zesid̶aa. Ãdjia cacuad̶e jʌ̃ b̶eara dji biara b̶ʌ lino wua totroa quiru basía. Ni maãrĩ bid̶a mititiaẽ́ b̶easia. 15 Ãcõrẽ Bed̶ea abada ited̶eba djõbada neco pewed̶ea b̶ʌda odja b̶asia druazabemarã poyai carea. Idji jʌwad̶e erob̶ʌ jiorro od̶aba ãdjirãa ĩjã obiya. Uva biwadʌgabʌrʌ quĩrãca ãdjirãra cawa oya Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌba quĩrũbid̶eba mãwã cawa obi bẽrã. 16 Idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃ b̶ʌd̶e idji b̶acara ʌ̃rʌ̃ naʌ̃ trʌ̃da b̶ʌ́ erob̶ʌa: “Jũmarã bororã cãyãbara dji dromaara b̶ʌ, idjab̶a jũma dji droma b̶ea Boro.” 17 Maʌ̃be mʌ̃a unusia bajãnebema nezocada ʌ̃mãdau ʌ̃rʌ̃ nũmʌda. Idjia jũma ne mĩguia cobada ʌ̃tʌ wãb̶aribadarãa nãwã jĩgua jarasia: “Zed̶adua. Ãbaa dji jʌred̶adua ne cod̶i waib̶ʌa Ãcõrẽba o b̶ʌma. 18 Mama ẽberãrã boro djarada, sordaorã boro djarada, mẽsrã b̶ea djarada, cawayo djarada, cawayo ʌ̃rʌ̃ wãbada djara sid̶a cod̶ia. Jũma ẽberãrã djarada cod̶ia: nezocaẽ́ djarada, nezoca djarada, dji ed̶aara qued̶ea djarada, idjab̶a dji dromarã b̶ea djara sid̶a cod̶ia.” 19 Maʌ̃be mʌ̃a unusia animarã minijĩchia b̶ʌda, naʌ̃ ẽjũãnebema bororãda, jũma ãdji sordaorã sid̶a ãbaa dji jʌre duanʌda. Cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌ ume, idjiare panʌ sordaorã ume djõni carea duanasid̶aa. 20 Djõbʌdad̶e cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌba animarã minijĩchia b̶ʌra, Ãcõrẽneba bed̶eabari dji wãrãẽ́ sid̶a jidasia. Maʌ̃ Ãcõrẽneba bed̶eabari dji wãrãẽ́ba animarã minijĩchia b̶ʌ trʌ̃neba ne ununaca waib̶ʌa b̶eada obadjia. Mãwã animarã minijĩchia b̶ʌ sẽyã idu b̶ʌbiped̶ad̶ara jũma cũrũgabadjia. Maʌ̃ animarã za quĩrãca b̶ʌ jʌwaba od̶aa bia bed̶eaped̶ad̶ara cũrũgabadjia. Cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌba maʌ̃ animarã minijĩchia b̶ʌra, Ãcõrẽneba bed̶eabari dji wãrãẽ́ sid̶a zocai panʌda tʌbʌ urua azupre bara uruga nũmʌne b̶atabuesia. 21 Djõbada neco idji ited̶eba odja b̶ʌba dewararãda jũma quenasia. Maʌ̃be jũma ne mĩguia cobada ʌ̃tʌ wãb̶aribadara maʌ̃ djara co duanʌba jãwũãsid̶aa.

Apocalipsis 20

1 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnebema nezocada ed̶aa zebʌrʌda unusia. Idjia uria dau cʌre b̶ʌ jũãtrʌ b̶ʌ ewabarida erob̶asia. Idjab̶a carena omoga chũmʌda idji jʌwad̶e erob̶asia. 2 Jera jidaped̶a mil poa jʌ̃ b̶ʌsia. Maʌ̃ jera drõã naẽnabema damaa, diauru idjab̶a Satana abadaa. 3 Bajãnebema nezocaba idjira uria dau cʌre b̶ʌd̶e ed̶aa b̶atabueped̶a jũãtrʌ nũmʌsia ni ab̶aʌba poya ewarãnamãrẽã. Maʌ̃ba diauruba druazabemarãda waa cũrũgaẽ́a ab̶a mil poa jõbʌrʌd̶aa. Mil poa bad̶acarea idjira ẽrã b̶ʌya naʌ̃ ẽjũãne dãrãẽ́ b̶amãrẽã. 4 Maʌ̃be mʌ̃a bugueda zocãrã unusia. Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ chũmeara Ãcõrẽba b̶ʌsia Crito ume dji bororãda b̶ead̶amãrẽã. Idjab̶a mʌ̃a ẽberãrã ob̶ʌá tʌped̶ad̶a jaureda unusia. Mãwã ob̶ʌá tʌsid̶aa Jesuba jaradiad̶a ĩjã panʌ carea idjab̶a Ãcõrẽ bed̶ea jaradia panʌ carea. Ãdjirãba animarã minijĩchia b̶ʌ́a, idji za quĩrãca b̶ʌ jʌwaba od̶aa bid̶a bia bed̶ead̶aẽ́ basía. Idji sẽyãra ãdji dratud̶e, jʌwad̶e bid̶a idu b̶ʌbid̶aẽ́ basía. Ãdjirãra ʌ̃rẽbad̶aped̶a Crito ume dji bororãda mil poa panesid̶aa. 5 Maʌ̃ ʌ̃rẽbaped̶ad̶ara Ãcõrẽba naãrã ʌ̃rẽbabid̶a basía. Dewara beud̶arãra ʌ̃rẽbad̶aẽ́ basía ab̶a mil poa jõnacarea. 6 Ãcõrẽba naãrã ʌ̃rẽbabi ẽberãrãra bio bia b̶ead̶ia. Ãdjirãra waa beud̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ sacerdoterãda, Crito sacerdoterã sid̶a b̶ead̶ia. Idjab̶a mil poa Crito ume dji bororãda b̶ead̶ia. 7 Mil poa jõnacarea diaurura jʌ̃ b̶ad̶ada ẽrã b̶ʌya. 8 Maʌ̃ne idjia jũma druaza cũrũgad̶e wãya. Gog druad̶ebemarãda, Magog druad̶ebemarã sid̶a cũrũgaya. Maʌ̃ druad̶ebema sordaorãda pusa ĩbʌ quĩrãca zocãrã panʌda edeya Ãcõrẽ ẽberãrã ume djõnamãrẽã. 9 Jũma naʌ̃ ẽjũãra ãdjirãba biraya. Maʌ̃ne Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ puruda, idji ẽberãrã duanʌmaa aud̶u jũrã edad̶ia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba uruada bajãneba b̶aebiya. Maʌ̃ba ãdjirãra jũma bá quenaya. 10 Mãwãnacarea Ãcõrẽba diaurura ẽberãrã cũrũga erob̶ad̶ada tʌbʌ urua azupre bara uruga nũmʌne b̶atabueya. Naẽna Ãcõrẽba animarã minijĩchia b̶ʌda, Ãcõrẽneba bed̶eabari dji wãrãẽ́ sid̶a maʌ̃ tʌbʌ uruad̶e b̶atabuesia. Mama ãdjira, diauru sid̶a ewariza ãsa, diamasi bid̶a bio bia mĩga panania. 11 Mãwãnacarea mʌ̃a bugue waib̶ʌa torroa b̶ʌda unusia. Maʌ̃ bugued̶e chũmʌ sid̶a unusia. Idji quĩrãpita jũma naʌ̃ ẽjũãra, bajã sid̶a nẽbasid̶aa. Ni ab̶aʌba waa ununaẽ́ basía. 12 Idjab̶a mʌ̃a unusia beuped̶ad̶arã dji dromarãda, dji ed̶aara qued̶ea sid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita duanʌda. Maʌ̃ne cartada ewaracuasia. Maʌ̃ cartad̶e jũma ẽberãrãba oped̶ad̶ada b̶ʌ́ b̶easia. Dewara carta sid̶a ewarasia. Maʌ̃ cartad̶e ewariza zocai b̶ead̶i ẽberãrã trʌ̃da b̶ʌ́ b̶easia. Jũma beuped̶ad̶ara Ãcõrẽba cawa osia ãdjirãba oped̶ad̶a quĩrãca. Jũma ãdjia oped̶ad̶ara cartad̶e b̶ʌ́ b̶asia. 13 Jũma pusad̶e beuped̶ad̶ara Ãcõrẽ quĩrãpita zesid̶aa. Ab̶ed̶a jũma beuped̶ad̶a jaurera ãdji panabadamaʌba Ãcõrẽ quĩrãpita zesid̶aa. Maʌ̃be Ãcõrẽba ãdjiza cawa osia ãdjia oped̶ad̶a quĩrãca. 14 Beud̶ira Ãcõrẽba jõbisia tʌbʌ uruad̶e b̶atabuebʌrʌ quĩrãca. Beuped̶ad̶a panabada ẽjũã sid̶a tʌbʌ uruad̶e b̶atabuesia. Ãcõrẽba bariduada tʌbʌ uruad̶e b̶atabueibʌrʌ, b̶arima umé beusiad̶a abadaa. 15 Ẽberãrã ewariza zocai b̶ead̶i cartad̶e trʌ̃ b̶ʌẽ́ b̶eara Ãcõrẽba tʌbʌ uruad̶e b̶atabuesia.

Apocalipsis 21

1 Mãwãnacarea mʌ̃a bajã djiwid̶ida, ẽjũã djiwid̶i sid̶a unusia. Maʌ̃ne naʌ̃ ẽjũãra, bajã sid̶a neẽ́ basía. Pusa sid̶a neẽ́ basía. 2 Idjab̶a mʌ̃a unusia Ãcõrẽ puru djiwid̶i Jerusaleʌ̃ abadada idji b̶ʌmaʌba bajãneba ed̶aa zebʌrʌda. Maʌ̃ purura biya querasia wẽrã quima edabʌrʌd̶e bio djio b̶ʌ quĩrãca. 3 Maʌ̃be mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌda Ãcõrẽ bugue biya quirumaʌba nãwã jĩgua bed̶eabʌrʌda: “¡Ũrĩnadua! Id̶ira Ãcõrẽra ẽberãrã tãẽna b̶ʌa. Idjira ãdjirã ume b̶aya. Maʌ̃ne ãdjirãra idji ẽberãrãda b̶ead̶ia. Wãrãda idjidrʌ ãdjirã ume b̶aya idjab̶a ãdjirã Ãcõrẽ baya. 4 Ãdji daub̶ara idjia jũma jareya. Jũma naẽna b̶ad̶ara jõna bẽrã waa beud̶aẽ́a, jĩãnaẽ́a, aujĩãnaẽ́a, idjab̶a puara neẽ́ b̶aya.” 5 Maʌ̃be dji bugue biya quirud̶e chũmʌba nãwã jarasia: “Mʌ̃a ne jũma djiwid̶ida o b̶ʌa.” Idjab̶a nãwã jarasia: “Naʌ̃ bed̶eara cartad̶e b̶ʌdua wãrã bed̶ea bẽrã idjab̶a wãrãda mãwãi bẽrã.” 6 Mãwãnacarea idjia mʌ̃́a nãwã jarasia: “Mʌ̃a oida b̶ad̶ara jũma osia. Mʌ̃ra dji Alpaa idjab̶a dji Omegaa. Maʌ̃ba jara b̶ʌa mʌ̃ra dji naãrãbemada idjab̶a dji jĩrũarebemada. Bariduada opichia b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃a baido bogadrʌ b̶ʌda bari dobiya. Maʌ̃ baidoba zocai b̶aida diabaria. 7 Cadjirua poyaped̶ad̶arãba jũma maʌ̃gʌra edad̶ia warraba dji zezad̶eba ne edabari quĩrãca. Mʌ̃ra ãdji Ãcõrẽ baya idjab̶a mʌ̃ warrarãda b̶ead̶ia. 8 Baribʌrʌ Crito ẽpẽni carea waya b̶eara, mʌ̃ bed̶ea ĩjãnaẽ́ b̶eara, mʌ̃a quĩrĩãca o b̶eara, mĩã beabadara, aud̶ua obadara, jãĩbanara, jʌwaba od̶a ãcõrẽ ĩjã b̶eara, sewaid̶a b̶ea sid̶a tʌbʌ urua azupre bara uruga nũmʌne bia mĩga b̶ead̶ia. Ãcõrẽba bariduada tʌbʌ uruad̶e b̶atabueibʌrʌ, b̶arima umé beusiad̶a abadaa.” 9 Maʌ̃be bajãnebema nezocarã siete eped̶eco eropananada ab̶a mʌ̃maa zesia. Maʌ̃ bajãnebema nezocarãba ãdji eped̶ecod̶e siete eropananaba naʌ̃ ẽjũãne b̶eara jĩrũare bia mĩgabisid̶aa. Dji mʌ̃maa zed̶aba nãwã jarasia: “Wãna. Mʌ̃a acʌbiya Oveja Zaqueba quima edabʌrʌda.” 10 Ara maʌ̃da Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶ʌd̶e idjia mʌ̃ra eya waib̶ʌa ʌ̃tʌ b̶ʌmaa edesia. Mama unubisia Ãcõrẽ puru djiwid̶i Jerusaleʌ̃ abadada Ãcõrẽ b̶ʌmaʌba bajãneba ed̶aa zebʌrʌda. 11 Ãcõrẽ dorrodorroaba maʌ̃ purura dorrodorroa b̶asia. Urua b̶asia mõgara biya quiru nẽbʌa b̶ʌ quĩrãca, jaspe mõgara quĩrãca. Ẽsã querasia vidrio quĩrãca. 12 Maʌ̃ purura ʌ̃tʌ mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶asia. Ed̶a wãbadara doce panasid̶aa. Ed̶a wãbadaza bajãnebema nezocada ab̶a b̶asia. Maʌ̃ awara Israel warrarã doce panana trʌ̃da ed̶a wãbadaza ab̶a b̶ʌ́ b̶easia. 13 Ed̶a wãbadara ʌ̃mãdau odjabariare ũbea panasid̶aa, ʌ̃mãdau b̶aebariare ũbea panasid̶aa, orro ab̶aare ũbea panasid̶aa, idjab̶a dewarabema orroare ũbea panasid̶aa. 14 Maʌ̃ puru aud̶u jũrã ca b̶ʌra doce mõgara ʌ̃rʌ̃ b̶asia. Mõgaraza Oveja Zaqueba doce diabued̶arã trʌ̃da ab̶a b̶ʌ́ b̶easia. 15 Bajãnebema nezoca mʌ̃ ume bed̶ea b̶ad̶aba ẽjũã zabada oro od̶ada erob̶asia. Puru, dji ed̶a wãbada, puru aud̶u jũrã ca b̶ʌ sid̶a zai carea erob̶asia. 16 Maʌ̃ ẽjũã zabadaba bajãnebema nezocaba purura zasía. Dji puru zad̶ara jũmaena ab̶arica b̶asia. Dji drasoara, dji jed̶ea sid̶a ab̶arica b̶asia. Dji zad̶ara 2,200 kilómetro b̶asia. Dji drasoada, dji ʌ̃tʌada, dji jed̶ea sid̶a jũmaena ab̶arica b̶asia. 17 Maʌ̃be puru aud̶u jũrã ca b̶ʌ sid̶a zasía. Dji zad̶ara bicaca 144 b̶asia. Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba zabada quĩrãca bajãnebema nezocaba zasía. 18 Maʌ̃ purura jũmaena oro idji awa quiru od̶a basía. Maʌ̃ra vidrio ẽsã quiru quĩrãca b̶asia. Dji puru aud̶u jũrã ca b̶ʌra jaspe mõgaraba cad̶a basía. 19 Maʌ̃ aud̶u jũrã ca b̶ʌra doce mõgara ʌ̃rʌ̃ b̶asia. Maʌ̃ mõgarara jũmaena biya qued̶easia. Naãrãbemada jaspe mõgara basía. Maʌ̃are zapiro mõgarada b̶asia. Maʌ̃are ágata mõgarada b̶asia. Maʌ̃are esmeralda mõgarada b̶asia. 20 Maʌ̃are ónice mõgarada b̶asia. Maʌ̃are cornalina mõgarada b̶asia. Maʌ̃are crisólito mõgarada b̶asia. Maʌ̃are berilo mõgarada b̶asia. Maʌ̃are topacio mõgarada b̶asia. Maʌ̃are crisopraso mõgarada b̶asia. Maʌ̃are jacinto mõgarada b̶asia. Jĩrũare amatista mõgarada b̶asia. 21 Maʌ̃ purud̶e ed̶a wãbada doce panʌra neta nẽbʌa b̶ʌ od̶a basía. Ed̶a wãbadaza neta ab̶a od̶a basía. O puru ẽsi b̶ʌra oro idji awa quiru od̶a basía. Maʌ̃ra ẽsã querasia vidrio quĩrãca. 22 Maʌ̃ purud̶e Ãcõrẽ de dromara mʌ̃a unuẽ́ basía neẽ́ bẽrã. Ẽberãrãba dadjirã Boro Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌ quĩrãpita, Oveja Zaque quĩrãpita bid̶a bia bed̶ead̶ia idji de dromane obadaped̶ad̶a quĩrãca. 23 Ʌ̃mãdau neẽ́, jed̶eco neẽ́ bid̶a maʌ̃ purura ʌ̃na nũmabaria Ãcõrẽ dorrodorroaba, Oveja Zaqueba dia b̶ʌ ʌ̃naa bid̶a. 24 Maʌ̃ puru ʌ̃naaba druaza ʌ̃na b̶ead̶ia jũmarãda maʌ̃ ʌ̃naane nĩbad̶amãrẽã. Idjab̶a druazabema bororãba ne bia eropanʌra maʌ̃ purud̶aa eded̶ia. 25 Diamasira neẽ́ bai bẽrã maʌ̃ purud̶e ed̶a wãbadara ewariza jũãtrʌd̶aca baya. 26 Jũma druazabemarãba ne bia eropanʌra maʌ̃ purud̶aa eded̶ia. 27 Baribʌrʌ ne jũma Ãcõrẽba bia unucara maʌ̃ purud̶e ed̶a edecara panʌa. Cadjirua obadara, sewaid̶a b̶ea sid̶a ed̶a wãcara panʌa. Ab̶abe ewariza zocai b̶ead̶i cartad̶e trʌ̃ b̶ʌ́ b̶eadrʌ poya ed̶a wãnia. Maʌ̃ cartara Oveja Zaqueba erob̶ʌa.

Apocalipsis 22

1 Mãwãnacarea bajãnebema nezocaba do pãpãrã quiruda mʌ̃́a unubisia. Ẽsã querasia vidrio quĩrãca. Maʌ̃ baidoba zocai b̶aida diabaria. Ãcõrẽ idjab̶a Oveja Zaque bugue biya quirud̶eba maʌ̃ dora purud̶ebema o jed̶ea b̶ʌ ẽsi wea b̶ʌa. Do orroza bacuru nejõ zocai b̶ai diabarida b̶asia. Maʌ̃ bacurura jed̶ecoza zaubaria. Maʌ̃ba jara b̶ʌa poaza b̶arima doce zaubarida. Maʌ̃ bacuru queduada b̶ʌa druazabemarã cacua bia pananamãrẽã. 3 Ãcõrẽba biẽ́ b̶ai jarad̶ada maʌ̃ purud̶e neẽ́ baya. Ãcõrẽ idjab̶a Oveja Zaque bugue biya quirura maʌ̃ purud̶e b̶aya. Mama Ãcõrẽ nezocarãba idjía bia bed̶ead̶ia. 4 Idji quĩrãra ununia idjab̶a idji trʌ̃ra ãdjirã dratud̶e b̶ʌ́ erob̶ead̶ia. 5 Diamasira neẽ́ baya. Dadji Boro Ãcõrẽba ʌ̃naada diai bẽrã, ĩbĩrã neẽ́ idjab̶a ʌ̃mãdau neẽ́ bid̶a ẽberãrãra bia b̶ead̶ia. Ewariza ãdjirãra idji ume ãbaa dji bororãda b̶ead̶ia. 6 Maʌ̃be bajãnebema nezocaba mʌ̃́a jarasia: “Jũma naʌ̃ bed̶eara wãrãa idjab̶a wãrãda mãwãya. Dadjirã Boro Ãcõrẽba idjid̶eba bed̶eabadarãa bed̶eabibaria. Idjiabʌrʌ bajãnebema nezocada diabuesia idji nezocarãa cawabimãrẽã dãrãẽ́ne cãrẽda sãwãida.” 7 Jesuba jarasia: “¡Ũrĩnadua, mʌ̃ra isabe zeya! Naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa dãrãẽ́ne cãrẽda sãwãida. Bio bia b̶ʌa jũma naʌ̃ cartad̶e jara b̶ʌ ĩjã b̶ʌra.” 8 Mʌ̃ra Juaʌ̃a. Jũma maʌ̃gʌra unusia idjab̶a ũrĩsia. Mãwãnacarea mʌ̃ra bajãnebema nezoca jĩrũ caita chĩrãne b̶arru cob̶esia bia bed̶eai carea. Mãwã osia idjia jũma maʌ̃gʌra unubid̶a bẽrã. 9 Baribʌrʌ idjia jarasia: “Jãwã orãdua, ãtebʌrʌ Ãcõrẽabʌrʌ bia bed̶eadua. Mʌ̃ra Ãcõrẽ nezocada jãwã quirua bʌ quĩrãca, djabarã Ãcõrẽneba bed̶eabadarã quĩrãca, idjab̶a jũma naʌ̃ cartad̶e jara b̶ʌ ĩjã b̶ea quĩrãca.” 10 Idjab̶a jarasia: “Naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa dãrãẽ́ne cãrẽda sãwãida. Maʌ̃ra mẽrã erob̶arãdua jũma dãrãẽ́ne mãwãi bẽrã. 11 Cadjirua o b̶ʌra idji cawa cadjiruad̶e b̶adua. Ne jũma Ãcõrẽba quĩrĩãca o b̶ʌra idji cawa maʌ̃ne b̶adua. Baribʌrʌ jipa o b̶ʌba ewariza jipa o b̶aida b̶ʌa. Idjab̶a Ãcõrẽ itea bia b̶ʌra ewariza Ãcõrẽ itea bia b̶aida b̶ʌa.” 12 Jesuba jarasia: “¡Ũrĩnadua, mʌ̃ra isabe zeya! Zebʌrʌd̶e mʌ̃a jũmarãa ne diai carea eneya ãdjia oped̶ad̶a quĩrãca. 13 Mʌ̃ra dji Alpaa idjab̶a dji Omegaa. Maʌ̃ba jara b̶ʌa mʌ̃ra dji naãrãbemada idjab̶a dji jĩrũarebemada. 14 Bio bia b̶eaa cacuad̶e jʌ̃bada tãto erob̶eara. Ãdjirãra purud̶e ed̶a wãnida panʌa nejõ zocai b̶ai diabarida jõni carea. 15 Baribʌrʌ cadjirua obadara, jãĩbanara, aud̶ua obadara, mĩã beabadara, jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽbadara, idjab̶a sewa oya b̶eara jũma dajadaare duanenia. 16 Mʌ̃ra Jesua. Bajãnebema nezocada diabuesia jũma maʌ̃gʌra djabarã b̶eaza jaramãrẽã. Mʌ̃ra David̶eba zed̶aa, idjid̶eba tununaa. Mʌ̃ra Diaped̶abema Chĩdau Uruga B̸ʌ abadaa.” 17 Ãcõrẽ Jaureba, Oveja Zaque quima abada bid̶a nãwã jara panʌa: “¡Zedua!” Maʌ̃ ũrĩ b̶ʌba jaraida b̶ʌa: “¡Zedua!” Dji opichia b̶ʌra zeida b̶ʌa baido zocai b̶ai diabarida domãrẽã. Maʌ̃ baido do quĩrĩã b̶ʌba bari doida b̶ʌa. 18 Naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa dãrãẽ́ne cãrẽda sãwãida. Naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌ ũrĩ b̶earãa mʌ̃a jaraya: bariduaba naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌda aud̶u jaraibʌrʌ, Ãcõrẽba naʌ̃ cartad̶e bia mĩgai jara b̶ʌba idjira bia mĩgabiya. Idjab̶a bariduaba naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌda maãrĩ awara jaraibʌrʌ, Ãcõrẽba idjía nejõ zocai b̶ai diabarid̶ebemada idu jõbiẽ́a idjab̶a Ãcõrẽ purud̶e ed̶a idu wãbiẽ́a. Maʌ̃ nejõnebemada, maʌ̃ purud̶ebema sid̶a naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa. 20 Jũma naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌda Jesuba wãrãana a b̶ʌa. Nãwã jara b̶ʌa: “¡Wãrãda mʌ̃ra isabe zeya!” Bia b̶ʌa isabe zeida. ¡Zedua dairã Boro Jesu! 21 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesuba idji biad̶eba jũma bãrãra careba b̶aida.